Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, May 31, 2017

Súd: Okresný súd Skalica
Spisová značka: 7C/719/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2714206546
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Butašová
ECLI: ECLI:SK:OSSI:2017:2714206546.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdSkalicasudkyňouJUDr.JankouButašovouvprávnejvecižalobkynePOHOTOVOSŤ,s.r.o.,
so sídlom v Bratislave, na ul. Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpenej splnomocnencom Fridrich Paľko
s.r.o., so sídlom v Bratislave na Grösslingovej ul. č. 4 proti žalovanej Slovenskej republike, v jej mene
Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave na Župnom námestí 13, IČO: 00
166 073 o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu zamieta .

Žalovanej oproti žalobkyni súd priznáva nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobami doručenými Okresnému súdu Piešťany dňa 27.9.2012 domáhala uloženia
povinnosti žalovanej zaplatiť žalobkyni náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, a to pre
nesprávny úradný postup v súvisiacom exekučnom konaní vedenom na Okresnom súde Piešťany.
Veciam (žalobám) podaným žalobkyňou na Okresný súd Piešťany boli na tomto súde vygenerované

spisové značky v poradí od 12C/187/2012 po 12C/328/2012. právoplatným uznesením OS Piešťany
č.k. 12C/187/2012-7 zo dňa 10.10.2012 boli veci spojené na spoločné konanie. Týmto uznesením bolo
rozhodnuté, že konanie o žalobách bude ďalej vedené pod sp. zn. 12C/187/2012.
2. Žalobkyňa v každej zo žalôb vzniesla námietku zaujatosti sudcov Okresného súdu Piešťany
a vzhľadom na ich pomer k veci a účastníkom konania žiadala o ich vylúčenie z prejednávania
a rozhodovania veci a o prikázanie veci inému súdu. Krajský súd v Trnave uznesením č. k.

9NcC/46/2012-14 zo dňa 22.10.2012 rozhodol o vylúčení sudcov Okresného súdu Piešťany z
prejednávania a rozhodovania veci a vec sp. zn. 12C/187/2012 bola prikázaná na prejednanie
a rozhodnutie Okresnému súdu Skalica. Spojeným veciam OS Piešťany bola vygenerovaná po
doručení vecí na Okresný súd Skalica sp. zn. 3C/491/2012. Okresný súd Skalica uznesením č.k.
3C/491/2012-29 z 22. júla 2014 rozhodol, že veci Okresného súdu Piešťany, teda aj vec žalobcu
pôvodne vedená Okresným súdom Piešťany pod sp. zn. 12C/320/2012 (žalobca si ju interne označil
4835 - NZP ) sa vylučujú na samostatné konanie. Vec pôvodne Okresného súdu Piešťany má po

právoplatnosti uznesenia Okresného súdu Skalica o vylúčení veci sp. zn. 7C/719/2014.
3. Žalobkyňa sa žalobou domáhala, aby súd medzitýmnym rozsudkom určil, že žalovaná je zodpovedná
za škodu, ktorá vznikla žalobkyni nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Piešťany, pretože
tento nerozhodol o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie pre pohľadávku žalobkyne,
ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXX dlžníkom (povinným)
M. C., G. XX.XX.XXXX (kde po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor pridelil pri dôjdení

návrhu exekučnej veci číslo N. XXXX/XXXX) v zákonom stanovenej lehote a rozsudkom žalobkyňa
požadovala rozhodnúť, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni z titulu majetkovej škody sumu 125,-
eur a z titulu nemajetkovej ujmy čiastku 566,11 eur v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku,žalobkyňa navrhla priznať jej náhradu trov konania. Ďalej je v žalobe uvedené, že žalobkyňa je
právnickou osobou, ktorá vykonáva na základe registrácie podnikateľskú činnosť v prevažnej miere
v oblasti poskytovania krátkodobých úverov a v pozícii oprávneného v exekučnom konaní navrhla

písomným podaním, a to postupom podľa § 38 Exekučného poriadku, zvolenému súdnemu exekútorovi
vykonať exekúciu pre svoju pohľadávku, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo zmluvy
o úvere označenej v žalobe a v žalobe označeným dlžníkom zo zmluvy o úvere a čísla exekučnej
veci, vyregistrovanej exekútorom po podaní návrhu exekútorom na miestne a vecne príslušnom súde
Okresnom súde Piešťany ( Exekučnom súde) požiadal exekútor o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie.Exekučnýsúdrozhodolpodľatvrdeniažalobkyneožiadostioudeleniepoverenianavykonanie
exekúcie až dňa 12.4.2011 a konanie pritom začalo dňa 9.6.2010, t.j. s omeškaním viac ako 307
dní, a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia. Podľa žalobkyňou podanej žaloby
2.7.2009 spísala a podala žiadosť o informáciu o stave konania, kde namietala porušovanie svojich
práv márnym uplynutím času v exekučnom konaní porušovateľom a požadovala oznámiť aj konkrétnu
prekážku, ktorá bráni rozhodnutiu súdu o žiadosti exekútora, dňa 23.9.2009 opätovne spísala a podala

žiadosť o stave konania, zopakovala svoju námietku ako zo dňa 2.7.2009, tiež požadovala oznámenie,
dňa 13.11.2009 spísala a podala ďalšiu žiadosť vo význame ako u predchádzajúcich žiadostí, dňa
25.2.2010 podala žiadosť o informáciu o stave konania/Podnet na preskúmanie zákonnosti postupu
súdu - prieťahy v konaní, 30.8.2010 spísala sťažnosť a podnet na preskúmanie zákonnosti postupu
súdu a zároveň podala podnet na preskúmanie zákonnosti postupu súdu, sudcov a poverených súdnych

úradníkov v predmetnej veci pre porušenie jej práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, dňa 23.11.2010 spísala a podala Sťažnosť na
prieťahy v konaní a to v nadväznosti na nesprávny procesný postup súdu, formulovanú podľa § 62 a
nasl. Zákona č. 757/2004 Z.z. a požadovala, aby došlo k prijatiu a zabezpečeniu vykonania opatrení
na odstránenie nedostatkov a okamžitému vydaniu rozhodnutí o žiadosti súdneho exekútora o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcií, dňa 25.5.2011 spísala opätovne Sťažnosť na prieťahy v konaní a
to v nadväznosti na nesprávny procesný postup súdu v zmysle § 62 zákona č. 757/2004 Z.z. Podľa
žaloby upozornila žalobkyňa na fakt, že v dôsledku zbytočných prieťahov vzniká a zväčšuje sa na
jej strane škoda, spočívajúca v nemožnosti výkonu práva priznaného exekučným titulom, v oslabení
vymožiteľnostipohľadávky,poklesebonitydlžníkaanebezpečenstve,žesadlžníkbudezbavovaťsvojho

