Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, June 9, 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Co/553/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1509207315
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Gažovičová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1509207315.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Gažovičovej a členiek

senátu JUDr. Moniky Holickej a JUDr. Jany Vlčkovej v právnej veci navrhovateľa: BKP, s.r.o., so sídlom
Červeňova 20, Bratislava, zastúpeného JUDr. Felixom Neupauerom, advokátom so sídlom Karadžičova
10, Bratislava, proti odporcovi: I. I., J. Č. XXX, XXX XX X. T., zastúpenému JUDr. Mariánom Ševčíkom,
CSc., advokátom so sídlom Nezábudkova 22, Bratislava, za účasti vedľajšieho účastníka na strane
odporcu: Generali Slovensko poisťovňa, a.s., so sídlom Lamačská cesta 3/A, Bratislava, IČO: 35 709
332, o náhradu škody, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa
25. marca 2013 č.k. 11C 171/2009-99, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Odporcovi a vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu náhradu trov odvolacieho konania n e p r i
z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom zo dňa 25. marca 2013 č.k. 11C 171/2009-99 zamietol súd prvého stupňa návrh
navrhovateľa; ktorým sa domáhal od odporcu zaplatenia sumy 600,-Eur s prísl., titulom náhrady škody
ako aj náhrady trov konania; a navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť odporcovi náhradu trov konania
vo výške 192,41 Eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku, keď vykonaným dokazovaním zistil, že

navrhovateľ a odporca boli dňa 18.05.2006 účastníkmi škodovej udalosti - dopravnej nehody zavinenej
odporcom, pri ktorej nehode došlo k poškodeniu motorového vozidla navrhovateľa zn. E. N., EČV: J..
Takto zistený skutkový stav posúdil po právnej stránke podľa ust. § 100, § 101, § 106, § 122, § 415,
§ 420, § 427, § 441, § 442, § 443 Občianskeho zákonníka (ďalej len „Obč. zák.“) a dospel k záveru;
prihliadnuc na námietku premlčania vznesenú odporcom; že navrhovateľ sa dozvedel o škode a o tom,
kto za ňu zodpovedá už dňa 18.05.2006, t.j. v deň, kedy došlo k dopravnej nehode, a preto pokiaľ
bol návrh navrhovateľa na začatie konania podaný na súde dňa 18.05.2009, bol podaný po uplynutí

dvojročnej subjektívnej premlčacej lehoty a odporca dôvodne vzniesol námietku premlčania, z ktorého
dôvodu nepriznal navrhovateľovi ním uplatnené právo. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 142
ods. 1 v spojení s ust. 151 ods. 1 O.s.p. a v konaní úspešnému odporcovi priznal ich náhradu vo výške
194,41 Eur.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ domáhajúc sa jeho
zrušenia a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietal, že súd prvého stupňa neúplne

zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností (§ 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p.), na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym
skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 1 písm. d/ O.s.p.) a v neposlednom rade jeho rozhodnutie vychádza i
z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.). Dôvodil, že napadnutý rozsudoksúdu prvého stupňa je nesprávny, nezákonný a navyše aj arbitrárny, keď mal za to, že súd prvého
stupňa sa nevyporiadal so skutočnosťami, zohľadnenie ktorých je nevyhnutné pre právne posúdenie
veci a rozhodol na základe nepodloženej právnej konštrukcie, pričom svoje rozhodnutie navyše i

nedostatočne odôvodnil. V tejto súvislosti poukázal na viaceré rozhodnutia Ústavného súdu SR a
judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva a slobody. Ďalej mal za to, že pri úvahe o tom, kedy
sa ako poškodený dozvedel o škode, je potrebné vychádzať z preukázanej vedomosti poškodeného o
vzniknutej škode a nie len z jeho predpokladanej vedomosti o škode. Uviedol, že dňa 18.05.2006 sa síce
dozvedel o tom, kto zodpovedá za škodu, avšak v danom momente nemohol mať a ani nemal vedomosť

o vzniknutej škode v jej objektívnom a preukázanom finančnom vyjadrení, ktoré by mu umožňovalo
uplatniť si svoj nárok na súde. Záverom vytýkal súdu prvého stupňa, že neprihliadol na ust. 15 ods. 1, 2
zák. č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „zák. o PZP“) v spojení s § 104
Obč. zák., podľa ktorých sa na premlčanie nároku na náhradu škody proti osobe, ktorá spôsobila škodu,
vzťahujerovnakáprávnaúpravaakonapremlčanienárokunaprotipoistiteľovi,apretopremlčacialehota

začala v danej veci plynúť až uplynutím 1 roku po poistnej udalosti.

Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadril.

