Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, February 28, 2017

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 30T/59/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2115010790
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Dunčko
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2017:2115010790.3

Rozhodnutie

Okresný súd Trnava v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Dunčka a prísediacich Emílie
Šipkovskej a Marty Krajčovičovej na hlavnom pojednávaní v Trnave dňa 28. februára 2017 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný
H. U., nar. XX.XX.XXXX H. F.,
trvale bytom F., Z. C. XXXX/XX

t. č. vo výkone trestu v ÚVTOS a ÚVV Ilava v inej veci,

sa podľa § 285 písm. c/ Tr. por. oslobodzuje spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Trnava
zo dňa 13.04.2015 sp. zn. 2Pv 281/14 pre skutok právne posúdený ako zločin ublíženia na zdraví podľa
§ 155 ods. 1 Tr. zák. v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák.
na skutkovom základe, že

dňa 18. marca 2014 v čase o 12:30 hod. v F. U. Z.. M.. H.. R. pri novinovom stánku pred nákupným
centrom Cassalle fyzicky napadol D. Q. a to tým spôsobom, že ako sa D. Q. otočil k nemu tvárou, udrel
ho do ľavej časti hlavy v oblasti ucha, následkom čoho D. Q. spadol na zem, kde ho minimálne jedenkrát
kopol od oblasti chrbta, čím spôsobil poškodenému D. Q. zranenie - posunutú zlomeninu uhla pravej

strany dolnej čeľuste s dobou liečenia a práceneschopnosťou 8 týždňov,

pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.

Podľa § 288 ods. 3 Tr. por. sa poškodení:
·. D. Q., U.. XX.XX.XXXX H. F., trvale bytom TA., a

·. Z. Q. D.Ť., a.s., so sídlom R. XX/A, XXX XX R., IČO: XXXXXXXX,
so svojimi uplatnenými nárokmi na náhradu škody odkazujú na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

V predmetnej veci na hlavnom pojednávaní vykonal súd dokazovanie spočívajúce vo výsluchoch
obžalovaného H. U., poškodeného D. Q., ako aj svedkov Y. G., N. G.O. K. Q. G.. H. D., D.. a boli
oboznámené aj listinné dôkazy zo spisu.

*** Výsledky vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní ***

ObžalovanýH.U.nahlavnompojednávaníuviedol,ženiejepravdato,čosamukladiezavinu.Jetocelé
vymyslené zo strany orgánov činných v trestnom konaní alebo iných zainteresovaných osôb. Cíti sa byť
nevinný. Uviedol, že nebol na mieste činu a nevedel povedať, kde vtedy bol, mohol sa však nachádzať v
okolí, lebo v tom čase mohol byť na návšteve u rodiny na R. Z. Č.. X. Nevedel uviesť, či bol v čase okolo

12:30 hod. bol pri nákupnom centre V.. Poškodeného D. Q. K. N. G. Č. Y. G. nepozná. Nevedel ani o tom
či bol niekým označený ako útočník. Rodinní príslušníci poškodeného však skutok, ktorý sa mal stať, aninevideli. Orgány činné v trestnom konaní s ním nerobili úkony k opoznaniu páchateľa a nebola vykonaná
ani konfrontácia, o ktorú žiadal. Orgány činné v trestnom konaní ani nezabezpečili miesto činu.

Poškodený D. Q. na hlavnom pojednávaní najprv vypovedal tak, že išiel si do trafiky na prednádraží
kúpiť tabak - holandskú zmes, a keď si ju pýtal, tak vedľa neho stál obžalovaný a povedal mu niečo v
zmysle „lietajúci Holanďan“, tak sa otočil a spýtal sa ho, či má nejaký problém. Obžalovaný si iba zložil
okuliare z hlavy a dostal od neho úder pravou rukou - päsťou do ľavej časti tváre. Po tom údere, keď
spadol na zem, následne dostal od obžalovaného kopanec do chrbta do pravej časti niekde v strede.

