Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, May 29, 2017

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 9C/70/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5813203442
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Krivdová
ECLI: ECLI:SK:OSNO:2017:5813203442.4

Uznesenie

Okresný súd Námestovo, samosudkyňou JUDr. Zuzanou Krivdovou, v sporovej veci žalobcu: P. K., nar.
XX.XX.XXXX, bytom C., V. č. XXX/XX, proti žalovanému: Q. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., H. č. XX/
XX, právne zastúpený: Mg. Q. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom Tvrdošín, V. č. XXX/XX, prechodne bytom
B., C. XX, o určenie povinnosti zdržať sa zásahov do osobnostných práv, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu 6.5.2013 domáhal, aby súd žalovanému uložil
povinnosť zdržať sa ďalších zásahov do osobnostných práv žalobcu a zároveň žalovanému uložil
povinnosť odstrániť bezpečnostný kamerový systém zo svojho rodinného domu na adrese H. XX/XX,

XXX XX Tvrdošín a taktiež, aby žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania, a to do
3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Podanie žaloby odôvodnil v podstate tým, že dňa 11.10.2012 bolo začaté priestupkové konanie útvarom
Policajného zboru pod č. Y.-P-XXX/TS-XXXX vo veci objasňovania priestupku proti občianskemu
spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších
predpisov, z ktorého je podozrivý žalovaný tým, že dňa 10.9.2012 fyzicky napadol žalobcu, a to tak,

že ho kopol niekoľkokrát do stehna ľavej nohy. Žalobca absolvoval ošetrenie u svojho obvodového
lekára, kde bol žalobca ošetrený a lekár mu diagnostikoval poranenie ľavej dolnej končatiny a určil
žalobcovi dobu liečenia do 7 dní. V uvedenej veci nebol doteraz priestupok objasnený a konanie nebolo
doposiaľ ukončené. Od uvedeného incidentu neustále dochádza k slovnému napádaniu žalobcu zo
strany žalovaného, ktorý približne pred mesiacom umiestnil na svojom rodinnom dome na adrese Farská
12/12 v C. bezpečnostný kamerový systém bez súhlasu žalobcu a jeho rodiny, s ktorou momentálne

žijú v rodinnom dome na adrese H. XX v C., pričom výlučným vlastníkom nehnuteľnosti zapísanej v
k.ú C., na liste vlastníctva č. XXXX, je žalobcova manželka P. K., rod. X.. Nakoľko žalobca a jeho
rodina so žalovaným užívajú spoločný dvor na adrese H. XX/XX v C., bezpečnostný kamerový systém
monitoruje nielen okolie rodinného domu žalovaného, ale taktiež okolie rodinného domu žalobcu a jeho
rodiny, ktorému zasahuje do súkromia, nakoľko rodinné domy sú v tesnej blízkosti a tak žalovaný môže
sledovať žalobcu a jeho rodinu. Cieľom žalovaného je zisťovať informácie o žalobcovi a jeho rodine.

Keďže žalovaný často slovne napáda žalobcu, z jeho konania je možno usúdiť, že má zrejme v úmysle
vyprovokovať incident a žalobcovi tak spôsobiť problémy. Žalobca nemá záujem donekonečna riešiť
nezhody medzi ním a žalovaným. Žalobca viackrát žalovaného upozornil na to, aby kamerový systém
odstránil zo svojho rodinného domu. Žalovaný však neurobil nič pre nápravu tohto stavu. V ďalšom
uviedol, že má za to, že žalovaný sa svojim konaním dopúšťa neoprávneného zásahu bezpečnostným
kamerovým systémom do súkromia žalobcu, čím porušuje ustanovenia § 11 a nasl. Občianskeho

zákonníka a neoprávnený zásah stále trvá až do súčasnosti. V ďalšom poukázal na to, že umiestnenie
bezpečnostných kamier a monitorovanie vyššie opísaného priestoru bezpečnostnými kamerami nie jevykonávané v súlade s ustanoveniami osobitných predpisov, predovšetkým zákona č. 428/2002 Z.z. o
ochrane osobných údajov. Žalovaný svojim konaním porušuje viaceré ustanovenia zákona č. 428/2002
Z.z. žalobca nemá vedomosť o tom, že žalovaný je prevádzkovateľom alebo sprostredkovateľom (§ 5

ods. 1 zákona č. 428/2002 Z.z.). Taktiež žalovaný porušuje aj ustanovenia § 7 ods. 1 zákona č. 428/2002
Z.z., nakoľko žalobca neprejavil informovaný súhlas s takýmto zásahom do svojej osobnosti. Žalovaný
sa voči žalobcovi dopúšťa protiprávneho konania a zasahuje svojim konaním do súkromia žalobcu.
K žalobe priložil fotodokumentáciu kamerového systému na rodinnom dome, kde býva žalovaný.

