Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, April 21, 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/581/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4412224456
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 04. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ingrid Radošická Vallová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4412224456.3

Uznesenie

KrajskýsúdvNitrevprávnejvecinavrhovateľa:BLTelecomdebt,s.r.o.,sosídlomBratislava,Šoltésovej
14, IČO: 45 535 108, zastúpená SOUKENÍK - ŠTRPKA, s. r. o., so sídlom Bratislava, Šoltésovej 14, proti
odporcovi: U. D., nar. XX. XX. XXXX, bytom A. N., t. č. na neznámom mieste, zastúpený opatrovníčkou
Mgr. Evou Germánovou, vyššou súdnou úradníčkou Okresného súdu Komárno, za účasti vedľajšieho
účastníka na strane odporcu: Združenie na ochranu spotrebiteľov OBRANA, Košice, Park Angelinum 2,

IČO: 42 326 923, zastúpené advokátom Mgr. Petrom Masarovičom, so sídlom Košice, Park Angelinum
2, o zaplatenie 1.184,28 eura s príslušenstvom, o odvolaní vedľajšieho účastníka na strane odporcu proti
rozsudkuOkresnéhosúduNovéZámkyzodňa28.júla2014č.k.6C/159/2013-118vspojenísopravným
uznesením zo dňa 10. septembra 2014 č. k. 6C/159/2013-139, opravným uznesením zo dňa 7. mája
2015 č. k. 6C/159/2013-164 a opravným uznesením zo dňa 7. mája 2015 č. k. 6C/159/2013-166 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej časti týkajúcej sa zaplatenia sumy

862,05 eura s príslušenstvom a v časti náhrady trov konania z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie
konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom v spojení s opravnými uzneseniami súd prvého stupňa zaviazal odporcu
zaplatiť navrhovateľovi sumu 1.070,65 eura (oprava výroku rozhodnutia opravným uznesením zo dňa
10. 09. 2014 č. k. 6C/159/2013-139), úrok z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 54,92 eura od

19. 01. 2010 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 53,07 eura od 19. 02.
2010 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 45,61 eura od 19. 03. 2010 do
zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 55 eur od 18. 04. 2010 do zaplatenia, úrok z
omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 546,08 eura od 18. 05. 2010 do zaplatenia a úrok z omeškania
vo výške 9% ročne zo sumy 315,97 eura od 19. 08. 2010 do zaplatenia, do 15 dní odo dňa nadobudnutia
právoplatnosti rozsudku. Súd návrh vo zvyšku zamietol. Posledným výrokom uložil odporcovi povinnosť

zaplatiť navrhovateľovi trovy konania v sume 236,70 eura na účet právneho zástupcu navrhovateľa
SOUKENÍK-ŠTRPKA, s. r. o., Bratislava, Šoltésovej 14, do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti
rozsudku. Svoje rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ustanoveniami § 488, § 489, § 491 ods. 1, §
52 ods. 1, § 544 ods. 1, 2, § 121 ods. 3, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Vykonaným dokazovaním
mal za to, že nárok uplatnený navrhovateľom je prevažne oprávnený, keďže svoj nárok si uplatňuje
na základe zmluvy o pripojení uzavretej medzi odporcom a právnym predchodcom navrhovateľa a na

základe zmluvných podmienok uzavretých medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom,
ktoré pripojil k návrhu na začatie konania. I keď navrhovateľ neuvádza vo svojom návrhu na začatie
konania, na základe akého právneho predpisu si uplatňuje svoj nárok, je z jeho obsahu, ako i z obsahu
priložených listinných dôkazov, zrejmé, že tento nárok je uplatnený v súlade s ustanoveniami § 52
Občianskeho zákonníka t.j. zo spotrebiteľskej zmluvy. Na základe uvedených skutočností, ako i na
základe zákonných ustanovení § 489 a 491 odsek 1 Občianskeho zákonníka, s prihliadnutím na obsah

zmluvy uzatvorenej medzi navrhovateľom a odporcom súd považoval návrh navrhovateľa za prevažne
dôvodný, a preto tomuto návrhu v rozsahu 1.074,55 eura vyhovel, keďže odporca uvedenú sumudoposiaľ nezaplatil. Žalovaná suma pozostávala zo sumy neuhradených faktúr v sume 54,92 eura, 53,07
eura, 45,61 eura a 55 eur za poskytnuté telekomunikačné služby, zmluvnú pokutu v sume 315,97 eura,
za nevrátenie Magio boxu a za nevrátenie H a G, škodu v sume 308 eur, ktorá predstavuje rozdiel

