Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, November 30, 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/536/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4413223511
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lýdia Gálisová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4413223511.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a členiek senátu
JUDr. Márie Malíkovej a JUDr. Sone Vackovej v právnej veci navrhovateľov: 1. H. nar. XX.XX.XXXX,
bydlisko U. V. XX, XXX XX F. 2. I. H., nar. XX.XX.XXXX, bydlisko U. V. XX, XXX XX F., zastúpených:
Advokátska kancelária Timoranská & Štofková, s.r.o. so sídlom Podzámska 32, 940 01 Nové Zámky,
IČO: 36 813 401, proti otcovi: F. H., nar. XX.XX.XXXX, bydlisko M. X, XXX XX H., zastúpenom:

Bartošík Šváby s.r.o., so sídlom BBC V, blok A, Plynárenská 7/A, 921 09 Bratislava, IČO: 35 929 049, o
zvýšenie výživného na plnoleté deti, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky č.k.
9C/256/2013-381 z 11. apríla 2016, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd m e n í rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa výživného
navrhovateľky v 2. rade tak, že zmeňuje rozsudok Okresného súdu Nové Zámky č.k. 4C/73/2011-134
z 07.11.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 30.04.2012, v časti výživného pre navrhovateľku v
2. rade tak, že vyživovacia povinnosť otca sa zvyšuje do 22.06.2015, a v napadnutej časti týkajúcej

sa zročného výživného navrhovateľky v 2. rade tak, že zročné výživné za obdobie od 02.10.2013 do
22.06.2015 je v sume 770 eur.

II. V ostatnej časti napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zmenil rozsudok Okresného súdu Nové Zámky č.k.
9C/58/2010-43 z 21.04.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 18.05.2010, v časti výživného pre

navrhovateľa v 1. rade tak, že výživné zvýšil zo sumy 90 eur na sumu 150 eur mesačne, počnúc od
02.10.2013. Zročné výživné za obdobie od 02.10.2013 do 11.04.2016 v sume 1.100 eur otcovi povolil
zaplatiť mesačnými splátkami 50 eur spolu s bežným výživným, vždy k 20. dňu v mesiaci, pod stratou
výhody splátok až do úplného vyrovnania, počnúc od právoplatnosti rozsudku. Zároveň zmenil rozsudok
Okresného súdu Nové Zámky č.k. 4C/73/2011-134 z 07.11.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa
30.04.2012, v časti výživného pre navrhovateľku v 2. rade tak, že výživné za obdobie od 02.10.2013
do 21.08.2015 zvýšil zo sumy 70 eur na sumu 110 eur mesačne. Zročné

výživné za obdobie od 02.10.2013 do 21.08.2015 v sume 1.100 eur súd otcovi
povolil zaplatiť mesačnými splátkami 50 eur, vždy k 20. dňu v mesiaci, pod stratou výhody splátok až do
úplného vyrovnania, počnúc od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku návrh zamietol. Rozhodol,
že o náhrade trov konania rozhodne osobitným uznesením po právoplatnosti konania vo veci samej.
Svoje rozhodnutie právne zdôvodnil ust. § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5, § 65 ods. 3, § 75 ods. 1, § 77 ods. 1, § 78
ods. 3 Zákona o rodine. Vo veci vykonal rozsiahle dokazovanie, na základe ktorého mal preukázané, že

návrh, ktorým sa navrhovatelia voči svojmu otcovi domáhali zvýšenia výživného je čiastočne dôvodný.
Konštatoval, že výživné na navrhovateľa v 1. rade bolo naposledy určené vo výške 90 eur mesačne
v rozvodovom konaní jeho rodičov, rozsudkom č.k. 9C/58/2010-43 z 21.04.2010, ktorý nadobudolprávoplatnosť 18.05.2010, čo bolo to pred 6 rokmi. Za túto dobu došlo u navrhovateľa v 1. rade k
zmene pomerov, ktorá súvisí s tým, že stal sa študentom Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v
U., Fakulty krajinného a záhradného inžinierstva, a zvýšili sa mu náklady spojené so štúdiom, ktoré

