Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, April 7, 2017

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 12C/179/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6414212691
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Mazúchová

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2017:6414212691.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Adrianou Mazúchovou, v právnej veci

žalobcu E. J., W.. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XX, XXX XX F., štátny občan SR, právne zastúpený
Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s.r.o., so sídlom Kuzmányho 29, 040 01 Košice, proti
žalovanému TELERVIS PLUS a.s., so sídlom Staré Grunty 7, 841 04 Bratislava, IČO: 35 717 769,
právne zastúpený advokátom JUDr. Alan Strelák, so sídlom Na vŕšku 12, 811 01 Bratislava, v konaní o
zaplatenie sumy 394,75 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 236,96 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
8,05 % ročne zo sumy 236,96 € od 23.01.2015 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti

tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.

III. Žalobca m á voči žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 20,06%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 31.10.2014 podanou prostredníctvom právneho zástupcu, ktorá bola
doručená súdu dňa 31.10.2014, domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 394,75 Eur spolu s 8,05
%-ným ročným úrokom z omeškania zo sumy 394,75 Eur od 05.11.2014 do zaplatenia a náhrady trov

konania. Žalobu žalobca odôvodnil tým, že na základe zmluvy o úvere č.420112153 zo dňa 22.08.2010
došlo zo strany žalovaného k poskytnutiu finančných prostriedkov v prospech žalobcu vo výške 500,-Eur
za dohodnutú odplatu vo výške 190,-Eur. Žalobca sa zaviazal celkovú čiastku vo výške 690,-Eur uhradiť
v 13 mesačných splátkach, ktorú žalovanému žalobca postupne uhradil. Zároveň žalobca so žalovaným
uzavrel aj zmluvu o poskytovaní domáceho servisu, na základe ktorej žalobca uhradil žalovanému sumu
204,75 Eur. Žalobca v žalobe uviedol, že zmluvou o poskytovaní domáceho servisu došlo len k umelému
rozdeleniu poplatkov a úrokov za úver, vzhľadom na čo skutočná odplata za poskytnutie úveru vo výške

500,-Eur predstavovala v skutočnosti sumu 394,75 Eur, teda ročný úrok predstavuje až 72,87 %, a nie 20
% ako sa uvádza v zmluve. Zmluvou o poskytovaní domáceho servisu žalovaný len obchádzal zákon o
spotrebiteľskýchúveroch,pretomalžalobcazato,žesplátkydomácehoservisusúsplátkamisamotného
úveru a výšku dohodnutej odplaty za poskytnutý úver považoval za neplatnú pre rozpor so zákonom,
a to §§ 39 a 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka. Žalobca ďalej poukázal na to, že uzavretá zmluva o
úvere nespĺňa zákonné náležitosti podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, pričom
uzavretá zmluva neobsahovala termín konečnej splatnosti úveru ani úrokovú sadzbu spotrebiteľského

úveru a nesprávne uvedený údaj o RPMN, preto je potrebné poskytnutý spotrebiteľský úver považovať
za bezúročný a bez poplatkov. Žalobca žalovanému uhradil celkovú sumu 894,75 Eur, teda o 394,75
Eur viac ako mal žalovaný nárok s poukazom na výšku poskytnutého úveru. V rozsahu 394,75 Eur tak
došlo na strane žalovaného k bezdôvodnému obohateniu.2. Súd dňa 22.01.2015 doručil žalovanému žalobu s prílohami a vyzval ho, aby sa k doručenej
žalobe písomne vyjadril. Súd žalovaného zároveň poučil o jeho procesných právach a povinnostiach

uviesť rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
Žalovaný sa k doručenej žalobe vyjadril písomným podaním doručeným súdu dňa 30.01.2015, v
ktorom uviedol, že právny vzťah založený uzavretou zmluvou o úvere sa podľa ustanovenia § 261
ods. 6 písm. d) riadi výlučne ustanoveniami Obchodného zákonníka. Hoci vo vyjadrení pripustil
nesprávne použitie legislatívnych pojmov odmena a odplata v uzavretej zmluve o úvere, uvedené

však nemá za následok neplatnosť uzavretej zmluvy. Nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že dohodnutá
odplata (ktorú v zmysle zmluvy predstavuje dohodnutý úrok a odmena za poskytnutie úveru podľa
§ 499 Obchodného zákonníka) by mala byť neplatným právnym úkonom, na základe ktorého by sa
mal žalovaný bezdôvodne obohatiť. Na svoju obranu ďalej uviedol, že sa nestotožňuje ani s tvrdením
žalobcu, že uzavretá zmluva neobsahuje náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 zákona č.129/2010 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch. Poukázal na to, že z uzavretej zmluvy je zrejmé, že spotrebiteľský úver bol

