Rozhodnutie ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, March 15, 2017

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 4T/8/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6717010027
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 03. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriána Považanová
ECLI: ECLI:SK:OSZV:2017:6717010027.3

Rozhodnutie

Okresný súd Zvolen samosudcom JUDr. Adriánou Považanovou v trestnej veci obžalovaného R. Y.
a spol., pre prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. c/ Tr. zákona v
spolupáchateľstve podľa § 20 Tr. zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 15.03.2017, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaní
1/ R. Y., X.. XX.XX.XXXX Y. B., V. L. J. P., X. J. X/XX, V..Č.. Y. Y. Y. Ú. C. Ú. L. L., občan SR,

2/ Y. F., X.. XX.XX.XXXX Y. F., V. L. Č.Ý. Y. XX, občan SR,

sú v i n n í , ž e

v presnejšie nezistenom čase okolo 1:40 hod. dňa 16.09.2016 v meste F., S. F., X. N.. F., vošli do
neuzamknutých priestorov ubytovne P., kde po vyjdení na prvé poschodie obžalovaný R. Y.Š. spoločne
s obžalovanou Y. F. vošli cez neuzamknuté dvere do izby číslo 7, ktorej užívateľom je J. Y., X..
XX.XX.XXXX, V. L. J., B. M. Č.. XX/XX a zatiaľ čo J. Y. v izbe spal, obžalovaný R. Y. a obžalovaná Y. F. mu
z podlahy pri posteli odcudzili 1 ks notebook značky ASUS, čiernej farby, ktorý odpojili od napájacieho

kábla, z chodby pri vchodových dverách odcudzili 1 ks čiernu tašku na notebook, v ktorej boli 1 ks
nefunkčný notebook zn. Toshiba čiernej farby, 1 ks notebook zn. HP čiernej farby v rozobratom stave a
1 ks notebook bielej farby zn. ACER nefunkčný a z botníka odcudzili zväzok kľúčov, čím takto svojím
konaním spôsobili J. Y., X.. XX.XX.XXXX, L. J.S., B. M. XX/XX podľa odborného vyjadrenia škodu na
odcudzených veciach v celkovej výške 254,80 Eur,

t e d a
obžalovaní 1/ a 2/

spoločným konaním neoprávnene vnikli do obydlia iného,

č í m s p á c h a l i

obžalovaní 1/ a 2/

prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Tr. zákona v spolupáchateľstve podľa § 20 Tr.

zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j ú :

Obžalovaný 1/ R. Y.Podľa § 194 ods. 1 Tr. zákona s použitím § 36 písm. l/, n/ Tr. zákona, § 37 písm. m/ Tr. zákona, § 38 ods.
2, ods. 3 Tr. zákona, § 49 ods. 2 Tr. zákona na trest odňatia slobody vo výmere 12 (dvanásť) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zákona súd obžalovaného z a r a ď u j e na výkon trestu odňatia slobody
do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Obžalovaná 2/ Y. F.Á.

Podľa § 194 ods. 1 Tr. zákona s použitím § 36 písm. l/ Tr. zákona, § 37 písm. m/ Tr. zákona, § 38 ods.
2 Tr. zákona na trest odňatia slobody v trvaní 12 (dvanásť) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona a § 50 ods. 1 Tr. zákona súd obžalovanej výkon trestu odňatia

slobody podmienečne o d k l a d á a určuje skúšobnú dobu v trvaní 24 (dvadsaťštyri) mesiacov.

N a p r o t i t o m u

Obžalovaný
3/ B. G., X.. XX.XX.XXXX Y. F., V. L. P. X. XXX, V..Č.. Č.C. Y. XX, občan SR,

sa podľa § 285 písm. c/ Tr. poriadku o s l o b o d z u j e spod obžaloby prokurátorky Okresnej prokuratúry

Zvolen č. k. 1Pv 384/16/6611-53 zo dňa 19.01.2017, pre prečin porušovania domovej slobody podľa §
194 ods. 1, ods. 2 písm. c/ Tr. zákona v spolupáchateľstve podľa § 20 Tr. zákona na tom skutkovom
základe, že

v presnejšie nezistenom čase okolo 1:40 hod. dňa 16.09.2016 v meste F., S. F., X. N.. F., vošli do

neuzamknutých priestorov ubytovne P., kde po vyjdení na prvé poschodie obžalovaný R. Y.Š. spoločne
s obžalovanou Y. F. vošli cez neuzamknuté dvere do izby číslo 7, ktorej užívateľom je J. Y., X..
XX.XX.XXXX, V. L. J., B. M. Č.. XX/XX a zatiaľ čo J. Y. v izbe spal, obžalovaný R. Y. a obžalovaná Y. F. mu
z podlahy pri posteli odcudzili 1 ks notebook značky ASUS, čiernej farby, ktorý odpojili od napájacieho
kábla, z chodby pri vchodových dverách odcudzili 1 ks čiernu tašku na notebook, v ktorej boli 1 ks

nefunkčný notebook zn. Toshiba čiernej farby, 1 ks notebook zn. HP čiernej farby v rozobratom stave a
1 ks notebook bielej farby zn. ACER nefunkčný a z botníka odcudzili zväzok kľúčov, čím takto svojím
konaním spôsobili J. Y., X.. XX.XX.XXXX, L. J.S., B. M. XX/XX podľa odborného vyjadrenia škodu na
odcudzených veciach v celkovej výške 254,80 Eur,

pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Zvolen podala na Okresnom súde Zvolen dňa 19.01.2017 pod č.
k. 1Pv 384/16/6611-53 obžalobu zo dňa 19.01.2017 na obžalovaných 1/ R. Y., X.. XX.XX.XXXX, X/ Y.
F., X.. XX.XX.XXXX C. X/ B. G., X.. XX.XX.XXXX, pre prečin porušovania domovej slobody podľa §

194 ods. 1, ods. 2 písm. c/ Tr. zákona v spolupáchateľstve podľa § 20 Tr. zákona na tom skutkovom
základe, že v presnejšie nezistenom čase okolo 01.40 h dňa 16.09.2016 Y. H. F., S. F. X. N.. F. po
vzájomnej dohode vošli do neuzamknutých priestorov ubytovne P., kde po vyjdení na prvé poschodie
obžalovaný B. G. zostal na chodbe dávať pozor, zatiaľ čo obžalovaný R. Y. spoločne s obžalovanou Y.
F. vošli cez neuzamknuté dvere do izby číslo X, ktorej užívateľom je J. Y., X.. XX.XX.XXXX, V. L. J., B.