Nespomenul si ktorou nohou. Potom sa zodvihol a išiel domov. Potom však poškodený na hlavnom
pojednávaní uviedol, že s určitosťou nevie povedať, či to bol obžalovaný, nepamätá si to presne, bolo
to už dávno a stalo sa to rýchlo. Uviedol, že nevie, čo robil páchateľ po kopnutí, on sám sa len zdvihol,
otočil a odišiel domov. Po útoku mal zlomeninu sánky na pravej strane. Keď po útoky prišiel domov, tak
doma bol len mamin priateľ, ktorý s nimi nebýval, chvíľku na to prišla aj jeho sestra. O predmetnom útoku
povedal matkinmu priateľovi A. I., potom to povedal ešte matke. Sestra sa pýtala, čo sa mu stalo, kde

bol, pretože videla, že je zranený, povedal jej všetko to, čo uviedol dnes na pojednávaní. Po príchode
matky domov ho strašne bolela hlava, preto jeho matka zavolala taxík a išli na pohotovosť na urgentný
príjem. V nemocnici na pohotovosti prišli aj policajti, ktorí mu vtedy a ani neskôr neukazovali žiadne
fotografie. Poškodený uviedol, že pre útokom nepoznal útočníka, iba jeho meno sa dozvedel od jeho
sestry, ktorá ho mala nájsť na Faceboooku. Nevedel však, ako ho mohla jeho sestra spoznať, pretože

pri útoku nebola. Poškodený uviedol, že útočník bol o niečo nižší od neho, nevedel uviesť, či mal vlasy,
ale mal slnečné okuliare na hlave a viacej si nepamätal. Nevedel vylúčiť obžalovaného ako páchateľa
napadnutia a nevedel by ho spoznať ani 10 minút po tom. Zo zranení sa liečil asi 2 mesiace. O danom
skutkusasosestrousodstupomčasuaninerozprávali.Počasútokumuasivypadoljehotelefón,pretože
keďprišieldomov,takhoužnemal.Keďpovedalsestreonapadnutí,takmupovedala,žetovidela,avšak

nič bližšie k tomu nepovedala. Nepamätá si, čo jeho sestra robila po tom čine, pretože si išiel ľahnúť.
Na mieste incidentu okrem neho a páchateľa bola ešte predavačka v trafike, iných ľudí si nepamätal. S
nikým iným sa po útoku na mieste útoku nerozprával. Opravil sa, keď uviedol, že mu policajti za účelom
opoznania predložili fotografie páchateľa asi 2-3 mesiace po skutku. Nepamätal si, či mu ukazovali
nejaké fotografie v nemocnici. Spomenul si, že mu ukazovali jednu fotografiu, ale na bližšie okolnosti si

už nespomenul. Nevedel, čo jeho sestra myslela tým, keď povedala, že to videla. Uviedol, že s odstupom
časunevienaistopovedať,žefotografia,ktorúmupredložilipolicajti,bolaobžalovaného.Záveromdodal,
že je možné aj to, že páchateľom daného útoku môže byť aj niekto iný, pretože na sto percent nikoho
neoznačil.

Svedkyňa Y. G. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že keď prišla z práce domov o 14:30 hod., tak v
kuchyni sedel syn D. a povedal jej, že ho strašne bolí hlava. Mal tiež strašne posunutú sánku, zrejme
to bola sánka na ľavej strane. Dcéra jej povedala, čo sa vonku stalo. Povedala jej, že D. si bol kúpiť
cigarety pri novinovom stánku pri V. a keď kúpil cigarety a otočil sa od stánku, tak tam, ako je šenk
(krčma), stál pán a pýtal od D. V.igarety a on mu povedal, že mu ich nedá a vtedy sa to stalo. Taktiež