poskytnutý za celkový úrok vo výške 20 % z poskytnutej istiny, zmluva obsahuje aj termín konečnej
splatnosti úveru a správnu výšku RPMN. K zmluve o poskytovaní domáceho servisu uviedol, že táto
zmluva bola uzavretá platne ako samostatná zmluva, pričom jej uzavretie nikdy nebolo podmienkou
poskytnutia spotrebiteľského úveru. Vo vzťahu k plneniam na základe zmluvy o poskytovaní domáceho
servisu vzniesol žalovaný námietku premlčania. Zároveň vo vzťahu k sume 190,-Eur, uhradenej na

základe uzavretej zmluvy o úvere, uviedol, že suma 89,54 Eur bola na základe dohody o zápočte použitá
na zaplatenie pohľadávky z iného právneho vzťahu, preto je žaloba minimálne v tejto časti nedôvodná.
Suma 89,54 Eur tak bola s výslovným súhlasom žalobcu zaúčtovaná na jeho iný záväzkový vzťah, o
čom v ďalšom priebehu konania predložil súdu Protokol o zápočte zo dňa 12.04.2012.

3. Dňa 01.júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. z 21.mája 2015 Civilný sporový poriadok
(ďalej len „CSP“), ktorý nahradil dovtedy platný zákon č.99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (§§ 473,
474 CSP). Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní
nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

4. Na prejednanie žaloby súd nariadil pojednávanie na deň 07.04.2017, na ktorom podanú
žalobu za účasti strán sporu prejednal. Žalobca vo svojom prednese zotrval na podanej žalobe
a predložil súdu výzvu na vrátenie plnenia bez právneho dôvodu zo dňa 28.10.2014 adresovanú
spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., ktorú elektronicky dňa 31.10.2014 zaslal na adresu [email protected]

, a ktorou vyzval na zaplatenie sumy 394,75 Eur titulom bezdôvodného
obohatenia v lehote do 04.11.2014. Žalobca vo svojej výpovedi potvrdil skutkové tvrdenia o uzavretí
zmluvy o úvere, čerpaní úveru vo výške 500,-Eur a uzavretí zmluvy o domácom servise. K protokolu
o zápočte žalobca uviedol, že tento skutočne podpísal, pričom suma 89,54 Eur bola na základe tohto
protokoluzapočítanánainúpohľadávkužalovanéhozinéhoúveru,ktorýužalovanéhočerpala.Žalovaný

vo svojej výpovedi nesúhlasil s tvrdeniami žalobcu, že úver nespĺňa náležitosti zákona č. 129/2010 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch a je ho možné považovať za bezúročný a bez poplatkov. Pokiaľ ide o náležitosti
zmluvy o úvere, poukázal na rozhodnutie Európskeho súdneho dvora, číslo C42/15 vo veci Home
Credit proti V. F., v zmysle ktorého vnútroštátna právna úprava nemôže ísť nad rámec smernice Rady
o nekalých obchodných praktikách. Zároveň žalovaný namietal, že výzva na plnenie zo dňa 28.10.2014

predložená žalobcom bola nesprávne adresovaná spoločnosti POHOTOVOSŤ s.r.o. a nie žalovanému,
a hoci ide pravdepodobne len o chybu v písaní, nemožno len z mailovej adresy vyvodiť žalovaného ako
jej adresáta, navyše za situácie, keď výzva obsahuje viacero chýb pokiaľ ide o identifikáciu záväzkového
vzťahu.

5. Súd vykonal vo veci dokazovanie a po oboznámení s obsahom žaloby, vyjadreniami strán sporu,
zmluvouoúvereaostatnýmilistinnýmidôkazmizaloženýmivsúdnomspisezistiltentoskutkovýaprávny
stav:

6. Z predložených a vykonaných dôkazov súd zistil, že dňa 22.08.2011 (nie 22.08.2010 ako to v žalobe

uvádzal žalobca) uzavrel žalobca so žalovaným zmluvu o spotrebiteľskom úvere č.420112153. Na
základe tejto zmluvy o úvere žalovaný poskytol žalobcovi bezúčelový, hotovostný, spotrebiteľský úver
vo výške istiny 500,-Eur. Úver bol poskytnutý za odplatu vo výške 190,-Eur. Úver bol poskytnutý za
celkový úrok vo výške 20% z istiny. Za poskytnutie úveru si veriteľ účtoval odmenu vo výške 18% z istiny(úrok a odmena boli v zmluve spoločne označované ako „odplata“). RPMN činila pri splatnosti úveru na
13 mesiacov 67,70%. Hodnota priemernej RPMN bola v zmluve uvedená vo výške 45,11 %. Žalobca
prevzatie istiny v hotovosti pri podpise tejto zmluvy potvrdil svojim podpisom a zaviazal sa zaplatiť