spočívajú v cestovnom za cestu na F. - U., čo mesačne predstavuje 56 eur. Za obedy v škole zaplatí 3
eurá denne, čo je 60 eur mesačne. Používa kontaktné šošovky do očí a tieto náklady sú 18 eur mesačne.
Oblečenie ho zhruba stojí 40 eur, kozmetika 25 eur, školské potreby 10 eur a mobilný telefón mesačne
paušál 40 eur, internet mesačne 9 eur. Všetky tieto náklady navrhovateľa v 1. rade mal preukázané
listinnými dôkazmi. Zistil, že otec na výdavky navrhovateľa v 1. rade prispieva mesačne sumou určeného

výživného, nad rámec neprispieva, s výnimkou roku 2014, keď prispel od júla 2014 do decembra 2014
sumou 760 eur. Mal preukázané, že náklady navrhovateľa v 1. rade hradí z väčšej časti matka. Zistil
tiež, že o vyživovacej povinnosti otca voči navrhovateľke v 2. rade bolo naposledy rozhodované v konaní
vedenom na Okresnom súde Nové Zámky pod sp.zn. 4C/73/2011, kedy súd vyhovel návrhu otca na
zníženie vyživovacej povinnosti a znížil pôvodne určené výživné zo sumy 132,78 eura (určené
rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky č.k. 11P/375/2006-14 z 27.10.2006) na sumu

70 eur. Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 30.04.2012. Navrhovateľka v 2. rade v priebehu
konania ukončila vysokoškolské štúdium na Filozofickej fakulte Univerzity Konštantína filozofa v U.,
študijný odbor anglický jazyk a literatúra, španielsky jazyk a literatúra. Preto otec podal voči nej návrh na
zrušenie výživného. Toto konanie bolo vedené pod sp.zn. 6C/417/2015 a bolo v ňom
návrhu otca vyhovené, keď súd zrušil jeho vyživovaciu povinnosť voči navrhovateľke v 2. rade, ktorá

bola naposledy určená sumou 70 eur mesačne, a to dňom 22.06.2015. Rozsudok o zrušení vyživovacej
povinnosti otca voči navrhovateľke v 2. rade nadobudol právoplatnosť dňa 21.08.2015. Preto rozhodoval
o návrhu navrhovateľky v 2. rade od podania návrhu do zrušenia vyživovacej povinnosti. Konštatoval, že
od poslednej úpravy výživného v roku 2012 došlo aj na strane navrhovateľky v 2. rade k zmene pomerov,
pretožesajejzvýšilivýdavkyspojenésoštúdiomnasumu269eurtak,akobolivyčíslenénavrhovateľkou

v 2. rade (č.l. 79) s tým, že internet vo výške 18 eur je platba, ktorú realizuje matka navrhovateľov za
používanie spoločného internetu aj pre navrhovateľa v 1. rade. Náklady navrhovateľky v 2. rade mal za
zvýšené o to, že je alergik a potrebuje si kupovať lieky na alergiu v hodnote 10 eur mesačne. Má tiež
cestovné za cestu F. - U. a späť, kvôli dochádzke na fakultu, pretože nebola ubytovaná na internáte,
teda mesačne 56 eur, obedy 60 eur, oblečenie 40 eur, kozmetika 30 eur, školské potreby 10 eur a

mobilný telefón 40 eur. Neprihliadol na tvrdenie otca, že navrhovateľka v 2. rade je ambiciózna, šikovná,
mladá žena, ktorá si vie zabezpečiť prácu aj vlastným pričinením, lebo pracovala ako animátorka v
zahraničných hoteloch alebo vykonávala nechtovú dizajnérku a privyrábala si takýmto spôsobom. Na
jednej strane otec svoje tvrdenie nepreukázal, na druhej strane takáto činnosť navrhovateľky v 2.
rade, ktorou sa sama pričiní o to, že má viac, by otca nezbavila vyživovacej povinnosti podľa zákona.