Vedľajší účastník na strane odporcu na odvolanie navrhovateľa navrhol napadnutý rozsudok súdu

prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť dôvodiac, že navrhovateľ si uplatnil svoj nárok na náhradu
škody na súde až po uplynutí dvojročnej subjektívnej premlčacej lehoty, ktorá mu uplynula dňa
18.05.2008 a navyše svoj nárok žiadnym spôsobom nepreukázal, t.j. neuniesol dôkazné bremeno. Mal
za to; keď z hlásenia škodovej udalosti vyplynulo, že navrhovateľ mal poškodený iba blatník; že v danej
veci išlo len o menšie poškodenie motorového vozidla navrhovateľa, t.j. išlo o poškodenie jednotlivých

častí, prípadne súčiastok vozidla, ktorých cena je bežne známa, a preto správne postupoval súd prvého
stupňa, keď posúdil začiatok plynutia subjektívnej premlčacej lehoty súčasne so vznikom škodovej
udalosti, pričom v tejto súvislosti poukázal i na judikatúru súdov SR (R 122/1949, R 3/1984). Nestotožnil
sa s argumentáciou navrhovateľa uvedenou v jeho odvolaní ohľadne potreby aplikácie ust. § 104 Obč.
zák. na daný prípade, keď podľa jeho názoru príslušné ust. § 15 ods. 1, 2 zák. o PZP síce upravujú,

že na premlčanie nároku na náhradu škody proti poistiteľovi sa vzťahuje rovnaká právna úprava ako na
premlčanie nároku na proti osobe, ktorá škodu spôsobila, avšak priamo odkazujú na použitie ust. § 106
obč. zák., ktorý upravuje premlčanie nároku na náhradu škody, nie premlčanie nároku na poskytnutie
poistného plnenia.

Odvolací súd prejednal vec v medziach a z dôvodov podaného odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.)
bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa je
nedôvodné.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje
konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou
práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo
ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho však interpretoval, alebo ak zo správnych
skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

Neúplnosť zistenia skutkového stavu je v sporovom konaní odvolacím dôvodom podľa ust. § 205 ods.
2 písm. c/ O.s.p. len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd
prvého stupňa nevykonal účastníkmi navrhnutý dôkaz spôsobilý preukázať spornú právne významnú
skutočnosť; avšak iba skutočnosť, že nevykonal dôkazy účastníkmi navrhnuté, nemôže byť v sporovom

konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Z povahy veci vyplýva, že účastník, ktorý v odvolaní uplatnil
tento odvolací dôvod, musí súčasne označiť dôkaz, ktorý hoci bol navrhovaný, nebol vykonaný a uviesť
právne významné skutočnosti, ktoré hoci boli tvrdené, súd prvého stupňa nezisťoval, najmä preto, žeich nepovažoval za právne významné a ďalej, že vždy musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené
už v konaní pred súdom prvého stupňa.

Pokiaľ navrhovateľ namietal, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam, v zmysle ustálenej súdnej praxe pri tomto odvolacom dôvode podľa
§ 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. musí ísť o skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre rozhodnutie
súdu, a teda týka sa tých podstatných skutočností, ktoré boli významné z hľadiska hmotnoprávneho
posúdenia veci a na základe ktorých súd prvého stupňa posúdil vec po právnej stránke. Skutkové

zistenie je nesprávne v tom, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenie nezodpovedá
vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ust.
§ 132 O.s.p., a to vzhľadom na to, že súd prvého stupňa vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z
vykonaných dôkazov alebo z prednesov účastníkov či z obsahu spisu nevyplynuli a ani inak nevyšli v
priebehu konania najavo, alebo neprihliadol na rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi
preukázané, alebo vyšli inak počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré súd

založil na chybnom hodnotení dôkazov, a teda keď v hodnotení dôkazov alebo skutočností, ktoré vyšli
najavo v konaní či vyplynuli z prednesov účastníkov, z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti,
vierohodnosti sa vyskytuje logický rozpor.

V prejednávanej veci súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav, keď vykonal dostatočné dokazovanie

v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností dôležitých pre posúdenie dôvodnosti návrhu
(§ 120 ods. 1, 4 O.s.p.) a následným zhodnotením výsledkov dokazovania v súlade s § 132 O.s.p.
dospel k správnym skutkovým záverom, na základe ktorých vyvodil aj správne právne závery; že nárok
navrhovateľa na náhradu škody je premlčaný; keď na vec aplikoval zodpovedajúce ustanovenia § 100,
§ 101, § 106, § 122, § 415, § 420, § 427, § 441, § 442, § 443 Obč. zák., ktoré aj správne vyložil v