majetku. Z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu si žalobkyňa uplatňuje náhradu
majetkovej škody a nemajetkovej ujmy v peniazoch. Žalobkyni vznikla majetková škoda v sume 125,-
eur predstavujúca náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jej činnosťou uskutočňovanou
vo veci správy a vymáhania pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nej. Žalobkyňa vynaložila podľa jej tvrdenia

v tomto období na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca pomocou
informačného systému sumu 70,- eur, na udržiavanie a správu informačného systému sumu 40,- eur,
na administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných exekučnému súdu, na publikačné výdaje
spojené s vyhotovením urgencií adresovaných exekučnému súdu, na poštové a telekomunikačné výdaje
spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na exekučnom súde sumu 15,- eur. Zároveň si uplatňuje

náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch v sume 566,11 eur, pretože samotné konštatovanie porušenia
práva na súdnu ochranu zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie
veci v primeranom čase zaručeného čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom. Márnym plynutím času boli reálne ohrozené legitímne očakávania žalobkyne, že

správnym postupom súdu dôjde k vymoženiu jej pohľadávky. Potreba náhrady nemajetkovej ujmy
má svoj základ v požiadavke na spravodlivé usporiadanie vzťahov a dosiahnutie adekvátnej nápravy
a primeranej satisfakcie za porušenie základných práv a princípov právneho štátu. Žalobkyňa si
uplatňuje ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie
podnikateľského plánovania a rozhodovania, porušenie jeho práv, stratu legitímnych očakávaní, že

nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v právo a v spravodlivé riešenie
veci a zamedzenie vymoženiu pohľadávky cestou exekúcie sumu 566,11 eur teda 55,- eur za každý
mesiacomeškaniavčinnostiexekučnéhosúdu,atonazákladeaplikáciedoktrínyústavnéhosúdu,podľa
ktorej, pokiaľ ide o zbytočné prieťahy v súdnom konaní je spravodlivé, ak sa na každý rok poznačený
prieťahmi vzťahuje satisfakcia vo výške cca 660,- eur. Žalobkyňa uviedla, že postupovala podľa §

15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. a písomnou žiadosťou požiadala Ministerstvo spravodlivosti SR o
predbežné prerokovanie jej nároku na náhradu škody, ktoré však do podania návrhu na žiadosť pozitívne
nereagovalo, preto podala túto žalobu.4. Žalovaná v písomnom vyjadrení so žalobou nesúhlasila, pre neúplnosť a zmätočnosť podanej
žaloby a rovnako i na nejasný titul nároku na náhradu škody, navrhla postup podľa § 43 ods. 1 O.s.p.
a žiadala ju zamietnuť z nasledovných dôvodov: mala za to, že ide o predčasne uplatnený nárok na

súde, keďže v zmysle § 15 ods. 1 a § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z. medzi podaním žiadosti o
predbežné prejednanie nároku a podaním žaloby o náhradu škody nie je dodržaná zákonná lehota 6
mesiacov. Žiadosť o predbežné prejednanie nároku bez ostatných zákonných náležitostí bola žalovanej
doručená v dňoch 23.4.2012 do 25.9.2012. Celkovo išlo o 43.000 žiadostí žalobkyne o predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody, z toho nesprávny úradný postup OS Piešťany bol namietaný v

1092 žiadostiach, pričom žaloba na súd bola podaná dňa 27.9.2012. Žiadosť o predbežné prejednanie
nároku mala vady, ktoré žalobkyňa napriek opakovaným výzvam žalovanej neodstránila, preto žalovaná
nárok žalobkyne nepovažuje za predbežne prerokovaný a zo strany žalobkyne za zmarený. Vo veci
samej žiadala žalobu zamietnuť ako neodôvodnenú a nepreukázanú. Žalovaná má za to, že všeobecný
súd v konaní o náhradu škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní súdu, túto právomoc má
iba predseda súdu alebo Ústavný súd Slovenskej republiky. K nesprávnemu úradnému postupu ďalej

uviedla, že vnútroštátny súd má povinnosť ex offo preskúmať materiálnu správnosť rozhodcovského
rozsudku, nekalú povahu rozhodcovskej doložky rozhodcovského súdu a skúmať, či rozhodcovské
konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy (uznesenie ÚS SR z 03.03.2011, č.
k. IV.ÚS 60/2011-13, uznesenie NS SR z 13.10.2011 sp. zn. 3Cdo/146/2011, 3MCdo/11/2010 a
5Cdo/291/2010). K tvrdeným prieťahom v konaní má žalovaná za to, že pri posudzovaní nároku

na náhradu škody môže súd vychádzať z existencie prieťahov v konaní len v prípade, že tieto boli
konštatované vo výsledkoch vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti
na prieťahy, v právoplatnom rozhodnutí vydanom v disciplinárnom konaní, v ktorom sa rozhodlo o
tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní,
právoplatným rozhodnutím Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené

právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo v právoplatnom rozhodnutí Ústavného súdu
Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa
porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Žalobkyňa nepreukázala, že by podala
sťažnosť na prieťahy, resp. žiadosť o prešetrenie vybavenia sťažnosti, že by existovalo právoplatné
rozhodnutie vydané v disciplinárnom konaní, právoplatné rozhodnutie ESĽP či právoplatné rozhodnutie

Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorými by bolo konštatované porušenie práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov. Žalovaná vzniesla námietku premlčania pri každom uplatnenom nároku,
pri ktorom došlo k uplynutiu 15-dňovej lehoty od doručenia žiadosti súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie pred dňom 23.4.2009 (t.j. tri roky pred dňom, kedy boli žalovanej
doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku). Poukázala na nesplnenie podmienok

nevyhnutných pre vznik zodpovednosti štátu za škodu, nepreukázanie nesprávneho úradného postupu,
nepreukázanievznikuavýškyškody,nesplneniepodmienokpremožnosťpriznanianáhradyvpeniazoch
a napokon i neexistenciu príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a uplatnenou
majetkovou škodou a nemajetkovou ujmou. Namietala, že žalobkyňa nepreukázala pri vyčíslení nároku
na náhradu materiálnej škody existenciu dlžníka, existenciu právoplatného rozhodnutia o zamietnutí

žiadosti o udelenie poverenia ani nevymožiteľnosť pohľadávky. Nie je pravdivé tvrdenie žalobkyne, že
nie je možné vymôcť pohľadávku od dlžníka a tvrdenie, že rozhodnutie v podobe zamietnutia žiadosti o
udelenie poverenia spôsobuje nevymožiteľnosť pohľadávky. Rozhodnutie o zamietnutí iba preukázalo
nespôsobilosť konkrétneho rozhodcovského rozsudku byť exekučným titulom. Nulitný rozhodcovský
rozsudok nepredstavuje prekážku res iudicatae, žalobkyňa mala možnosť získať iný exekučný titul,

a to napríklad podaním žaloby na súd. Žalovaná poukázala na to, že poskytovanie finančného
zadosťučinenia nie je automatické. Odškodnenie právnickej osoby za nemajetkovú ujmu, spôsobenú
prípadnými prieťahmi v konaní, nie je možné vzťahovať na pocity fyzických osôb, ktoré sa na činnosti
právnickej osoby zúčastňujú, lebo im ujma priamo nevzniká. Žalobkyňa uvádzaný zánik podnikateľských
aktivít a plánov bližšie nekonkretizuje. Pri priznávaní nemajetkovej ujmy sa prihliada aj na rozpor s

dobrými mravmi podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Celkové náklady úverov poskytovaných
žalobkyňou, ktoré pozostávajú z úrokov a iných poplatkov, v niektorých prípadoch predstavujú takmer
100 % ročne zo sumy získanej dlžníkom od spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. Žalovaná poukázala
na podnikateľskú činnosť žalobkyne, keď praktiky žalobkyne sú vnímané verejnosťou negatívne, boli
predmetom záujmu Európskej komisie, súdy konštatovali porušovanie práv spotrebiteľa a v konečnom

dôsledku práve podnikateľská činnosť žalobkyne podnietila zvýšenú potrebu ochrany práv spotrebiteľov
na všetkých úrovniach štátnej moci. Žalobkyňa je vnímaná ako spoločnosť využívajúca neprijateľné
podmienky, zneužívajúce slabé finančné a právne vedomie nízkopríjmových osôb.5. Súd vyzval žalobkyňu, aby v žalobách, podaných na Okresný súd Piešťany, vedených pod spisovými
značkami uvedenými v uznesení Okresného súdu Skalica sp. zn. 3C/491/2012 upresnila, či sa
žalobkyňadomáhanárokunanáhraduškodytitulomnesprávnehoúradnéhopostupuvpodobeprieťahov

alebo sa nároku domáha z iného dôvodu, ktorý treba tiež jednoznačne uviesť s uvedením u jednotlivých
žalôb, v ktorých budú upresňované rôzne dôvody vždy uviesť, že upresnenie patrí k tej ktorej spisovej
značke Okresného súdu Piešťany a internú značku žalobkyne, ňou uvádzanú na prvej strane jej
žaloby. Súd po žalobkyni požadoval v prípade, že sa domáha nároku na náhradu škody z dôvodu
prieťahov, aby s poukazom na ustanovenie § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. predložila : výsledky

vybavenia sťažnosti na prieťahy v konaniach vedených pôvodne pred Okresným súdom Piešťany v
tých exekučných konaniach, ktorých spisové značky súd uvádzal v uznesení sp. zn. 3C/491/2012,
žiadostioprešetrenievybaveniasťažnosti,resp.sťažnostínaprieťahyvuvedenýchkonaniachaleboaby
žalobkyňa označila dôkaz, že sa jedná o prieťah z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom
konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca, resp. sudcovia Okresného súdu Piešťany, ktorým bola
vec pridelená tá ktorá exekučná vec sa dopustil (dopustili) disciplinárneho previnenia, ktoré má za

následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatné rozhodnutie, príp. rozhodnutia Európskeho súdu pre
ľudské práva , ktorým (mi) sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie exekučnej veci OS
PiešťanybezzbytočnýchprieťahovaleboprávoplatnérozhodnutiaÚstavnéhosúduSlovenskejrepubliky
o ústavnej (ústavných) sťažnosti (sťažnostiach, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval,
že sa porušilo právo na prerokovanie veci, resp. vecí bez zbytočných prieťahov v exekučných veciach

Okresného súdu Piešťany, uvedených pod spisovými značkami v uznesení Okresného súdu Skalica sp.
zn. 3C/491/2012. Žalobkyňa výzve súdu nevyhovela.

6. Žalobca sa k obidvom vyjadreniam žalovanej nevyjadril.

7. Podľa § 177 ods. 2 písm. a/ zákona č. 160/2015 Z.z. - Civilný sporový poriadok ( ďalej
len C.s.p. ) pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ak
a) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a
hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2 000 eur.

8. Podľa § 219 ods. 3 C.s.p., vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia
pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej
stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd
jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.

9. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p. , ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

10. S ohľadom na výšku uplatnenej pohľadávky vo veci ide o drobný spor, preto súd rozhodol vo veci
bez nariadenia pojednávania, rozsudok verejne vyhlásil, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia súd

oznámil na úradnej tabuli súdu dňa 24. mája 2017, t.j. v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.

11. Súd po oboznámení sa so žalobou, oboznámení sa s písomným vyjadrením žalovanej, s uznesením
Okresného súdu Piešťany č.k. 4Er/1574/2010-9 zo dňa 5.1.2011, s celým spisovým materiálom v
exekučnej veci zistil tento skutkový stav veci:

12. Žiadosťou o udelenie poverenia N. z 15.6.2010, doručenou Okresnému súdu Piešťany dňa 5.8.2010,
mal súd za zistené, že ňou žiadal súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý Okresný súd Piešťany o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie vo veci oprávnenej POHOTOVOSŤ, s.r.o. proti povinnému M. C., na
základe exekučného titulu, za ktorý bol označený Rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného

zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s. sp.zn. SR 01499/10, vydaný dňa 1.4.2010, právoplatný
19.4.2010, vykonateľný 22.4.2010 a zápisnice spísanej pred exekútorom 9.6.2010 pre vymoženie
istiny 673,18 eur s príslušenstvom. Podľa zápisnice spísanej exekútorom išlo aj o zmenkový úrok vo
výške 0,25% denne zo sumy 673,18 eur od 28.10.2009 do zaplatenia, zákonný úrok 6% ročne zo
sumy 673,18 eur od 11.1.2010 do zaplatenia a trovy konania 216,03 eur. Exekučný súd rozhodol o

žiadosti exekútora dňa 5.1.2011 uznesením č.k. 4Er/1574/2010-9 s odôvodnením , že rozhodcovskú
doložku k zmluve o úvere si žalovaný ako spotrebiteľ osobitne nedojednal, v zmysle rozhodcovskej
doložky je síce žalujúcej strane daná možnosť výberu medzi štátnym a rozhodcovským súdom, ale
ak už dôjde k výberu rozhodcovského súdu žalujúcim dodávateľom, je spotrebiteľ nútený podrobiťsa rozhodcovskému konaniu, rozhodcovská doložka tak spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a
povinnostiach strán v neprospech spotrebiteľa, je preto neprijateľná zmluvná podmienka, ktorá je v
zmysle § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníku absolútne neplatná, v dôsledku čoho nebola platne založená

právomoc rozhodcu na prejednanie veci a vydanie rozhodcovského rozsudku, ktorý by mohol byť
spôsobilým exekučným titulom. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 14.4.2011. Z exekučného spisu
sa nepotvrdilo tvrdenie žalobkyne uvedené v žalobe, že súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie až dňa 12.4.2011.

13. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení účinnom do 31.12.2012 (ďalej
len „zákon č. 514/2003 Z. z.), štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu,
ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci
a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej
slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d)

nesprávnym úradným postupom.

14. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z., zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

15.Podľa§9ods.1zákonač.514/2003Z.z.,štátzodpovedázaškoduspôsobenúnesprávnymúradným

postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu
verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu
verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv,
právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

16.Podľa§9ods.2zákonač.514/2003Z.z.,právonanáhraduškodyspôsobenejnesprávnymúradným
postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

17. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím

o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.

18. Podľa § 16 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z. z., ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu
škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia/ žiadosti, môže sa poškodený domáhať
uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Každý je povinný bez zbytočného odkladu
na požiadanie príslušného orgánu, ktorý koná v mene štátu, písomne oznámiť skutočnosti, ktoré majú
význam pre predbežné prerokovanie nároku.

19. Podľa § 17 ods. 1, 2, 3 zákona č. 514/2003 Z. z., uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný
predpis neustanovuje inak.

20. V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením

vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom,
uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

21. Výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na a) osobu
poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, b) závažnosť vzniknutej ujmy a

na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom
živote, d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

22. Podľa ustanovenia § 19 ods. 1 veta prvá zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov právo v znení platnom

a účinnom ku dňu zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia, právo na náhradu škody sa premlčí za tri
roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode.23. Podľa ustanovenia § 19 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkoneverejnejmociaozmeneniektorýchzákonovvzneníplatnom aúčinnomkudňuzamietnutia
žiadosti o udelenie poverenia, lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa § 15 odo

dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.

24. Podľa článku 48 ods. 2 prvá veta Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo, aby sa
jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku
všetkým vykonávaným dôkazom.

25. Podľa článku 6 ods. 1 prvá veta Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, každý má
právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a
nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch
alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

26. Podľa § 40 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení platnom a účinnom ku dňu doručenia žiadosti
o udelenie poverenia súdu (od 30.11.2006 do 31.5.2010) exekútor vyzve toho, kto podal návrh, aby
nesprávny, neúplný alebo nezrozumiteľný návrh opravil alebo doplnil v lehote, ktorú určí a ktorá nesmie
byť kratšia ako desať dní. Poučí ho aj o tom, ako treba opravu alebo doplnenie urobiť

27. Podľa ustanovenia § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení platnom
a účinnom ku dňu doručenia žiadosti o udelenie poverenia súdu (od 1.6.2010 do 22.12.2015) súd
preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a

exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu
na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne
poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2
písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné

odvolanie

28. Podľa § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj
na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a
zmierov nimi schválených.

29. Podľa § 45 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov
súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka
konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia
alebo exekučné konanie zastaví

a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise, b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený
v § 40 písm. a) a b) alebo c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania
na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, ods. 2
súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo
exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm.

b) alebo c).

30. V súvislosti s námietkami žalovanej o predčasne podanej žalobe, ako aj o neúplnosti žaloby, súd
konštatuje,ženebolidôvodynazastaveniekonaniavdobepodaniažalobyvzmyslevtomčaseúčinného
ustanovenia § 103, § 104 ods. 1 prvá veta O.s.p., a ani v zmysle ustanovenia § 161 C.s.p. účinného od

01.07.2016. V spore strán nebola sporná skutočnosť, že žiadosť o predbežné prejednanie nároku bola
na Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky doručená dňa 23.4.2012. Medzi podaním žiadosti o
predbežné prejednanie nároku a podaním žaloby doručenej súdu 27.9.2012 nebola dodržaná zákonná
lehota 6 mesiacov. Táto však uplynula počas konania o žalobe. Bolo preto právne irelevantné, že lehota
nebola dodržaná ku dňu podania žaloby a nesporné, že nárok na náhradu škody alebo jeho časť do

šiestich mesiacov zo strany žalovanej uspokojený nebol. Tým súd mal splnenú podmienku zo strany
žalobkyne podľa § 15 a 16 zákona č. 514/2003 Z.z. predbežne prerokovať nárok na náhradu škody s
nadriadeným orgánom, ako podmienku právomoci súdu vo veci konať a rozhodnúť.31. Podľa § 161 ods. 1, 2 a 3 C.s.p., ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania
prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné
podmienky").

a) Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

32. Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý možno odstrániť, súd urobí vhodné opatrenia na
jeho odstránenie. Pritom spravidla môže pokračovať v konaní, ale nesmie vydať rozhodnutie, ktorým sa
konanie končí. Ak sa nepodarí nedostatok procesnej podmienky odstrániť, súd konanie zastaví.

33. Podľa § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých
môže konať vo veci (podmienky konania).

34. Podľa § 104 ods. 1 O.s.p. ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd
konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi

vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s
podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované.

35. Súd nevidel dôvod na odmietnutie žaloby žalobkyne podľa ustanovenia § 43 ods. 1, 2 O.s.p., a
ani v zmysle ustanovenia § 129 C.s.p. účinného od 01.07.2016, nakoľko podľa názoru súdu v žalobe

žalobkyne v danej veci je dostatočne uvedené čoho sa domáha, voči komu a z akého dôvodu, žaloba
zodpovedala ustanoveniu § 79 ods. 1 O.s.p, a preto nič nebránilo vecnému prejednaniu tejto žaloby.

36. Súd vyvodil ten právny záver, že predmetom konania je žalobkyňou uplatnený nárok na náhradu
majetkovej škody v sume 125,- eur a náhradu nemajetkovej ujmy v sume 566,11 eur podľa zákona

č. 514/2003 Z.z. za nesprávny úradný postup Okresného súdu Piešťany ako exekučného súdu v
súvislosti s exekučným konaním vedeným na súde pod sp. zn. 4Er/1574/2010. Žalobkyňa za nesprávny
úradný postup považuje skutočnosť, že exekučný súd rozhodol o žiadosti súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie až po uplynutí zákonom stanovenej 15-dňovej lehoty, a to rozhodnutím
o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia. Žalobkyňa nesprávny úradný postup charakterizovala

nevydaním rozhodnutia v zákonom stanovenej lehote.

37. Súd vychádzal z toho, že zodpovednosť za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom podľa
zákona č. 514/2003 Z.z. je osobitnou zodpovednosťou a zodpovednosťou objektívnou (bez ohľadu na
zavinenie). Všetky zákonné podmienky vzniku tejto zodpovednosti musia byť splnené kumulatívne. Pri

nesplnení čo i len jednej podmienky zodpovednosť za škodu nevznikne. Pri splnení všetkých podmienok
naraz sa zodpovednosti za škodu nemožno zbaviť. Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za
škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom sú po prvé nesprávny úradný postup, po druhé vznik
a existencia škody a po tretie príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a škodou.