2. K žalobe sa vyjadril žalovaný, ktorý vo svojom vyjadrení uviedol, že si nie je vedomý, že by zasahoval
do osobnostných práv žalobcu a jeho rodiny, ani že by porušoval ustanovenia zákona č. 428/2002 Z.z.
ako to uvádza žalobca. Poukázal na to, že on nie je vlastníkom rodinného domu, ktorý sa nachádza v
tesnej blízkosti rodinného domu, ktorého vlastníčkou je manželka žalobcu a taktiež nie je vlastníkom,
resp. spoluvlastníkom spoločného dvora. Z uvedených dôvodov namieta nedostatok jeho pasívnej
legitimácie v danom spore. Taktiež má pochybnosti o aktívnej legitimácii žalobcu, nakoľko ako to vyplýva

zo žalobného návrhu nemá žiadny právny vzťah k nehnuteľnosti - rodinnému domu jeho manželky ani k
spoločnému dvoru. Na základe uvedených skutočností, najmä z dôvodu, že žalobca vo svojom návrhu
nesprávne označil žalovaného, žiadal, aby súd žalobný návrh zamietol ako nedôvodný.

3. Na pojednávaní konanom XX.X.XXXX žalobca zotrval na podanej žalobe. Namontovaním kamery na

dome žalovaného cíti spolu s rodinou zásah do súkromia, z ktorého dôvodu žiada odstránenie kamier.
Kamera na predmetnom dome nie je kamera, ktorá sníma len určitú časť, ale sníma 360 stupňov a
napriek tomu, že nie je „znalec na kamery“ z jeho laického hľadiska dospel k tomu, že kamera môže
monitorovať aj ich dom a dvor po ktorom chodí on a jeho rodinní príslušníci. To, že kamera má 360
stupňový záber podľa jeho názoru znamená, že má dosah aj na ich nehnuteľnosti. Kamery inštalovala

profesionálna firma z Martina, ktorej názov nevie. Nevie na aký účel bol nainštalovaný kamerový systém
a čo tým chce žalovaný dosiahnuť. Načo mu je dobré, aby ich sledoval. Toto riešili aj na obecnom úrade
v rámci priestupkových konaní, kde mu bolo odporúčané, aby som sa s predmetnou žiadosťou obrátil
na súd. Rovnaké odporúčanie mi bola dané aj od polície. Pri konflikte so žalovaným kedy ho chcel krivo
obviniť, že ho buchol bráničkou, čo bolo snímané aj kamerou, žiadal na priestupkovom pojednávaní,

aby žalovaný predložil dôkaz z kamery, že ho naozaj bráničkou buchol. Žalovaný tvrdil, že nemá žiadny
záznam z kamery. Žalovaný povedal, že to nenahráva a ani nejakým spôsobom nezaznamenáva,
takže on nevie potvrdiť, či žalovaný nejaké záznamy má alebo nie. Hlavným problémom sú kamery,
ktoré vadia celej rodine a vyše troch rokov žijú pod tlakom, že ich niekto sleduje. Nevie, či to niekto
zaznamenáva, kontroluje, alebo nie. Je pod psychickým tlakom už len z toho, že tam tá kamera je.

Existujú aj kamery, ktoré sú automatický nastaviteľné tak, že zaznamenávajú každý pohyb. Nevie, či taká
kamera nie je aj na nehnuteľnosti manželky žalovaného. Rovnako tak nedokáže posúdiť aký priestor a
rozsah je touto kamerou monitorovaný. Vo vzťahu k spoločnému dvoru uviedol, že nemá vedomosť o
tom kto je jeho vlastníkom, vie, že vlastníkov je viac. Myslí si, že vlastníckym právom nedisponujú ani
žalovaný a jeho rodina, preto nerozumie námietkam prezentovanými právnym zástupcom žalovaného

vytýkajúcim im, že nemajú právo užívať tento dvor - chodiť po ňom. Spoločný dvor je vlastne prístupová
cesta k manželkinej nehnuteľnosti. Je pravdou, že má jednu kameru, ktorá je atrapa a je na baterky.
Jeho kamera sa riešila už niekoľkokrát v rámci priestupkového konania, tiež to riešila polícia. Žalovaný
podal na neho trestné oznámenie, že má na nehnuteľnosti atrapu kamery. On nemá žiadne funkčné
kamery a nezaznamenáva nimi nič. Konflikty medzi nimi zachádzajú do takých rozmerov, že žalovaný