U matky zistil priemerný čistý mesačný zárobok 1.099,35 eura za rok 2015, 991,40 eura za rok 2014
a 880,70 eura za rok 2013, u otca sa tento príjem, ako živnostníka, pohybuje v priemere medzi 400
až 500 eur mesačne. Hoci iné príjmy otec nevydokladoval, vyslovil pochybnosť o tom, že iné príjmy
nemá, ak vykoná práce bez písomnej objednávky a bez vystavenia faktúry. Tvrdenie otca o nedostatku
príjmov, ktoré nepostačujú na riadne plnenie si vyživovacej povinnosti v rozsahu, ktorý by zodpovedal

potrebám jeho dospelých detí, mal za rozporné so skutočnosťou, že otec pracovný pomer u bývalého
zamestnávateľa ukončil dohodou vlastným rozhodnutím a začal podnikať. Podnikaním podstúpil riziko
na zabezpečenie živobytia a dostatku príjmov, pričom vedel, že má povinnosť platiť výživné na dve
svoje plnoleté deti. Preto mal za málo pravdepodobné, že by otec ako podnikateľ od januára 2015
vystavil len dve faktúry, ktoré do spisu doložil a že by žiaden príjem zo svojej živnosti nemal. Potom

považoval za otázne, prečo si udržiava neefektívnu živnosť, z akého dôvodu podniká. Poukázal na výpis
zoživnostenskéhoregistra,podľaktoréhojeotecživnostníkomodroku2004,spredmetompodnikania,s
akým sa bežne v rámci stavebníctva práca dá nájsť, pričom ako živnostník si sám reguluje tvorbu príjmov
aj výdavkov. Otec nepreukázal žiadnym spôsobom, že by mal záujem si hľadať prácu, ak je pravdou, že
prácu má, a nepreukázal, že by vyvinul akúkoľvek aktivitu za tým účelom, aby svoje plnoleté deti dokázal

uživiť. Otec namiesto toho, aby si riadne plnil vyživovaciu povinnosť a vyvinul maximálne úsilie na to,
aby mal finančné prostriedky na zabezpečenie výživy svojich detí, v priebehu celého konania tvrdil, že
nevie zarobiť peniaze, nemá zákazky, preto nemá príjem, živí ho jeho partnerka, pričom poukazoval na
to, ako navrhovatelia, najmä dcéra nepotrebuje výživné, lebo je taká šikovná, že si dokáže zarobiť aj
sama. Takto zjednodušený pohľad na vyživovaciu povinnosť rodičov k svojim deťom potom navádza

na vyhýbanie sa plneniu si riadnej vyživovacej povinnosti. Otec počas sa celého konania predstavil ako
živnostník, ktorý nemá žiadnu prácu, ledva vyžije z toho, čo zarobí, pričom sám uviedol, že žiadnym
spôsobom sa nesnaží o to, aby si svoju prácu hľadal, pretože si nedal vyhotoviť inzeráty v médiách ako
živnostník a tiež ani na internete. Preto neprihliadal ani na tú skutočnosť, že priateľka otca, s ktorou žijea zdieľa spoločnú domácnosť, prišla o prácu a že v súčasnosti on musí hradiť všetky potreby súvisiace
s domácnosťou a živobytím. Porovnal príjem otca v pracovnom pomere, ktorý predstavoval v priemere
sumu 546,19 eura za rok 2012 a za rok 2013 od januára do mája 537,86 eura, s jeho tvrdením, že ako

živnostník má v priemere mesačne má čistý príjem zhruba 400 až 500 eur. K tomu poukázal na to, že z
daňových priznaní za roky 2013, 2014 a 2015 nie je možné zistiť nejaký príjem, pretože nemal daňovú
povinnosť ani preplatok na dani. Nakoľko pri zisťovaní príjmu otca je možné vychádzať len z jeho tvrdení,
považoval za potrebné vziať do úvahy, že ten príjem môže byť absolútne iný, že otec môže vykonávať
a vykonáva práce, ktoré nemá zaúčtované v účtovníctve a nemá o tom riadne doklady, ako objednávku,

faktúru, príjmový pokladničný doklad a výdavkový pokladničný doklad. Na druhej strane sú tu potreby
detí, ktoré aj keď sú plnoleté sú také, ako ich vydokladovali, a teda je odôvodnená zmena pomerov
na strane navrhovateľov. Otec má vyvinúť také úsilie v rámci svojho podnikania, aby vedel zabezpečiť
predovšetkým vyživovaciu povinnosť svojich detí. Je rozvedený, nežije v manželskom zväzku, preto
súd neprihliadal na potreby a náklady otca v súvislosti s bývaním u svojej priateľky, ako ani to, že jeho
priateľka nemá prácu ani príjem. Mal preukázanú dôvodnú zmenu pomerov na strane navrhovateľa v

