Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, February 28, 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/6/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4413202989
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Pribula
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4413202989.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom s predsedu senátu JUDr. Vladimíra Pribulu a sudcov JUDr.
Renáty Pátrovičovej a JUDr. Borisa Minksa, v právnej veci žalobcu: BRE BANK SPOLKA AKCYJNA,
akciová spoločnosť, so sídlom Varšava, Senatorska 18, Poľská republika, v mene ktorej na území
Slovenskej republiky podniká: BRE BANK SA, pobočka zahraničnej banky mBank, so sídlom Bratislava,
Rajská 15A, zastúpená MCGA legal, s.r.o. so sídlom Bratislava, Partizánska 2, proti žalovanej: M. H.,

nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XX, zastúpená: JUDr. Lucia Fabriciusová, so sídlom Banská Bystrica, ul.
Janka Kráľa 7, o zaplatenie príslušenstva pohľadávky, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného
súdu Nové Zámky zo dňa 7. októbra 2016, č. k. 6C/238/2013-128, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku o trovách konania m e n í tak,
že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Okresný súd Nové Zámky (ako súd prvej inštancie v zmysle § 12 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný
sporový poriadok, ďalej len „CSP“) rozsudkom zo dňa 7. októbra 2016, č. k. 6C/238/2013-128 rozhodol,
žežalovanáje povinná zaplatiťžalobcoviúrokzomeškaniavovýške8,75%ročnezosumy1210,89eur
od 12.10.2011 do zaplatenia s tým, že súd povoľuje žalovanej úrok z omeškania splácať v mesačných

splátkach po 50,- eur počínajúc mesiacom november 2016 s tým, že každá splátka je splatná 25. deň
v kalendárnom mesiaci, pričom ak nebude zaplatená čo i len jedna splátka včas a riadne, stane sa
zročným celý dlh.

1.2. Konanie v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 1 210,89 eur
od 13.9.2010 do 11.10.2011 zastavil.

1.3. Ďalej vo výroku rozsudku rozhodol, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi náhradu trov
konania s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením po nadobudnutí
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

2.1. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že žalobca sa žalobou zo dňa 31.01.2013 domáhal

zaplatenia sumy 1.769,24 eur, požadoval aj príslušenstvo pohľadávky, a to úrok z omeškania vo výške
8,75% ročne zo sumy 1.769,24 eur od 11.04.2009 do zaplatenia a zmluvné úroky vo výške 16,5% ročne
zo sumy 1.769,24 eur od 11.04.2009 do zaplatenia.

2.2. Konajúci súd rozhodol vo veci rozsudkom č. 6C/238/2013-66 zo dňa 16.05.2014, ktorým uložil
povinnosť žalovanej zaplatiť žalobcovi 1 210,89 eur s 8,75% ročným úrokom z omeškania od

13.09.2010 do zaplatenia a vo zvyšku žalobu zamietol a žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi
trovy konania.2.3. Uvedený rozsudok vo vyhovujúcej časti odvolaním napadla žalovaná a odvolací súd - Krajský
súd v Nitre rozsudkom č. 5Co/712/2014-81 zo dňa 30.09.2015 rozsudok súdu 1. stupňa v napadnutej

časti týkajúcej sa výroku o povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi istinu 1 210,89 eur potvrdil, a v časti
týkajúcej sa povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi 8,75 % ročný úrok z omeškania z istiny 1 210,89
eur od 13.09.2010 do zaplatenia a v časti výroku o náhrade trov konania rozsudok zrušil a vec vrátil
súdu 1. stupňa na ďalšie konanie.

3.1. Právny zástupca žalobcu podaním zo dňa 16.05.2016 v znení podania zo dňa 13.06.2016 oznámil
súdu, že žalobca berie žalobu v časti úrokov z omeškania zo sume 1 210,89 eur od 13.09.2010
do 10.10.2011 späť a žiadal, aby súd konanie zastavil a aby žalovanej bola uložená povinnosť zaplatiť
žalobcovi 1 210,89 eur od 12.10.2011 do zaplatenia.

