Rozhodnutie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, February 23, 2016

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 9C/1/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1109200117
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 02. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Hadrbulcová
ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2016:1109200117.7

Rozhodnutie

Okresný súd Bratislava I sudkyňou JUDr. Vierou Hadrbulcovou v právnej veci navrhovateľa: P. W., U.
B. Q. XX, U., proti odporcovi: Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom pôdohospodárstva SR,
Dobrovičova 12, Bratislava, o náhradu škody takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a.

Odporcovi súd náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 5. 1. 2009 domáhal, aby súd zaviazal odporcu na
zaplatenie náhrady škody vo výške 21.102 tis. Sk, čo prestavuje 700.458 eur titulom zodpovednosti štátu
za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom orgánov štátu.

Svoj návrh odôvodnil tým, že T.. I. T., komerčný právnik, v zastúpení navrhovateľa P. W., ako oprávnenej
osoby, dňa 24.02.1992 uplatnil reštitučný nárok podľa zák. 229/1991 Zb. na Pozemkovom úrade v
Prešove, na vydanie nehnuteľnosti č. p. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X J. XXXX v katastrálnom území
Prešov, ktoré boli vyvlastnené jeho rodičom T. J. L. W. D.. U. a to vyvlastňovacím rozhodnutím č. Výst.
7977/1960 zo dňa 10.11.1960. Nehnuteľnosti v celkovej výmere 6956 m2 boli vyvlastnené podľa §§ 18
až 22 zák. č. 87/1958 Zb. a §§ l 43 až 49 vyhl. č. 144/59 Úr. v. na výstavbu 7 montovaných domkov.

Okresný úrad v Prešove, odbor pozemkový, poľnohospodárstva a lesného hospodárstva, Masarykova
10, Prešov, vydal dňa 30.09.1996 rozhodnutie č. j. 444/1992-Tur./182 podľa ktorého navrhovateľ ako
oprávnená osoba, nespĺňa podmienky § 6 ods. písm. n/ zák., preto sa mu nehnuteľnosti nevydávajú.
Podľa tohto rozhodnutia nehnuteľnosti v čase vyvlastnenia boli charakterizované ako role a záhrada,
vyvlastňovacie rozhodnutie Výst. 7977/1960 bolo právoplatné a za pozemky podľa tohto rozhodnutia

bola poskytnutá finančná náhrada.

Proti tomuto neprávoplatnému rozhodnutiu podal navrhovateľ návrh na preskúmanie na Krajský súd
v Košiciach s tým, že Pozemkový úrad nedostatočne preskúmal reštitučný nárok, nedôsledne preveril
všetky skutočnosti a doklady.

Krajský súd Košice bez pojednávania podľa § 250l O. s. p. preskúmal napadnuté rozhodnutie a
rozsudkom č. 5 S 311/96-7 zo dňa 25.04.1997 zrušil rozhodnutie odporcu z 30.09.1996 č. 444/92-
Tur./182avrátilhoPozemkovémuúradunaďalšiekonanie.Vodôvodnení,o.i.súdzdôraznil,žeodporca
pre záver, že vydaniu pozemkov bráni zákonná prekážka uvedená v § 11 ods. i písm. a/zák. o pôde,
nemal dostatočné podklady a uložil mu zabezpečiť ďalšie dôkazy, na základe ktorých by bolo možné
spoľahlivo preukázať, či nie sú splnené podmienky reštitúcie podľa § 6 ods. I písm. m/, eventuálne p/

zákona o pôde.Napriek tomu, že súd poučil odporcu o tom, že podľa § 250r O. s. p. správny orgán je právnym názorom
súdu viazaný, takéto rozhodnutia boli vydané ešte dve, a to 21.03.2001 č. j. OPPaLH 2001/112-3/Sl
a 14.09.2004 č. j. OPÚ-2004/27-18/Fe. Tieto rozhodnutia boli na základe návrhov oprávnenej osoby

následne zrušené rozsudkami KS v Prešove dňa 25.04.2003 č. j. 5 Sp 6/03-13 a dňa 15.03.2005 3 Sp
38/2004-54.

Obvodný pozemkový úrad v Prešove, vydal dňa 02.05.2006 rozhodnutie č. OPÚ-2006/81-57/Fe, podľa
ktorého navrhovateľ, ako oprávnená osoba, splnil podmienky § 6 ods. 1 písm. n), p) a r) zákona s tým,

že sa mu nehnuteľnosti nevydávajú podľa § 11 ods. I písm. a) a d) zákona.

