Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, February 2, 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/454/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7714206308
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Bodnárová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7714206308.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Bodnárovej a sudkýň

JUDr. Anny Slovinskej a JUDr. Andrey Galdunovej v spore žalobkyne: J. U., F.. XX.X.XXXX, T. F.
R. Č.. XXX, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s. r. o., Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, o
určenie neprijateľných zmluvných podmienok, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Michalovce č.k. 14C/68/2014-112 z 4.3.2016 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Stranám sporu nepriznáva právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Michalovce (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozsudkom určil, že ustanovenia

Dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov zo dňa 22.2.2011 ustanovenia bodov 04. 05. a 13
Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy o úvere č.
900301021 zo dňa 22.2.2011, uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným sú neplatné. O trovách konania
rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu.

2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, čoho sa žalobkyňa domáhala, čím odôvodnila svoju žalobu.
Vychádzal z jej tvrdení, že uzavrela so žalovaným zmluvu o úvere č. 900301021 dňa 22.2.2011, išlo

o zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorá obsahuje podľa nej neprijateľné zmluvné podmienky. Za
neprijateľnú zmluvnú podmienku o úvere považovala dohodu o vyplnení zmenky obsiahnutú v bode
13 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy o úvere, v
zmysle ktorej na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka, ako vystaviteľa zmeniek vyplývajúceho z
tejto úverovej zmluvy, voči veriteľovi ako remitentovi, vystavil vystaviteľ dve zmenky, v ktorých nie sú
vyplnené zmenková suma a dátum začatia úročenia zmenkovej sumy, z dôvodu, že zmluvná podmienka
nebola individuálne dohodnutá a nemala možnosť ovplyvniť podstatu tejto podmienky, ktorá v konečnom

dôsledku zabezpečuje pohľadávku žalovaného v jej neprospech ako spotrebiteľa. Namietala výšku
žalovaným uplatneného zmenkového úroku vo výške 0,25% denne z uplatnenej sumy, ktorá nebola
zmluvnými stranami v zmluve o úvere dohodnutá. Poukázala, že ide o zjavne neprimeraný úrok.
Uviedla, že ide nesporne o zmluvu spotrebiteľskú, ktorá neobsahuje údaje o ročnej percentuálnej miere
nákladov, resp. tento údaj v nej nie je vyplnený tak, ako to vyžaduje ust. § 4 ods. 2 písm. e/ zák. o
spotrebiteľských úveroch vychádzajúc teraz z ust. § 4 ods. 3 zák. o spotrebiteľských úveroch a ustálenej
súdnej praxe je nevyhnutné považovať úverový vzťah, ktorý je zabezpečený zmenkou, ktorá tvorí nárok

žalovaným uplatneným za úverový vzťah bez úrokov a bez poplatku. Ďalšiu neprijateľnú podmienku
videla v ustanoveniach Dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov z 22.2.2011, ktorá bola prílohou
Zmluvy o úvere a ktorou malo byť zabezpečené zaplatenie zmenkovej sumy na základe Dohody o
vyplnení zmenky obsiahnutej v bode 13 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru. Poukázala na ust.§ 551 O.z., z ktorého vyplýva, že Dohoda o zrážkach zo mzdy musí mať písomnú formu, zároveň
musí byť v nej vyjadrený súhlas dlžníka s vykonaním zrážok z jeho mzdy ako aj rozsah vykonaných
zrážok. Podotkla, že Dohodou o zrážkach zo mzdy nie je možné zabezpečiť budúcu pohľadávku,

preto je v rozpore s § 56 ods. 1 O.z. Za ďalšiu neprijateľnú zmluvnú podmienku Zmluvy o úvere
pokladala aj ustanovenie bodu 04 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, v zmysle ktorého ak
bude dlžník v omeškaní s niektorou splátkou 7 dní a viac, je povinný túto omeškanú splátku uhradiť
do rúk mandatára v hotovosti spolu so zmluvnou pokutou 15,- eur za každý jeden prípad omeškania,
pre rozpor s dobrými mravmi. Súd ďalej vychádzal zo stanoviska žalovanej, ktorá inštitút zrážok zo

mzdy považovala za legitímny prostriedok slúžiaci veriteľovi na zabezpečenie jeho dlhu, ide podľa nej
o dohodu zmluvných strán, ktorú uzatvorili na základe dobrovoľnosti poukazujúc na to, že možnosť
zabezpečeniazáväzkujeesenciálnouzložkoukaždéhozmluvnéhovzťahu,nazákladektoréhojeveriteľ,
resp. záujem veriteľa chránený pred zlou platobnou disciplínou dlžníka. Uviedla, že Dohoda o zrážkach
zo mzdy bola uzavretá platne v súlade s § 551 O.z. a so všetkými právnymi predpismi SR, obsahuje
všetky zákonom požadované náležitosti. Ide o právny úkon, ktorý patrí dvom spôsobilým subjektom

práva, o ktorého platnosti nemožno nijakým spôsobom pochybovať. Dohoda bola uzavretá písomne na
zabezpečenie peňažnej pohľadávky vyplývajúcej zo Zmluvy o úvere, obsahuje súhlas dlžníka s tým, aby
mu zo mzdy vykonávali zrážky a súčasne boli poukázané na účet veriteľa. Zdôrazňovala, že možnosť
veriteľa zabezpečiť svoju pohľadávku, ktorá má spotrebiteľský alebo iný charakter, nie je vylúčená, ktorá
skutočnosť vyplýva aj z novely zák. č. 205/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Nemožno teda na Dohodu

o zrážkach zo mzdy nazerať ako na akt kontroverzný, neplatný a nekorešpondujúci s právom Európskej
únie. Považovala túto dohodu za uzatvorenú platne, ide o platný právny úkon spôsobilý vyvolať účinky,
ktoré zmluvné strany uzavretím takéhoto úkonu sledujú.

3. Vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu a citovaných zákonných ustanovení súd dospel k záveru,

že Zmluva o úvere č. 900301021 z 22.2.2011 uzavretá medzi žalobkyňou a žalovanou je spotrebiteľskou
zmluvouvzmysle§51O.z.,tedaajnaDohoduozrážkachzomzdy,ktorábolauzavretánazabezpečenie
plnenia z úverovej zmluvy, sa vzťahujú zákonné ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách. Konštatoval,
žeDohodaozrážkachzomzdybolamedzižalobkyňouažalovanouuzavretávrovnakýdeňakosamotná
Zmluva o úvere, teda ešte pred okamihom splatnosti samotnej pohľadávky veriteľa. Dospel k záveru, že

takto uzavretá Dohoda o zrážkach zo mzdy spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, ide teda o neprijateľnú podmienku, ktorá je ako neprijateľná
zmluvná podmienka neplatná. Uzavrel, že je vylúčené v zmysle § 54 ods. 1 O.z., aby Dohoda o zrážkach
zo mzdy bola uzavretá ešte pred splatnosťou zabezpečovanej pohľadávky, pretože sa odchyľuje od
Občianskeho zákonníka v neprospech spotrebiteľa. Z uvedených dôvodov vyhovel žalobe v plnom

rozsahu.

4.Otrováchkonaniarozhodolpodľa§142ods.1O.s.p.tak,žežalobkynináhradutrovkonanianepriznal,
pretože úspešná žalobkyňa trovy nežiadala a žiadne trovy jej ani nevznikli.

5. Proti rozsudku v zákonnej lehote podala odvolanie žalovaná z dôvodov:
a) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci v zmysle ust. §
205 ods. 2 písm. b/ O.s.p.,
b) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 205 ods.
2 písm. f/ O.s.p.,

c) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 písm. d/ O.s.p.
Navrhla zrušiť rozsudok v celom rozsahu a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V žiadnom
prípade nesúhlasila s tvrdením súdu, že Dohoda o zrážkach zo mzdy je neplatná. Dala do pozornosti, že
dohoda predstavuje samostatný dokument, ktorý predstavuje len jeden zo zabezpečovacích inštitútov,
ktorým si veriteľ zabezpečuje, že jeho pohľadávka bude splnená. Možnosť veriteľa zabezpečiť svoju

pohľadávku, ktorá má spotrebiteľský alebo iný charakter, nie je vylúčená. Uviedla, že z napádaného
rozsudku nie je zrejmé, že by žalobca (správne žalobkyňa) preukázal, že by nebol o následkoch
uzavretia tejto dohody osobitne poučený. Zdôrazňovala, že Dohoda o zrážkach zo mzdy spĺňa základné
náležitosti, a to písomnú formu, súhlas dlžníka s dohodou, na znak čoho bola dohoda podpísaná,
uvedenie rozsahu vykonávaných zrážok vo výške 58,- eur, v dohode musí byť platiteľ mzdy náležite

identifikovaný ako to je uvedené v spornej dohode. Z vyššie uvedeného podľa nej nie je možné dohodu
vyhlásiť za neplatnú. Podľa nej vyplnením Dohody o zrážkach zo mzdy mala možnosť klientka Dohodu
individuálne dohodnúť, teda znemožňuje to, aby išlo o formulárovú listinu, ktorú možno buď prijať
alebo odmietnuť. Klient sa svojim pričinením podujal k jej podpisu, prijatiu, ovplyvneniu obsahu a pretonemožno hovoriť o absencii individuálneho dojednania zabezpečovacieho prostriedku. Súd podľa nej
absolútne nezdôvodnil, v čom spočíva neplatnosť Dohody o zrážkach zo mzdy. To, že Dohoda o
zrážkach zo mzdy bola so žalobcom individuálne dojednaná, dosvedčuje aj existencia Dodatku k zmluve

o úvere, v súvislosti s ktorou bola dohoda uzavretá. Ide o dodatok vlastnoručne vyplnený, podpísaný
žalobcom, ktorý opätovne nie je a nemôže byť uniformne uzatváraný. Podľa nej nie je pravdou, že v
prípade Dohody o zrážkach zo mzdy môže dôjsť k nekontrolovanému konaniu zo strany veriteľa. Podľa
jej názoru žalobkyňa nepreukázala naliehavý právny záujem na určenie neplatnosti Dohody.

