Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, June 22, 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 25Sa/11/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5017200097
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Nora Tomková

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5017200097.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline - správny súd, v konaní vedenom pred sudkyňou Mgr. Norou Tomkovou, v

právnej veci žalobcu: C. J., nar. XX.XX.XXXX, r.č.: XXXXXX/XXX, bytom F. XX, XXX XX R., proti
žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, v konaní
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa
06.02.2017, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Podanou žalobou doručenou súdu dňa 06.03.2017 domáhal sa žalobca zrušenia rozhodnutia

žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 06.07.2016, ktorým mu žalovaná podľa § 21 zák.č. 100/1988 Zb.
o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov a § 259 ods. 1, § 293k, § 82 a § 114 ods.
1 zák.č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov priznala starobný dôchodok
od 1. marca 2013 v sume 81,20 € mesačne, od 1. januára 2014 v sume 90,- € mesačne, od 1.
januára 2015 v sume 95,20 € mesačne a od 1. januára 2016 v sume 97,10 € mesačne.

2. Proti rozhodnutiu žalovanej podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie, ktoré bolo dňa 18.

novembra 2016 postúpené žalovanej Krajským súdom v Žiline uznesením č.k. 24Sa/60/2016-8 zo dňa
30. septembra 2016, právoplatným dňom 24. októbra 2016.

3. Generálny riaditeľ žalovanej, príslušný na rozhodovanie podľa § 215 ods. 4 zákona o sociálnom
poistení, preskúmal napadnuté rozhodnutie zo dňa 6. júla 2016 a rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo

dňa 6. februára 2017 napadnuté rozhodnutie podľa § 218 ods. 2 zákona o sociálnom poistení potvrdil.

4. Žalobca podal v zákonom stanovenej lehote správnu žalobu, ktorou žiadal rozhodnutie žalovanej č.
XXX XXX XXXX X zo dňa 06.07.2016 zrušiť a vec jej vrátiť na ďalšie konanie.

5. Predmetom prieskumu tohto správneho konania je však rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovanej
č. XXX XXX XXXX X zo dňa 6. februára 2017.

6. Žalobca v žalobe poukázal na to, že žalovaná pred vydaním napadnutého rozhodnutia zo dňa
06.07.2016, ako aj rozhodnutia vydaného generálnym riaditeľom žalovanej zo dňa 06.02.2017 vedela o
rozsudkoch Najvyššieho súdu SR, v ktorých Najvyšší súd SR všeobecne určil a právne zdôvodnil, že:- výsluhový dôchodok nemožno považovať za starobný dôchodok v zmysle Dohovoru č. 128,
- výsluhový dôchodok sa nezmenil na starobný dôchodok alebo obdobný dôchodok v zmysle Dohovoru
č. 128, ani nadobudnutím účinnosti zák.č. 328/2002 Z.z.,

- zo zák.č. 328/2002 Z.z. priamo nevyplýva, že výsluhový dôchodok je dávkou poskytovanou za prežitie
určitého veku, t.j. za tú istú sociálnu udalosť (článok 19 Dohovoru č. 128), za ktorý je poskytovaný
starobný dôchodok zo všeobecného systému sociálneho zabezpečenia a tieto skutočnosti jednoznačne
dokazujú,žekrátenievýškystarobnéhodôchodkusodvolanímsanačlánok33ods.2Dohovoruč.128je
všeobecne nezákonné. Z uvedeného podľa žalobcu vyplýva, že v zmysle príslušných ustanovení zák.č.

100/1988 Zb. platného a účinného k 31.12.2003 mu mal byť napadnutým rozhodnutím od 01.03.2013
namiesto priznanej sumy 81,20 € mesačne priznaný starobný dôchodok v sume 419,67 € mesačne.

7. Žalovaná vo svojom vyjadrení k žalobe uviedla, že žalobca žiadosťou zo dňa 19. decembra
2013 požiadal o starobný dôchodok, ktorý žiadal priznať od 1. augusta 2003. Žiadosť bola zamietnutá
rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 24. februára 2014 s odôvodnením, že ku dňu, od ktorého