Navrhovateľ požiadal Krajský súd Prešov o preskúmanie rozhodnutia, a to v bode 2, podľa ktorého sa
oprávnenej osobe nevydávajú nehnuteľnosti podľa § 11 ods. í písm. a) a d). Krajský súd Prešov potvrdil
rozhodnutieObvodnéhopozemkovéhoúraduzodňa02.05.2006vplnomrozsahuanásledneajNajvyšší
súd SR, na ktorý sa. navrhovateľ odvolal. Na základe rozsudku Najvyššieho súdu SR rozhodnutie

OPU-2006/81-57/Fe zo dňa 02.05.2006 nadobudlo právoplatnosť 15.02.2008.

Navrhovateľ požiadal Obvodný pozemkový úrad Prešov dňa 27.02.2008 o náhradu škody podľa
zák. 514/2003 Z. z. Obvodný pozemkový úrad Prešov v zmysle § 4 ods. 3 zák. č. 514/2003 Z. z.
odstúpil žiadosť Ministerstvu pôdohospodárstva SR, odbor právny a pozemkový, Dobrovičova 12,

Bratislava. Ministerstvo pôdohospodárstva SR navrhovateľovi listom zo dňa 14.04.2008 oznámilo, že
tvrdenie o škode nie je podložené dikciou zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu, preto
podanie považujú iba za snahu urýchliť doriešenie uplatnených reštitučných nárokov. Navrhovateľ dňa
06.05.2008 odoslal na MP SR žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody podľa § 3
ods. 1 písm. a) a d) zák. 514/2003 Z. z. MP SR navrhovateľovi oznámilo. že nárok na náhradu škody

považuje za premlčaný.

Navrhovateľ sa domáhal náhrady škody titulom nesprávneho úradného postupu Okresného úradu v
Prešove za ktorý označil zbytočné prieťahy v konaní a hlavne to, že reštitučnej žiadosti navrhovateľa
mohlo byť vyhovené už v priebehu roku 1992, čím by sa predišlo škodám na majetku. Škodu, ktorú si

uplatnil špecifikoval ako ušlý zisk z nevyužívania majetku. Zároveň si uplatnil aj náhradu nemajetkovej
ujmy spôsobenej na zdraví navrhovateľa a zdraví jeho manželky a ujmu pre osočovanie a nepodložené
obviňovanie rodičov navrhovateľa a navrhovateľa.

Odporca namietal premlčanie uplatneného nároku na náhradu škody, nakoľko navrhovateľ mohol zistiť

nesprávny úradný postup správneho orgánu po vydaní rozhodnutia v roku 1997, keď bolo rozhodnutie
Okresného úradu v Prešove, odbor PPaLH č.j. 444/1992-Tur.//l82 zrušené rozsudkom Krajského sudu
v Košiciach č. k. 5Sp 311/96-7 zo dňa 25.04.1997, za účinnosti zákona č. 58/1967 Zb. o zodpovednosti
za škodu spôsobenú rozhodnutím štátneho orgánu, alebo jeho nesprávnym úradným postupom.

Súd prvého stupňa rozsudkom zo dňa 22.6.2010 č. k. 9 C 1/2009-75 návrh navrhovateľa zamietol z
dôvodu, že po vznesení námietky premlčania odporcom dospel k záveru, že navrhovateľ si právo na
náhradu škody uplatnil po uplynutí trojročnej subjektívnej premlčacej lehoty stanovenej v § 19, zák. č.
514/2003 Z. z. ktorú počítal od 27 05.1997, kedy bol doručený rozsudok Krajského súdu v Košiciach z
25.04.1997 č. k. 5S 311/96 právnemu zástupcovi navrhovateľa T.. F. Q. a ktorá uplynula 27.05.2000.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ. Krajský súd v Bratislave konajúc
ako súd odvolací uznesením zo dňa 31.1.2012 č. k. 4 Co 26/2011-92 rozsudok súdu prvého stupňa
zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

