Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, April 25, 2017

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 20C/57/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6416202213
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Martin Štubniak

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2017:6416202213.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom samosudcom Mgr. Martinom Štubniakom v právnej veci žalobcu: Prima

banka Slovensko, a. s., so sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanému: D. Q., Z..
XX.XX.XXXX, trvale bytom Š. B. Č.. XX, v konaní o zaplatenie 1.174,14 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 10.03.2016 žiadal žalobca uložiť žalovanému povinnosť
zaplatiť sumu 1.174,14 Eur s úrokom vo výške 28 % ročne z tejto sumy od 14.03.2013 do zaplatenia.
Žalobu zdôvodnil tým, že so žalovaným uzavrel dňa 24.02.2005 zmluvu, na základe ktorej pre

žalovaného zriadil a viedol bankový účet. Z dôvodu porušenia zmluvy zo strany žalovaného tým, že tento
sa dostal na predmetnom účte do nepovoleného debetu vo výške žalovanej istiny, žalobca potom zatvoril
príslušný účet o čom žalovaného informoval posledným výpisom z účtu. Preto pred zatvorením účtu
vykonal dňa 13.03.2013 internú účtovnú transakciu, kedy debetný zostatok previedol na svoj vnútorný
pohľadávkový účet. V súlade so všeobecnými obchodnými podmienkami je istina pohľadávky, teda
nepovolené prečerpanie účtu úročená úrokom vo výške 28 %.

2. Žalovaný sa k žalobe, ktorú prevzal dňa 04.01.2017 písomne nevyjadril.

3. Na pojednávaní dňa 25.04.2017 súd prejednal vec v neprítomnosti ospravedlneného žalobcu, ktorý
vo svojom ospravedlnení poukázal na to, že všetky relevantné tvrdenia a dôkazy obsahuje žaloba.

4. Žalovaný na pojednávaní potvrdil, že uzavrel so žalobcom predmetnú zmluvu a skutočne sa dostal
do debetu. Banku aj kontaktoval a chcel splatiť dlžnú sumu v splátkach po 200,- Eur mesačne, no bolo

mu povedané, že musí zaplatiť aspoň 500,- Eur naraz a to nebol schopný splniť.

5. Súd na základe žalobcom predložených listinných dôkazov (a to zmluvy o rastovom osobnom účte,
všeobecných obchodných podmienok a výpisu z účtu za obdobie od 01.01.2013 do 13.03.2013) mal
za preukázané, že právny predchodca žalobcu Dexia banka Slovensko, a. s. uzavrel so žalovaným
ako klientom zmluvu o rastovom osobnom účte, ktorej predmetom bolo zriadenie účtu pre žalovaného
s mesačnou frekvenciou výpisov z účtu a osobným preberaním výpisov. Ďalej je tiež uvedené, že jej

súčasťou sú všeobecné obchodné podmienky.6. Predmetná zmluva z hľadiska právneho posúdenia predstavuje zmluvu o bežnom účte podľa § 708
ods. 1 Obchodného zákonníka, ktorý hovorí, že zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od
určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa.

7. V samotnej zmluve sa pritom nenachádza žiadne ustanovenie o tom, že by žalovaný mohol
vykonávať operácie na svojom účte i nad sumu, ktorú mal v danom čase na účte. Iba zo všeobecných
obchodných podmienok, ktoré žalobca predložil, vyplýva z ich bodu 3.12, že pri zúčtovaní úrokov,
poplatkov, operácií prostredníctvom platobných kariet, opravnom zúčtovaní, uplatnení zrážkovej dane, v

prípadoch dohodnutých medzi bankou a klientom, ako aj v iných prípadoch môže dôjsť k nepovolenému
prečerpaniubežnéhoúčtu.Nepovolenéprečerpaniejeautomatickyprijatéprečerpanie,priktorombanka
umožňuje majiteľovi účtu zaobchádzať s peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku
na bežnom účte. Ak nepovolené prečerpanie nastane, musí ho majiteľ účtu bez zbytočného odkladu
vyrovnať.

