Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, March 25, 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Sp/58/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013201010
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šramko

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1013201010.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvBratislavevkonanípredsudcomJUDr.ĽubomíromŠramkomvprávnejvecinavrhovateľky:

A. O.. O. O., bytom Z. XX, N., zastúpená advokátom pánom Mgr. Jurajom Vlkovičom so sídlom
Kozmonautická 9, Bratislava proti odporcovi: Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava so sídlom
Primaciálne námestie 1, Bratislava, o opravnom prostriedku navrhovateľky zo dňa 20.5.2013 proti
rozhodnutiu odporcu Číslo: MAGS-SNM-30800/12-249622/795/SB, Číslo konania: 795/SB zo dňa
2.4.2013 takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie odporcu Číslo: MAGS-SNM- 30800/12-249622/795/SB,
Číslo konania: 795/SB zo dňa 2.4.2013 p o t v r d z u j e.

Navrhovateľke nepriznáva právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím Číslo: MAGS-SNM-30800/12-249622/795/SB, Číčíslo konania: 795/SB zo
dňa 2.4.2013 odporca podľa ust. § 9 ods. 5 zákona č. 260/2011 Z. z. o ukončení a spôsobe usporiadania
nájomných vzťahov k bytom v znení účinnom do 22.11.2012 (ďalej len „zákon“) rozhodol tak, že
navrhovateľke nepriznal nárok na bytovú náhradu za byt č. 1 nachádzajúci sa v bytovom dome na Z. X.
Č..XXvN.zapísanýnaLVč.XXXX,k.ú.Z.O.(ďalejlen„byt“,resp.„predmetnýbyt“).Odporcamalzlistín
predložených navrhovateľkou za preukázané, že nejde o byt v ktorom nájom vznikol podľa § 871 ods. 1 a

4 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom ku dňu vydania napadnutého rozhodnutia
(ďalej len „Občiansky zákonník“), teda pred rokom 1992 a preto nespĺňa podmienky stanovené v zákone,
najmä v ust. § 2.
Proti tomuto rozhodnutiu podala navrhovateľka v zákonom stanovenej lehote opravný prostriedok
- návrh zo dňa 20.5.2013, ktorým sa domáhala jeho zrušenia v celom rozsahu a vrátenia veci
odporcovi na ďalšie konanie. S napadnutým rozhodnutím vyjadrila nesúhlas s poukazom na rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 26.9.2006 sp. zn. 2 Cdo 227/2005 (ďalej len „rozsudok

sp. zn. 2Cdo/227/05“), podľa ktorého k bytu po zániku jeho služobného charakteru navrhovateľke
a jej manželovi vzniklo zo zákona č. 189/1992 Zb. o úprave niektorých pomerov súvisiacich s
nájmom bytov a s bytovými náhradami právo spoločného nájmu. Má za to, že odporca (napadnutým
rozhodnutím) povyšuje svoj názor nad stanovisko Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Podľa
vyjadrenia navrhovateľky je i zo strany prenajímateľa naďalej považovaná za nájomníčku predmetného
bytu, čo odvodzuje i z toho titulu, že jej bol doručený nový mesačný zálohový predpis.
Odporca vo svojom vyjadrení zo dňa 8.7.2013 zotrval na dôvodoch napadnutého rozhodnutia a žiadal

ho potvrdiť. Uviedol, že pri rozhodovaní vychádzal z rozsudku sp. zn. 2Cdo/227/05 a považuje za
nesporné, že nájomný vzťah k bytu vznikol na základe nájomnej zmluvy o nájme služobného bytu zo
dňa 30.5.1996. Zdôraznil, že nespochybňuje samotný vznik nájomného vzťahu k bytu. Nárok na bytovú
náhradu nepriznal z dôvodu, že navrhovateľka žiadnym listinným dokladom nepreukázala vznik nájmupodľa § 871 ods. 1 a 4 Občianskeho zákonníka, t.j. zriadenie osobného užívania bytu pred rokom 1992.
Ako uviedol odporca, navrhovateľka sama od podania návrhu (žiadosti o poskytnutie bytovej náhrady)
uvádzala, že nájom k bytu vznikol až od 1.6.1996.

