Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, December 10, 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3CoZm/25/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7110208196
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Sopoliga

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7110208196.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Sopoligu a členov senátu

JUDr. Drahomíry Brixiovej a JUDr.Gabriely Varhalíkovej v právnej veci žalobcu: T. N. spol. s r.o., A. XX/
C, G., IČO: XX XXX XXX, zastúpeného S.. V. G., advokátom, J.. sv. D. XX, K., proti žalovaným: 1/ W
s.r.o., E. XXX, H.-N. mesto, F.: XX XXX XXX (pôvodne žalovaný H. H., spol. s r.o., E. X/A, H., IČO: XX
XXX XXX) 2. Y. Y., nar. XX.X.XXXX, S. č.XXX/XX, N. Y., 3. I. I., nar. X.X.XXXX, H. č.XX, H., 4. V., s.r.o.
H., Z. č.XX, H., IČO: XX XXX XXX, 5. F.. K. N., nar. X.X.XXXX, S. č.8, H., o zaplatenie 384.620,96 eur s
prísl., o odvolaní žalovaného v 2. a 3. rade proti rozsudku Okresného súdu Košice I č.k. 29CbZm/1/2011
- 220 zo dňa 26.4.2013 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j erozsudok súdu prvého stupňa.

Žalovaní v 2. a 3. rade sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania
1 437,53 eur na účet právneho zástupcu žalobcu do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom ponechal v platnosti zmenkový platobný rozkaz Okresného
súdu Košice I zo dňa 7.7.2010 č. k. 30Zm/6/2010-20 voči žalovanému v 2. rade a žalovanému v 3. rade.
Zároveň uložil žalovanému v 2. rade a žalovanému v 3. rade povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť
žalobcovi trovy námietkového konania vo výške 3.537,47 eur na účet Mgr. V. G., M. kancelária J.. sv.

D. č.XX, K. do 15 dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v
rozsahu plnenia povinnosť druhého žalovaného.

Súd prvého stupňa toto rozhodnutie odôvodnil tým, že na návrh žalobcu vydal dňa 7.7.2010 Zmenkový
platobný rozkaz, v ktorom žalovanému v 1., 2., 3., 4. a 5. rade uložil, aby do troch dní zaplatili spoločne
a nerozdielne sumu 384.620,96 eur s 6%-ným úrokom ročne odo dňa 30.7.2009 až do zaplatenia a
nahradili trovy konania vo výške 25.926,36 eur, alebo aby v tej istej lehote podali námietky, v ktorých

musia uviesť všetko, čo proti zmenkovému platobnému rozkazu namietajú. Žalobca predložil v prvopise
zmenku (vlastnú) o pravosti, ktorej nebol dôvod pochybovať a na základe ktorej bol vydaný zmenkový
platobný rozkaz.

Proti vydanému zmenkovému platobnému rozkazu podali žalovaní v 2. a 3. rade včas námietky. V
námietkach žalovaní v 2. a 3. rade uviedli, že nebola samotná vyplnená zmenka, nebola Dohoda o
vyplňovacom práve a nebola ani dohoda o pristúpení k záväzku. Z dôvodu právnej istoty a vzhľadom

na zásadu koncentrácie napriek vyššie uvedenému žalovaní v 2. a 3. rade vzniesli námietku proti
majiteľovi zmenky; tvrdili, že zmenku predloženú súdu nikdy nevystavil, keďže im jej kópia nebola
súdom doručená a vzniesli námietku nepravosti zmenky, ako aj podpisov na nej uvedených; námietku
neoprávneného zásahu do textu zmenky a to najmä v podobe dopísania doložky BEZ PROTESTU, ktorása nekryje s podpisom vystaviteľa zmenky; námietku neexistencie kauzy, lebo zmenka vznikla celkom
bezdôvodne; námietku zániku kauzy, lebo dôvod pre zmenku zanikol; námietku premlčania; námietku
platnosti zmenky, zmenku považovali za neplatnú; tvrdili, že zmenka je zmätočná a že nespĺňa zákonom

požadované náležitosti vzťahujúce sa na právne úkony.

Súd prvého stupňa na prejednanie týchto námietok nariadil pojednávanie a konštatoval, že žalovaný
v 3. rade - I. I. písomne zo dňa 23.4.2013 požiadal o ospravedlnenie jeho neúčasti na pojednávaní
dňa 26.4.2013 a zároveň navrhol odročiť pojednávanie z dôvodu náhleho zhoršenia zdravotného stavu,

ktorý spôsobil jeho práceneschopnosť odo dňa 23.4.2013 a nemôže sa osobne zúčastniť pojednávania
nariadeného na deň 26.4.2013, nakoľko nedodržaním liečebného režimu by mohlo dôjsť k závažnému
zhoršeniu jeho zdravotného stavu a ako prílohu k žiadosti priložil Potvrdenie o dočasnej pracovnej
neschopnosti.

Prvostupňový súd poukázal na to, že vyššie uvedenému predchádzala žiadosť žalovaného v 3. rade o

odročenie pojednávania aj dňa 30.11.2012 a 15.2.2013, avšak v danom prípade nebol dodržaný postup
v zmysle ust. § 119 ods. 1 až 3 O.s.p.. Súd však už neakceptoval tretiu žiadosť o odročenie pojednávania
a postup žalovaného v 3. rade vyhodnotil ako úmyselné prieťahy v konaní.

Pokiaľ ide o žalovaného v 2. rade, konštatoval prvostupňový súd, že doručenie bolo preukázané podľa

doručenky dňa 13.4.2012, nezúčastnil sa pojednávania, nepožiadal o ospravedlnenie jeho neúčasti na
pojednávaní a ani o odročenie pojednávania, a preto prvostupňový súd s poukazom na ust. § 101 ods.
2 vec prejednal v neprítomnosti žalovaného v 2. rade.

Súd prvého stupňa z vykonaného dokazovania zistil, že bola vystavená zmenka, ktorá obsahuje

obchodné meno H. H., spol. s r.o., adresu vystaviteľa so sídlom A. č.XX, H. na sumu 384.620,96 eur,
miesto a dátum vystavenia K. 31.3.2009 a že za túto zmenku zaplatím nie na rad spoločnosti T. N. spol.
s r.o., odštepný závod K. so sídlom E. č.1, K., IČO: XX XXX XXX.

Konštatoval prvostupňový súd, že žalovaní v 2. a 3. rade nespochybnili v podaných námietkach

skutočnosť, že sumu uvedenú na zmenke, ktorej zaplatenie je predmetom tohto konania, nezaplatili.
Uviedol, že predmetná zmenka obsahuje PERAVAL za vystaviteľa:
- Y. Y., nar. XX.X.XXXX, S. č.XXX/XX, N. Y.,
- I. I., nar. X.X.XXXX, H. č.XX, H.,
- V., s.r.o. H., I. č.4, H., IČO: XX XXX XXX,

- F.. K. N., nar. X.X.XXXX, S. č.8, H..

Súd prvého stupňa konštatoval, že vlastná zmenka podpísaná žalovanými má náležitosti podľa časti II
ust. § 75 zák. č. 191/1950 Zb., ide o abstraktný záväzok, ktorý je nezávislý na iných právnych vzťahoch
a nie je významné, prečo bola zmenka vystavená, že v zmenkovom konaní súd iba skúma, či zmenka,

zaplatenie ktorej sa žalobca domáha, spĺňa zákonné náležitosti a je nepodstatný dôvod, na základe
ktorého bola zmenka vystavená. Nedostatok zákonných náležitostí zmenky súd nezistil.

Prvostupňový súd poukázal na to, že žalovaní v 2. a 3. rade podpísali zmenku ako ručitelia vystaviteľa,
že zmenečné ručenie upravuje ust. § 30a nasl. Zmenkového zákona č. 191/1950 Zb. v znení neskorších

predpisov a že podľa § 30 citovaného zákona zaplatenie zmenky možno pre celú zmenkovú sumu alebo
pre jej časť zaručiť zmenečným ručením. Túto záruku môže dať tretia osoba alebo aj ten, kto sa už na
zmenku podpísal.

Uviedol, že zmenečné ručenie (aval) zvyšuje bonitu zmenky, pretože zvyšuje istotu majiteľa, že nároky

vyplývajúce zo zmenky budú uspokojené. Zmenečné ručenie vzniká písomným prehlásením ručiteľa
(avalistu), ktoré sa vyjadruje slovami ako ručiteľ alebo per aval alebo inou doložkou rovnakého významu.
Ručiteľ musí zmenku podpísať a ručiteľské prehlásenie sa píše na zmenku alebo na jej prívesok.

Vzhľadom na to, že ručiteľ je zaviazaný rovnako ako ten, za koho sa zaručil vyplýva, že veriteľ nemusí

žiadať o platenie najskôr dlžníka, aby mohol žiadať plnenie od ručiteľa, ale môže sa obrátiť priamo
na ručiteľa bez toho, aby predtým žiadal o plnenie dlžníka. Z povahy zmenky vyplýva, že záväzok
zmenečného ručiteľa alebo avalistu, je postavený na úroveň zaisťovaného záväzku a nie je teda
záväzkom subsidiárnym, z čoho vyplýva, že ak zanikne záväzok dlžníka, zanikne aj záväzok ručiteľa.K námietkam žalovaného v 2. a 3. rade prvostupňový súd poukázal aj na to, že zmenka je abstraktný,
bezpodmienečný a nesporný záväzok z cenného papiera a k tomu, aby platne existovali záväzky do nej

vtelené, nepotrebuje žiadnu kauzu. Abstraktnosť zmenky, ako cenného papiera spočíva v tom, že zákon
č. 191/1950 Zb. (Zákon zmenkový a šekový) obsahuje komplexnú úpravu zmenkového práva, neviaže
vznik zmenkových záväzkov na žiadne iné okolnosti, ako na plnenie formalít, ktoré predpisuje. Právna
úprava abstrahuje zmenku od dôvodov, ktoré viedli k jej vystaveniu.

Zdôraznil, že z okolností, za ktorých zmenka vznikla je zrejmé, že plní funkciu zabezpečovaciu, t.j.
zabezpečuje záväzky žalovaného v 1. rade a tým, že žalovaný v 1. rade zmenku vystavil a žalovaní v 2.,
3., 4. a 5. rade zmenku podpísali, akceptovali návrh žalobcu zabezpečiť svoje záväzky takouto formou.

Uviedol aj tú skutočnosť, že postavenie avalistu v rámci zmenkových vzťahov je odlišné od všeobecného
postavenia ručiteľa a avalista tak nemôže vznášať námietky osoby, za ktorú je na zmenke podpísaný.

V prípade kauzálnych námietok sa môže opierať len o vlastný mimozmenkový vzťah so žalobcom ako
majiteľom zmenky.

Konštatovalprvostupňovýsúd,žezmenkaobsahujevzmysleust.§75 Zákonazmenkovéhoašekového
všetky uvedené obligatórne náležitosti vlastnej zmenky. Poukázal aj na to, že žalovaný v 2. rade a

žalovaný v 3. rade neopodstatnene namietali aj výšku zmenkovej sumy, pričom svoje tvrdenia neopreli
o žiadny relevantný dôkaz.

Prvostupňový súd v ďalšom poukázal na to, že žalovaní v 2. a v 3. rade namietajú predovšetkým, že:
- nebola (doručená) samotná vyplnená zmenka;

- nebola dohoda o vyplňovacom práve;
- nebola ani dohoda o pristúpení k záväzku;
- zmenka uvádzaná v návrhu nikdy nebola vystavená, nakoľko zmenka bola vystavená ako
blankozmenka;
- blankozmenka bola vyplnená v rozpore so zmluvou o vyplňovacom práve - zmluvou o pristúpení k

záväzku.