M. Č.. XX/XX a zatiaľ čo J. Y. v izbe spal, obžalovaný R. Y. a obžalovaná Y. F. mu z podlahy pri posteli
odcudzili 1 ks notebook značky ASUS, čiernej farby, ktorý odpojili od napájacieho kábla, z chodby pri
vchodových dverách odcudzili 1 ks čiernu tašku na notebook, v ktorej boli 1 ks nefunkčný notebook zn.
Toshiba čiernej farby, 1 ks notebook zn. HP čiernej farby v rozobratom stave a 1 ks notebook bielej farby
zn. ACER nefunkčný a z botníka odcudzili zväzok kľúčov, čím takto svojím konaním spôsobili J. Y., X..XX.XX.XXXX, L. J., B. M. XX/XX podľa odborného vyjadrenia škodu na odcudzených veciach v celkovej
výške 254,80 Eur.

Vo veci súd nariadil termín hlavného pojednávania, na ktorom obžalovaní 1/, 2/ a 3/ po poučení podľa
§ 257 ods. 1 Tr. poriadku uviedli:
- obžalovaný 1/ R. Y. vyhlásil, že sa cíti byť vinný, ale nie tak, ako je uvedené v obžalobe, nakoľko ku
skutku nedošlo po vzájomnej dohode so B. G..
- obžalovaná 2/ Y. F. v súlade s § 257 ods. 1 písm. b/ Tr. poriadku vyhlásila, že je vinná zo skutku

uvedeného v obžalobe. Následne obžalovaná 2/ na položené otázky v zmysle § 333 ods. 3 písm. c/, d/,
f/, g/ a h/ Tr. poriadku odpovedala kladne (áno) na všetkých päť položených otázok.
- obžalovaný 3/ B. G. v súlade s § 257 ods. 1 písm. a/ Tr. poriadku vyhlásil, že je nevinný.
Vzhľadom na vyhlásenie obžalovaného 1/ R. Y., že sa cíti byť vinný, ale nie tak, ako je uvedené v
obžalobe, nakoľko ku skutku nedošlo po vzájomnej dohode s obžalovaným 3/ B. G., ako aj vzhľadom na
vyhlásenie obžalovaného 3/ B. G., ktorý spáchanie skutku poprel, ktoré skutočnosti sa týkali žalovaného

skutku ako aj právnej kvalifikácie skutku podľa obžaloby aj vo vzťahu k obžalovanej 2/, súd preto
vyhlásenie obžalovanej 2/ Y. F. v zmysle § 257 ods. 7 Tr. poriadku neprijal a vykonal dokazovanie v
celom rozsahu.

Dokazovaním vykonanom na hlavnom pojednávaní, ako aj z dôkazov zabezpečených v prípravnom

konaní, a to výsluchom obžalovaného 1/, prečítanými výpoveďami obžalovaných 2/ až 3/ z prípravného
konania, z prečítanej výpovede svedka - poškodeného J. Y., výpoveďami svedkov E. R. C. E.Á. H., ako
aj prečítaním listinných dôkazov, súd zistil skutkový stav tak, ako je uvedený vo výrokovej časti tohto
rozsudku.
Obžalovaný 1/ R. Y. (ďalej len obžalovaný 1/) na hlavnom pojednávaní uviedol, že v ten deň išiel G. Č.

Y. na návštevu k obžalovanému 3/ B. G., s ktorým potom išli k obžalovanej 2/ Y. F., kde niečo popili.
Nakoľko sa chceli ešte zabaviť, odviezol ich okolo 23,00 hod. G. F. známy Y. F.. Najskôr boli v klube
K. a po záverečnej si chceli ešte niekde sadnúť, ale už bolo všetko zavreté. Videli, že je tam hotel P. a
mysleli si, že by si tam mohli niečo objednať, nejaký alkohol. Všetci traja vošli do hotela. Všimol si, že
sú tam dvere do vinárne, na ktorých bola mreža. Na recepcii nikto nebol. Boli tam schody, po ktorých

išiel on hore ako prvý. Za ním išli Y. F. C. B. G.. Hore bola len chodba a nejaké dvere, preto sa vrátili
všetci traja späť dolu ku recepcii. On sa následne s Y. Y.rátil hore na poschodie. Vie, že B. G. už s
nimi hore nešiel, tento vyšiel z budovy. Nevie uviesť, prečo sa hore vrátili. Na poschodí otvoril asi druhé
dvere, ktoré boli neuzamknuté. Na posteli v izbe videl spať chlapa. Vošiel dnu, za ním vošla Y. F.. Z tejto
izby odcudzil notebook, ktorý bol pri posteli toho chlapa, čo tam spal. Videl, že Y. F. zobrala tašku od

notebooku, v ktorej boli rozobraté notebooky. S Y. z hotela vyšli von, pozreli sa čo je v taške, rozobrané
notebooky vyhodil do koša a notebook, ktorý zobral z izby vložili do tejto tašky. B. G. bol v tom čase
vonku pred budovou hotela a videl ich, keď pozerali veci, ktoré z izby hotela zobrali. Tento im aj niečo
ukazoval, ale on mu nerozumel, čo hovorí. Ukazoval niečo v tom zmysle, či mu šibe. Vie, že B. G. od
nich niekde odišiel. On potom tú tašku s notebookmi odložil za kríky. Z hotela potom vyšiel J. Y. C. S.

R. Y. sa rozutekali. Potom na miesto prišla polícia. On pri úteku pred políciou stretol B. G., chcel ísť už
domov, išli preto spolu na autobusovú stanicu. Tu prišla hliadka polície, oznámila im, že našli opitú Y.
F. a že majú ísť po ňu. Išli za Y., ktorá stála na parkovisku pred hotelom P.. Tu sa ich policajti pýtali,
či nevedia niečo o odcudzených veciach Patrika Varla, pričom on s Y. to najskôr popreli. Počas tohto
rozhovoru s políciou stál B. G. ďalej od nich. Policajti ich preto pustili a oni všetci traja znovu odišli na

autobusovú stanicu. Na stanici si v zapekanke kúpil ešte pivo a cigarety a zaspal tam. Potom tam za
nimi prišli znovu policajti, a vtedy ich všetkých troch zobrali. Obžalovaný 1/ potvrdil, že sa kamaráti s
obžalovaným 3/, aj s jeho sestrou, ktorá im vzájomne prekladala a tiež im prekladala aj Y. F.. On mal v
čase keď vošli do ubytovne P. asi 10 Eur, z týchto peňazí si potom v zapekanke kúpil pivo a cigarety.
Vie, že aj obžalovaný B. G. mal vtedy nejaké peniaze, nevie však presne koľko.