38. Nesprávnym úradným postupom môže byť aj oneskorené vydanie rozhodnutia v dôsledku porušenia
stanovených alebo primeraných lehôt na jeho vydanie, lebo znaky nesprávneho úradného postupu má
aj nečinnosť štátneho orgánu alebo jeho činnosť, ktorá nie je vykonaná v stanovenej lehote alebo v
lehote, ktorá zodpovedá právu na prejednanie veci „bez zbytočných prieťahov" ( podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky) (por. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30.6.2010 sp.

zn. 5 Cdo 126/2009).

39. Z uznesenia Okresného súdu Piešťany č.k. 4Er/1574/2010 -9 bolo k veci strán zistené, že exekučný
súd poverenie nevydal, žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia zamietol.
40. Súd je toho názoru, že exekučný súd postupoval v súlade so zákonom. Z ustanovenia § 44 ods.

2 Exekučného poriadku vyplýva, že zákon upravoval procesnú lehotu 15 dní na vydanie poverenia
na vykonanie exekúcie pre prípad, že exekučný súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia
alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom a výslovne uviedol, že táto
lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). V predmetnej exekučnej veci
začalo exekučné konanie na podklade rozhodcovského rozsudku za účinnosti zákona, ktorý určoval

zákonnú lehotu na udelenie poverenia, táto však neplatila pre exekučné tituly podľa § 41 ods. 2
písm. d) Exekučného poriadku. Hoci v čase začatia exekučného konania boli tieto tituly označené ako
vykonateľné rozhodnutia rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených je potrebné za exekučný
titul podľa § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku považovať aj rozhodcovský rozsudok z dôvoduzmenytohtozákonnéhoustanovenianovelouExekučnéhoporiadkuuskutočnenouzákonomč.102/2011
Z. z. s účinnosťou od 1.6.2011, ktorá, vychádzajúc z dôvodovej správy k tejto novele, vložením slov
„rozhodcovských súdov a“ do § 41 ods. 2 písm. d) odstránila rozporný výklad toho ustanovenia.

Odhliadnuc od uvedeného, z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyplýva, že zákon upravuje
procesnú lehotu 15 dní na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie pre prípad, že exekučný súd
nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného
titulu so zákonom. Z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku nevyplýva, že lehota 15 dní by
sa mala vzťahovať na prípad, ak exekučný súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného

titulu so zákonom a žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne, zákon
takúto lehotu v prípade negatívneho rozhodnutia exekučného súdu neukladá (nález Ústavného súdu
Slovenskej republiky z 10.7.2013 č. k. II. ÚS 520/2012-39).
41. Súd na základe vyššie uvedeného preto konštatoval, že v danom prípade z pohľadu tvrdeného
nedodržania zákonnej lehoty k nesprávnemu úradnému postupu exekučného súdu nedošlo.
42. Čo sa týka prieťahov v konaní súd sa stotožňuje s názorom, vyjadreným v písomnom vyjadrení

žalovanej k žalobe a súd má za to, že otázku, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky,
je kompetentný preskúmať len ústavný súd, ktorý ju v súlade so svojou ustálenou judikatúrou preskúma
vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa troch základných
kritérií, za ktoré považuje zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). Súdne

konanie nie je kompetentný preskúmavať súd v konaní o náhrade škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z.,
ale len Ústavný súd Slovenskej republiky na podklade ústavnej sťažnosti. Opačný výklad by znamenal,
že by existovalo niekoľko orgánov, ktoré by boli oprávnené v tom istom čase preskúmavať postup toho
istého súdu z hľadiska vzniku zbytočných prieťahov. Pokiaľ by súd konajúci o náhrade škody mohol
hodnotiťpostupinéhosúduzhľadiskaexistenciezbytočnýchprieťahov,znamenalobytoabsurdnýzáver,

keďže všeobecné súdy by preskúmavali postup iných všeobecných súdov, pričom uvedené by mohlo
smerovať aj k porušeniu inštančného princípu v súdnictve. Vecne príslušné pre rozhodovanie
sporov o náhradu škody sú v prvom stupni zásadne okresné súdy, ale súdmi, ktoré môžu porušiť právo
fyzických a právnických osôb na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, môžu byť aj súdy vyššieho
stupňa - krajský súd, najvyšší súd (porovnaj napr. dôvodová správa k zákonu č. 412/2012 Z. z.).

43. Aj keď § 9 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom ku dňu podania žaloby neobsahuje ustanovenia
o právomoci prvostupňového súdu rozhodovať vo veciach náhrady škody z titulu prieťahov v konaní až
po právoplatnom rozhodnutí oprávneného orgánu o sťažnosti proti prieťahom v konaní, tak z dôvodovej
správy týkajúcej sa poslednej novelizácie zákona č. 514/2003 Z. z. jednoznačne vyplýva, že takýmto
spôsobom bolo potrebné k citovanému ustanoveniu zákona pristupovať vždy. Novela nezaviedla nič

nové, len explicitne vyjadrila, čo bolo zrejmé už pred účinnosťou novely. K doplneniu ustanovenia §
9 zákona č. 514/2003 Z. z. zákonodarcu nepochybne viedla skutočnosť, že práve z dôvodu absencie
explicitného vyjadrenia povinnosti súdu vychádzať aj pri posudzovaní nárokov vyplývajúcich z tvrdeného
nesprávneho úradného postupu z rozhodnutí oprávneného orgánu o sťažnosti proti prieťahom v konaní
(s tým, že takéto nie je v právomoci prvostupňového súdu) prichádzalo v praxi k nejednotnosti vo výklade

citovaného zákona a zrejme i k nejednotnosti v konaní pred súdmi. Uvedené podľa názoru súdu vyplýva
z bodu 7 dôvodovej správy k návrhu zákona č. 508/2010 Z. z., ktorý novelizuje zákon č. 514/2003 Z.
z., podľa ktorej návrh vychádza z platnej úpravy, nakoľko existuje možnosť domáhať sa ochrany svojich
práv využitím inštitútu ústavnej sťažnosti v súlade s ustanovením čl. 127 ods. 1 Ústavy SR.

