Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, April 5, 2017

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 7C/26/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5816200843
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 04. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Srogončíková
ECLI: ECLI:SK:OSNO:2017:5816200843.3

Rozhodnutie

Okresný súd Námestovo sudkyňou JUDr. Miriam Srogončíkovou v právnej veci žalobkyne: Q. Š., nar.
XX.XX.XXXX, bytom I. Č.. XXX, zastúpená splnomocnenou zástupkyňou: JUDr. Miroslava Bobíková,
advokátka, Dolný Kubín, Hviezdoslavovo námestie 27, proti žalovaným: 1/ V. I., nar. XX.XX.XXXX,
bytom I. XX, 2/ V. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. Č.. XXX, 3/ Q. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXX,
zastúpená splnomocneným zástupcom: Mgr. Igor Palider, advokát, Zubrohlava, Klinec II č. 215, 4/ I.

C., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. Č.. XXX, 5/ Q. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. Č.. XXX, 6/ M. M., nar.
XX.XX.XXXX, bytom I. Č.. XXX, 7/ W. Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. Č.. XXX, 8/ B. Z., nar. XX.XX.XXXX,
bytom I. Č.. XX, 9/ Z. Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. Č.. XXX, zastúpený splnomocnenou zástupkyňou :
B. Š., bytom I. Č.. XXX, 10/ Q. Š. - nezistená vlastníčka zastúpená Slovenským pozemkovým fondom,
Bratislava, Búdková 36, IČO: 17 335 345, a 11/ Obec Hladovka, so sídlom Hladovka 45, IČO: 00 31
4480, v konaní o určenie vlastníctva, takto

r o z h o d o l :

I/ Súd žalobu z a m i e t a .

II/ Žalobkyňa je p o v i n n á nahradiť žalovaným 1/ až 11/ trovy konania v plnej výške, vyčíslené v
uznesení, vydanom po právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 22. 2. 2016 žalobkyňa žiadala, aby súd určil, že je výlučnou vlastníčkou

novovzniknutej parcely CKN č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 447 m2, vytvorenej z
EKN parciel č. XX/X, XX/X, XX,XX/X a XXXXX/X, ktoré sú evidované na LV č. XXX, XXX, XXX, XXX a
XXXX pre k.ú. I., C KN parcely č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 122 m2, vytvorenej
z EKN parciel č. XX/X, XX a XX/X, ktoré sú evidované na LV č. XXX, XXX a XXX pre k.ú. I. a C KN
parcely č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 152 m2, vytvorenej z E KN parciel č. XX/
X, XX/X, XX/X Q. XXXXX/X, ktoré sú evidované na LV č. XXX, XXX, XXX a XXXX pre k.ú. I., a to na

základe geometrického plánu č. XXXXXXXX-XX/XXXX, vyhotoveného dňa 15. 12. 2015 geodetom B.
M.. Žalobu odôvodnila tým, že je starý otec M. Š. ( K. ) bol dňa 5. 4. 1944 zapísaný ako spoluvlastník v 1
domu č. XX s dvorom, humnom a záhradou parcela č. XX k.ú. I.. Po jeho smrti na základe rozhodnutia
Okresného súdu Trstená č. D 268/1949 nadobudol vlastníctvo k týmto nehnuteľnostiam jeho syn - otec
žalobkyne Š. Š. ( K. ). Uvedený dom počas 2. svetovej vojny vyhorel a na jeho mieste otec žalobkyne Š.
Š. v roku XXXX postavil nový rodinný dom. Po smrti otca žalobkyne bola asi v roku 1988 k tejto stavbe

ešte pristavená garáž. Na základe rozhodnutia Štátneho notárstva Dolný Kubín č. D 60/88 zo dňa 21. 7.
1988 a rozhodnutia Štátneho notárstva Liptovský Mikuláš č. D 142/91 zo dňa 18. 6. 1991 sa výlučnou
vlastníčkou rodinného domu č. XXX spolu s polovicou pozemku, na ktorom dom stojí, stala žalobkyňa.
Zvyšnú časť pozemku ( v súčasnosti je evidovaný ako C KN parcela č. 543 ) získal otec žalobkyne do
svojho vlastníctva zámenou pozemkov s M.P. K., P. Š. v roku 1964. Pozemok jej otec užíval v dobrej
viere ako vlastný a po jeho smrti ho užívala a doposiaľ dobromyseľne užíva žalobkyňa. Až v roku 2015