si na neho vymýšľa rôzne historky. Naposledy ho obvinil zo spáchania priestupku opätovne proti
narušeniu občianskeho spolunažívania, priestupkové konanie však bolo zastavené. Takýchto konaní
bolo niekoľko. Na nehnuteľnosti jeho manželky atrapa kamery stále je, nemá však problém ju na
požiadaniežalovanéhoresp.jehorodinyzložiť.Daljutamlennaodstrašeniezlodejov.Nahumnekamery
neboli, nikdy žalovaného nesledoval z humna. Má tam len svetlo. Považuje za veľký rozdiel medzi

tým, keď si nainštaluje atrapu kamery a keď príde kamery nainštalovať profesionálna firma. Keby tam
žalovaný mal takú atrapu ako mám on, nemá proti tomu nič, neskončili by na súde. V prípade, že po
dohode odstráni kameru žalovaný, nemá problém kameru odstrániť ani on. Nemá záujem žalovaného
sledovať, je to práve naopak. Žalovaný neustále sleduje ich, či už kamerou, alebo fotoaparátom. Pre
súdom sa ocitli preto, lebo sa domnievali, že ich stále niekto sleduje kamerami, ktoré má manželka

žalovaného na svojom rodinnom dome. Cítia sa tým byť ohrození, zasahuje im to do súkromia. Nevie
kde a kedy môžu byť tieto záznamy a fotografie použité.4. V intenciách podaného vyjadrenia k žalobe právny zástupca žalovaného (syn žalovaného)
pojednávaní opätovne namietal nedostatok pasívnej vecnej legitimácie z dôvodu, že nie je vlastníkom
nehnuteľnosti. Výlučnou vlastníčkou nehnuteľností je manželka žalovaného, čo preukazujú súdu

predložené listy vlastníctva. Rozhodnutie o namontovaní kamier mohol urobiť len vlastník nehnuteľností
a len on zodpovedná za porušovanie osobnostných práv. Poukázal na to, že susedské vzťahy sú hlboko
narušené. Žalobca nemá žiaden titul na užívanie spoločného dvora, teda on ani jeho rodina nemajú ani
právo využívať ho, čo žalovaný zatiaľ toleruje. Pokiaľ žalobca uvádza, že žalovaný ho fyzicky a slovne
napadá, vo vzťahu k tomu fyzickému napadnutiu uviedol, že to nebolo preukázané ani v priestupkovom

konaní. Taktiež nie sú pravdivé tvrdenia, že žalovaný slovne napadá žalobcu, čo nie je ani preukázané.
Pravdoujeto,žežalobcaačlenoviajehorodinyfyzickyaslovnenapadajúžalovanéhoajehomanželku,o
čom sa viedlo niekoľko priestupkových konaní. Problém je v tom, že žalobca fyzicky napáda žalovaného,
o čom existuje aj rozhodnutie Obvodného úradu Námestovo č. XXXX/XXXXX-XXX-P-D-V zo dňa
X.XX.XXXX, ktorým bol žalobca uznaný vinným. Priestupkových konaní bolo viac. Naposledy sa žalobca
snažil napadnúť jeho svokra, ta čo priestupkový orgán uznal žalobcu vinného z ďalšieho priestupku proti

občianskemu spolunažívaniu. Žalobca nepoprel, že by takýto skutok spáchal. Pravdou tiež je, že na
dome sú umiestnené kamery, ktoré môžu byť technické spôsobilé na snímanie obrazu. Takáto kamera
bolatiežumiestnenáajnahumne.Vroku2014všakbolpokusoodcudzeniekameryzhumnaneznámym
páchateľom a v roku 2015 bola táto kamera rozbitá. Dôvodom na namontovanie kamier bola reakcia
vlastníčky nehnuteľnosti (manželky žalovaného) na namontovanie kamery na dom manželky žalobcu,

o ktorej žalobca tvrdí, že je atrapou. Ďalšia kamera bola umiestnená na humno, ktorého vlastníčkou
je manželka žalobcu a sníma priestor garáže manželky žalovaného. Po dvore sú nainštalované ďalšie
technické zariadenia, ktoré monitorujú pohyb osôb po dvore, čo signalizujú rôznymi zvukmi. Ďalšími
dôvodmi namontovania kamier, bolo porušovanie súkromia žalovaného a jeho rodiny zo strany žalobcu
a jeho rodinných príslušníkoch, ktorí chodili na schodisko vedúce k nehnuteľnosti manželky žalovaného.