žalobcovi celkovú sumu 690,-Eur v 13 mesačných splátkach, a to v prvých 3 mesačných splátkach
vo výške 2,50 Eur a ďalej v pravidelných 10 mesačných splátkach vo výške 68,25 Eur. Prvá splátka
bola splatná v 10. deň po uzavretí zmluvy o úvere a každá ďalšia splátka až do úplného zaplatenia
bola splatná v 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. Žalobca žalovanému uhradil celkovú
sumu 690,-Eur v zmysle predloženého rozpisu úhrad. Vyššie uvedené skutočnosti o uzavretí zmluvy o

úvere, výške čerpania úveru a jeho splácaní vyplývajú z predložených listinných dôkazov a zhodných
tvrdení strán sporu, preto neboli medzi stranami sporné. Z predloženého protokolu o zápočte zo dňa
12.04.2012 súd zistil, že žalobcovi pri úverovej zmluve č. 420112153 vznikol vzhľadom na predčasné
splatenie úveru nárok na vrátenie preplatku vo výške 89,54 Eur, ktorý bol na základe dohody strán
zaúčtovaný ako splátka na iný (ďalší) záväzok žalobcu, a to na zmluvu číslo 420121131, čo žalobca
potvrdil aj vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 07.04.2017. Z uvedeného súd ustálil, že žalobca na

záväzok z úverovej zmluvy č.420112153 uhradil žalovanému celkovú sumu 690,-Eur, z ktorej bola suma
89,57 Eur na základe dohody strán započítaná na ďalší (iný) záväzok žalobcu z úverovej zmluvy č.
420121131. Na úverovú zmluvu č.420112153 bolo zaúčtované plnenie vo výške 600,46 Eur (690-89,54).
Z predloženej zmluvy o poskytovaní domáceho servisu súd zistil, že strany dňa 22.08.2011, t.j. v rovnaký
deň ako bola uzavretá zmluva o úvere, uzavreli zmluvu o poskytovaní domáceho servisu. Domáci

servis je v čl. 1.1. zmluvy definovaný ako poskytovanie konzultačných a nadštandardných služieb,
ktoré spočívajú v starostlivosti o klienta pri poskytnutí úveru na základe predmetnej zmluvy o úvere č.
420112153. Ďalej je uvedené, že je to najmä služba spočívajúca v preberaní a zaúčtovaní peňažnej
hotovosti určenej na úhradu splátky úveru, vedenie a kontrola splátkového kalendára, upozornenie na
termín splátky a na prípadné následky nesplácania. Za uvedené služby žalobca žalovanému uhradil

celkovú sumu 204,75 Eur v troch splátkach po 68,25 Eur, uhradených dňa 22.08.2011, 31.10.2011 a
16.12.2011, čo vyplýva z predloženého prehľadu úhrad splátok domáceho servisu na č.l.18. Ani tieto
skutočnosti (uzavretie zmluvy o domácom servise a úhrada sumy 204,75 Eur) neboli medzi stranami
sporné. Z predloženej výzvy na vrátenie plnenia zo dňa 28.10.2014 súd zistil, že dňa 31.10.2014 bola
žalovanému elektronicky doručená výzva na vrátenie plnenia prijatého bez právneho dôvodu, ktorou

žalobca vyzval žalovaného na vrátenie sumy 394,75 Eur v termíne do 04.11.2014. Predmetná výzva
však bola adresovaná spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. a bol v nej uvedený nesprávny dátum uzavretia
zmluvy o úvere (namiesto 22.08.2011 bol uvedený dátum 22.08.2010).

7. Podľa § 290 CSP, spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo

spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.

8. Aj keď uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere je vo svojej podstate zmluvou o úvere podľa § 497
a nasl. zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len „ObchZ“) a predstavuje tzv. absolútny
obchodný záväzkový vzťah podľa § 261 ods. 3 písm. d) ObchZ, je zrejmé, že predmetná zmluva je

súčasne spotrebiteľskou zmluvou a na žalobcu je potrebné hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože pri jej
uzavieraní nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. Súd má za to, že
právny vzťah medzi stranami sporu, založený uzavretou zmluvou o úvere, je spotrebiteľským vzťahom,
preto je ho potrebné posúdiť aj podľa ustanovení zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej
len „OZ“) o spotrebiteľských zmluvách a zákona č.129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných

úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o
spotrebiteľských úveroch“), a to s prihliadnutím na právnu úpravu platnú v čase uzavretia zmluvy o
úvere. Tzv. spotrebiteľské zmluvy, i keď sú upravené v Občianskom zákonníku, totiž nepredstavujú
osobitný zmluvný typ aplikovateľný len výlučne na občianskoprávne vzťahy, ale príslušné ustanovenia je
potrebné aplikovať na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, a to bez ohľadu na to, či

ide o občianskoprávny alebo obchodnoprávny vzťah. Ustanovenie § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka
je potrebné vykladať v súlade s obsahom smernice 93/13/EHS v zmysle princípu tzv. nepriameho
účinku smernice, podľa ktorého súd je povinný vykladať vnútroštátne právo v súlade s cieľmi, ktoré boli
sledované touto smernicou - táto sa nevzťahuje len na zmluvy podľa Občianskeho zákonníka (ako to
vyplýva z uvedeného § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka), ale na všetky zmluvy, ktorých účastníkom

je spotrebiteľ.

9. Pri právnom posúdení veci súd aplikoval nasledovné zákonné ustanovenia právnych predpisov:Podľa § 497 ObchZ, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho
prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 499 ObchZ, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky
možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné

poskytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskomúverevoformepôžičky,úveru,
odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 2 zákona č. 129/2010 Z.z. , na účely tohto zákona sa rozumie:
a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania,
b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v

rámci svojej podnikateľskej činnosti,
d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové
náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom,
g)celkovýminákladmispotrebiteľaspojenýmisospotrebiteľskýmúveromvšetkynákladyvrátaneúrokov,

provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o
spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov
patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä
poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal
spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok,

h) celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a
celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom,
i) ročnou percentuálnou mierou nákladov celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19,
j) úrokovou sadzbou spotrebiteľského úveru úroková sadzba vyjadrená ako fixné alebo variabilné

percento, ktoré sa na ročnom základe uplatňuje z výšky čerpaného spotrebiteľského úveru,
k) fixnou úrokovou sadzbou spotrebiteľského úveru jedna úroková sadzba spotrebiteľského úveru
dohodnutá medzi veriteľom a spotrebiteľom v zmluve o spotrebiteľskom úvere na celú dobu trvania
zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo viac úrokových sadzieb spotrebiteľského úveru dohodnutých
medzi veriteľom a spotrebiteľom v zmluve o spotrebiteľskom úvere na čiastkové obdobia s výhradným

použitím fixného konkrétneho percenta; ak v zmluve o spotrebiteľskom úvere nie sú stanovené všetky
úrokovésadzbyspotrebiteľskéhoúveru,úrokovásadzbaspotrebiteľskéhoúverusapovažujezafixnúiba
na tie čiastkové obdobia, na ktoré sú úrokové sadzby spotrebiteľského úveru určené výhradne použitím
fixného konkrétneho percenta dohodnutého pri uzavretí zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
l) celkovou výškou spotrebiteľského úveru maximálna výška alebo súčet všetkých finančných

prostriedkov poskytnutých na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných
náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,

miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom
finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u
veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,

i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových

sadzbách spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,

o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred

lehotou splatnosti podľa § 16,
y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota

ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok.

Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a
bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až

k), r) a y), alebo ak v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera
nákladov v neprospech spotrebiteľa.

Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 52 ods. 1 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 OZ, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia

upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v

rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 OZ spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 54 ods. 2 OZ, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre
spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a
plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 103 OZ, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých
splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565),
začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

Podľa § 451 ods. 1 a 2 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 456 OZ, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak
toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.10. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu voči žalovanému
je dôvodná len čiastočne, a to v časti o zaplatenie 236,96 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
8,05 % ročne zo sumy 236,96 Eur od 23.01.2015 do zaplatenia, preto súd podanej žalobe v tejto časti

vyhovel a zaviazal žalovaného na zaplatenie tejto sumy. V prevyšujúcej časti, t.j. v časti o zaplatenie
157,79 Eur (394,75 - 236,96) s príslušenstvom, považuje súd žalobu za nedôvodnú, preto súd žalobu
v tejto časti zamietol.

11. Vykonaným dokazovaním má súd preukázané, že dňa 22.08.2011 bola medzi žalobcom ako

dlžníkom a žalovaným ako veriteľom uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere č.420112153. Na základe
tejto zmluvy žalobca čerpal od žalovaného bezúčelový, hotovostný, spotrebiteľský úver vo výške istiny
500,-Eur, na ktorý žalobca žalovanému uhradil sumu 690,-Eur. Tieto skutkové tvrdenia neboli medzi
stranami sporné.