Po prečítaní jeho výpovede z prípravného konania zo dňa 17.09.2016 v časti podľa ktorej dvere na izbe
poškodeného otvoril v prítomnosti obžalovanej 2/ a obžalovaného 3/ dvakrát, za účelom odstránenia
rozporov, obžalovaný zotrval na svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní s tým, že on dvere na izbe
poškodeného otvoril len raz, kedy tam s Y. F. aj vošli a odcudzili veci, ako opísal, pričom B. G. tam
vtedy nebol. Na začiatku vypovedal tak asi preto, že nechcel v tom zostať sám, chcel do toho zatiahnuť

všetkých troch, vtedy nerozmýšľal nad tým, že je trestné, keď iného krivo obviní. Skutok, ktorý sa stal
ľutuje.
Súd nevyhovel návrhu prokurátorky prečítať výpoveď obvineného 1/ z č. l. 61 z prípravného konania
zo dňa 16.09.2016, nakoľko pri tejto výpovedi nebola zachovaná zásada kontradiktórnosti konania, tátovýpoveď bola obvineným 1/ uskutočnená pred ustanovením obhajcu obžalovanému 3/ z dôvodu nutnej
obhajoby podľa § 37 ods. 2 Tr. poriadku, ktorý dôvod u obžalovaného 3/ existoval aj v čase vznesenia
obvinenia, pričom obžalovanému 3/ bol obhajca ustanovený až dňa 17.09.2016.

Obžalovaná 2/ Y. F. (ďalej len obžalovaná 2/) na hlavnom pojednávaní využila svoje právo nevypovedať,
preto podľa § 258 ods. 4 Tr. poriadku boli na návrh prokurátorky prečítané jej výpovede z prípravného
konania, pri ktorých bola zachovaná zásada kontradiktórnosti konania, uskutočnené po ustanovení z
dôvodu nutnej obhajoby podľa § 37 ods. 2 Tr. poriadku obhajcu obžalovanému 3/ v spise na č. l. 96-99

zo dňa 17.09.2016, kedy uviedla, že všetky tie počítače z izby vzal obvinený R. Y.. Ona bola v izbe
spolu s ním, pri krádeži však s nimi nebol obvinený B. G., tento zostal vonku. Obvinený B. G. o krádeži
nič nevedel a vôbec pri tom nebol. Vo výpovedi na č. l. 100-106 dňa 25.10.2016 obvinená 2/ zotrvala
na predchádzajúcich tvrdeniach s tým, že sa už ku skutku priznala a tento ľutuje a v ďalšom odmietla
vypovedať podľa § 34 Tr. poriadku.

Obžalovaný 3/ B. G. (ďalej len obžalovaný 3/) na hlavnom pojednávaní využil svoje právo nevypovedať,
preto podľa § 258 ods. 4 Tr. poriadku boli na návrh prokurátorky prečítané jeho výpovede z prípravného
konaniauskutočnenépoustanovenímuzdôvodunutnejobhajobypodľa§37ods.2Tr.poriadkuobhajcu
v spise na č. l. 75-79 zo dňa 17.09.2016, kedy spáchanie skutku poprel. Uviedol, že v ten deň spoločne
R. Y. F. C. R. Y.Š. pili a už nemali autobus, ktorým by sa dostali domov, tak hľadali reštauráciu, do ktorej

by mohli vojsť. Vôbec to tam nepoznal a keď našli jednu reštauráciu, dvere na nej boli zamknuté a hneď
blízko nich boli ďalšie dvere, ktoré sa dali otvoriť, preto vošli do vnútra. Bola tam dlhá chodba a keď
zistil, že nie sú v reštaurácii tak sa otočil a vyšiel pred budovu. Čakal ich vonku, lebo si myslel, že vyjdú
von za ním. Keď vyšli z budovy obvinená Y. F. mala na ramene tašku, v ktorej ukazovala že sú počítače.
Rozprávala sa niečo s Y., nerozumel im, lebo im nevidel na ústa, pretože bola tma. Pochopil však, že to

určite ukradli a keďže nechcel s tým mať nič spoločné, odišiel od nich a išiel smerom k autobusovému
nástupišťu. Sadol si na lavičku, ostatní obvinení si ľahli a zaspali. Potom začalo v ich blízkosti krúžiť
nejaké auto, z ktorého pán niečo hľadal. Tomuto pánovi ukázal, kde sa nachádza jeden z počítačov.
Potom už prišli aj policajti. On nič neukradol ani nič nechcel ukradnúť a vzhľadom na svoj zdravotný
stav nie je schopný sa ani s nikým dohodnúť. Vo výpovedi dňa 18.09.2016 na č. l. 33-35 zotrval na

svojej výpovedi zo dňa 17.09.2016. Dňa 19.10.2016 (čl. 84-90) už k veci nevypovedal v zmysle § 34
Tr. poriadku.
Z prečítanej výpovede svedka - poškodeného J. Y. na č. l. 112-115 zo dňa 17.09.2016 vyplýva, že asi
rok býva na ubytovni P. Y. F. v garsónke. V noci z 15.09.2016 na 16.09.2016 pozeral na notebooku film,
ktorý mal zapojený v elektrickej sieti a položený vedľa postele. Dvere do izby nemal uzamknuté a v čase

okolo 1.40 h sa zobudil ako nejaký muž v tmavom oblečení s čiernobielymi botaskami odchádza z jeho
izby. Vybehol na balkón a uvidel z ubytovne kráčať dve osoby, z toho jedna bola ten muž, ktorý bol u
neho v izbe a druhá bola Y. F.. Obliekol sa a vybehol za nimi, oni sa však rozutekali, preto privolal políciu.
Napriek tomu, že obvinených kontrolovali policajti, tvrdili, že o ničom nevedia. Vrátil sa na ubytovňu a
keďže nezaspal, znovu sa išiel prejsť do mesta. Obvinený B. G. mu ukazoval, aby prišiel k nemu a

priviedol ho ku smetiaku, kde bol hodený rozobratý notebook. Rukami ukazoval, že on s tým nič nemá,
ukazoval na S. Y. F. a toho čo bol v izbe, pretože tí boli v tom čase vo vnútri budovy Zapekanky. Pýtal
sa toho hluchonemého, že kde sú ďalšie veci, on mu ukazoval, že nevie. Vo výpovedi na č. l. 116-12 zo
dňa 25.10.2016 svedok-poškodený uviedol, ktoré veci mu boli odcudzené a ktoré z nich mu boli vrátené.
Nárok na náhradu škody si neuplatňoval.

Svedok E. R. na hlavnom pojednávaní uviedol, že na dátum a presný čas si vzhľadom na odstup času
nespomína, mal službu s kolegom E. H.. Najskôr boli vyslaní na preverenie oznámenia, a to odcudzenia
notebookov z izby ubytovne. Po príchode pred ubytovňu ich čakal na mieste oznamovateľ, ktorý im
uviedol, že spal na ubytovni, prebudil sa, lebo sa mu zdalo, že niekto vychádza z izby. Následne sa išiel

pozrieť cez okno, videl dve osoby prechádzať popred ubytovňu a vybehol von. Išiel smerom za týmito
osobami, tieto sa mu však stratili v uličke. Potom počul nejaký buchot a utekať osobu. Oni následne
našli pár desiatok metrov od ubytovne na zemi obžalovanú 2/ Y. F.. Túto začali vyťažovať, javila sa
im pod vplyvom alkoholu, pričom uviedla, že ona o veciach nič nevie. Následne po prezretí širšieho
okolia stretli obžalovaných 1/ a 3/, ktorí im tiež uviedli, že o odcudzených veciach nič nevedia. Oni

následne z miesta odišli. Po nejakom čase boli vyslaní na miesto druhý krát. Volal poškodený, že prišiel
za ním obžalovaný 3/, ktorý mu ukázal v smetnom koši odhodené notebooky, resp. časti notebookov, a
že tieto veci mali ukradnúť obžalovaní 1/ a 2/ z izby poškodeného a obžalovaný 3/ mal byť pred izbou
poškodeného. Svedok už však vzhľadom na odstup času nevedel uviesť, kto uvádzal, že obžalovaný3/ mal byť pred izbou poškodeného. Po príchode na miesto druhý krát si už nepamätá, či na mieste
bol len poškodený alebo tam bol s ním aj obžalovaný 3/. Spomína si však, že z obžalovaných, ako
prvého vyťažovali obžalovaného 3/. On s ním komunikoval tak, že mu písal otázky, čo im obžalovaný