Chodili tam klopať, kopať do dverí a pod. Tieto skutočnosti nevie s istotou preukázať, vzhľadom
však na narušené susedské vzťahy sa domnieva, že to boli rodinní príslušníci žalobcu, ktorí sa takto
správali.Ďalšímdôvodomnanainštalovaniekamerovéhosystémubolaskutočnosť,žedošlokrozpíleniu
zámky na vstupnej bránke a taktiež ku krádeži svetla, ktoré bolo umiestnené na garáži vo vlastníctve
manželky žalovaného, pričom ani jeden prípad nebol políciou objasnený. Hlavným dôvodom pre

nainštalovanie kamerového systému bola ochrana majetku a rodiny žalovaného. Nie je pravdou, že by
dochádzalo k snímaniu rodiny žalobcu a porušovaniu jeho osobnostných práv ako uvádza v žalobe.
Pred nainštalovaním kamier riešili aj oni to, aby s kamerami nezasahovali do práv tretích osôb. Išlo
len o ochranu majetku a rodiny. Kamera bola spočiatku aj tak nastavená a snímala iba priestor, ktorý
patrí do vlastníctva manželky žalovaného. V súčasnosti sú kamery nefunkčné a nie sú momentálne

ani zapojené. Už zo začiatku bol problém so signálom, ktorý narúša funkčnosť kamier a aj žalovaný
s manželkou dospel k tomu, že nedokážu tieto kamery ovládať a to vzhľadom na ich vek a technickú
zdatnosť. Aj napriek tomu, že kamera je nefunkčná ponecháva ich tam z rovnakého dôvodu ako má
podľa svojho tvrdenia nainštalovanú kameru na nehnuteľnosti svojej manželky žalobca, teda ako atrapu,
čo samozrejme s určitosťou nevie, či to tak je alebo nie. Zdôraznil, že kamery aj v čase keď boli funkčné

nijakým spôsobom nezasahovali do osobnostných práv žalobcu a jeho rodiny. Má za to, že žalobca
nejakým spôsobom nepreukázal, že by kamery zasahovali do jeho osobnostných práv. Keby aj kamery
fungovali a keby disponovali záznamami z nich urobenými, tak by ich nepochybne použili ako dôkaz
v priestupkových konaniach, kde boli prejednávané priestupky spáchané žalobcom. Ako dôkaz, že
nedisponujeme žiadnymi záznamami môže slúžiť aj skutočnosť, že jeho sestre boli z jej motorového

vozidla odcudzené ŠPZ. Keby kamerou monitorovali aj verejné priestranstvo a mali nejaký záznam, tak
by ho určite použili. Ak žalobca môže mať namontované kamery bez ohľadu na ich funkčnosť, prečo
by kamery ktoré plnia funkciu atrapy, nemohla mať namontované jeho matka (manželka žalovaného)
ako výstrahu pre potenciálnych páchateľov. Na dome a humne manželky žalovaného boli namontované
pôvodne dve kamery, každá na jednom objekte, pričom ako uviedol, kamera na humne bola zničená a

zostala len atrapa kamery na rodinnom dome. Zo strany žalovaného potom vyvstáva otázka, na čo slúžia
kamery žalobcovi a či nimi monitoruje rodinu žalovaného a zasahuje do ich osobnostných práv, lebo
ich kamery na toto neslúžia. Nemá vedomosť, že by sa kamery na nehnuteľnosti manželky žalovaného
niečo zaznamenávali - nahrávali, t.j. že by snímaný obraz bol akýmkoľvek spôsobom zaznamenávaný.
Nevie sa vyjadriť k tomu, či tieto kamery snímali len obraz alebo aj zvuk. A ak by zaznamenávanie aj

technicky bolo možné, jeho rodičia (žalovaný a jeho manželka) to nikdy nevyužili. Pod takým tlakom
ako žije žalobca žijú aj oni - teda žalovaný a jeho rodina. Opätovne poukazuje na to, že kamera nie je
funkčná. Nie je problém, aby odstránili kameru z domu vo vlastníctve manželky žalovaného, len je tu
potrebná dohoda oboch strán - žalobcu a aj žalovaného. Bez vzájomnej dohody zrejme neodinštalujúspornú kameru, ktorá je už len atrapou, keďže plní ochrannú funkciu voči potenciálnym zlodejom. Za
danýchokolnostíbytobolneprimeranýústupok.Zdôraznil,žeknamontovaniukamerynadommanželky
žalovaného došlo až potom ako bola na rodinnom dome manželky žalobcu namontovaná kamera. Ich

kamera bola v podstate reakciou na kameru na rodinnom dome manželky žalobcu.