12. Súd podrobil uzavretú zmluvu jej prieskumu z hľadiska súdnej kontroly spotrebiteľských zmlúv.

Zásadný význam v ochrane spotrebiteľa v zmluvných vzťahoch má dostatočné množstvo informácií o
podmienkach úveru, nákladoch a záväzkoch, ktoré z neho pre spotrebiteľa vyplývajú.

13. Po preskúmaní obsahu zmluvy má súd za to, že uzavretá zmluva o úvere nespĺňa všetky
zákonom predpísané náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 9 zákona č. 129/2010

Z.z. Uzavretá zmluva neobsahuje podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, medzi ktoré
patrí aj údaj o finančnom agentovi, prostredníctvom ktorého bola zmluva o spotrebiteľskom úvere
uzatvorená a to v rozsahu meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresa trvalého pobytu a
identifikačné číslo. Vzhľadom k tomu, že uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje len
meno a priezvisko finančného agenta a neobsahuje jeho ostané zákonom vyžadované identifikačné

údaje, možno vyvodiť záver, že uvedená zmluva neobsahuje podstatnú náležitosť v zmysle § 9 ods.
2 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z., ktorá slúži na jednoznačnú identifikáciu účastníkov uvedeného
právneho úkonu. Predovšetkým však táto spotrebiteľská zmluva neobsahuje termín konečnej splatnosti
spotrebiteľského úveru, čo je náležitosť vyžadovaná § 9 ods. 2 písm. f) zákona č.129/2010 Z.z. Už
z tohto dôvodu možno s poukazom na ustanovenie § 11 ods. 1 zákona č.129/2010 Z.z. dospieť k

záveru, že poskytnutý spotrebiteľský úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov. V
obchodných podmienkach na rube zmluvy o úvere je v bode 2 uvedená len dohodnutá definícia
pojmu „konečná splatnosť úveru“, ktorou sa rozumie „uhradenie poslednej splátky veriteľovi, pričom
doba trvania úveru je od uzatvorenia zmluvy o úvere do konečnej splatnosti úveru.“ Súd má za to, že
takto uvedený a formulovaný údaj o termíne konečnej splatnosti úveru nespĺňa náležitosti vyžadované

v § 9 ods. 2 písm. f) zákona č.129/2010 Z.z. Súd pri výklade tejto zákonom stanovenej náležitosti
použil tzv. legálny výklad. V dôvodovej správe k predmetnému ustanoveniu zákonodarca jasne uviedol,
že zmyslom určenia konečnej splatnosti je, aby spotrebiteľ bol už pri podpise zmluvy informovaný, v
akých termínoch, resp. kedy, v akej výške a ako dlho je povinný plniť si povinnosti vyplývajúce z o
zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Zmyslom a účelom tohto ustanovenia je stanoviť jednoznačný časový

okamih, termín konečnej splatnosti, a to v jasnej, určitej a jednoznačnej forme. Opisné stanovenie tejto
náležitosti, tak ako je uvedené v uzavretej zmluve o úvere nepostačuje, nakoľko z takéhoto opisného
stanovenia spotrebiteľ nemá reálnu predstavu o termíne konečnej splatnosti poskytovaného úveru.
Tento legálny výklad možno podporiť aj gramatickým výkladom predmetného zákonného ustanovenia,
nakoľko právna norma výslovne uvádza požiadavku na stanovenie „termínu konečnej splatnosti“. Ako

opakovane dovodil odvolací súd (napr. rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici, č.k. 17Co/151/2012)
„Vyžaduje sa teda časová (dátumová) špecifikácia konečnej splatnosti úveru, ktorá je dodávateľom
určená na základe vstupných údajov (týmito sú: dátum poskytnutia úveru spotrebiteľovi, splatnosť
prvej splátky, frekvencia, výška a počet splátok). Je potom úlohou dodávateľa, aby uvedené vstupné
údaje matematicko-logickými operáciami premietol do konkrétneho (jedného) časového údaja, ktorý

bude konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru predstavovať.“ Súd je toho názoru, že uzavretá zmluva
neobsahuje termín konečnej splatnosti úveru, a preto považuje predmetný úver s odkazom na § 11
ods. 1 písm. b) zákona č.129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch za bezúročný a bez poplatkov.
Z rovnakých dôvodov má súd za preukázané, že zmluva o úvere neobsahuje ani termíny splátok
istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým

nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
čo je náležitosť vyžadovaná § 9 ods. 2 písm. k) zákona č.129/2010 Z.z. Aj z tohto ďalšieho dôvodu
možno s poukazom na ustanovenie § 11 ods. 1 písm. b) zákona č.129/2010 Z.z. dospieť k záveru, že
poskytnutý spotrebiteľský úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov.14. Zmluva o úvere neobsahuje ani úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, čo je náležitosť vyžadovaná
§ 9 ods. 2 písm. i) zákona č.129/2010 Z.z., ktorou sa podľa § 2 písm. j/ zákona č.129/2010 Z.z. rozumie