1. rade, keď naposledy bolo rozhodnuté o výživnom pred 6 rokmi, keď bol maloletý, odvtedy sa mu
automaticky zvýšili náklady a potreby jednak tým, že pokračuje v štúdiu, ale aj s prihliadnutím na vek.
Z týchto dôvodov mal za to, že návrh navrhovateľa v 1. rade je dôvodný, nie však v požadovanej výške
180 eur mesačne. Preto rozhodol o zvýšení vyživovacej povinnosti otca voči navrhovateľovi v 1. rade
od podania návrhu teda od 02.10.2013 zo sumy 90 eur na sumu 150 eur mesačne, čím zmenil rozsudok

Okresného súdu Nové Zámky sp.zn. 9C/58/2010-43 zo dňa 21.04.2010 v časti výživného navrhovateľa v
1. rade. Sumu výživného 150 eur zo strany otca považoval za dostatočnú, za okolností, že rovnakú sumu
mu poskytne matka, táto suma by mala pokryť mesačné výdavky a náklady navrhovateľa v 1. rade. Pri
určení zročného výživného za obdobie od 02.10.2013 do 11.04.2016 v sume 1.100 eur zohľadnil všetky
platby na výživnom, ktoré otec realizoval od 02.10.2013 do dňa rozhodnutia vo veci samej a zohľadnil aj

nad rámec výživného zaplatenú sumu 760 eur. Otec za rok 2013 zaplatil za mesiace október, november,
december 3 x po 90 eur, spolu 270 eur, za rok 2014 12 x po 90 eur a 760 eur mimoriadne výživné,
spolu 1.840 eur, za rok 2015 12 x po 90 eur, spolu 1.080 eur, a za rok 2016 4 x 90 eur, spolu 360 eur.
Otec teda zaplatil spolu na výživnom 3.550 eur. Keďže určil výživné od 02.10.2013 v sume 150 eur,
mal spolu zaplatiť 4.650 eur, rozdiel predstavuje zaostalé výživné 1.100 eur (4650 - 3550), ktoré povolil

otcovi zaplatiť mesačnými splátkami po 50 eur spolu s bežným výživným vždy k 20. dňu v mesiaci pod
stratou výhody splátok až do úplného vyrovnania, počnúc právoplatnosťou rozsudku. Vo zvyšku návrh
navrhovateľav1.rade,ktorýsadomáhalzvýšeniavýživnéhonasumu180eurzamietol.Zdôvoduzmeny
potrieb navrhovateľky v 2. rade považoval jej návrh za dôvodný v časti na zvýšenie výživného a zmenu
rozsudku Okresného súdu Nové Zámky sp.zn. 4C/73/2011-134 z 07.11.2011 tak, že zvýšil výživné za

obdobie od 02.10.2013 do 21.08.2015 zo sumy 70 eur na sumu 110 eur mesačne. Vypočítal zaostalé
výživné, pričom zohľadnil všetky platby otca na výživnom na navrhovateľku v 2. rade za obdobie od
podania návrhu až po právoplatnosť rozsudku o zrušení jeho vyživovacej povinnosti. Otec mal zaplatiť
za toto obdobie spolu na výživnom sumu 2.640 eur, ale zaplatil za rok 2013 4 x po 70 eur, spolu 280
eur, za rok 2014 12 x po 70 eur, spolu 840 eur, za rok 2015 6 x po 70 eur spolu 420 eur. Zaplatil teda na

