Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, August 30, 2012

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7CoE/106/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8411208280
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 08. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Breza
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2012:8411208280.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného BENCONT INVESTMENTS, s.r.o., so sídlom v
Bratislave, na ulici Astrovej č. 2/A proti povinnému U. O., nar. XX.X.XXXX, bývajúcemu v O., na ul. S.
č. XXX/XX, o vymoženie sumy 891,68 Eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného
súdu Kežmarok zo dňa 27.3.2012 č.k. 2Er 1249/11 - 13 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd napadnutým uznesením žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie zamietol.

Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že v predmetnej exekučnej veci sa vymáha plnenie zo
štandardnej spotrebiteľskej zmluvy na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok.

Rozhodcovská doložka spotrebiteľom osobitne vyjednaná nebola, pričom na jej základe sa všetky spory
mali rozhodovať pred rozhodcovským súdom.

Podľa ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy
spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Ustanovenie § 53 ods. 3 Občianskeho

zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy len demonštratívne uvádzalo neprijateľné
zmluvné podmienky. Keďže išlo iba o príkladný výpočet neprijateľných podmienok, za neprijateľnú
bolo možné označiť aj inú zmluvnú podmienku spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Takouto neprijateľnou podmienkou je tiež
dojednanie o rozhodcovskej doložke vyžadujúcej od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil
výlučne v rozhodcovskom konaní. Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka s účinnosťou od 1.1.2008

rozšírilo len demonštratívny výpočet neprijateľných podmienok o podmienku vyžadujúcu od spotrebiteľa
v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky riešiť spory s dodávateľom výlučne v rozhodcovskom
konaní. Dojednaná rozhodcovská doložka v predmetnej veci znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť
rozhodovanie sporu štátnych súdom.

Zmluvná podmienka v štandardnej formulárovej zmluve uzatvorenej po 31.12.2007 alebo vo
všeobecných obchodných podmienkach inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom
individuálne dojednaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v
rozhodcovskom konaní bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok mohol byť
exekučným titulom na udelenie poverenia pre exekútora. O takúto zmluvnú podmienku ide aj vtedy,
ak síce spotrebiteľ podľa nej mal možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale

ak by podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol
nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátnom súde, ak by chcel zabrániťrozhodcovskému konaniu. Súdu nič nebráni postupovať obdobne aj za stavu, že zmluva bola uzatvorená
pred 1.1.2008.

Keďže neprijateľná rozhodcovská doložka sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinnosti z takejto
doložky dobrým mravom odporuje. Súd prvého stupňa podľa ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Navrhol uznesenie

zmeniť tak aby súdny exekútor bol poverený vykonaním exekúcie. Ako dôvod uviedol, že povinnému
boli poskytnuté peňažné prostriedky v zmysle dohodnutých podmienok uvedených v zmluve o úvere.
Povinný si svoj záväzok vyplývajúci zo zmluvy o úvere nesplnil. V dôsledku toho si oprávnený svoju
splatnú pohľadávku proti povinnému uplatnil žalobou na rozhodcovskom súde. Rozhodcovský súd
následne rozhodol v súlade so zákonom č. 244/2002Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších
predpisov na základe jemu predložených dôkazov. Pokiaľ ide o neprijateľnú podmienku obsiahnutú v

ust. §53 ods.4 písm. r) OZ, táto bola do Občianskeho zákonníka zavedená až s účinnosťou od 1.1.2008.
Cieľom právnej úpravy vyplývajúcej z ust. §53 ods.4 písm. r) OZ účinného od 1.1.2008 bolo podľa
dôvodovej správy umožniť spotrebiteľom rozhodnúť sa, kde uplatnia svoje práva. Ak by niektoré z
ustanovení rozhodcovskej doložky zakladalo výlučne právomoc rozhodovať spor iba v rozhodcovskom
konaní, navrhovaná úprava považuje takéto ustanovenie za neprijateľné, čo však nemá za následok

zrušenie platnosti celej rozhodcovskej doložky. Spotrebiteľovi ako aj dodávateľovi ostáva možnosť riešiť
spor v zmysle dojednanej rozhodcovskej doložky v rozhodcovskom konaní, ale spotrebiteľ môže svoje
práva voči dodávateľovi uplatňovať nie iba v zmysle dojednanej rozhodcovskej doložky, ale ak sa tak
rozhodne aj v občianskom konaní a zmluvná podmienka, ktorá by mu v tom bránila bude v zmysle
navrhovaného ustanovenia považovaná za neprijateľnú. Uvedené ustanovenie, teda v žiadnom prípade