3.2. Právna zástupkyňa žalovanej podaním zo dňa 23.06.2016 oznámila súdu, že súhlasí s čiastočným

späťvzatím žaloby a žiadala aby súd žiadnej zo strán náhradu trov konania nepriznal.

3.3. Právny zástupkyňa žalovanej podaním zo dňa 27.09.2016 ako i právny zástupca žalobcu podaním
zo dňa 03.10.2016 oznámili súdu, že žiadajú aby súd rozhodol rozsudkom pre uznanie.

4. Na základe vyššie uvedených skutočností, keďže o žalovanej istine bolo rozhodnuté rozsudkom súdu
1. stupňa č. 6C/238/2013-66 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre č. 5Co/712/2014-81, ktorými
bolo rozhodnuté o povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi 1 210,89 eur, predmetom konania
zostala len časť žaloby o povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 8,75 %
ročne zo sumy 1 210,89 eur od 12.10.2011 do zaplatenia, pričom žalovaná s uvedenou povinnosťou

zaplatiť žalobcovi uvedený úrok z omeškania súhlasila, preto súd v tejto časti žaloby vyhovel
a žalovanej povolil uvedené príslušenstvo pohľadávky splácať v mesačných splátkach po 50,- eur podľa
ustanovenia § 232 ods. 4 CSP tak ako je to uvedené vo výroku rozsudku.

5. O výške úrokov z omeškania rozhodol súd podľa ustanovenia § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.,

podľa ktorého výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania splnením peňažného dlhu, pričom
základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky ku dňu 12.10.2011 predstavovala 0,75%, a teda
úrok z omeškania predstavuje 8,75%.

6. Rozhodnutie vo veci právne odôvodnil podľa ustanovení §489, § 52 ods.1, § 121 ods. 3 a § 517 ods.
2 Občianskeho zákonníka.

7. O trovách tohto konania rozhodol prvoinštančný súd podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 CSP,
konštatujúc, že žalobca bol v konaní prevažne úspešný (úspech v rozsahu 1 210,89 eur, neúspech

v rozsahu 558,35 eur), súd mu priznal náhradu trov konania podľa pomeru úspechu a neúspechu,
pričom o výške náhrady trov konania rozhodne samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

8.1. Proti tomuto rozsudku podala žalovaná v zákonnej odvolanie voči výroku o náhrade trov konania

z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP).

8.2. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o trovách konania

zmenil tak, že žiadny z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

9.1. Poukázala na konštatovanie súdu prvej inštancie, že žalobca bol v konaní prevažne úspešný
(úspech v rozsahu 1.210,89 Eur, neúspech v rozsahu 558,35 Eur), s čím však nemožno súhlasiť.

9.2. Pomer úspechu či neúspechu sporových strán nemožno posudzovať len z hľadiska úspechu strán
v spore vo vzťahu k istine, avšak tento je potrebné posudzovať aj vo vzťahu k príslušenstvu žalovanej
pohľadávky (v zmluvných úrokoch a úrokoch z omeškania) tak, ako to naznačil Krajský súd v Nitre ako
odvolací súd v rozsudku č. k. 5Co/712/2014-81 zo dňa 30.09.2015.10.1. Uviedla, že žalobca sa žalobou zo dňa 31.10.2013 domáhal zaplatenia istiny vo výške 1.769,24
Eur, úroku z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 1.769,24 Eur odo dňa 11.04.2009 do zaplatenia,

zmluvného úroku vo výške 16,5 % ročne zo sumy 1.769,24 Eur odo dňa 11.04.2009 do zaplatenia a
náhrady trov konania.

10.2. Žalobca bol úspešný čo do uplatneného nároku na zaplatenie istiny v výške 1.210,89 Eur a
neúspešný bol čo do istiny vo výške 558,35 Eur.

