Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, February 1, 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 10Sp/97/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7015201446
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Tkáč

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7015201446.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach samosudcom JUDr. Pavlom Tkáčom v právnej veci navrhovateľky

POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, proti odporcovi Okresný úrad Michalovce, katastrálny
odbor, pracovisko Veľké Kapušany, Sama Chalupku 18, Michalovce, za účasti N. C., N. C. XXX/XX, S.
G., v konaní o preskúmanie rozhodnutia odporcu č. V 487/2015 zo dňa 23.09.2015 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozhodnutie Okresného úradu Michalovce, katastrálny odbor, pracovisko Veľké
Kapušany č.k. V 487/2015 zo dňa 23.09.2015.

Navrhovateľke n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

Navrhovateľka je p o v i n n á zaplatiť súdny poplatok 35,- eur na účet Krajského súdu v Košiciach
do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Odporca rozhodnutím č. V 487/2015 zo dňa 23.09.2015 podľa § 31 ods. 3 zákona NR SR č. 162/1995
Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších
predpisov (katastrálny zákon) zamietol návrh na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností podľa
zmluvy o zriadení záložného práva č. 207/2015-ŠTE uzavretej dňa 08.06.2015 medzi navrhovateľkou
ako záložným veriteľom a N. C. ako záložcom (ďalej len „záložná zmluva“). Predmetom zálohu boli

nehnuteľnosti zapísané v katastri nehnuteľností ako parc. reg. "C" evidované na katastrálnej mape č.
XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 232 m2, č. XXX - záhrada o výmere 250 m2 a rodinný
dom č.s. XXX na parcele č. XXX patriace do podielového spoluvlastníctva účastníka konania v podiele
4/5 k celku, tak ako o tom svedčí zápis na liste vlastníctva č. XXX, katastrálne územie S. G.Š., obec
S. G., okres Michalovce.

Odporca v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že prílohu návrhu na vklad tvorí zmluva

o zriadení záložného práva uzavretá dňa 08.06.2015 medzi navrhovateľkou ako záložným veriteľom
a N. C. ako záložcom zastúpeným DSS Nestor o.z., Stred 449, Zázrivá (predtým : ProHelp -
združenie občianskoprávnej pomoci, v zastúpení Peter Mamojka - predseda združenia) a Dohoda
o splnomocnení zo dňa 17.10.2013. Dohoda o splnomocnení bola vpísaná do tzv. formulárovej
dohody (predtlačenej), keď dlžník - záložca nemohol ovplyvniť obsah takejto dohody, v danom
prípade bola obmedzená možnosť voľby splnomocniteľa - záložcu zvoliť si zástupcu, ktorý by za
neho uzatvoril záložnú zmluvu a ktorý by skutočne hájil jeho záujmy, keďže splnomocnenec bol

už v takejto dohode o splnomocnení vopred určený. Takúto dohodu o splnomocnení nie je možné
považovaťzaindividuálnedohodnutú,nakoľkobolavoprednavrhnutáapripravená(ponúknutázostrany
navrhovateľky účastníkovi konania pri uzatváraní Zmluvy o úvere č. 901001227 zo dňa 17.10.2013,
na zabezpečenie pohľadávky navrhovateľky voči účastníkovi konania). Dlžník - účastník konanianebol schopný ovplyvniť výber iného zástupcu (§ 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka), čo v konečnom
dôsledku spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa. K výberu splnomocnenca nedošlo z vôle účastníka konania, ale z vôle záložného veriteľa

- navrhovateľky. Z obsahu dohody o plnomocenstve nevyplýva, že by splnomocnenec mal na základe
dohody poskytnúť splnomocniteľovi právnu pomoc a obhajobu jeho práv. Skôr naopak, splnomocnenec
má hájiť práva veriteľa voči splnomocniteľovi, čo nie je účelom tohto právneho úkonu. Odporca z
tohto dôvodu považoval dohodu o splnomocnení za neprijateľnú podmienku a neplatnú podľa § 36
Občianskeho zákonníka. Neplatnosť záložnej zmluvy videl aj v tom, že podľa jej obsahu sa záložné