3/ uvádzal si už nespomína. Spomína si, že sa obžalovaného 3/ pýtal, kde sú tie ostatné notebooky,
tento mu to však nevedel uviesť. Zadržali najskôr obžalovaného 3/ a až následne z autobusovej stanice
aj obžalovaných 1/ a 2/.

Svedok E. H. na hlavnom pojednávaní uviedol, že bol s kolegom E. R. vyslaný na preverenie oznámenia

J. Y., že mu neznámy páchateľ ukradol z izby ubytovne P. notebooky. Po príchode na miesto ich
poškodenýčakalpredubytovňou.Tentoimuviedol,žespal,prebralsaazdalosamu,ženiektovychádza
z jeho izby. Následne vyšiel na balkón, uvidel tam asi dve osoby, jedna z tých osôb mala byť Y. F.,
ktorú už poznal z videnia. Následne poškodený mal vyjsť von pred ubytovňu, tieto osoby sa dali na útek,
on bežal za nimi, ale tieto osoby sa mu stratili. Oni následne začali prehľadávať okolie, pričom našli
obžalovanú 2/ spať v uličke. Táto sa im po tom, čo ju prebrali, javila pod vplyvom alkoholu. Uviedla im,

že o veciach nič nevie, pôsobila zmätočne. Následne prešli na autobusové nástupište, kde kontrovali
obžalovaných 1/ a 3/. Títo popierali, že by mali s vecou niečo spoločné. Odišli potom dokumentovať
miesto, počkali na technika, urobili ohliadku miesta činu. Následne odišli na oddelenie, a až potom volal
poškodený druhýkrát s tým, že išiel do mesta hľadať svoje notebooky, pričom obžalovaný 3/ mu mal
ukázať notebooky v smetnom koši, asi 100 metrov od ubytovne a že tieto mal odcudziť obžalovaný 1/,

ktorého videl ich zahodiť do smetného koša. Nespomína si už presne ako sa obžalovaný 3/ dostal k nim k
tomu smetnému košu s notebookami. Vie, že obžalovaný 3/ im ukazoval sám smetný kôš, v ktorom boli
notebooky. Snažili sa od neho zistiť, kde sú ďalšie notebooky, ale tento im naznačil, že o ostatných nevie,
kde sú. Oni s ním konkrétne o priebehu skutku nekomunikovali práve pre problémy s komunikáciou s
ním. Tri osoby zaistili na základe opoznania poškodeného, ktorý opoznal Vlastu Kováčovu a opísal aj

oblečenie obžalovaného 1/. Obžalovaného 3/ zaistili z dôvodu, že tento im opísal, kde videl notebooky
a bol dôvodný predpoklad, že tento sa na trestnej činnosti podieľal.

Zo záverov znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ Slovenská Ľupča ČES:
PPZ-KEU-SL-EXP-2016/3003 zo dňa 15.11.2016, odvetvie daktyloskopia (č. l. 198-202 spisu) vyplýva,

že i keď na predložených predmetoch boli zviditeľnené daktyloskopické stopy, viaceré z nich boli
vyhodnotené ako neupotrebiteľné, iba jedna z nich bola upotrebiteľná, pričom nebola zistená jej zhoda
s odtlačkami obvinených osôb.

Zo záverov znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ Slovenská Ľupča ČES:

PPZ-KEU-SL-EXP-2016/2941 zo dňa 08.12.2016, odvetvie kriminalistickej biológie a genetickej analýzy
(č. l. 203-205 spisu) vyplýva, že z výsledkov DNA analýzy a porovnania vyplýva, že v stope č. 1 (ster
z koncovky nabíjačky k notebooku) bola zistená prítomnosť biologického materiálu mužského pôvodu
spolu s minoritnou prímesou, ktorá nie je vhodná na identifikáciu. DNA analýzou bolo dokázané, že
pôvodcom DNA profilu mužského pôvodu je osoba poškodeného J. Y..

Zo správy o výsledku porovnávania pachových stôp MV SR PZ, Odbor kynológie a hipológie, oddelenie
metódypachovej identifikácieBanskáBystricazodňa28.10.2016 azevidenčnejkartymetódypachovej
identifikácie (č.l. 155, 158-160) vyplýva, že vzájomným porovnávaním odobratých pachových stôp bola
zistená pachová totožnosť pachovej stopy zaistenej pri obhliadke miesta činu dňa 16.09.2016 z podlahy

pri posteli s porovnávacou pachovou stopou od obžalovaného 1/. R. Y. a obžalovanej 2/ Y. F..

Zo záverov znaleckého posudku zo dňa 12.12.2016 H.. E. L., znalca z odboru: Zdravotníctvo a farmácia,
odvetvie: Psychiatria (liečba alkoholizmu a toxikománie, gerontopsychiatria) vypracovaného za účelom
posúdenia duševného stavu obvinených 1/ až 3/ (č. l. 173-197) vyplýva, že obvinený 1/ R. Y. v čase

skutku nekonal v dôsledku choromyseľného úsudku, nachádzal sa v stave jednoduchého alkoholického
opojenia, ktoré ľahko narúšalo ovládacie schopnosti, pričom jeho rozpoznávacie schopnosti boli plne
zachované. Obvinený R. Y. na základe získaných skúseností z minulosti vie ako alkohol na neho pôsobí
a má dostatok vlastných mechanizmov, za pomoci ktorých môže zabrániť prvému požitiu alkoholu. Je
plne schopný chápať zmysel trestného konania a jeho pobyt na slobode z psychiatrického hľadiska nie je

nebezpečný a preto znalkyňa nenavrhuje realizovať žiadnu formu ochranného psychiatrického liečenia.
Represívne opatrenia plynúce zo zákona budú dostatočnou ochranou spoločnosti pred obvineným.
U obvinenej 2/ Y. F. alkoholové opojenie ľahko, forenzne nevýznamne narúšalo jej ovládacie schopnosti
avšak iba na dobu trvania alkoholového opojenia. Jej rozpoznávacie schopnosti boli plne zachované.Táto plne chápe zmysel trestného konania a jej pobyt na slobode z psychiatrického hľadiska nie je
nebezpečný, preto nie je potrebné voči nej realizovať žiadnu formu ochranných opatrení.
Obvinený 3/ B. G. v čase páchania trestného činu a ani v súčasnej dobe netrpel a ani nekonal

