Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, October 26, 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 8CoKR/5/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3014200009
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Legerská

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3014200009.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Legerskej a členiek

senátu Mgr. Ivany Šlesarovej a JUDr. Ivice Čelkovej v právnej veci žalobcu: Sociálna poisťovňa so
sídlom v Bratislave, IČO: 30 807 484, Sociálna poisťovňa, pobočka Topoľčany, Nám. M. R. Štefánika
2269/18, Topoľčany proti žalovanému B.F.B. správcovská, v.o.s. so sídlom Piešťanská 25, Nové Mesto
nad Váhom, IČO: 36 832 006, správcovi konkurznej podstaty úpadcu MÄSOTOP, s.r.o. v konkurze, 956
37 Malé Hoste 99, IČO: 36 539 431, právne zastúpenému: JUDr. V. H., advokát, W. X. XXX, H., v spore
o určenie pohľadávky proti podstate, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č. k.
36Cbi/47/2014-59 zo dňa 19. decembra 2014, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalovanému sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal proti
žalovanému určenia, že jeho pohľadávka za mesiac 10/2013 v sume 13,25 Eur je pohľadávkou proti
podstate, teda pre účely uspokojovania v konkurze vyhlásenom Okresným Súdom Trenčín pod sp.zn.
39R/1/2013 bude uspokojovaná v poradí určenom ust.
§ 87 ods. 2 písm. i) zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov.

O náhrade trov konania rozhodol tak, že žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov
právneho zastúpenia v sume 542,01 Eur na účet jeho právneho zástupcu. Z vykonaného dokazovania
mal za preukázané, že uznesením Okresného súdu Trenčín č.k. 39R/1/2013-168 zo dňa 12.03.2013 bol
vyhlásený konkurz na majetok dlžníka MÄSOTOP, s.r.o. v reštrukturalizácii so sídlom 956 37 Malé Hoste
99, IČO: 36 539 431, pričom do funkcie správcu konkurznej podstaty bol ustanovený žalovaný. Listom
zo dňa 09.12.2013 si žalobca uplatnil v označenom konkurze pohľadávku proti podstate v sume 13,25
Eur titulom nezaplateného poistného zo strany zamestnávateľa za obdobie 10/2013 podľa mesačného

výkazu poistného a príspevkov odvádzateľa. Žalovaný v liste zo dňa 20.12.2013 žalovanú pohľadávku
ako pohľadávku proti podstate čo do dôvodu a výšky neuznal. Pri právnom posúdení veci súd prvej
inštancie vychádzal z ust. § 87 ods. 2, ods. 7, ods. 8, zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v
znení neskorších predpisov (ďalej len ZoKR) a dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby. Poukázal na to,
že pohľadávky na poistnom na sociálne poistenie, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu, sú pohľadávkami
proti podstate podľa § 87 ods. 2 písm. i), k) zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii
v znení neskorších predpisov vtedy, ak súvisia s prevádzkovaním podniku počas konkurzu alebo so

správou a speňažovaním majetku. Uviedol, že medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že žalovaná
pohľadávka vznikla po vyhlásení konkurzu, avšak v konaní nebolo preukázané, že žalovaná pohľadávka
súvisí s prevádzkovaním podniku počas konkurzu alebo so správou a speňažovaním majetku. Nebolo
tiež preukázané, že by žalovaný po vyhlásení konkurzu prevádzkoval podnik úpadcu. Zdôraznil, žežalobcom predložené mesačné výkazy poistného a príspevkov úpadcu za 02/2013, 05/2013 a 10/2013
nemožno považovať za dôkazy postačujúce na preukázanie prevádzkovania podniku úpadcu, a to aj s
ohľadom na právny dôvod žalovanej pohľadávky, ktorá predstavovala neuhradené poistné na sociálne

poistenie týkajúce sa I. Y. ako zamestnanca úpadcu za október 2013 (súd prvej inštancie zrejme
nedopatrením uviedol rok 2014), v ktorom bol pracovný pomer ukončený z dôvodu jej nadbytočnosti,
pričom od vyhlásenia konkurzu až do skončenia pracovného pomeru bola I. Y. nepretržite uznaná za
práceneschopnú. V konaní tiež nebolo preukázané, že by žalovaná pohľadávka súvisela so správou
a speňažovaním majetku. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovanému,

ktorý mal vo veci plný úspech, priznal náhradu účelne vynaložených trov právneho zastúpenia vo výške
542,01 Eur s poukazom na ust. § 142 ods. 1 O.s.p.

2. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie. Navrhol, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe vyhovie, prípadne aby napadnutý rozsudok zrušil a vec
vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Uviedol, že súd prvej inštancie vychádzal z nesprávneho

právneho posúdenia veci. Poukázal na znenie ust. § 87 ods. 2 písm. i) ZoKR, v zmysle ktorého
pohľadávkami proti všeobecnej podstate sú a uspokojujú sa zo všeobecnej podstaty v tomto poradí:
pohľadávky na daniach, poplatkoch, clách, poistnom na zdravotné poistenie, poistnom na sociálne
poistenie, príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie a príspevkoch na doplnkové dôchodkové
sporenie, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu, ak súvisia s prevádzkovaním podniku počas konkurzu.

Žalobca súdu prvej inštancie vytýkal, že pri posudzovaní charakteru žalovanej pohľadávky v zmysle
§ 87 ods. 2 písm. i) ZoKR sa obmedzil len na preukázanie skutočností, či žalovaný po vyhlásení
konkurzu prevádzkoval podnik úpadcu, a vôbec sa nezaoberal otázkou, čo predstavuje pojem samotné
„prevádzkovanie podniku“. Poukázal na to , že pojem podnik je na účely Obchodného zákonníka
vymedzenýv§5Obch.zák.akosúborhmotnýchajosobnýchanehmotnýchzložiekpodnikaniaapatriak

nemu veci, práva a iné majetkové hodnoty patriace podnikateľovi a slúžiace na prevádzkovanie podniku.
Vzhľadom na takto uvedenú definíciu podniku, osobnú zložku podnikania predstavuje zamestnanec a
zamestnávateľ a ich pracovnoprávne vzťahy, resp. ich práva a povinnosti nevyplývajú len z pracovného
práva, a teda nie sú upravené len v Zákonníku práce, ale aj v ostatných všeobecne záväzných
predpisoch, v danom prípade aj v zákone č. 641/2003 Z.z. o sociálnom poistení, kde je definovaný

status zamestnávateľa, status zamestnanca a ich práva a povinnosti. Vznik a zánik pracovnoprávnych
vzťahov, teda uzatvorenie pracovných zmlúv so zamestnancami ako aj ukončenie pracovného pomeru
s nimi, či už vo forme dohody alebo výpovede, predstavuje úkon, ktorý v zmysle uvedenej definície
súvisí s podnikom a jeho prevádzkou. Pokiaľ správca úpadcu ruší prevádzku podniku počas konkurzu
a s touto činnosťou správcu je spojené aj ukončenie pracovných pomerov so zamestnancami

úpadcu, ide o úkony súvisiace s prevádzkou podniku. Keďže v súvislosti s ukončením pracovných
pomerov so zamestnancami úpadcu vznikajú zamestnávateľovi (úpadcovi) určité povinnosti priamo
nadväzujúce na ukončenie pracovného pomeru, táto činnosť spojená s povinnosťami zamestnávateľa
jednoznačne súvisí s prevádzkou podniku. Žalobca poukázal na to, že úpadca ukončil pracovný pomer
so zamestnancom I. Y. k dátumu 31.10.2013 a vyplatil jej náhradu za dovolenku a odstupné, ktoré