Uvedené námietky považoval za irelevantné a zmätočné, pretože žalobca nikdy so žalovaným v 1.
rade ako vystaviteľom zmenky, z ktorej odvodzuje svoje nároky, neuzavrel žiadnu Zmluvu o pristúpení k
záväzku ani samostatnú Dohodu o vyplňovacom práve, ako to uvádzajú žalovaní. Zmenkový platobný

rozkaz bol vystavený na základe riadne vyplnenej a vystavenej vlastnej zmenky vystavenej žalovaným v
1. rade, nie na základe blankozmenky, pričom žalobca zmenku nevyplňoval, ani nijakým iným spôsobom
do nej nezasahoval. Z námietok žalovaných vyplýva, že im nie je jasné, akú zmluvu uzavreli a akú
zmenku vystavili/avalovali.

Vlastná zmenka žalovaného v 1. rade (avalovaná žalovanými v 2. až 5. rade) zabezpečuje pohľadávku
žalobcu voči žalovanému v 1. rade na zaplatenie odplaty za postúpenie pohľadávok žalobcu (ako
postupcu) žalovanému v 1. rade (ako postupníkovi) na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa
31.3.2009. Výška zmenkovej sumy zodpovedá výške odplaty za postúpenie pohľadávok podľa zmluvy,
ktorá napriek početným výzvam nebola žalobcovi uhradená, a to ani čiastočne.

Žalobca a žalovaní uzavreli spolu so Zmluvou postúpení pohľadávky tiež Zmluvu o použití zmenky, ktorá
upravuje vystavenie vlastnej zmenky žalovaným v 1. rade a jej použitie, vrátane spôsobu vymáhania
nárokov zo zmenky, a to postupnými výzvami na úhradu žalovaných v 1. až 5. rade v stanovenom poradí,
pričom žalobca pri vymáhaní nárokov zo zmenky postupoval presne v zmysle dohodnutého spôsobu

vymáhania dlžnej sumy, a to postupnými výzvami všetkých žalovaných v dohodnutej priorite, ktoré
však napriek tomu boli neúspešné, a preto bol žalobca nútený podať návrh na vydanie zmenkového
platobného rozkazu.

Pokiaľ žalovaní namietajú, že žalovaný v 1. rade (ako emitent) zrušil cenný papier, na základe ktorého

bol vydaný zmenkový platobný rozkaz, konštatoval, že rozhodnutie žalovaného v 1. rade o zrušení
zmenky je neplatné, bez právnych účinkov a vo vzťahu k vydanému zmenkovému platobnému rozkazu
je možné považovať za právne irelevantné. Žalobcovi nebolo doručené, ani nemal žiadnu informáciuo akomkoľvek inom rozhodnutí emitenta o zrušení zmenky, okrem jeho spomenutia v texte námietok
žalovaného v 1. rade.

Rozhodnutie žalovaného v 1. rade o zrušení zmenky je neplatné, nakoľko nie je dostatočne určité
a nespĺňa všetky podmienky, ustanovené zákonom. Všetci žalovaní v námietkach viackrát uvádzajú,
že príslušná zmenka mala byť vystavená ako blankozmenka zabezpečujúca pohľadávky zo Zmluvy
o pristúpení k záväzku, ktorej použitie malo byť upravené Dohodou o vyplňovacom práve. Je však
nesporné, že zmenkový platobný rozkaz bol vystavený na základe vlastnej zmenky (nie vyplnenej

blankozmenky) zabezpečujúcej pohľadávky zo Zmluvy o postúpení pohľadávky.

Rozhodnutie žalovaného v 1. rade o zrušení zmenky je neplatné aj z dôvodu, že nie je určený deň,
ku ktorému má zmenka zaniknúť, čo je nevyhnutnou náležitosťou zániku zmenky v zmysle príslušného
zákona. Neuvedenie príslušného dňa zániku zmenky, znamená rozpor podstatných zložiek právneho
úkonu s kogentným právom, čo robí príslušný právny úkon neplatným. Príslušné ustanovenie Zákona o

cenných papieroch spája vznik, zmenu alebo zánik práv a povinností len s právnym úkonom, pri ktorom
je určený deň, kedy má zánik nadobudnúť účinnosť; s právnym úkonom, kde takéto určenie chýba,
nemôže byť takýto vznik, zmena alebo zánik spojený.

Rozhodnutie o zrušení zmenky je neplatné aj z dôvodu, že zákon „zrušenie“ zmenky nepozná. Zákon

o cenných papieroch upravuje zánik zmenky, čo však nemožno zamieňať so zrušením. Žalovaný v 1.
rade tak zrušením zmenky urobil prejav vôle, s ktorým zákon nespája žiadne účinky.

Konštatoval, že je nesporné, že cieľom „zrušenia“ zmenky žalovaným v 1. rade (ako emitentom)
je jednoznačné vyhnutie sa splneniu svojho záväzku voči žalobcovi zabezpečovaného zmenkou.

Zdôraznil, že emitent zmenky nemôže jednostranným úkonom platne spôsobiť zánik zmenky, ako
aj práv a povinností z nej vyplývajúcich a vyhnúť sa tak splneniu svojho záväzku, nakoľko takýmto
zánikom by postavenie majiteľa zmenky bolo podstatným spôsobom zhoršené, pokiaľ by nemohol využiť
právne prostriedky, ktoré zákon spája s vymáhaním zmenkových pohľadávok, čo je v príkrom rozpore
s podmienkami a východiskami, za ktorých strany do zmluvného vzťahu vstupovali. Takýto výkon práv

emitentom zmenky by bol nesporne v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, preto v súlade
s § 265 Obchodného zákonníka nemôže požívať právnu ochranu.

Vychádzajúc z vyššie uvedeného konštatoval, že predpokladom pre vydanie zmenkového platobného
rozkazu je predloženie prvopisu zmenky, o pravosti ktorej niet dôvodu pochybovať a ďalších listín,

potrebných na uplatnenie práva. Podanie námietok nemá vplyv na platnosť zmenkového platobného
rozkazu. Aj v prípade podania námietok voči zmenkovému platobnému rozkazu, súd musí nevyhnutne
skúmať stav v čase vystavenia zmenkového platobného rozkazu. Prípadný zánik zmenky, ku ktorému
došlo po vydaní zmenkového platobného rozkazu, nemôže mať vplyv na jeho platnosť, a to najmä
preto, že zánik zmenky nijakým spôsobom neovplyvňuje spomínané predpoklady pre vydanie (naďalej

platného) zmenkového platobného rozkazu, a to najmä predloženie pravej a platnej zmenky žalobcom.

Navyše, odplata za postúpenie pohľadávky žalobcom žalovanému v 1. rade vo výške zmenkovej sumy,
zabezpečovaná zmenkou, zostáva naďalej v plnom rozsahu neuhradená a existencia dlhu v kauzálnom
vzťahu presne zodpovedá stavu, ktorý vyplýva zo zmenky a jej uplatnenia žalobcom.

Pokiaľ žalovaní považujú doložku na zmenke „bez protestu“ za nenapísanú, nakoľko nie je podpísaná
žalovaným v 1. rade ako vystaviteľom zmenky, aj túto námietku považoval za irelevantnú, nakoľko
žalovaný v 1. rade (ako vystaviteľ zmenky) podpísal zmenku, ktorej súčasťou bola aj doložka „bez
trov“, a to bezprostredne pred základným zmenkovým prehlásením vystaviteľa. Doložka bola na zmenke

umiestnená pred jej podpisom vystaviteľom, nebola dodatočne dopisovaná. V zmysle zmenkového
právaiustálenejsúdnejpraxesamostatnýpodpisdoložkyniejepotrebný,pokiaľjedoložkaumiestnenáv
takom vzťahu k základnému zmenkovému prehláseniu vystaviteľa, že jeho podpis pod týmto vyhlásením
kryje aj túto doložku. Ide teda nepochybne o také umiestnenie, podpis vystaviteľa kryje zmenkové
vyhlásenieajdoložku„beztrov“,pretodoložkamusíbyťpovažovanázaplatnúajbezsamotnéhopodpisu

žalovaného v 1. rade ako vystaviteľom.

Pokiaľ žalovaní namietali existenciu a platnosť pohľadávky, ktorú zmenka zabezpečuje, menovite:
a) postúpené pohľadávky boli spochybnené;b) žalovaný v 1. rade od zmluvy odstúpil, čím mal žalobcovi zaniknúť nárok na zaplatenie odplaty za
postúpenie;
c) žalobca vymáha neexistujúcu pohľadávku

uviedol, že odo dňa uzavretia zmluvy ani žalovaný v 1. rade, ani nikto z ďalších žalovaných nijakým
spôsobom nespochybňoval pohľadávky, ktoré žalobca postúpil na základe zmluvy, ich platnosť,
vymožiteľnosť alebo postúpenie a nepredložili akýkoľvek dôkaz o údajnom spochybnení.

Konštatoval, že žalobcovi nebol doručený žiadny prejav vôle žalovaného v 1. rade, ktorým by odstúpil

od zmluvy, alebo ktorým by žalobcu informoval o svojom úmysle od zmluvy odstúpiť a žalobcovi neboli
známe ani dôvody na prípadne odstúpenie. Žalovaní nijako bližšie odstúpenie nešpecifikovali, rovnako
ani nepredložili akékoľvek dôkazy o odstúpení.

Pohľadávky postúpené žalobcom žalovanému v 1. rade na základe zmluvy, pochádzajú z obchodných
vzťahov žalobcu voči žalovanému v 4. rade v súvislosti s nakladaním a likvidáciou odpadu vznikajúcom

v odštepnom závode žalobcu. Žalobca dodal žalovanému v 4. rade druhotné suroviny, ktoré riadne
vyfakturoval.

Pokiaľ žalovaní „z dôvodu právnej istoty“ namietali:
a) proti majiteľovi zmenky;

b) že zmenku nikdy nevystavili, teda zmenka a podpisy majú byť nepravé;
c) neoprávnený zásah do textu zmenky dopísaním doložky „bez protestu“;
d) neexistenciu kauzy - bezdôvodný vznik zmenky;
e) zánik kauzy;
f) premlčanie;

g) neplatnosť zmenky;
h) zmätočnosť zmenky;
i) nespĺňanie zmenky zákonom požadovaných náležitostí, vzťahujúcich sa na právne úkony
uviedol, že väčšina uvedených námietok je zmätočná, v rozpore s ostatnými tvrdeniami žalovaných
a neodôvodnená. Z námietok nie sú vôbec jasné dôvody na námietku voči majiteľovi zmenky (a), jej

premlčania (f), neplatnosti zmenky (g), jej zmätočnosti (h), nespĺňania požadovaných náležitostí pre
právne úkony (i). Napriek tomu, že žalovaní v predchádzajúcej námietke poukazovali na to, že zmenka
mala slúžiť ako zabezpečovací inštitút na zabezpečenie odplaty za postúpenie pohľadávok, následne
namietajú neexistenciu kauzy (že zmenka vznikla bez dôvodu) (d), čím popierajú predchádzajúce
tvrdenia.

