Uznesenie ,
Zrušené Judgement was issued on Wednesday, May 18, 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 17Co/190/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8614200256
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 05. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Burešová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8614200256.4

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a sudcov
JUDr. Moniky Juskovej a JUDr. Karola Krochtu v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Bratislava,
Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska
5, Bratislava, IČO: 36 613 843 proti žalovaným: 1/ Q. X., nar. X.X.XXXX, bytom XXX XX O. XX a 2/
G. X., nar. X.X.XXXX, bytom XXX XX O. F. XX, za účasti Združenie na ochranu občana spotrebiteľa

HOOS, so sídlom Námestie legionárov 5, 080 01 Prešov, IČO: 42 176 778, právne zastúpeného JUDr.
Igorom Šafrankom, advokátom, so sídlom Sov. hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, o zaplatenie 4 995,90
eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Svidník č.k. 6C/24/2014-180
zo dňa 7.6.2016 takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok a vracia vec na ďalšie konanie a rozhodnutie súdu prvej inštancie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Svidník (ďalej len „súd prvej inštancie“) návrh zamietol.
Žalovaným 1/ a 2/ náhradu trov konania nepriznal a vyslovil, že žalobca nemá právo na ich náhradu.
Žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania v sume 1 254,02 eura na účet
jeho právneho zástupcu JUDr. Igora Šafranka, advokáta, č.ú. SK XX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX,
W.: X., VS XXXXXXXXX vedeného vo VÚB Prešov do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Rozhodnutie právne odôvodnil podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách.

V odôvodnení uviedol, že vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že na základe Zmluvy o
postúpení pohľadávok zo dňa 13.12.2012 medzi postupcom Slovenská sporiteľňa, a.s. a navrhovateľom
postúpil postupca na navrhovateľa pohľadávku voči odporcom. Postupca a odporcovia uzatvorili dňa
20.11.2006 zmluvu č. 0621033542, ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky postupcu v
znení ich dodatkov. Na základe uvedenej Zmluvy postupca poskytol odporcom peňažné prostriedky.
Podmienky čerpania peňažných prostriedkov, podmienky splácania peňažných prostriedkov, podmienky

pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie náležitosti sú upravené v Zmluve a vo Všeobecných
obchodných podmienkach. Pohľadávka navrhovateľa ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky
predstavovalasumu6408,36eura,ktorápozostávalazistiny5415,80eura,riadnehoúroku718,26eura,
úroku z omeškania vo výške 232,44 eura a ostatného príslušenstva 41,86 eura v súlade s prílohou k
zmluve o postúpení, kde postupca deklaruje, že výška a špecifikácia pohľadávky uvedenej v predmetnej
prílohe je generovaná bankovým systémom a predstavuje aktuálnu dlžnú sumu ku dňu postúpenia

pohľadávky. Sumu 41,86 eura predstavujúcu ostatné príslušenstvo a poplatky a sumu 232,44 eura
predstavujúcu úrok z omeškania si navrhovateľ v tomto konaní neuplatňuje.
Podľa Zmluvy poskytol postupca odporcom úver vo výške 4 979,09 eura, ktorý mal byť splácaný v
mesačných splátkach v sume 71,37 eura. Navrhovateľ si v tomto konaní uplatňuje splátky úveru splatné
od 20.2.2011 do 20.11.2016 v počte 70 a celkovej výške 4 995,90 eura . Splátky pôvodne splatné
od 20.2.2013 do 20.11.2016 sa stali splatnými dňa 25.2.2013, kedy navrhovateľ vyhlásil mimoriadnu

splatnosť úveru. Odporcovia túto sumu navrhovateľovi doposiaľ nezaplatili.Navrhovateľ nepreukázal doručenie výziev v súlade s § 92 ods. 8 zákona o bankách, a preto je
postúpenie pohľadávky z banky na navrhovateľa neplatné a to bez ohľadu na to, či sa jedná o splatné,
alebo nesplatné pohľadávky. Navrhovateľ túto skutočnosť do skončenia dokazovania nepreukázal,

nepredložil dôkaz o tom, že takéto výzvy boli odporcom doručované a aj doručené. Predložil len
existenciu výzvy u odporcu 1/, ale samotná existencia výzvy len u odporcu 1/ nie je dôkazom o tom, že
banka splnila svoju povinnosť hoci len u odporcu 1/ túto výzvu doručovať. Je teda zrejmé, že navrhovateľ
nie je v danej veci aktívne vecne legitimovaný na podanie takéhoto návrhu. Nedostatok aktívnej vecnej
legitimácie navrhovateľa je vždy dôvodom pre zamietnutie návrhu. Z uvedených dôvodov súd návrh

zamietol.
O trovách konania medzi navrhovateľom a odporcami súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.. O trovách
konania medzi navrhovateľom a vedľajším účastníkom súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p..

2. Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Namietal nesprávne právne
posúdenie veci. Uviedol, že v konaní predložil relevantné oznámenia postupcu žalovaným o postúpení

pohľadávky spolu s podacími hárkami, ktoré bez ďalšieho zakladajú aktívnu legitimáciu postupníka na
vymáhanie postúpenej pohľadávky. V tomto smere poukázal na rozsudok NS SR zo dňa 11.06.2003 sp.
zn.4Obo210/01,uznesenieKrajskéhosúduvNitrezodňa27.06.2014sp.zn.9Co/133/2013,uznesenie
Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 1Co/387/2015 zo dňa 4.5.2016, uznesenie Krajského súdu v Žiline
zo dňa 30.11.2015 sp. zn. 8Co/564/2015. Ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách nemožno spájať s aktívnou

legitimáciou žalobcu ako postupníka pohľadávky. Účelom predmetného ustanovenia je úprava výnimiek
z bankového tajomstva a nehovorí o platnosti postúpenia pohľadávok. Doručenie písomnej výzvy banky
dlžníkovi v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách nie je podmienkou pre platné postúpenie pohľadávky.
S nedoručením takejto výzvy môžu byť spojené len sankcie vyplývajúce zo Zákona o bankách (§
50 ods. 1). Súčet všetkých omeškaní žalovaného so splnením čo len časti toho istého peňažného

záväzku voči banke presiahol jeden rok (1178 dní). Vzhľadom k dikcii ust. § 92 ods. 8 ZoB právny
predchodca by konal v súlade s ust. § 92 ods. 8 ZoB aj v prípade, ak by písomnú výzvu žalovanému
nezasielal. Upriamil pozornosť na rozhodnutie Okresného súdu Prievidza zo dňa 12.10.2015 sp. zn.
8C/67/2013, uznesenie Krajského súdu v Prešove zo dňa 16.03.2016 sp. zn. 12Co/223/2015. Aktívnu
legitimáciu preukázal predloženými oznámeniami o postúpení pohľadávky ako aj zmluvou o postúpení

pohľadávok spolu s príslušnou časťou prílohy k zmluve. Žalobca zároveň vyjadril nesúhlas s tým,
aby bol zaviazaný na úhradu trov konania osobitného subjektu na strane žalovaného. Združenie na
ochranu spotrebiteľa musí byť samé z podstaty svojej existencie schopné poskytnúť právnu pomoc pri
súdnychkonaniachvspotrebiteľskýchveciach.Predzaslanímoznámeniaovstupedokonaniazdruženie
nemá žiadnu vedomosť o prejednávanom prípade a len z označenia účastníkov konania usudzuje, že

ide o spotrebiteľskú vec. Paušálny vstup združenia zastúpeného advokátom do konaní, v ktorých pre
vstup nebol žiadny dôvod iba zbytočne navyšuje trovy konania a navodzuje dojem, že účelom vstupu
nebola ochrana práv spotrebiteľa, ale získanie finančných prostriedkov v podobe náhrady trov právneho
zastúpenia. Úmyslom zákonodarcu pri umožnení vstupu právnickej osoby ako vedľajšieho účastníka do
konania, bolo umožniť kvalifikovanú ochranu spotrebiteľa priamo na ten účel zriadeným subjektom, ktoré