Súd prvého stupňa doplnil dokazovanie písomným vyjadrením navrhovateľa zo dňa 29.10.2012,
výsluchom účastníkov konania . Navrhovateľ uviedol, že od samého začiatku opiera svoj návrh o
ustanovenie § 9 - nesprávny úradný postup, ktorý nastal u Pozemkového úradu v Prešove od marca
1992 a opakoval sa až do 02.05.2006. Tento nesprávny úradný postup spôsobil že náhrada nebola
riešená podľa zák. 87/1958 Zb. tak ako mala byť riešená vzhľadom na to, že sa jedná o pozemky

stavebné a preto túto skutočnosť nepreukázal pozemkový úrad a doba kedy ju preukázal a ktorú možno
považovať za jedinú lehotu pre určenie kedy sa N dozvedel o škode lebo rozhodnutím pozemkového
úradu v r. 2006 sa určilo, že neboli vyvlastnené role, ale stavebné pozemky a hodnota stavebných
pozemkov je rozhodne iná ako hodnota rolí, ale pritom stavebné pozemky sa nemali riešiť podľazák. 229/1991 Zb. preto lebo v roku 1958 bolo v KNV Prešove vyhlásený stavebný obvod a v čase
vyvlastnenia sa jednalo už jednoznačne o stavebné pozemky, ktoré vôbec nesúviseli s pôvodným
užívaním vlastníkov.

Súd vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 21.3.2013 č. k. 9 C 1/2009-115 tak, že návrh zamietol .
O náhrade trov konania rozhodol tak, že odporcovi náhradu trov konania nepriznal. Proti tomuto
rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, žiadal ho zmeniť a návrhu vyhovieť. Poukázal
na rozhodnutie Obvodného pozemkového úradu v Prešove č. OPú-2006/81-57/Fe, podľa ktorého sa

navrhovateľovi ako oprávnenej osobe nehnuteľnosti nevydávajú, čím nie je dotknuté jeho právo na
náhradu podľa § 11 ods. 2 alebo § 16 ods. 1 zákona, ktoré si môže v lehote 6 mesiacov uplatniť na
Slovenskom pozemkovom fonde. Toto rozhodnutie, považoval za dôkaz nesprávneho úradného postupu
Okresného úradu v Prešove, ktorý mal podľa neho takéto rozhodnutie vydať najneskôr do 24.4.1992,
keďžereštitučnúžiadosťadresovalMinisterstvufinanciídňa24.2.1992.Tvrdil,žetakdošlo kspôsobeniu
škody na jeho majetku, pretože napriek nepriznaniu vlastníckeho práva k pozemkom získal nárok na

náhradu pozemkov bezodplatným prevedením do vlastníctva iných pozemkov vo vlastníctve štátu v
primeranej výmere a kvalite. Druhou škodou je možnosť finančnej náhrady podľa § 16 ods. 1 vyhl.
MF SR č. 465/1991 Zb. Za podstatnú označil skutočnosť, že ako vlastník hodnoty, či už pozemkov
alebo finančnej náhrady, nemá k nej prístup a nemôže so svojím majetkom disponovať. Mal za to,
že pravidelným behom vecí, ktoré právom očakával, lebo bol určený zákonom č. 71/1967 Zb. mal

rozhodnutím pozemkových úradov získať nárok na náhradné pozemky alebo finančnú náhradu, jeho
majetok sa teda mal rozmnožiť. Uviedol že pravidelný beh vecí porušil nesprávnym úradným postupom
Obvodný úrad, odbor pozemkového, poľnohospodárskeho a lesného hospodárstva v Prešove, keďže v
stanovenej zákonnej lehote nevyžiadal potrebné dôkazy, nezistil skutočný stav veci a nevydal v lehote
rozhodnutie, ale tak urobil o 15 rokov neskôr, čím došlo k vzniku nároku na náhradu škody podľa čl.46

Ústavy SR. Nestotožnil sa s tvrdením súdu prvého stupňa o tom, že ku škode došlo pred 1 .júlom 2004,
nakoľko rozhodnutie č. OPÚ - 2004/12718/Fe bolo vydané dňa 14.9.2004 tiež na základe nesprávneho
úradného postupu, keďže následne bol zrušené rozsudkom Krajského súdu v Prešove. Na vec je preto
podľa neho potrebná aplikácia zák. č. 514/2004 Z. z. Pozornosť upriamil na to, že ušlý zisk má charakter
lineárnej funkcie, je závislý na dobe trvania škodovej udalosti a na priemernom zisku, neznižuje aktíva