úroková sadzba stanovená na ročnej báze. Zmluva obsahuje len tzv. fixnú úrokovú sadzbu (v zmluve
uvedená sumou 20 % z istiny) definovanú § 2 písm. k/ zákona č.129/2010 Z.z., ktorá však nie je
podstatnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 9 ods. 2 písm. i) zákona. Podstatnou
zákonnou náležitosťou a rozhodujúcim ukazovateľom pre spotrebiteľa je práve úroková sadzba úveru
definovaná v § 2 písm. j/ zákona č.129/2010 Z.z. ako úroková sadzba stanovená na ročnej báze, ktorá

má pre spotrebiteľa oveľa väčšiu vypovedaciu (a porovnávaciu) hodnotu ako tzv. fixná sadzba, ktorá je
stanovená za celé obdobie predpokladaného trvania záväzku. Aj z tohto ďalšieho dôvodu súd dospel k
záveru, že poskytnutý úver treba pokladať za bezúročný a bez poplatkov.

15. Medzi stranami nebolo sporné, že žalobca z poskytnutého úveru vo výške 500,-Eur uhradil
žalovanému sumu 690,-Eur, teda o 190,-Eur viac, než mal žalovaný nárok. Z vyjadrenia žalobcu

a predloženého protokolu o zápočte zo dňa 12.04.2012 súd zároveň zistil, že suma 89,54 Eur
predstavujúca preplatok, na ktorého vrátenie mal žalobca pri úverovej zmluve číslo 420112153 nárok,
bola na základe dohody strán sporu (so súhlasom žalobcu) použitá na úhradu iného záväzku žalobcu
z ďalšej úverovej zmluvy, ktorá nie je predmetom tohto konania. Žalobca predložený dôkaz (protokol
o zápočte) ani tvrdenie žalovaného nijakým spôsobom nespochybnil, resp. tieto skutočnosti vo svojej

výpovedi na pojednávaní dňa 07.04.2017 potvrdil. Súd preto obranu žalovaného založenú na skutkovom
tvrdení, že suma vo výške 89,54 Eur bola použitá na úhradu iného (ďalšieho) záväzku žalobcu považoval
za dôvodnú. Nakoľko uzavretú zmluvu o úvere číslo 4201120153 je potrebné vzhľadom na závery súdu
uvedené v predchádzajúcich bodoch 13 a 14 považovať za bezúročnú a bez poplatkov, žalobca má
nárok na vrátenie sumy 100,46 Eur (690-500=190-89,54=100,46). Súd preto zaviazal žalovaného na

zaplatenie tejto sumy a v prevyšujúcej časti (žalobu o zaplatenie sumy 89,54 Eur s príslušenstvom)
zamietol ako nedôvodnú.

16. Súd pri posudzovaní dôvodnosti žaloby ohľadne sumy 204,75 Eur uhradenej žalovanému na základe
uzavretej zmluvy o domácom servise, uzavretej podľa § 51 OZ, dospel k záveru, že predmetná zmluva

o domácom servise je neplatným právnym úkonom, ktorý bol uskutočnený v rozpore s § 39 OZ. Súd má
za to, že skutočným účelom uvedenej zmluvy bolo len navýšenie odplaty za poskytnutie úveru, pričom
uzavretie tejto zmluvy (o poskytovaní domáceho servisu) bolo neprijateľnou podmienkou uzavretia
úverovej zmluvy. Z rozhodovacej činnosti súdu je známe, že obchodný zástupca S.X. Q., ktorý ako
osoba konajúca za žalovaného uzatváral úverovú zmluvu ako aj zmluvu o poskytovaní domáceho

servisu, bol k okolnostiam uzatvárania zmlúv vypočutý v konaní vedenom na tunajšom súde pod č.k.
6C/194/2014. Z rozhodovacej činnosti (napr. rozsudok tunajšieho súdu, sp.zn. 6C/194/2014-58 zo dňa
19.11.2015, uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 12Co/170/2015 zo dňa 28.04.2016,
rozsudok Okresného súdu Dolný Kubín, č.k. 5C/105/2013) má súd preukázané, že menovaný obchodný
zástupca vo vyššie uvedenom konaní, resp. aj iní obchodní zástupcovia žalovaného vypovedali o

okolnostiach uzatvárania spotrebiteľských úverov a svojou výpoveďou potvrdili, že bez uzavretia zmluvy
o domácom servise by poskytnutie úveru žalovaný neschválil. Obchodný zástupca dokonca vypovedal,
že úver „robil“ aj svojej manželke a ani tá ho nedostala bez domáceho servisu; bez tejto služby ho
dostal jedine on ako obchodný zástupca. Viackrát pritom zopakoval, že bez domáceho servisu sa úver
nedal zobrať. Od výšky poskytnutého úveru závisela aj výška poplatku za domáci servis, no prečo to

