Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Správny súd Košice

Judgement was issued by JUDr. Monika Tobiašová

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Potvrdzujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4Sp/39/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8015200772
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Tobiašová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8015200772.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove samosudkyňou JUDr. Monikou Tobiašovou v právnej veci navrhovateľa

POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, proti odporcovi Okresnému
úradu Bardejov, katastrálny odbor, Bardejov, Dlhý rad 16, za účasti M. V., bytom A., O. XXX/X, o
preskúmanie rozhodnutia odporcu zo dňa 05. februára 2015, číslo: OU-BJ-KO2-2015/V1517/13-Fo,
takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozhodnutie odporcu zo dňa 5. februára 2015, číslo: OU-BJ-KO2-2015/V1517/13-Fo.

Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 05.02.2015 rozhodol odporca ako príslušný správny orgán podľa

zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľnosti a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam
v znení neskorších predpisov (ďalej len Katastrálny zákon), o návrhu na vklad záložného práva podanom
dňa 24.06.2013, ktorého prílohou bola zmluva o zriadení záložného práva uzavretá medzi účastníkmi
POHOTOVOSŤ, s.r.o. a záložcom M. V. v zastúpení ProHelp- združenie občianskoprávnej pomoci tak,
že návrh podľa § 31 ods. 1 a 3 Katastrálneho zákona zamietol.

V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia odporca uviedol, že dňa 24.06.2013 mu bol doručený

návrh na vklad zmluvy o zriadení záložného práva s priloženou zmluvou o zriadení záložného práva zo
dňa 08.06.2013 uzavretou medzi záložným veriteľom a záložcom v zastúpení združením. Predmetom
záložného práva boli nehnuteľnosti v k.ú. A.. Za účelom presného a úplného zistenia skutkového stavu
prerušil konanie, aby zistil, či si záložca sám vybral splnomocnenca. Záložca nereagoval. Citoval § 31
ods.1,2,§52anasl.,poukázalna§22ods.2a§39Občianskehozákonníka. Popreskúmanílistínzistil,
žezmluvuozriadenízáložnéhoprávazazáložcupodpísalsplnomocnenec,pričomzobsahupredloženej
dohody o splnomocnení vyplýva, že dlžník nemohol ovplyvniť výber splnomocnenca, pretože išlo

o formulárovú typovú zmluvu, čím došlo ku konfliktu podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka,
pretože základným prejavom slobody vôle je pri splnomocnení slobodný výber osoby na obstarávanie
vlastných právnych záležitostí. Veriteľ takto vybral „svoje“ združenie, čo je prejavom konania veriteľa a
splnomocnenca v zhode.

V rovine ochrany spotrebiteľa je dohoda o plnej moci neprijateľnou zmluvnou podmienkou podľa §
53 ods. 1 OZ, ktorá je absolútne neplatná podľa § 53 ods. 5 OZ. Neplatná dohoda o splnomocnení

spôsobila absolútnu neplatnosť záložnej zmluvy podľa § 39 OZ. Záujmy dlžníka sú v rozpore s konaním
splnomocnenca, nerešpektuje vyváženosť medzi predmetom zmluvy, výškou úveru a príslušenstva a
predmetom záložnej zmluvy, ktorý je v nepochybne ďaleko väčšej hodnote.Na základe uvedeného postupom podľa § 31 ods. 1, 3 Katastrálneho zákona zamietol návrh na vklad.

Včas podaným opravným prostriedkom sa navrhovateľka domáha preskúmania tohto rozhodnutia. V

odvolaní uviedla, že dohoda o splnomocnení je uzavretá riadne, v súlade s príslušnými ustanoveniami
Občianskeho zákonníka o zastúpení a spĺňa náležitosti platného právneho úkonu, ktorými sú slobodná
vôľa, vážnosť, určitosť a zrozumiteľnosť. Záložca sa v zmysle riadne uzavretej dohody o splnomocnení
sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok vyplývajúci pre neho z predmetnej zmluvy o úvere a preto
udelil ProHelp - združeniu občianskoprávnej pomoci (ďalej len „splnomocnenec“) plnomocenstvo na

uzatvorenie záložnej zmluvy k nehnuteľnostiam, ktoré mali byť v čase uzatvorenia záložnej zmluvy
vo vlastníctve alebo spoluvlastníctve záložcu, ako aj na všetky právne úkony súvisiace s uzatvorením
predmetnej záložnej zmluvy. Na základe uvedeného vzniklo splnomocnencovi právo nakladať s
nehnuteľnosťou v mene záložcu - splnomocniteľa, pričom práva a povinnosti zo zastúpenia vznikajú
priamo záložcovi.

Poukázala na to, že pre správny orgán platí zásada spoľahlivého zistenia skutkového stavu veci podľa §
3 ods. 5 a § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie správneho orgánu musí okrem uvedeného vychádzať
zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu. Správny poriadok ukladá správnemu orgánu povinnosť
presne a úplne zistiť skutkový stav veci a úplnosť zistenia podkladov znamená, že boli vykonané všetky
prešetrenia a dôkazy, ktoré majú pre danú vec rozhodujúci význam. Správny orgán pritom musí v

odôvodnení svojho rozhodnutia uviesť všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom pre jeho rozhodnutie.
Presnosť zistenia znamená, že skutkové zistenia vyvodené z vykonaného prešetrenia zodpovedajú
skutočnému stavu a nie sú nepresne interpretované ani skreslené či už vedome alebo nevedome.

Navrhovateľka uviedla, že preskúmavané rozhodnutie vychádza z ničím nepodložených predpokladov,

čo dokazuje aj samotné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, v dôsledku čoho správa katastra si
nesplnila svoju zákonnú povinnosť a nevychádzala pri vydaní napadnutého rozhodnutia zo spoľahlivo
zisteného stavu veci. Zmienené ustanovenia Správneho poriadku sú podľa § 22 ods. 5 Katastrálneho
zákona plne aplikovateľné na katastrálne konanie, in concreto konanie o povolení vkladu vecného práva
do katastra nehnuteľností. Správny orgán vidí neprípustnosť predmetného plnomocenstva v dôvode

uvedenom v ustanovení § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pričom podľa odbornej literatúry z hľadiska
tohto ustanovenia nie je dôležitá samotná možnosť rozporu alebo pochybnosti o nestrannosti zástupcu,
ale rozpor musí reálne existovať.

Navrhovateľka akcentovala, že splnomocnenec v žiadnom prípade nemal a ani nemá záujem na

poškodení záložcu, čo vyplýva aj zo samotnej Dohody o splnomocnení, ktorá bola uzavretá za účelom
naplnenia a hájenia záujmov splnomocniteľa, teda záložcu a na jeho žiadosť po osobnom prerokovaní
a poučení o právnych úkonoch v dohode uvedených a o právach a povinnostiach, ktoré sa nimi
zakladajú. Z Dohody o splnomocnení rovnako vyplýva, že splnomocnenec poučil záložcu aj o právach
a povinnostiach vyplývajúcich pre neho zo zmluvy o úvere, vrátane skutočnosti, že záložné právo

vzniká vkladom do katastra nehnuteľností a rozpor v záujmoch musí reálne existovať a nestačí len
potenciálna možnosť takéhoto rozporu. Dôvodila tým, že Dohoda o splnomocnení je samostatne
existujúci dvojstranný právny úkon, ktorého jednou stranou v postavení splnomocniteľa je dlžník a
druhou stranou je zástupca, a to všetko bez akejkoľvek účasti veriteľa na ňom. Na tomto právnom úkone
sa nepodieľal veriteľ a z jeho obsahu nevyplýva, že by bol súčasťou veriteľovej zmluvnej dokumentácie.

Zo spisu správneho orgánu tiež nevyplýva, že by veriteľ zastúpenie zástupcom od dlžníka požadoval
alebo mu osobu zástupcu dokonca navrhoval. Z obsahu splnomocnenia je zrejmé, že toto bolo
udelené za účelom naplnenia a hájenia záujmov splnomocniteľa a na jeho žiadosť, a že zastupovanie
je bezplatné. Zástupca splnomocnenie s dlžníkom osobne prerokoval a poskytol mu potrebné

poučenie o právnych úkonoch v ňom uvedených a o právach a povinnostiach, ktoré sa nimi
zakladajú. Dlžník vyhlásil, že sa rozhodol zabezpečiť svoj záväzok zo zmluvy o úvere sám a z tohto
dôvodu využil bezplatnú pomoc zástupcu. Záväzkom zástupcu bolo okrem rokovania s veriteľom aj
posúdenie platnosti uzatváranej záložnej zmluvy. Navrhovateľ zdôraznil, že predložené plnomocenstvo
je samostatným právnym úkonom uzavretým medzi dlžníkom a jeho zástupcom, ktorý je úplne

nezávislým od veriteľa a jeho zmluvnej dokumentácie a správny orgán nepreukázal, že by veriteľ do
tohto právneho úkonu zasahoval alebo ovplyvňoval jeho obsah. Navrhovateľ poukázal na to, že Dohoda
o splnomocnení ako právny úkon bola urobená slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne tak, ako to
ustanovuje pre platnosť právneho úkonu zákon.Rovnako sa nestotožnila s právnym názorom odporcu, ktorý poukazuje na absolútnu neplatnosť Dohody
o splnomocnení s odvolaním sa na § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, t.j. pre neprijateľnú zmluvnú

podmienku v spotrebiteľskej zmluve. Domnieva sa, že Dohodu o plnomocenstve uzatvorenú medzi
splnomocniteľom a splnomocnencom nemožno posudzovať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka
o spotrebiteľských zmluvách. Má za to, že Dohoda o plnomocenstve nespĺňa zákonné náležitosti
spotrebiteľskej zmluvy, ktorou má § 52 Občianskeho zákonníka na mysli zmluvu bez ohľadu na právnu
formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľom je pritom osoba, ktorá pri uzatváraní a

plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Dohoduosplnomocnení,ktorejpredmetomjebezplatnézastupovaniesplnomocniteľasplnomocnencom
teda podľa nášho názoru nemožno posudzovať ako spotrebiteľskú zmluvu, a teda sa na ňu ani
nevzťahujú ustanovenia § 53 Občianskeho zákonníka o neprijateľných zmluvných podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách, na ktoré odkazuje správny orgán v napadnutom rozhodnutí.

Ďalší odvolací dôvod nesúvisel s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, keďže sa navrhovateľ
konfrontoval so záverom o neplatnosti úverovej zmluvy pre rozpor s dobrými mravmi a neplatnosti
dojednania úrokov z omeškania, ktoré neboli obsahom skúmaného rozhodnutia.

Podľa názoru navrhovateľky odporca vydal nezákonné rozhodnutie.

Žiadala, aby odporca rozhodnutie zrušil a povolil vklad záložného práva, a ak tak odporca neurobí, aby
krajský súd zrušil napadnuté rozhodnutie odporcu a vrátil mu vec späť na správne konanie.

Odporca odvolaniu nevyhovel a vec predložil na rozhodnutie krajskému súdu.

Krajskýsúdpodľa§250lanasl.ustanovenízákonač.99/1963Občianskehosúdnehoporiadku(ďalejlen
O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré mu predchádzalo, oboznámil sa s obsahom
administratívneho spisu, vypočul na pojednávaní účastníka správneho konania M. a dospel k záveru,
že opravný prostriedok nie je dôvodný.

Z výsluchu M. V. súd zistil, že pri vybavovaní úveru bola len pracovník spoločnosti Pohotovosť a jeho
sekretárka, žiadny zástupca združenia ProHelp tam nebol, o žiadnych nehnuteľnostiach nebola reč,
nevie, čo je to za združenie, nebol s ním v kontakte, pri podpise zmluvy nebolo.

Predmetompreskúmaniajerozhodnutiesprávnehoorgánuozamietnutínávrhunavkladzáložnejzmluvy
podľa § 31ods. 3 Katastrálneho zákona, keďže dospel k záveru, že dohoda o splnomocnení uzavretá
medzi splnomocniteľom M. V. a splnomocnencom Pro Help - združením občianskoprávnej pomoci
je v rozpore s § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, čo má za následok neplatnosť tohto právneho
úkonu. Splnomocniteľ nemal možnosť slobodného výberu osoby, ktorá ho bude zastupovať a podpísal

formulárovú typovú zmluvu, ktorej obsah nemohol ovplyvniť.

Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že návrhom zo dňa 08.06.2013 navrhovateľ žiadal o vklad
zmluvyozriadenízáložnéhopráva,č.196/2013-RAČdokatastranehnuteľnosti.Ztejtozmluvyuzavretej
medzi navrhovateľom ako záložným veriteľom a M., zastúpeným na základe dohody o splnomocnení

ProHelp - združením občianskoprávnej pomoci Bratislava ako záložcom vyplýva, že zmluvné strany sa
dohodli na zriadení záložného práva k podielovému spoluvlastníctvu k nehnuteľnostiam špecifikovaným
v čl. I. tejto zmluvy v prospech záložného veriteľa na zabezpečenie všetkých pohľadávok záložného
veriteľa voči záložcovi, ktoré vznikli a vzniknú na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa
26.09.2012, uzavretej medzi záložným veriteľom na strane veriteľa a záložcom na strane dlžníka

najmä na zabezpečenie pohľadávok záložného veriteľa voči záložcovi na vrátenie istiny úveru, spolu s
príslušenstvom, úrokov z omeškania, poplatkov a ostatných pohľadávok a zmluvných pokút zo zmluvy,
ako aj ostatných celkových nákladov v zmysle platných všeobecných podmienok, od omeškania až do
zaplatenia.

Z kópie Dohody o splnomocnení, ktorá bola uzatvorená medzi splnomocniteľom M. V. a
splnomocnencom ProHelp - združením občianskoprávnej pomoci, zastúpeným W. V. - W. združenia
vyplýva, že (citácia): „1. Za účelom naplnenia a hájenia záujmov splnomocniteľa a na jeho žiadosť
o bezplatné zastupovanie pri uskutočnení právnych úkonov uvedených v tejto dohode, vykonávanýchv súvislosti so Zmluvou o úvere uzatvorenou so spoločnosťou POHOTOVOSŤ s.r.o., č. zmluvy
XXXXXXXXX (ďalej len zmluva o úvere), splnomocniteľ udeľuje Združeniu ProHelp po osobnom
prerokovaní a poučení o právnych úkonoch v dohode uvedených a o právach a povinnostiach,

ktoré sa nimi zakladajú toto plnomocenstvo s nasledovným obsahom: 2. Splnomocniteľ udeľuje
Združeniu ProHelp plnomocenstvo vo všetkých veciach vyplývajúcich z uskutočnenia právnych úkonov
vymienených v tejto dohode, vrátane právneho posúdenia týmito úkonmi založených práv a povinností
a v tomto rozsahu aj vo veciach rokovania so spoločnosťou POHOTOVOSŤ s.r.o. ako poskytovateľom
úveru. Všetky konzultácie a zastupovanie pri rokovaní so spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. Združenie

ProHelp poskytne splnomocniteľovi bezplatne. 3. Splnomocniteľ sa sám rozhodol zabezpečiť svoj
záväzok zo Zmluvy o úvere a z tohto dôvodu sa rozhodol využiť bezplatnú pomoc pri zabezpečení
svojho záväzku Združením ProHelp. Za tým účelom uzatvára túto dohodu a udeľuje Združeniu
ProHelp plnomocenstvo na uzatvorenie záložnej zmluvy podľa § 552 Občianskeho zákonníka v
platnom znení v mene splnomocniteľa k nehnuteľnostiam, ktoré v čase uzatvorenia záložnej zmluvy
sú v splnomocniteľovom vlastníctve alebo spoluvlastníctve, a ktoré budú bližšie špecifikované v

priloženom liste vlastníctva ako formy zabezpečenia splnenia splnomocniteľovho záväzku zo Zmluvy o
úvere. Združenie ProHelp sa zaväzuje svedomito naplniť predmet udeleného plnomocenstva, pričom
splnomocniteľa poučilo o právach a povinnostiach vyplývajúcich zo Zmluvy o úvere vrátane skutočností,
že záložné právo vzniká vkladom do katastra nehnuteľností. Združenie ProHelp zároveň posúdi platnosť
záložnej zmluvy s ohľadom na platný právny poriadok Slovenskej republiky. Splnomocniteľ udeľuje

združeniu ProHelp plnomocenstvo na všetky právne úkony, ktoré je potrebné vykonať za účelom
uzatvorenia záložnej zmluvy podľa tejto dohody, vrátane vykonania ich zmien alebo doplnení, ktorými
sa zabezpečí splnenie splnomocnencovho záväzku zo Zmluvy o úvere uvedeného v bode 1 tejto
dohody, pozostávajúceho z nevyplatenej výšky pohľadávky a jej príslušenstva, vrátane zmluvných pokút
a nákladov, ktoré vznikli veriteľovi v súvislosti s uplatnením jeho práv vyplývajúcich zo Zmluvy o úvere.

Splnomocniteľ vyhlasuje, že sa sám rozhodol pre zabezpečenie svojho záväzku, čo je v súlade s jeho
záujmami, nakoľko sa jedná o splnenie jeho zmluvných povinností, ktorých splnenie je zabezpečené
prostredníctvom zmluvných sankcií. 4. Bližšia špecifikácia nehnuteľností vo vlastníctve splnomocniteľa
(sú rukou dopísané). 5. Združenie ProHelp v najlepšom záujme hájenia práv splnomocniteľa berie na
vedomie, že podpisom tejto dohody vzniká združeniu ProHelp povinnosť postupovať v súlade s prijatým

plnomocenstvom, ktoré je na základe vyhlásenia splnomocniteľa ako dlžníka zo zmluvy o úvere v celom
rozsahu v súlade so záujmami splnomocniteľa, a to až do jeho odvolania splnomocniteľom...“

Podľa § 151d ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. (ďalej len Občianskeho zákonníka), záloh môže byť vec,
právo, iná majetková hodnota, byt a nebytový priestor, ktoré sú prevoditeľné, ak zákon neustanovuje

inak. Záloh môže byť aj súbor vecí, práv, alebo iných majetkových hodnôt, podnik alebo časť podniku,
alebo iná hromadná vec.

Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo
právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom

sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.

Podľa § 31 ods. 4 Občianskeho zákonníka, ak je potrebné, aby sa právny úkon urobil v písomnej forme,
musí sa plnomocenstvo udeliť písomne. Písomne sa musí plnomocenstvo udeliť aj vtedy, ak sa netýka
len určitého právneho úkonu.

Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na
právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

Podľa § 23 Občianskeho zákonníka, zastúpenie vzniká na základe zákona, alebo rozhodnutia štátneho

orgánu (zákonné zastúpenie), alebo na základe dohody o plnomocenstve.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.Podľa § 29 Katastrálneho zákona, vklad podľa § 28 možno vykonať iba na základe právoplatného
rozhodnutia správy katastra.

Podľa § 5a ods. 2 Zákona č.250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona č.372/1990 Zb. o
priestupkoch ( ďalej len zákon o ochrane spotrebiteľa), predávajúci nesmie spotrebiteľovi vybrať ani inak
určiť osobu, ktorá má v súvislosti s uzavretím spotrebiteľskej zmluvy, plnením spotrebiteľskej zmluvy
alebo zabezpečením záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy konať v mene alebo v záujme spotrebiteľa.
Ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy, ktorými spotrebiteľ splnomocňuje tretiu osobu na vykonanie

právnych úkonov súvisiacich plnením spotrebiteľskej zmluvy alebo s uzavretím inej spotrebiteľskej
zmluvy, sú neplatné.

Podľa § 5a ods. 4 Zákona o ochrane spotrebiteľa, právny úkon, ktorým spotrebiteľ splnomocňuje tretiu
osobu na uzavretie dohody o zabezpečení splnenia záväzku spotrebiteľa zo spotrebiteľskej zmluvy v
mene spotrebiteľa, je neplatný.

Podľa § 30 ods. 5 písm. d/ Katastrálneho zákona, prílohou k návrhu na vklad je zmluva, na ktorej základe
má byť zapísané právo k nehnuteľnosti do katastra, v dvoch vyhotoveniach. Ďalšími prílohami je dohoda
o splnomocnení, ak je účastník konania zastúpený splnomocnencom; podpis splnomocniteľa musí byť
osvedčený, ak sa osvedčenie podpisu vyžaduje podľa § 42 ods. 3.

Podľa § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona, správa katastra preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje
podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať
s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo
nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či

sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada správa katastra aj na skutkové a právne
skutočnosti, 10b/ ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

Podľa § 31 ods. 3 Katastrálneho zákona, ak sú podmienky na vklad splnené, správa katastra vklad
povolí; inak návrh zamietne.

Podľa § 42 ods. 1, 2 Katastrálneho zákona, na zápis práv k nehnuteľnosti do katastra je spôsobilá v
štátnom jazyku, českom jazyku, alebo v úradne osvedčenom preklade písomne vyhotovená zmluva,
verejná listina, alebo iná listina bez chýb v písaní a počítaní a bez iných zrejmých nesprávnosti. Zmluva,
verejná listina, alebo iná listina obsahujú označenie:

a/ účastníkov práv k nehnuteľnostiam; ak ide o fyzickú osobu, meno, priezvisko, rodné priezvisko, dátum
narodenia, rodné číslo a miesto trvalého pobytu, ak ide o právnickú osobu, názov, sídlo a identifikačné
číslo, ako ho má pridelené, prípadne iné identifikačné údaje,
b/ právneho úkonu a jeho predmet, miesto a čas právneho úkonu,

c/ nehnuteľnosti podľa katastrálneho územia, pozemku podľa parcelného čísla evidovaného v súbore
popisných informácií, pozemku evidovaného ako parcela registra "C" alebo parcela registra "E", druhu
pozemku a výmery pozemku, súpisného čísla stavby a parcelného čísla pozemku, na ktorom je stavba
postavená, čísla bytu alebo nebytového priestoru, čísla poschodia, čísla vchodu a spoluvlastníckeho
podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na pozemku, prípadne na priľahlom

pozemku, súpisného čísla stavby a parcelného čísla pozemku, na ktorom je dom postavený; ak je
nehnuteľnosť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov, uvádza sa i podiel vyjadrený zlomkom k celku.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a s poukazom na obsah administratívneho spisu dospel
krajský súd k záveru, že správne postupoval správny orgán, ak zamietol návrh na vklad predmetnej

záložnej zmluvy z dôvodu, že dohoda o splnomocnení je vopred pripraveným formulárom s vopred
určeným zástupcom ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci a splnomocniteľ nemohol ovplyvniť
výber tohto zástupcu, nie je ani v jeho záujme uzatvorenie záložnej zmluvy, navrhovateľka bola
v kontakte so splnomocnencom, teda ide o rozpor záujmov zastúpeného a zástupcu. Dohoda o
splnomocnení je dvojstranným právnym úkonom a podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka,

právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný. Dohoda o
splnomocnení nebola urobená slobodne a vážne, je teda neplatná a záložnú zmluvu za záložcu uzavrel
splnomocnenec, ktorý na takýto úkon nebol oprávnený. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný
je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo saprieči dobrým mravom. Splnomocnenie na právny úkon k nehnuteľnostiam by malo kopírovať samotný
predmet zmluvy, t.j. obsahom zmluvy by mali byť tie isté náležitosti označenia nehnuteľností ako ich
vyžaduje zákon pre zmluvu a pre dohodu o splnomocnení.

To, že Dohoda o splnomocnení je absolútne neplatná pre rozpor záujmov dlžníka a jeho zástupcu v
zmysle § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka potvrdzuje aj skutočnosť, že na tunajší súd napadli nové
veci vo vzťahu k návrhom na zriadenie záložného práva a v každom prípade je záložca (pri uzatváraní
úverovej zmluvy dlžník) zastúpený združením občianskoprávnej pomoci ProHelp so sídlom v Bratislave.

Krajský súd dáva do pozornosti právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyslovený
v rozsudku sp. zn. 1Sžr 150/2012 zo dňa 11.júna 2013 týkajúci sa obdobnej problematiky: „Ak
splnomocniteľovi - úverovému dlžníkovi je odňatá možnosť určiť a vybrať si osobu splnomocnenca a
osoba splnomocnenca viackrát vystupuje v úverových obchodoch spoločnosti, ktorá poskytla úver, musí
nutne vyvolávať pochybnosti u konajúceho katastrálneho orgánu o tom, či výkon práv a povinností

splnomocnenca je skutočne v medziach riadneho zastupovania záujmov úverového dlžníka“.

Z uvedených dôvodov krajský súd podľa § 250q ods. 2 O.s.p. preskúmavané rozhodnutie potvrdil.

O náhrade trov konania rozhodol podľa § 250k ods. 1 v spojení s ust. § 250l ods. 2 O.s.p. Navrhovateľka

nebola v konaní úspešná, odporca ani ďalší účastníci konania nemajú zo zákona právo na náhradu trov
konania, preto súd účastníkom náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd
SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Prešove, a to písomne v štyroch vyhotoveniach. V

odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny, a čoho sa odvolateľ domáha.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.