Krajský súd v Bratislave (ďalej len „súd“) prejednal a rozhodol vec ako miestne a vecne príslušný súd
(§ 246a ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, ďalej len „O.s.p.“) za prítomnosti
účastníkov a po riadnom preskúmaní napadnutého rozhodnutia a postupu správneho orgánu v rozsahu
podaného návrhu - opravného prostriedku za použitia ust. § 250q ods. 2 O.s.p. dospel k záveru, že
napadnuté (negatívne) rozhodnutie odporcu je potrebné potvrdiť ako vecne správne.

Súd v prejednávanej veci dokazovanie nedoplnil, riadne sa však oboznámil s obsahom
administratívneho spisu odporcu, z ktorého zistil, že byt je tohto času vo výlučnom vlastníctve
Rímskokatolíckej cirkvi, Bratislavskej arcidiecézy so sídlom Špitálska 7, Bratislava (ďalej len
„bratislavská arcidiecéza“). Právny predchodca bratislavskej arcidiecézy byt na základe zmluvy o
výpožičke zo dňa 21.9.1994 bezplatne prenechal na dobu 10 rokov do užívania Slovenskej technickej
univerzite v Bratislave (ďalej len „STU“). Po vypovedaní nájmu k bytu zo strany bratislavskej arcidiecézy

a STU podľa § 3 ods. 1 zákona si navrhovateľka dňa 28.9.2012 podľa § 7 ods. 1 zákona uplatnila u
odporcu nárok na poskytnutie bytovej náhrady. V predmetnej žiadosti o bytovú náhradu navrhovateľka
deklarovala existenciu materiálnej bytovej núdze ako aj vznik práva nájmu k bytu, a to predložením
nájomnej zmluvy o nájme služobného bytu uzatvorenej medzi STU ako prenajímateľom a jej nebohým
manželom (úmrtný list zväzok 64, ročník 2006, strana 170, por. č. 130) ako nájomcom dňa 30.5.1996

(ďalej len „nájomná zmluva zo dňa 30.5.1996“), na základe ktorej mal vzniknúť nájom k bytu od 1.6.1996.
NavrhovateľkavsprávnomkonaníopieralasvojnárokajozáveryNajvyššiehosúduSlovenskejrepubliky
prezentovanévrozsudku sp.zn.2Cdo/227/05.Podľavýzievnaodstránenienedostatkovpodaniazodňa
23.01.2013 a 11.3.2013 je zrejmé, že odporca opakovane vyzýval navrhovateľku, aby doložila doklady
preukazujúce skutočnosti rozhodujúce pre posúdenie nároku na poskytnutie bytovej náhrady, a to najmä

listinné doklady potvrdzujúce, že nájomný vzťah k bytu vznikol podľa ust. § 871 ods. 1 a 4 Občianskeho
zákonníka.

Podľa § 5 ods. 1 zákona o bytových náhradách, ak sa nájom skončí podľa tohto zákona, nárok na bytovú
náhradu má len nájomca bytu podľa § 2 ods. 1, ktorý požiada o bytovú náhradu podľa § 7 ktorý

je v materiálnej bytovej núdzi.
Podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona, tento zákon sa vzťahuje na byty v domoch vydaných oprávnenej
osobe podľa osobitných predpisov alebo v domoch, kde časť domu bola vydaná oprávnenej osobe, ak
ich ku dňu účinnosti tohto zákona vlastní výlučne alebo v spoluvlastníctve oprávnená osoba, jej dedičia
alebo iná osoba, ktorá tieto byty od nich alebo od ich právnych nástupcov nadobudla a v ktorých nájom

vznikol podľa § 871 ods. 1 a 4 Občianskeho zákonníka a ku dňu účinnosti tohto zákona trvá.
Podľa § 871 ods. 1 Občianskeho zákonníka (účinného od 1.1.1992), právo osobného užívania bytu
a právo užívania iných obytných miestností a miestností neslúžiacich na bývanie vzniknuté podľa
doterajších predpisov, ktoré trvá ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona, sa mení dňom účinnosti
tohto zákona na nájom. Spoločné užívanie bytu a spoločné užívanie bytu manželmi sa mení na spoločný

nájom.
Podľa § 871 ods. 4 Občianskeho zákonníka, osobné užívanie bytov slúžiacich na trvalé ubytovanie
pracovníkov organizácie sa mení na nájom služobného bytu, pokiaľ tieto byty spĺňajú kritériá ustanovené
zákonom pre služobné byty; pokiaľ tieto podmienky nie sú splnené, mení sa také osobné užívanie na
nájom.