výživnom sumu 1.540 eur a rozdiel predstavuje sumu 1.100 eur (2640 - 1540). Zročné výživné povolil
otcovi zaplatiť mesačnými splátkami po 50 eur splatnými vždy k 20. dňu v mesiaci pod stratou výhody
splátok až do úplného vyrovnania, počnúc právoplatnosťou rozsudku. Vo zvyšku návrh zamietol, keďže
navrhovateľka v 2. rade sa domáhala zvýšenia výživného v sume 180 eur a priznal výšku výživného
110 eur. Pri posudzovaní návrhu navrhovateľov na zvýšenie výživného nebral do úvahy príjem otca z

majetkového vyporiadania BSM vo výške 40.000 eur. Vychádzal z odôvodnených zvýšených potrieb a
nákladov samotných navrhovateľov a zo skutočnosti, že matka navrhovateľov im prispieva oveľa vyššou
sumou na výživnom ako otec, pritom obaja rodičia majú rovnakú vyživovaciu povinnosť voči svojim
deťom a najmä rodič, ktorý nežije v spoločnej domácnosti s deťmi a nezabezpečuje im každodennú
starostlivosť, preto bral do úvahy aj túto skutočnosť, aj keď matka navrhovateľov vydokladovala, že má

vyšší príjem v porovnaní s otcom. Vzal do úvahy, že matka navrhovateľov je zamestnaná, má pravidelný
mesačný príjem a otec je živnostníkom, lebo sám sa tak rozhodol, teda bral na vedomie riziko, aké
bude mať zárobky, a preto je jeho povinnosťou zabezpečiť si také zárobky a príjmy, aby mohol uspokojiť
výživné svojich detí, pretože to má byť pre neho jeho prvoradá a najpodstatnejšia vec. Rozhodol, že o
trovách konania rozhodne osobitným uznesením po právoplatnosti konania vo veci samej.

2. Otec podal proti rozsudku v zákonnej lehote odvolanie. Žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu
prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Dôvodil, že súd prvej inštancie zamietol jeho návrh
na vykonanie dokazovania výsluchom svedkýň. E. N. M., ktorá ako družka otca sa mohla vyjadriť kfungovaniu otcovej domácnosti a k otcovmu príjmu. Tiež svedkyne C. H., ktorá je matkou navrhovateľov,
žije s nimi v spoločnej domácnosti a mohla sa vyjadriť k potrebám navrhovateľov. Tvrdil, že neboli
splnené predpoklady pre zvýšenie výživného, keď súd prvej inštancie neprihliadal na odôvodnené

potreby navrhovateľov ani na majetkové pomery a zárobkové možnosti otca. K zmene pomerov na
jeho strane nedošlo, vyplatenie čiastky titulom vyporiadania BSM predstavuje len transformáciu podoby
majetku, otec sa vzdal svojho vlastníckeho podielu v dome, aby navrhovatelia spolu s ich matkou
mali kde bývať. Nadobudnutie pozemkov, ktoré zdedil v roku 1995 resp. 1997, nemožno považovať
za zmenu pomerov, rovnako ako skutočnosť, že vlastní motorové vozidlo, ktoré má 10 rokov. Tvrdil

tiež, že od skončenia pracovného pomeru a obnovenia živnosti očakával vyššie príjmy, čo sa však
nepotvrdilo. Živnosť však nemôže ukončiť vzhľadom na svoj vek a skutočnosť, že v stavebníctve sú
živnostníci preferovaní pred zamestnancami. Namietal, že nie je dôležité, koľko faktúr vystavil, ale to
aký dosiahol príjem. Tvrdil, že sa snaží hľadať si prácu osobným kontaktom a tiež je registrovaný
na internetovej stránke. Namietal, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil odôvodnenosť potrieb
navrhovateľa v 1. rade, považoval ich za privysoké (mobilný telefón, internet) alebo pochybné. Rovnako

za nesprávne považoval posúdenie odôvodnených potrieb navrhovateľky v 2. rade, k čomu poukázal na
svoje záverečné vyjadrenie. Poukázal na to, že sociálna sieť linkedin je profesionálna a navrhovateľka v
2. rade na nej zverejnila svoje pracovné skúsenosti, preto je dôvodný predpoklad, že jej pobyt v zahraničí
bol finančne pokrytý z činnosti, ktorú tam vykonávala.