pod vplyvom žiadnej procesuálnej duševnej choroby, pre ktorú by bol jeho úsudok choromyseľný. V
inkriminovanom čase nemal narušené rozpoznávacie zložky konania, jeho ovládacie zložky konania
boli ľahko narušené alkoholickým opojením. Osobnostno - povahová štruktúra obvineného B. G. je
jednoduchšia,stigmatizovanáhluchonemotoučospôsobujevýraznéadaptačnéakomunikačnésociálne
problémy medzi ním a jeho bezprostredným okolím. Chápe zmysel trestného konania a jeho pobyt

na slobode nie je pre spoločnosť nebezpečný a preto znalkyňa ani nenavrhuje realizovať žiadne
ochranné liečebné opatrenia. Znalkyňa však do budúcna vzhľadom na štruktúru osobnosti nemôže
vylúčiť páchanie obdobnej trestnej činnosti, pričom dôležitú úlohu bude zohrávať sociálne zázemie, v
ktorom sa obvinený do budúcna bude vyskytovať.

Na hlavnom pojednávaní súd vykonal dokazovanie aj čítaním ďalších listinných dôkazov, a to najmä

odborných vyjadrení k hodnote odcudzených vecí (č.l. 214-218, 221-224), záznamov o obmedzení
osobnej slobody podozrivej osoby R. Y., B. G., Y. F. (č.l. 20-21, 23-24, 26-27), zápisníc o zadržaní
a obmedzení osobnej slobody podozrivej osoby R. Y., B. G., Y. F. (č.l. 22, 25, 28), zápisníc o
výsluchu zadržaných podozrivých R. Y., B. G. C. Y. F. (č.l. 47-54), zápisnice o obhliadke miesta činu s
pripojenou fotodokumentáciou (č.l. 133-143), zápisnice o dodatočnej obhliadke miesta činu s pripojenou

fotodokumentáciou (č.l. 144-151), uznesenia o vrátení veci poškodenému (č.l. 152-153), potvrdenia o
vrátení veci poškodenému (č.l. 154), fotodokumentácie tašky s notebookmi OO PZ Krupina zo dňa
16.09.2016 (č.l. 206-212), rozsudku Okresného súdu Zvolen č.k. 2T/36/2010-490 zo dňa 31.03.2010
(č.l. 232-234), trestného rozkazu Okresného súdu Zvolen sp. zn. 0T/62/2016 zo dňa 27.05.2016 (č.l.
235-236), podstatného obsahu pripojeného spisu Okresného súdu Zvolen sp. zn. 0T/62/2016, ako aj

ostatného spisového materiálu.
Z obsahu ostatného spisového materiálu, a to z hodnotenia a správy ÚVV a ÚVTOS na obžalovaného
1/ R. Y. (č.l. 238-241), správy o povesti na obžalovaných 1/ až 3/ (č.l. 242-243, 248-249, 255), výpisov z
ústrednej evidencie priestupkov na obžalovaných 1/ až 3/ (čl. 244-245, 250, 256-258, 333-336, 346, 348,
350), odpisov z registra trestov na obžalovaných 1/ až 3/ (č.l. 246-247, 251-252, 259-260, 347, 349, 351),

pracovného hodnotenia obžalovaného 2/ (č.l. 253-254) vyplýva, že obžalovaný 1/ R. Y. bol doposiaľ 5
krát súdne trestaný, a to opakovane aj pre majetkovú a násilnú trestnú činnosť. Naposledy bol odsúdený
trestným rozkazom Okresného súdu Zvolen sp. zn. 0T 62/2016 zo dňa 27.05.2016, právoplatným dňa
27.05.2016, pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Tr. zákona,
na podmienečný trest odňatia slobody v trvaní 8 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú

dobu v trvaní 18 mesiacov, plynúcou do 27.11.2017. Súčasne mu bol uložený aj trest zákazu činnosti
viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v cestnej premávke na 3 roky. Podľa správy mesta F., nie je
prihlásený na trvalý ani prechodný pobyt Y. F.. Podľa správy obce J. je prihlásený k trvalému pobytu v
časti obce J. P., doposiaľ nebol prejednávaný pre priestupok v Komisii na ochranu verejného poriadku.
Podľa výpisu z Ústrednej evidencie priestupkov MV SR bol v období od roku 2012 do roku 2016

3 krát postihnutý pre spáchanie rôznych priestupkov. Podľa správy ÚVV a ÚVTOS Banská Bystrica
správanie a vystupovanie obvineného je na požadovanej úrovni, ústavný poriadok dodržiava a pokyny
príslušníkov ZVaJS plní bez pripomienok. Je zaradený na pracovisko, kde dosahuje dobré výsledky,
pričom disciplinárne odmenený ani potrestaný doposiaľ nebol.
Obžalovaná 2/ Y. F. bola doposiaľ 4 krát súdne trestaná, z toho raz sa na ňu hľadí, ako keby nebola

odsúdená. Naposledy bola odsúdená rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp. zn. 3T 177/05 v spojení
s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 2To 18/07 zo dňa 08.02.2007, pre trestný čin
marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 171 ods. 1 písm. f/ Tr. zákona účinného do 31.12.2005,
na nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov, na výkon ktorého bola zaradená do II. NVS
a z ktorého bola podmienečne prepustená 04.09.2008 so stanovením skúšobnej doby v trvaní 3 roky.

Podľa výpisu z Ústrednej evidencie priestupkov MV SR bola v období od roku 2012 do roku 2016 7 krát
postihnutá pre priestupky, a to opakovane pre priestupky proti verejnému poriadku a proti občianskemu
spolunažívaniu. Podľa hodnotenia S. Č. Y., v obci má trvalé bydlisko, je im známe, že v mieste trvalého
bydliska často konzumuje alkohol, toto býva často navštevované hliadkou OO PZ Krupina z dôvodu
rušenia nočného kľudu, avšak neevidujú žiadnu sťažnosť od občanov.

Obžalovaný 3/ B. G. bol doposiaľ 3 krát súdne trestaný, z toho raz sa na neho hľadí, ako keby nebol
odsúdený. Naposledy bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp. zn. 1T 14/2011 zo dňa
12.10.2011,právoplatnýmdňa13.10.2011,preprečinyublíženianazdravípodľa§157ods.1Tr.zákona,
§ 156 ods. 1, 2 písm. a/ Tr. zákona v štádiu pokusu podľa § 14 Tr. zákona, prečin porušovania domovejslobody podľa § 194 ods. 1, 2 písm. a/ Tr. zákona a pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 2 Tr. zákona, na
úhrnný a súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 6 rokov nepodmienečne, na výkon ktorého bol zaradený
do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Týmto rozsudkom bol zrušený výrok o

treste predchádzajúceho rozsudku Okresného súdu Zvolen sp. zn. 2T 36/2010 zo dňa 31.03.2010,
právoplatného 31.03.2010. Z výpisu z Ústrednej evidencie priestupkov MV SR vyplýva, že bol 1 krát
prejednávaný pre spáchanie priestupku, vec bola odložená. Podľa správy obce Č. Y., nie sú im známe
jeho rodinné pomery, na adrese Č. Y. XX sa zdržuje iba krátku dobu a do verejnoprospešných prác sa
nezapája.