poškodeného tak ako skutočná škoda, ale spôsobuje stratu výnosu. Nesprávnosť úradného postupu
štátnych orgánov je podľa neho preukázaná zrušujúcimi rozsudkami súdov, ktoré nesprávnosť úradného
postupu konštatujú v rámci svojich odôvodnení. Nesprávny úradný postup spočíval i v nevydaní
rozhodnutia v lehote 30, resp. 60 dní. Špecifikáciu škody doložil prvostupňovému súdu dňa 12.4.2010,
ktorej vznik je podľa neho logický z dôvodu, že svoj majetok nemohol užívať pre jeho nevydanie štátom

v dôsledku nesprávneho úradného postupu pozemkových úradov. Príčinná súvislosť je podľa neho daná
tým, že nevydanie právoplatného rozhodnutia štátneho orgánu vyvolalo vznik škodovej udalostí vtom, že
k vydaniu majetku nedošlo v zákonom stanovenej lehote, čo spôsobilo, že jeho majetok sa nerozširoval
tak, ako mal pri pravidelnom behu vecí. Škoda podľa neho mala začať vznikať okamihom skončenia
zákonných lehôt na vydanie rozhodnutia pre subjekty reštitučného konania. Bola mu spôsobená škoda

v majetkovej sfére, nakoľko sa nezväčšoval jeho majetok, je vyjadriteľná v peniazoch, keď peniaze sú
ekvivalentom pôdy, a je napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, a to peniazmi alebo cennými
papiermi. Za nesprávne považoval rozhodnutie v časti zamietnutia nároku na náhradu škody na zdraví
poškodenéhovdôsledkustresuznesprávnehoúradnéhopostupuštátnychorgánov,pričomvýškuškody
ponechal na úvahu súdu.

Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 1.10.2014 č.k.k4 Co 413/2013-139 napadnutý rozsudok
súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s rozhodnutiami

Okresného úradu v Prešove, zo dňa 30.9.1996 č.j.444/1992-Tur./182 Krajského súdu v Košiciach sp.
zn. 5 S 311/96-7 zo dňa 25. apríla 1997, rozhodnutím Obvodného pozemkového úradu v Prešove,
žiadosťouopredbežnéprerokovanienárokunanáhraduškody,obsahomspisovKrajskéhosúduPrešov,
4 Sp/21/2006, 5 S 311/96, Obvodného pozemkového úradu v Prešove č. k. OPÚ-2010/2213-3/FM, a
ďalšími listinnými dôkazmi na základe, ktorých zistil nasledovný skutkový stav:

Navrhovateľ dňa 24.02.1992 uplatnil reštitučný nárok podľa zák. 229/1991 Zb. na Pozemkovom úrade
v Prešove, na vydanie nehnuteľnosti č. p. 3024/1, 3035/2, 3036/1 a 3038 v katastrálnom území Prešov,
ktoré boli vyvlastnené jeho rodičom T. J. L. W. D.. U. a to vyvlastňovacím rozhodnutím č. Výst. 7977/1960zo dňa 10.11.1960. Nehnuteľnosti v celkovej výmere 6956m2 boli vyvlastnené podľa §§- 18 až 22 zák.
č. 87/1958 Zb. a §§ 43 až 49 vyhl. č .144/59 Úr. v. na výstavbu 7 montovaných domov.

Okresný úrad v Prešove, odbor pozemkový, poľnohospodárstva a lesného hospodárstva, Masarykova
10, Prešov, vydal dňa 30.09.1996 rozhodnutie č. j. 444/1992-Tur./182 podľa ktorého navrhovateľ ako
oprávnená osoba, nespĺňa podmienky § 6 ods. písm. n/ zák., preto sa mu nehnuteľnosti nevydávajú.
Podľa tohto rozhodnutia nehnuteľnosti v čase vyvlastnenia boli charakterizované ako role a záhrada,
vyvlastňovacie rozhodnutie Výst. 7977/1960 bolo právoplatné a za pozemky podľa tohto rozhodnutia

bola poskytnutá finančná náhrada.

Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ návrh na preskúmanie na Krajský súd v Košiciach s tým,
že Pozemkový úrad nedostatočne preskúmal reštitučný nárok, nedôsledne preveril všetky skutočnosti
a doklady.

Krajský súd Košice rozsudkomč.5S311/96-7zodňa25.04.1997zrušilrozhodnutieOkresnéhoúraduv
Prešove - odboru pozemkovému, poľnohospodárstva a lesného hospodárstva, z 30.09.1996 č. 444/92-
Tur./182 a vrátil ho úradu na ďalšie konanie. V odôvodnení, o. i. súd zdôraznil, že odporca pre záver, že
vydaniu pozemkov bráni zákonná prekážka uvedená v §11 ods. i písm. a/ zák. o pôde, nemal dostatočné
podklady a uložil mu zabezpečiť ďalšie dôkazy, na základe ktorých by bolo možné spoľahlivo preukázať,

či nie sú splnené podmienky reštitúcie podľa § 6 ods. I písm. m/, eventuálne p/ zákona o pôde.