medzi poskytnutou cenou zariadenia Netbook v sume 1 euro s DPH, pričom štandardnou cenou v čase
uzatvorenia zmluvy v sume 309 eur a tiež škodu v sume 238,08 eura, ktorá predstavuje rozdiel medzi
poskytnutou cenou za službu MAGIO TV START + Internet 2 v sume 33,90 eura mesačne, pričom
štandardná cena uvedenej služby v čase uzatvorenia zmluvy bola 43,82 eura s DPH mesačne (1.051,68
eura - 813,60 eura za 24 mesiacov). Súd preto s poukazom na ustanovenie § 489, § 544 a § 420

Občianskeho zákonníka návrhu v prevažnej miere vyhovel a vo zvyšku návrh zamietol. Súd okrem istiny
navrhovateľovipriznalajpríslušenstvopohľadávky,atoúrokzomeškaniaaotomtonárokunavrhovateľa
rozhodol v súlade s ustanovením § 121 ods. 3 a § 517 odsek 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého
príslušenstvo pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej
uplatnením, pričom súd pri určení výšky úroku z omeškania vychádzal z ustanovenia § 3 Nariadenia
vlády č. 87/95 Z. z., podľa ktorého výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako

základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná ku dňu splatnosti jednotlivých faktúr, ako i
škody predstavovala 1%, a teda úrok z omeškania predstavuje 9%. O trovách konania súd rozhodol v
súlade s ustanovením § 142 odsek 1 OSP a prevažne úspešnému navrhovateľovi priznal trovy konania v
sume236,70euravrátaneDPH,ktorépozostávalizozaplatenéhosúdnehopoplatkuvsume71euratrov
právneho zastúpenia v sume 165,70 eura, vrátane DPH, pričom trovy právneho zastúpenia pozostávali z

dvoch úkonov právnej služby po 61,41 eura (prevzatie a príprava zastúpenia, spísanie návrhu na začatie
konania) s tým, že k týmto úkonom právnej služby náležal režijný paušál v sume 7,63 eura, pričom
trovy právneho zastúpenia boli navýšené o 20% DPH, t.j. o sumu 27,62 eura, keďže právny zástupca
navrhovateľa je platiteľom DPH. Trovy právneho zastúpenia súd priznal podľa § 10 ods. 1, § 14 ods.
1, písm. a), b), § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych služieb.

Proti tomuto rozhodnutiu v časti týkajúcej sa zaplatenia zmluvnej pokuty vo výške 315,97 eura a náhrady
škody v sume 546,08 eura, ako i vo výroku o trovách konania, podal v zákonnej lehote odvolanie vedľajší
účastník na strane odporcu, domáhajúc sa zrušenia rozhodnutia súdu prvého stupňa v napadnutej

časti a vrátenia veci na ďalšie konanie. Poukázal na to, že v danom prípade je zmluvná pokuta
dojednaná pevnou sumou, bez ohľadu na konkrétny zmluvný prípad, bez ohľadu na rozsah porušenia
povinnosti, ako aj dobu porušenia povinnosti s prihliadnutím na dobu viazanosti. Zmluvná pokuta
určená pevnou sumou v Osobitných ustanoveniach zmluvy o pripojení spôsobuje značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Dojednanie o zmluvnej pokute

nie je možné označiť ako individuálne. Ďalej uviedol, že ohľadne nároku navrhovateľa na náhradu
škody vyčíslenej sumou 546,08 eura nebol navrhovateľ procesne aktívne legitimovaný, keďže na
neho takéto právo postúpené nebolo jeho právnym predchodcom, pričom v danom prípade nie sú
splnené ani predpoklady zodpovednosti za škodu v zmysle ustanovenia § 420 Občianskeho zákonníka,
keďže jedinou sankciou, ktorú si zmluvné strany dojednali v prípade porušenia zmluvných povinností,

bola súdmi judikovaná neprijateľná podmienka spotrebiteľskej zmluvy - zmluvná pokuta. Neprijateľnú,
a teda absolútne neplatnú zmluvnú podmienku nie je možné modifikovať, k čomu sa už vyjadrila
početná judikatúra vrátane Súdneho dvora EÚ. Ďalej uviedol, že z dôvodu procesnej istoty vznáša
námietku premlčania voči nároku navrhovateľa na náhradu škody v súdom priznanej výške 546,08
eura a súčasne namieta aktívnu procesnú legitimáciu navrhovateľa v tejto časti návrhu. Poukázal na