Konštatoval, že zmenka bola riadne vystavená žalovaným v 1. rade a avalovaná žalovanými v 2. až
5. rade, preto aj námietka (b) o nepravosti zmenky a podpisov na nej, nie je dôvodná. Zmenka bola
vystavená a avalovaná aj s doložkou „bez protestu“, ktorá bola na nej uvedená už v čase jej vystavenia,
pričom zmenka nebola nijakým spôsobom upravovaná či doplňovaná, ako to namietajú žalovaní (c).

Zmluva o postúpení pohľadávok, ako aj Zmluva o použití zmenky upravuje postup pri vymáhaní nárokov
z nej, a to tak, že žalobca postupne vyzve jednotlivých žalovaných podľa dohodnutého poradia priority s
poskytnutím lehoty 10 dní od doručenia výzvy na úhradu dlžnej sumy a pokiaľ k úhrade nedôjde, žalobca
bol oprávnený vyzvať ďalšieho zo žalovaných, preto použitie zmenky a vymáhanie nárokov z nej inak

ako dohodnutým spôsobom je vylúčené.

Žalobca vyzval žalovaného v 1. rade ako vystaviteľa zmenky a žalovaných v 2. až 5. rade ako avalistov
týmto spôsobom so zachovaním poradia priority, tak ako bol dohodnutý medzi zmluvnými stranami.
Nakoľko žiadny z avalistov dlžnú sumu neuhradil ani po doručení písomnej výzvy žalobcu, stali sa voči

nemu solidárnymi spoludlžníkmi a sú teda nesporne pasívne legitimovaní.

Skutočnosť, že Zmluva o použití zmenky neuvádza doložku „bez protestu“, s ktorou bola vystavená,
nijakým spôsobom neovplyvňuje platnosť zmenky ani postup žalobcu ako jej majiteľa pri uplatňovaní
práv z nej. Zmenka bola pripravená a vystavená žalovaným v 1. rade, pričom príslušná doložka bola

v nej uvedená na základe výslovnej požiadavky žalobcu v priebehu rokovania o zmluvách a zmenke.
Skutočnosť, že sa táto zmena nepremietla aj do zmlúv, nemá žiadny vplyv na zmenku a nároky z nej,
pričom všetky osoby podpísané na zmenke ju podpísali s doložkou „bez protestu“.S poukazom na vyššie uvedené prvostupňový súd rozhodol tak, že ponecháva v platnosti Zmenkový
platobný rozkaz Okresného súdu Košice I zo dňa 7.7.2010, č.k. 30Zm/6/2010-20 voči žalovaným v 2.
a v 3. rade.

O trovách námietkového konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že žalobcovi, ktorý mal
vo veci plný úspech, priznal náhradu trov konania v sume 3.537,47 eur, ktoré pozostávajú z odmeny
za 3 úkony právnej služby (vyjadrenie k námietkam, účasť na pojednávaní dňa 15.2.2013 a 26.4.2013),
pričom sadzba tarifnej odmeny za 1 úkon právnej služby v súlade s ust. § 10 ods. 1 vyhl. č. 655/2004

Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb predstavuje 1.190,13 eur,
teda celkom 2.380,26 eur za 2 úkony právnej služby, sadzba tarifnej odmeny za 1 úkon právnej služby
v súlade s ust. § 14 ods. 5 citovanej vyhlášky predstavuje 297,53 eur + režijný paušál k týmto (1 x 7,21
eur a 2 x 7,81 eur) podľa ust. § 16 citovanej vyhlášky.

Keďže právny zástupca žalobcu je platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa odmena a náhrady

podľa tejto vyhlášky o daň z pridanej hodnoty (§ 18 ods. 3 citovanej vyhlášky), t.j. o 528,15 eur. Trovy
konania pozostávajú z náhrady preukázaných cestovných výdavkov podľa ust. § 16 ods. 4 citovanej
vyhlášky Poprad - Košice a späť použitie motorového vozidla Škoda Octavia dňa 15.2.2013 v sume
60,98 eur, dňa 26.4.2013 v sume 60,38 eur (kombinovaná spotreba 6,0 l/100km, 240 km Poprad -
Košice a späť, základná náhrada za každý 1km jazdy je 0,183 eur v zmysle Opatrenia Ministerstva

práce sociálnych vecí a rodiny SR č. 632/2008 Z.z., cena PHM 1,185 eur, 1,143 eur/l). Trovy konania
pozostávajú aj z náhrady za stratu času podľa ust. § 17 ods. 1 citovanej vyhlášky 187,34 eur s DPH
(13,01 eur x 6 polhodín dňa 15.2.2013 + 15,61 eur DPH), (13,01 eur x 6 polhodín dňa 26.4.2013 + 15,61
eur DPH).

Proti rozsudku podali v zákonnej lehote odvolania žalovaní v 2. a 3. rade, ktorých obsah je totožný.
Rovnako zhodne navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a zrušil
zmenkovýplatobnýrozkazvočinim,aleboabynapadnutýrozsudokzrušilavecvrátilsúduprvéhostupňa
na ďalšie konanie.

Zastávalinázor,žeminimálnevkonanídošlokvadámuvedenýmv§221ods.1O.s.p.,žekonaniemáinú
vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil
skutkovýstavveci,pretoženevykonalnavrhnutédôkazypotrebnénazistenierozhodujúcichskutočností,
že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že
doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz

neboli uplatnené (§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

V odvolaní popisujú, ako súd prvého stupňa vo veci rozhodol, kedy im bol doručený rozsudok, že
odvolanie podávajú v odvolacej lehote, kto podáva odvolanie a v akom rozsahu, že rozsudok súdu

prvého stupňa považujú za nesprávny a poukazujú na jednotlivé odvolacie dôvody a výklad k týmto
odvolacím dôvodom. Poukazujú na skutkový stav, na obsah predloženej zmenky, ktorá bola dôvodom
uplatnenia nároku zo strany žalobcu, ako aj na to, že odvolatelia podali v zákonom stanovenej lehote
odôvodnené námietky proti zmenkovému platobnému rozkazu, v ktorých okrem iného namietali a aj v
podanom odvolaní namietajú existenciu vymáhanej pohľadávky, na zabezpečenie ktorej mala zmenka

znieť, nakoľko zo strany žalovaného v 1. rade došlo k odstúpeniu od zmluvy o postúpení pohľadávok,
na základe čoho vymáhaná pohľadávka zanikla a tiež namietajú existenciu zmenky, nakoľko žalovaný
v 1. rade ako emitent zmenky rozhodol o zániku (zrušení) zmenky.

V nadväznosti na to uviedli, že zmenka slúžila ako zabezpečovací inštitút na zabezpečenie pohľadávky

žalobcu voči žalovanému v 1. rade znejúcej na zaplatenie odplaty za postúpenie pohľadávok žalobcu
(ako postupcu) žalovanému v 1. rade (ako postupníkovi), na základe zmluvy o postúpení pohľadávok
uzatvorenej dňa 31.3.2009. Ďalej uviedli, že vzhľadom na skutočnosť, že žalobca si povinnosť
vyplývajúcu zo zmluvy o postúpení pohľadávok nesplnil, a to povinnosť uvedenú v ods. 4 čl. II. Zmluvy
o postúpení pohľadávok (žalobca sa zaviazal, že žalovanému v 1. rade odovzdá v deň účinnosti

postúpenia pohľadávok v origináloch všetky listiny preukazujúce existenciu, oprávnenosť a výšku a
dôvodnosť postúpených pohľadávok), žalovaný v 1. rade listom zo dňa 1.7.2010 od zmluvy odstúpil,
na základe čoho došlo k zániku zmluvy o postúpení pohľadávok a teda aj k zániku záväzku žalovaného
v 1. rade zaplatiť odplatu za postúpené pohľadávky v zmysle zmluvy o postúpení pohľadávky. Toznamená, že žalobcom vymáhaná pohľadávka, ktorej zaplatenia sa žalobca v rámci tohto konania
domáha, bezprostredne zanikla.

Vzhľadom na skutočnosť, že odstúpením od zmluvy o postúpení pohľadávok došlo k zániku zmenkou
zabezpečovaného záväzku, žalovaný v 1. rade pristúpil dňa 1.7.2010 v súlade s ustanovením § 2 ods. 2
písm. i/ a ust. § 14 ods. 1 písm. b/ Zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách
a o zmene a doplnení niektorých zákonov k rozhodnutiu o zániku (zrušení) zmenky, na základe čoho
zmenka, ako cenný papier v celom rozsahu zanikla.

V ďalšom odvolatelia poukázali na to, že žalovaný v 1. rade vyššie uvedené odstúpenie od zmluvy
o postúpení pohľadávok a rozhodnutie o zániku (zrušení) zmenky z dôvodu právnej istoty spolu s
opätovným odstúpením/oznámením zo dňa 28.3.2013 opätovne doručil žalobcovi pre prípad, že by
účinky odstúpenia od zmluvy o postúpení pohľadávok nenastali.

Ďalej uviedli, že v zmysle informácii poskytnutých odvolateľom, žalovaný v 1. rade žalobcovi opätovné
odstúpenie/oznámenie zo dňa 28.3.2013 spolu s jeho prílohami doručil dňa 4.4.2013, pričom predmetné
dokumenty boli zároveň doručené aj súdu ako príloha podania zo dňa 3.4.2013, a teda tvoria
obsah súdneho spisu. Pokiaľ ide o preukázanie skutočností, že opätovné odstúpenie/oznámenie zo
dňa 28.3.2013 spolu s jeho prílohami bolo žalobcovi doručené dňa 4.4.2013, tieto skutočnosti boli

súdu preukázané podaním, ktoré bolo súdu doručené dňa 24.4.2013, ktorého prílohou bola aj kópia
doručenky. Uviedli, že nie je im známe, z akého dôvodu sa toto podanie zo dňa 24.4.2013 v súdnom
spise nenachádza. Vzhľadom na túto skutočnosť odvolatelia pre preukázanie týchto tvrdení predkladajú
odvolaciemu súdu ako prílohu tohto odvolania osvedčenú kópiu podania zo dňa 24.4.2013, spolu s
prílohami.

Odvolatelia citujúc ust. § 175 ods. 4, § 153 ods. 1 a § 154 ods. 1 O.s.p. uviedli, že rozsudok predstavuje
meritórne rozhodnutie vo veci samej, že ustanovenie § 154 ods. 1 O.s.p. upresňuje rozhodujúci okamih,
ku ktorému má súd zistený skutkový stav a jeho právnu kvalifikáciu, pričom stanovuje, že pre súd je
rozhodujúci stav v čase vyhlásenia rozhodnutia. Mali za to, že je nesporné, že žalovaný v 1. rade od

zmluvy o postúpení pohľadávok odstúpil, na základe čoho došlo k zániku nároku žalobcu uplatneného
v tomto súdnom konaní a to v čase ešte pred vyhlásením rozsudku, z čoho je zrejmé, že nárok, o
ktorom rozhodol súd rozsudkom dňa 26.4.2013, v tom čase už neexistoval, nakoľko titulom odstúpenia
od zmluvy zanikol, uvedené rovnako platí aj pre zmenku, o ktorej zániku (zrušení) žalovaný v 1. rade
rozhodol ešte pred vyhlásením rozsudku.

S poukazom na vyššie uvedené zastávali názor, že súd bol povinný v rámci dokazovania preskúmať
dôkazy, ktoré sú obsahom súdneho spisu a ak by tak postupoval zo zisteného skutkového stavu a jeho
právnej kvalifikácie ku dňu vyhlásenia rozsudku musel by jednoznačne dospieť k záveru, že nárok, ktorý
je predmetom konania neexistuje, keďže ako taký zanikol, rovnako ako neexistuje zmenka, ktorá zanikla,

na základe čoho bol súd povinný postupovať v zmysle ust. § 175 ods. 4 O.s.p. a rozhodnúť tak, že
zmenkový platobný rozkaz zrušuje.