právo zriaďuje na zabezpečenie všetkých pohľadávok záložného veriteľa voči záložcovi, na základe
úverovej zmluvy zo dňa 17.10.2013, prílohou záložnej zmluvy však táto úverová zmluva nie je. Účelom
záložného práva je iba zabezpečovať pohľadávku, no záložné právo samo o sebe nemôže existovať.
Pohľadávka sa musí v zmluve o zriadení záložného práva určiť, pričom pri peňažnej pohľadávke bude
takým určením obvykle jej vyčíslenie (suma), čo v danom prípade absentuje. V rozpore s ust. § 151b
ods. 3 Občianskeho zákonníka záložná zmluva neobsahuje ani hodnotu zabezpečovanej pohľadávky

a ani najvyššiu hodnotu istiny. Poukázal aj na rozhodovaciu prax správnych orgánov pri rozhodovaní
v obdobných veciach s rovnakou právnou problematikou, pričom správnosť takéhoto postupu odobrili
aj príslušné všeobecné súdy. Vzhľadom na skutočnosť, že záložná zmluva je absolútne neplatná,
podmienky na vklad záložného práva k nehnuteľnostiam neboli splnené. Z týchto podstatných dôvodov
odporca návrh na vklad zamietol.

Proti tomuto rozhodnutiu navrhovateľka podala včas opravný prostriedok dňa 22.10.2015, v ktorom
žiadala zrušiť preskúmavané rozhodnutie odporcu a vrátiť mu vec na ďalšie konanie. Uviedla, že
dohoda o splnomocnení je uzavretá riadne a spĺňa náležitosti platného právneho úkonu. Nesúhlasila
s tvrdením odporcu, podľa ktorého navrhovateľka vopred určila osobu, ktorá bude oprávnená za

dlžníka konať a dlžník nemal možnosť sa sám rozhodnúť, kto ho bude zastupovať. Splnomocnenec v
žiadnom prípade nemal a ani nemá záujem na poškodení záložcu, čo vyplýva aj zo samotnej dohody
o splnomocnení, ktorá bola uzavretá za účelom naplnenia a hájenia záujmov splnomocniteľa a na jeho
žiadosť po osobnom prerokovaní a poučení o právnych úkonoch v dohode uvedených a o právach a
povinnostiach,ktorésanimizakladajú.Rozporvzáujmochmusíreálneexistovať,nestačílenpotenciálna

možnosť takého rozporu. Predložené plnomocenstvo je samostatným právnym úkonom uzavretým
medzi dlžníkom a jeho zástupcom, ktorý je úplne nezávislým od veriteľa a jeho zmluvnej dokumentácie.
Dohoda o splnomocnení ako právny úkon bola urobená slobodne a vážne, určito a zrozumiteľne tak, ako
to ustanovuje pre platnosť právneho úkonu zákon. Nemožno ju posudzovať ako spotrebiteľskú zmluvu
a teda sa na ňu ani nevzťahujú ustanovenia § 53 Občianskeho zákonníka. Na záver navrhovateľka

uviedla, že odporca nezistil spoľahlivo stav veci, riadne sa neoboznámil s predkladaným návrhom
a znením jednotlivých pripojených príloh, následne nesprávne zistil skutkový stav a plnomocenstvo
splnomocniteľa udelené splnomocnencovi nesprávne právne posúdil.

Odporca vo vyjadrení k návrhu zo dňa 22.12.2015 (súčasť predkladacej správy správneho orgánu),

zotrval na dôvodoch uvedených v napadnutom rozhodnutí.

Súd v konaní podľa § 250l a nasl. O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu, oboznámil sa s
jeho administratívnym spisom a dospel k záveru, že návrh navrhovateľky nie je dôvodný.

Na pojednávaní súdu dňa 01.02.2016 navrhovateľka nebola prítomná, pričom bola na pojednávanie
riadne a včas predvolaná. Listom zo dňa 18.01.2015 navrhovateľka oznámila súdu svoju neúčasť na
pojednávaní a požiadala o prejednanie veci a rozhodnutie v jej neprítomnosti. Na pojednávaní súdu
nebol prítomný odporca, ktorý svoju neúčasť ospravedlnil listom zo dňa 21.01.2016 a vyjadril súhlas
s prejednaním veci v jeho neprítomnosti. Účastníčka N. C. neúčasť na pojednávaní ospravedlnila

telefonicky dňa 22.01.2016 z dôvodu pobytu v nemocnici, s tým, že súhlasí, aby súd konal a rozhodol
aj v jej neprítomnosti. Z týchto dôvodov súd v súlade s § 250g ods. 2 O.s.p. aplikovaným na základe §
250l ods. 2 O.s.p. prejednal vec v neprítomnosti účastníkov konania.

