Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, May 4, 2017

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 16C/2/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5716201485
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 05. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Gazdačková
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2017:5716201485.5

Rozhodnutie

OkresnýsúdMartinsudkyňouJUDr.MáriouGazdačkovouvprávnejvecižalobcuIntrumJustitiaSlovakia
s. r. o. so sídlom v Bratislave, Karadžičova 8, žalovaného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom
v Bratislave, Mýtna 48, P. O. BOX 205 proti žalovanému I. S., K.. XX. XX. XXXX, O. Q., U.. W. Č.. XX,
v konaní o zaplatenie 144,79 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je žalobcovi povinný zaplatiť 144,79 € spolu s 8,5 % rokom z omeškania ročne od 21. 07.

2013 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšku uplatneného nároku sa žaloba zamieta.

III. Žalobca má proti žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 64 % celkovo vzniknutých
trov konania žalobcu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 10. 02. 2016 sa pôvodný žalobca -obchodná spoločnosť
Consumer Finance Holding a.s. so sídlom v Kežmarku, IČO: 35 923 130 proti žalovanému domáhala
zaplatenia sumy 267,96 € spolu s 8,75 % úrokom z omeškania ročne od 23. 03. 2013 do zaplatenia a
náhrady trov konania.

2. Žalobu pôvodný žalobca odôvodnil tou skutočnosťou, že so žalovaným dňa 22. 11. 2011 uzavrel
zmluvu o pôžičke číslo 20144520, na základe ktorej žalovanému poskytol pôžičku vo výške 3 916,50
€. Žalovaný mal pôžičku splácať v pravidelných 20.mesačných splátkach po 120,91 €, z tejto sumy
však žalovaný celkovo zaplatil len 3 935,60 €. Keďže žalovaný porušil svoju povinnosť splácať pôžičku
riadne a včas, pôvodný žalobca listom z 01. 03. 2013, ktorý nazval predžalobnou upomienkou, vyzval
žalovaného k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorázovo. Dlh žalovaného ku dňu podania žaloby

predstavuje sumu 267,96 €.

3. V priebehu konania ešte pred doručením žaloby žalovanému, žalobca listom zo dňa 23. 02. 2016
zobral žalobu späť v časti, kde požadoval sumu 123,17 € titulom zmluvnej pokuty a žiadal, aby súd
konanie v tejto časti zastavil.

4. Keďže súd nevydal uznesenie o čiastočnom zastavení konania do 30. 06. 2016, teda za účinnosti
starého procesného predpisu - Občianskeho súdneho poriadku, súd postupoval v súlade s ust. § 145
ods. 3 C. s. p. (zák. č. 160/2015 Z. z. účinného od 01. 07. 2016), v zmysle ktorého ak je žaloba vzatá
späť sčasti pred jej doručením žalovanému, koná súd o zvyšku nároku bez rozhodovania o zastavení
konania v tejto časti. Súd preto ďalej konal o nároku žalobcu na zaplatenie sumy 144,79 € spolu s 8,75
% úrokom z omeškania ročne od 23. 03. 2013 do zaplatenia.5. V priebehu konania pôvodný žalobca prostredníctvom svojho novozvoleného právneho zástupcu,
súčasne však právneho zástupcu obchodnej spoločnosti uvedenej v záhlaví tohto rozsudku navrhol,
aby súd pripustil zmenu strán na strane žalobcu, a to listom zo dňa 11. 11. 2016. Tento procesný návrh

pôvodný a súčasný žalobca odôvodnili tou skutočnosťou, že v priebehu konania obchodná spoločnosť
Consumer Finance Holding a.s. so sídlom v Kežmarku, zmluvou o postúpení pohľadávok uzavretou s
postupníkom - obchodnou spoločnosťou Intrum Justitia Slovakia s.r.o. so sídlom v Bratislave ku dňu 19.
09. 2016, pohľadávku proti žalovanému postúpila postupníkovi, čiže obchodnej spoločnosti uvedenej v
záhlaví tohto rozsudku.

6. Okresný súd Martin po tom, čo ako dôkaz tejto skutočnosti prijal kópiu listu z 30. 09. 2016, ktorým
postupca žalovanému oznámil postúpenie pohľadávky na postupníka, uznesením sp. zn. 16C/2/2016
zo dňa 07. 12. 2016 pripustil zmenu subjektu tak, že na strane žalobcu vstúpil do konania po vystúpení
pôvodného žalobcu postupník.

7. Žaloba bola následne spolu s prílohami a ďalšími podaniami žalujúcej strany doručená žalovanému,
ktorý sa k nej však nevyjadril.

8. V zmysle § 297 písm. b/ C. s. p. v spojení s ust. § 219 ods. 3 C. s. p. dňa 03. 05. 2017 súd verejne
vyhlásil vo veci samej rozsudok bez nariadenia pojednávania.

9. Pri svojej rozhodovacej činnosti súd vychádzal z listín pripojených do spisu pôvodným žalobcom,
predovšetkým zo zmluvy o pôžičke uzavretej medzi veriteľom obchodnou spoločnosťou Consumer
Finance Holding a. s. so sídlom v Kežmarku a žalovaným ako dlžníkom 22. 11. 2011, z obsahu
predžalobnejupomienkyzodňa01.03.2013afotokópienedoručenejdoporučenejzásielky,azprehľadu

splátok a úhrad.

