Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Senica

Judgement was issued by JUDr. Janka Butašová

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Skalica
Spisová značka: 3C/362/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2714207359
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Butašová

ECLI: ECLI:SK:OSSI:2017:2714207359.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Skalica sudkyňou JUDr. Jankou Butašovou v právnej veci žalobkyne Slovenskej sporiteľne

a.s., so sídlom na Tomášikovej ul. č. 48 v Bratislave, IČO: 00 151 653, zastúpenej splnomocnencom
Roman Kvasnica a partneri, s.r.o. so sídlom na. Sad A. Kmeťa 24 v Piešťanoch proti žalovanému 1/ H.
H., T. XX.X.XXXX, T. Z. W. XXXX/XX D. G. a žalovanému 2/ I. D., T. XX.X.XXXX, T. Z. D. I., D. XXX/XX
o zaplatenie 7.750,98-eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalovaným 1/ a 2/ súd p r i z n á v a oproti žalobkyni nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa podala dňa 25.11.2014 na Okresnom súde Skalica žalobu, ktorou sa domáhala, aby

súd zaviazal žalovaných 1/ a 2/ zaplatiť jej 7.750,98-eur, 12,65% ročný úrok zo sumy 6.052,08-eur od
4.11.2014 do zaplatenia, 5% ročný úrok z omeškania zo sumy 7.357,47-eur od 4.11.2014 do zaplatenia
a trovy konania.
2. Žalobu žalobkyňa zdôvodnila tými skutočnosťami, že dňa 10.8.2005 uzavrel so žalovaným 1/ a
W. H. pod č. XXXXXXXXXX zmluvu o úvere, na základe ktorej im poskytla ako dlžníkom spotrebný
bezúčelový úver vo výške 230.000,-Sk (7.634,60-eur) s premenlivou výškou úrokovej sadzby, ktorá
bola ku dňu uzavretia zmluvy 11,60% ročne. Úrok sa menil v priebehu trvania zmluvného vzťahu 4-

krát, od 15.3.2006 sa zvýšil na 12% ročne, od 1.6.2006 na 12,40% ročne, od 1.8.2006 na 12,90%
ročne a od 2.4.2007 na 12,65% ročne. Plnenie žalovaného 1/ a spoludlžníčky W. H. bolo dohodnuté
v splátkach, zaviazali sa zaplatiť celkové náklady spojené s úverom v 120-tich splátkach po 3.331,-Sk
(110,57-eur) mesačne. Prvá splátka bola splatná 20.9.2005, konečná splatnosť úveru bola dohodnutá
na 20.8.2015, ročná percentuálna miera nákladov bola 5,8%. Dlžník a spoludlžníčka súhlasili, aby
žalobkyňa pri splácaní vykonávala inkaso z ich účtu vo výške splátok a v periodicite aj v prípade ich
zmien v súlade so zmluvou o úvere a všeobecnými obchodnými podmienkami. U úroku z omeškania

žalobkyňa uviedla, že bol v zmysle uzavretej zmluvy o úvere a všeobecných obchodných podmienok
účinných ku dňu uzavretia zmluvy o úvere dohodnutý vo výške, zverejnenej bankou v sadzobníku
úrokových sadzieb, účinnom ku dňu, kedy sa dlžník dostane do omeškania so splácaním dlhu. Žalovaný
2/ bol ručiteľom podľa dohody o ručení z 10.8.2005 a zaviazal sa pohľadávku žalobkyne za žalovaného
1/ a spoludlžníčku zaplatiť ak by títo nesplnili splatný záväzok zo zmluvy. Žalobkyňa a žalovaný 1/,
spoludlžníčka uzavreli 12.1.2009 Dodatok k zmluve o úvere, ktorým žalobkyňa povolila odklad splácania
pohľadávky po dobu od 20.1.2009 do 20.3.2009. V dodatku je záväzok dlžníkov, že od 20.4.2009 budú