44. Súd vyzval žalobkyňu, aby upresnila, či sa žalobou domáha nároku na náhradu škody titulom
nesprávneho úradného postupu v podobe prieťahov alebo sa nároku domáha z iného dôvodu, ktorý
treba potom tiež jednoznačne v správe uviesť. V prípade žalobného návrhu, týkajúceho sa uplatnenia
nároku na náhradu škody z dôvodu prieťahov, bola žalobkyňa vyzvaná na splnenie povinnosti tvrdenia
a dôkaznej povinnosti s poukazom na ustanovenie § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. na predloženie:

1/ výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy v konaniach vedených predtým pred Okresným súdom
Piešťany, 2/ žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti, resp. sťažností na prieťahy v uvedených
konaniach, 3/ alebo na označenie dôkazu, že sa jedná o prieťah z právoplatného rozhodnutia vydaného
v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca, resp. sudcovia Okresného súdu Piešťany,
ktorým bola pridelená tá ktorá exekučná vec sa dopustil( dopustili) disciplinárneho previnenia, ktoré

má za následok prieťahy v súdnom konaní, 4/ právoplatného rozhodnutia, prípadne rozhodnutia
Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým (mi) sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie
exekučnej veci Okresného súdu Piešťany bez zbytočných prieťahov alebo právoplatného rozhodnutia
Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej (ných) sťažnosti (sťažnostiach), ktorým Ústavný súdSlovenskej republiky konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci, resp. vecí bez zbytočných
prieťahov. Žalobkyňa do vyhlásenia rozsudku vo veci nepreukázala, že by sa viedlo disciplinárne
konanie, žalovaná nepreukázala ani že by existovalo právoplatné rozhodnutie Ústavného súdu SR,

príp. Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým by bolo v exekučnej veci, od ktorej si uplatňuje nárok na
náhradu škody a nemajetkovú ujmu v tomto konaní, konštatované porušenie práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov. Žalobkyňa na tvrdenie, že v exekučnej veci došlo k nesprávnemu úradnému
postupu dôkaz nepreložila a ani neoznačila skutočnosti, požadované súdom.
45. Žalobkyňa do vyhlásenia rozsudku súdu nepreukázala, že by sa viedlo disciplinárne konanie, ani že

by existovalo právoplatné rozhodnutie Ústavného súdu SR, príp. Európskeho súdu pre ľudské práva,
ktorým by bolo v exekučnej veci, od ktorej si uplatňuje nárok na náhradu škody a nemajetkovú ujmu v
tomto konaní, konštatované porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

46. K nesprávnemu úradnému postupu, ktorý mal podľa tvrdení žalobkyne spočívať vo vykonaní
úradného postupu bez splnenia zákonných podmienok, súd uvádza, že v exekučnom konaní súd

nepreskúmaval vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, ale len realizoval svoje oprávnenie
vyplývajúce zo zákona, a to z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, t.j. oprávnenie posúdiť,
či tento exekučný titul nie je v rozpore so zákonom. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na
množstvo rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, v ktorých zaujal jednoznačné stanovisko
o tom, že exekučný súd oprávnene a ex offo skúma exekučný titul tak z hľadiska materiálneho ako aj

formálneho i v exekučnom konaní (napr. 3Cdo/58/2013 z 3.7.2013, 3Cdo 46/2013 z 14.5.2013, 3Cdo
76/2013 z 3.7.2013). Exekučným titulom v konaní bol rozhodcovský rozsudok. V exekučnom konaní
je súd zo zákona oprávnený a povinný preskúmať rozhodcovský rozsudok i z hľadísk vymedzených
v ustanovení § 45 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (uznesenie Najvyššieho súdu
SR z 26.9.2011 sp. zn. 3 MCdo 11/2010). Už v štádiu rozhodovania o žiadosti súdneho exekútora

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie je exekučný súd konajúci o návrhu na nútený výkon
právoplatného rozhodcovského rozsudku v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku oprávnený aj bez
návrhu (ex offo) okrem iného i skúmať, či rozhodcovská zmluva medzi zmluvnými stranami bola uzavretá
platne (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 10.10.2012 sp. zn. 6 Cdo 105/2011). Samotné rozhodnutie o
zamietnutí žiadosti na vydanie poverenia pritom nemožno považovať za nesprávny úradný postup súdu,

pretože postup súdu našiel vyjadrenie v rozhodnutí, nebol neefektívny (rozhodnutie Najvyššieho súdu
Českej republiky z 29.6.1999 sp. zn. 2 Cdom 129/97). Výsledkom rozhodovacej činnosti súdu je, že
súd žiadosti o vydanie poverenia vyhovie, alebo žiadosť zamietne. Zo zákona nevyplýva, že kogentne
musí vždy súd žiadosti vyhovieť. Práve táto rozhodovacia činnosť je podstatou súdnictva a nemožno
ju vyhodnotiť ako nesprávny úradný postup (uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky z 25.8.2009

sp. zn. 25 Cdo 1018/07).
47. Nesprávny úradný postup možno vymedziť tak, že ide o porušenie právnou normou predpísaného
postupu štátneho orgánu, alebo účelu postupu štátneho orgánu, či už súvisí alebo nesúvisí s
rozhodovacou činnosťou štátneho orgánu a ak tento postup nenašiel svoj bezprostredný výraz vo
vydanom rozhodnutí (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Cdo 24/04).

48. Z týchto skutočností vyplýva, že žalobkyňa nesplnila ani prvú podmienku zodpovednosti za škodu
spôsobenú nesprávnym úradným postupom, keď nepreukázala nesprávny úradný postup. Súd v
konečnom dôsledku dospel k záveru, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno ani pokiaľ ide o ostatné
predpoklady vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci nesprávnym

úradným postupom, keď v konaní nepreukázala vznik škody a ani príčinnú súvislosť medzi nesprávnym
úradným postupom exekučného súdu a škodou.

49. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk. Skutočnou
škodou sa aj v zmysle § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka rozumie ujma spočívajúca v zmenšení

majetkového stavu poškodeného. Ide v podstate o rozdiel v hodnote poškodeného majetku
pred spôsobením škody a po spôsobení škody na majetku. Ušlý zisk predstavuje to, čo
poškodenému ušlo v dôsledku spôsobenia škody; inak povedané v dôsledku spôsobenia škody nedošlo
k zväčšeniu (rozmnoženiu) majetku, hoci sa to pri predpokladanej činnosti dalo očakávať.

50. Vzťah príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a škodou je vzťahom príčiny a
následku, ktorý musí byť priamy, bezprostredný, neprerušený, nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri
zisťovaní príčinnej súvislosti treba v dôsledku toho skúmať, či v komplexe
skutočností prichádzajúcich do úvahy ako príčina škody existuje skutočnosť, s ktorou zákon spájazodpovednosť za škodu. Teda nesprávny úradný postup môže mať za následok vznik zodpovednosti
podľa zákona č. 514/2003 Z.z. len vo vzťahu k takému zmenšeniu majetku žalobkyne, ktoré bolo priamo
a nesprostredkovane spôsobené práve a len týmto postupom; teda postupom, ktorý by bol z hľadiska

zmenšenia majetku žalobkyne rozhodujúcim, t.j. ak by nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu, jeho
majetok by sa nezmenšil.