súlade ustálenou súdnou a výkladovou praxou; keď konštatoval, že navrhovateľ sa dozvedel o škode
a o tom, kto za ňu zodpovedá už dňa 18.05.2006, t.j. v deň, kedy došlo k dopravnej nehode, a preto
pokiaľ bol návrh navrhovateľa na začatie konania podaný na súde dňa 18.05.2009, bol podaný po
uplynutí dvojročnej subjektívnej premlčacej lehoty; pričom svoje dôvody vedúce k zamietnutiu návrhu
navrhovateľa aj riadne v súlade s § 157 ods. 2 O.s.p. odôvodnil a dôsledne sa vysporiadal so všetkými

rozhodujúcimi skutočnosťami podstatnými pre právne posúdenie veci, poukázal na všetky podstatné
skutočnosti vyplývajúce z vykonaného dokazovania objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia,
a preto možno jeho rozhodnutie považovať v tomto smere za presvedčivé.

V danej veci navrhovateľ v podanom odvolaní len zopakoval a rozviedol svoje námietky prednesené už

pred súdom prvého stupňa, ktorý sa s nimi v odôvodnení svojho rozsudku vyporiadal a v dostatočne
primeranom rozsahu poukázal na všetky podstatné skutočnosti vyplývajúce z vykonaného dokazovania
objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia, a preto jeho rozhodnutie možno považovať v tomto
ohľade za presvedčivé. So zreteľom na uvedené odvolací súd považuje skutkové a právne závery
súdu prvého stupňa za správne a v celom rozsahu sa stotožňuje s dôvodmi uvedenými v odôvodnení

napadnutého rozsudku. Obsah odvolania navrhovateľa nie je spôsobilý spochybniť správnosť záverov
napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa, na ktorých založil svoje rozhodnutie, z hľadiska ním
uplatnených odvolacích dôvodov, keď ani v odvolacom konaní neboli zistené také nové rozhodujúce
skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mali za následok zmenu skutkového stavu oproti tomu, ako bol tento
ustálený súdom prvého stupňa, z ktorého potom vychádzalo aj jeho právne posúdenie veci.

V odvolacom konaní nevyšlo tiež najavo, že by konanie, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého
rozhodnutia, trpelo takou vadou, ktorá by mala za následok vecnú nesprávnosť rozhodnutia (§ 212 ods.
3 O.s.p.).

V prejednávanej veci je predmetom konania návrh navrhovateľa, ktorým sa domáha proti odporcovi
zaplatenia sumy 600,-Eur s prísl., ako aj náhrady trov konania, a to titulom náhrady škody spôsobnej
mu na jeho motorovom vozidle dopravnou nehodou zavinenou odporcom.

V danej veci je nesporné, že navrhovateľ a odporca boli dňa 18.05.2006 účastníkmi škodovej udalosti

- dopravnej nehody zavinenej odporcom, pri ktorej nehode došlo k poškodeniu motorového vozidla
navrhovateľa zn. E. N., EČV: J.. Za nesporné považuje odvolací súd aj to; na základe hlásenia o
škodovej udalosti zo dňa 23.06.2006 a vyjadrenia vedľajšieho účastníka na strane odporcu; že na
motorovom vozidle odporcu bol poškodený blatník a odporca si svoj nárok na náhradu škody neuplatnilu vedľajšieho účastníka na strane odporcu ako poisťovateľa a ani nepristavil vozidlo na vykonanie
príslušnej obhliadky. Spornou zostala otázka, kedy začala v danej veci navrhovateľovi plynúť dvojročná
subjektívna premlčacia lehota na uplatnenie si jeho nároku na náhradu škody.

Rozhodujúcou pre posúdenie, kedy začala v danej veci plynúť dvojročná subjektívna premlčacia lehota
na uplatnenie nároku na náhradu škody, je skutočnosť, kedy sa navrhovateľ ako poškodený dozvedel
o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

Na premlčanie nároku poškodeného na náhradu škody proti poisťovateľovi sa vzťahuje rovnaká úprava
ako na premlčanie nároku proti osobe, ktorá spôsobila škodu. Je tomu tak z toho dôvodu, aby poškodený
bol v rovnakej právnej situácii bez ohľadu na to, či škodu bude uplatňovať voči škodcovi alebo proti
poisťovateľovi. Premlčacia doba sa tu riadi ust. § 106 Obč. zák.; na ktoré ustanovenie právna úprava
povinného zmluvného poistenia i priamo odkazuje; a nie ust. § 104 obč. zák. tak, ako to nesprávne
namieta navrhovateľ vo svojom odvolaní.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa,

keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia sa
najneskoršie právo na náhradu škody premlčí za tri roky a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať
rokov odo dňa, kedy došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