splácať dlh spôsobom dohodnutým v zmluve o úvere vo výške 129,54-eur do konečnej splatnosti úveru.
Žalovaný a spoludlžníčka nesplácali riadne a včas, zaplatili 110 úhrad v sumách od 0,69-Sk do 5.957,51-
Sk. Naposledy uhradili sumu 140,-eur dňa 22.4.2013. Žalobkyňa započítavala z došlých úhrad v súlade
so zmluvou a zákonom na najstaršie nezaplatené splátky a príslušenstvo. U splácania žalovaným 1/poukázala žalobkyňa na výpisy z úverového účtu. Podľa žaloby z dôvodu riadneho nesplácania zmluvne
dohodnutých splátok žalovaným 1/ a spoludlžníčkou, navrhovateľ v súlade so zmluvou vyhlásil ku dňu
13.11.2013mimoriadnu splatnosť úveru a oznámil ho písomným podaním zo 14.11.2013 žalovaným

a spoludlžníčke, vyzval ich, aby celú splatnú pohľadávku uhradili žalobkyni do 15 dní od prevzatia
oznámenia. Žalovaní oznámenie prevzali 20.11.2013, spoludlžníčka 27.11.2013. Žalobkyňa uviedla, že
sa domáha zaplatenia sumy , ktorú vyčíslila k 3.11.2014 vo výške 7.750,98-eur, ktorá pozostáva z istiny
6.052,08-eur, úrokov vo výške 1305,39-eur za dobu od 20.3.2013 do 3.11.2014 pri úročení istiny úrokom
12,65% ročne, ďalej z úrokov z omeškania 393,51-eur, vyčíslených od poslednej úhrady od 22.4.2013 do

3.11.2014 pri úročení splatnej istiny a splatných úrokov úrokom z omeškania 5% ročne. Podľa žalobkyne
má od tohto vyčíslenia ešte voči žalovaným a spoludlžníčke podľa zmluvy o úvere právny nárok na
zaplatenie úrokov 12,65% ročne z istiny 6.052,08-eur od 4.11.2014 do zaplatenia a úrokov z omeškania
vo výške 5% zo sumy 7.357,47-eur ( napočítaná je istina 6.52,08-eur + úroky 1305,39-eur) od 4.11.2014
do zaplatenia. Žalobkyňa v žalobe uviedla, že naposledy vyzývala žalovaných a spoludlžníčku listami
z 23.10.2013 a 11.12.2013. Žalovaný 1/ reagoval na výzvy 11.12.2013, požiadal žalobkyňu o návrh

spôsobu riešenia vzniknutej situácie. Žalobkyňa navrhla žalovanému 1/ splátkový kalendár v lehote 6
až 12 mesiacov po 557,-eur, čo žalovaný 1/ označil za nereálne a navrhol splátky po 120,-eur mesačne.
Žalobkyňa ponúkla žalovanému 1/ splatiť dlh v splátkach minimálne po 285,-eur mesačne. Žalovaný
oznámil, že v takejto výške nie je schopný dlh splácať a bude uhrádzať podľa svojich možností. Právne
kvalifikovala žalobkyňa svoj nárok podľa § 497 Obchodného zákonníka, jeho ustanovení 502 ods. 1 a

503 ods. 2 ohľadom úroku a u úroku z omeškania poukázala na ustanovenie § 369 ods. 1 Obchodného
zákonníka, u výšky úroku z omeškania na § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. a výšku úrokovej
sadzby ECB., odcitovala ustanovenie § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka s tým, že ho docitovala v
znení, kedy v ňom nebola uvedená zmluva o úvere.
3. Súd vyzval žalobkyňu (cez splnomocnenca), aby žalobkyňa súdu doručila dôkaz, že sa úver stal

splatným s uvedením, že na súde možno žalovať iba splatnú pohľadávku, subsumujúcu aj splatný
záväzok žalovaných ( v zmysle § 494 Občianskeho zákonníka) a na základe zistenia, že z obsahu spisu
nevyplýva, že pohľadávka žalobkyne vzhľadom k tomu, že bolo dohodnuté plnenie v splátkach je celá
splatná. Súd žiadal označiť dôkaz, kde v zmluve o úvere, uzavretej so žalovaným 1/ bolo dohodnuté
právo veriteľa zosplatniť celý úver naraz pod stratou výhody splátok dlžníka (žalovaného 1/), žalobkyňu

súd odkázal na ustanovenie § 565 OZ, podľa ktorého ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o
zaplateniecelejpohľadávkyprenesplnenieniektorejsplátky,lenaktobolodohodnutéalebovrozhodnutí
určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky. V
súvislosti s výzvami banky z 23.10.2013 žalovanému 1/, žalovanému 2/ súd žiadal predložiť dôkaz,
že ich adresáti prevzali alebo aspoň označiť dôkaz, že sa výzva dostala do ich dispozičnej sféry. Súd

upozornil žalobkyňu na skutočnosť, že pokiaľ bude pri účinkoch doručenia alebo pri inom v žalobe
uplatnenom nároku odkazovať na VOP, Obchodné podmienky žalobkyne alebo na iný dokument vydaný
bankou, t.j. podnikateľom, že vo veci opäť podľa obsahu spisu ide o spotrebiteľský úver, VOP využívajú
bežne podnikatelia vo vzájomných vzťahoch a neumožňuje sa využiť ich pri formovaní obsahu zmluvy,
t.j. vzájomných práv a povinností zmluvných strán, kde je jednou zo strán spotrebiteľ. Predpokladá

sa, že každému, kto podniká v oblasti, ktorej sa dotýkajú, sú VOP všeobecne známe ( § 273 ods.
1 Obchodného zákonníka) a o takýto prípad vo veci nejde. Zmluva o splátkovom úvere z 10.8.2005,
uzavretá so žalovaným je formulárom, ktorý žalovaný 1/ mohol buď ako celok prijať alebo odmietnuť
(okrem dojednania výšky úveru) a súd je toho názoru, že VOP sa nestali platnou súčasťou zmluvy,
napriekdohodestrán,žesaichprávnyvzťahbuderiadiťObchodnýmzákonníkom. Súddaldopozornosti

žalobkyne , že ak sa bude odvolávať na jej Obchodné podmienky, treba v konaní dokázať, že ako iné
podmienky (uvedené v odseku 1 § 273 ), ktoré nemajú charakter všeobecne známych obchodných
podmienok pre spotrebiteľa a že sa stali pre zmluvné strany záväznými podmienkami , k čomu treba
vyjadriť súhlas strán a keďže ide o písomne vyhotovené podmienky, majúce nahrádzať obsah zmluvy,
pre ktorú sa podľa zákona o spotrebiteľských úveroch vyžaduje pre platnosť aj písomná forma, aby boli

stranami podpísané (§ 40 ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka). Súd pre žalobkyňu uviedol, že pokiaľ
súdu nebudú doručené stranami podpísané obchodné podmienky, považuje súd za vylúčené, aby sa
stali platnou súčasťou zmluvy, uzavretej so spotrebiteľom. V zmysle uvedeného tiež súd bude skúmať,
či zmluva, alebo v prípade platnosti iný dokument banky, neobsahuje pre spotrebiteľa neprijateľné
podmienky, ak také súd zistí ( napríklad u poplatkov, započítavaní) žalobkyňa má povinnosť dokázať,

že ide o podmienky individuálne so žalovaným 1/ dojednané. Okrem posúdenia, či má zmluva o
úvere podstatné náležitosti v zmysle § 497 Obchodného zákonníka k tomu, aby vznikla, celý právny
vzťah a z neho žalobkyňou uplatnené nároky bude pre spotrebiteľský charakter súd posudzovať podľa
ustanovení Občianskeho zákonníka a zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v zneníplatnom a účinnom v čase uzavretia úverovej zmluvy. Na doručenie dôkazov bola žalobkyni súdom daná
lehota 10 dní.
4. Žalobkyňa v reakcii na výzvu súdu v podaní doručenom súdu 10.4.2017 uviedla, že jej právo

veriteľa na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru je dané v bode 7.6.1. Všeobecných obchodných
podmienok, upravujúcich, kedy je banka oprávnená zosplatniť úver s citáciou ustanovenia. K účinkom
doručenia výziev žalovaným žalobkyňa uviedla, že predkladá kópiu podacieho hárku z 24.10.2013 a
tým preukazuje, že výzvy žalobkyňa zaslala doporučenou listovou zásielkou obom žalovaným, tým sa
dostali do ich dispozičnej sféry, tiež v bode 10.3. VOP, ktoré sú súčasťou zmluvy o úvere a Dohody

o ručení a žalovaní v nich deklarovali, že sa oboznámili s nimi, je tzv. fikcia doručenia. Mimoriadna
splatnosť bola podľa podania žalobkyne vyhlásená 13.11.2013 a potom je zrejmé, že podmienka
zosplatnenia bola splnená, mimoriadna splatnosť úveru bola vyhlásená v súlade s platným právom a
uzavretou zmluvou. Podpisovanie všeobecných či úverových podmienok klientami banky nie je bežnou
obchodnou praktikou a uvedené nevyžaduje ani zákon. Žalobkyňa poukazuje na právne záväzný judikát
SúdnehodvoraEÚC-42/15zodňa9.11.2016,podľaktoréhozmluvanemusíbyťnevyhnutnevyhotovená

ako jediný dokument, ale všetky náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2 uvedenej smernice musia
byť vyhotovené písomne alebo na trvalom nosiči. V odôvodnení v bode 38 je uvedené, že pojem !
písomne! sa vzťahuje na prostriedok, na ktorom je vyhotovená zmluva, pričom podpis takéhoto nosiča sa
nevyžaduje. Žalobkyňa zopakovala, že žalovaní deklarovali podpisom, že vyhlasujú, že sa oboznámili
so všeobecnými obchodnými podmienkami, súhlasia s nimi a zaväzujú sa ich dodržiavať, deklarujú, že

sa oboznámili so sadzobníkom, súhlasia s ním. Žalobkyňa dodáva, že uvedený postup je pri uzatváraní
obchodných spotrebiteľských zmlúv bežný a v celom rozsahu akceptovaný všetkými súdmi v sústave
všeobecného súdnictva v Slovenskej republike. Navrhuje vydať rozsudok v znení, ako súd uviedol v
bode 1.
5. Podľa § 470 ods. 1 a 2 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo

dňom nadobudnutia jeho účinnosti, ods. 2 prvej vety právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo
dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované ( účinný od 1.7.2016).
6. Žalovaný 1/ v písomnom vyjadrení uviedol, že je ochotný sa mimosúdne dohodnúť, navrhuje splátky
120-eur mesačne a žiadal povoliť mu splácať dlh v splátkach.
7. Žalovaný 2/ k žalobe vyjadrenie nedal.

8. Žalobkyňa na podanej žalobe trvala v celom rozsahu.
9. Súd vykonal dokazovanie Zmluvou o splátkovom úvere z 10.8.2005, Dohodou o ručení, Všeobecnými
obchodnými podmienkami, Obchodnými podmienkami Slovenskej sporiteľne, a.s., pre poskytovanie
Úverov a Povolených prečerpaní Privátnym klientom a MIKRO podnikateľom, časťou sadzobníka
žalobkyne, výpismi z účtu žalovaného 1/, výsluchom žalovaného 1/ a zistil tento skutkový stav veci:

10. Súd mal zmluvou o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 10.8.2005 a z výsluchu žalovaného
1/ za zistené, že ju dňa 10.8.2005 podpísal veriteľ Slovenská sporiteľňa a.s. Bratislava a žalovaný
1/ za dlžníka, dlžníkom bola podľa zmluvy aj W. H., podľa žalovaného 1/ vtedy jeho manželka. Podľa
časti I predmetom zmluvy o úvere je záväzok veriteľa poskytnúť žalovanému 1/ a druhej dlžníčke
spotrebný bezúčelný úver vo výške 230.000,-Sk pri premenlivej výške úroku, v deň podpisu zmluvy

vo výške 11,60%, uvedený je poplatok za poskytnutie úveru 4800,-Sk splatný v deň podpisu zmluvy,
ďalej je v predmete zmluvy uvedený poplatok za správu úveru 50,-Sk mesačne, výška splátok 3.331,-
Sk, splátky splatné k 20. dňu v mesiaci, splatnosť prvej splátky je 20.9.2005, u konečnej splatnosti úveru
je dátum 20.8.2015, úroky sú splatné v posledný deň kalendárneho mesiaca, spláca sa cez inkaso z
účtu uvedeného v zmluve, ktorý je totožný s číslom účtu dlžníka. V zmluve sa uvádza, že všetky údaje

a náležitosti uvedené v základných podmienkach zmluvy sú platné ku dňu jej podpisu a ich zmeny
sa riadia Všeobecnými obchodnými podmienkami veriteľa účinnými od 1.2.2008. Podľa čl. II zmluvy o
úvere veriteľ zaviazal poskytnúť pripísaním na účet dlžníka, dlžník je povinný splatiť úver v dohodnutom
čase, v stanovenom čase platiť úroky, poplatky dohodnuté v zmluve, ďalšie poplatky a náklady spojené
s úverom a dodržiavať dohodnuté podmienky. Podľa uvedenia v zmluve, strany sa dohodli, že splatné

úroky a splatné poplatky sa dňom ich splatnosti, uvedenej v zmluve, pripíšu k istine a stávajú sa jej
súčasťou. Podľa čl. III. - Splácanie ´veru, úrokov a poplatkov pohľadávku veriteľa tvorí istina, úroky, úroky
z omeškania, všetky poplatky a náklady veriteľa spojené s úverom, dlžník je povinný zaplatiť v zmysle
§ 499 Obchodného zákonníka poplatok za poskytnutie úveru vo výške podľa zmluvy, splatný v deň
podpisu zmluvy, dlžník je povinný v prípade omeškania so splácaním pohľadávky z úveru platiť úrok z

omeškaniaurčenejveriteľomzverejnením,dlžníksúhlasí,žezdošlýchsúmveriteľnajskôruhradísplatné
poplatky a náklady súvisiace s úverom, úroky z omeškania, úroky a istinu, v uvedenom poradí. V čl. IV.
- Úročenie úveru je uvedené, že veriteľ je oprávnený meniť výšku úrokovej sadzby dohodnutú v zmluve
o úvere, zmena je účinná rozhodnutím veriteľa a zverejnením. Ak má zmena úroku za následok zmenuvýšky splátok, má veriteľ podľa zmluvy zmeniť splátkový plán dlžníka a o vykonanej zmene dlžníka
informuje, veriteľ je oprávnený zmeniť výšku splátky, inkasuje tak, aby dohodnutá lehota splatnosti úveru
bola dodržaná, môže zmenu vykonať aj v prípade, ak dôjde k zmene výšky poplatkov, alebo akejkoľvek

skutočnosti, najmä k omeškaniu so splácaním pohľadávky z úveru a s tým spojených poplatkov, ktorá
má za následok predĺženie lehoty splatnosti úveru. Dlžník súhlasí so zmenou výšky inkasovanej sumy.
Podľa tejto časti zmluvy sa dlžník a veriteľ dohodli, že ročná percentuálna miera nákladov je 5,80% a
je vypočítaná z hodnoty celkových nákladov dlžníka spojených s úverom a výšky poskytnutého úveru.
Údajsamenívprípade,žeprípadekzmeneúrokovejsadzbyalebopoplatkovalebopriomeškanídlžníka