tak bolo, vysvetliť nevedel. Rovnako tak nevedel vysvetliť, čo presne zahŕňala táto služba. Vo vzťahu
k zmluve o poskytnutí domáceho servisu je potrebné uviesť, že táto bola podľa článku 1.1. evidentne
naviazaná na úverovú zmluvu a na jej základe sa žalobca zaviazal na poplatok vo výške 204,75
Eur za to, že žalovaný mu poskytne isté „nadštandardné“ služby. V skutočnosti však podľa názoru
súdu išlo o zmluvu, ktorou žalobca žalovaným k úveru síce „pribalil niečo navyše“, no tým len navýšil

odplatu za poskytnutie úveru a takouto praktikou poskytovania akéhosi balíka nadštandardných služieb
na základe osobitnej zmluvy len zakrýval skutočnú výšku odplaty za úver. V prípade „konzultačnej“
činnosti ide totiž o služby, ktoré nielen banky, ale aj nebankové subjekty poskytujú úplne bezplatne
v záujme získania novej a udržania si súčasnej klientely, pričom podľa samotného zmluvného textu
pripraveného žalovaným je nadštandardné to, čo vyplýva zo zákona, resp. je samozrejmým v súvislosti

so správou vlastnej pohľadávky. Podľa § 567 ods. 1 OZ sa totiž dlh plní na mieste určenom dohodou
účastníkov, a ak nie je miesto plnenia takto určené, je ním bydlisko alebo sídlo dlžníka. V občianskom
práve má teda dlh tzv. „odnosnú“ povahu, veriteľ si preto musí prevziať dlhované plnenie v mieste
bydliska dlžníka, a tak je úplne v rozpore s princípmi spotrebiteľskej ochrany, aby spotrebiteľ platilza to, čo je zákonnou povinnosťou veriteľa, dodávateľa. Doslova až absurditou je, že žalobcom ako
spotrebiteľom „vyžiadaný“ (podľa posúdenia súdu však išlo o nevyhnutnú podmienku uzavretia úverovej
zmluvy) a platený domáci servis má spočívať v tom, že veriteľ (dodávateľ) si eviduje a zaúčtováva

plnenie dlhu a upozorňuje na (ne)splácanie. Podľa názoru súdu tieto okolnosti dokazujú, že účelom
zmluvy o domácom servise bolo prekrytie reálnej odmeny žalovaného ako veriteľa za poskytnutie úveru.
Súd preto zmluvu o domácom servise vyhodnotil ako neplatný právny úkon podľa § 39 OZ, nakoľko
odporuje ust. § 9 ods. 7 zákona č. 129/2010 Z.z., ktorý v čase uzavretia úverovej zmluvy účastníkmi
určoval, že sa veriteľovi (resp. finančnému agentovi) zakazuje predkladať spotrebiteľovi návrhy zmlúv,

ktorých zrejmým účelom je obchádzanie ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch. Jednoducho
povedané, žalovaný od úverovej zmluvy závislou zmluvou o poskytovaní domáceho servisu prekrýval
skutočnú cenu spotrebiteľského úveru jej rozdelením z formálneho hľadiska na dve zmluvy. Na tom
nič nemenia ani žalovaným označené rozhodnutia súdov, či rozhodnutie SOI, lebo tieto orgány zrejme
nemali dôkaz o tom, že žalovaný podmieňuje uzavretie zmluvy a poskytnutie úveru „domácim servisom“.
Z uvedených dôvodov súd potom posúdil plnenie žalobcu vo výške 204,75 Eur započítané žalovaným na

„domáci servis“ ako plnenie z neplatného právneho úkonu, ktorým došlo k bezdôvodnému obohateniu
na strane žalovaného. Žalovaný však dôvodne vo vzťahu k splátke domáceho servisu vo výške 68,25
Eur, uhradenej dňa 22.08.2011, vzniesol námietku premlčania, preto súd v tejto časti žalobe nevyhovel
a žalovaného zaviazal len na uhradenie sumy 136,50 Eur, t.j. splátok uhradených na základe zmluvy o
poskytovaní domáceho servisu dňa 31.10.2011 a 16.12.2011, pri ktorých premlčacia doba vzhľadom na

dátum podania žaloby (31.10.2014) ešte neuplynula. Podľa § 107 ods. 1 OZ, právo na vydanie plnenia
z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k
bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Podľa 107 ods. 2 OZ, najneskoršie sa právo
na vydanie bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie,
za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo. Pri premlčaní práva na vydanie bezdôvodného obohatenia je