Zdôraznili, že dôkazy, ktoré majú rozhodujúci význam pre riadne zistenie skutkových okolností a teda aj
pre výsledok konania boli súdu predložené podaním zo dňa 24.4.2013 pred poučením súdu podľa ust.

§ 120 ods. 4 O.s.p. a vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie.

Odvolatelia v ďalšej časti odvolania poukázali na to, že rozsudok súdu neobsahuje úplné a výstižné
zdôvodnenie,ževodôvodnenírozsudkusasúdnevysporiadalsovšetkýmirozhodujúcimiskutočnosťami
pre rozhodnutie veci, najmä s obranou odvolateľov - námietkou neexistencie vymáhanej pohľadávky,

keďže tá titulom odstúpenia od zmluvy zanikla a námietkou neexistencie zmenky, keďže zanikla
titulom rozhodnutia jej emitenta o jej zániku (zrušení). Uviedli, že súd v odôvodnení rozsudku pri
hodnotení dôkazov ich hodnotí v rozpore so skutočnosťami, ktoré vyšli najavo počas súdneho konania
ako aj so skutkovým stavom, ako vyplýva z obsahu súdneho spisu. Vo veci posúdenia oprávnenosti
žalobcomvymáhanejpohľadávkylenpreberánázoržalobcu ataknepristúpilkpreskúmaniuodvolateľmi

uplatnených námietok v ich podaní zo dňa 19.7.2010 a 3.8.2010 a v nadväznosti na to považoval
rozsudok za arbitrárny, nepresvedčivý a za nepreskúmateľný.Odvolatelia namietali aj porušenie ust. § 118 ods. 2 O.s.p., keď z jednotlivých zápisníc pojednávania
nevyplýva, že by súd postupoval v súlade s ustanovením § 118 ods. 2 O.s.p. a otázkami v zmysle
citovaného ustanovenia sa v priebehu celého pojednávania nezaoberal a neriešil ich ani pri vyhlásení

rozsudku v rámci jeho odôvodnenia. Mali za to, že takýmto konaním súdu bola odvolateľom odňatá
možnosť reagovať na dokazovanie a vytvorený predbežný názor súdu na prejednávanú vec, ako aj
zamerať navrhovanie ďalších dôkazov na skutočnosti, ktoré súd pokladá za sporné. Ak by odvolatelia
takúto možnosť mali, zamerali by svoju obranu na sporné skutkové tvrdenia a právne skutočnosti.

Tvrdili, že súd prvého stupňa svojim konaním odňal žalovaným možnosť konať pred súdom, čo zakladá
odvolací dôvod na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm.a/ O.s.p. a poukazujúc na čl. 46 ods. 1, čl. 46 ods.
4 Ústavy SR a čl. 51 ods. 1 Ústavy SR uviedli, že podstata základného práva priznaného čl. 46 ods.
1 ústavy spočíva v oprávnení každého reálne sa domáhať ochrany svojich práv na súde, že tomuto
oprávneniu zodpovedá povinnosť súdu nezávislé a nestranne vo veci konať tak, aby bola označenému
právu poskytnutá ochrana v medziach zákonov, ktoré ustanovenie o súdnej ochrane vykonávajú, že

základné právo na súdnu ochranu nespočíva len v práve domáhať sa súdnej ochrany, ale túto aj v určitej
kvalite t.j. zákonom ustanoveným postupom súdu dostať.

Zastávali názor, že rozhodnutím súdu došlo k odmietnutiu práva na spravodlivý proces a k porušeniu
ich základného práva domáhať sa ochrany svojich práv na súde.

V nadväznosti na to poukázali na konštantnú judikatúru Ústavného súdu SR, podľa ktorej všeobecný súd
musí vykladať a používať ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku v súlade s účelom základného
práva na súdnu ochranu, interpretáciou a používaním ustanovení nemožno obmedziť základné právo
na súdnu ochranu bez zákonného podkladu ako aj, že všeobecný súd musí súčasne vychádzať z toho,

že všeobecné súdy majú poskytovať v občianskom súdnom konaní materiálnu ochranu zákonnosti tak,
aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov (§ 1 O.s.p.).

V zmysle uvedeného mali teda odvolatelia za to, že nepochybne došlo k porušeniu ich práva na
spravodlivý proces v zmysle čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd, čl. 46 ods. 1 Ústavy SR v spojení s § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p., ktoré vedie k prípustnosti a
dôvodnosti odvolania. Zároveň odvolatelia poukázali na závery konštantnej judikatúry Ústavného súdu
SR (sp.zn. I. ÚS 236/06, sp.zn. IV. ÚS 150/03, č. 327/2003) a konštantnej judikatúry NS ČR (sp.zn.
33Cdo/500/2007 z 11.6.2009).

V nadväznosti na vyššie uvedené poukázali i na to, že inou vadou sa rozumie také porušenie procesných
predpisov, ktoré mohlo mať vplyv na výrok napadnutého rozhodnutia. Ide predovšetkým o porušenie
procesných práv účastníka, ktoré nemožno podradiť pod § 221 ods. 1 O.s.p., ale ich dôsledok sa mohol
(nemusel) prejaviť vo výsledku konania formulovanom vo výroku súdneho rozhodnutia vo veci samej.
Dôsledkom uvedenej vady je vecná nesprávnosť, ktorej základom je porušenie procesných ustanovení

upravujúcich postup súdu v občianskom súdnom konaní.

V ďalšej časti odvolania žalovaný v 2. rade nesúhlasil so záverom súdu, že nepožiadal o ospravedlnenie
jeho neúčasti na pojednávaní a ani o odročenie pojednávania, v dôsledku čoho súd vec prejednal v
neprítomnosti žalovaného v 2. rade. Zastával názor, že daným postupom súdu mu bola odňatá možnosť

konať pred súdom. Uviedol, že dňa 24.4.2013 požiadal súd o ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní
nariadenom na 26.4.2013 z dôvodu zahraničnej pracovnej cesty, pričom v ospravedlnení uviedol, že
žiada pojednávanie odročiť, že nesúhlasí s prejednaním veci bez jeho prítomnosti a svoju účasť na
pojednávaní považuje za podstatnú. Odvolateľ teda v dostatočnom časovom predstihu svoju neúčasť na
pojednávaní nariadenom na deň 26.4.2013 ospravedlnil a to osobne doručeným podaním do podateľne

súdu dňa 24.4.2013. Ďalej uviedol, že odvolateľovi nie je známe, z akého dôvodu sa toto podanie v
súdnom spise nenachádza a to aj napriek tej skutočnosti, že bolo riadne doručené. Skutočnosť, že v
súdnom spise sa nenachádza podanie, nemôže tak byť prisudzovaná na ťarchu odvolateľa.

Žalovaný v 3. rade v časti svojho odvolania s poukazom na odôvodnenie rozhodnutia uviedol, že

rovnako nesúhlasí so záverom súdu pokiaľ neakceptoval tretiu žiadosť o odročenie pojednávania a
postup žalovaného v 3. rade vyhodnotil ako úmyselné prieťahy v konaní. Zastával názor, že daným
postupom súdu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom. Odvolateľ dňa 23.4.2013 požiadal
súd o ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní nariadenom na 26.4.2013 z dôvodu jeho náhlejpráceneschopnosti, pričom v ospravedlnení zároveň uviedol, že svoju práceneschopnosť považuje za
dôležitý (ospravedlniteľný) dôvod pre odročenie pojednávania, že nesúhlasí s prejednaním veci bez
jeho prítomnosti a svoju účasť na pojednávaní považuje za podstatnú. Skutočnosť, že odvolateľ sa

„viackrát ospravedlnil“ nie je pre posúdenie otázky dôvodnosti podaného ospravedlnenia zo strany
odvolateľa podstatná, nakoľko ospravedlnenie odvolateľa bolo vždy dôvodné a doložené lekárskym
potvrdením o jeho práceneschopnosti. Ospravedlnenie neúčasti a žiadosť o odročenie pojednávania
vytýčeného na deň 26.4.2013 bolo zaslané odvolateľom, ktorý svoju účasť na pojednávaní považoval za
nevyhnutnú. Ospravedlnenie neúčasti odvolateľa bolo súdu doručené podaním dňa 23.4.2013, pričom

bolo rovnako doložené lekárskym potvrdením o práceneschopnosti, ako aj vyjadrením ošetrujúceho
lekára, ktorý odvolateľovi pre „horúčnatý stav“ vystavil potvrdenie o práceneschopnosti, predpísal
antibiotiká a uviedol, že je nutná domáca liečba a kľud na lôžku.

S poukazom na vyššie uvedené mal za nesporné, že odvolateľ dodržal podmienky stanovené v ust.
§ 119 ods. 3 O.s.p. a súd za týchto okolností mal postupovať v súlade s ust. § 119 ods. 1 O.s.p. to

znamená, pojednávanie odročiť, čím by bolo zachované právo odvolateľa konať pred súdom.

Žalobca vo vyjadrení k odvolaniam podaným žalovanými v 2. a 3. rade navrhol napadnutý rozsudok
súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť a zaviazať žalovaných aj k náhrade trov odvolacieho
konania, ktoré špecifikoval. Poukázal na to, že sa stotožňuje s výrokom napadnutého rozsudku ako aj

s jeho odôvodnením, nakoľko žalovaní v 2. a 3. rade nepreukázali dôvodnosť svojich námietok, ktoré
by odôvodňovali zrušenie zmenkového platobného rozkazu. K námietkam žalovaných v 2. a 3. rade,
ktoré sú identické uviedol, že pokiaľ žalovaní vo svojich odvolaniach poukazujú na podanie doručené
súdu 24.4.2013, ktorým žalovaný v 1. rade oznámil súdu odstúpenie od Zmluvy o postúpení pohľadávok
zo dňa 31.3.2009 a zároveň rozhodol o zániku (zrušení) príslušnej zmenky, v dôsledku čoho žiadal

vydať rozsudok, ktorým by súd zrušil zmenkový platobný rozkaz, obdobné podanie urobil žalovaný v
1. rade už 3.4.2013 (čl. 201), voči ktorému je zmenkový platobný rozkaz už právoplatný. S ohľadom
na postavenie jednotlivých žalovaných ako samostatných procesných spoločníkov je toto zmätočné
podanie žalovaného v 1. rade irelevantné.

Vzhľadom na uvedené súd nemohol prihliadať na podanie, ktoré nie je možné považovať za doplnenie
námietok žalovaných v 2. a 3. rade, a zároveň nebolo potrebné sa s nimi v napadnutom rozsudku
vysporiadať. Námietky žalovaných v 2. a 3. rade, uvedené v ich podaniach zo dňa 3.8.2010, (resp.
16.7.2010), tak neboli nikdy procesne riadnym spôsobom doplnené, pričom napadnutý rozsudok sa s
nimi podrobne vysporiadal.

Bezohľadunavyššieuvedené(akbysapripustilarelevanciapodaniažalovanéhov1.radepredoplnenie
námietok žalovaných v 2. a 3 rade), žalovaný vo svojich odvolaniach uvádzajú, že žalovaný v 1. rade
mal odstúpiť od Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 31.3.2009 a zároveň rozhodnúť o zániku
(zrušení) príslušnej zmenky, čo mal oznámiť navrhovateľovi svojim listom zo dňa 1.7.2010. Dôvodom

pre takýto postup malo byť navrhovateľove neodovzdanie všetkých listín preukazujúcich existenciu,
oprávnenosť, výšku a dôvodnosť postúpených pohľadávok, čím mal porušiť ustanovenie zmluvy. Pre
prípad „nenastania účinkov“ pôvodného odstúpenia od zmluvy a zániku (zrušenia) zmenky, opätovne
odstúpil od zmluvy a rozhodol o zániku (zrušení) zmenky dňa 28.3.2013.

Navrhovateľ považuje postup žalovaného v 1. rade za neplatný a tvrdenia žalovaných v 2. a 3. rade za
nepravdivé a účelové, a to z nasledovných dôvodov:

Navrhovateľ považuje odstúpenie žalovaného v 1. rade od zmluvy (či už na základe oznámenia zo
dňa 1.7.2010 alebo zo dňa 28.3.2013) za neplatné, nakoľko pre takéto odstúpenie neboli naplnené

podmienky, najmä nedošlo k porušeniu zmluvy, tak ako je uvádzané v oznámeniach žalovaného v 1.
rade.

Navrhovateľ odovzdal žalovanému v 1. rade všetky listiny v súvislosti s prevádzanými pohľadávkami v
zmysle zmluvy, pričom nikdy neobdŕžal žiadnu písomnú alebo ústnu reklamáciu ohľadne odovzdaných

listín k postúpeným pohľadávkam, ani akúkoľvek požiadavku či informáciu na ich doplnenie. Údajné
nedostatky v odovzdanej dokumentácii sa prvýkrát spomínajú až v liste žalovaného v 1. rade zo dňa
28.3.2013, (t.j. až po štyroch rokoch od postúpenia pohľadávok).Navrhovateľ, resp. jeho právny zástupca pritom pred podaním návrhu na vydanie zmenkového
platobného rozkazu opakovane vyzýval jednotlivých žalovaných v 1. až 5. rade na úhradu odplaty za
postúpenie pohľadávok, pričom kópia každej výzvy bola doručovaná aj ostatným žalovaným. Žalovaný

v 1. rade nielen nenamietal neodovzdanie príslušných listín, súvisiacich s prevádzanou pohľadávkou,
ale na výzvy nijako nereagoval (rovnako ako všetci ostatní žalovaní).

Pokiaľ by žalovaný v 1. rade skutočne nemal príslušné doklady, resp. nemohol by uplatniť svoju
pohľadávku voči dlžníkovi, je nepochopiteľné, že takúto skutočnosť navrhovateľovi neoznámil a

odovzdanie dokladov nežiadal.

Navrhovateľovi nebolo nikdy doručené oznámenie zo dňa 1.7.2010, ktorým mal žalovaný v 1. rade
oznámiť svoje odstúpenie od zmluvy a žalovaní nepreukázali súdu doručenie takéhoto oznámenia.

Vo vzťahu k odstúpeniu od zmluvy oznámením žalovaným v l. rade zo dňa 28.3.2013, doručeným

navrhovateľovi dňa 4.4.2013, toto bolo doručené až po štyroch rokoch od údajného porušenia zmluvy,
zakladajúcehoprávonaodstúpenie.Narhovateľtýmtovznášanámietkupremlčaniavzmyslepríslušných
ustanovení Občianskeho zákonníka, ktorým sa zmluva riadi, nakoľko k odstúpeniu došlo po uplynutí
trojročnej premlčacej doby od času, kedy mohlo byť právo vykonané po prvý raz.

Napriek tomu, že podania žalovaných sú presné a vyčerpávajúce, vo svojich námietkach voči
zmenkovému platobnému rozkazu zo dňa 3.8.2010 (resp. 16.7.2010), údajné odstúpenie od zmluvy
žalovaného v 1. rade zo dňa 1.7.2010 nijako nešpecifikujú, ani ho neprikladajú k podaniu, ba ani
neoznačujú ako dôkaz. Obaja žalovaní pritom v danom čase boli jedinými štatutárnymi zástupcami
žalovaného v 1. rade, museli teda byť dostatočne informovaní o jeho krokoch. Táto skutočnosť

spochybňuje tvrdenia žalovaných o odstúpení od zmluvy zo dňa 1.7.2010.

Rovnako za neplatné považuje navrhovateľ aj rozhodnutia žalovaných v 1. rade o zániku (zrušení)
zmenky, či už na základe oznámenia zo dňa 1.7.2010 alebo zo dňa 28.3.2013. Odhliadnuc od
abstraktnosti inštitútu zmenky, pokiaľ žalovaný v 1. rade vo svojich oznámeniach ako dôvod pre

zánik (zrušenie) zmenky uvádza svoje odstúpenie od zmluvy, neplatnosťou odstúpenia (nenaplnenia
podmienok pre odstúpenie, tak ako je uvedené vyššie) nie je naplnený ani dôvod pre zánik (zrušenie)
zmenky.

Podobne ako pri odstúpení od Zmluvy, ani oznámenie o zániku (zrušení) zmenky zo dňa 1.7.2010 nebolo

navrhovateľovi nikdy doručené; žalovaní nepreukázali súdu ani doručenie tohto oznámenia.

Vo vzťahu k samotnému rozhodnutiu o zániku (zrušení) zmenky mal navrhovateľ za to, že žalovaný v 1.
rade (ako emitent zmenky) nemôže jednostranným úkonom platne spôsobiť zánik zmenky, ako aj práv
a povinnosti z nej vyplývajúcich a vyhnúť sa tak splneniu svojho záväzku. Možnosť emitenta rozhodnúť

o zániku (zrušení) zmenky nevyplýva ani zo zmluvy o postúpení pohľadávok, ani zo zmluvy o použití
zmenky, ktorá bola medzi stranami v súvislosti so zmenkou uzavretá. Takýto postup je v príkrom rozpore
s podmienkami a východiskami, za ktorých navrhovateľ do zmluvného vzťahu so žalovaným v 1. rade
vstupoval, ako aj v rozpore so zásadou poctivého obchodného styku, ktorý nemôže používať súdnu
ochranu.

Nakoniec, ako je uvedené v námietkach žalovaných v 1., 2. i 3. rade, napriek tomu, že žalovaný v 1. rade
údajne oznámením z 1.7.2010 rozhodol o zániku (zrušení) zmenky k 6.7.2010, vo svojich námietkach
zo dňa 3.8.2010 žalovaný v 1. rade zmenku opätovne zrušuje, bez toho, aby sa akýmkoľvek spôsobom
zmienil o zániku (zrušení) zmenky rozhodnutím zo dňa 1.7.2010. Je nepochopiteľné a nelogické, že

žalovaný v 1. rade v námietke opätovne rozhodol o zrušení zmenky, hoci obdobné rozhodnutie o
zániku (zrušení) a to podľa vlastného tvrdenia, urobil už mesiac predtým, pričom tento nesúlad nijako
nezdôvodnil.

Námietkažalovanýchv2.a3.radejepraktickyidentická,odvolávasalennazrušeniezmenkyžalovaným

v 1. rade (nepochybne zrušenie v námietkach žalovaného v 1. rade zo dňa 3.8.2010), pričom nikto
z uvedených žalovaných (v 1. až 3. rade) oznámenie o zrušení zmenky zo dňa 1.7.2010 ani slovom
nespomína, neprikladá k svojmu podaniu, ani ho neoznačuje ako dôkaz.Za zarážajúcu považoval skutočnosť, že všetci žalovaní v 1. až 3. rade vo svojich námietkach zo dňa
3.8.2010 (resp. 16.7.2010) svorne namietajú formu zmenky, ktorá podľa nich mala byť vystavená ako
blankozmenka, pričom rovnako namietajú doložku „bez protestu“, ktorá na zmenke údajne nemá byť.

Oznámenie žalovaného v 1. rade (podpísané žalovaným v 2. rade) o zániku (zrušení) zmenky zo dňa
1.7.2010 však obsahuje presný a úplný opis vydanej zmenky ako vlastnej zmenky spolu s doložkami
„bez protestu“ a „nie na rad“.

Navrhovateľ považoval za ťažko vysvetliteľné a zdôvodniteľné, prečo krátko po tom, čo žalovaný v 1.

rade rozhodol o zániku (zrušení) presne a správne identifikovanej zmenky, žalovaní v 1. až 3. rade
namietali formu a doložky na rovnakej zmenke (v rozpore so skutočnosťou).

Jediným logickým vysvetlením viacerých vyššie uvedených pripomienok je to, že žalovaný v 1. rade
žiadne oznámenia o odstúpení od zmluvy a o zániku (zrušení) zmenky dňa 1.7.2010 neurobil a
navrhovateľovi nezaslal. Tieto boli vypracované a zasielané dodatočne (zrejme v čase zasielania

„opätovných“ oznámení s rovnakým obsahom v marci 2013), pričom boli antedatované na 1.7.2010.
Cieľom takéhoto konania bolo dodatočne vytvoriť právnu konštrukciu, ktorá by žalovaným v 1. až 3.
rade umožnila vyhnúť sa splneniu svojich záväzkov voči navrhovateľovi, prevzatých uzavretím zmluvy
a vydaním a avalovaním zmenky.

Pokiaľ žalovaný v 2. rade namietal odňatie možnosti konať pred súdom z dôvodu, že dňa 24.4.2013
požiadal súd o ospravedlnenie jeho neúčasti na pojednávaní dňa 26.4.2013 z dôvodu zahraničnej
pracovnej cesty a žiadal o odročenie pojednávania, uviedol, že súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že
žalovaný v 2. rade o ospravedlnenie neúčasti a ani o odročenie pojednávania nepožiadal a vec prejednal
v neprítomnosti žalovaného.

Navrhovateľ má za to, že podanie zo dňa 24.4.2013 je výlučne podaním žalovaného v 1. rade, ktorý
je ako jediný uvedený v záhlaví; jeho ospravedlnenie účasti je však irelevantné, nakoľko zmenkový
platobný rozkaz je voči žalovanému v 1. rade právoplatný. Pokiaľ by malo byť uvedené podanie aj
podaním žalovaného v 2. rade, musel by byť označený v záhlaví. Navrhovateľ zdôraznil, že žalovaní v 1.

a 2. rade už v minulosti predkladali súdu spoločné podania, v ňom však boli obaja samostatne označení
v záhlaví (ako napr. na č.l. 184 súdneho spisu).

Bez ohľadu uvedené, žalovaný v 2. rade nepožiadal o odročenie pojednávania spôsobom, upraveným
v zákone.

Citujúc ust. § 101 ods. 2, § 119 ods. 1, 2, 3 O.s.p. uviedol, že z dikcie citovaných ustanovení vyplýva,
že pojednávanie je možné odročiť len zo závažných dôvodov, pričom žalovaný v 2. rade nijako bližšie
nezdôvodnil a nepreukázal dôležitosť ním uvádzaného dôvodu; samotná povaha zahraničnej cesty je
v tomto ohľadne nedostatočná.

Poukázal tiež na to, že zákon okrem toho uvádza náležitosti návrhu na odročenie pojednávania, ktoré
podanie zo dňa 24.4.2013 nespĺňalo, pretože neuvádzalo deň, kedy sa účastník o dôvode dozvedel, ani
uvedenie elektronickej adresy, telefaxu alebo telefónu žalovaného v 2. rade, ktorý o odročenie žiadal
(možno predpokladať, že žalovaný v 2. rade má elektronickú adresu a telefón, prostredníctvom ktorých

by mohol komunikovať so súdom). Návrh na odročenie pojednávania žalovaného v 2. rade tak nebol
urobený riadne.

Pokiaľ aj žalovaný v 3. rade namietal odňatie možnosti konať pred súdom z dôvodu, že dňa 23.4.2013
rovnako požiadal súd o ospravedlnenie jeho neúčasti a to z dôvodov v ňom uvedených, poukázal

navrhovateľ na to, že ani žalovaný v 3. rade nepožiadal o odročenie pojednávania spôsobom uvedeným
v zákone. Okrem toho, že aj v tomto prípade chýba uvedenie dňa, kedy sa o dôvode odročenia dozvedel
a nie je uvedená elektronická adresa, telefax alebo telefón žalovaného v 3. rade, chýba aj výslovné
vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že žalovaný v 3. rade nie je schopný bez ohrozenia života alebo
závažnéhozhoršeniazdravotnéhostavusazúčastniťpojednávania.Totovyjadreniejevšakobligatórnou

náležitosťou návrhu na odročenie pojednávania, bez neho návrhu nemožno vyhovieť.

K judikatúre, na ktorú poukazuje žalovaný v 3. rade v podanom odvolaní, podľa ktorej je
práceneschopnosť považovaná za dôležitý (ospravedlniteľný) dôvod pre odročenie pojednávania,poukázal navrhovateľ na skutočnosť, že spomínaná judikatúra sa vzťahuje na predchádzajúcu úpravu
odročenia pojednávania, ktorá bola výrazne pozmenená zákonom č. 388/2011 Z.z., ktorým sa menil
a dopĺňal Občiansky súdny poriadok a ktorý zaviedol úpravu v dnešnom znení; spomínaný zákon

nadobudol účinnosť 1.1.2012 a s ohľadom na uvedené, argumentácia žalovaného v 3. rade neaktuálnou
judikatúrou je irelevantná.

V nadväznosti na vyššie uvedené navrhovateľ poukázal aj na to, že žalovaní neustále robili obštrukcie
v konaní, ktoré vyvrcholili opakovanými ospravedlneniami ich neúčasti na pojednávaniach dňa

30.11.2012, 15.2.2013 aj 26.4.2013, odôvodňovanými väčšinou náhlym zhoršením zdravotného stavu
žalovaných, prípadne aj ich právneho zástupcu, resp. vypovedaním plnej moci právnemu zástupcovi. Je
potrebné zdôrazniť, že žiadna zo žiadostí o odročenie pojednávania nespĺňala zákonom požadované
náležitosti.

K vyjadreniu žalobcu k odvolaniu žalovaného v 3. rade bolo súdu prvého stupňa doručené vyjadrenie

žalovaného v 3. rade. Vychádzajúc z jeho obsahu je opakovaním dôvodov a uvádzaním skutočností,
ktoré sú obsiahnuté v jeho odvolaní. Navyše sa vyjadril len k žalobcom vznesenej námietke premlčania
vo vzťahu k odstúpeniu žalovaného v 1. rade od zmluvy o postúpení pohľadávok, keď uviedol, že má
za to, že námietka premlčania žalobcu je nedôvodná, nakoľko je zrejmé, že k odstúpeniu od zmluvy o
postúpení pohľadávok zo strany žalovaného v 1. rade došlo na základe odstúpenia zo dňa 1.7.2010

doručeného žalobcovi, to znamená účinky odstúpenia od zmluvy o postúpení pohľadávok nastali, titulom
čoho žalobcom vymáhaná pohľadávka zanikla.

Odvolací súd prejednal odvolanie žalovaných v 2. a 3. rade v rozsahu vyplývajúcom z ust. §212 ods. 1
a 3 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a s prihliadnutím aj na to, že odvolací

súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, dospel k záveru, že odvolanie žalovaných v 2. a 3. rade
nie je dôvodné.

Odvolací súd podľa § 219 ods. 2 O.s.p. konštatuje správnosť napadnutého rozsudku ako aj jeho

odôvodnenia a v celom rozsahu sa s ním stotožňuje. Na doplnenie dôvodov napadnutého rozsudku
súdu prvého stupňa a k odvolaniu žalovaných v 2. a 3. rade odvolací súd uvádza nasledovné:

Z obsahu odvolania žalovaných v 2. a 3. rade (sú obsahovo totožné) vyplýva, že podané odvolanie

odôvodňujú tým, že súd prvého stupňa svojim postupom im znemožnil riadne uplatniť svoje práva
procesnej strany v konaní pred súdom, keď napriek ospravedlneniu žalovaných v 2. a 3. rade z
pojednávania nariadeného na deň 26.4.2013 vec prejednal, v dôsledku čoho došlo k odňatiu žalovaným
v 2. a 3. rade (ako účastníkom konania) možnosti konať pred súdom, teda odvolacím dôvodom
uvedeným v ust. § 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. a to, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.

1 O.s.p., konkrétne § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.. Podané odvolanie odôvodňujú aj ďalšími odvolacími
dôvodmi uvedenými v ust. § 205 ods. 2 písm. b/, c/, d/, e/ a f/ O.s.p., t.j. že konanie má inú vadu, ktorá
mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový
stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; že súd
prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; že doteraz

zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli
uplatnené (§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci.

Pokiaľ žalovaní v 2. a 3. rade v odvolaní namietali, že im bola odňatá možnosť konať pred súdom, keď
súd prvého stupňa dňa 26.4.2013 vec prejednal a rozhodol v ich neprítomnosti, napriek tomu, že sa
písomne ospravedlnili z uvedeného konania a požiadali o jeho odročenie, odvolací súd je toho názoru,
že žalovanými v 2. a 3. rade tvrdený odvolací dôvod nie je v prejednávanej veci daný.

Podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR má každý právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných
prieťahov a v jeho prítomnosti, aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.ObčianskysúdnyporiadokÚstavouzaručenéprávoosobnejprítomnostinasúdnomkonanízabezpečuje
tak, že ukladá súdu, ak zákon neustanovuje inak, nariadiť na prejednanie veci samej pojednávanie a
predvolať naň účastníkov konania (§ 115 ods. 1 O.s.p.) a to tak, aby mali dostatok času na prípravu,

spravidla najmenej 5 dní pred dňom, keď sa má pojednávanie konať.

V súvislosti s vyriešením otázky, či v prejednávanej veci došlo k odňatiu možnosti konať pred súdom,
je potrebné uviesť, že v zmysle ust. § 101 ods. 2 O.s.p. súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci
nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie a nepožiada z dôležitého dôvodu

o odročenie, môže súd vec prejednať v prítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu
a doposiaľ vykonané dokazovanie.

Z uvedeného ustanovenia teda vyplýva, že súd nemá povinnosť odročiť pojednávanie, ak o to účastník
konania nepožiada z dôležitého dôvodu.

Dôležitosťdôvodu,ktorýmjeodôvodňovanážiadosťneprítomnéhoúčastníka oodročeniepojednávania,
posudzuje súd podľa konkrétnych okolností. Existenciu dôležitého dôvodu môže preveriť len zo
skutočností, ktoré sú mu známe v čase posudzovania žiadosti o odročenie pojednávania. Jej dôvodnosť
skúma predovšetkým z hľadiska preukázania skutočnosti, z ktorej žiadateľ vyvodzuje existenciu ním

tvrdeného dôležitého dôvodu. Pokiaľ, ale uvedená skutočnosť nie je v čase rozhodovania súdu o
tejto žiadosti hodnoverne preukázaná, zostávajú žiadateľom uvádzané dôvody žiadosti o odročenie
pojednávania iba v rovine nepodložených tvrdení, na ktoré nemožno vziať zreteľ.

Odňatím možnosti konať pred súdom (§ 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. ) sa rozumie taký procesný postup
súdu, ktorým znemožnil účastníkovi konania realizáciu tých procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny
poriadok priznáva. O vade, ktorá je z hľadiska ustanovenia § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. významná, ide len
vtomprípade,akišloopostupnesprávnyzhľadiskazachovaniapostupusúduurčenéhozákonom,aksa
tento postup prejaví v priebehu konania. O odňatí možnosti konať pred súdom však nejde v prípade, ak

súd prvého stupňa rozhodne vo veci na nariadenom pojednávaní za neprítomnosti riadne predvolaného
účastníka konania podľa § 115 ods. 2 O.s.p., ak mu bolo predvolanie doručené najmenej 5 dní pred
dňom konania pojednávania.

S poukazom na vyššie uvedené možno teda uzavrieť, že neprítomnosť žalovaného na pojednávaní vo
všeobecnostiniejeprekážkoutoho,abysúdmoholvykonaťpojednávanieavovecirozhodnúť,zohľadniť
je však potrebné to, či takýto postup nie je na ujmu riadnemu zisteniu skutkového stavu.

Z obsahu spisu vyplýva, že prejednaniu veci dňa 26.4.2013 predchádzali pojednávania vo veci, a
to dňa 30.11.2012, ktoré bolo odročené na žiadosť žalovaného v 3. rade, ktorý faxovým podaním
dňa 29.11.2012 požiadal o ospravedlnenie jeho neúčasti na pojednávaní a o odročenie pojednávania
z dôvodu jeho zdravotného stavu, pre ktorý sa nemôže osobne zúčastniť pojednávania, nakoľko
nedodržaním liečebného režimu by mohlo dôjsť k závažnému zhoršeniu jeho zdravotného stavu,

čo dokladoval aj potvrdením o dočasnej práceneschopnosti od 29.11.2012. Rovnako bolo odročené
pojednávanie vytýčené dňa 15.2.2013 pre neprítomnosť žalovaných v 2. a 3. rade, nakoľko žalovaný v
2. rade podaním zo dňa 14.2.2013 doručeným súdu dňa 15.2.2013 požiadal o odročenie pojednávania
z dôvodu náhleho zhoršenia zdravotného stavu, požiadal o ospravedlnenie a o odročenie pojednávania,
nakoľko nedodržaním liečebného režimu by mohlo dôjsť závažnému zhoršeniu jeho zdravotného stavu,

čo dokladoval predložením lekárskej správy zo dňa 14.2.2013, aj keď uvádza, že predkladá potvrdenie
o dočasnej pracovnej neschopnosti. Z uvedeného pojednávania sa ospravedlnil aj žalovaný v 3. rade,
ktorý rovnako žiadal ospravedlniť svoju neúčasť na pojednávaní a žiadal o odročenie pojednávania, a
to z dôvodu náhleho zhoršenia zdravotného stavu, ktorý spôsobil jeho práceneschopnosť od 14.2.2013,
pričom nedodržaním liečebného režimu by mohlo dôjsť k závažnému zhoršeniu jeho zdravotného stavu.

Žiadosť o ospravedlnenie svojej neúčasti a odročenie pojednávania rovnako ako žalovaný v 2. rade
doručil súdu osobne (čo vyplýva z podacej pečiatky príslušného súdu) dňa 14.2.2013. Pojednávanie
bolo odročené na deň 22.3.2013 avšak z dôvodu, že nebol dodržaný postup v zmysle § 119 ods. 1 - 3
O. s. p., bol určený nový termín pojednávania na 26.4.2013.Predvolanie na pojednávanie vytýčené na deň 26.4.2013 prevzal žalovaný v 2. rade dňa 13.4.2013 a

žalovaný v 3. rade dňa 3.4.2013. Dňa 23.4.2013 bolo príslušnému súdu doručené podanie žalovaného
v 3. rade, a to osobne, čo vyplýva z podanej pečiatky príslušného súdu, ktorým žiada ospravedlniť svoju
neúčasť na pojednávaní a žiada odročiť pojednávanie, a to z dôvodu náhleho zhoršenia zdravotného
stavu žalovaného v 3. rade, ktorý spôsobil jeho práceneschopnosť od 23.4.2013, z dôvodu ktorého
sa nemôže osobne zúčastniť pojednávania, nakoľko nedodržaním liečebného režimu by mohlo dôjsť k

závažnémuzhoršeniujehozdravotnéhostavu,očompredložilpotvrdenieodočasnejpráceneschopnosti
zo dňa 23.4.2013 a zároveň pripojil aj výmenný list - poukaz na odborné vyšetrenie, z ktorého vyplývajú
subjektívne potiaže uvedené ošetrujúcim lekárom dňa 23.4.2013, v dôsledku ktorých bol ošetrený v
ambulancii pre „horučnatý stav, vystavená PN, predpis ATB, nutná domáca liečba a kľud“.

Vytýčeného pojednávania sa rovnako nezúčastnil žalovaný v 2. rade, u ktorého bolo doručenie vykázané
riadne a včas a ktorý svoju neprítomnosť na pojednávaní neospravedlnil a nepožiadal ani o odročenie
pojednávania, čo vyplýva z obsahu zápisnice o pojednávaní (čl. 214). Žalovaný v 2. rade však v
podanom odvolaní poukazuje na to, že osobne doručeným podaním do podateľne súdu dňa 24.4.2013
svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlňoval a v rámci odvolania aj pripojil podanie zo dňa 24.4.2013

(overenú fotokópiu tvrdeného podania). Z uvedeného podania vyplýva, že v záhlaví je označenie
spoločnosti žalovaného v 1. rade - H. so sídlom E. zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu
Košice I oddiel Sro, vložka č. XXXXX/V . (voči ktorej zmenkový platobný rozkaz však už nadobudol
právoplatnosť), podanie je adresované Okresnému súdu Košice I k sp. zn. 29Zm 21/2011 a ako vec
je označené vyjadrenie žalovaného v l. rade a ospravedlnenie a žiadosť o odročenie pojednávania

žalovaných v l. a 2. rade. Vychádzajúc z obsahu uvedeného podania žiadosť o ospravedlnenie neúčasti
na pojednávaní a žiadosť o odročenie uvedeného pojednávania na deň 26.4.2013 je odôvodňovaná
zahraničnou pracovnou cestou konateľa v l. rade Y. Y., ktorý zároveň vystupuje aj ako žalovaný v 2. rade,
ktorá sa uskutoční v dňoch od 25.4.2013 do 27.4.2013, pričom Y. Y. je jediným konateľom žalovaného
v l. rade a predmetné zahraničné obchodné rokovanie vyžaduje jeho osobnú účasť. V uvedenom

podaní sa neuvádza, či a kedy bola zahraničná pracovná cesta naplánovaná, kedy sa o nej žalovaný
v 2. rade dozvedel, prečo túto okolnosť neoznámil súdu prvého stupňa hneď po prevzatí predvolania
na pojednávanie dňa 13.4.2013, ale svoju neprítomnosť ospravedlnil len dva dni pred pojednávaním.
Navyše túto ním tvrdenú skutočnosť žiadnym spôsobom nepreukázal (nezdokladoval), a to ani následne
a ani v priebehu odvolacieho konania.

Podľa § 119 ods. 1 O. s. p. pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov.

Podľa § 119 ods. 2 O. s. p. účastník, ktorý navrhuje odročenie pojednávania, musí súdu oznámiť dôvod

na odročenie pojednávania bez zbytočného odkladu, po tom, čo sa o ňom dozvedel alebo odkedy sa
o ňom mohol dozvedieť, alebo s prihliadnutím na všetky okolnosti ho mohol predpokladať. Návrh na
odročenie pojednávania obsahuje najmä:
a) dôvod, pre ktorý sa navrhuje odročenie pojednávania,
b) deň, keď sa účastník o dôvode dozvedel,

c) ak je to možné, uvedenie elektronickej adresy, telefaxu alebo telefónu, na ktoré súd bezodkladne
oznámi, ako návrh posúdil.

Ak súd zistí, že existuje dôležitý dôvod na odročenie pojednávania, bez zbytočného odkladu informuje
tých, ktorí boli predvolaní alebo upovedomení. Súd spravidla uvedie deň, keď sa bude konať nové

pojednávanie. Dôvod na odročenie sa uvedie v zápisnici alebo poznamená v spise (§ 119 ods. 4 O. s. p.).

Ak je dôvodom na odročenie pojednávania zdravotný stav účastníka alebo jeho zástupcu, návrh na
odročenie pojednávania musí obsahovať aj vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že zdravotný stav účastníka
alebo jeho zástupcu neumožňuje účasť na pojednávaní. Za takéto vyjadrenie sa považuje vyjadrenie

ošetrujúceho lekára, že účastník alebo jeho zástupca nie je schopný bez ohrozenia života alebo
závažného zhoršenia zdravotného stavu sa zúčastniť pojednávania (§ 119 ods. 3 O. s. p.).S poukazom na vyššie uvedené dôvody ako aj citované zákonné ustanovenia možno konštatovať, že
predvolanie na pojednávanie, ktoré sa konalo dňa 26.4.2013 bolo žalovanému v 2. rade doručené
13.4.2013 a žalovanému v 3. rade dňa 3.4.2013, teda riadne a včas. Uvedeného pojednávania sa

nezúčastnili a dôležitý dôvod pre odročenie pojednávania nepreukázali. Pokiaľ žalovaný v 3. rade pred
pojednávaním, a to dňa 24.4.2013 doručil žiadosť o odročenie pojednávania a predložil z uvedeného
dňa aj potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti spolu aj s tzv. výmenným lístkom o jeho ošetrení,
nemožno vyvodiť záver, že týmto preukázal splnenie zákonných kritérií na odročenie pojednávania v
zmysle § 119 ods. 2 a 3 O. s. p., pretože v zmysle citovaných ustanovení v znení účinnom od 1.1.2012 je

zdravotný stav účastníka konania dôvodom na odročenie pojednávania, len ak je súdu, a to už spravidla
pred rozhodnutím o žiadosti o odročenie pojednávania, preukázané vyjadrením ošetrujúceho lekára, že
účastník konania nie je schopný bez ohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu
zúčastniť sa pojednávania (R132/2014).

Rovnako nie sú naplnené zákonné kritéria na odročenie pojednávania v zmysle vyššie citovaného
zákonného ustanovenia ani u žalovaného v 2. rade, pretože len tvrdenie žalovaného v 2. rade o jeho
zahraničnej pracovnej ceste bez akéhokoľvek zdokladovania a v nadväznosti na to aj vysvetlenia, kedy
saotejtozahraničnejpracovnejcestedozvedel,rovnako nespĺňazákonnékritériauvedenévustanovení
§119ods.2O.s.p.Zatakejtosituáciemožnokonštatovať,žežalovanýmv2.radevjehožiadostitvrdený

dôvod o odročenie pojednávania nie je hodnoverne preukázaný a ostal len v rovine nepreukázaného
tvrdenia.

Takýto postup účastníkov, vychádzajúc z obsahu spisu, bol obdobný aj pri predchádzajúcich
pojednávaniach a je potrebné prisvedčiť súdu prvého stupňa, že sa javí len ako snaha zmariť

pojednávanie a oddiaľovať rozhodnutie vo veci, čo je zo strany súdu neakceptovateľné.

Právo účastníka konania, aby jeho vec bola prejednaná verejne a v jeho prítomnosti zaručené článkom
48 ods. 2 Ústavy SR, nemožno chápať tak, že by súd nemohol konať a rozhodnúť vo veci bez prítomnosti

účastníka, ale tak, že súd je povinný účastníkovi poskytnúť priestor na uplatnenie tohto práva. Je však
na účastníkovi, či využije svoje právo zúčastniť sa pojednávania na súde. Ak účastníkovi bráni určitá
prekážka v účasti na pojednávaní a požiada o odročenie pojednávania, je na konajúcom súde, aby
závažnosť účastníkom uvádzaných skutočností posúdil, pretože ako už bolo vyššie uvedené, podľa §
119 O. s. p. môže súd pojednávanie odročiť len z dôležitých dôvodov. Účasť na pojednávaní je teda

právom účastníka konania a ak účastník toto právo nevyužije, pričom dôvody na odročenie pojednávania
nie sú dané, nejedná sa o porušenie jeho práva zúčastniť sa pojednávania a predniesť svoje stanovisko,
ako ani o porušenie zásady rovnosti účastníkov konania. Pri výklade ustanovenia § 119 O.s.p. sa musí
vychádzať (podľa čl. 152 ods. 4 ústavy) z účelu ústavnej úpravy čl. 48 ods. 2 ústavy, ktorá upravuje aj
právo všetkých účastníkov konania (nielen odvolateľov) na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov,

aby sa v primeranom čase odstránil stav právnej neistoty účastníkov (t.j. všetkých) sporu (porovnaj I.
ÚS 70/98, II. ÚS 26/95, I. ÚS 32/2001).

Vzhľadom na vyššie uvedené okolnosti má odvolací za to, že žalovaným v 2. a 3. rade postupom súdu

prvého stupňa nebola odňatá možnosť konať pred súdom, pretože nepreukázali dôležité dôvody, ktoré
by im bránili zúčastniť sa pojednávania vo veci a priamo na pojednávaní brániť svoje právo, navrhovať a
predkladaťdôkazy.Zostranysúdubolivytvorenévšetkyzákonnépodmienkynato,abysažalovanímohli
zúčastniť pojednávania, preto nebolo porušené ani právo účastníka konania na spravodlivý proces.

Ak chceli žalovaní na uvedenom pojednávaní predložiť nejaké dôkazy (čo však ani netvrdia), nič im
nebránilo, aby tieto predložili alebo označili už skôr, ale aj následne v priebehu konania, keďže konanie
vo veci prebieha od roku 2011. Žalovaní však v odvolaní uvádzajú len tie skutočnosti, ktorými sa
bránili aj pred súdom prvého stupňa a k odvolaniu nepripájajú žiadne listinné dôkazy ani žiadne dôkazy
neoznačujú.

Keďže len samotná neprítomnosť účastníka (v danom prípade žalovaných v 2. a 3. rade) na pojednávaní
vo všeobecnosti nie je prekážkou toho, aby súd nemohol vykonať pojednávanie a vo veci rozhodnúť,správne súd postupoval, pokiaľ vo veci konal a po oboznámení sa s výsledkami prípravy pojednávania,
obsahu zápisníc z pojednávania, stanovísk účastníkov konania vrátane oboznámenia predložených
listinnýchdôkazovapopoučenípodľa§120ods.4O.s.p.uznesenímvyhlásildokazovaniezaskončené

a následne vo veci rozhodol.

