Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, December 10, 2015

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 6C/329/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6712217250
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dalibor Miľan

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2015:6712217250.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudcom Mgr. Daliborom Miľanom v právnej veci žalobcu W.. S.

J., nar. XX. XX. XXXX, bytom L. XXXX/XX, XXX XX X., SZČO, zast. Advokátskou kanceláriou BAKO
JANČIARLEVRINC-advokátis.r.o.,J.Kozáčeka13,96001Zvolen,IČO:36859842,protižalovanému
KARTAGO TOURS, a. s., so sídlom Špitálska 53, 811 01 Bratislava, IČO: 31 371 205, zast. advokátskou
kanceláriou Bukovinský & Chlipala, s. r. o., so sídlom Svätoplukova 30, 821 08 Bratislava, IČO: 35 918
098, o zaplatenie 1 042,- Eur, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 275,03 Eur do 7 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi titulom primeraného finančného zadosťučinenia 300,-
Eur do 7 dní od právoplatnosti rozsudku.

V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a .

Súd n e p r i z n á v ažiadnemu z účastníkov náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa svojim žalobným návrhom domáhal zaplatenia sumy 1.042, - Eur a to titulom škody ktorá mu
vznikla poskytnutím služby a sumy 300,- Eur titulom primeraného finančného zadosťučinenia v zmysle

zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona o priestupkoch.

Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť.

Súd vo veci meritórne rozhodol dňa 29. 04. 2013 tak, že uložil povinnosť žalovanému zaplatiť žalobcovi
sumu 347,43 Eur v lehote 7 dní od právoplatnosti rozsudku a v prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol.
Súd zároveň nepriznal žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania. Proti tomuto rozhodnutiu v

zákonnej lehote podal žalovaný dňa 18. 06. 2013 odvolanie.

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, uznesením zo dňa 15. 10. 2014 č. 15Co/474/2013-102
rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým súd žalovanému uložiť povinnosť zaplatiť žalobcovi 347,43
Eur a rozhodol o trovách konania zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Zároveň vyslovil v predmetnej
veci svoj právny názor, ktorým bol okresný súd v ďalšom konaní právne viazaný.

Súd následne na základe výsluchu žalobcu, písomného a verbálneho vyjadrenia právneho zástupcu
žalobcu, písomných vyjadrení právneho zástupcu žalovaného a ďalších listinných a ostatných dôkazov
zistil tento skutkový stav:Odvolací súd na strane 8 svojho zrušujúceho uznesenia jednoznačne ustálil, že žalobca vadu
reklamoval riadne (viď 3. odstavec), teda v ďalšom konaní sa súd už otázkou, či došlo k platnému
reklamovaniu vadou poskytnutej služby žalobcom vo vzťahu k žalovanému už nezaoberal, toto mal už

súd ustálené vysloveným názorom odvolacieho súdu.

Súd následne vychádzal z vysloveného právneho názoru odvolacieho súdu vo vzťahu k preloženiu
termínu odletu, kedy tiež tento tvrdil, že už samotné preloženie odletu zapríčinilo vadu cesty, zvlášť keď
ide o podstatnú zmenu času a vo vzťahu k službám, ktoré majú byť poskytnuté. Odvolací súd vychádzal

aj z rozhodnutia Spolkového súdneho dvora (Nemecko), kde v zmysle rozhodnutia zo dňa 17. 04. 2012
Z. z. X ZT 76/11 k výhrade možností preloženia odletu vo Všeobecných obchodných podmienkach
súd zaujal názor, že možno túto skutočnosť považovať za vadu cesty, kedy došlo k preloženiu odletu
o 10 hodín skôr ako bolo pôvodne plánované. Posunutie letu na skorší termín nemožno považovať
za nezanedbateľné obmedzenie cesty. Pri zistení vady cesty záleží od toho, aký podiel mala vada na
celkových službách spojených s cestou a nakoľko závažný bol dopad vady na záujmy cestujúceho.

V ďalšom mal prvostupňový súd za úlohu v zmysle naznačeného postupu zisťovať závažnosť tohto
dopadu na záujmy cestujúceho (cestujúcich), teda na tvrdenie, že mienili stráviť plnohodnotný deň v
destinácii. Tento záver závisel aj od toho, ako vyplynú závery dokazovania ohľadom služieb, ktoré v
tomto období mali byť poskytnuté.