ustanovená kombinovaná premlčacia doba, a to subjektívna (v ods. 1) a objektívna (v ods. 2). Začiatok
subjektívnej a objektívnej premlčacej doby je stanovený odlišne, na sebe nezávisle, a ich plynutie a
skončenie je tiež vzájomne nezávislé, avšak len do tej miery, že subjektívna premlčacia doba môže
plynúť len v rámci objektívnej, ktorú nemožno prekročiť. Úmysel žalovaného bezdôvodne sa obohatiť
v konaní nebol preukázaný, vzhľadom na čo je dĺžka objektívnej premlčacej doby v danom prípade 3

roky (§ 107 ods. 2 OZ) a plynie odo dňa, keď k nemu došlo, t.j. od dňa uhradenia jednotlivých splátok
žalovanému. Subjektívna premlčacia doba je dvojročná (§ 107 ods. 1 OZ) a plynie odo dňa, keď sa
oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Zachovanie
subjektívnej premlčacej doby má súd v danom prípade preukázané z plnomocenstva na zastupovanie
zo dňa 24.10.2014, pričom skorší začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby žalovaný v konaní

netvrdil, a ani nebol preukázaný.

17. Okrem žalovanej sumy žalobca požadoval priznať aj úroky z omeškania, a to odo dňa 05.11.2014 do
zaplatenia. Žalobca požadoval priznať úroky z omeškania odo dňa nasledujúceho po dni, keď uplynula
žalovanému lehota na vrátenie plnenia poskytnutá vo výzve zo dňa 28.10.2014. Z predloženej výzvy súd

zistil,žetátobolažalovanémudoručenáelektronickydňa31.10.2014alehotanaplnenievnejstanovená
uplynula dňa 04.11.2014. Predmetnú výzvu však súd nepovažoval za určitú a zrozumiteľnú, nakoľko
táto nebola adresovaná žalovanému, ale spoločnosti POHOTOVOSŤ s.r.o. Zároveň je nepochybné,
že žalovaný správne namietal nesprávnu identifikáciu záväzku, keďže vo výzve je uvedený neprávny
dátum uzavretia zmluvy o úvere, ktorá bola uzavretá dňa 22.08.2011, a nie 22.08.2010 ako sa uvádza

v predloženej výzve. Vzhľadom na uvedené súd predloženú výzvu vyhodnotil ako zmätočnú. V zmysle
súdnej judikatúry za výzvu na plnenie možno považovať aj samotnú žalobu, ktorá bola podľa doručenky
žalovanému doručená dňa 22.01.2015. Nasledujúcim dňom, t.j. 23.01.2015 sa preto žalovaný dostal do
omeškania, toto omeškanie stále trvá, preto má žalobca nárok na zaplatenie úrokov z omeškania, a to
odo dňa 23.01.2015 až do zaplatenia.

18. Podľa § 369 ods. 1 ObchZ v znení platnom ku dňu uzavretia úverovej zmluvy, ak je dlžník v
omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy
úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný
platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej

zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej
podľa predpisov občianskeho práva. Podľa § 517 ods. 1 OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiťpoplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávajúci
predpis. Týmto vykonávajúcim predpisom je Nariadenie vlády SR č.87/1995 Z.z., ktorý sa vykonávajú
niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení neskorších predpisov. Podľa § 3 ods. 1 v spojení

s § 10c tohto vládneho nariadenia, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia,
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k 23.01.2015 bola 0,05
% ročne. Vzhľadom na uvedené súd priznal úroky z omeškania vo výške 8,05 % ročne, a to počnúc
dňom 23.01.2015 až do zaplatenia.

19. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 CSP, podľa
ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo
veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá
na náhradu trov konania právo. Žalobca bol v konaní úspešný na 60,03% (236,96/394,75). Žalovaný bol
úspešný na 39,97% (100-60,03). Právo na náhradu trov konania tak vzniklo žalobcovi v rozsahu 20,06

% (60,03 -39,97), ktorý mal v konaní úspech vo väčšej miere než žalovaný. Podľa § 262 ods. 2 CSP,
o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Žiar

nad Hronom, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 CSP).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie
len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné ( § 358 CSP).

Podľa § 363 CSP sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak zákon na podanie
nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Náležitosťou odvolania je aj uvedenie spisovej
značkytohtokonania(§127CSP).Podanietrebapredložiťspotrebnýmpočtomrovnopisovasprílohami

tak, aby jeden rovnopis s prílohami zostal na súde a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s
prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy
toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania (§ 364 CSP).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 CSP).Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov).