Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, April 20, 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/179/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4315202130
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 04. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Madarászová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4315202130.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Madarászovej a sudkýň JUDr.
Sidónie Sládečkovej a JUDr. Sone Zmekovej, v právnej veci žalobkyne: Eva O. nar. XX.XX.XXXX, bytom
N. XXX/XX F., zastúpená Advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Rybár s. r. o. so sídlom Kuzmányho
29 Košice, proti žalovanému : POHOTOVOSŤ s. r. o., so sídlom Pribinova 25 Bratislava, o zaplatenie
436 eur, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Levice č. k. 9C/105/2015-47 zo dňa 9.

decembra 2015, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalobkyni priznáva právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni sumu 436,- eur
s 8, 05 % úrokom z omeškania ročne od 13.02.2015 do zaplatenia a nahradiť trovy konania trovy
právneho zastúpenia 339, 72 eur k rukám právneho zástupcu žalobkyne, do troch dní od právoplatnosti.
Žalovaného zaviazal zaplatiť na účet súdu trovy konania súdny poplatok 26,- eur, do troch dní od

právoplatnosti. Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 451 ods. 1 , § 52 ods. 1 až4, § 53 ods. 1,5, §
54 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka ako aj zisteným skutkovým stavom na základe čoho dospel k
záveru, že žalobkyňa so žalovanám uzavreli zmluvu o úvere dňa 30.04.2012 v čase, keď Občiansky
zákonník obsahoval ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách. Poukázal na to. že Občiansky zákonník
v § 52 ods. 1 jasne formuluje, že spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu
formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom, preto súd prvej inštancie dospel k jednoznačnému

záveru, že úverovú zmluvu, ktorú účastníci uzavreli treba považovať za zmluvu spotrebiteľskú, v
ktorej sa zmluvné podmienky nemôžu odchýliť od ustanovení Občianskeho zákonníka, a zákona o
spotrebiteľskýchúveroch, vneprospechspotrebiteľa,pričom odlišnézmluvnédojednaniaalebodohody,
ktorých obsahom je obchádzanie tohto ustanovenia sú neplatné (§ 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka).
Vychádzajúc z citovaných ustanovení tak Občianskeho zákonníka ako aj zákona č. 129/2010 Z. z.
je treba vyvodiť právny záver, že predmetná zmluva o úvere je spotrebiteľskou zmluvou, v ktorej
chýbajú obligatórne údaje o úrokovej sadzbe spotrebiteľského úveru, termín konečnej splatnosti úveru

a o ročnej percentuálnej miere nákladov, a preto sa považuje tento spotrebiteľský úver za bezúročný
a bez poplatkov ( § 11 ods. 1 ). Povinnosť splatiť úver vo výške 936 eur, keď bol poskytnutý len
vo výške 500 eur a v zmluve o úvere chýbajú uvedené údaje, je z hľadiska ustanovenia § 53 ods.
1 Občianskeho zákonníka neprijateľnou zmluvnou podmienkou, a preto je neplatná ( § 53 ods. 5
Občianskeho zákonníka ). Vychádzajúc z uvedeného neobstojí tvrdenie žalovaného, že právny režim sa
spravuje výlučne Obchodným zákonníkom pretože predmetná zmluva nie je zmluvou o spotrebiteľskom

úvere a ani spotrebiteľskou zmluvou, keď sa zmluvné strany dohodli podľa bodu 15 všeobecných
podmienok, že právne vzťahy sa budú spravovať Obchodným zákonníkom. S poukazom na tieto
závery súd prvej inštancie zaviazal žalovaného na zaplatenie 436 eur, ktoré získal bezdôvodne, pretoženebol oprávnený požadovať od žalobkyne úhradu úrokov a poplatkov. Žalovaná tak získal bezdôvodné
obohatenie plnením bez právneho dôvodu. S plnením sa dostal do omeškania od 13.02.2015. Poslednú
platbu žalobkyňa uhradila 27.03.2013, a tak nesporne od 13.02.015 bol žalovaná v omeškaní. Z

uvedeného dôvodu súd prvej inštancie podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka priznal žalobkyni aj
úrok z omeškania vo výške 8, 05 % ročne až do zaplatenia.

2.Proti tomuto rozsudku podal písomne v zákonnej lehote odvolanie žalovaná, ktorá navrhla, aby
odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V

dôvodoch svojho odvolania žalovaná uviedla, že ak žalobca namietal výšku odplaty za poskytnutie
a vrátenie peňažných prostriedkov, znáša v tomto smere dôkazné bremeno a musí preukázať , že v
čase a mieste uzavretia zmluvy išlo o odplatu, ktorá výrazne vybočovala z trhového priemeru odplát
poskytovaných inými subjektmi, poskytujúcimi financovanie z vlastných zdrojov. Žalovaná žiadala
zohľadniť, že v danom prípade nejde o zmluvu o spotrebiteľskom úvere ale o nepomenovanú zmluvu
uzatvorenú podľa § 269 Obchodného zákonníka, pričom na použití noriem tohto zákona sa účastníci

zmluvného vzťahu dohodli. Žalovaná vo svojom odvolaní nesúhlasila ani s priznanou náhradou trov
právneho zastúpenia vo výške 339,72 eura.
3.K odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadrila žalobkyňa, ktorá navrhla, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení uviedla, že napádanú zmluvu o
úvere je nutné považovať za bezúročnú a bez poplatkov v zmysle ustanovení zákona o spotrebiteľských