Podľaust.§250qods.2O.s.p.oopravnomprostriedkurozhodnesúdrozsudkom,ktorýmpreskúmavané
rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie.
Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu v intenciách podaného návrhu a dospel k záveru,
že námietka navrhovateľky, podľa ktorej nájom k predmetnému bytu na Z. X.. Č.. XX S. N. vznikol
spôsobom, aký predpokladá zákon sa nezakladá na pravde a je teda nepodstatnou.

Ako vyplýva z obsahu administratívneho spisu odporcu, užívacie právo k bytu vzniklo nebohému
manželovi navrhovateľky z titulu nájomnej zmluvy zo dňa 30.5.1996 ku dňu 1.6.1996. V zmysle rozsudku
sp. zn. 2Cdo/227/05 tento byt stratil povahu služobného bytu uplynutím dňa 23.3.1999, v dôsledku čoho
následne vznikol spoločný nájom bytu manželmi. Už z týchto skutočnosti je zrejmé, že navrhovateľka
a ani jej nebohý manžel v čase pred 1.1.1992 neboli užívateľmi (nájomníkmi) predmetného bytu na

Z. X.. Č.. XX S. N. z ktorého navrhovateľka dostala výpoveď v zmysle ust. § 3 ods. 1 zákona. Sama
navrhovateľka v žiadosti o bytovú náhradu uviedla, že nájom k bytu jej vznikol až dňa 1.6.1996 a túto
skutočnosť v priebehu administratívneho konania žiadnym spôsobom nespochybnila a ani sa nesnažila
vyvrátiť.Námietka navrhovateľky, podľa ktorej nájom k bytu s poukazom na rozsudok sp. zn. 2Cdo/227/05
vznikol a skutočnosť, že doteraz uhrádza nájomné trvá, nie je v tomto konaní relevantná. Odporca v
administratívnom konaní nemal skúmať len trvanie nájomného vzťahu ale aj vznik užívacieho práva k

bytu vo vzťahu k § 871 ods. 1 a 4 Občianskeho zákonníka, t.j. či tento vznikol pred dátumom 1.1.1992.
Skutočnosť, že byt bol pôvodne služobným bytom, ku ktorému nájomný pomer vznikol na základe
nájomnej zmluvy zo dňa 30.5.1996 uzatvorenej s nebohým manželom navrhovateľky a že tento stratil
charakter služobného bytu a stal sa bytom v spoločnom nájme manželov (a následne po smrti manžela
navrhovateľky sa táto stala podľa § 707 ods. 1 Občianskeho zákonníka jediným nájomcom bytu),

odporca žiadnym spôsobom nespochybnil a uvedené považuje za nesporné. Namietané skutočnosti
totiž žiadnym spôsobom nesúvisia s dôvodom nepriznania nároku na poskytnutie náhradného bytu, t.j.
vo vzťahu k § 871 ods. 1 a 4 Občianskeho zákonníka nemajú žiadnu relevanciu a to z dôvodu, že vznik
všetkých uvádzaných skutočností sa viaže až k obdobiu po 1.1.1992.
S poukazom na uvedené je zjavné, že nárok na bytovú náhradu v zmysle zákona navrhovateľke
nevznikol z dôvodu, že ku dňu 1.1.1992, odkedy je účinné ust. § 871 ods. 1 Občianskeho zákonníka,

neexistoval nájomný pomer navrhovateľky k bytu na Z. X.. Č.. XX S. N., tento jej (resp. jej nebohému
manželovi) vznikol až dňa 1.6.1996, teda viac než 4 roky po uplynutí dátumu, ku ktorému zákon
predpokladá existenciu nájmu ako jednej z podmienok vzniku nároku na priznanie bytovej náhrady
(1.1.1992).
Pretože nájomný pomer k bytu, z ktorého dostala navrhovateľka výpoveď v zmysle ust. § 3 ods. 1 zákona

ku dňu 1.1.1992 neexistoval, a teda nebola splnená podmienka ust. § 2 ods. 1 písm. a) zákona, súd
dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je správne a je v súlade so zákonom. Preto toto
rozhodnutie potvrdil.

O trovách navrhovateľky súd rozhodol za použitia ust. § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2

O.s.p. s poukazom na výsledok konania. Navrhovateľka bola v konaní neúspešná a preto jej ich náhradu
súd nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd
Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave, písomne, v štyroch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované; odvolanie treba
predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde
a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet
rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom

rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. (§ 205 ods. 1 O.s.p).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého
stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie

rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo
iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p).