skutočnosť,ževdanomprípadebolapôvodneuplatnenázmluvnápokutavovýške659,71euraúčtovaná
spotrebiteľovizanedodržaniedobyviazanostiprizánikuzmluvyzdôvodovnastranespotrebiteľa,pričom
z vykonaného dokazovania, ani listinných dôkazov nie je známe, kedy a akým spôsobom, ak vôbec,
ukončilnavrhovateľzmluvnývzťahsodporcom. Vzhľadomnapomerprocesnéhoúspechunavrhovateľa
a odporcu, odvolanie smeruje aj voči výroku o trovách konania, keď mu vzhľadom na jeho vstup do

konania v časti navrhovateľom uplatnenej zmluvnej pokuty ako neprijateľnej podmienky spotrebiteľskej
zmluvy a samostatného nároku, vzniklo voči navrhovateľovi právo na náhradu trov konania v časti, v
ktorej sa týkal jeho vstup. Vo vzťahu k účelnosti trov právneho zastúpenia poukázal na čl. 47 Ústavy SR
a ustanovenie § 93 ods. 4 OSP. Záverom uviedol, že rozsudok prvostupňového súdu a jeho skutkové
a právne odôvodnenie vo vzťahu k nároku navrhovateľa na zmluvnú pokutu ako súdmi judikovanú

neprijateľnú zmluvnú podmienku spotrebiteľskej zmluvy, ako aj v časti modifikovanej zmluvnej pokuty do
nároku na náhradu škody, považuje za rozhodnutie, ktoré vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci, ako aj za rozhodnutie bez náležitého odôvodnenia, nakoľko z rozsudku nie je možné vyvodiť, akýmiúvahami a právnymi predpismi sa prvostupňový súd riadil pri svojom rozhodovaní, čím svojim postupom
odňal účastníkovi konania právo konať pred súdom.

Navrhovateľ v písomnom vyjadrení k odvolaniu vedľajšieho účastníka na strane odporcu navrhol podané
odvolanie odmietnuť ako odvolanie podané neoprávnenou osobou. Poukázal na to, že na podanie
odvolania vedľajším účastníkom sa vyžaduje prejav vôle hlavného účastníka, pričom v danom prípade
hlavný účastník - odporca takýto prejav vôle neposkytol, bol nečinný a nevyužil svoje právo podať
odvolanie. V prípade, že hlavný účastník nevyužije svoje právo podať opravný prostriedok, vedľajší

účastník bez jeho prejavu vôle takto konať nemôže. Ďalej uviedol, že účinky vzniku vedľajšieho
účastníctva môžu nastať len v takom konaní, v ktorom sa môže naplniť jeho zmysel a účel, a teda „pomoc
v spore“ niektorému z účastníkov. Takýmto konaním môže byť zásadne len sporové konanie, to však
neplatí pre také štádium sporového konania, v ktorom súd rozhodne o návrhu platobným rozkazom,
kedy sa táto pomoc môže najskôr prejaviť, až keď bude proti platobnému rozkazu podaný odpor hlavným
účastníkom. Zároveň uviedol, že právo podať odpor proti platobnému rozkazu má v zmysle § 174 ods. 2

OSP výslovne odporca. Podstatnou podmienkou vstupu vedľajšieho účastníka (na ktorého sa vzťahujú
ustanovenia § 93 ods. 1 a 2 OSP) je súhlas hlavného účastníka, na strane ktorého vedľajší účastník
chce vystupovať. Potreba súhlasu vyplýva zo samotnej podstaty a účelu vedľajšieho účastníctva. V
zmysle uvedeného, musí súd vždy účastníkov konania právne relevantným spôsobom upovedomiť o
procesnom úkone vedľajšieho účastníka, ktorým prejavil vôľu vstúpiť do konania a zároveň musí mať

vždy jasno, či účastník, ktorého chce vedľajší účastník podporovať, s jeho podporou súhlasí, resp. či
nevyjadril nesúhlas. V konaní, kde vystupuje spotrebiteľ, je jeho ochrana zabezpečená skutočnosťou,
že súdy sú povinné prihliadať na mnohé skutočnosti v prospech spotrebiteľa ex offo. Záverom uviedol,
že na vyriešenie otázky procesného postavenia subjektov, ktorí sa zúčastňujú konania nie je možné
uplatňovať domnienku v zmysle § 101 ods. 3 OSP.