podliehajú odvodovej povinnosti. Mesačný výkaz poistného úpadca predložil žalobcovi dňa 05.112013,
kedysadozvedelovýškepoistnéhoaodtohtodňahoviedolvosvojomúčtovníctve.Jetedanepochybné,
že povinnosť zamestnávateľa odviesť poistné za zamestnanca v mesiaci október 2013 vo výške 13,25
Eur v zmysle zák. č. 641/2003 Z.z. o sociálnom poistení súvisela s prevádzkou podniku ako takého bez
ohľadu na to, či zamestnávateľ zamestnancovi s ktorým má ukončený pracovný pomer, pred skončením

pracovného pomeru skutočne prideľoval prácu alebo nie. Žalobca okrem toho poukázal na to, že aj
predloženie iných mesačných výkazov Sociálnej poisťovni a to za mesiac 02/2003 a 05/2003 svedčia
o prevádzkovej činnosti úpadcu počas konkurzu.

3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne

správny a uplatnil a vyčíslil si náhradu trov odvolacieho konania. Nestotožnil sa s argumentáciou
žalobcu, že aj ukončenie pracovného pomeru predstavuje úkon súvisiaci s podnikom a jeho prevádzkou.
Bol názoru, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní správne interpretoval ust. § 87 ods. 2 písm. i)
ZoKR, lebo v zmysle tohto ustanovenia sú pohľadávkami proti podstate iba pohľadávky na poistnom
na sociálne poistenie týkajúce sa tých zamestnancov úpadcu, ktorí zabezpečujú prevádzkovanie

podniku úpadcu počas konkurzu, to znamená iba tí, ktorým správca prideľuje prácu v súvislosti s
prevádzkou podniku úpadcu počas konkurzu. Uviedol, že uvedenému záveru svedčí systematický ako
aj logický výklad citovaného ustanovenia, z ktorého vyplýva, že pohľadávkami proti podstate sú iba
také pohľadávky vzniknuté po vyhlásení konkurzu z titulu poistného na sociálne poistenie, ktoré savzťahujú k pohľadávkam proti podstate z titulu pracovnoprávnych nárokov zamestnancov podľa § 87
písm. g) a h) ZoKR, teda pohľadávkami proti podstate sú iba tie pohľadávky z titulu poistného na
sociálne poistenie vzniknuté po vyhlásení konkurzu, ktoré vznikli vo vzťahu k zamestnancom, ktorým

správca prideľuje prácu v súvislosti so správou a speňažovaním majetku úpadcu alebo v súvislosti s
prevádzkovaním podniku úpadcu. Pohľadávky vzniknuté po vyhlásení konkurzu z titulu poistného na
sociálne poistenie, ktoré sa týkajú ostatných nadbytočných zamestnancov úpadcu, t.z. zamestnancov,
ktorým správca neprideľuje prácu ani v súvislosti so správou a speňažovaním majetku úpadcu, ani
v súvislosti s prevádzkovaním podniku úpadcu, nie sú teda pohľadávky proti podstate v zmysle § 87

ods. 2 ZoKR. Žalovaný zdôraznil s poukazom na právnu úpravu pohľadávok proti podstate účinnú
od 01.01.2012 obsiahnutú v ust. § 87 ods. 2 ZoKR, že pokiaľ by s účinnosťou od 01.01.2012 mali
byť pohľadávkami proti podstate aj pohľadávky z titulu poistného na sociálne poistenie vzniknuté
po vyhlásení konkurzu týkajúce sa ostatných nadbytočných zamestnancov úpadcu, ktorým správca
neprideľuje prácu ani v súvislosti so správou a speňažovaním majetku úpadcu, ani v súvislosti s
prevádzkovaním podniku úpadcu, museli by byť tieto pohľadávky taxatívne uvedené v ust. § 87 ods.