jej dcéra povedala, že sa dozvedela, že útočníkom bol H. U. Q. M., ktorého poznali v tom pohostinstve.
Povedali jej, že je to narkoman a že chodieva do rómskej rodiny na F. XX na prízemí. Chcela vedieť,
kto jej syna napadol, tak vonku pri stánku pri V. sa pýtala ľudí a tí jej povedali nejaké mená. Viacerí jej
povedali, že syna napadol pri stánku, že mu dal úder do tváre, že D. spadol a ešte do neho kopol. Miesto
útoku sa nachádzalo asi dva metre od krčmy. Na dané zisťovanie išla s dcérou N., potom išli naspäť do

nemocnice odniesť synovi veci, kde už bola polícia - dvaja páni z kriminálky a zavolali dcéru N. nabok
a ukazovali jej fotky 3-4 osôb, či nespozná osobu, ktorá mala napadnúť syna D.. Dcéra označila jednu
fotku, na ktorej mal byť páchateľ. Dcéra jej ešte spomínala, že keď D. prišiel domov, nemal mobilný
telefón, tak sa zobrala a išla na to miesto a tam hľadala. Zastavil ju nejaký pán na bicykli a ten jej povedal,
že ten telefón niekto zobral. Ten pán jej ukázal obžalovaného, ktorý sa tam v tom čase nachádzal. Dcéra

bola aj za obžalovaným, to jej spomínala. Dodala, že syn D. má priateľku PY. a tá bola informovaná
z vonku, že ten skutok spáchal obžalovaný H. U.. Uviedla, že polícii nepovedala, žiadne ďalšie mená
svedkov daného skutku, pretože tie mená nepoznala, pretože všetky osoby boli v šenku a vonku len o
tom rozprávali tí, ktorí boli v tom šenku. Uviedla, že obžalovaného vôbec nepozná a na polícii jej ukázali
fotky troch H. U., toho jedného nepoznala, druhý bol skladník a dcéra N. označila toho tretieho, ktorým

je obžalovaný. Policajti im vtedy zavolali, aby sa dostavili aj s dcérou na vypočutie a doplnenie a boli
tam tieto fotky, ktoré ukázali obom.Svedkyňa N. G. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že keď bola doma a čakala maminu, kedy príde
z roboty. Jej brat bol kúpiť cigarety do trafiky a keď sa vrátil, bolela ho hlava. Spýtala sa ho, čo sa stalo
a on jej povedal, že ho napadol jeden ujo, ktorý ho udrel päsťou, a poprosil ju, či sa ide pozrieť, že

mu vypadol pri tej trafike mobil, aby ho išla nájsť. Keď tam prišla, začala ho hľadať a jeden ujo na ňu
zakričal, či niečo hľadá. Ten ujo videl jej brata s nejakým iným ujom a povedal jej, že išiel okolo nejaký
ujo na bicykli, že ho zodvihol a že si ho zobral. Ukazoval jej ho, práve prechádzal cez uličku, kde bola
tá trafika, rozbehla sa za ním a spýtala sa, prečo to urobil. On jej povedal, že nevie, usmial sa a odišiel.
Potom sa vrátila domov, počkali na maminu, tá prišla za krátku dobu, povedali jej to, mamina zavolala

taxík a išli s bratom do nemocnice. Do nemocnice prišli aj policajti a spýtali sa jej, či videla toho uja.
Povedala im, že áno, pričom jej ukazovali v mobile fotky a práve ten ujo H. U.vák tam bol, ukázala
na neho, povedali jej, že je to známa firma, že ho poznajú. Obžalovaného videla na minulom hlavnom
pojednávaní, bol to ten ujo, o ktorom vypovedala. Skutočnosť, že útočník sa volal H. U., to jej povedali
policajti v nemocnici, keď jej ukazovali fotografiu a mama potom, keď sa vrátili z nemocnice, išla sa
spýtať v jednom pohostinstve, či ho nepoznajú. Spýtala sa ich, povedali, že niektorí to videli, ale mama