nespôsobuje neplatnosť celej rozhodcovskej doložky. V zmysle Smernice Rady č. 93/13/EHS sa za
nekalú podmienku považuje taká rozhodcovská doložka, ktorá od spotrebiteľa vyžaduje aby spory, v
ktorých je spotrebiteľ aktívne legitimovaný predkladal na riešenie výlučne v rozhodcovskom konaní,
ktoré nie je upravené právnymi predpismi. V slovenskom právnom poriadku rozhodcovské konanie
upravuje zákon č. 244/2002Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov, ktorý v plnej

miere reflektuje požiadavku ochrany spotrebiteľa, najmä so zreteľom na judikatúru Európskeho súdneho
dvora. Podľa ust. §35 zákona č.244/2002Z.z. v znení neskorších predpisov doručený rozhodcovský
rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa §37 má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké
účinky ako právoplatný rozsudok súdu. Rozhodcovský rozsudok tak predstavuje prekážku res iudicata.
Exekučný súd vychádzajúc z ust. §44 ods.2 Exekučného poriadku je povinný skúmať ex offo iba súlad

exekučného titulu so zákonom, t.j. formálnu a materiálnu stránku vykonateľnosti tohto titulu a nie vecnú
správnosť exekučného titulu. V exekučnom konaní nemožno skúmať povahu rozhodcovskej doložky
vzhľadom na právoplatnosť a vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku. Právoplatný a vykonateľný
rozsudok vydaný rozhodcovským súdom predstavuje exekučný titul spôsobilý na vykonanie exekúcie.
Zamietnutím žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie sa oprávnenému

znemožnilo uplatniť si svoje veriteľské práva v exekučnom konaní.

Odvolací súd v zmysle zásad ust. §212 OSP preskúmal napadnuté uznesenie spolu s konaním, ktoré
mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. §214 ods.2 OSP a zistil,
že odvolanie oprávneného nie je opodstatnené.

Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny
právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach
nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvostupňovým
súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

Len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia je potrebné poukázať na skutočnosť, podľa
ktorej špeciálna úprava spotrebiteľského úveru v čase uzatvorenia zmluvy bola obsiahnutá v zákone č.
258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Tento právny predpis účinný v čase uzatvorenia zmluvy v ust.
§ 2 písm. a) definoval spotrebiteľský úver ako dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe

zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme. Veriteľom
v zmysle ust. § 3 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy bola fyzická
alebo právnická osoba poskytujúca spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania a spotrebiteľom podľaust. § 3 ods. 2 tohto právneho predpisu fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný
účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Základnou črtou spotrebiteľskej zmluvy je to, že je pre spotrebiteľa vopred pripravená a nie je vytvorený
priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Úver poskytnutý právnym predchodcom
oprávneného túto charakteristiku spĺňa. Súčasťou zmluvy o úvere boli bez akýchkoľvek pochybností
všeobecné obchodné podmienky úveru, ktoré povinný ovplyvniť nemohol, nakoľko boli už vopred
pripravené pre veľký počet spotrebiteľov.

Novela Občianskeho zákonníka uskutočnená zákonom č. 150/2004 Z. z. s účinnosťou od 01. 04. 2004
zakotvila do nášho súkromného práva právnu úpravu spotrebiteľských zmlúv. Uvedenou novelou bola
prebratáiSmernicaRady93/13/EHSonekalýchpodmienkachvspotrebiteľskýchzmluvách,čojezrejmé
z ust. § 879g Občianskeho zákonníka. Aj keď Občiansky zákonník účinný od 01. 04. 2004 v ust. § 52
ods. 1 za spotrebiteľské označil len odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti Občianskeho zákonníka a

zmluvu podľa § 55 Občianskeho zákonníka, táto okolnosť nevylučuje aplikáciu ust. § 53 Občianskeho
zákonníka pri posudzovaní neprijateľných podmienok aj v iných spotrebiteľských zmluvách, napr. v
zmluvách o spotrebiteľských úveroch. Zákon č. 258/2001 Z. z. účinný v čase uzatvorenia zmluvy a
ani v tom istom čase účinný Obchodný zákonník úpravu neprijateľných podmienok spotrebiteľských
zmlúv neobsahovali. Tieto právne predpisy v širšom rámci súkromnoprávnej úpravy, ktorej základným

všeobecným predpisom je Občiansky zákonník, majú postavenie predpisov špeciálnych. Ust. § 1 ods.
2 Obchodného zákonníka priamo ukladá riešiť otázky Obchodným zákonníkom neupravené podľa
predpisov občianskeho práva.

V tejto súvislosti je právne významné ust. § 853 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého

občianskoprávne vzťahy, pokiaľ nie sú osobitne upravené ani týmto ani iným zákonom sa spravujú
ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy obsahom aj účelom im najbližšie. Vychádzajúc
z uvedeného v dôsledku nedostatku inej právnej úpravy neprijateľných podmienok pri zmluvách o
spotrebiteľských úveroch je potrebné vychádzať z ust. § 53 Občianskeho zákonníka upravujúceho
analogický prípad. Inak by sa minula účinkom do nášho právneho poriadku implementovaná Smernica

Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

Podľadohodnutejrozhodcovskejdoložkysavšetkysporysozmluvymaliriešiťvýlučnevrozhodcovskom
konaní pred rozhodcovským súdom. Takáto zmluvná podmienka v štandardnej formulárovej zmluve
alebo vo Všeobecných zmluvných podmienkach inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola

spotrebiteľom individuálne dojednaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil
výlučne v rozhodcovskom konaní bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok mohol
byť exekučným titulom pre udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Občiansky zákonník síce až od 01. 01. 2008 v ust. § 53 ods. 4 písm. r) za neprijateľné označil

aj dojednanie vyžadujúce v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s
dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, avšak táto okolnosť nie je dôvodom na iné
vyhodnotenie takejto neprijateľnej podmienky u zmlúv uzatvorených pred 31. 12. 2007. Občiansky
zákonník účinný do 31. 12. 2007 len demonštratívne menoval niektoré neprijateľné podmienky, a teda
charakter neprijateľných podmienok mohli mať i iné podmienky spôsobujúce značnú nerovnováhu v

právach a v povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Občiansky zákonník s takýmito
neprijateľnýmipodmienkamispôsobujúcimiznačnúnerovnováhuvprávachavpovinnostiachzmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa v ust. § 53 vždy spájal sankciu neplatnosti.

Keďže ust. § 53 Občianskeho zákonníka nikdy nebolo zaradené medzi prípady relatívnej neplatnosti (§

40a Občianskeho zákonníka) išlo o neplatnosť absolútnu pôsobiacu bez ďalšieho priamo zo zákona, na
ktorú musel súd prihliadať z úradnej povinnosti. Ak teda dojednaná podmienka ukladajúca spotrebiteľovi
podrobiť sa rozhodcovskému konaniu vyvolanému dodávateľom je pre jej neprijateľnosť neplatná,
pre vykonanie exekúcie chýba základný predpoklad, a to právoplatný a vykonateľný exekučný titul.
Rozhodcovský súd môže totiž vec v rozhodcovskom konaní prejednať len vtedy, ak medzi zmluvnými

stranami bola v súlade s ust. § 3 zákona č 244/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov uzatvorená platná
rozhodcovská zmluva o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v
určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní. Bez takejto
platnej zmluvy majúcej buď formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve (§4 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov) akýkoľvek rozhodcovský rozsudok
nemôže byť podkladom pre exekučné konanie.

Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. § 219 O. s. p. napadnuté
uznesenie v celom rozsahu ako vecne správne potvrdil.

Ohľadne tvrdení o nemožnosti skúmania platnosti rozhodcovskej doložky v exekučnom konaní a
o prekážke právoplatne rozsúdenej veci vytvorenej exekučným titulom, odvolací súd poukazuje na

zásadné stanovisko vyslovené Ústavným súdom SR v uznesení zo dňa 24.2.2011, č.k. IV.US55/11-19.
V odôvodnení tohto rozhodnutia poukázal nato, že ak Exekučný poriadok v ust. § 44 ods.2 pojednával
o skúmaní súladu exekučného titulu so zákonom ako takým ( t.j. či už so zákonom hmotno-
právnehocharakterualebosozákonomprocesno-právnehocharakteru),exekučnýsúdmoholexekučný
titul preskúmavať aj z hľadiska príslušných hmotno-právnych zákonných ustanovení a nie len z
procesného hľadiska. Za neopodstatnenú označil i námietku o znemožnení plnenia vzniknutého zo

zmluvy v dôsledku zastavenia exekúcie zo strany štátneho orgánu. Uznesenie o zastavení exekúcie
nebráni oprávnenému domáhať sa na príslušnom súde podľa platných procesných predpisov vydania
rozhodnutia znejúceho na plnenie dlžnej peňažnej sumy v zmysle zmluvy. Tieto závery Ústavného súdu
SR sú plne akceptovateľné tiež v prejednávanej veci.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.