2 ZoKR ako pohľadávky proti podstate rovnako, ako je tomu v prípade pracovnoprávnych nárokov
zamestnancov úpadcu, ktorým správca neprideľuje prácu ani v súvislosti so správou a speňažovaním
majetku úpadcu, ani v súvislosti s prevádzkovaním podniku úpadcu. Pokiaľ ide o pracovnoprávny
nárok bývalej zamestnankyne úpadcu I. Y. za mesiac október 2013, tak tento nárok z titulu náhrady
za dovolenku a odstupného je nepochybne pohľadávkou proti podstate podľa § 87 ods. 2 písm. j)

ZoKR, pretože on I. Y. neprideľoval v predmetnom konkurze žiadnu prácu, nakoľko v čase od vyhlásenia
konkurzu až do skončenia jej pracovného pomeru bola nepretržite uznaná za práce neschopnú a
poberala nemocenské. Za nepravdivé označil tvrdenie žalobcu, podľa ktorého mal údajne úpadca I.
Y. vyplatiť náhradu za dovolenku a odstupné, ktoré podliehajú odvodovej povinnosti. Zdôraznil, že I.
Y. v predmetnom konkurze neboli vyplatené uvedené nároky, čo logicky vyplýva aj zo skutočnosti, že

táto zamestnankyňa si predmetné pracovnoprávne nároky uplatnila ako dávku garančného poistenia.
V súvislosti s argumentáciou žalobcu ohľadne prevádzkovania podniku zdôraznil, že v zmysle §
88 ZoKR sa prevádzkovaním podniku nepochybne rozumie výkon podnikateľskej činnosti úpadcu
súvisiaci s jeho predmetom podnikania po vyhlásení konkurzu v záujme zabezpečenia a vyššej miery
uspokojenia pohľadávok veriteľov úpadcu, čiže prevádzkovaním podniku úpadcu počas konkurzu je

pokračovanie v podnikateľskej činnosti úpadcu po vyhlásení konkurzu. Samotné skončenie pracovného
pomeru z nadbytočnými zamestnancami úpadcu, ktorí boli naviac nepretržite od vyhlásenia konkurzu
do skončenia ich pracovných pomerov uznaní za práceneschopných, nemožno v žiadnom prípade
vyhodnotiť ako prevádzkovanie podniku v zmysle ZoKR. Zo systematického a logického výkladu ust.
§ 87 ods. 2 písm. i) ZoKR vo vzťahu k ust. § 88 ZoKR totiž jednoznačne vyplýva, že pohľadávka

proti podstate v zmysle § 87 ods. 2 písm. i) ZoKR môže v konkurze vzniknúť jedine za predpokladu,
že správca po vyhlásení konkurzu pokračuje v prevádzkovaní podniku úpadcu, teda že pokračuje v
podnikateľskej činnosti úpadcu v záujme dosiahnutia vyššej miery uspokojenia pohľadávok veriteľov
úpadcu. Zdôraznil, že nakoľko v danom prípade preukázateľne podnik úpadcu po vyhlásení konkurzu
neprevádzkoval, nemôže byť ani žalovaná pohľadávka pohľadávkou proti podstate v zmysle § 87 ods.

2 písm. i) ZoKR. Žalovaná pohľadávka je pohľadávkou, ktorú možno v predmetnom konkurze uplatniť
len prihláškou v zmysle § 28 ods. 3 ZoKR.
4. Dňom 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
CSP), ktorým bol zrušený zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len O.s.p.).

5. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom jeho účinnosti.

6. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia

účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

7. Odvolací súd preskúmal vec podľa § 380 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je nedôvodné,
a že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné potvrdiť ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP.
O odvolaní žalobcu rozhodol podľa § 385 ods. 1 CSP, pretože vo veci nebolo potrebné zopakovať
dokazovanie a nevyžadoval to ani dôležitý verejný záujem.8. Preskúmaním napadnutého rozsudku a konania mu predchádzajúceho odvolací súd zistil, že súd
prvej inštancie vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu, dôkazy vyhodnotil v súlade so zásadami

uvedenými v § 191 CSP (do 30.06.2016 podľa § 132 O.s.p.) a zo zisteného skutkového stavu vyvodil
správny právny záver o nedôvodnosti žaloby s poukazom na znenie ust. § 87 ods. 2 písm. i), k),
ZoKR, keď konštatoval, že z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že žalovaná pohľadávka súvisí s
prevádzkovaním podniku počas konkurzu alebo so správou a speňažovaním majetku.