ich nechcela do toho veľmi zaťahovať. Podľa § 264 ods. 1, ods. 2 Tr. por. sa bola prečítaná zápisnica o
skoršej výpovedi svedkyne N. G. z prípravného konania zo dňa 20.08.2014 z č.l. 387-393, kde uviedla
toto: ,,Presný dátum si nepamätám, stalo sa to niekedy v marci tento rok, keď som bola doma a niekedy
po dvanástej hodine prišiel domov brat D. Q.. Mama vtedy nebola doma bola v práci. Všimla som si
na jeho tvári modrinu a že má tvár opuchnutú. Opýtala som sa ho, čo sa mu stalo a on mi povedal, že

si bol v novinovom stánku pri V. kúpiť cigarety a tam ho napadol nejaký ujo, ktoré on nepoznal. Tiež
mi povedal, že pri tom stratil mobil a pýtal sa ma, že či mu ho nejdem k tomu stánku pozrieť. Ja som
poslúchla a išla som na miesto, kde mi povedal, že bol zbitý, teda k tomu novinovému stánku. Tu som
hľadala ten mobil niekde na zemi a vtedy sa tam zastavil jeden starší ujo, deduško a pýtal sa ma, čo
hľadám. Ja som mu povedala, že môjho brata napadol jeden ujo a pri tom brat stratil mobil. Pýtala som

sa ho, či ten mobil nevidel. On na to povedal, že videl ako brata niekto zbil a tiež, že ten mobil zostal na
mieste a zobral ho nejaký dedko na bicykli, ktorý išiel okolo. Ten pán mi povedal, že on bitku videl a že
kto môjho brata zbil a ukázal mi na muža, ktorý práve išiel okolo nás. Ja som išla za tým ujom a spýtala
sa ho, prečo zbil môjho brata. Povedal mi niečo v tom zmysle, že brat bol na neho drzý. Ja som toho uja
videla v ten deň prvý raz, neopoznala som ho. Bol vysoký, chudý, mal slnečné čierne okuliare a modrú

igelitku. Rovnako som nepoznala toho staršieho pána, ktorý mi ho ukázal. Potom som odišla domov a
na to prišla domov mama a ja som jej povedala, čo sa stalo a tá potom skontrolovala brata a zistila, že
má modrinu na tvári a že ho strašne bolí. Mama sa bola potom pýtať obvodnej lekárky, čo máme robiť a
tá povedala, že máme ísť do nemocnice. Išli tam všetci traja a tu si brata nechali, lebo mu zistili zlomenú
sánku. My sme potom podvečer išli spolu s mamou k pohostinstvu V., kde chceli zistiť, ako sa to stalo a

kto to bratovi spravil. Tu sme tým chlapom pred pohostinstvom opísali toho uja, čo zbil brata a oni nám
povedali, že sa volá H. U.. Tých zákazníkov z V. ja nepoznám ani z videnia ani po mene. Viac mi o ňom
nepovedali, teda ani vek, ani kde býva. Na otázku, či jej ten dedko, ktorý bol očitý svedok útoku, jej celú
situáciu opísal, uviedla, že ten ujo jej povedal, že videl ako brata útočník napadol zozadu a päsťou udrel
brata do tváre a brat spadol na zem, tiež povedal, že ho útočník aj kopol na zemi.“ Svedkyňa dodala,

že na fotografiách, ktoré jej ukazovali policajti, boli viaceré osoby, nie iba jedna, avšak na fotkách neboli
žiadne mená. Policajti sa aj pýtali na toho starého pána, ale nevedela im povedať, kto to je, pretože ho
videla vtedy prvýkrát. Od incidentu po jej výsluch prebehol časový úsek asi 2 hodiny. Uviedla, že pozná
miesto činu a vie o tom že na verejnom osvetlení - lampe sa v blízkosti miesta činu nachádza kamerový
systém. Svedkyňa ďalej uviedla, že policajti s ňou nerobili opoznanie podľa fotografií v nijakom albume.