5. Na pojednávaní vypočutá svedkyňa Mgr. C. K. (dcéra žalobcu) uviedla, že žalovaný si namontoval
kamery, čo im zasahuje do súkromia, pretože sa domnieva, že keďže žalovaný kameru má, tak ju aj
využíva. C., že má možnosť pozorovať ich cez kameru, netvrdí, že ich sleduje, no tá možnosť tu je.

A. by rada keby ich rodina žalobcu ignorovala, nemusia mať žiadny vzťah, len chce aby si ich rodine
nevšímali. Stále cíti z ich strany nejakú provokáciu. Ona sa snažím a ignoruje ich. No tá provokácia zo
strany žalovaného je stále. Kamera na ich dome je atrapa. Je pravdou, že keď sa vyvolá nejaký konflikt,
niečo sa natočí na kameru na mobilnom telefóne, ale to len preto, aby mali dôkaz ako ku konfliktu došlo.

6. Na pojednávaní vypočutý svedok V. K. (syn žalobcu) potvrdil, že susedské vzťahy medzi nimi (i

sporovými stranami) sú narušené. J. hlavne o kamery, ktoré ich neustále sledujú. Kamery sú funkčné,
pretože boli doma keď boli žalovanému na nehnuteľnosť montované. Oni len chcú, aby na nich žalovaný
neútočil, ani slovne a aby bol kľud z jeho strany.

7. Z vykonaného dokazovania (z prednesov sporových strán a nimi predložených listín i z

výsluchu svedkov) súd zistil nasledovný skutkový stav: Žalobca a žalovaný bývajú v susediacich
nehnuteľnostiach, výlučnými vlastníkmi ktorých sú ich manželky (výpis z listu vlastníctva č. XXXX z
XX.X.XXXX pre katastrálne územie Tvrdošín a výpis listu vlastníctva XXXX z 11.2.2017 pre katastrálne
územie Tvrdošín - č.l. XX a XX spisu). V konaní bolo nesporné, že na obidvoch týchto nehnuteľnostiach
sú nainštalované kamery. Nepreukázanými a teda spornými zostali tvrdenia sporových strán ohľadne

druhu, technických možností kamery (akým spôsobom môže kamera zaznamenávať snímaný obraz - či
ide len o obrazový záznam alebo aj zvukovo obrazový záznam vrátane toho či a ako sa tento záznam
uchováva - t.j. či sa zaznamenáva sa priebežne do nejakého nahrávacieho zariadenia alebo na nejaký
pevný disk - nosič informácií, ktorý sa pri naplnení nejakej kapacity „premazáva“ novým záznamom)
a funkčnosti a súčasného používania tejto kamery (t.j. či je v prevádzke alebo je len atrapou), ako i

priestoru, ktorý je nimi snímateľný - nastavenia ich zorného poľa (či kamera umožňuje sledovať výlučne
súkromný priestor rodinného domu, na ktorom je nainštalovaná alebo či a v akom rozsahu umožňuje
sledovanie susediacich nehnuteľností). V tomto smere sporové strany nenavrhli vykonanie žiadnych
dôkazov na podporu nimi prezentovaných tvrdení. V tejto súvislosti súd podotýka, že v sporovom konaní
platí princíp procesnej diligencie (zodpovednosti) sporových strán za priebeh procesu ako i to, že tak

bremeno tvrdenia spolu s dôkazným bremenom zaťažuje stranu sporu.

8. Z celého spisového materiálu i prednesov sporových strán ako i výsluchov svedkov je citeľné, že
susedské i medziľudské vzťahy medzi sporovými stranami sú hlboko a dlhodobo narušené, čo zhodne
potvrdili aj samotné strany sporu (sporové strany v minulosti mali a stále majú medzi sebou viaceré

konflikty spôsobované fyzickými atakmi i atakmi verbálneho charakteru, ktoré vyústili do viacerých
priestupkových konaní a iniciovania trestných stíhaní).