6. Žalobkyňa zostala v odvolacom konaní nečinná.

7. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016,
ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie žalovanej ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu,
proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP a contrario
v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov dospel

k záveru, že odvolaniu žalovanej nie je možné vyhovieť.

8. Rozsudok je vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

9. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 2.2.2017 o 11.05 hod., pričom

miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené na úradnej tabuli Krajského súdu v
Košiciach 27.1.2017 v zmysle § 219 ods. 1, 3 CSP.

10. Ani jeden z uplatnených odvolacích dôvodov nie je daný.

11. Odvolacím dôvodom upraveným v § 205 ods. 2 O.s.p. zodpovedajú (v základných rysoch) odvolacie
dôvody podľa § 365 ods. 1 CSP.

12. Žalovaná neuvádza v odvolaní žiadnu skutočnosť, na základe ktorej by bolo možné urobiť záver,
že v konaní došlo k vadam uvedeným v § 221 ods. 1 písm. d) O.s.p., t. j., že v tej istej veci sa už prv

právoplatné rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie (teraz v § 389 ods. 1 CSP), t. j., že
neboli splnené procesné podmienky.

13. Podľa ustálenej súdnej praxe inými vadami, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci [§ 205 ods. 2 písm. b) O.s.p., teraz § 365 ods. 1 písm. d) CSP] sú všetky vady prejavujúce sa v

chybnom postupe súdu prvej inštancie pri dokazovaní, v nesprávnom posudzovaní procesných otázok,
ktoré neboli predmetom samostatného rozhodovania, v chybnom poučovaní strán sporu a v ďalších
nedostatkoch v jeho činnosti, ku ktorým došlo v priebehu konania alebo v súvislosti s rozhodovaním,
pričom spôsobilým odvolacím dôvodom nie sú bez ďalšieho, ale len vtedy, ak sú dôsledkom takého
porušovania predpisov procesného práva, ktoré mohlo mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

14. Žalovanou v odvolaní uvedené skutočnosti neumožňujú záver, žeby konanie na súde prvej inštancie
bolo takou inou vadou postihnuté.

15. Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na

zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci
podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii
práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak
použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne
ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu

pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) a
použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému
skutkovému stavu alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad
o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil
zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného

skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto
vec rozhodnutá.16. Súd prvej inštancie použil správny právny predpis, správne ho aj vyložil a na daný skutkový stav ho
i správne aplikoval, t. zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o
právach a povinnostiach strán sporu.

17. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku možno doplniť: Zákonodarca pripustil možnosť
zabezpečenia uspokojenia pohľadávky alebo splnenia záväzku vyplývajúceho zo spotrebiteľskej zmluvy
dohodou o zrážkach zo mzdy a iných príjmov, ak táto dohoda je uzatvorená vo forme osobitnej listiny, až
s účinnosťou od 1.5.2014 (Čl. VIII bod 11. a Čl. XIV zák. č. 102/14 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri predaji

tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo
prevádzkových priestorov predávajúceho a o zmene a doplnení niektorých zákonov), pričom Dohoda
medzi žalobkyňou a žalovanou bola uzavretá 22.2.2011. Žalobkyňa nemala nijakú možnosť ovplyvniť
obsah Dohody, čo malo za následok vznik značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach zmluvných
strán v jej neprospech, ako spotrebiteľa. Dohoda o zrážkach zo mzdy podľa § 551 ods. 1 prvá veta O.
z. neslúži len ako zabezpečovací prostriedok, ale súčasne sa na jej základe pohľadávka žalovanej ako

veriteľa žalobkyne aj uspokojuje, preto žalobkyni ako spotrebiteľovi sa musí poskytnúť súdna ochrana v
situácii, keď na základe Dohody je umožnené mimosúdnym výkonom zrážok z jej mzdy uhradiť plnenie
zo spotrebiteľskej zmluvy bez súdnej kontroly jej podmienok.

18. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolacie námietky žalovanej sú nedôvodné a nespôsobilé

spochybniť vecnú správnosť rozsudku súdu prvej inštancie, z ktorého dôvodu odvolací súd rozsudok
súdu ako vecne správny podľa § 387 CSP vrátane výroku o trovách konania potvrdil.

19. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a §
262 ods. 1 CSP. Žalobkyňa mala v odvolacom konaní úspech, preto by mala právo na náhradu jeho

trov, ale žiadne trovy jej nevznikli a žalovaná nemala úspech v odvolacom konaní, preto nemá právo
na náhradu jeho trov.

20. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začakonanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, aka) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( §

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( § 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c)dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).