Policajti ju ani nijakým spôsobom nenavádzali, aby opoznala obžalovaného

Znalec G.. H. D., D.. na hlavnom pojednávaní uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava záverov
znaleckého posudku č. 39/2014 na č.l. 64-81 spisu. Znalec sa pridržiaval záverov (odpovedí na položené
otázky) rovnako ako na č.l. 74-77, resp. na stranách 11-14 znaleckého posudku. K veci dodal, že sa

nedá jednoznačne vylúčiť iná možnosť ako úder päsťou alebo dlaňou prípadného páchateľa, pričom
uviedol ako zranenie vzniklo s najväčšou pravdepodobnosťou. Toto zranenie vzniká úderom do dolnej
čeľuste tupým predmetom, ktorý naráža na oblasť buď brady alebo môže to byť aj opačná strana tak, ako
uviedolvznaleckomposudku.Väčšinouideoaktívnymechanizmus,toznamenáúdertupýmpredmetom
útočníka. Z pohľadu zranenia a vyjadrenia k tomu, či bol prípadný páchateľ pravák alebo ľavák, uviedol,

že veľmi záleží od postavenia obidvoch, ale aj rotácie hlavy v čase úderu a prakticky toto zranenie môže
vzniknúť aj úderom pravej aj ľavej ruky, nedá sa to špecifikovať, ktorá to bola ruka. Bol to úder na oblasť
brady, príp. do okolia tejto, čo znamená ľavá strana čeľuste. Poškodený bol obmedzený v obvyklom
spôsobe života v hryzení tvrdej potravy, pretože jeho zlomenina sa hojí až 8 týždňov. Aj po zafixovaníkovovou dlážkou, stabilizácia v oblasti dolnej čeľuste, nie je taká stabilná, aby mohlo dôjsť k poruche
hojenia, to znamená, že to vyžaduje kľud v tej dobe hojenia. Zo začiatku musí požívať tekutiny alebo
tekutú stravu, čo je 2-3 týždne a následne je to postupný prechod na kašovitú stravu. Táto dĺžka závisí

podľa kontrol RTG, tie ukážu, či zlomenina je prehojená a potom lekár ordinuje už požívanie tvrdej stravy.
Inak platí len to, čo uviedol v odpovedi na otázku č. 4 v znaleckom posudku.

Na hlavnom pojednávaní boli oboznámené tieto listinné dôkazy: vyčíslenie výšky škody od poškodeného
Union zdravotná poisťovňa, a.s. (č.l. 40-49), lekárska správa (č.l. 82), rozsudok OS Bratislava III sp. zn.

3T/87/2014 (č.l. 145), trestný rozkaz OS Senica sp. zn. 1T/36/2014 (č.l. 147-149 a 160-162), rozsudok
OS Pezinok sp. zn. 38T/73/2014 (č.l. 151-154), oznámenie OS Senica sp. zn. 1T/36/2014 (č.l. 159),
hodnotenie obžalovaného z ústavu na výkon trestu (č.l. 216), lustrácia v ZVJS (č.l. 292), odpis registra
trestov (č.l. 293-295 a 326-327), lustrácia v registri priestupkov (č.l. 296 a 319-321), lustrácia v databáze
súdov (č.l. 297), lustrácia v STA (č.l. 298), podstatný obsah pripojeného spisu OS Senica sp. zn.
1T/36/2014 a podstatný obsah pripojeného spisu OS Bratislava III sp. zn. 3T/87/2014.

Z oboznámených listinných dôkazov vyplynulo nasledovné:

Z lekárskej správy (č.l. 82) vyplynulo, že poškodený D. Q. bol napadnutý neznámou osobou, dostal úder
päsťou do tváre, v bezvedomí nebol. Predpokladaná doba liečenia bola od 18.03.2014 do 01.05.2014

a predpokladaná doba práceneschopnosť od 20.03.2014 do 01.05.2014. U poškodeného sa jedná o
stredne ťažký úraz. Predmetnú lekársku správy vypracovala G.. L. E..