9. Predmet konania vymedzil sám žalobca vo svojom žalobnom petite v podstate ako uloženie povinnosti
zdržať sa zásahov do ochrany jeho osobnosti, ku ktorému má dochádzať tým, že na susediacom

rodinnom dome je umiestnená kamera, ktorá monitorovaním rodinného domu v ktorom býva on a jeho
rodinní príslušníci a okolia tohto rodinného domu je porušované jeho právo na súkromie. Predmetom
tohto konania neboli iné spôsoby zásahov do ochrany osobnosti, či narušovanie susedských vzťahov,
ktoré skutočnosti sporové strany spomínali v rámci svojich prednesov v konaní pred súdom.

10. Z hľadiska právneho posúdenia súd predmetnú žalobu posudzuje ako žalobu, ktorou sa žalobca
domáha ochrany osobnostných práv - konkrétne práva na súkromie, a to v zmysle § 11 a nasl.
Občianskeho zákonníka, a to ako tzv. negatórnu a reštitučnú žalobu v zmysle § 13 Občianskeho
zákonníka.

11. Občiansky zákonník v § 11 priznáva každej fyzickej osobe právo na ochranu proti zásahom
do osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho
mena a prejavov osobnej povahy. Zákon nedefinuje pojem zásah ani nepodáva výpočet konkrétnych
foriem zásahov, ktorými môžu byť dotknuté jej osobnostné práva. Je ním však bezpochyby tak aktívnekonanie, ako aj pasívne správanie (zdržanie sa konania alebo jeho opomenutie), ktoré má v zákone
uvedené znaky. Týmito znakmi je predovšetkým neoprávnenosť zásahu (neoprávneným nie je zásah
do osobnostnej sféry, ak sú dané okolnosti vylučujúce protiprávnosť konania, napr. výkon práva, plnenie

povinnosti, svojpomoc, nutná obrana či krajná núdza) a tiež jeho objektívna spôsobilosť negatívne
dopadnúť na osobnosť fyzickej osoby. Ak určité konanie vykazuje zákonné znaky zásahu do chránených
osobnostných práv, má fyzická osoba právo najmä domáhať sa, aby sa upustilo od neoprávnených
zásahov a aby jej bolo poskytnuté primerané zadosťučinenie (§ 13 ods. 1 Obči anskeho zákonníka).

12. Predpokladom úspešného uplatnenia práva na ochranu osobnosti je preto jednak to, že došlo
k neoprávnenému zásahu a jednak to, že tento zásah bol objektívne spôsobilý privodiť ujmu na
chránených osobnostných právach. Obe náležitosti musia byť splnené, aby vznikol právny vzťah,
obsahom ktorého je na jednej strane právo domáhať sa ochrany podľa § 1 1 Občianskeho zákonníka a na druhej strane povinnosť znášať

sankcie uložené súdom. účastníkom, ktorý je v rámci tohto právneho vzťahu nositeľom uvedeného
oprávnenia (subjektom ochrany), je fyzická osoba, do osobnostných práv ktorej bolo zasiahnuté.
účastníkom, ktorý je nositeľom povinnosti upustiť od neoprávnených zásahov do práva na ochranu
jeho osobnosti alebo odstrániť následky zásahov alebo poskytnúť primerané zadosťučinenie, je vždy
tá fyzická alebo právnická osoba, ktorá sa dopustila určitého konania neoprávnene zasahujúceho do

chránených osobnostných prác (je pôvodcom alebo subjektom zásahu).

13. Súdna prax zastáva názor (viď napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp.zn. 3
E. XXX/XXXX z XX.X.XXXX), že otázku, kto je v tom - ktorom prípade subjektom ochrany a kto je
subjektom zásahu, musí súd v konaní o ochranu osobnosti riešiť vždy medzi prvými. Pokiaľ súd nemá

vyriešenú otázku, do práv koho bolo zasiahnuté, a kto sa dopustil zásahu, nie je (ešte) opodstatnené
riešenie otázky nedovolenosti zásahu, jeho intenzity a dôsledkov, existencie príčinnej súvislosti medzi
zásahom a spôsobenou nemajetkovou ujmou, adekvátnosti požadovanej formy nápravy spôsobenej
ujmy, splnenia podmienok pre priznanie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, primeranosti výšky
priznávaného zadosťučinenia a pod. Je totiž logické, že spornosť v týchto o otázkach, môže byť v konaní

o ochranu osobnosti riešená len medzi subjektmi, ktorých sa táto spornosť týka - medzi subjektom
ochrany a subjektom zásahu. Z tohto hľadiska je preto predpokladom úspešného uplatnenia práva na
ochranu osobnosti nielen zistenie, že žalobca je fyzickou osobou, ktorej osobnostné práva boli porušené
alebo ohrozené, ale rovnako zistenie, že žalovaný (fyzická alebo právnická osoba) sa dopustil toho
konania, ktoré žalobca v konaní považoval za zásah do jeho chránených práv a z ktorého vyvodzoval