Z administratívneho spisu súd zistil, že navrhovateľka ako veriteľ uzavrela s dlžníkom N. C. Zmluvu o

úvere č. 901001227 dňa 20.09.2013. Dlžník zároveň Dohodou o splnomocnení zo dňa 17.10.2013
splnomocnil ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci so sídlom Povraznícka č. 18, Bratislava
na uzatvorenie záložnej zmluvy podľa § 552 Občianskeho zákonníka v mene splnomocniteľa k
nehnuteľnostiam, ktoré v čase uzatvorenia záložnej zmluvy sú v splnomocniteľovom vlastníctve alebospoluvlastníctveaktorébudúbližšiešpecifikovanévpriloženomlistevlastníctvaakoformyzabezpečenia
splnenia splnomocniteľovho záväzku zo zmlúv o úvere. Dohoda o splnomocnení je podpísaná dlžníčkou
N. C.Á. ako splnomocniteľom a Petrom Mamojkom, predsedom občianskeho združenia ProHelp ako

splnomocnencom.

Dňa 08.06.2015 bola uzavretá Zmluva o zriadení záložného práva č. 207/2015-ŠTE medzi
navrhovateľkou a dlžníkom zastúpeným DSS Nestor o.z., predtým ProHelp - združenie
občianskoprávnej pomoci, predmetom ktorej je zriadenie záložného práva v prospech navrhovateľky

k nehnuteľnostiam uvedeným v úvode tohto odôvodnenia. Záložné právo bolo zriadené za účelom
zabezpečenia všetkých pohľadávok, ktoré vznikli a v budúcnosti vzniknú na základe Zmluvy o úvere č.
901001227 zo dňa 20.09.2013.

Podľa čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky Slovenská republika je právnym štátom. Neoddeliteľným
atribútom právneho štátu je právna istota a spravodlivosť.

Ústava Slovenskej republiky garantuje ochranu vlastníckeho práva v čl. 20.

Podľa § 28 ods. 2 katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1 vznikajú, menia
sa alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak.

Právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného rozhodnutia správy katastra o jeho povolení
(§ 28 ods. 3 katastrálneho zákona).

Podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona správa katastra preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje

podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať
s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo
nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či
sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o povolení vkladu prihliada správa katastra aj na skutkové
a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

Ak sú podmienky na vklad splnené, správa katastra vklad povolí; inak návrh zamietne (§ 31 ods. 3
katastrálneho zákona).

Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na

právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný (§ 37 ods. 1
Občianskeho zákonníka).

Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo
právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom
sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.

Prizápisevecnýchprávknehnuteľnostiamdokatastranehnuteľnostívkladom(§28anasl.katastrálneho

zákona) je katastrálny odbor povinný posudzovať podstatné náležitosti príslušného zmluvného typu
z hľadiska kritérií uvedených v § 31 ods. 1 katastrálneho zákona. V prípade, ak zmluvu o zriadení
vecného práva (záložné právo) uzaviera zástupca na základe zmluvného zastúpenia (splnomocnenie),
je povinnosťou katastrálneho odboru rozhodujúceho o povolení vkladu vecného práva skúmať, či došlo
k vzniku zmluvného zastúpenia v súlade so zákonom.

Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v intenciách opravného prostriedku navrhovateľky a so
zreteľom na citované zákonné ustanovenia súd dospel k záveru, že predmetná dohoda o splnomocnení
medzi dlžníkom N. C. ako splnomocniteľom a občianskym združením ProHelp ako splnomocnencom
( v súčasnosti s názvom : DSS Nestor o.z.) nie je platne uzavretá. Súd sa nestotožnil s tvrdením

navrhovateľky, podľa ktorého právny úkon (dohoda o splnomocnení) bol urobený slobodne a vážne,
určito a zrozumiteľne. Dohoda o splnomocnení bola vpísaná do vopred predtlačeného formulára, dlžník
teda nemal možnosť ovplyvniť jej obsah. Vzhľadom na vopred stanoveného splnomocnenca v dohode
o splnomocnení bola obmedzená slobodná voľba splnomocnenca, ktorý by v mene dlžníka uzatvorilzáložnú zmluvu a skutočne by hájil jeho záujmy, chýba teda základná zložka právneho úkonu, a to
slobodný prejav vôle pri výbere zástupcu. Je otázne, či by vôbec úver bol poskytnutý bez uzavretia
dohody o splnomocnení v znení vopred pripravenom na formulári bez možnosti dlžníka meniť jej

podmienky.

Takéto dojednanie spôsobuje absolútnu neplatnosť právneho úkonu v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. Za tejto situácie preto občianske združenie DSS Nestor o.z.(predtým ProHelp) nebolo
oprávnené uzavrieť záložnú zmluvu a nakladať s nehnuteľnosťami dlžníka.

Súd sa stotožňuje s námietkou navrhovateľky, podľa ktorej dohodu o splnomocnení nemožno
posudzovať ako spotrebiteľskú zmluvu, avšak tento právny názor odporcu nemá za následok
nezákonnosť napadnutého rozhodnutia.

Súd poznamenáva, že v zmysle čl. I bod 1. stanov občianskeho združenia DSS Nestor o.z. ide

o dobrovoľné združenie fyzických a právnických osôb založené na ochranu práv a oprávnených
záujmov účastníkov v konaniach pred orgánmi verejnej správy a podľa čl. II bod 1. stanov jeho
cieľom je ochraňovať práva a oprávnené záujmy účastníkov v konaniach pred orgánmi verejnej správy.
Uzatvorenie záložnej zmluvy v zmysle Občianskeho zákonníka, ktorý je súkromnoprávnym predpisom,
sa preto vymyká z rámca pôsobnosti a cieľov predmetného združenia.

Na záver súd dodáva, že zmluva o zriadení záložného práva má slúžiť na zabezpečenie pohľadávok
veriteľa, pričom navrhovateľka výšku tejto pohľadávky ku dňu rozhodnutia správneho orgánu žiadnym
spôsobom nevyčíslila, a z dôvodu, že ku vkladovému konaniu nepredložila zmluvy o úvere a ani doklad
vo výške aktuálneho dlhu účastníka konania, výšku zabezpečovanej pohľadávky nebolo možné žiadnym

spôsobom zistiť. Je však nesporné, že Zmluva o zriadení záložného práva č. 207/2015 - ŠTE zo
dňa 08.06.2015 nerešpektuje ani požiadavku vyváženosti vzájomného vzťahu medzi predmetom
zmluvy o úvere a predmetom zmluvy o zriadení záložného práva, pretože z obsahu čl. II. zmluvy o
zriadení záložného práva vyplýva, že jej účelom je zabezpečenie istiny s vo výške 350 euro spolu
s bližšie nešpecifikovaným príslušenstvom, a predmetom zálohu mali byť nehnuteľnosti v podielovom

spoluvlastníctve účastníka konania v pomere 4/5 k celku (rodinný dom, pozemok a záhrada), pričom je
zrejmé, že ich hodnota vysoko prevyšuje poskytnutú istiny spolu s primeraným príslušenstvom.

Z uvedených dôvodov preto súd podľa § 250q ods. 2 O.s.p. preskúmavané rozhodnutie odporcu ako
vecne správne a vydané v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami potvrdil.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 250k ods. 1 O.s.p. s použitím § 250l ods. 2 O.s.p. tak, že
navrhovateľke, ktorá nemala v konaní úspech, právo na náhradu trov nepriznal. Odporca si právo na
náhradu trov konania neuplatnil.

Neúspešnej navrhovateľke vznikla povinnosť zaplatiť súdny poplatok podľa § 2 ods. 4 druhá veta v
spojení s § 5 ods. 1 písm. h) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra
trestovvzneníneskoršíchpredpisov,apretojejsúduložiluhradiťsúdnypoplatokvsume35,-eururčenej
podľa položky č. 10e) sadzobníka súdnych poplatkov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v
Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.