51. Strany v sporovom konaní ( pred 1.7.2016 účastníci konania) majú ( mali) procesnú dôkaznú
povinnosť, t.j. povinnosť uviesť dôkaz na preukázanie tvrdených skutočností. Procesný dôsledok

spojený s dôkaznou povinnosťou môže mať za následok neunesenie dôkazného bremena. Strana
(účastník), ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie za predpokladu, že
ňou tvrdená skutočnosť nebola inak preukázaná, nepriaznivé následky v podobe takého rozhodnutia
súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe ostatných vykonaných dôkazov.

52. Žalobkyňou tvrdená majetková škoda v sume 125,- eur mala predstavovať náhradu účelne

vynaložených nákladov spojených s jej činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a vymáhania
pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nej. Žalobkyňa vynaložila podľa jej tvrdenia v tomto období
na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca pomocou informačného
systému sumu 70,- eur, na udržiavanie a správu informačného systému sumu 40,- eur, na

administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných exekučnému súdu, na publikačné výdaje
spojenésvyhotovenímurgenciíadresovanýchexekučnémusúdu,napoštové atelekomunikačnévýdaje
spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na exekučnom súde sumu 15,- eur.

53. Žalobkyňa v žalobe uplatňuje sumu 125,- eur z titulu majetkovej škody. Žalobkyňa svoje tvrdenia

o škode v žalobe všeobecne popísané žiadnym spôsobom nepreukázala a do doby vyhlásenia
rozhodnutia vo veci samej nepredložila alebo neoznačila žiadne dôkazy na preukázanie
svojich tvrdení, pričom určenie výšky škody v žalobe nie je dôkaz o vzniknutej škode. Súd poukazuje
na to, že paušálne vyčíslené administratívne výdavky nie sú skutočnou škodou. Žalobkyňa si uplatnila
nárok na náhradu nákladov spojených so správou a vymáhaním pohľadávky bez toho, aby ich bližšie

špecifikovala (napr. koľko zamestnancov informačného systému spravovalo pohľadávky dlžníkov, aký
počet pohľadávok spravoval pomocou informačného systému, kto mu spravoval a udržiaval informačný
systém a za akú odmenu), keď nutnosť spravovať pohľadávku oprávneného zapríčinila povinná už tým,
že nesplnila svoj dlh a oprávnená musela prikročiť k vymáhaniu formou exekúcie. Znamená to, že vznik
nákladov žalobkyne ako oprávnenej v exekučnom konaní na správu a vymáhanie pohľadávky nie je v

príčinnej súvislosti s postupom Okresného súdu Piešťany v exekučnej veci. Žalobkyňa by nepochybne
mala náklady na zamestnancov spravujúcich pohľadávky žalobkyne voči dlžníkom až do ich uhradenia,
resp. odpísania a obdobne by mala aj náklady na udržiavanie a správu informačného systému, a to
nezávisle od úradného postupu exekučného súdu. Žalobkyňa tak v konaní nepreukázala vznik skutočnej
škody zmenšením svojho majetku o tvrdených, ale nepreukázaných 125,- eur a rovnako nepreukázala

ani existenciu príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a prípadným zmenšením jej
majetku.

54. Pokiaľ ide o nárok žalobkyne na nemajetkovú ujmu uplatnený žalobou v konaní o žalobe, túto
môže súd priznať s ohľadom na § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. Žalobkyňa svoj nárok o náhradu

nemajetkovej ujmy odôvodnila tým, že márnym plynutím času boli reálne ohrozené jej legitímne
očakávania, že správnym postupom súdu dôjde k vymoženiu jej pohľadávky a taktiež došlo k vyvolaniu
rizík, a to rizika zániku povinného, rizika zmareniu účelu konania pre stratu kontaktu s povinným a rizika
insolvencie povinného. Žalobkyňa si uplatňuje ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy za vnútorné
zásahydospoločnosti,ovplyvňovaniepodnikateľskéhoplánovania arozhodovania,porušeniejehopráv,

stratu legitímnych očakávaní, že nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery
vprávoavspravodlivériešenieveciazamedzenievymoženiupohľadávkycestouexekúciesumu566,11
eur, teda 55,- eur za každý mesiac omeškania v činnosti exekučného súdu, a to na základe aplikácie
doktríny ústavného súdu, podľa ktorej, pokiaľ ide o zbytočné prieťahy v súdnom konaní je spravodlivé,
aksanakaždýrokpoznačenýprieťahmivzťahujesatisfakciavovýškecca660,-eur.Výškanemajetkovej

ujmy v peniazoch sa určuje s prihliadnutím najmä na a/ osobu poškodeného, jeho doterajší život a
prostredie, v ktorom žije a pracuje, b/ závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c/ závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote, d/ závažnosť následkov, ktoré
vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení. Súd má za to, že tak, ako sú v zákone koncipovanétieto podmienky, vzťahujú sa skôr na poškodeného - fyzickú osobu, okrem písm. b). Napriek tomuto však
ani nemajetková ujma sa nepriznáva automaticky len na základe konštatovania nedodržania zákonnej
lehoty, keď aj tu platí povinnosť jej preukázania. Rovnako ako pri vzniku škody je poškodený

povinný nielen tvrdiť, ale aj preukázať vznik nemajetkovej ujmy, resp. uviesť skutočnosti, na
ktorých základe bude možné podľa zákonom určených kritérií posúdiť vznik a rozsah ujmy. Žalobkyňa
nepreukázala tvrdenia, že nesprávnym úradným postupom exekučného súdu bola vyvolaná situácia,
ktorá ovplyvnila jej ďalšie podnikateľské postupy a spôsobila neistotu v plánovaní ďalších rozhodnutí,
ktoré mohla prijať. Samotné vedenie exekučného konania bez ohľadu na jeho dĺžku nie je objektívnou

prekážkou na udržiavanie kontaktu oprávnenej, resp. exekútora, s povinnou a nie je ani dôvodom k
vzniku insolventnosti povinnej, pretože spravidla dôvodom neplnenia dlhu povinnej je jej insolventnosť
ešte v čase pred rozhodnutím v základnom konaní. Tieto všeobecne známe riziká sú i rizikom každého
podnikateľského subjektu. Žalobkyňa nepreukázala tvrdené následky nesprávneho úradného postupu
exekučnéhosúdu,keďnepreukázalavzniknemajetkovejujmy,akoobjektívnezistiteľnéhostavu,ktorého
existencia musí byť preukázaná nad všetky pochybnosti a ani jej závažnosť a okolnosti vzniku tvrdenej

ujmy, a v dôsledku toho neuniesla dôkazné bremeno ani o tejto časti žaloby. Súd zároveň nevidel žiaden
dôvod pre finančnú satisfakciu vo forme nemajetkovej ujmy.