žiadal o priznanie starobného dôchodku, nesplnil zákonom stanovené podmienky. Žalobca rozhodnutie
nenapadol opravným prostriedkom, preto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňom 6. apríla 2014.
Žalobca ďalšou žiadosťou zo dňa 29. februára 2016 požiadal o starobný dôchodok, ktorý žiadal priznať
od13.mája2003.Nároknastarobnýdôchodokbolposúdenývsúladesprávnymipredpismiosociálnom
poistení a ustálenou judikatúrou Najvyššieho súdu SR. Starobný dôchodok bol žiadateľovi priznaný

rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 6. júla 2016. Starobný dôchodok bol priznaný podľa § 21
zák.č. 100/1988 Zb. a § 259 ods. 1, § 293k, § 82 a § 114 ods. 1 zák.č. 461/2003 Z.z. od 1. marca 2013
v sume 81,20 €, od 1. januára 2015 sa starobný dôchodok zvýšil na sumu 90,- € mesačne, od januára
2015 na sumu 95,20 € mesačne a od 1. januára 2016 na sumu 97,10 € mesačne. Starobný dôchodok
bol priznaný podľa § 114 ods. 1 zákona o sociálnom poistení od 1. marca 2016, podľa ktorého sa nárok

na výplatu dávky alebo jej časti premlčí uplynutím troch rokov odo dňa, za ktorý dávka alebo jej časť
patrili (3 roky spätne od 29. februára 2016).

8.Pokiaľsatýkanámietokžalobcu,žalovanáuviedla,ževnútroštátnezákonodarstvoSRprirozhodovaní
o sume starobného dôchodku zo všeobecného systému sociálneho zabezpečenia (poistenia)
neupravilo, akým spôsobom zabezpečiť od dovŕšenia dôchodkového veku podľa všeobecných
predpisov o sociálnom zabezpečení (poistení) poskytnutie sumy starobného dôchodku len za doby
zabezpečenia (poistenia), ktoré sa prekrývajú s dobou výkonu služby, za ktorú už bol poskytnutý

výsluhový dôchodok. Výpočet dôchodku bol vykonaný v súlade s rozhodnutím č. 55 Najvyššieho
súdu SR, uverejnenom v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR pod č. 5/2011. Žalovaná vo svojej
rozhodovacej činnosti je povinná aplikovať Dohovor, a to priamo bez potreby osobitného zákona. O
takomto postupe bola poučená Najvyšším súdom SR v jeho rozsudkoch. Správny orgán je vo svojej
rozhodovacej činnosti zaťažený povinnosťou zohľadniť právne názory, vyslovené Najvyšším súdom

SR v jeho predchádzajúcej rozhodovacej činnosti a ktoré sú nepochybne známe a sú pre správny
orgán záväzné. Najvyšší súd SR vyslovil právny názor, že spôsob výpočtu dávky zo všeobecného
systémupoisteniaprisúbehusdávkouzosobitnéhosystémudoterazzákonodarcavzákoneč.461/2003
Z.z. neupravil. Z toho dôvodu spôsob určenia sumy starobného dôchodku zo všeobecného systému
poistenia pri súbehu s dávkou z osobitného systému poistenia vychádza z judikatúry Najvyššieho

súdu SR, podľa ktorej je žalovaná povinná vypočítať teoretickú sumu starobného dôchodku žiadateľa
o túto dávku, to znamená so zhodnotením tak doby tzv. civilného zamestnania, ako aj doby služby
a samotnú výšku starobného dôchodku určí jej krátením o koeficient, ktorý sa rovná pomeru doby
poistenia získanej z osobitného systému poistenia a súčtu doby poistenia zo všeobecného systému
poistenia aj doby v osobitnom systéme. Skutočnosť, že žalobca nesúhlasí s postupom žalovanej,

nemôže sama o sebe viesť k záveru o porušení jeho práv, ani o diskriminácii. K námietke, týkajúcej
sa diskriminácie žalobcu, uviedla, že je potrebné poukázať na ustálenú judikatúru ESĽP, podľa ktorej
právo na užívanie práv zaručených Európskym dohovorom o ochrane ľudských práv a základných
slobôd bez diskriminácie, zaručených článkom 14, je porušené, ak štáty bez objektívneho rozumného
ospravedlnenia zaobchádzajú odlišne s osobami v analogických situáciách alebo nezaobchádzajú

odlišne s osobami, ktorých situácie sa citeľne líšia. Žalobca podľa žalovanej nepreukázal, že by s ním
zaobchádzala odlišne ako s inými poistencami, ktorí sa ocitli v podobnej situácii. Práve naopak, ak by
žalovaná postupovala iným spôsobom, spôsobila by tak neprimerané zvýhodnenie žiadateľa oproti inýmpoistencom, ktorí sa ocitli v obdobnej situácii. Vzhľadom na uvedené skutkové a právne dôvody žiadala,
aby súd správnu žalobu zamietol ako nedôvodnú.