Okresný úrad Prešov odbor PPaLH vydalo ďalšie rozhodnutie č.j. OPPaLH 2001/112VSI zo dňa
21.3.2001,ktorébolorozsudkomKrajskéhosúduvPrešoveč.k.5Sp 6/03-13zodňa25.4.2003zrušené,
a vec bola vrátená na nové konanie.

Obvodný pozemkový úrad v Prešove vydal dňa 14.09.2004 rozhodnutie číslo OPU-2004/l127-18/Fe,
ktoré bolo zasa rozsudkom Krajského súdu 3 Sp/38/2004o4 zo dňa 15.03.2005 zrušené a vec bola
pozemkovému úradu vrátená na ďalšie konanie.

Obvodný pozemkový úrad v Prešove, vydal dňa 02.05.2006 rozhodnutie č. OPÚ-2006/81-57/Fe, podľa
ktorého navrhovateľ, ako oprávnená osoba, splnil podmienky § 6 ods. 1 písm. n), p) a r) zákona s tým,
že sa mu nehnuteľnosti nevydávajú podľa § 11 ods. I písm. a) a d) zákona.

Navrhovateľ požiadal Krajský súd Prešov o preskúmanie rozhodnutia, a to v bode 2, podľa ktorého sa

oprávnenej osobe nevydávajú nehnuteľnosti podľa § 11 ods. í písm. a) a d). Krajský súd Prešov potvrdil
rozhodnutieObvodnéhopozemkovéhoúraduzodňa02.05.2006vplnomrozsahuanásledneajNajvyšší
súd SR, na ktorý sa. navrhovateľ odvolal. Na základe rozsudku Najvyššieho súdu SR rozhodnutie
OPU-2006/81-57/Fe zo dňa 02.05.2006 nadobudlo právoplatnosť 15.02.2008.

Navrhovateľ dňa 06.05.2008 odoslal na Ministerstvo pôdohospodárstva SR žiadosť o predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody podľa § 3 ods. 1 písm. a) a d) zák. č. 514/2003 Z. z. Ministerstvo
pôdohospodárstva SR navrhovateľovi oznámilo. že nárok na náhradu škody považuje za premlčaný.

Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri

výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto
zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri
výkone verejnej moci
a) nezákonným rozhodnutím,
b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,

c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
d) nesprávnym úradným postupom

Podľa § 4 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
(1) Vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene

štátu
a) Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak
1. škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym
úradným postupom súdu,2. škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci, 1)
3. škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa
osobitného predpisu, 2)

b) Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, ak v trestnom konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ
Policajného zboru alebo poverený príslušník Policajného zboru, 3) a
1. prokurátor nezamietol sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa Policajného zboru alebo povereného
príslušníka Policajného zboru a nepodal v trestnej veci obžalobu príslušnému súdu alebo
2. vyšetrovateľ Policajného zboru alebo poverený príslušník Policajného zboru nekonal na základe

záväzného pokynu prokurátora,
c) Ministerstvo financií Slovenskej republiky, ak v trestnom konaní spôsobil škodu vyšetrovateľ finančnej
správy alebo poverený pracovník finančnej správy, 3) a
1. prokurátor nezamietol sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa finančnej správy alebo povereného
pracovníka finančnej správy a nepodal v trestnej veci obžalobu príslušnému súdu alebo
2. vyšetrovateľ finančnej správy alebo poverený pracovník finančnej správy nekonal na základe

záväzného pokynu prokurátora,
d) ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej správy, ak škoda vznikla pri výkone verejnej moci v
oblasti štátnej správy, ktorá patrí do pôsobnosti tohto ministerstva alebo tohto ústredného orgánu štátnej
správy a aj keď ide o škodu, ktorá vznikla pri výkone štátnej správy, ktorá bola prenesená na územnú
samosprávu podľa osobitného predpisu,

e) ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej správy, ak v dôsledku nesprávneho prebratia smernice
Európskej únie alebo ak v dôsledku nedodržania lehoty určenej na jej prebratie vznikla škoda pri výkone
verejnej moci v oblasti štátnej správy, ktorá patrí do pôsobnosti tohto ministerstva alebo tohto ústredného
orgánu štátnej správy,
f) Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, ak škodu spôsobil štátny orgán podľa osobitného

predpisu 4) v občianskom súdnom konaní, v trestnom konaní alebo správnom konaní,
g) Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia
ním vydaného alebo ak škoda bola spôsobená jeho nesprávnym úradným postupom,

h) Národná banka Slovenska, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia ňou vydaného

alebo ak škoda bola spôsobená jej nesprávnym úradným postupom,
i) verejnoprávna inštitúcia, záujmová samospráva alebo právnická osoba, ktorej zákon zveril
rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb a právnických
osôb v oblasti verejnej správy, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia ňou vydaného
alebo ak škoda bola spôsobená jej nesprávnym úradným postupom,

j) Národná rada Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia ňou
vydaného alebo ak škoda bola spôsobená jej nesprávnym úradným postupom,
k) Súdna rada Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia ňou
vydaného alebo ak škoda bola spôsobená jej nesprávnym úradným postupom,
l) Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia ním

vydaného alebo ak škoda bola spôsobená jeho nesprávnym úradným postupom,
m) orgán príslušný podľa podľa písmen a) až l), u ktorého bola podaná žiadosť na predbežné
prerokovanienároku(§15),akkuškodedošlovoblastiverejnejmoci,ktorápatrídopôsobnostiviacerých
orgánov verejnej moci; ak žiadosť bola podaná na viacerých príslušných orgánoch, ten orgán, ktorý vo
veci začal konať ako prvý.

(2) Ak nemožno príslušný orgán určiť podľa odseku 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskej republiky.
(3) Ak bol nárok na náhradu škody uplatnený na orgáne, ktorý nie je príslušný vo veci konať podľa
odsekov 1 a 2, je tento orgán povinný bezodkladne postúpiť žiadosť (§ 15) príslušnému orgánu a
upovedomiť o tom žiadateľa. Účinky uplatnenia nároku zostávajú zachované.

Podľa § 9 ods. 1/ Zák. č. 514/2003 Z. z. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených

záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo
výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a
d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone
jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky.Podľa § 9 ods. 2/ Zák. č. 514/2003 Z. z. pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu
spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej

lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať
len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy,
z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca
sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného
rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu
Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa
porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Podľa § 9 ods. 4/ Zák. č. 514/2003 Z. z. právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15 ods. 1/ Zák. č. 514/2003 Z. z. nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím,
nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste,
o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti

poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.

Podľa § 16 ods. 1/Zák. č. 514/2003 Z. z. zo žiadosti musí byť zrejmé, kto náhradu škody žiada, ktorej veci
sa týka, titul, z ktorého sa nároku na náhradu škody domáha, akým spôsobom škoda vznikla a čoho sa

poškodený domáha. V žiadosti a pri uplatnení nároku na náhradu škody na súde je poškodený povinný
uviesť požadovanú výšku náhrady škody a označiť orgán verejnej moci, ktorý mu škodu spôsobil.

Podľa § 17 ods. 1/ Zák. č. 514/2003 Z. z. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

Podľa § 17 ods. 2/ Zák. č. 514/2003 Z. z. v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva
nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.

V danom prípade nebolo sporné, že orgánom, ktorý koná za žalovanú je v zmysle § 4 ods. 2 písm. c/
Zák. č. 514/2003 Z. z. Ministerstvo pôdohospodárstva SR.

Súd zisťoval v konaní existenciu objektívnej zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú orgánmi štátu

podľa zákona č.514/2003 Z. z. ktorej existencia predpokladá súčasné splnenie troch podmienok a to

1/ existencia škody ako majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch, resp. nemajetkovej ujmy vzniknutej
na osobnostných právach poškodeného
2/ nezákonné rozhodnutie alebo nesprávny úradný postup orgánu štátu

3/ príčinnú súvislosť medzi škodou/nemajetkovou ujmou/a nezákonným rozhodnutím alebo neprávnym
úradným postupom.