Právna úprava vo vzťahu k danej veci vychádza z § 741a Občianskeho zákonníka a nasl., pričom toto
ustanovenie je v súlade s obsahom smernice Rady EÚ č. 90/314 EEC. Občiansko-právna úprava zmluvy
o obstaraní zájazdu je rámcová, čo znamená že Občiansky zákonník je vo vzťahu k zák. č. 281/2001
Z. z. o zájazdoch, v podmienkach podnikania cestovných kancelárií a cestovných agentúr, zákonom
„lex generalis“, čo znamená že pokiaľ týmto zákonom nie je upravený iný postup, platia príslušné

ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Zmluva o zájazde je charakterizovaná v § 6 daného zákona ako spotrebiteľská zmluva v zmysle § 52
- § 60 a § 741a - § 741k Občianskeho zákonníka. Z pohľadu § 553 ods. 1 Občianskeho zákonníka
spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach

a povinnostiach zmluvných strán, to však neplatí, pokiaľ ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne (aplikovateľné k námietke „formulárovej zmluvy“).

Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa

nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

To znamená, že pokiaľ žalovaný poukazuje na to, že Všeobecné obchodné podmienky boli dostupné
na internetovej stránke, bez ďalšieho to jednoznačne neznamená, že klient má možnosť oboznámiť

sa s nimi pred podpisom zmluvy, lebo nikde nie je určená povinnosť klienta mať prístup do internetovej
siete, alebo využívať prístupu do internetu prostredníctvom providera/poskytovateľa.

Zákonné ustanovenie § 8 zák. č. 281/2001 Z. z. v ods. 1 pod písm. a) ukladá povinnosť cestovnej
kancelárii pred uzavretím zmluvy o zájazde v katalógu, resp. inou písomnou formou informovať o

všetkých skutočnostiach, ktoré sú známe a ktoré môžu mať vplyv na rozhodnutie záujemcu o kúpu
zájazdu, najmä o termíne začatia a skončenia zájazdu (tomu zodpovedá § 741b ods. 1 písm. d)
Občianskeho zákonníka). Aj napriek tomu, že z uvedenej právnej úpravy nevyplýva, že zmluva o
obstaraní zájazdu musí obsahovať presný čas odletu a príletu, s odkazom na zákonné ustanovenie
§ 741d ods. 1 Občianskeho zákonníka cestovná kancelária je povinná najneskôr 7 dní pred začatím

zájazdu poskytnúť objednávateľovi písomne ďalšie podrobné informácie o všetkých skutočnostiach,
ktoré sú pre objednávateľa dôležité a ktoré sú známe, a to najmä spresnenie údajov uvedených v §
741b ods. 2 písm. a) - d). Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že zákonodarca uložil cestovnej kancelárii
povinnosťbližšieuviesťúdaje,ktoréobsahujezmluvaoobstaranízájazdu,tedaajtermínzačatiazájazdu
sa upresňuje ďalšími údajmi, ktorým je aj miesto a čas odletu. Cestovná kancelária v zmysle § 741i

ods. 1 Občianskeho zákonníka by zodpovedala objednávateľovi za porušenie záväzkov vyplývajúcich z
uzatvorenej zmluvy bez ohľadu na to, či tieto záväzky mala plniť ona sama, alebo iný dodávateľ služieb,
ktoré sa poskytujú v rámci zájazdu.Právny zástupca žalobcu uviedol, že za danej situácie a na základe nimi predložených dôkazov je
nepochybné, že žalovaný ako poskytovateľ zájazdu žalobcovi a jeho manželke neposkytol službu v
takom rozsahu, ako sa zaviazal v uzavretej zmluve o predaji zájazdu. Žalobca so svojou manželkou

bol ukrátený o 1 deň, ktorý mohol stráviť buď na pláži, alebo na mieste v blízkej pôsobnosti hotela, v
ktorom boli obaja ubytovaní. Okrem iného, tak ako to vyplývalo zo zmluvy o obstaraní zájazdu (služby
boli poskytované formou „all inclusive“), žalobca s manželkou boli ukrátení o plnohodnotné raňajky,
plnohodnotný obed a plnohodnotnú večeru, ktoré sa v takýchto prípadoch a v danej destinácii poskytujú
formou tzv. švédskych stolov včítane nápojov.