10.3. Nárok na zaplatenie zmluvného úroku vo výške 16,5 % ročne zo sumy 1.769,24 Eur súd prvej
inštancie v celom rozsahu zamietol rozsudkom zo dňa 16.05.2014, č. k. 6C/238/2013-66.

10.4. Nárok na úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 1.210,89 Eur od 13.09.2010 do
11.10.2011 žalobca zobral späť až opraveným podaním zo dňa 16.05.2016, doručeným súdu dňa

16.06.2016, vzhľadom na obranu žalovanej, keďže ho žalobou uplatnil nesprávne odo dňa 11.04.2009
do zaplatenia.

11.1. Súd prvej inštancie žalovanú zaviazal povinnosťou na zaplatenie náhrady trov konania v prospech
žalobu, o ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením, v rozpore s ust. § 262 ods.1 CSP, podľa

ktorého rozhodnutím vo veci samej súd rozhoduje len o nároku na náhradu trov konania, a teda či mu
patrí alebo nepatrí. Žalobcovi nemožno priznať nárok na náhradu trov konania, a to nielen vo vzťahu
k pomeru úspechu a neúspechu sporových strán, ale aj s ohľadom na neúčelnosť, nehospodárnosť, či
nesprávnosť procesného postupu žalobcu, ktorý viedol k zbytočnému navyšovaniu trov na jeho strane.

11.2. Z uvedeného preto vyplýva, že použitie ust. § 255 ods. 2 CSP o nepriznaní práva žiadnej zo strán
na náhradu trov konania je na tento prípad aplikovateľné za predpokladu, že odvolací súd nebude toho
názoru, že práve žalovanej vznikol nárok na náhradu trov konania podľa § 256 ods. 2 CSP.

12. Žalobca sa k odvolaniu žalovanej nevyjadril.

13. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej
inštancie bez prejednania veci na nariadenom odvolacom pojednávaní v zmysle § 385 ods.
1 CSP a contrario a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej je dôvodné, preto napadnuté uznesenie
súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP zmenil, pretože neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie,

ani na zrušenie.

14. Podľa § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti.

Podľa § 470 ods. 2 prvej vety CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

Podľa § 60 CSP stranami sú žalobca a žalovaný.

Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na
odvolacie konanie.

Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré

vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

15. Podľa Čl. 1, § 1 ods. 1 zákona č. 125/2015 z 18. novembra 2015, o niektorých opatreniach
súvisiacich s prijatím Civilného sporového poriadku, Civilného mimosporového poriadku a Správneho
súdneho poriadku a o zmene a doplnení niektorých zákonov, Ak sa vo všeobecne záväznom právnom
predpise používa pojem „návrh“, „navrhovateľ“, „odporca“, „účastník“, rozumie sa tým podľa povahy veci
aj „žaloba“, „žalobca“, „žalovaný“, „strana“.

Ak sa vo všeobecne záväznom právnom predpise používa pojem „súd prvého stupňa“ alebo
„súd druhého stupňa“, rozumie sa tým podľa povahy veci !súd prvej inštancie“ alebo !súd druhej
inštancie“ (ods. 2 citovaného ustanovenia).

Ak sa vo všeobecne záväznom právnom predpise používa pojem „občianske súdne konanie“, rozumie

satýmpodľapovahyveci„civilnýproces“alebo„správnysúdnyproces“ (ods.3citovanéhoustanovenia).

Ak sa vo všeobecne záväznom právnom predpise používa pojem „občianskoprávne konanie“, rozumie
sa tým „civilný proces“ (ods. 4 citovaného ustanovenia).

16. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a
aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne práve posúdenie je chybnou
aplikáciou práva na zistený skutkový stav a dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý)
právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, ale ho nesprávne interpretoval alebo ak
zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

17. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania je treba primerane odôvodniť a odôvodnenie
rozhodnutiaotrováchkonaniamásúdposudzovaťvkontexteceléhorozhodnutia(napr.nálezÚstavného
súdu SR, IV.ÚS 142/2014). Podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5 Cdo 67/2010, aj na
rozhodnutie o náhrade trov konania sa vzťahuje, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia

patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu, čo jednoznačne vyplýva z ustálenej
judikatúry ESĽP.

18. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania v sporových konaniach sa uplatňuje tzv. zásada úspechu, t.j.
strane, ktorá mala vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov proti neúspešnej strane. Úspech vo veci

skúma súd skúma vždy, čo do právneho základu veci a čo do výšky priznaného nároku. Strana , ktorá
v súdnom spore uspela, ma nárok na náhradu trov konania. Ide o zásadu zodpovednosti za výsledok
alebo o zásade úspechu ako základnom princípe určujúcom, ktorá strana sporu v konečnom dôsledku
ponesie ťarchu všetkých súdnych trov, ktoré sú preukázané, odôvodnené, účelne vynaložené a ktoré v
súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

19.1. Plný úspech v spore sa zisťuje porovnaním žalobného petitu (žalobnej žiadosti) a výroku, ktorým
sa rozhodlo o veci samej. U žalobcu ide o plný úspech vo veci vtedy, ak je výrok súdneho rozhodnutia
vo veci samej (tzv. „meritórny výrok“) zhoduje s petitom žaloby, o ktorom súd v konečnom dôsledku
rozhodoval. Záver o plnom úspechu vo veci sa vyžaduje aj v otázke príslušenstva uplatneného nároku,

teda o plnom úspechu hovoríme vtedy, ak súd vyhovel žalobe v celom rozsahu.

19.2. Miera úspechu je základným meradlom pre nárok na náhradu trov. Ak žiadna zo strán nemala
v spore plný úspech, potom má každá z nich len čiastočný úspech, čo znamená, že žalobca je
čiastočne úspešný ale aj čiastočne neúspešný a rovnako to platí aj o žalovanom, teda čiastočný úspech

žalobcu je čiastočným neúspechom žalovaného a čiastočný neúspech žalobcu je čiastočným úspechom
žalovaného.

20. Procesný úspech žalobcu v časti týkajúcej sa celej žalovanej pohľadávky a jeho neúspech iba v
príslušenstve žalovanej pohľadávky ( v úrokoch z omeškania) nemožno v odôvodnených prípadoch

(pri rozhodovaní o náhrade trov konania) považovať za „neúspech v pomerne nepatrnej časti“ podľa
ustanovenia § 142 ods. 3 OSP, ale za „čiastočný úspech“ v zmysle ustanovenia § 143 ods. 2 OSP (teraz
§ 255 ods. 2 CSP)/r 34/2005).21. Čiastočný úspech vo veci zakladá nárok na pomerné rozdelenie náhrady trov konania alebo na to,
že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Čiastočný úspech sa skúma so zreteľom na
uplatnený nárok, najmä z aspektu právneho dôvodu žaloby, t.j. skutkového stavu a právnej normy, ktorá

sa použila pri rozhodovaní vo veci samej.

22. Z obsahu spis v preskúmavanej veci vyplýva, že žalobca sa žalobou podanou na Okresný súd Nové
Zámky dňa 13.02.2013 proti žalovanej domáhal vydania rozsudku, ktorým súd zaviaže žalovanú zaplatiť
žalobcovi sumu 1.769,24 eura, úroky z omeškania vo výške 8,75 % p.a. zo sumy 1.769,24 eura odo

dňa 11.4.2009 do zaplatenia, zmluvné úroky vo výške 16,5 % p.a. zo sumy 1.769,24 eura odo dňa
11.04.2009 do zaplatenia.

23. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe zo dňa 25.03.2014 , okrem iného, namietala, že žalobca listom zo
dňa 04.10.2011 odstúpil od Zmluvy o úvere, žalovaná toto odstúpenie prevzala dňa 10.10.2011, preto až
v nasledujúci deň 11.10.2011 jej vznikla povinnosť zaplatiť dlh spolu s príslušenstvom a až nasledujúci

deň, t.j. 12.10.2011 sa dostala do omeškania, preto žalobca má právo na úroky z omeškania až odo dňa
12.10.2011. Žalovaná uplatnila námietku premlčania časti uplatneného nároku spolu vo výške 228,35
eura.