3. Navrhovatelia v 1. a 2. rade vo svojom vyjadrení k odvolaniu uviedli, že sa
s rozsudkom súdu prvej inštancie stotožňujú a navrhujú, aby ho odvolací súd potvrdil. Poukázali na to,
že vo veci bol skutkový stav zistený dostatočne a úplne. Podstatnými boli možnosti otca a potreby detí.
Stotožnili sa s názorom súdu prvej inštancie, že otec je povinný vyvinúť dostatočné úsilie, aby mohol
poskytnúť svojim deťom primeranú výživu, za ktorú sa považuje náhrada nevyhnutných nákladov na

zabezpečenie bežných životných potrieb. Poukázali na to, že sa pripravujú na budúce povolanie, s čím
sú spojené výdavky, na ktorých sa takmer výlučne podieľa ich matka.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané účastníkom
konania v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP) a zistení, že

spĺňa náležitosti § 363 CSP, viazaný rozsahom odvolania (§ 65 CMP), neviazaný dôvodmi odvolania
(§ 66 CMP), viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), prejednal
odvolanie otca bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP), pretože nepovažoval za
potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 68 CMP), s verejným vyhlásením rozhodnutia
(§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k názoru, že odvolanie je dôvodné len čiastočne. Preto napadnutý rozsudok

v časti týkajúcej sa výživného navrhovateľky v 1. rade podľa § 388 CSP zmenil, lebo nie sú splnené
podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie. V ostatnej časti ho z dôvodu vecnej správnosti
podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

5. Konanie vo veciach výživného plnoletých osôb je upravené v Civilnom mimosporovom poriadku

zákonom č. 161/2015 Z.z. účinnom od 01.07.2015 a z ustanovenia § 395 ods. 1 vyplýva, že ak
ustanovenie § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté pred dňom nadobudnutie
jeho účinnosti. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konanie podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného
sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

6. Podľa § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

7. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

8. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh.

9. Ustanovenie § 78 ods. 1 Zákona o rodine vyjadruje zásadu, že k zmene dohôd a súdnych
rozhodnutí o výživnom môže dôjsť len na základe zmeny pomerov. Zmena pomerov však musí byť
takej povahy, aby zakladala reálny dôvod na zmenu dohody či súdneho rozhodnutia. Pokiaľ súd dospeje
k záveru, že k zmene pomerov došlo, potom je namieste, aby sa prehodnotili hľadiská, na základektorých došlo k stanoveniu výživného. Za zmenu pomerov v zmysle citovaného zákonného ustanovenia
pritom treba považovať podstatnú zmenu pomerov, či už na strane detí alebo rodičov. Pri rozhodovaní o
zmene výživného súd musí komplexne posúdiť všetky okolnosti, ktoré majú na výšku výživného vplyv.

V tejto súvislosti odvolací súd považuje za významné poznamenať, že pri rozhodovaní o návrhu, či už
o zvýšenie alebo zníženie vyživovacej povinnosti, je potrebné posudzovať, či a v akom smere došlo
k zmene pomerov od posledného rozhodnutia o výživnom a v prípade kladného zistenia túto zmenu
premietnuť do výšky výživného. Pri určovaní výživného súd berie zreteľ na odôvodnené potreby detí,
ako aj na zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery oboch rodičov.

10. V predmetnej veci sa deti domáhali voči otcovi zvýšenia výživného. Na navrhovateľa v 1. rade bolo
naposledy určené výživné vo výške 90 eur mesačne v rozvodovom konaní jeho rodičov, rozsudkom
č.k. 9C/58/2010-43 z 21.4.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť 18.05.2010. Na navrhovateľku v 2. rade
bolo naposledy upravované výživné v konaní vedenom na Okresnom súde Nové Zámky pod sp.zn.
4C/73/2011, kedy súd vyhovel návrhu otca na zníženie vyživovacej povinnosti a znížil pôvodne určené

výživné zo sumy 132,78 eura (určené rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky č.k. 11P/375/2006-14 z
27.10.2006) na sumu 70 eur. Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 30.04.2012. Navrhovateľka v
2.radevpriebehukonaniaukončilavysokoškolskéštúdiumnaFilozofickejfakulteUniverzityKonštantína
filozofa v Nitre, študijný odbor anglický jazyk a literatúra, španielsky jazyk a literatúra. Preto otec podal
voči nej návrh na zrušenie výživného. Toto konanie bolo vedené pod sp.zn. 6C/417/2015 a bolo v