*** Odmietnutie návrhov na vykonanie dokazovania ***

Súd v zmysle § 272 ods. 3 Tr. por. odmietol na hlavnom pojednávaní vykonať dôkazy a to dôkaz
navrhnutý obhajobou - výsluch A. I., nakoľko sa týkal okolnosti nepodstatnej pre rozhodnutie. Tento
svedok nebol prítomný pri skutku a z hľadiska výpovede poškodeného na hlavnom pojednávaní nebol
ani predpoklad, že by sa ku skutku vedel vyjadriť viac ako poškodený. Súd taktiež odmietol aj návrh -
dôkaz navrhnutý prokurátorom, a to dopočutie svedkyne mal. N. G., ktorý považoval za nedôvodný. Súd

nevidel vo výpovedi mal. N. G. také podstatné rozpory, z ktorých by vyplývala potreba ju dopočuť na
hlavnom pojednávaní. Aj z hľadiska jej veku bol obsah jej výpovede na hlavnom pojednávaní primeraný,
resp. dalo sa z neho jednoznačne vyvodiť, ktoré konkrétne osoby pomenovala názvami „ujo“.

*** Výrok o oslobodení spod obžaloby ***

Súdpozhodnotenívšetkýchnahlavnompojednávanívykonanýchdôkazov,ktorébolizískanézákonným
spôsobom, podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých
okolností prípadu, jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, kto ich obstaral, s konštatovaním, že nie je
možné vykonať na hlavnom pojednávaní žiadne ďalšie dôkazy, ktoré nenavrhli ani procesné strany, súd

dospel k záveru, že nebolo bez najmenších pochybností dokázané, že stíhaný skutok spáchal skutočne
obžalovaný.

V predmetnej veci boli jedinými priamymi dôkazmi viny obžalovaného Vladimíra Nováka iba výpovede
poškodeného D. Q.Í. K. E. Y. G. K. N. G., avšak tiež iba v súhrne, ktoré však neboli pre vyslovenie viny

podľa názoru súdu postačujúce. Poškodený D. Q. sa na hlavnom pojednávaní vyjadril k osobe útočníka,
ktorý ho napadol, v podstate rozporuplne, pričom viackrát potvrdil, že za útočníka nikoho úplne presne
nikdy neoznačil. Uviedol, že útočníka by nevedel popísať (opoznať) ani za 10 minút po útoku. Obe
spomenuté svedkyne boli naopak iba nepriamymi svedkami útoku, neboli prítomné pri spáchaní skutku
a vyjadrovali sa len ku skutočnostiam, ktoré sa udiali po spáchaní skutku. Jej výpovede však neboli

podporené žiadnymi ďalšími vo veci vykonanými dôkazmi, ktoré by preukazovali vinu konkrétnej osoby.

Keďže výpoveď jediného priameho a stotožniteľného svedka (iní z výsledkov prípravného konania
nevyplývajú) útoku, teda poškodeného D. Q., javila známky istej nedôveryhodnosti, nebolo možné bez
najmenších pochybností vôbec uvažovať o vyslovení viny.

Orgány činné v trestnom konaní nezabezpečili dostatok dôkazných prostriedkov, ktorých zabezpečenie
nebolo spojené s vážnymi a neprekonateľnými prekážkami. Spomenuté svedkyne Y. K. N. G. uvádzali,
že policajti im po skutku, v ten istý deň a aj neskôr, ukazovali fotografie možného páchateľa, avšaknešlo o úkon zákonnej rekognície, ktorej výsledky by mohli byť použité ako dôkaz v trestnom konaní.
Z obsahu spisu vykonanie rekognície vôbec nevyplýva a nie sú jeho obsahom ani žiadne fotografie,
ktoré boli svedkyniam predkladané. Nebolo možné vysloviť vinu ani v prípade, ak síce svedkyne zistili