úveroch, vzhľadom na jej chýbajúce obsahové náležitosti. Zmluvu považuje žalobkyňa preukázateľne
za bezúročnú a bez poplatkov, v čoho dôsledku nemala žalovaná nárok na prijatie finančné plnenia
nad rámec poskytnutého úveru. Žalobkyňa však žalovanému na jeho účet k predmetnej zmluve o
úvere uhradila sumu prevyšujúcu výšku poskytnutého úveru, a preto v rozsahu sumy zaplatenej nad
výšku poskytnutého úveru došlo k bezdôvodnému obohateniu na strane žalovaného. Bránila sa tým,

že poskytnutý úver je vzhľadom na svoju výšku v rozpore s dobrými mravmi a so zákonom, a preto je
právny úkon v časti dojednanej odplaty absolútne neplatným. Žalovaná teda nemala nárok na prijatie
odplaty od žalobkyne, napriek tomu však od spotrebiteľa prijal plnenie nad rámec poskytnutého úveru.
4.Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( § 34 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej
len „CSP“) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 CSP a § 380 ods. 1 CSP) a viazaný skutkovým

stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 383 CSP) prejednal vec bez nariadenia pojednávania s
verejným vyhlásením rozsudku pri splnení si povinnosti upravenej v ustanovení § 219 ods. 3 CSP a po
prejednaní veci dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne .
5.Súd prvej inštancie aplikoval v tejto veci ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku, ktorý však bol
dňom1.júla2016zrušenýCivilnýmsporovýmporiadkom.Súdprvejinštancienapadnutýrozsudokvydal

dňa 09.12.2015 , t. j. ešte za účinnosti predchádzajúceho procesného predpisu, ktorým bol Občiansky
súdny poriadok. Odvolací súd rozhodujúc vo veci už v čase účinnosti Civilného sporového poriadku
(ďalejlenCSP) postupovalvsúladesustanovením§470ods.1CSP,podľaktoréhoakniejeustanovené
inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
6.Keďže odvolací súd dospel k tomu, že rozsudok súdu prvej inštancie je správny a dostatočne

odôvodnený, nepovažuje vo svojom rozhodnutí za nutné v súlade s ustanovením § 387 CSP
opakovať tie isté dôvody, ktoré sú obsiahnuté v prvoinštančnom rozhodnutí, vrátane citácie právnych
predpisov vzťahujúcich sa na tento prípad. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia a konštatuje správnosť dôvodov, ktoré súd prvej inštancie vo svojom
rozhodnutí uviedla.

7.Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd uvádza, že závery, ktoré
súd prvej inštancie prijal majú oporu vo vykonanom dokazovaní a v zistenom skutkovom aj právnom
stave. Dôvody, ktoré žalovaná uvádzala v podanom odvolaní neboli spôsobilé zmeniť správne závery
súdu prvej inštancie . Jej tvrdenie v podanom odvolaní, že Zmluvu o úvere zo dňa 30. 04.2012, č.
403700955 ktorú zmluvné strany uzatvorili je treba považovať za nepomenovanú zmluvu uzatvorenú

podľa Obchodného zákonníka odvolací súd nezohľadnil, pretože zo samotného názvu tejto zmluvy,
ktorú inak vyhotovila žalovaná vyplýva, že ide o zmluvu o úvere ,na základe ktorej žalovaná žalobkyni
poskytla sumu 500,- euro, ktorú sa žalovaná zaviazala zaplatiť spolu s odplatou v sume 436,- euro v 12
mesačných splátkach, počnúc dňom 04.06.2012. Súd prvej inštancie správne postupoval, keď zmluvu
o úvere uzatvorenú medzi stranami sporu považoval za zmluvu spotrebiteľskú, na ktorú sa vzťahujú ust.

§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka upravujúce spotrebiteľské zmluvy. Ako správne konštatoval súd
prvej inštancie spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára
dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, ako aj
všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždyprednostne , ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom (§ 52 ods. 1 a § 52 ods. 2
OZ) aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Tieto ustanovenia Občianskeho zákonníka
nadobudli účinnosť dňa 1.mája 2014 , pričom právne predpisy, ktorých súčasťou sú, nemajú prechodné

ustanovenia,toznamená,žeodichúčinnostisavzťahujúajnaprávnevzťahyzaloženépredtýmtodňom.
8.Odvolací súd považoval za správne rozhodnutie súdu prvej inštancie aj v časti týkajúcej sa trov
konania, ktoré súd prvej inštancie priznal v správnej výške v súlade s vyhláškou MS SR č. 655/2004
Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Skutočnosť, že advokát
splnomocnil na úkon právnej služby advokátskeho koncipienta nie je dôvodom na krátenie pripadne

nepriznanie náhrady nákladov v zmysle § 15b a § 17ods. 1 cit. vyhlášky.
9.Odvolací súd v zmysle ustanovenia § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP o nároku na náhradu
trov odvolacieho konania rozhodol tak, že žalobkyni, ktorá bola v odvolacom konaní úspešná, priznal
nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov odvolacieho konania
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, a to samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

10.Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421

CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na
súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).