8. Z predloženého výpisu z účtu je potom zrejmé, že už ku dňu 31.12.2012 bol žalovaný v debete (ako
vyplýva z tohto výpisu vo výške mínus 1.349,12 Eur) a tak podľa všeobecných obchodných podmienok
bol žalovaný povinný už v tom čase bez zbytočného odkladu vyrovnať tento debetný zostatok. Banka
preto už v tom čase mala možnosť žiadať vyrovnanie debetu a to i súdnou cestou, teda podať žalobu
na súd.

9. Z vykonaného dokazovania je potom podľa názoru súdu jednoznačné, že sa v prípade stranami
uzavretej zmluvy jedná o spotrebiteľský vzťah v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka,
konkrétne podľa jeho § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného od 01.01.2008, podľa ktorého
je spotrebiteľskou zmluvou každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so

spotrebiteľom. Banka vystupovala ako dodávateľ, žalovaný ako spotrebiteľ (§ 52 ods. 2 a 3 Občianskeho
zákonníka v znení účinnom do 01.01.2008, resp. § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka v aktuálnom
znení). Súd vychádzal pri tomto právnom posúdení z prechodného ustanovenia § 879j Občianskeho
zákonníka, ktoré hovorí, že ustanoveniami tohto zákona, teda novelou účinnou od 01.01.2008 sa
spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 01.01.2008, no vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky

z nich vzniknuté pred 01.01.2008 sa posudzujú podľa doterajších predpisov. To, že sa jednalo v prípade
zmluvy o prečerpaní o spotrebiteľskú zmluvu napokon vyplýva aj z § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992
Zb. o ochrane spotrebiteľa účinného v čase uzavretia zmluvy, ktorý za spotrebiteľské zmluvy priamo
označoval zmluvy uzavreté podľa Občianskeho, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy,
ktorých charakteristickým znakom bolo, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že

spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

10. Preto bol súd toho názoru, že aj keď sa v prípade zmluvy o bežnom účte (ako tzv. absolútneho
obchodu) aplikuje na prvom mieste Obchodný zákonník, nemožno prehliadať a neaplikovať súvisiacu
osobitnú spotrebiteľskú právnu úpravu. Ustanovenie § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení

účinnom od 01.01.2008 ustanovuje prednosť zákonných ustanovení týkajúcich sa spotrebiteľských
zmlúv a tiež tých, v ktorých bol účastníkom spotrebiteľ a tieto bolo potrebné použiť vždy vtedy, keď
je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Zákonodarca v dôsledku
aplikačnýchnejasností(atoajvsúdnejpraxi)siuvedomilproblematickosťtejtoúpravyvspotrebiteľských

vzťahoch pokiaľ sa týka vzťahu Obchodného a Občianskeho zákonníka ako dvoch základných právnych
predpisov súkromného práva a s účinnosťou od 01.04.2015 zakotvil úpravu do druhej vety, podľa ktorej
na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ sa vždy prednostne použijú ustanovenia
Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

11. Z tohto je podľa názoru súdu zrejmý zámer zákonodarcu preferovať v rámci spotrebiteľskej ochrany
aplikáciu spotrebiteľských predpisov bez ohľadu na prejav vôle zmluvných strán - spotrebiteľa a
dodávateľa. Aj keď teda zmluva o bežnom účte je ako zmluvný typ upravená v § 708 a nasl. Obchodného
zákonníka a je tzv. absolútnym obchodom, majú sa prednostne v prípade spotrebiteľského vzťahu ako
klasického občianskoprávneho vzťahu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka. Pokiaľ potom aj

podľa ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia predmetnej zmluvy platilo,
že zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v
neprospech spotrebiteľa (pričom spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu
tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie), niet rozumného dôvodu, abyza stavu kedy Občiansky zákonník premlčanie upravuje a jeho právna úprava je pre spotrebiteľa
výhodnejšia,savprípadespotrebiteľskéhoúveruakovtejtoprejednávanejveciaplikovalanapremlčanie
obchodnoprávnaúpravaregulujúcavzťahyzásadnepodnikateľské.Taktopodanémuvýkladudotknutých

ustanovení, v rámci ktorých Občiansky zákonník iba implicitne vyjadroval prednosť občianskoprávnej
úpravy v spotrebiteľských vzťahoch nasvedčuje aj následný prístup zákonodarcu, ktorý s účinnosťou
od 01.04.2015 vyjadruje tento princíp už explicitne doplnením poslednej vety do ust. § 52 ods. 2
Občianskeho zákonníka.