meno možného útočníka - H. U., avšak mužov s takýmto menom a priezviskom bolo viac, resp. boli
svedkyniam ukázaní dokonca traja muži s takýmto menom a priezviskom, čo je však neoveriteľné,
nakoľko z obsahu spisu to rovnako nijako nevyplýva. Rovnako nebola rekognícia zákonne vykonaná
ani s poškodeným D. Q.. Pri tom je neopakovateľným procesným úkonom. Orgány činné v trestnom
konanítiežnevypočulipredavačkuvnovinovomstánku,kdesipoškodenýkupovalcigaretyaktorámohla

páchateľa skutku opoznať, alebo neznámeho muža (uja) z výpovede svedkyne N. G. alebo zákazníkov
v priľahlom pohostinstve, ktoré sa nachádzalo kúsok od miesta činu.

V prejednávanej veci bolo potrebné konštatovať, že v prípravnom konaní boli zadovážené a na hlavnom
pojednávaní zároveň vykonané dôkazy, ktoré jednoznačne nepreukazovali vinu obžalovaného. Na
preukázanie viny obžalovaného musí súhrn priamych a nepriamych dôkazov tvoriť logickú, ničím

nenarušovanú sústavu navzájom sa doplňujúcich dôkazov, ktorá vo svojom celku nielen spoľahlivo
preukazuje všetky okolnosti žalovaného skutku a usvedčuje z jeho spáchania obžalovaného, ale
súčasne vylučuje možnosť akéhokoľvek iného možného záveru. Výrok o vine môže byť založený len na
takých dôkazoch, ktoré celkom vylučujú akékoľvek pochybnosti.

Vykonaným dokazovaním sa na hlavnom pojednávaní síce preukázalo, že skutok uvedený v
obžalobnom návrhu sa stal a vykazuje znaky trestného činu (i keď podľa názoru súdu je potrebné aj
„zmierniť“ právnu kvalifikáciu stíhaného skutku, nakoľko podľa názoru súdu neboli splnené zákonné
predpoklady pre klasifikáciu zranení poškodeného ako ťažkej ujmy na zdraví, keďže poškodený nebol
podstatným spôsobom počas 42 kalendárnych dní obmedzený na obvyklom spôsobe života, ktoré

konštatovanie však nemalo z hľadiska rozhodnutia súdu o oslobodení spod obžaloby žiaden význam),
avšak vykonané dokazovanie neumožňovalo nepochybný záver, že to bol práve obžalovaný, kto
inkriminovaný skutok spáchal.

V súvislosti s už naznačenou „dôkaznou núdzou“, ktorá sa vyskytla v posudzovanom prípade, je

potrebné tiež poukázať na zásadu trestného konania „in dubio pro reo“, teda v pochybnostiach v
prospech obžalovaného, ktorá vyplýva z ustanovenia § 2 ods. 4 Tr. por. a použitie ktorej prichádza
do úvahy vtedy, ak pochybnosti, ktoré vznikli v trestnom konaní o dokazovanej skutočnosti, trvajú
aj po vykonaní a zhodnotení všetkých dostupných dôkazov, ktoré môžu reálne prispieť k náležitému
zisteniu skutkového stavu danej veci, a to v rozsahu nevyhnutnom na objektívne, stavu veci a zákonu

zodpovedajúce spravodlivé rozhodnutie.

Keďže súd nezískal vnútorné presvedčenie o vine obžalovaného za stíhaný skutok uvedený v obžalobe
prokurátora, spod obžaloby ho oslobodil tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Z tohto dôvodu boli preto aj obligatórne poškodení PY. Q. K. Z. Q.Á. D., K..E.., so svojimi uplatnenými
nárokmi na náhradu škody odkázaní na civilný proces.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 (pätnástich) dní od jeho oznámenia, ktoré je potrebné
podať na Okresný súd Trnava. Podané odvolanie má odkladný účinok.

Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa
rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.