ňom návrhu otca vyhovené, keď súd zrušil jeho vyživovaciu povinnosť voči navrhovateľke v 2.
rade dňom 22.06.2015. Obaja navrhovatelia žiadali zvýšiť vyživovaciu povinnosť otca na 180 eur,
pričom preukazovali zmenu pomerov na svojej strane jednak uplynutím dlhšej doby od poslednej
úpravy výživného jednak potrebami spojenými s prípravou na budúce povolanie štúdiom. Otec nároky
navrhovateľov neuznával, považoval ich za pochybné a nepodložené. Poukazoval na to, že jeho pomery

sa nezmenili vôbec, resp. nezmenili sa v takom rozsahu, aby to odôvodňovalo zvýšenie výživného.
Tvrdil, že navrhovatelia, ako plnoletí študenti majú možnosť ovplyvniť svoju finančnú situáciu.

11. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie v danej veci vykonal v dostatočnom rozsahu
dokazovanie na zistenie, či sú dôvody pre zvýšenie výživného a zistenie odôvodnených potrieb

navrhovateľov, ako aj schopností, možností a majetkových pomerov rodičov. Po vykonanom dokazovaní
správne vyhodnotil zistený skutkový stav a vec aj správne právne posúdil. U oboch navrhovateľov
zvýšené výživné spolu s výživným poskytovaným matkou a prídavkom na dieťa zodpovedá ich
odôvodneným a preukázaným potrebám študentov vysokej školy. U matky je významná aj tá skutočnosť,
že navrhovateľom poskytuje bývanie, čo je podstatná zložka vyživovacej povinnosti. Zvýšené

výživné zodpovedá aj možnostiam a schopnostiam otca.

12. U navrhovateľky v 2. rade v priebehu konania došlo k zrušeniu vyživovacej povinnosti otca z dôvodu,
že táto ukončila prípravu na budúce povolanie, preto súd rozhodoval len za obdobie od podania návrhu
(02.10.2013)dozrušeniavyživovacejpovinnostiotcarozsudkomOkresnéhosúduNovéZámkyz31.júla

2015 č.k. 6C/417/2015-10 (22.06.2015). Hoci súd prvej inštancie aj vo vzťahu k návrhu navrhovateľky
v 2. rade vykonal dostatočne dokazovanie, ako i správne právne posúdenie, pri rozhodovaní pochybil.
Pochybenie sa týka práve rozhodného dňa, do ktorého bolo možné zvýšiť vyživovaciu povinnosť otca
voči navrhovateľke v 2. rade. Súd prvej inštancie totiž za rozhodný dátum považoval deň právoplatnosti
predmetného rozhodnutia (22.08.2015) a zvýšil výživné navrhovateľky v 2. rade do 21.08.2015. Z

pripojeného spisu Okresného súdu Nové Zámky sp.zn. 6C/417/2015, ktorým súd prvej inštancie vykonal
dokazovanie, ako i z napadnutého rozhodnutia však jednoznačne vyplýva skutočnosť, že vyživovacia
povinnosť otca voči navrhovateľke v 2. rade bola zrušená dňom 22.06.2015. Preto rozhodné obdobie,
za ktoré bolo možné rozhodnúť o zvýšení výživného na navrhovateľku musí končiť dňa 22.06.2015.
Rovnako aj zročné výživné bolo možné vypočítať iba do 22.06.2015. Uvedené pochybenie súdu prvej

inštancie odvolací súd bez potreby doplnenia dokazovania napravil tým, že v tejto časti rozsudok súdu
prvej inštancie zmenil tak, že vyživovaciu povinnosť otca zvýšil do 22.06.2015 a sumu zaostalého
výživného ustálil na sumu 770 eur (od 02.10.2013 do 22.06.2015 = 21 mesiacov x 110 = 2310 - zaplatené
1540 = 770).