Na základe takto vykonaného dokazovania a po zhodnotení jednotlivých dôkazov v zmysle § 2 ods.
12 Tr. poriadku a to jednotlivo, tak i v ich súhrne, mal súd potom za nepochybne preukázanú len
vinu obžalovaných 1/ R. Y. C. X/ Y. F., pričom nemohol urobiť jednoznačný záver, že skutok spolu s
obžalovanými 1/ a 2/ spáchal aj obžalovaný 3/ B. G., keď pre naplnenie skutkovej podstaty prečinu
porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. c/ Tr. zákona v spolupáchateľstve podľa

§ 20 Tr. zákona, pre ktorý bol obžalovaný 3/ stíhaný spolu s obžalovanými 1/ a 2/ a pre ktorý bola na nich
podaná obžaloba, musí páchateľ spoločným konaním s iným neoprávnene vniknúť do obydlia iného a
taký čin spáchať najmenej s dvoma osobami.
Vina obžalovaných 1/ a 2/ bola preukázaná výpoveďami samotných obžalovaných 1/ až 3/. Obžalovaný
1/ sa k spáchaniu skutku v prípravnom konaní priznal, pričom aj na hlavnom pojednávaní uviedol, že

cíti byť vinný, ale nie tak, ako je uvedené v obžalobe, nakoľko ku skutku nedošlo po vzájomnej dohode
s obžalovaným 3/. B. G.. Opísal udalosti predchádzajúce ich príchodu do budovy ubytovne P., dôvody
ich príchodu do tejto budovy, kde mali v úmysle si ešte niečo objednať, nejaký alkohol. Nakoľko vináreň
a recepcia boli zavreté, síce následne vyšli všetci traja na poschodie tento budovy, ale keďže tam nič
nebolo, len chodba a nejaké dvere, vrátili sa všetci traja dole ku recepcii. Následne obžalovaný 3/

B. G. vyšiel z budovy, ale on sa s obžalovanou 2/ Y. F. vrátili na poschodie, kde on otvoril asi druhé
neuzamknuté dvere, vošiel do izby, za ním vošla obžalovaná 2/ Y. F.. Z tejto izby odcudzil notebook,
ktorý bol pri posteli chlapa, ktorý tam spal. Obžalovaná 2/ zobrala tašku od notebooku, v ktorej boli
rozobraté notebooky. Následne s obžalovanou 2/ vyšli von z budovy, pozreli sa čo je v taške, rozobrané
notebooky vyhodil do koša a notebook, ktorý zobral z izby vložili do tejto tašky. Obžalovaný 3/ bol v

tom čase vonku pred budovou ubytovne, tento ich videl, keď pozerali veci, ktoré z izby hotela zobrali.
Obžalovaný 3/ od nich potom niekde odišiel. Po príchode polície on s obžalovanou 2/ najskôr popreli,
že by vedeli niečo o odcudzených veciach. Počas tohto rozhovoru s políciou stál obžalovaný 3/ ďalej
od nich. Neskôr ich polícia zobrala všetkých troch. Dvere na izbe poškodeného otvoril len raz, a to len
v prítomnosti obžalovanej 2/, s ktorou následne do izby aj vošli. Svoju výpoveď z prípravného konania

dôvodil tým, že nechcel v tom zostať sám, chcel do toho zatiahnuť všetkých troch, nerozmýšľal nad tým,
že je trestné, keď iného krivo obviní.
Vina obžalovaných 1/ a 2/ bola preukázaná aj prečítanou výpoveďou z prípravného konania obvinenej
2/ pri zachovaní zásady kontradiktórnosti, ktorá najskôr tvrdila podľa názoru súdu v úmysle ospravedlniť
svoje konanie, zmierniť mieru svojho zavinenia, že všetky počítače hoci v jej prítomnosti, z izby ubytovne

vzal obvinený 1/ R. Y.. Obvinená 2/ v tejto výpovedi zároveň poprela prítomnosť obvineného 3/ B. G. s
nimi pri tejto krádeži, uvádzala, že obvinený 3/ zostal vonku, tento o krádeži nič nevedel. V nasledujúcej
výpovedi obvinená 2/ zotrvala na predchádzajúcich tvrdeniach s tým, že sa ku skutku priznala, tento
ľutuje, viac nevypovedala. Súd u obžalovanej 2/, ktorá seba aj obžalovaného 1/ usvedčovala zo
spáchania skutku, nezistil žiadny dôvod, prečo by svojou výpoveďou napomáhala obžalovanému 3/

vyhnúť sa trestnej zodpovednosti, ak by sa bol tento na žalovanej trestnej činnosti tak, ako mu kládla
za vinu obžaloba zúčastnil.
Hoci obžalovaný 3/ spáchanie skutku kladeného mu za vinu obžalobou tak v prípravnom konaní, ako
aj na hlavnom pojednávaní v celom rozsahu poprel, na hlavnom pojednávaní nevypovedal, tento však
svojou výpoveďou ako obvineného z prípravného konania usvedčuje zo spáchania skutku obžalovaných

1/ a 2/. Potvrdil, že on síce s obžalovanými 1/ a 2/ vošiel do budovy, bola tam dlhá chodba, ale keď zistil,
že nie sú v reštaurácii otočil sa, vyšiel pred budovu, kde čakal na obžalovaných 1/ a 2/, myslel si, že vyjdú
von za ním. Keď títo vyšli z budovy videl, že obvinená 2/ Y. F. mala na ramene tašku, v ktorej ukazovala,
že sú počítače a niečo sa s obžalovaným 1/ Y. rozprávali, ale on im nerozumel, nevidel im na ústa,
pretože bola tma. Pochopil však, že to určite ukradli a keďže nechcel mať s tým nič spoločné, odišiel

od nich smerom k autobusovému nástupišťu. Potom keď poškodený hľadal veci, tomuto on ukázal, kde
sa nachádza jeden z počítačov.
Zo spáchania skutku obžalovaných 1/ a 2/ usvedčuje aj výpoveď svedka poškodeného J. Y., podľa
ktorého sa v čase okolo 1.40 h zobudil na to ako nejaký muž v tmavom oblečení s čiernobielymibotaskami odchádza z jeho izby. Vybehol na balkón, uvidel z ubytovne kráčať dve osoby, z toho jedna
bola ten muž, ktorý bol u neho v izbe a druhá osoba bola Y. F.. Potom, čo išiel znovu do mesta, tu sa
stretol s obvineným B. G., ktorý ho priviedol ku smetiaku, kde bol hodený rozobratý notebook. Tento mu