budú spôsobilé poskytnúť spotrebiteľovi kvalifikovanú pomoc, a ktoré budú v danej oblasti aj materiálne
aj personálne vybavené a odborne kompetentné. Nepriznaním náhrady trov konania nedochádza k
porušeniu základného práva na právnu pomoc a rovnosť účastníkov v konaní podľa čl. 47 ods. 2 a 3
Ústavy SR. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd rozsudok zmenil tak, že žalobe vyhovie,
alternatívne rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Zároveň si uplatnil trovy odvolacieho konania.

3. Žalovaní sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrili.

4. Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS vo vyjadrení k odvolaniu poukázalo na aktuálne

znenie § 17 ods. 1, § 25 zákona č. 129/2010 Z.z.. Zo strany žalobcu nebolo preukázané, že pred
postúpením pohľadávky pôvodný veriteľ vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, prípade iným spôsobom
ukončil zmluvný vzťah. Žalobca nedisponoval bankovým povolením, ktoré b ho oprávňovalo na
poskytovanie a správu úverov poskytnutých bankou. Poukázal na ust. § 2 ods. 1, § 3 ods. 2, § 7 ods.
1 zákona o bankách, § 20 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch. Písomná výzva v zmysle § 92

ods. 8 zákona o bankách sa musí dostať do dispozičnej sféry dlžníka. Na podporu svojich argumentov
poukázal na rozhodovaciu činnosť súdov SR. Trovy združenia boli vynaložené účelne. Združenie
navrhlo napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť.5. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 34 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) preskúmal napadnutý rozsudok spolu
s konaním, ktoré mu predchádzalo v súlade s § 379 a § 380 CSP v spojení s § 470 ods. 1 a 2 CSP,

bez nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné
zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na konanie a nové rozhodnutie.
Napadnuté rozhodnutie bolo vydané podľa zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku
(ďalej len O.s.p.). S účinnosťou od 01.07.2016 došlo k zrušeniu Občianskeho súdneho poriadku v
znení platnom a účinnom do 30.06.2016 a v zmysle prechodných ustanovení vyplývajúcich z ust. §

470 ods. 1, 2 veta prvá CSP sa aplikuje princíp okamžitej aplikability a princíp justifikácie účinkov
procesných úkonov, čo znamená, že právna úprava obsiahnutá v CSP sa aplikuje aj na konania
začaté pred 01.07.2016 so zachovaním právnych účinkov procesných úkonov, ktoré nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona i vtedy, ak novšia procesná úprava už s týmto následkom nepočíta.
Princíp justifikácie účinkov procesných úkonov vyplývajúcich z ust. § 470 ods. 2 CSP je kompatibilný s
princípom okamžitej aplikability vyplývajúcim z ust. § 470 ods. 1 CSP. Vzhľadom na uvedené, na úkon

súdu je potrebné hľadieť k momentu jeho vykonania.

6. Prvoinštančný súd svoje zamietavé rozhodnutie odôvodnil tým, že aktívna legitimácia žalobcu
nie je daná, pretože nebolo možné dospieť k záveru o platnosti postúpenia pohľadávky v dôsledku
nepreukázania splnenia podmienok postúpenia v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách (nepreukázané

doručenie výziev žalovaným).
Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, ak je napriek písomnej výzve banky alebo
pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením
čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo
pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť

písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez
súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred
postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v
celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením
čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol

jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať
postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka;
banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných
záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok
a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

Prvoinštančný súd toto zákonné ustanovenie, ktoré za určitých okolností umožňuje postupovať
pohľadávky banky aj na iné osoby, ako je banka, a aj bez súhlasu klienta (žalovaného) povýšil na normu,
ktorá všeobecné podmieňuje platnosť takéhoto úkonu.