9. Súd vec prejednal v rozsahu mu danou treťou hlavou tretej časti zák.č. 162/2015 Z.z. Správneho
súdneho poriadku (ďalej len SSP), a po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu dospel k záveru,
že žaloba nie je dôvodná.

10. Z potvrdenia Generálneho riaditeľstva zboru väzenskej a justičnej stráže, útvaru sociálneho

zabezpečenia zboru č. GRZVJS-13000/33-13 zo dňa 28. novembra 2013 vyplýva, že žalobcovi bol od 1.
augusta 2003 priznaný výsluhový dôchodok vo výške starobného dôchodku podľa § 128 zák.č. 328/2002
Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov. Podľa § 128 zák.č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a
ozmeneadoplneníniektorýchzákonov,účinnéhood1.júla2002,sumavýsluhovéhodôchodkunesmela
byť nižšia ako suma starobného dôchodku s prídavkom k dôchodku, na ktorý by vznikol nárok podľa

predpisov platných pred účinnosťou tohto zákona.

11. Pre stanovenie výšky výsluhového dôchodku bola žalobcovi zhodnotená doba základnej vojenskej
služby od 2. októbra 1968 do 24. septembra 1970 v prvej kategórii funkcií, doba služobného pomeru

od 1. júna 1975 do 31. decembra 1999 v prvej kategórii funkcií a od 1. januára 2000 do 31. júla 2003 v
tretej pracovnej kategórii. Žalobca získal 26 rokov služby v prvej kategórii funkcií, dôchodkový vek je 55
rokov veku, t.j. 13. mája 2003, preto o nároku na starobný dôchodok bolo rozhodnuté v súlade s § 259
ods. 1 zák.č. 461/2003 Z.z. podľa právnych predpisov účinných do 31. decembra 2003.

12. V rozhodnutiach Najvyššieho súdu SR bol opakovane vyslovený právny názor, že výsluhový
príspevok nie je výsluhovým dôchodkom, ale sa zaň iba považuje a pri určení výšky starobného
dôchodku je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby, hodnotené na účely
príspevku za službu; až po takom stanovení výšky starobného dôchodku možno sumu starobného
dôchodku krátiť o sumu príspevku za službu, považovaného za výsluhový dôchodok (R 55/2011).

Príspevok za službu ako dávka sociálneho zabezpečenia je považovaný za výsluhový dôchodok, má
od dovŕšenia dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení (zabezpečení)
plniť funkciu starobného dôchodku z osobitného systému sociálneho poistenia (zabezpečenia) vo výške
primeranej dobe trvania služobného pomeru. Preto je potrebné pri určení výšky starobného dôchodku
so zohľadnením všetkých dôb dôchodkového poistenia, vrátane dôb hodnotených na účely príspevku

za službu, starobný dôchodok krátiť o sumu príspevku za službu, považovaného za výsluhový dôchodok
v zmysle článku 33 ods. 2 Dohovoru č. 128. Iný prístup by znamenal neopodstatnené zvýhodnenie,
pretože tá istá doba dôchodkového poistenia (zabezpečenia) by bola zhodnotená duplicitne.

13. Najvyšší súd SR už prostredníctvom svojej rozhodovacej činnosti zdôraznil, že nielen správny

orgán v ďalšej svojej rozhodovacej činnosti, ale aj prvostupňový správny súd pri súdnom prieskume
napadnutých rozhodnutí správnych orgánov je zaťažený povinnosťou zohľadniť právne názory
vyslovené Najvyšším súdom SR v jeho predchádzajúcej rozhodovacej činnosti a ktoré sú mu
nepochybne známe, či už z iniciatívy účastníkov alebo ako oficiality jeho činnosti, nakoľko tieto sú v
zmyslečlánku1ods.1ústavyzáväznénielenprejehoadresáta,t.j.presprávnyorgán,aleajprekonajúci

správny súd.