K námietke odvolateľov, že „súd nepostupoval v súlade s ustanovením § 118 ods. 2 O. s. p. a neuviedol,
ktoré právne významné tvrdenia účastníkov je možné považovať za zhodné a ktoré právne významné

skutkové tvrdenia zostali sporné, v dôsledku čoho takýmto konaním súdu bola odvolateľom odňatá
možnosť reagovať na dokazovanie a vytvorený predbežný názor súdu na prejednávanú vec, ako aj
zamerať navrhovanie ďalších dôkazov na skutočnosti, ktoré súd pokladá za sporné, a ak by odvolateľ
takúto možnosť mal, zameral by svoju obranu na sporné skutkové tvrdenia a právne skutočnosti“,
odvolací súd len dodáva, že táto námietka vzhľadom aj na predmet konania, kedy o právach zo zmenky
súd na návrh rozhoduje v rozkaznom konaní, v ktorom platí podľa § 175 ods. 3 O. s. p. koncentračná

zásada, čo znamená, že v námietkach proti zmenkovému platobnému rozkazu musí zaviazaný žalovaný
uviesť všetky námietky, pretože na neskôr v priebehu konania podané námietky súd nemôže prihliadať.
Z vyššie uvedeného sa javí byť táto odvolacia námietka žalovaných v 2. a 3. rade bez právnej relevancie,
navyše aj z dôvodu, že žalovaní v 2. a 3. rade sa opakovane nezúčastňovali pojednávania (opakovane
žiadali pojednávanie odročiť). Účelom citovaného ustanovenia je predovšetkým dôsledné uplatňovanie

zásady hospodárnosti konania, striktné nedodržanie postupu podľa § 118 ods. 2 O. s. p. zo strany súdu
samo osebe nezakladá zmätočnosť rozhodnutia a nejde o taký závadný procesný postup súdu, ktorým
by sa účastníkovi konania odňala možnosť konať pred súdom. Takýto postup by bolo možné hodnotiť
len ako tzv. inú vadu konania, ak by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, čo však nie je
daný prípad.

Odvolací súd dospel k záveru, že pokiaľ ide o rozhodnutie vo veci samej, nie sú dané ani ďalšie
namietané odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. c/, d/ a f/ O. s. p. a nebol naplnený ani odvolací
dôvod podľa ustanovenia § 205 ods. 2 písm. e/ O. s. p., pretože nebolo preukázané splnenie podmienok

v zmysle ustanovenia § 205a ods. 1 O. s. p., t. j., že by dôkazy predložené žalovanými v odvolacom
konaní nemohli bez svojej viny označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa alebo že by
neboli poučení podľa § 120 ods. 4 O. s. p. a zároveň nešlo o žiaden z prípadov podľa § 205a ods. 1
písm. a/ a b/ O. s. p.

Súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav, vec po právnej stránke posúdil v súlade so zákonom,
a preto aj správne rozhodol, pričom tvrdenie žalovaných, že sa súd stotožnil s dôvodmi uvádzanými
žalobcom ešte neznamená, že vec neposúdil.

Súd prvého stupňa sa s námietkami proti vydanému zmenkovému platobnému rozkazu vznesenými
žalovaným v 2. a 3. rade riadne vyporiadal a svoje rozhodnutie správne skutkovo a právne odôvodnil.

Zo všetkých dôvodov uvádzaných v námietkach proti zmenkovému platobnému rozkazu žalovaní v 2. a
3. rade v odvolaní uviedli len dva dôvody. Namietali „existenciu vymáhanej pohľadávky, na zabezpečenie
ktorej mala zmenka znieť, nakoľko zo strany žalovaného v l. rade došlo k odstúpeniu od zmluvy
o postúpení pohľadávok, na základe čoho vymáhaná pohľadávka zanikla“ a namietali aj „existenciu
zmenky, nakoľko žalovaný v l. rade ako emitent zmenky rozhodol o zániku (zrušení) zmenky“.

Zmenečný ručiteľ je zaviazaný ako ten, za koho sa zaručil. Záväzok zmenečného ručiteľa je platný i
vtedy, ak záväzok, za ktorý sa zaručil, je neplatný z iného dôvodu než pre vadu formy (§ 32 ods. 1 a
2 zákona zmenkového a šekového).Podľa § 17 zákona č. 191/1950 Sb. zmenkového a šekového kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť
majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým
majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka.

Zmenkový ručiteľ (aval) je samostatným dlžníkom a nie je dlžníkom akcesorickým, akým je bežný
ručiteľpodľaObčianskehoaleboObchodnéhozákonníka.Zákonzmenkovýašekovýneobsahujeprávnu
úpravu obdobnú § 548 ods. 2 Občianskeho zákonníka alebo § 306 ods. 2 Obchodného zákonníka, podľa
ktorých môže ručiteľ proti veriteľovi uplatniť všetky námietky, ktoré by mal proti veriteľovi dlžník. Takéto

ustanovenie zákon zmenkový a šekový neobsahuje, lebo by to poprelo význam a zmysel zmenky ako
prevoditeľného cenného papiera, ak by dlžník zo zmenky mohol robiť majiteľovi námietky z kauzálnych
vzťahov iných osôb, čo platí aj pre avalistu a pre ďalšie zmenkovo zaviazané osoby, ktoré môžu vo
vzťahu k majiteľovi zmenky uplatňovať len námietky z ich vlastných mimozmenkových vzťahov. V
predmetnej veci však žalovaní v 2. a 3. rade ani netvrdili, ani nepreukazovali existenciu ich vlastných
mimozmenkových vzťahov k žalobcovi.

V posudzovanej veci kauzálny záväzok vyplýva pre žalovaného v 1. rade zo zmluvy o postúpení
pohľadávok, pričom žalovaný v 2. a 3. rade neboli jej účastníkmi, teda z tejto zmluvy im nevyplývajú
žiadne práva a povinnosti. V tejto zmluve (uzavretej medzi žalobcom a žalovaným v l. rade) dojednaný
spôsob úhrady odplaty za postúpené pohľadávky (článok IV bod 8. a 9. zmluvy o postúpení pohľadávok)

sa výslovne viaže k všetkým žalovaným len ako k zmenkovým dlžníkom - vo vzťahu k žalovanému v
l. rade ako k vystaviteľovi zmenky a žalovaným v 2. až 5. rade ako k avalistom, čo nezakladá medzi
žalobcom a žalovanými v 2. a 3. rade žiadne mimozmenkové záväzky.

Tvrdenie, že žalovaný v 1. rade odstúpil od zmluvy o postúpení pohľadávok, je tvrdením vo vzťahu ku

kauze zmenky, teda k záväzkovému vzťahu žalovaného v 1. rade a žalobcu, preto námietky týkajúce
sa tohto záväzkového vzťahu (kauzy) mohol v tomto zmenkovom konaní vznášať len žalovaný v l.
rade, voči ktorému je však zmenkový platobný rozkaz právoplatný. Žalovaní v 2. a 3. rade môžu voči
žalobcovi uplatňovať len také námietky, ktoré vyplývajú z ich vlastných vzťahov k žalobcovi a žiadne
takéto námietky títo žalovaní v konaní neuviedli.

V posudzovanej veci to znamená, že bez ohľadu na to, či žalovaný v 1. rade (ne)platne odstúpil od
zmluvy o postúpení pohľadávok, ktorú mal uzavretú so žalobcom, a ktorej plnenie zo strany žalovaného
v 1. rade bolo zabezpečované spornou zmenkou, nemá táto skutočnosť vplyv na povinnosť žalovaných
v 2. a 3. rade ako avalistov (zmenkových ručiteľov a priamych dlžníkov) plniť záväzok zo zmenky, ako

na to správne poukázal aj súd prvého stupňa.

Pokiaľ žalovaní v 2. a 3. rade namietali aj existenciu zmenky, nakoľko žalovaný v 1. rade ako emitent
zmenky rozhodol o zániku (zrušení) zmenky, odvolací súd len dodáva, že aj v tejto časti súd prvého

stupňa správne poukázal na to, že zákon zmenkový a šekový „zrušenie“ zmenky nepozná. Prirodzeným
spôsobom zániku zmenkového záväzku je zaplatenie zmenky zmenkovým dlžníkom, v prípade vlastnej
zmenky (ako je to aj v spornej veci) vystaviteľom. Ak zmenkový dlžník zmenku zaplatí, zanikajú všetky
zmenkové nároky voči nemu, ručiteľom (avalistom) a tiež voči ďalším zmenkovo zaviazaným osobám.
Zmenkový záväzok môže tiež zaniknúť zaplatením zmenky podporným dlžníkom, napríklad indosantom,

vystaviteľom pri cudzej zmenke, interventom, t. j. treťou osobou, ktorá nie je zmenkovým dlžníkom,
zmenkový záväzok môže zaniknúť tiež premlčaním alebo uplynutím času na vykonanie zmenkových
úkonov a zánikom zmenkovej listiny, jej zničením alebo stratením, toto právo je však možné obnoviť
umorením zmenky.

Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch cenný papier je peniazmi oceniteľný
zápis v zákonom ustanovenej podobe a forme, s ktorým sú spojené práva podľa tohto zákona a práva
podľaosobitnýchzákonov,najmäoprávneniepožadovaťurčitémajetkovéplneniealebovykonávaťurčité
práva voči zákonom určeným osobám.

Podľa § 2 ods. 2 písm. i/ citovaného zákona sústavu cenných papierov tvoria okrem iných druhov
cenných papierov aj zmenky.Podľa § 14 ods. 1 písm. b/ zákona č. 566/2001 Z. z. cenný papier zaniká na základe rozhodnutia
emitenta, ak osobitný zákon neustanovuje inak, a to dňom určeným emitentom.

Z citovaných ustanovení vyplýva, že cenný papier zaniká aj rozhodnutím emitenta, ak osobitný zákon
neustanovuje inak. V predmetnej veci je cenným papierom zmenka, ktorá je upravená v osobitnom
zákone č. 191/1950 Sb. zmenkovom a šekovom, ktorý ako lex specialis má prednosť pred použitím

všeobecného predpisu o cenných papieroch. To znamená, že pre zánik zmenky sa uplatnia len
ustanovenia zákona zmenkového a šekového, podľa ktorého svojim rozhodnutím vystaviteľ zmenky
nemôže túto zrušiť, lebo by to bolo v rozpore so zmyslom a cieľmi citovaného zákona, v ktorom sú
zmenky upravené.

Pokiaľ žalovaní v 2. a 3. rade poukazujú na to, že žalovaný v 1. rade odstúpil od zmluvy o postúpení
pohľadávok, z ktorej pohľadávka žalobcu bola zabezpečená spornou zmenkou, odvolací súd udáva, že
len žalovaný v 1. rade mal v takom prípade možnosť požiadať majiteľa zmenky o jej vydanie. K takému
úkonu, vychádzajúc z vykonaného dokazovania, však zo strany žalovaného v l. rade nedošlo.

Z vyššie uvedených dôvodov, ako aj z dôvodov, ktoré obsahuje napadnuté rozhodnutie súdu prvého
stupňa, odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O. s. p. napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil vrátane
výroku o náhrade trov konania, o ktorých súd prvého stupňa rozhodol v súlade s platnou právnou
úpravou, keďže pre rozhodnutie súdu prvého stupňa o náhrade trov konania boli splnené všetky kritériá.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.
s. p. a úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 1.437,53 eur, ktoré
pozostávajú z odmeny za jeden úkon právnej služby (podanie vyjadreniu k odvolaniu) v sume 1.190,13

eur, z režijného paušálu 7,81 eur a 20% DPH z odmeny a náhrady vo výške 239,59 eur v súlade s platnou
právnou úpravou § 10 ods. 1, § 13a ods. 1 písm. c/, § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.
z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.

Podľa § 149 ods. 1 O. s. p. priznané trovy odvolacieho konania sú žalovaní povinní zaplatiť na účet
právneho zástupcu žalobcu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.