svoje právo na ochranu osobnosti. Obe zisťovania sú súčasťou skúmania, kto je v konaní vecne
legitimovaný. Vecnou legitimáciou sa rozumie stav vyplývajúci z hmotného pravá, v rámci ktorého je
jeden z účastníkov nositeľom oprávnenia (je aktívne legitimovaný) a druhý účastník je nositeľom právnej
povinnosti (je pasívne legitimovaný). Na to, aby sa niekto stal stranou sporu (účastníkom konania),
netreba, aby bol účastníkom hmotnoprávneho vzťahu, o ktorý v konaní ide; stačí, ak podá žalobu (v

takom prípade sa stáva žalobcom) alebo aby bola proti nemu podaná žaloba (v takom prípade sa stáva
žalovaným). Či však bude žalobca v spore úspešný, závisí od toho, či je účastníkom hmotnoprávneho
vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie
je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti
byť účastníkom určitého hmotnoprávneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo

nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom
hmotnoprávneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v
konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že
je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, o ktorú
v konaní ide. Nedostatok vecnej legitimácie (aktívnej alebo pasívnej) vedie vždy k zamietnutiu návrhu

na začatie konania meritórnym rozhodnutím.

14. Vychádzajúc z vyššie uvedeného sa súd v prejednávanej veci v prvom rade zaoberal otázkou, či
žalobca je subjektom ochrany (t.j. či je aktívne vecne legitimovaný) a zároveň či ním označený žalovaný
je subjektom zásahu (t.j. či je vo vzťahu k uplatňovanému nároku pasívne vecne legitimovaný).

15. V predmetnej veci súd nemal žiadne pochybnosti o aktívnej vecnej legitimácii žalobcu, pretože
tento užíva nehnuteľnosti na bývanie ako manžel vlastníčky predmetného rodinného domu (teda jeho
užívacie právo je odvodené derivatívne). Subjektom ochrany (teda tým, do koho práv sa zasiahlo) jepodľa názoru súdu každý oprávnený užívateľ nehnuteľnosti, ktorá by sa nachádzala v zornom poli
kamery (v dosahu jej snímania). Rovnako tak súd nemal žiadne pochybnosti o tom, že pasívna vecná
legitimácia svedčí i vlastníkovi nehnuteľnosti, na ktorej je sporná kamera nainštalovaná, keďže tento má

de facto i de iure výlučné oprávnenie rozhodovať okrem iného i o tom, čo všetko bude na jeho dome,
resp. v ňom nainštalované. Vlastník nehnuteľnosti nepochybne musí dať súhlas (a to i konkludentný)
na nainštalovanie kamerového systému na nehnuteľnosť, ktorú vlastní. Keďže žalobca ako žalovaného
označil osobu, ktorá má k predmetnej nehnuteľnosti (na ktorej je kamera nainštalovaná), so súhlasom
vlastníka tejto nehnuteľnosti len užívacie, resp. i iné právo, ktoré však nie je postavené na roveň

vlastníckemu právu, súd sa zaoberal otázkou či žalovaného s takýmto právnym postavením možno
tiež považovať za „subjekt zásahu“ tak ako to majú na mysli ustanovenia o ochrane osobnosti alebo
nie. Po zvážení právne akceptovateľných argumentov ohľadne kladnej i zápornej odpovede na túto
otázku, súd dospel k záveru, že v takomto prípade nemožno za subjekt zásahu do osobnostných
práv považovať oprávneného užívateľa nehnuteľnosti (ktorému nesvedčí vlastnícke právo k nej), ktorý
predmetné kamery neinštaloval, a to ani v prípade, že by ich nainštalovanie sám inicioval (ako ani takého

oprávneného užívateľa nehnuteľnosti, ktorý by kamerový systém nainštaloval, či už fyzicky sám alebo
zabezpečil jeho nainštalovanie, a to so súhlasom vlastníka nehnuteľnosti, resp. na jeho pokyn), keďže
výlučné oprávnenie nakladať s nehnuteľnosťou - t.j. disponovať ňou v tom najširšom zmysle slova vo
všetkých možných smeroch (rozhodovať o jej „osude“) prináleží len jej vlastníkovi.

16. V intenciách vyššie vysloveného právneho názoru súd dospel k záveru, že žalovaný nie je v
predmetnom konaní pasívne vecne legitimovaný, čo je dôvodom na zamietnutie predmetnej žaloby.