12. Niet teda podľa názoru súdu pochýb, že spotrebiteľský právny vzťah je primárne občianskoprávnym
vzťahom, i keď podstata daného právneho vzťahu môže vychádzať z úpravy obchodného práva.
Znamená to, že v každom prípade sa prioritne aplikuje úprava občianskoprávna.

13. Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v platnom znení, orgán rozhodujúci o
nárokochzospotrebiteľskejzmluvyprihliadaajbeznávrhunanemožnosťuplatneniapráva,naoslabenie

nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

14. Ide o špeciálnu právnu úpravu majúcu prednosť pred všeobecnými ustanoveniami Občianskeho

zákonníka o premlčaní, ktorý v § 100 ods. 1 určuje, že právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v
zákone ustanovenej (§ 101 až 110) s tým, že na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka
a ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Podľa § 5b zákona č.
250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa teda súd musí prihliadnuť na premlčanie nároku voči spotrebiteľovi
aj v prípade, že sa tento premlčania nedovolá. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka je všeobecná

premlčacia doba trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

15. Vo svojich dôsledkoch uvedené znamená, že potom aj premlčanie, ktoré treba z hľadiska procesnej
ekonómie skúmať v konaní ako prvú otázku, treba v prejednávanej veci kvôli spotrebiteľskému
charakteru daného právneho vzťahu posudzovať podľa Občianskeho zákonníka a nie podľa

Obchodného zákonníka.

16. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka plynie trojročná premlčacia doba odo dňa, kedy bolo možné z
objektívneho hľadiska právo uplatniť podaním žaloby na súde (okamih tzv. actio nata). K tomu dochádza
po uplynutí zročnosti dlhu.

17. Pokiaľ potom samotná banka v obchodných podmienkach si určila lehotu splatnosti v zmysle §
563 Občianskeho zákonníka na vyrovnanie nepovoleného prečerpania použitím slovného spojenia „bez
zbytočného odkladu“, znamená to, že v primeranej lehote bola banka oprávnená žiadať žalovaného ako
majiteľa účtu o vyrovnanie debetného zostatku, čiže rádovo v časovom intervale dní až týždňov. Preto

banka už v priebehu januára, či februára roku 2013 mohla podať žalobu na súde o zaplatenie dlhu z
nepovoleného prečerpania.

18. V dôsledku nečinnosti veriteľa nemožno z hľadiska plynutia premlčacej doby túto predlžovať,
keď jej plynutie sa má posudzovať z objektívneho hľadiska, čo vyplýva z dikcie, že premlčacia doba

plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz (obdobne viď R 1/1998), teda banka
mohla pristúpiť k požiadavke na úhradu nepovoleného prečerpania bez zbytočného odkladu ako sa
to uvádza v samotných obchodných podmienkach. V danom prípade teda premlčacia doba začala
plynúť najneskôr dňa 01.03.2013, išlo o občianskoprávnu všeobecnú trojročnú premlčaciu dobu a nie o
obchodnoprávnu štvorročnú premlčaciu dobu, keďže išlo o spotrebiteľský vzťah a je potrebné prioritne

aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka. Potom táto premlčacia doba uplynula najneskôr dňom
02.03.2016, čo bolo teda ešte pred podaním žaloby na tunajší súd (žaloba bola podaná dňa 10.03.2016).

19. Súd preto žalobu musel v celom rozsahu zamietnuť z dôvodu premlčania žalovaného nároku vrátane
nároku na žalovaný úrok, keďže tento je príslušenstvom pohľadávky podľa § 121 ods. 3 Občianskeho

zákonníka, ktoré ako akcesorický vzťah sleduje osud hlavnej pohľadávky a nemôže byť priznané v
dôsledku jej premlčania.20. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku a plne úspešnému
žalovanému súd nepriznal nárok na náhradu trov konania, nakoľko tento žiadne nežiadal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne
vo vyhotovení trojmo na tunajší súd.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku,
ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na
exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.