žalobkyňa zistila, že v dôsledku ROEP došlo k zmene zápisu vlastníckych práv a pozemok, ktorý užívalaako vlastný, je evidovaný na iných vlastníkov. Ide o osoby, ktoré predmetný pozemok nikdy neužívali.
Ona nadobudla pozemok vydržaním.

2. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, založených v súdnom spise a
vyjadrením sporových strán a dospel k záveru, že žalobe nemožno vyhovieť.

3. Podľa § 46 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1. 4. 1964 písomnú formu musia
mať zmluvy o prevodoch nehnuteľností, ako aj iné zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda

účastníkov.

Podľa § 134 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1. 4. 1964 do 30. 6. 1988 k zmluve o
prevodenehnuteľnostijepotrebnájejregistráciaštátnymnotárstvom.Vlastníctvoprechádzaregistráciou
zmluvy.

Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má
nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o
nehnuteľnosť.

Podľa § 129 ods. 1 Občianskeho zákonníka držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo

kto vykonáva právo pre seba.

Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný
o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že
držba je oprávnená.

Podľa § 40 ods. 1 zákona č. 141/1950 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom do 31.3.1964 písomná
forma je potrebná pri právnych úkonoch o právach k nehnuteľnostiam, okrem ak ide o nájom rodinného
domčeka alebo inej podobnej stavby alebo len časti budovy. To isté platí pri majetkových právnych
úkonochmedzimanželmi,pokiaľnejdelenoobvyklédarovaniaprimeranéichzárobkovýmamajetkovým

pomerom. Písomná forma je ďalej potrebná pri právnych úkonoch, pre ktoré zákon osobitne predpisuje
písomnú formu.

4. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že žalobkyňa sa domáha určenia vlastníctva k pozemku,
špecifikovanému v žalobe a to na základe nadobúdacieho titulu vydržania. Okolnosti vydržania uviedla

tak, že pozemok užíval od roku 1945 jej starý otec M. Š. na základe zámeny s C. I. a jej otec a
následne ona užívala pozemok od roku 1964, kedy ho jej otec získal zámenou s M. K.. S výnimkou
žalovaných 1/ a 8/ žalovaní so žalobou nesúhlasili. Žalovaná 3/ uviedla, že u žalobkyne absentuje titul
dobromyseľnej držby. Svedčí o tom aj skutočnosť, že ak v roku 1991 žalobkyňa po svojom otcovi dedila
časť pozemku, ktorý je v dedičskom rozhodnutí definovaný len ako pozemok pod domom, tak zo zápisu

v PK protokole č. XXX pre k.ú. I. vyplýva, že tento pozemok pôvodná PK parcela č. XX mal výmeru len
25 siah a žalobkyňa zdedila len polovicu tohto pozemku vo výmere 45 m2. Minimálne od roku 1991 si
teda musela byť vedomá, že zvyšok pozemku, ktorý užívala, nie je vlastnícky vysporiadaný. Vyplýva
to aj z dohody z roku 1991, ktorú žalobkyňa predložila. Súd z vykonaného dokazovania konštatuje, že
žalobkyňa nepreukázala vlastnícky titul, na základe ktorého by sa stala vlastníčkou sporného pozemku.