so splátkou a alebo v prípade jej úhrady v iný ako dohodnutý deň.
11. Z čI. V bodu 2 zmluvy o úvere je uvedené, že dlžník vyhlasuje, že sa oboznámil so všeobecnými
obchodnými podmienkami veriteľa, súhlasí s nimi a zaväzuje sa ich dodržiavať, vyhlasuje, že sa
oboznámil so sadzobníkom a súhlasí s ním, u VOP ide o tie, ktoré sú účinné od 1.2.2002. V
bode 3 a 4 tohto článku je uvedené, že všetky právne vzťahy neupravené v zmluve sa budú riadiť
príslušnými ustanoveniami VOP , ktoré sú súčasťou zmluvy Obchodným zákonníkom a ostatnými

právnymipredpismivuvedenomporadí.Uvedenéje,žezmluvnéstranydohodli,žeichvzájomnéprávne
vzťahy sa budú s poukazom na § 262 Obchodného zákonníka spravovať podľa Obchodného zákonníka.
12. Pokiaľ sa týka Všeobecných obchodných podmienok, doručených na dôkaz žalobkyňou súd z nich
zistil, že sú vydané Slovenskou sporiteľnou a.s. Bratislava. Podľa bodu 19.8. nadobúdajú účinnosť
1.8.2002 a všetky zmluvné vzťahy uzatvorené medzi klientom a bankou odo dňa ich účinnosti sa riadia

VOP, pokiaľ v nich nie je uvedené inak. Zmluvné vzťahy, ktoré sa riadili ktorýmikoľvek pôvodnými
obchodnými podmienkami sa odo dňa účinnosti týchto VOP riadia výlučne týmito VOP a klient súhlasí s
tým, aby VOP v plnom rozsahu nahradili pôvodné obchodné podmienky a obchodné dokumenty banky a
že zmluvné vzťahy sa budú riadiť výlučne VOP, s výhradou, ak nie je vo VOP určené inak. VOP boli súdu
doručené v znení dodatkov od č. l až dodatku č. 3, u ktorých je uvedený dátum účinnosti toho ktorého

dodatku, posledného účinného od 1.9.2004. Ďalšie všeobecné podmienky doručené žalobkyňou v ich
úplnom znení s účinnosťou od 1.8.2002 sú okrem dodatkov už uvedených doručené v znení dodatkov
4, účinného od 1.1.2006, dodatku č. 6 účinného od 15.7.2007, dodatku č. 7 účinného od 1.1.2008 a
dodatku č. 8, účinného od 1.11.2008. Po oboznámení sa s VOP súd zistil, že sú vydané SLSP, a.s. a je v
nich deklarované, že upravujú vzťahy vznikajúce medzi bankou a klientom. V súvislosti s poskytnutým

produktom tvoria súčasť akejkoľvek zmluvy uzatvorenej medzi bankou a klientom bez ohľadu na to, či
je produkt vo VOP upravený. Podľa bodu 7.6.1 pre prípady porušenia akejkoľvek zmluvnej povinnosti
alebo zmluvného dojednania zo strany klienta a/alebo a) ak je klient v omeškaní so splatením jednej
splátky istiny alebo úrokov, ktoré trvá viac ako 10 dní, alebo po b) ak je klient v omeškaní so splatením
poplatkov spojených s úverom, ktoré trvá viac ako 10 dní a pre ďalšie prípady porušenia uvedené pod

ďalšími písmenami banka je oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, t.j. požadovať splatenie
pohľadávky zo zmluvy o úvere a klient je povinný splatiť pohľadávku zo zmluvy o úvere v lehote, ktorú
banka určí v oznámení o mimoriadnej splatnosti, ďalej je podľa písm. b) oprávnená vypovedať zmluvu
o úvere alebo od nej odstúpiť. Účinnosť výpovede banky nastáva okamžite, bez výpovednej lehoty,
dňom doručenia klientovi. Odstúpením od zmluvy nezaniká záväzok klienta splatiť pohľadávku banky

vrátane jej príslušenstva. Odstúpením od zmluvy nezanikajú ani zabezpečovacie zmluvy uzatvorené
medzi bankou a klientom, resp. treťou osobou. Všeobecné obchodné podmienky nie sú ani jednou
stranou ( zmluvnou , procesnou) podpísané.
13. Po oboznámení sa so žalobkyňou predloženou časťou sadzobníka Úvery na Čokoľvek súd
konštatuje, že sú bez uvedenia dátumu či ich platnosti alebo účinnosti a nie je zrejmé, či vôbec dopadajú