10. Takto vykonaným dokazovaním súd zistil nepochybne platné uzavretie zmluvy o poskytnutí
spotrebiteľského úveru medzi pôvodným veriteľom a žalovaným dňa 22. 11. 2011, na základe ktorej mal
žalovaný pôžičku v celkovej výške 2 418,20 € splácať splátkami, ktoré boli zročné od 20. 12. 2011 do

20. 07. 2013, výška splátky bola dohodnutá na 120,91 €. Vzhľadom na sumu, ktorú žalobca uplatňoval,
bolo zrejmé, že žalobca uplatňuje už len poslednú splátku zročnú k 20. 07. 2013 a časť splátky, ktorá
bola zročná k 20. 06. 2013. K uplatňovanej istine žalobcu súd nemal výhrady.

11. Nárok na zaplatenie zvyšku dlhu nachádza právnu oporu v ust. § 497 a nasl. Obch. zák., ktorý

predstavuje základný právny rámec pre úpravu úverovej zmluvy.

12. Podľa § 497 Obch. zák., zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v
jehoprospechpeňažnéprostriedkydourčitejsumy,adlžníksazaväzujeposkytnutépeňažnéprostriedky
vrátiť a zaplatiť úroky.

13. Podľa § 502 ods. 1 Obch. zák., od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z
nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe
zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré
poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než

prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej
výške.

14. Pokiaľ však ide o nárok žalobcu na úroky z omeškania, ktoré žalobca uplatňoval v sadzbe 8,75
% ročne od 23. 03. 2013 do zaplatenia, súd sa s takýmto nárokom nestotožnil a nepovažoval ho za

dôvodný. Žalobca tvrdil, že predžalobnou upomienkou zo dňa 01. 03. 2013 zosplatnil dlh.

15. Právo veriteľa v prípade nesplácania dlhu žiadať úhradu dlhu naraz totiž nevyplynulo zo žiadneho
zmluvného dojednania a to ani zo zmluvných dojednaní v základnej časti zmluvy, ani zo všeobecných
úverových podmienok pôvodného veriteľa, ktoré boli jej neoddeliteľnou súčasťou. Možnosť (v prípade

dohody splácať dlh v splátkach) žiadať pre nesplácanie jednej, prípadne viacerých splátok, zaplatenie
celého dlhu naraz, je upravená v ust. § 565 Obč. zák..16.Podľa§565Obč.zák.,akideoplnenievsplátkach,môževeriteľžiadaťozaplateniecelejpohľadávky
pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však
môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

17. Je zrejmé, že vyššie citované ustanovenie Občianskeho zákonníka predpokladá dohodu zmluvných
strán o práve veriteľa žiadať splatenie celej pohľadávky pre nezaplatenie niektorej splátky. Naviac však
v roku 2013 platilo pre spotrebiteľské úvery aj ust. § 53 ods. 8 Obč. zák. (dnes ust. § 53 ods. 9 Obč.
zák.), podľa ktorého ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže

dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením
splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

18. Žalobca ani jeho právny predchodca neprodukovali dôkaz, že si počínali v súlade s vyššie citovanými
ustanoveniami Občianskeho zákonníka a preto právny úkon pôvodného veriteľa, a totiž predžalobná
upomienka zo dňa 01. 03. 2013, nemohla jednostranne modifikovať zmluvu v tom smere, že by na

základe takéhoto, podľa presvedčenia súdu, neplatného právneho úkonu, došlo k zmene povinnosti
dlžníka, a to k povinnosti zaplatiť dlh na výzvu veriteľa naraz. Preto je súd tohto názoru, že žalovaný
mal zvyšok dlhu zaplatiť do 20. 07. 2013 tak, ako to bolo pôvodne v zmluve určené a zo zvyškom dlhu
od 21. 07. 2013 bol už v omeškaní.

19. Súd preto žalobcovi priznal nárok na úroky z omeškania, keďže ich žiadal zo sumy 144,79 €, teda
z celej dlhovanej istiny až od 21. 07. 2013 a to v sadzbe, ktorá vzhľadom na vznik zmluvného vzťahu
bola o 8 % bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu
omeškania s plnením peňažného dlhu, teda k 21. 07. 2013 (§ 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky
č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka). Nárok na úroky

z omeškania nachádza právnu oporu v ust. § 369 Obch. zák..

20. Vo zvyšku uplatneného nároku, ktorý sa týkal úrokov z omeškania, pokiaľ ide o sadzbu úrokov z
omeškania, tak pokiaľ ide o dĺžku omeškania, súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

21. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 2 C. s. p., podľa ktorého ak mala strana vo
veci úspech len čiastočný súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo
strán nemá na náhradu trov konania právo.

22. V tomto prípade žalobca pôvodne žiadal istinu 144,79 € spolu s úrokmi, ktoré ku dňu vyhlásenia

rozsudku predstavovali približne sumu 93 €, boli mu však priznané úroky, ktoré ku dňu vyhlásenia
rozsudku predstavovali približne sumu 49 €. Súd zistil, že žalobca bol úspešný približne v rozsahu 82
% celkovo uplatneného nároku a približne v rozsahu 18 % bol neúspešný. Čistý úspech žalobcu potom
predstavuje rozdiel medzi úspechom a neúspechom, a predstavuje celkovo 64 % celkovo uplatneného
nároku. Len v rozsahu 64 % celkovo vzniknutých trov konania žalobcu preto súd žalobcovi priznal nárok

proti žalovanému.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia
rozhodnutia na súde, ktorý ho vydal.

Podľa § 363 C. s. p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 C. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C. s. p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 C. s. p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 C. s. p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.