13. Odvolací súd sa podľa § 387 ods. 3 CSP zaoberal podstatnými námietkami otca uvedenými v
odvolaní. Námietku voči zamietnutiu návrhu na vykonanie dokazovania výsluchom svedkýň N. M.
a C. H., odvolací súd nepovažoval za dôvodnú. Z obsahu spisu vyplýva, že na pojednávaní dňa
22.06.2015 podal návrh na vykonanie dokazovania výsluchom N. M., bližšie však nešpecifikoval, k akýmskutočnostiam sa má svedkyňa vyjadriť. Na poslednom pojednávaní dňa 11.04.2016 však už žiadne
návrhy na doplnenie dokazovania nemali ani otec ani jeho právny zástupca. Preto nie je možné prijať
záver, že súd prvej inštancie vo veci nevykonal navrhnuté dôkazy na zistenie rozhodujúcich skutočností.

Rovnako nedôvodnájenámietka,ženebolisplnenépredpokladyprezvýšenievýživného.Vtomtosmere
súd prvej inštancie vykonal rozsiahle dokazovanie pre zistenie odôvodnených potrieb navrhovateľov
ako i majetkových pomerov a zárobkových možnosti otca. S vyplatenou čiastkou titulom vyporiadania
BSM sa súd prvej inštancie vyporiadal a v svojom rozhodnutí výslovne uviedol, že predmetnú sumu
40.000 eur nebral pri rozhodovaní do úvahy. S námietkami otca týkajúcimi sa vyhodnotenia jeho

príjmu zo živnosti sa odvolací súd nestotožňuje. Z otcom predložených daňových dokladov vyplýva
nulový či minimálny základ dane, pričom ale sám otec vo svojej výpovedi uviedol, že má príjem
okolo 400 až 500 eur mesačne. Potom je na mieste záver, že príjem otca je v skutočnosti vyšší,
ako príjem deklarovaný v daňových priznaniach, ktorý vychádza z jeho účtovníctva, a teda že v
účtovníctve nie sú zachytené všetky príjmy. Za nedôvodnú považoval odvolací súd tiež námietku
otca voči nesprávnemu posúdeniu odôvodnenosti potrieb navrhovateľov, ktoré považoval za privysoké

(mobilný telefón, internet) alebo pochybné. V dnešnej modernej dobe sú komunikačné prostriedky, ako
mobilný telefón a internet, základným predpokladom úspešného štúdia na vysokej škole, ba dokonca
sú nevyhnutnosťou. Študenti ich prostredníctvom získavajú informácie potrebné pre štúdium, či už pre
zápočty alebo skúšky, ale aj informácie organizačného charakteru a sú potrebné aj v komunikácii s
fakultou. Z tohto hľadiska tieto výdavky navrhovateľov nie je možné považovať za privysoké. Čo sa týka

odvolacej námietky voči príjmom navrhovateľky v 2. rade z jej pracovných aktivít počas štúdia, s týmto sa
podľa názoru odvolacieho súdu dostatočnom rozsahu vyporiadal už súd prvej inštancie, a preto odvolací
súd nepovažuje za dôvodné čokoľvek dodávať.

14. Na základe uvedeného odvolací súd podľa § 388 CSP zmenil rozsudok súdu prvej inštancie v

napadnutej časti týkajúcej sa výživného navrhovateľky v 2. rade tak, že zmenil rozsudok Okresného
súdu Nové Zámky č.k. 4C/73/2011-134 z 07.11.2011 v časti výživného pre navrhovateľku v 2. rade tak,
že vyživovacia povinnosť otca sa zvyšuje do 22.06.2015 a v napadnutej časti týkajúcej sa zročného
výživného navrhovateľky v 2. rade tak, že zročné výživné je v sume 770 eur. V ostatnej časti rozsudok
súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP, potvrdil.

15. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, nakoľko podľa § 57
CMP o nároku na náhradu trov, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh. Ani jeden z
účastníkov do rozhodnutia súdu návrh na náhradu trov konania nepodal.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

: Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).