rukami ukazoval, že s tým nič nemá, ukazoval na obvinenú Y. F. a toho čo bol v izbe, ktorí boli v tom
čase vo vnútri budovy B.. Pýtal sa B. G., že kde sú ďalšie veci, on mu ukazoval, že nevie.
Z výpovedí svedkov E. R. C. E. H., príslušníkov OO PZ Krupina, vyslaných k prevereniu oznámenia J. Y.
o odcudzení notebookov, zhodne vyplýva, že poškodený J. Y. im uviedol, že spal na ubytovni a prebral
sa na to, že z jeho garsónky vychádza osoba. Vyšiel preto na balkón, spozoroval dve osoby, jedna z

nich bola obžalovaná 2/ Y. F.. Keď za nimi vyšiel von, títo sa rozutekali, privolal preto políciu. Za účelom
nájdenia páchateľov odcudzených vecí, prezreli okolie, našli spať na zemi opitú obvinenú Y. F. a tiež
stretli aj obvinených R. Y. C. B. G., títo popreli, že by mali niečo spoločné s odcudzenými vecami. Po ich
opakovanom vyslaní na miesto, im poškodený J. Y. uviedol, že prišiel za ním hluchonemý obvinený B.
G., ktorý mu ukázal v smetiaku ukradnuté veci. Posunkami naznačil, že tieto ukradli obvinení R. Y. a Y.
F.. Tento nevedel, kde by sa mali nachádzať ostatné odcudzené veci. Svedok E. R. už však vzhľadom

na odstup času nevedel uviesť, kto uvádzal, že obžalovaný 3/ mal byť pred izbou poškodeného. Podľa
svedka E. H. so B. G. konkrétne o priebehu skutku nekomunikovali práve pre problémy s komunikáciou
s ním. Zaistili tri osoby, a to na základe opoznania poškodeného, ktorý opoznal Y. F. a opísal aj oblečenie
obžalovaného 1/ a obžalovaného 3/ zaistili z dôvodu, že tento im opísal, kde videl notebooky a bol
dôvodný predpoklad, že tento sa na trestnej činnosti podieľal.

Čo sa týka ďalších nepriamych dôkazov, a to najmä správy o výsledku porovnávania pachových stôp MV
SR PZ, Odbor kynológie a hipológie, oddelenie metódy pachovej identifikácie L.Á. L. zo dňa 28.10.2016
(č.l. 158-160) z tejto je zrejmé, že vzájomným porovnávaním odobratých pachových stôp bola zistená
pachová totožnosť pachovej stopy zaistenej pri obhliadke miesta činu dňa 16.09.2016 z podlahy pri
posteli len s porovnávacou pachovou stopou od obžalovaného 1/ R. Y.Š. a obžalovanej 2/ Y. F..

Súd neprihliadal na obsah listinného dôkazu, a to obsah zápisnice o výsluchu zadržaného podozrivého
B. G. zo dňa 16.09.2016 (č. l. 49-51) z dôvodu, že u osoby B. G., keď tento je nepočujúci s narušenou
komunikačnou schopnosťou, teda je hluchonemý, bola pochybnosť o jeho spôsobilosti náležite sa
obhajovať, pričom obhajca mu bol z uvedeného dôvodu ustanovený podľa § 37 ods. 2 Tr. poriadku až
po vznesení obvinenia dňa 17.09.2016.

V poukazom na sluchové postihnutie obžalovaného 3/, ktorý mal podľa obžaloby na chodbe dávať pozor,
možno mať tiež pochybnosti o spôsoboch, akým mohol podľa názoru prokurátorky upozorniť ostatných
obžalovaných, ak by niekto vchádzal do chodby, a to zadupaním, zaklopaním alebo zapískaním.
Čo sa týka zápisníc o výsluchu zadržaných podozrivých R. Y. C. Y. F.Á. (č. l. 47-48, 53-54) je zrejmé,
že hoci sa títo k spáchaniu skutku priznávali, ľutovali svoje konanie, avšak k podrobnostiam spáchania

skutku sa vôbec nevyjadrovali.

Na základe všetkých opísaných skutočností, mal súd za nepochybne preukázané, že obžalovaní 1/ a
2/ sa dopustili spoločným konaním konania uvedeného v upravenej skutkovej vete rozsudku. Skutkový
stav súd ustálil v súlade s produkovanými dôkazmi najmä na hlavnom pojednávaní, ako aj v prípravnom

konaní.

Súd po vyhodnotení všetkých dôkazov právne kvalifikoval konanie obžalovaného 1/ R. Y. a obžalovanej
2/ Y. F. ako prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Tr. zákona formou spolupáchateľstva
podľa § 20 Tr. zákona, nakoľko je nesporné, že obžalovaní 1/ a 2/ ako trestnoprávne zodpovedné osoby

narušili Trestným zákonom a Ústavou SR chránený záujem spoločnosti na ochrane nedotknuteľnosti
domovej slobody iných osôb, nakoľko spoločným konaním neoprávnene vnikli do obydlia iného, keď bez
privolenia oprávnenej osoby vošli do izby ubytovne, ktorej užívateľom bol poškodený J. Y.. Podľa § 122
ods. 5 Tr. zákona je trestný čin spáchaný v obydlí, ak je spáchaný v dome alebo byte iného alebo v iných
priestoroch slúžiacich na bývanie, vrátane priestorov a pozemkov k nim patriacich, ak sú ako súčasť

obydlia zavreté. Podľa § 20 Tr. zákona ak bol trestný čin spáchaný spoločným konaním dvoch alebo
viacerých páchateľov (spolupáchatelia), zodpovedá každý z nich ako keby trestný čin spáchal sám.
Zavinenie obžalovaných 1/ a 2/ k tomuto skutku je dané priamym úmyslom (dolus directus) podľa § 15
písm. a/ Tr. zákona, nakoľko bolo preukázané, že obžalovaní 1/ a 2/ chceli spôsobom uvedeným v Tr.
zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený Tr. zákonom.