55. Podľa názoru súdu sa žalobkyňa snaží ňou podanou žalobou eliminovať po finančnej stránke
svoje nesprávne obchodnoprávne rozhodnutia vo svojej podnikateľskej aktivite. Nepochybne žalobkyni

musela byť všeobecne známa vzhľadom na predmet jej podnikania (poskytovanie úverov z vlastných
zdrojov), a to ešte pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie, rozhodovacia prax všeobecných súdov
v danej problematike rozhodcovských rozsudkov. Z množstva exekučných konaní, ktoré sú vedené na
všetkých súdoch Slovenskej republiky je súdu známe, že žalobca využíval práve rozhodcovské doložky
a o jeho nárokoch rozhodovali rozhodcovské súdy, ktoré nerešpektovali ustanovenia právnej úpravy o

ochrane spotrebiteľov a priznávali žalobkyni aj také plnenia, ktoré boli nedôvodné pre zjavne neplatné
zmluvné podmienky. V tejto súvislosti súd nad rámec prejednávanej veci poukazuje aj na spôsob
uplatnenia majetkovej škody a nemajetkovej ujmy zo strany žalobkyne. Je známou skutočnosťou, že
žalobkyňa podala na súdy Slovenskej republiky množstvo žalôb, ktoré sa týkajú tých istých účastníkov a
ich skutkový základ je rovnaký (oneskorené rozhodnutie súdu v exekučnom konaní a z toho vyplývajúci

nesprávny úradný postup exekučného súdu, podľa súdu dostupných údajov podala v roku 2012 43-tisíc
žalôb z exekučných konaní o náhradu škody voči Slovenskej republike na okresných súdoch a odvolaní
nakrajskýchsúdoch,naNajvyššísúdSlovenskejrepublikyasi300dovolaníanaÚstavnýsúdSlovenskej
republiky tiež vyše 10-tisíc sťažností. Súdu je zároveň zo svojej rozhodovacej činnosti známe, že v
súvislosti s jedným rozhodnutím exekučného súdu v jednom exekučnom konaní - zamietnutím žiadosti

súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie (teda v súvislosti s jedným tvrdeným
nesprávnym úradným postupom exekučného súdu) žalobkyňa podala dve žaloby, jednu s interným
označením žalobcu „NZP“ a druhú s označením „ISTINA RS“ (napríklad sp. zn. 7C/485/2015 a v druhom
konaní o žalobe sp. zn.7C/654/2014) . V žalobe s označením „NZP“ žalobkyňa požaduje zaplatenie
majetkovej škody v sume 125,- eur (napriek tvrdeniu o rôznej dĺžke omeškania exekučného súdu s

vydaním rozhodnutia si žalobkyňa v každej z týchto žalôb uplatňuje rovnakú náhradu majetkovej škody)
a nemajetkovej ujmy vyčíslenej v sume 55,- eur za každý mesiac omeškania v činnosti exekučného
súdu. Súd v súvislosti s uplatnenou nemajetkovou ujmou považuje za potrebné poukázať na zistenú
skutočnosť, že v žalobe je tvrdenie o dátume rozhodnutia exekučného súdu s jeho skutočným dátumom
rozhodnutia nesprávne , keď exekučný súd vydal rozhodnutie aj niekoľko mesiacov pred žalobkyňou

tvrdeným dátumom. Z toho plynie, že žalobkyňou uvedený počet dní v žalobe, od prijatia žiadosti
exekútora do dňa rozhodnutia o žiadosti súdom je nesprávne a následne aj z toho vyčíslená
nemajetková ujma je uplatnená nesprávne, preto žalobkyňou vyčíslené omeškanie exekučného
súdu a z toho plynúce aj vyčíslenie nemajetkovej ujmy je zavádzajúce a nesprávne. V žalobe s
označením „ISTINA RS“ žalobkyňa zasa požaduje zaplatenie majetkovej škody v sume predstavujúcej

náhradu istiny s príslušenstvom, ktorá podľa tvrdenia žalobkyne viac nemôže byť priznaná právoplatným
rozhodnutím všeobecného súdu v občianskom súdnom konaní vedenom proti dlžníkovi na základe
zmluvy o úvere a nemajetkovej ujmy vyčíslenej v sume 20 % z uplatňovanej istiny s príslušenstvom.
Žalobkyňa tak v súvislosti s jedným a tým istým tvrdeným nesprávnym úradným postupom exekučného
súdu uplatňuje dvakrát nemajetkovú ujmu, pričom v každom prípade používa iný spôsob výpočtu jej

výšky.56. Na základe vyše uvedených skutočností súd dospel k záveru, že vo veci neboli preukázané zákonné
predpoklady vzniku zodpovednosti žalovanej podľa zákona č. 514/2003 Z.z., a preto súd žalobu ako
nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.

57. Pokiaľ ide o vznesenú námietku premlčania zo strany žalovanej súd uvádza nasledovné: Premlčanie
sa podľa ustálenej súdnej praxe skúma len u existujúceho nároku. Preto, keď súd dospel k záveru, že
nárok žalobkyne nevznikol, vznesenou námietkou premlčania sa taktiež už nezaoberal.

58. V prípade, ak sa súd v odôvodnení nezaoberal konkrétnou námietkou strán sporového konania,
je tomu tak z dôvodu, že daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie za
rozhodujúce (RuizTorija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; HiroBalani c.
Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c.
Francúzsko z 19. februára 1998).

59. Pokiaľ ide o žalobný petit, týkajúci sa návrhu žalobkyne najprv vo veci rozhodnúť tzv. medzitýmnym
rozsudkom ( v čase podania žaloby podľa ustanovenia § 152 ods. 2 O.s.p.), že je na rozhodnutí súdu, či
je tu dôvod pre postup podľa v čase podania žaloby platného § 152 ods. 2 O.s.p. Súd môže, ak uzná,
že je tu dôvod pre postup podľa § 152 ods. 2 O.s.p., teraz od účinnosti ustanovenia § 214 zákona č.
160/2015 Z.z. - Civilného sporového poriadku, účinného od 1.7.2016 vydať medzitýmny rozsudok aj bez

návrhu strany, pokiaľ takémuto návrhu na vydanie medzitýmneho rozsudku nevyhovie, nevydáva o tom
zvláštne rozhodnutie a s týmto návrhom sa nemusí vyporiadať v odôvodnení rozhodnutia o veci samej.
60. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
61. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

62. Žalovaná bola v konaní stranou úspešnou. O náhrade trov konania súd preto rozhodol s použitím
ust. § 255 ods. 1 C.s.p.. a § 262 ods. 1 C. s.p. tak, že súd priznal žalovanej proti žalobkyni nárok na
náhradu trov konania v celom rozsahu.

63. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( § 262 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozsudku je možné podať odvolanie písomne v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom
súde Skalica, dvojmo.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak rozhodnutie súdu priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok, po vykonateľnosti
tohto rozhodnutia oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie na príslušný súd, ak povinný
dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého na
vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z.z.) .