14. Úmyslom zákonodarcu bolo zákonom č. 128/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov
a o zmene a doplnení niektorých zákonov poskytnúť policajtom výsluhový dôchodok, resp. naďalej
poskytovať dovtedy priznané výsluhové príspevky ako dávky, ktoré majú povahu starobného dôchodku z

osobitného systému sociálneho zabezpečenia až od dovŕšenia dôchodkového veku podľa všeobecných
predpisov o sociálnom zabezpečení (poistení). Z článku 19 Dohovoru o invalidných, starobných a
pozostalostných dávkach č. 128, ktorý bol Československou socialistickou republikou ratifikovaný
11.01.1990avyhlásenýpodč.416/1991Z.z.,priamovyplývanároknazachovaniestarobnéhodôchodku
po celú dobu sociálnej udalosti, teda počas celého života po prežití ustanoveného veku. Dohovor č.

128 má charakter medzinárodnej zmluvy, ktorá priamo zakladá právo fyzických osôb na zachovanie
nároku na starobný dôchodok, a teda na jeho vykonanie nebolo potrebné prijímať osobitný zákon.
Príslušné ustanovenia Dohovoru majú prednosť pred zákonom č. 100/1988 Zb. a sú priamo záväzné
aj pre žalovanú.15. Podľa článku 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 ak má alebo ak by mala inak chránená osoba nárok na
dávku ustanovenú v tomto Dohovore a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú

istú sociálnu udalosť, s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť alebo
zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo
je zastavená, nepresahuje druhú dávku.

16. Z článku 33 ods. 2 Dohovoru podľa názoru súdu vyplýva, že v prípade súbehu nárokov na dávky v

starobe tak zo všeobecného ako aj osobitného systému sociálneho zabezpečenia je v zmysle Dohovoru
možné starobný dôchodok zo všeobecného systému krátiť a nemožno ho odňať, pokiaľ starobný
dôchodok z osobitného systému svojou výškou nepresahuje výšku starobného dôchodku z osobitného
systému sociálneho zabezpečenia. Je potrebné zdôrazniť, že výsluhový príspevok (považovaný za
výsluhový dôchodok) má po dovŕšení dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom
zabezpečení charakter „starobného dôchodku“.

17. U žalobcu došlo k vzniku nároku na dávku v starobe v dvoch oddelených systémoch dôchodkového
zabezpečenia (poistenia). Pre výšku starobného dôchodku zo všeobecného systému sociálneho
zabezpečenia mu boli hodnotené aj doby zamestnania, ktoré boli súčasne hodnotené aj pre nárok a
výšku výsluhového príspevku v systéme sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov.

18. Žalovaná je pri výpočte výšky dôchodku viazaná platnými právnymi predpismi a ustálenou súdnou
judikatúrou, pričom správny súd má za preukázané, že pri výpočte výšky starobného dôchodku žalobcu
takto postupovala. Pochybnosti žalobcu o správnosti výpočtu sumy jeho starobného dôchodku vo
vzťahu k uplatniteľnosti článku 33 ods. 2 Dohovoru vyvolané len jeho subjektívnym presvedčením a

pocitmi nezakladajú dôvod na spochybnenie správnosti skutkových zistení a záverov prijatých v konaní.
Námietky žalobcu preto správny súd nepovažoval za dôvodné.

19. Správny súd dospel k právnemu záveru totožnému so záverom žalovanej, že jej preskúmavaným
rozhodnutím nedošlo k porušeniu zákona a práv žalobcu, tento názor považoval za správny. Podanej

žalobe preto nevyhovel a s prihliadnutím na všetky okolnosti daného prípadu túto v súlade s ust. § 190
SSP zamietol.

20. Účastníkom konania súd náhradu trov konania nepriznal. O náhrade trov žalobcu bolo rozhodnuté
podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario. Žalobca v konaní úspech nemal, nevzniká mu preto právo na

náhradu trov konania. Rovnako náhradu trov nepriznal ani žalovanej, pretože neboli splnené podmienky
stanovené v § 168 SSP.

21. Správny súd v prejednávanej veci v súlade s ust. § 137 ods. 4 SSP rozhodol bez pojednávania (§
107 ods. 2 SSP), lebo nezistil, že by týmto postupom bolo porušené ust. § 107 ods. 1 SSP a z iných

dôvodov nevznikla potreba pojednávanie nariadiť.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu po jeho právoplatnosti je prípustná kasačná sťažnosť v lehote 1 mesiaca odo
dňa doručenia prostredníctvom tohto súdu na Najvyšší súd SR.

Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania a osoba zúčastnená na konaní podľa §
41 ods. 2 SSP, ak bolo rozhodnuté v ich neprospech. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných
náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť - označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté
rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom
rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia

(sťažnostný návrh).