Vedľajší účastník na strane odporcu v podaní označenom ako doplnenie odvolania uviedol, že čo sa
týka súhlasu s jeho vstupom do konania, nemá vedomosť o tom, že by odporca s jeho vstupom do
konania nesúhlasil, pričom je toho názoru, že nie je potrebný výslovný súhlas odporcu na jeho vstup do
konania. K oznámeniu vstupu vedľajšieho účastníka na strane odporcu došlo pred účinnosťou novely

OSP zákonom č. 353/2014 Z. z., ktorá nadobudla účinnosť až dňa 01. 01. 2015, a teda pri zachovaní
zásady lex retro non agit nie je možné uvedenú právnu normu, vzhľadom na zákaz retroaktivity právnych
noriem, na vec aplikovať. Z jeho strany tak boli splnené všetky zákonné náležitosti v čase jeho vstupu do
konania. Táto právna argumentácia sa pritom v plnej miere vzťahuje nielen k otázke vstupu do konania
do 31. 12. 2014, ale aj k navrhovateľom namietanej otázke oprávnenosti vedľajšieho účastníka podať

vo veci odvolanie ako oprávnená osoba.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v
jeho napadnutej vyhovujúcej časti týkajúcej sa zaplatenia sumy 862,05 eura, ako aj postup súdu, ktorý
mu predchádzal, bez prejednania na nariadenom odvolacom pojednávaní (podľa § 214 ods. 2 OSP)

a po jeho preskúmaní dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej
sa zaplatenia sumy 862,05 eura je potrebné podľa § 221 ods. 1 písm. f) OSP zrušiť a vec vrátiť súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie.

V prejednávanej veci vstúpil vedľajší účastník na strane odporcu do konania oznámením o jeho vstupe

zo dňa 25. 04. 2014, v ktorom uviedol, že v súlade s § 93 ods. 2 OSP vstupuje do konania na
strane odporcu za účelom ochrany práv odporcu ako spotrebiteľa. Účinky vstupu vedľajšieho účastníka
do konania nastali okamihom samotného vstupu do konania, keďže žiadny z účastníkov konania
nevzniesol námietky voči vstupu tohto subjektu ako vedľajšieho účastníka na strane odporcu do konania,
a tak o prípustnosti vedľajšieho účastníctva nebolo potrebné rozhodovať súdom. Vzhľadom na obsah

navrhovateľom podaného vyjadrenia k odvolaniu vedľajšieho účastníka na strane odporcu, odvolací
súd udáva, že až novela Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom od 01. 01. 2015 doplnila
ustanovenie § 93 ods. 3 OSP o ďalšiu podmienku, ktorou je, že ak ako vedľajší účastník vstupuje do
konania z vlastného podnetu právnická osoba založená alebo zriadená na ochranu spotrebiteľa podľa
osobitného predpisu, súčasťou oznámenia o vstupe musí byť aj súhlas účastníka, popri ktorom sa

zúčastňuje na konaní, inak súd na oznámenie o vstupe neprihliada, čo však nie je tento prípad, keďže
vedľajší účastník na strane odporcu vstúpil do konania podaním zo dňa 25. 04. 2014. Odvolací súd
ďalej udáva, že účinky vzniku vedľajšieho účastníctva môžu nastať len v takom konaní, v ktorom sa
môže naplniť jeho obsah a účel. Je potrebné prisvedčiť vyjadreniu navrhovateľa, že takýmto konanímmôže byť zásadne len sporové konanie a uvedené neplatí pre také štádium sporového konania, v
ktorom súd rozhoduje v tzv. skrátenom konaní. V prejednávanej veci, napriek tomu, že navrhovateľ
podal návrh na vydanie platobného rozkazu, však vo veci nebolo rozhodnuté v tzv. skrátenom konaní,

keď súd prvého stupňa dňa 18. 06. 2013 zadal pokyn na prevod právnej veci z registra Ro do registra
C a následne vo veci vytýčil pojednávanie. Preto argumentácia navrhovateľa, že vedľajší účastník
na strane odporcu vstúpil v danom prípade do tzv. rozkazného konania, nie je namieste. Keďže
odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa podal vedľajší účastník na strane odporcu, odvolací súd,
nakoľko z právneho predpisu nevyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkom a vedľajším

účastníkom, zisťoval, či odporca (prostredníctvom ustanovenej opatrovníčky) s podaným odvolaním
vedľajšieho účastníka na jeho strane súhlasí. Podaním doručeným odvolaciemu súdu dňa 23. 03. 2016
odporca, prostredníctvom ustanovenej opatrovníčky, vyjadril súhlas s podaným odvolaním vedľajšieho
účastníka.