Občiansky zákonník v citovanom ustanovení § 106 ods. 1 viaže premlčanie práva uplynutím subjektívnej

dvojročnej premlčacej doby na podmienku vedomosti poškodeného:

a/ o vzniknutej škode (nie iba o protiprávnom úkone, či o škodnej udalosti) ako o určitej majetkovej
alebo nemajetkovej ujme určitého druhu a rozsahu, ktorú možno objektívne vyčísliť v peniazoch do takej
miery, aby poškodený mohol svoj nárok na náhradu škody uplatniť aj na súde; okamih vzniku škody,

resp. vedomosť poškodeného o škode sa pritom nemusí zhodovať s okamihom škodnej udalosti či s
protiprávnym konaním;

b/ o škodcovi, t.j. o tom, kto za škodu zodpovedá. Začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby môže
byť teda rozdielny vo vzťahu k vedomosti poškodeného o škodcovi a k jeho vedomosti o škode.

Dozvedieť sa o škode znamená, že sa poškodený dozvie o majetkovej ujme určitého druhu a rozsahu,
ktorú možno natoľko objektívne vyčísliť v peniazoch, že možno právo na jej náhradu dôvodne uplatniť
na súde. Pri posudzovaní otázky, kedy sa navrhovateľ (poškodený) dozvedel o škode, je potrebné
vychádzať z preukázanej skutočnej vedomosti poškodeného o vzniknutej škode (nestačí teda len

možnosť dozvedieť sa o nej), teda kedy nadobudol vedomosť o rozsahu majetkovej ujmy vyjadriteľnej v
peniazoch, a to aspoň v približnej sume s možnosťou jej dodatočného spresnenia, t.j. ktorú bolo možné
natoľko objektívne vyčísliť v peniazoch, aby poškodený svoj nárok na náhradu škody mohol uplatniť aj
na súde. Ide teda o vedomosť nielen o vzniku a existencii škody, ale aj o jej výške.

Z uvedeného vyplýva, že pre podanie návrhu na náhradu škody postačuje len orientačná (približná)
znalosť rozsahu (výšky) škody, čo vyplýva aj z toho, že sa výška škody zisťuje v súdnom konaní a
definitívny záväzný záver o nej je obsiahnutý až v právoplatnom rozhodnutí vo veci samej.

Vzhľadom na uvedené dospel odvolací súd; zhodne so súdom prvého stupňa; k záveru, že navrhovateľ

mal vedomosť nielen o osobe škodcu (odporca), ale aj o rozsahu škody (600,-Eur) spôsobenej na jeho
motorovomvozidle,užvdeňdopravnejnehody,t.j.dňa18.05.2006,apretopokiaľnavrhovateľpodalsvoj
návrh na začatie konania na súde až dňa 18.05.2009, t.j. po uplynutí dvojročnej subjektívnej premlčacej
lehoty, odporca dôvodne vzniesol námietku premlčania. Skutočnosť, že navrhovateľ ako poškodený si v
predmetnom súdnom konaní uplatnil proti odporcovi svoj nárok na náhradu škody vo výške 600,-Eur s

prísl., iba potvrdzuje, že mal informáciu nielen o zodpovedajúcom subjekte, ale aj o rozsahu spôsobenej
škody, keď navyše i znalecký posudok; doložený navrhovateľom až v priebehu konania; ustálil výšku
nákladov na opravu motorového vozidla v sume 594,26 Eur (s DPH), ktorá suma je takmer identická z
navrhovateľom uplatňovanou výškou náhrady škody.Po právnom zhodnotení tých rozhodujúcich skutkových zistení, ktoré boli preukázané výsledkami
dokazovania vykonaným pred súdom prvého stupňa, dospel odvolací súd k záveru, že navrhovateľ

nedôvodne vytýka súdu prvého stupňa, že neúplne zistil skutkový stav veci, na základe vykonaných
dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, resp. že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci, a preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa stotožňujúc sa s vykonaným
dokazovaním, so zisteným skutkovým stavom a právnym posúdením veci súdom prvého stupňa, ako aj
s odôvodnením rozsudku súdu prvého stupňa majúcim všetky zákonom stanovené náležitosti podľa §

157 ods. 2 O.s.p., ako vecne správny potvrdil (§ 219 ods. 1, 2 O.s.p.).

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142
ods. 1 O.s.p., pričom v tomto konaní úspešnému odporcovi, ako aj vedľajšiemu účastníkovi na strane
odporcu ich náhradu nepriznal, keďže nepodali návrh na rozhodnutie o povinnosti nahradiť im trovy
odvolacieho konania podľa ust. § 151 ods. 1 vety prvej O.s.p. a v odvolacom konaní im ani žiadne trovy

konania nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.