24.1. Okresný súd Nové Zámky rozsudkom zo dňa 16. mája 2014, č. k. 6C/238/2013-66 uložil odporkyni

povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 1.210,89 eur s 8,75 % ročným úrokom z omeškania od 13.10.2010
do zaplatenia, a to do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. Návrh vo zvyšku zamietol.
Odporkyni uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi trovy konania v sume 408,67 eur, na účet jeho
právneho zástupcu, do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku.

24.2. Žalovaná podala odvolanie proti uvedenému rozsudku, o ktorom rozhodol Krajský súd v Nitre,
ktorý rozsudkom zo dňa 30.septembra 2015, č. k. 5Co/712/2014-81 rozsudok súdu prvého stupňa v
napadnutej časti týkajúcej sa výroku o povinnosti odporkyne zaplatiť navrhovateľovi istinu 1.210,89
eura potvrdil. V časti týkajúcej sa povinnosti odporkyne zaplatiť navrhovateľovi 8,75 % ročný úrok z
omeškania z uvedenej istiny od 13.09.2010 do zaplatenia ako aj v časti výroku o náhrade trov konania

rozsudok zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

24.3. Okresný súd Nové Zámky potom hore uvedeným rozsudkom zo dňa 07.10.2016, č. k.
6C/238/2013-128 rozhodol o povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 8,75 %
ročne zo sumy 1 210,89 eur od 12.10.2011 do zaplatenia , žalovanej povolil úrok z omeškania splácať v

mesačných splátkach po 50,- eur počínajúc mesiacom november 2016 s tým, že každá splátka je splatná
25. deň v kalendárnom mesiaci, pričom ak nebude zaplatená čo i len jedna splátka včas a riadne, stane
sa zročným celý dlh; konanie v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy
1 210,89 eur od 13.9.2010 do 11.10.2011 zastavil.

25. Z uvedených rozhodnutí vyplýva, že žalobca bol v spore úspešný ohľadne istiny 1.210,89 eura a
úroku omeškania vo výške 8,75 % ročne z prisúdenej istiny od 12.10.2011 do zaplatenia. Žalobca bol
neúspešný ohľadne istiny 558,35 eura a úrokoch z omeškania z tejto istiny vo výške 8,75 % ročne za
obdobie od 11.04.2009 do 12.10.2011, teda žalobca bol ohľadne istiny úspešný v 68,44 % a neúspešný
bol v rozsahu 31,56 %, čo tvorí úspech žalovanej, takže z hľadiska pomeru úspechu a neúspechu

bol žalobca ohľadne istiny úspešný v rozsahu 36,88 % , keďže odvolací súd odpočítal od úspechu
žalobcu jeho neúspech (68,44 % - 31,56 % ). Žalobca neúspešný bol aj ohľadne úrokov z omeškania
vo výške 8,75 % ročne zo sumy 1210,89 eura od 11.04.2009 do 12.10.2011; neúspešný bol aj ohľadne
zmluvného úroku vo výške 16,5 % ročne zo sumy 1.769,24 eura. Uvedený neúspech žalobcu je
úspechom žalovanej.

26. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam odvolací súd dospel k záveru, že je treba zmeniť napadnuté
rozhodnutie súdu prvej inštancie o povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania tak, že
podľa § 255 ods. 2 CSP žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania, pretože pomer úspechu
a neúspechu sporových strán bol približne rovnaký.

27. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 396 ods. 1, 2 a § 255 ods. 2
CSP tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania, pretože strany sporu z
hľadiska ich úspechu v celom konaní nemali voči sebe priznaný nárok na náhradu trov konania.28. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.
2 druhá veta CSP a § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení

niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,

ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).