Zákon nedefinuje "nesprávny úradný postup", z obsahu tohto pojmu ale vyplýva, že podľa konkrétnych
okolností toho - ktorého prípadu môže ísť o akúkoľvek činnosť spojenú s výkonom právomocí určitého

štátneho orgánu, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu pravidiel stanovených
právnymi predpismi pre konanie štátneho orgánu alebo k porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy,
funkcie alebo cieľov tejto činnosti. Pretože úradný postup nie je spravidla možné v právnom predpise
upraviť do najmenších podrobností, treba správnosť úradného postupu posudzovať i z hľadiska účelu,
k dosiahnutiu ktorého postup štátneho orgánu smeruje. K nesprávnemu úradnému postupu môže

dôjsť nielen pri úkonoch v rámci činnosti, pri ktorej štátny orgán nerozhoduje, ale tiež v rámci jeho
rozhodovacej činnosti. Nesprávnym úradným postupom môže byť aj nevydanie alebo oneskorené
vydanie rozhodnutia v dôsledku porušenia stanovených alebo primeraných lehôt na jeho vydanie, lebo
znaky nesprávneho úradného postupu má aj nečinnosť štátneho orgánu alebo jeho činnosť, ktoránie je vykonaná v stanovenej lehote alebo v lehote, ktorá zodpovedá právu na prejednanie veci "bez
zbytočných prieťahov" (čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky).
Rovnako zákon bližšie nedefinuje pojem škody a ani neupravuje rozsah jej náhrady. Preto treba aj

v tomto smere aplikovať príslušné ustanovenia všeobecnej úpravy (§ 442 Občianskeho zákonníka)
a škodu vo všeobecnosti chápať ako ujmu, ktorá a/ nastala v majetkovej sfére poškodeného, b/ je
objektívne vyjadriteľná v peniazoch a c/ je napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým
peňažného. Pre posúdenie predmetnej právnej veci je významné, že škoda, ako predpoklad vzniku
zodpovednosti štátu za nesprávny úradný postup, je daná len vtedy, ak vznikla v príčinnej spojitosti s

nesprávnym úradným postupom.
Ani vzťah príčinnej súvislosti (kauzálny nexus) medzi nesprávnym úradným postupom a škodou zákon č.
58/1969 Zb. nevysvetľuje. V právnej teórii sa týmto vzťahom označuje priama väzba javov (objektívnych
súvislostí), v rámci ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav (následok). O vzťah príčinnej súvislosti
ide, ak je medzi nesprávnym úradným postupom a škodou vzťah príčiny a následku. Ak bola príčinou
vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nenastáva. Ako už bolo uvedené vyššie, otázka

príčinnej súvislosti nie je otázkou právnou, ide o skutkovú otázku, ktorá môže byť riešená len v
konkrétnych súvislostiach; vyriešenie tejto otázky preto nemožno uložiť znalcovi (ten môže poskytnúť
len odborné podklady, z ktorých súd pri zisťovaní skutkového stavu veci vychádza). Právnym posúdením
je vymedzenie, medzi ako ujmou (ako následkom) a ako skutočnosťou (ako príčinou) tejto ujmy má
byť príčinná súvislosť zisťovaná. Pre posúdenie vzniku zodpovednosti za škodu má preto zásadný

význam otázka, v čom konkrétne spočíva škoda (majetková ujma), za ktorú je náhrada požadovaná.
Práve vo vzťahu medzi konkrétnou ujmou poškodeného (pokiaľ vznikla) a konkrétnym konaním škodcu
(ak je protiprávne) sa zisťuje príčinná súvislosť. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba škodu izolovať
zo všeobecných súvislostí a skúmať, ktorá príčina ju vyvolala. Pritom nie je rozhodujúce časové
hľadisko, ale vecná súvislosť príčiny a následku; časová súvislosť ale napomáha pri posudzovaní

vecnej súvislosti (porovnaj R 21/1992). V postupnom slede javov je každá príčina niečím vyvolaná
(sama je následkom niečoho) a každý ňou spôsobený následok sa stáva príčinou ďalšieho javu.
Zodpovednosť však nemožno robiť závislou na neobmedzenej kauzalite. Atribútom príčinnej súvislosti
je totiž "priamosť" pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo (bezprostredne) predchádza
následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený;

nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba v dôsledku toho skúmať, či
v komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahy ako (priama) príčina škody existuje skutočnosť, s
ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu. (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30. 6. 2010, sp. zn. 5
Cdo 126/2009)
Súd v konaní o nároku na náhradu škody ako aj o nároku na náhradu nemajetkovej ujmy podľa

zákona č. 514/2003 Z. z. určitý postup orgánov štátu nemôže posudzovať z hľadiska nesprávneho
úradného postupu. Obsahom týchto rozhodnutí sa môže zaoberať jedine príslušný orgán pri preskúmaní
zákonnosti rozhodnutí a ktorého výsledkom je súd v občianskom súdnom konaní viazaný. Pri opačnom
výklade, by došlo zo strany súdov rozhodujúcich v rámci civilného procesu k neprípustnému zásahu do
výkonu pôsobnosti orgánov štátu.