Ako vyplýva z ust. § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka, k vydržaniu môže viesť len oprávnená držba
držiteľa. Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka držiteľ je oprávnený vtedy, ak je so zreteľom na
všetky okolnosti dobromyseľný v tom, že mu vec alebo právo patrí. Dobromyseľnosť je presvedčenie
držiteľa, že nekoná bezprávne, keď si napr. prisvojuje určitú vec. Tvrdenie držiteľa o tom, že mu vec
patrí a že s ňou nakladá ako s vlastnou, musí byť podložené konkrétnymi okolnosťami, z ktorých možno

vyvodiť presvedčenie nadobúdateľa o dobromyseľnosti, že mu vec patrí. Okolnosťami, ktoré môžu
utvrdzovať záver o existencii dobrej viery, sú najmä okolnosti právneho dôvodu nadobudnutia práva a
okolnosti týkajúce sa poctivosti jeho nadobudnutia. Oprávnená držba sa teda zakladá na omyle držiteľa,
ktorý sa domnieva, že je vlastníkom držanej veci. Oprávnená držba sa nemôže zakladať na takom
omyle držiteľa, ktorému sa mohol pri normálnej opatrnosti vyhnúť. Keďže žalobkyňa ani bližšie neuviedla

obdobie, kedy malo dôjsť k zámene pozemkov medzi M. K. a jej otcom, keď uviedla len, že to malo
byť v roku 1964, súd poukazuje na to, že do 31. 3. 1964 bol účinný tzv. stredný Občiansky zákonník,
teda zákon č. 141/1950 Zb., podľa ktorého § 40 ods. 1 zmluva o prevode nehnuteľnosti mala povinne
písomnú formu a od 1. 4. 1964 nadobudol účinnosť Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb. , ktorý okrempožiadavky písomnej formy zaviedol pre prevod vlastníctva k nehnuteľnostiam aj požiadavku registrácie
štátnym notárstvom. Táto právna úprava je dostatočne zrozumiteľná, určitá a nepripúšťa odlišný výklad
a pri vynaložení obvyklej opatrnosti sa bolo možné právnemu omylu pri prevode nehnuteľnosti vyhnúť.

Držba na podklade takéhoto omylu preto nemôže byť oprávnená. Súd poukazuje v tomto smere na
rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, ktoré boli publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR
pod č. R 73/2015 a R 74/2015. Podľa týchto rozhodnutí oprávneným držiteľom nehnuteľnosti, ktorý je
so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že je jej vlastníkom, nemôže byť ten, kto do jej
držby vstúpil za účinnosti Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31. 12. 1991 na základe zmluvy o

prevode nehnuteľnosti, ktorá nebola registrovaná štátnym notárstvom v zmysle zákona č. 95/1963 Zb. o
štátnom notárstve a o konaní pred štátnym notárstvom ( notársky poriadok ) - R 73/2015 a ktorá nebola
uzatvorená v písomnej forme - R 74/2015. Navyše žalobkyňa ani netvrdila, na základe akého právneho
titulu vstúpila do užívania pozemku ona osobne; tvrdila len, že na základe zámeny pozemkov do držby
pozemku vstúpil jej otec. Žalobkyňa netvrdila ani nepreukázala, že by po svojom otcovi pozemok, ktorý
je predmetom žaloby, zdedila ( keďže netvrdila, že by jej ho otec previedol počas života a teda by mal

byť predmetom dedičstva po ňom ). Aj za predpokladu, že by sa tvrdenie žalobkyne, že jej otec bol
vlastníkom pozemku, ukázalo pravdivé ( čo sa v danom prípade nestalo ), nemožno " obísť " dedičské
konanieapriamotvrdiť,žežalobkyňaakojehoprávnanástupníčkajevlastníčkouatoanikebyžalobkyňa
prichádzala do úvahy ako jediná dedička po svojom otcovi.

5. Vzhľadom na dôvody, pre ktoré súd žalobu zamietol, súd zamietol návrh žalobkyne na vykonanie
dokazovania, zameraný na zistenie užívacích pomerov k pozemku, keďže bez ohľadu na skutočnosť,
či žalobkyňa pozemok skutočne užíva, čo v zásade žalovaní ani nerozporovali, žalobkyňa nesplnila
zákonné predpoklady vydržania.

6. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, keď náhradu trov konania priznal žalovaným,
ktorí mali v konaní úspech.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd
Námestovo (§ 362 ods. 1C.s.p.). Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na

príslušnom odvolacom súde Krajskom súde v Žiline..

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania stanovených v § 127 C.s.p. uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

(§ 365 ods. 1C.s.p.).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na
exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.