Pri určovaní druhu a výmery trestu súd vychádzal zo zásad ukladania trestov uvedených v ustanovení
§ 34 Tr. zákona (účinného od 01.01.2006), pričom prihliadol na spôsob spáchania činu a jeho následok,zavinenie, pohnútku, poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, na osobu páchateľov, ako aj možnosti ich
nápravy, nakoľko trest musí mať v prvom rade prevýchovný účinok.
U obžalovaného 1/ R. Y. dospel súd k záveru, že v prospech obžalovaného 1/ svedčia poľahčujúce

okolnosti podľa § 36 písm. l/ Tr. zákona, a to, že sa priznal k spáchaniu trestného činu a tento úprimne
oľutoval a podľa § 36 písm. n/ Tr. zákona, a to, že napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti orgánom
činným v trestnom konaní, keď policajtom ukázal miesto, kde odložil tašku s notebookmi tak, ako
to vyplýva z jeho výsluchu z prípravného konania zo dňa 17.09.2016 a dodatočnej obhliadky miesta
činu zo dňa 16.09.2016 s pripojenou fotodokumentáciou vykonanej za jeho prítomnosti. Ďalej súd u

obžalovaného 1/ zistil jednu v jeho neprospech svedčiacu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m/ Tr.
zákona a to, že v minulosti už bol za trestný čin odsúdený
Po zohľadnení všetkých kritérií majúcich význam pre uloženie druhu a výmery trestu, po dôslednom
vyhodnotení osoby obžalovaného 1/, u ktorého predchádzajúce odsúdenia, neviedli k prevýchove a
náprave, keď žalovaného skutku sa dopustil aj napriek tomu, že bol odsúdený trestným rozkazom
OkresnéhosúduZvolensp.zn.0T62/2016zodňa27.05.2016,právoplatnýmdňa27.05.2016,preprečin

marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Tr. zákona, na podmienečný trest
odňatia slobody v trvaní 8 mesiacov, výkon ktorého mu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu
v trvaní 18 mesiacov, ktorá plynie do 27.11.2017. Obžalovaný 1/ sa teda žalovaného skutku dopustil
v skúšobnej dobe predchádzajúceho podmienečného odsúdenia, a to aj napriek tomu, že vedel, že
počas plynutia skúšobnej doby je povinný viesť riadny život a nesmie sa dopustiť žiadneho protiprávneho

konania.Súdpretozhľadiskaindividuálnejagenerálnejprevenciepredpáchanímďalšejtrestnejčinnosti
podľa § 194 ods. 1 Tr. zákona (trestná sadzba na 2 roky) s použitím § 36 písm. l/, n/ Tr. zákona, § 37
písm. m/ Tr. zákona, § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zákona (zníženie hornej hranice trestnej sadzby o ?-inu, t. j.
z 2 rokov na 16 mesiacov) § 49 ods. 2 Tr. zákona, uložil obžalovanému 1/ nepodmienečný trest odňatia
slobody vo výmere 12 (dvanásť) mesiacov. Na výkon trestu odňatia slobody súd obžalovaného 1/ podľa

§48ods.2písm.b/Tr.zákonazaradildoústavunavýkontrestusostrednýmstupňomstráženia,nakoľko
tento v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu bol vo výkone trestu, ktorý by mu
bol uložený za úmyselný trestný čin.

U obžalovanej 2/ Y. F. bola súdom zistená v jej prospech svedčiaca poľahčujúca okolnosť, a to podľa

§ 36 písm. l/ Tr. zákona, že sa priznala k spáchaniu trestného činu a tento úprimne oľutovala. V jej
neprospech svedčí priťažujúca okolnosť podľa § 37 písm. m/ Tr. zákona, a to, že bola už v minulosti
za trestný čin odsúdená.
Súd preto podľa § 194 ods. 1 Tr. zákona (trestná sadzba na 2 roky) s použitím § 36 písm. l/ Tr. zákona,
§ 37 písm. m/ Tr. zákona, § 38 ods. 2 Tr. zákona, s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu a po

dôslednom vyhodnotení osoby obžalovanej, dospel k záveru, že na prevýchovu a nápravu postačuje
uložiť obžalovanej podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 12 (dvanásť) mesiacov, ktorého výkon
jej podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona a § 50 ods. 1 Tr. zákona podmienečne odložil a určil skúšobnú
dobu vo výmere 24 (dvadsaťštyri) mesiacov.
Súd má za to, že takto uložený trest postihuje osoby páchateľov a zároveň zabezpečí ochranu

spoločnosti pred páchateľmi tým, že im zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky
na ich prevýchovu, aby v budúcnosti viedli riadny život a že zároveň aj vyjadruje morálne odsúdenie
páchateľov spoločnosťou.

Trestnosť činu súd posudzoval a trest ukladal podľa zákona účinného v čase jeho spáchania, v súlade

s ustanovením § 2 ods. 1 Tr. zákona.

Tak, ako už bolo vyššie konštatované, keď z jednotlivých vykonaných dôkazov, a to tak výpoveďou
obžalovaného 1/ R. Y.Í. najmä na hlavnom pojednávaní a ani výpoveďami obžalovaných 2/ Y. F. a 3/
B. G. v prípravnom konaní, podľa ktorých skutok spáchali obžalovaní 1/ a 2/, pričom obžalovaný 3/

podľa nich nebol prítomný pri vstupe obžalovaných 1/ a 2/ do izby užívateľa - poškodeného J. Y., a
nemal vedomosť o ich konaní, nakoľko v tom čase sa už nachádzal mimo budovy ubytovne, ako ani
výsluchom priameho svedka - poškodeného J. Y., či výsluchmi nepriamych svedkov - príslušníkov na
mieste zasahujúcej hliadky PZ E. R. C. E. H., ako ani znaleckými posudkami, či v spise zabezpečenými
listinnými dôkazmi, súd nezistil taký skutkový stav, ktorý by jednoznačne a nepochybne svedčil o tom, že

skutok kladený obžalovanému 3/ B. G. za vinu obžalobou, spáchal spoločným konaním s obžalovanými
1/ a 2/ aj obžalovaný 3/ B. G..Súd v súlade s takto vykonaným dokazovaním a zisteným skutkovým stavom v súlade so zásadou
„in dubio pro reo“ (v pochybnostiach v prospech obžalovaného 3/ B. G.), keď nemal bez akýchkoľvek
pochybnostípreukázané,žespoločnýmkonanímsobžalovanými1/a2/saskutkudopustilajobžalovaný

3/ B. G., nemohol rozhodnúť o vine obžalovaného 3/, a preto obžalovaného 3/ podľa § 285 písm. c/
Tr. poriadku spod obžaloby prokurátorky Okresnej prokuratúry Zvolen č. k. 1Pv 384/16/6611-53 zo dňa
19.01.2017, pre prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. c/ Tr. zákona
v spolupáchateľstve podľa § 20 Tr. zákona v celom rozsahu oslobodil, pretože nebolo dokázané, že
skutok spáchal aj obžalovaný 3/ B. G..

V adhéznom konaní si poškodený J. Y. nárok na náhradu škody neuplatňoval, preto súd o náhrade škody
nerozhodoval.
S poukazom na takto zistený skutkový stav, riadiac sa pritom hore citovanými právnymi úvahami súd
rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 (pätnásť) dní od oznámenia rozsudku
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa
rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309 ods. 1
Tr. poriadku.)

Odvolanie má odkladný účinok.
V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje aj
proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.
Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku a to v neprospech i v prospech obžalovaného. V

prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného;
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, a to len vo svoj prospech;
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech;
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť

výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený
spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať
odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli;
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli;

- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, a to
v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba
oprávnená konať za právnickú osobu;
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že

taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.