9. Je nesporné, že právnym dôvodom žalovanej pohľadávky bolo neuhradenie poistného na sociálne
poistenietýkajúcesaI.Y.akozamestnancaúpadcuzamesiacoktóber2014,vktorombolsňoupracovný
pomer ukončený z dôvodu jej nadbytočnosti, pričom I. Y. bola od vyhlásenia konkurzu do skončenia
pracovného pomeru nepretržite uznaná za práceneschopnú.

10. Z ustanovenia § 87 ods. 1 ZoKR vyplýva, že pohľadávkami proti podstate sú pohľadávky proti

všeobecnej podstate a pohľadávky proti oddelenej podstate.
11. Podľa § 87 ods. 2 ZoKR v znení neskorších predpisov pohľadávky proti všeobecnej podstate sú a
uspokojujú sa zo všeobecnej podstaty v tomto poradí:
a) náklady speňaženia všeobecnej podstaty, rozvrhu a odmena správcu,
b) právo na vrátenie kaucie zloženej pri popretí pohľadávky veriteľom,

c) náhrada nevyhnutných výdavkov správcu spojených s vedením konkurzného konania,
d) výživné pre maloleté deti, na ktoré nárok vznikol po vyhlásení konkurzu a za kalendárny mesiac, v
ktorom bol konkurz vyhlásený,
e) náklady súvisiace so správou konkurznej podstaty a pohľadávky, ktoré vznikli v súvislosti
s prevádzkovaním podniku počas konkurzu, vrátane pohľadávok zo zmlúv uzavretých správcom, ak nie

sú uvedené v horšom poradí,
f)odmenalikvidátoraazodpovednéhozástupcuanáhradanutnýchvýdavkovzaichčinnosťpovyhlásení
konkurzu,
g) mzda zamestnanca a ďalšie nároky zamestnanca z pracovnej zmluvy alebo z dohody
o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru (ďalej len "pracovnoprávne nároky"), ktoré vznikli po

vyhlásení konkurzu a za kalendárny mesiac, v ktorom bol konkurz vyhlásený,
v sume určenej správcom alebo vyplývajúcej z dohody medzi zamestnancom a správcom, ktorému
správca prideľuje prácu v súvislosti so správou konkurznej podstaty,
h) pracovnoprávne nároky zamestnanca, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu a za kalendárny mesiac, v
ktorom bol konkurz vyhlásený, v sume určenej správcom alebo vyplývajúcej

z dohody medzi zamestnancom a správcom, ktorému správca prideľuje prácu v súvislosti
s prevádzkovaním podniku počas konkurzu,
i) pohľadávky na daniach, poplatkoch, clách, poistnom na zdravotné poistenie, poistnom na sociálne
poistenie, príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie a príspevkoch na doplnkové dôchodkové
sporenie, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu, ak súvisia s prevádzkovaním podniku počas konkurzu,

j) pracovnoprávne nároky, na ktoré vznikol nárok po vyhlásení konkurzu a za kalendárny mesiac, v
ktorom bol konkurz vyhlásený, najviac vo výške štvornásobku životného minima mesačne za každý
kalendárny mesiac trvania pracovnoprávneho vzťahu po vyhlásení konkurzu, vrátane kalendárneho
mesiaca, v ktorom bol vyhlásený konkurz a kalendárneho mesiaca, v ktorom bol pracovnoprávny vzťah
ukončený, pričom toto uspokojenie sa znižuje

o plnenia poskytnuté podľa písmen g) a h),
k) pohľadávky na daniach, poplatkoch, clách, poistnom na zdravotné poistenie, poistnom na sociálne
poistenie, príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie a príspevkoch na doplnkové dôchodkové
sporenie, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu, ak súvisia so správou
a speňažovaním majetku,

l) pohľadávky na peňažných náhradách vyplatených z garančného fondu, ak ide o dávku poskytnutú
zamestnancovi za jeho pracovnoprávne nároky, ktoré sú pohľadávkou proti podstate,
m) ostatné pohľadávky proti podstate, ktoré za pohľadávky proti podstate označuje tento zákon.