Žalobca vo svojej výpovedi opäť poukázal na svoj predzrušujúci prejav, kedy zotrvával na tej časti
prednesu, ktorou požadoval poskytnúť odlet z dovolenkovej destinácie na Slovensko tak, ako to bolo
zmluvne dohodnuté. Nepristúpil na žalovaným ponúkanú možnosť zotrvať v mieste pobytu ďalšie dni,
ktorú možnosť niektorí z účastníkov zájazdu využili; pretože mal nevyhnutné pracovné povinnosti, ktoré
musel na Slovensku riešiť. Na druhej strane však pociťoval ako ujmu fakt, že dovolenkovú destináciu

musel opustiť v čase skrátenom o jeden pobytový deň. Hotelovú izbu opúšťal s manželkou krátko po
polnoci dňa 21. 05. 2012, určite to bolo najneskôr o cca 01.00 hod, kedy už na izbe nemohol byť a
izba musela byť odovzdaná. Následne s manželkou sedel s batožinou v hale na recepcii hotela, kde
čakali na transferový autobus. Právny zástupca žalobcu poprel tvrdenia žalovaného ktorý uvádza, že
žalobca s manželkou bol povinný vypratať hotel a odovzdať izbu 21. 05. 2012 o 12.00 hod. resp. o 10.00

hod., takže mal nárok maximálne na raňajky. Tvrdil, že žalobca mal od delegáta cestovnej kancelárie
žalovaného informáciu, že všetci sú povinní si veci z izby hotela povynášať dňa 21. 05. 2012 o 15.00
hod. s tým, že majú nárok ešte na všetky služby ktoré mali v rámci bežného dňa k dispozícii včítane
večere. Večera sa podávala od 18.00 hod. (18.30 hod.). Sám žalobca uviedol, že predmetný zájazd si
kupoval v S. T. E. X., P. A. X s pobytovým zájazdom 7 nocí s tým, že si chcel s manželkou oddýchnuť

a načerpať síl jednak pri mori, ako aj zo slnka.

V ostatnom sa pridržiaval tých skutkových tvrdení, ako ich interpretoval do súdnej zápisnice v rámci
predzrušujúceho konania.

Žalovaný sa písomne k veci vyjadril dňa 21. 10. 2015, kde okrem iného uviedol, že podpisom zmluvy o
obstaraní zájazdu č. 106 003 228 žalobca súhlasil so znením aktualizovaných Všeobecných podmienok
účasti na zájazdoch žalovaného, ktoré sú uvedené na internetovej stránke www.kartago.sk , 24 hodín denne, 7 dní v týždni. V zmluve žalobca dokonca potvrdil svojim podpisom,
že prevzal katalóg odporcu, súčasťou ktorého boli aj vtedy aktuálne VOP odporcu. Následne poukázal

na bod 5.6. VOP, bod 9.3.VOP , bod 9.5. VOP z čoho okrem iného vyplýva z pohľadu žalovaného, že deň
odletu je určený na zabezpečenie dopravy a nemožno ho považovať za plnohodnotný deň rekreačného
pobytu, teda je bez právneho významu, či odlet dňa 21. 05. 2012 bol o 6.25 hod. ráno alebo o 22.20
hod. v zmysle pôvodnej informácie, lebo vždy je to deň určený na prepravu a nie ako deň zájazdu. U
každého zájazdu je uvedený počet nocí, ktorým zodpovedá aj nárok na stravovanie, pričom stravovanie

začína a končí spoločne s ubytovacími službami. Ďalej je zrejmé, že je potrebné izby opustiť v deň
odletu do 12.00 hod.; teda v prípade ak by sa aj bol realizoval plánovaný odlet o 22.20 hod. - podľa
pôvodnej informácie, žalobca by musel vykonať odubytovanie sa z hotela najneskôr do 12.00 hod., v
tomto okamihu by sa skončilo aj jeho stravovanie v hoteli.