Navrhovateľ sa v danej veci domáhal náhrady škody, ktorú špecifikoval ako majetkovú škoda na ušlom
zisku, ktorá predstavuje hodnotu finančných prostriedkov, ktoré by navrhovateľ získal podnikaním na
pozemkoch ktoré mu mali byť vydané na základe reštitučnej žiadosti. Ušlý zisk je ujmou spočívajúcou v
tom, že u poškodeného nedošlo v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, hoci
sa to s ohľadom na pravidelný beh vecí dalo očakávať. Ušlý zisk sa neprejavuje zmenšením majetku

poškodeného (úbytkom aktív, ako je to u skutočnej škody), ale stratou očakávaného prínosu (výnosu).
Nestačí pritom iba pravdepodobnosť rozmnoženia majetku, lebo musí byť naisto postavené, že pri
pravidelnom behu vecí (nebyť protiprávneho konania škodcu alebo škodnej udalosti) mohol poškodený
dôvodne očakávať zväčšenie svojho majetku, ku ktorému nedošlo práve v dôsledku konania škodcu
(škodnej udalosti). V danom prípade navrhovateľ nepreukázal vznik škody na ušlom zisku ani priamu

príčinnú súvislosť medzi tvrdenou škodou na ušlom zisku a nesprávnym úradným postupom orgánu
štátu.
Navrhovateľ si uplatnil aj nemajetkovú škodu na zdraví navrhovateľa a jeho manželky podľa § § 415,
420 a 424 Občianskeho zákonníka vo výške 100 000.- eur. Pri preukázaní vzniku nemajetkovej ujmy
možnosť jej náhrady v peniazoch je podmienená tým, že vzhľadom na spôsobenú ujmu iba samotné

konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením a že ujmu nie je možné uspokojiť
inak. Navrhovateľ nepreukázal ani splnenie uvedených podmienok pre možnosť priznania náhrady
v peniazoch. Súd pri rozhodovaní o náhrade nemajetkovej ujmy v peniazoch nemôže brať ohľad na
ujmu, ktorá nevznikla vo sfére navrhovateľa, ale vznikla vo sfére jeho blízkych osôb. Táto ujma totižnevznikla priamo navrhovateľovi, resp. ak sa ho dotkla, tak len sprostredkovane. Nie je daná potom
priama príčinná súvislosť tejto ujmy s postupmi orgánov štátu. Navrhovateľ nemá aktívnu legitimáciu
domáhať sa náhrady škody za svoju manželku. Škoda na zdraví navrhovateľa a zdraví jeho manželky

nebola navrhovateľom špecifikovaná, preukázaná, a nebola ani preukázaná príčinná súvislosť medzi
poškodením zdravia navrhovateľa a jeho manželky a nesprávnym úradným postupom orgánov štátu.
Navrhovateľ si uplatnil nárok na nemajetkovú ujmu za porušenie práva na ochranu osobnosti
navrhovateľa a jeho rodičov podľa § 11, 13 a 15 OZ. Ani v tejto časti navrhovateľ nepreukázal splnenie
podmienok pre možnosť priznania náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. Ani tento nárok nebol

navrhovateľom špecifikovaný, preukázaný, ani nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi tvrdenou
ujmou a nesprávnym úradným postupom orgánov štátu.
Súd v danom prípade dospel k záveru, že k súčasnému splneniu podmienok vzniku zodpovednosti štátu
za nesprávny úradný postup v predmetnej veci nedošlo, preto návrh v celom rozsahu zamietol.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1, veta prvá O. s. p. a odporcovi, ktorý mal vo
veci úspech nepriznal náhradu trov konania, keďže mu trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd
Bratislava I, písomne, vo dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O. s. p. uviesť, proti ktorému
rozhodnutiusmeruje,vakomrozsahusanapáda, včomsatotorozhodnutiealebopostupsúdupovažuje

za nesprávny sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť dôvodmi uvedenými
v § 205, ods. 2 O. s. p.