7. V odôvodnení rozsudku súdu prvej inštancie absentuje vysvetlenie, prečo považuje ust. § 92 ods. 8

Zákona o bankách za také, ktoré stanovujú zákonné podmienky platného postúpenia pohľadávky banky.
V tomto smere je argumentácia súdu nepresvedčivá, arbitrárna, nepreskúmateľná. Z rozhodnutia nie je
zrejmé, ako sa norma, ktorá umožňuje banke postúpiť pohľadávku na iný subjekt a podmienky takéhoto
konania priamo dotýkajú platnosti postúpenia pohľadávky podľa Občianskeho zákonníka.
Vo vzťahu k vyššie uvedenému odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že z dôvodovej správy k § 92

ods. 8 ZoB vyplýva, že účelom predmetného ustanovenia je ochrana bankového tajomstva, stanovenie
podmienok prelomenia bankového tajomstva, s čím sa odvolací súd stotožňuje a nie skúmanie platnosti
zmluvy o postúpení pohľadávky.

8. Odvolací súd zároveň poukazuje aj na Všeobecné obchodné podmienky pripojené v spise a na

bod 19.16., podľa ktorého klient výslovne súhlasí s tým, že banka je oprávnená kedykoľvek postúpiť
akékoľvek svoje pohľadávky, a to bez ohľadu na to, či sú budúce alebo súčasné, podmienené alebo
nepodmienené, bez ohľadu na právny vzťah, z ktorého vyplývajú, ako aj bez ohľadu na to, či banka
vzniesla v súvislosti s takouto pohľadávkou akúkoľvek požiadavku, alebo nie, voči klientovi na tretiu
osobu, alebo previesť akékoľvek svoje záväzky na tretiu osobu. Takáto dohoda je medzi bankou a

žalovaným možná v súlade s Občianskym zákonníkom. V odôvodnení napadnutého rozsudku absentujú
akékoľvek právne úvahy a závery súdu prvej inštancie vo vzťahu k argumentom žalobcu poukazujúcim
na predmetné ustanovenie všeobecných obchodných podmienok.V rozhodnutí Ústavného súdu SR I. ÚS 242/2007 sa zdôrazňuje, že základným princípom výkladu
zmluvy je priorita výkladu, ktorý nezakladá neplatnosť zmluvy pred takým výkladom, ktorý neplatnosť
zmluvy zakladá, ak sú možné obidva výklady. Je tak vyjadrený a podporovaný princíp autonómie

zmluvných strán, povaha súkromného práva a s ním spojená spoločenská a hospodárska funkcia
zmluvy. Neplatnosť zmluvy má byť teda výnimkou a nie zásadou. Nie je teda ústavne konformné a je
v rozpore s princípmi právneho štátu vyplývajúcimi z čl. I. Ústavy SR, ak je taká prax, že všeobecné
súdy preferujú celkom opačnú tézu uprednostňujúcu výklad vedúci k neplatnosti zmluvy, pred výkladom
neplatnosť zmluvy nezakladajúci.

9. Keďže prvoinštančný súd svoje rozhodnutie náležite neodôvodnil v zmysle § 157 ods. 2 O.s.p. (od
01.07.2016 túto problematiku upravuje § 220 ods. 2 CSP), je jeho rozhodnutie nepreskúmateľné a v
rozpore so zásadami spravodlivého súdneho procesu (čl. 46 Ústavy SR, čl. 45 ods. 1 Dohovoru o
ochrane ľudských práv). Tým odňal stranám sporu právo konať pred súdom a zaťažil svoje rozhodnutie
vadou, pre ktorú bolo potrebné napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie vrátane súvisiaceho výroku

o trovách konania zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a rozhodnutie podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP.

10.Vďalšomkonaníbudeúlohouprvoinštančnéhosúduopätovnerozhodnúťstým,žesvojerozhodnutie
odôvodní v súlade s § 220 ods. 2 CSP tak, aby spĺňalo požiadavku preskúmateľnosti, pričom pri
rozhodovaní sa vysporiada aj s odvolacími námietkami žalobcu.

11. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 2:1.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej

opravy.Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické

vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.