Žalovaný ďalej tvrdil, že nemožno prisvedčiť žalobcovi, že keď je v zmluve uvádzaných 7 nocí, znamená
to automaticky, že v cieľovej destinácii v hoteli strávi aj 7 celých dní. Žalovaný v žiadnom prípade
nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že došlo k skráteniu pobytu žalobcu o jeden deň. V zmluve pri špecifikácii
zájazdu bol uvedený termín pobytu od 14. 05. 2012 do 21. 05. 2012 a tiež počet nocí: 7 a toto všetko
žalovaný dodržal, pretože žaloba skutočne strávil na zájazde a bol ubytovaný v hoteli 7 nocí.

Z dokumentu vydaného žalovaným a označeného ako „komplexné odbavenie letenka, voucher a
poistenie“ s rezervačným číslom: 106003228 jednoznačne vyplýva, že žalovaný minimálne pred odletom
(07. 05. 2012) garantoval žalobcovi a jeho manželke odchod do D. S. R. dňa 14. 05. 2012 o 13.30 hod.
s plánovanou hodinou príletu 21.20 hod. a odlet zo D. S. R. späť do vlasti garantoval dňa 21. 05. 2012

o 22.20 hod. s plánovaným príletom o 02.10 hod. (+ 1).

S takýmto časovým rozvrhom tak odletom, ako aj návratom do východzej stanice bol žalobca aj s
manželkou uzrozumený a počítal s tým, že aj napriek dovolenke a žalovaným garantovaných 7 nocí bolpresvedčený o tom, že ešte aj deň 21. 05. 2012 má možnosť stráviť ako plnohodnotný deň, pretože
odlieta o 22.20 hod. Je úplne jedno, ako si z právneho pohľadu vysvetľuje zájazd, ktorý je garantovaný
dĺžkou 7 nocí žalovaný a jeho právny zástupca, podstatným je to, ako ponuku cestovnej kancelárie

chápe a vníma klient - žalobca, ktorý sa rozhoduje pre uzavretie zmluvy o poskytnutí zájazdu reálnym
časom odletu odchodu a príletu - návratu.

Z ďalšej listiny označenej ako predbežná cenová kalkulácia jednoznačne vyplýva, že miestom
ubytovania v D. S. R. mal byť hotel Y. O. O. S. s označením kategórie „5“ so stravou poskytovanou

formou „all inclusive“. Z uvedenej predbežnej cenovej kalkulácie, ktorou sa od počiatku žalobca riadil pri
rozhodovaní či využije ponuku žalovaného jednoznačne vyplýva dátum odletu 14. 05. 2012 o 13.30 hod.
a dátumom spiatočného letu dňa 22. 05. 2012 o 02.10 hod. (je uvádzaný čas príletu na letištnú plochu
cieľovej stanice). V predbežnej cenovej kalkulácii sa uvádza aj cena zájazdu na jednu dospelú osobu
939, Eur (x 2 = 1878,- Eur), servisný poplatok SAE 170,- Eur (x 2 = 340,- Eur), poplatok za víza SAE 80,-
Eur za osobu (x 2 = 160,- Eur) a poistenie SVET na jednu dospelú osobu za pobyt vo výške 27,- Eur (x

2 = 54,- Eur). Za danej situácie s prihliadnutím na žalovaným garantovaný čas príletu a čas odletu, za
situácie kedy žalobca nemohol využiť na rekreáciu deň 21. 05. 2012, súd dospel k záveru, že má nárok,
aby mu žalovaný, ako poskytovateľ zájazdu, vrátil 1/7-inu hodnoty zájazdu za 2 osoby (1.878,- Eur : 7 =
268,28 Eur), ako aj 1/8-inu z poistenia (54,- Eur : 8 = 6,75 Eur), vychádzajúc z poistenia na celý pobyt,
pričom prvým poistným dňom bol dátum 14. 05. 2012 o 00.00 hod a posledným poistným dňom bol