12. Z citovaného ustanovenia je zrejmé, že v jeho odseku 2 je taxatívne určené, ktoré pohľadávky sú

pohľadávkami proti podstate a zároveň je určené aj poradie ich uspokojenia. Pohľadávky na poistnom z
povinnéhosociálnehopoisteniasúpohľadávkamiprotipodstatelenvtomprípade,akvzniklipovyhlásení
konkurzu a súvisia s prevádzkovaním podniku počas konkurzu (§ 87 ods. 2 písm. i) ZoKR) alebo ak
vznikli po vyhlásení konkurzu a súvisia so správou a speňažovaním majetku (§ 87 ods. 2 písm. k) ZoKR).Ak však pohľadávky zo sociálneho poistenia nevznikli ani v súvislosti s prevádzkovaním podniku, ani
v súvislosti so správou a speňažovaním majetku počas konkurzu, nie sú pohľadávkami proti podstate i
napriektomu,ževzniklipovyhláseníkonkurzu.Medzitaképohľadávkypatríajpoistnézazamestnancov,

ktorým po vyhlásení konkurzu správca neprideľuje prácu ani v súvislosti s prevádzkovaním podniku,
ani v súvislosti so správou majetku, teda aj žalovaná pohľadávka z titulu poistného za zamestnanca I.
Y., pretože z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie nevyplynulo, že I. Y. vykonávala prácu
v súvislosti so správou majetku alebo v súvislosti s prevádzkovaním podniku. Ak by bolo úmyslom
zákonodarcu, aby všetky pohľadávky na poistnom na sociálne poistenie, ktoré vznikli po vyhlásení

konkurzu, boli pohľadávkami proti podstate, bol by to v ZoKR nepochybne a jednoznačne vyjadril, a
nevymedzoval by charakter jednotlivých druhov pohľadávok v ustanovení § 87 ods. 2 ZoKR pod písm.
a) až m). Odvolací súd sa nestotožnil s tvrdením žalobcu, že úkon spočívajúci v podaní mesačného
výkazu žalobcovi za mesiac október 2013 je úkonom súvisiacim s prevádzkovaním podniku, lebo
ako správne namietal žalovaný, v zmysle § 88 ZoKR sa prevádzkovaním podniku úpadcu počas
konkurzu nepochybne rozumie pokračovanie v podnikateľskej činnosti úpadcu po vyhlásení konkurzu,

pričom samotné skončenie pracovného pomeru so zamestnancami z dôvodu nadbytočnosti (naviac za
situácie, že zamestnanec bol nepretržite od vyhlásenia konkurzu do skončenia jeho pracovného pomeru
práceneschopný), rozhodne nemožno vyhodnotiť ako prevádzkovanie podniku v zmysle § 88 ZoKR.

13. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s požiadavkami stanovenými v § 220

CSP (do 30.06.2016 podľa § 157 ods. 2 O.s.p.) a odvolací súd sa s týmto odôvodnením stotožňuje a
konštatuje jeho správnosť (§387 ods. 2 CSP). Žalobca v odvolaní proti rozsudku neuviedol žiadne také
skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie v konaní nezaoberal a ktoré by neboli predmetom jeho
posudzovania.

14. Odvolací súd z uvedených dôvodov potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa
§ 387 ods. 1 CSP.

15. O nároku žalovaného na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 od.
1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že žalovaný, ktorý bol v odvolacom konaní

úspešný, má nárok na ich náhradu v rozsahu 100 %.

16. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule (§ 3 ods. 9
zákona č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) :
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe

dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424
CSP)- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)

- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2
CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).