Podľa § 221 ods. 1 písm. f) OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak účastníkom konania sa postupom

súdu odňala možnosť konať pred súdom. Pod odňatím možnosti konať pred súdom treba rozumieť
taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv,
priznaných mu v občianskom súdnom konaní, za účelom obhájenia a ochrany jeho práv a právom
chránených záujmov. Ide teda o taký postup súdu, ktorý znemožňuje účastníkovi konania realizáciu
procesných práv a právom chránených záujmov, priznaných mu Občianskym súdnym poriadkom na

zabezpečenie svojich práv a oprávnených záujmov.

V danej právnej veci sa navrhovateľ návrhom doručeným súdu prvého stupňa dňa 26. 10. 2012
domáhal od odporcu zaplatenia sumy 1.184,28 eura spolu s príslušenstvom, ako i náhrady trov konania.
Návrh odôvodnil tým, že odporca uzatvoril s právnym predchodcom navrhovateľa (spoločnosťou

Slovak Telekom a. s.) v zmysle § 43 zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách
zmluvu o pripojení, predmetom ktorej bolo poskytovanie elektronickej komunikačnej služby právnym
predchodcom navrhovateľa odporcovi, pričom odporca sa zaviazal riadne odoberať službu a platiť za
ňu riadne a včas poplatky dohodnuté v aktuálnom cenníku. Navrhovateľ vystavil odporcovi nasledovné
faktúry: - faktúra č. 6717720976 splatná dňa 18. 08. 2010 na sumu 315,97 eura, - faktúra č. 1712663150

splatná dňa 18. 03. 2010 na sumu 45,61 eura, - faktúra č. 713664104 splatná dňa 17. 04. 2010 na sumu
55 eur, - faktúra č. 5710615371 splatná dňa 18. 01. 2010 na sumu 54,92 eura, - faktúra č. 9711638432
splatná dňa 18. 02. 2010 na sumu 53,07 a faktúra č. 3714675728 splatná dňa 17. 05. 2010 na sumu
659,71 eura. Celková neuhradená suma predstavuje 1.184,28 eura.

Základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky zaručuje, že každý
sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a
v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľačl.6ods.1Dohovoruoochraneľudskýchprávazákladnýchslobôdkaždýmáprávonato,abyjeho

záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti
akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj z rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej

republiky vyplýva, že tak základné právo podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj právo podľa čl. 6 ods.
1 dohovoru v sebe zahŕňajú aj právo na rovnosť zbraní, kontradiktórnosť konania a odôvodnenie
rozhodnutia (napr. II. ÚS 383/06).

Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení

práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Obsahom tohto práva je i relevantné konanie súdov
a iných orgánov Slovenskej republiky. Ak je toto konanie v rozpore s procesnými zásadami, porušuje
ústavnoprávne princípy (napr. II. ÚS 85/06).

Podľa § 157 ods. 2 OSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal

a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne,
jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých
dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého
súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto súdu ale

nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola
daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci,
vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994,
séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B;
Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).

Rovnako sa vyjadril k povinnosti súdov riadne odôvodniť svoje rozhodnutie aj Ústavný súd Slovenskej
republiky v náleze III. ÚS 119/03-30. Vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý
proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a
zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom
súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03). Štruktúra

práva na odôvodnenie je rámcovo upravená vo vyššie citovanom ustanovení.

Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa v jeho napadnutej
vyhovujúcej časti, čo do zaplatenia sumy 862,05 eura (zmluvná pokuta 315, 97 eura a náhrada
škody 546,08 eura) nezodpovedá uvedeným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia v

zmysle ustanovenia § 157 ods. 2 OSP. Ak rozhodnutie súdu prvého stupňa nie je riadne odôvodnené,
účastník nemá možnosť vyjadriť sa v odvolaní ku skutočnostiam, ktoré súd prvého stupňa v odôvodnení
svojho rozhodnutia neuviedol. Nedostatok riadneho a náležitého odôvodnenia bráni odvolaciemu súdu
vôbec posúdiť jeho správnosť. Z rozhodnutia súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti vôbec
nie je zrejmé, akými skutkovými a právnymi úvahami sa súd riadil pri posúdení dôvodnosti nároku

navrhovateľa na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 315,97 eura a náhrady škody vo výške 546,08
eura, keďže z rozhodnutia táto skutočnosť nevyplýva a súd prvého stupňa v ňom len skonštatoval,
že navrhovateľovi priznaná suma pozostáva i z týchto položiek, a to bez toho, že by odôvodnil
opodstatnenosť navrhovateľom uplatneného nároku v tejto časti. Súd prvého stupňa neuviedol žiadne
dôvody v tom smere, na základe akých skutočností vyvodil svoj právny záver o opodstatnenosti nároku

navrhovateľa v tejto časti, s poukazom na naplnenie jednotlivých zodpovednostných predpokladov (v
prípade uplatnenej náhrady škody), požadovaných kumulatívne zákonom z hľadiska priznania nároku
na náhradu škody a taktiež sa nevysporiadal s dôvodnosťou navrhovateľom uplatneného nároku
na zaplatenie zmluvnej pokuty. Odvolací súd taktiež poukazuje na skutočnosť, že medzi právnym
predchodcom navrhovateľa a odporcom vznikol právny vzťah založený zmluvou o pripojení uzatvorenou

v zmysle zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách, pričom súd prvého stupňa, napriek
tejto skutočnosti, na danú právnu vec tento právny predpis ani neaplikoval. Takýto prístup sa javí
ako nezodpovedajúci príslušným ustanoveniam o súdnej ochrane, kam patrí aj zákonná požiadavka
na náležitosti odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Odôvodnenie rozsudku ako výklad myšlienkového
postupu súdu o tom, ako dospel k príslušnému výroku rozsudku, má totiž spĺňať požiadavku, aby bol

objektívnym, zrozumiteľným a presvedčivým, t.j. aby bolo z neho možné preskúmať správnosť postupu
súdu a zároveň získať aj odpoveď na všetky podstatné argumentačné tvrdenia uplatnené účastníkmi
konania, ako aj na právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany. Ak
rozsudok takéto odôvodnenie neobsahuje, potom je nezrozumiteľný a nepreskúmateľný, čím došlo k
porušeniu procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom súdom konaní. Postupom

súdu tak účastníkovi konania bola odňatá možnosť konať pred súdom.

Pre vyššie uvedené dôvody odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa
zaplatenia sumy 862,05 eura s príslušenstvom, ako i v časti trov konania podľa § 221 ods. 1 písm.
f/ OSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, v ktorom súd prvého stupňa v rozsahu odvolacím

súdom zrušenej veci opätovne rozhodne a svoje rozhodnutie v súlade s ustanovením § 157 ods. 2
OSP náležite odôvodní, a to vrátane vysporiadania sa s námietkami odvolateľa v podanom
odvolaní. Názorom odvolacieho súdu je súd prvého stupňa v ďalšom konaní viazaný (§ 226 OSP). V
novom rozhodnutí súd prvého stupňa opätovne rozhodne i o náhrade trov konania, tak prvostupňového,
ako i odvolacieho. S ohľadom na dôvody vedľajším účastníkom podaného odvolania v časti náhrady trov

konania odvolací súd udáva, že právnu argumentáciu o vstupe vedľajšieho účastníka na strane odporcu,
len do časti konania, nemožno považovať za správnu, keď ustanovenie § 93 ods. 2 OSP umožňuje, aby
právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana spotrebiteľských práv podľa zákona č. 250/2007
Z. z. o ochrane spotrebiteľa, vstúpila do súdneho konania na strane účastníka (spotrebiteľa), ktorémuchce svojimi procesnými úkonmi pomáhať, avšak nemôže byť vedľajším účastníkom len vo vzťahu k
časti predmetu konania, ktorá mu „vyhovuje“ a vo zvyšnej časti predmetu konania vyplývajúceho zo
spotrebiteľskej zmluvy neposkytnúť pomoc účastníkovi, popri ktorom sa zúčastňuje konania.

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.