17. Odhliadnuc od vyššie vysloveného právneho záveru o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie, ktorý
je sám osebe dostačujúcim a primárnym dôvodom na zamietnutie žaloby, z vykonaného dokazovania

naviac nevyplynulo, že kamerou umiestnenou na rodinnom dome manželky žalovaného dochádza k
zásahu do súkromia žalobcu. V konaní neboli produkované žiadne dôkazy, na základe ktorých by bolo
možné ustáliť, že sporná kamera monitoruje rodinný dom, pozemok, či iný majetok užívaný žalobcom,
dokonca ani to, či sporná kamera je stále funkčná, a nie je len atrapu. Žalobca vo vzťahu k funkčnosti
spornej kamery nenavrhol vykonať žiaden dôkaz, rovnako tak žiaden dôkaz na podporu tohto tvrdenia

nebol produkovaný ani zo stany žalovaného. Rovnako tak žalobca nenavrhol vykonať žiaden dôkaz na
podporu jeho tvrdení majúcich charakter domnienok o rozsahu monitorovania spornou kamerou, teda
či zorným poľom tejto kamery je zasahované aj na objekty vo vlastníctve žalobcu, či jeho rodinných
príslušníkov.

18. Na tomto mieste súd považuje za nevyhnutné dať do pozornosti obidvoch sporových strán, že
pri posudzovaní súdenej veci dospel k záveru, že problém medzi sporovými stranami je inde a
predmetná kauza je len jedným z jeho prejavov. Je na stranách sporu, aby si uvedomili, že ich
skutočný problém vzájomného spolužitia nedokáže vyriešiť žiadny štátny orgán svojim autoritatívnym
výrokom. Žiadne rozhodnutie orgánu verejnej moci stranám sporu nedokáže zabezpečiť pokojné a

harmonické susedské spolunažívanie. Nastolenie optimálnej klímy, resp. aspoň znesiteľnosti spolužitia
v susedských vzťahoch je výlučnou záležitosťou samotných susedov. Súd ako štátny orgán môže len
apelovať na to, aby sa strany sporu zamysleli nad tým, či im stojí za to venovať svoj čas vytváraniu a
živeniu konfliktov. Ani v tomto spore nie je nikto víťazom, ale obidve strany sú tými, ktorí stratili mnoho
času, či už nezmyselnými útokmi alebo snahou brániť sa proti nim. Žiaden rezultát deklarujúci „kto má

pravdu“ problém susedského spolužitia nevyrieši.

19. Vo všeobecnosti platí, že v medziľudských vzťahoch akéhokoľvek charakteru od druhého môže
každý spravodlivo žiadať len to, čo je schopný a hlavne ochotný poskytnúť sám. Ak niekto požaduje
pokojtakmusíisámprispieťkjehovytvoreniu. Inaksanevyhnemebludnémukruhunegatívnychreakcií,

či odplát (princíp tálionu), ktoré nikdy nič nevyriešia, ale len gradujú nežiaduci stav, ktorý bol vytvorený.
Je na každom aký modus spolužitia zvolí, resp. nastaví. V tomto ohľade existujú v zásade minimálne
dve možnosti - buď nájsť spôsob ako s druhými vychádzať a eliminovať riziko vzniku konfliktných situácií
alebo zmeniť prostredie pôsobenia. Ďalšou zákonitosťou života v spoločnosti je, že každý zodpovedá
len za seba - za svoje reakcie, nie za reakcie druhých. V neposlednom rade treba mať tiež na pamäti, že

nikto nedokáže ovplyvniť všetko to, čo sa mu deje, môže však ovplyvniť a ovplyvňuje to, akým spôsobom
na to reaguje.20. V nadväznosti na uvedené súd apeluje na obidve strany, aby zvážiac vlastné hodnoty a priority, riešili
všetky problémové situácie zmierlivo a snažili sa o to nájsť kompromisy, ktoré im zabezpečia pokojné
užívanie ich obydlí i korektné susedské vzťahy minimálne na úrovni slušného správania sa a tolerovania

toho druhého.

21.Otrováchkonaniarozhodolsúd (§262ods.1CSP)podľa§255ods.1CSP,pričomvychádzalztoho,
že žalovaný bol v celom rozsahu úspešný, keďže žalobe žalobcu nebolo vyhovené (bola zamietnutá),
preto mu priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania bude

rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§
262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde,
proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1,2 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh)(§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(§ 365 ods. 1CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).