deň 22. 05. 2012 o 23.59 hod. Pokiaľ žalobca s manželkou prileteli domov dňa 21. 05. 2012, je logicky
pri jednoduchom matematickom výpočte aby uhrádzali ešte aj 8. deň (22. 05. 2012) poistné, keď už
reálne zájazdukončilidňa21.05.2012.Súdpotomzaviazalžalovanéhoztituluvzniknutejškodyzaplatiť
žalobcovi čiastku 275,03 Eur ako súčet krátenej 1/7-iny hodnoty zájazdu vo výške 268,28 Eur a 1/8-iny
poistného vo výške 6,75 Eur. Súd nekrátil v prospech žalobcov úhrady z titulu servisného poplatku SAE,

ani poplatku za víza SAE vzhľadom k tomu, že servisný poplatok v zmysle medzinárodných dohôd o
poskytovaní leteckej prepravy, technickej podpory, pomoci, pohonných látok a potrebných mazív, určuje
správa letiska a viaže sa na čas príletu, dočerpania PHM, prípadne iných substancií a deň odletu s
tým istým rozsahom služieb. Je teda jedno, či by žalobca strávil v D. S. R. 2 dni alebo 20 dní, servisný
poplatok SAE by zaplatil tak v prvom, ako aj v druhom prípade 170,- Eur na osobu (x 2 = 340,- Eur).

Tým istým výpočtom mechanizmu sa spravujú aj poplatky za víza SAE 80,- Eur na osobu ( x 2 = 160,-
Eur), kedy podľa všeobecne prístupných informácií či už na zastupiteľskom úrade SAE vo Viedni, alebo
na internetových stránkach by bol poplatok za víza ten istý pri 6 ako aj 7 dňoch pobytu v danej krajine.
Súd z tohto dôvodu potom uvedené poplatky nemal dôvod, v zmysle požiadavky žalobcu, krátiť.

Podľa § 3 ods. 5 tretej vety zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona
o priestupkoch v platnom znení, spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo
povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné
zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a
osobitnými predpismi zodpovedá.

Vzhľadom na charakter poskytovanej služby, destináciu ktorú si žalobca s dôverou v kvalitu služieb
žalovaného zvolil, súd považoval žalobcom uplatnenú výšku primeraného finančného zadosťučinenia
300,- Eur za odôvodnenú a adekvátnu a preto žalobe aj v tejto časti vyhovel.

Z uvedeného dokazovania je nepochybné, že žalobca so svojou manželkou prišli minimálne o jeden
zážitkový pobytový deň v D. S.Ý. R., pričom tento typ dovolenky sa vo všeobecnosti považuje za luxusnú
dovolenku, kedy objednávateľ (klient) takéhoto zájazdového pobytu aj očakáva služby na primeranej -
tomu zodpovedajúcej - úrovni a primeranej kvalite.

Pokiaľ išlo o nárok žalobcu na náhradu údajnej škody, ktorá mu vznikla za situácie keď musel odísť o
10 hodín skôr z dovolenkového rezortu a naopak účastníci zájazdu ktorí súhlasili s predĺžení dovolenky
v rezorte o ďalšie dni, tento nárok súd považoval za neopodstatnený, pričom poukazuje na 5. stranu
pôvodného rozsudku 6C/329/2012 zo dňa 29. 04. 2013 ods. 3, kde zdôvodnil prečo považoval nárok na
peňažnú sumu 694,86 Eur za nedôvodný a právne neopodstatnený.

Podľa§142ods.2OSPakmalúčastníkvoveciúspechlenčiastočný,súdnáhradutrovpomernerozdelí,
prípadne vysloví, že žiaden z účastníkov nemá na náhradu trov právo.S poukazom na zhora citované procesné ustanovenie, vzhľadom k tomu že tak jeden ako aj druhý z
účastníkov bol v konaní úspešný len čiastočne, súd o trovách konania rozhodol tak, že nepriznal ani
jednému z nich náhradu vzniknutých trov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 204 ods. 1, prvá
veta OSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu
nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom
rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden

rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho rovy (§ 42 ods. 3 OSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 33/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251
ods. 1 OSP).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP t.j.
1) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
2) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania

3) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
4) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
5) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
6) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
7) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu

rozhodoval senát
8) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností

d)súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP), t.j.
1) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

2) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej
3) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 OSP,
4) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
OSP).