na právny vzťah strán. Z časti sadzobníka, zrejme žalobkyne, nadpísanom Spotrebné úvery na
Čokoľvek súd zistil, že platí od 1.2.2013, a má platiť na vypísané druhy úveru Spotrebný úver na
Čokoľvek a na spotrebný úver na Čokoľvek pre vysokoškolákov. Sú v nej uvedené úrokové sadzby
pre zvýhodnené Lepšie úroky - Zverejnené je pre Program výhodný súčet a banka nie je oprávnená
jednostranne meniť typ a výšku úrokovej sadzby do dňa konečnej splatnosti úveru s výnimkou prípadu,

že výška úrokovej sadzby úveru bola zvýhodnená podľa podmienok pre Lepšie úroky. Podľa názoru
súdu sa tento dôkaz veci strán nemôže týkať a súd ho inak ako uviedol hodnotiť nebude.
14. Podľa Dohody o ručení, uzavretej podľa uvedenia v nej podľa §§ 303-312 Obchodného zákonníka
sú jej zmluvnými stranami žalobkyňa žalovaný 2/, ktorý vyhlasuje, že má vedomosť o uzavretí zmluvy o
úvere10.8.2005,ktojejejstranami.Žalovaný2/akoručiteľvyhlasuje,žepodľaustanovenia§303anasl.

Obchodnéhozákonníkauspokojípohľadávkyveriteľa,vzniknutézúverovejzmluvyvzneníjejneskorších
zmien a dodatkov v prípade, ak ju neuhradí veriteľovi dlžník riadne a včas aj bez doručenia výzvy na
plnenie dlžníkovi. Strany sa podľa listiny dohodli na vylúčení ustanovenia § 306 ods. 1 Obchodného
zákonníka. Tak ako dlžníci, aj ručiteľ vyhlasuje, že sa oboznámil s VOP, právne vzťahy sa spravujú podľadohody Obchodným zákonníkom a záväzok ručiteľa zaniká až úplným zaplatením pohľadávky. Ručiteľ
a žalobkyňa dohodu podpísali 10.8.2005.
15. Podľa Dodatku č. 1 k zmluve o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 12.1.2009 sa v ňom

konštatuje uzavretie zmluvy o úvere dňa 10.8.2005 a strany, totožné zo stranami zo zmluvy o úvere
sa dohodli, že výška splátok sa mení na sumu 129,54-eur a odkladá sa splácanie pohľadávky banky
po dobu od 20.1.2009 do 20.3.2009, banke patria naďalej úroky, úroky z omeškania, poplatky a všetky
nákladyspojenézúveromajzačasodkladusplátok.Dlžníksazaviazalzačaťsosplácanímod20.4.2009
dohodnutým spôsobom v zmluve tak, aby konečná splatnosť úveru bola dodržaná. Banka je oprávnená

zmeniť výšku splátky, tak, aby dohodnutá lehota splatnosti úveru bola dodržaná. Oproti zmluve o
úvere z 10.8.2005 je doplnené, že súčasťou úverovej zmluvy sú aj obchodné podmienky banky, účinné
od 1.7.2007, nazvané Obchodné podmienky Slovenskej sporiteľne a.s. pre poskytovanie Úverov a
Povolených prečerpaní Privátnym klientom a MIKRO podnikateľom. v dodatku dlžník vyhlasuje, že sa
oboznámil so súčasťami úverovej zmluvy, ktorými sú VOP, úverové podmienky, sadzobník a podmienky
určenézverejnením,zaktorýchsabankovýproduktvzmyslezmluvyposkytuje,súhlasísnimiazaväzuje

sa ich dodržiavať. U VOP ide o tie, ktoré sú účinné od 1.2.2002, u obchodných podmienok o tie, ktoré
sú účinné od 1.7.2007. Dodatok je podpísaný žalovaným 1/ a žalobkyňou. Obchodné podmienky nie
sú podpísané.
16. Medzi stranami nebolo sporné, že žalovaný 1/ úver začal čerpať. Svedčí o tom aj výpis z úveru
číslo XXXXXXXXXX začínajúci dňom 10.8.2005. Je v ňom ako prvá položka vykázaný spracovateľský

poplatok 4600,-Sk, v ten istý deň hotovostná splátka a v ten istý deň bezhotovostné čerpanie úveru
230.000,- Sk. Z výpisov z úveru súd zistil, že sú v ňom od 20.9.2009 vykazované splátky v rôznych
výškach. Zo splátky bol najprv odpočítavaný úrok, potom poplatok za správu úveru. Po 28.12.2005 z
došlej splátky bol odpočítavaný najprv úrok z omeškania zmluvný, potom riadny úrok, nasleduje poplatok
za správu úveru a poplatok za prvú upomienku. V takomto slede sa položky opakujú až do 31.7.2011.

Podľa výpisu žalovaný poskytol žalobkyni naposledy hotovostnú splátku 140,-eur dňa 18.7.2011, z tej
mu žalobkyňa odpočítala úroky z omeškania 4,80-eur, poplatok za hotovostnú splátku 2,50-eur, riadny
úrok 71,-eur, zmluvný úrok z omeškania 3,89+-eur a poplatok za správu úveru 2,99-eur.
17. Súd z výpisu z 10.8.2005 zistil, že žalovanému 1/ žalobkyňa poskytla úver pre jeho ekonomické
využitienievovýške230.000,-Sk,aleibavovýške225.400,-Sk,pretožesiodpočítalatzv.spracovateľský

poplatok vo výške 4.600,-Sk Žalovaný reálne mohol čerpať iba sumu 7.481,91-eur a podľa výpisov z
úveru mal súd preukázané, že žalobkyňa prijala od žalovaného 1/ celkom sumu 8964,66-eur.
18. Žalovaný podľa jeho výsluchu požadoval finančné prostriedky vo výške 230 000,- Sk. Peniaze
potreboval na splácanie dlhov, ktoré mali s vtedajšou manželkou W. H. za nájmy a prenájmy bytu. Z
výsluchu žalovaného vyplynulo, že druhá dlžníčka nepracovala a žalovaný 1/ mal vtedy v čase brania

úveru nižší príjem, nezvládal z neho splácať podľa zmluvy. Rozvedená manželka neuhradila na úver
podľa výpovede žalovaného 1/ nič. Podľa udania žalovaného 1/ žalobkyni uhradil 5 123,- eur, na
takúto sumu má poštové poukážky o úhradách. Mienil dlh žalobkyni splatiť tým, že požadoval ďalší
úver od inej banky, ktorý nedostal. K okolnostiam uzavretia zmluvy o úvere so žalobkyňou z výpovede
žalovaného 1/ súd zistil, že dohodol výšku úrokovej sadzby, dohodol poplatok za poskytnutie úveru,

dohodol aj výšku splátky aj splatnosť prvej splátky, tiež splatnosť úrokov. Nepamätal si, či od banky
obdržal 230 000,- Sk alebo z nich bolo odpočítaných 4 600,- Sk ako poplatok za poskytnutie úveru. Podľa
žalovaného 1/ dohodol v zmluve o úvere, že v prípade nezaplatenia jednej splátky môže od neho banka
požadovať zaplatenie celého dlhu. Banka mu poslala výzvu, že má zaplatiť všetko naraz. Výpoveďou
žalovaného 1/ sa nepotvrdilo, či mu banka odovzdala všeobecné obchodné podmienky alebo nie, raz

uviedol že taký dokument pri podpise zmluvy neobdržal, potom zmenil výpoveď a uviedol, že sa tak
stalo. Žalovanému bolo umožnené na pojednávaní nahliadnuť na obchodné podmienky žalobkyne. K
tým z výpovede žalovaného súdu zistil, že mu bankou dané neboli. Žalovaný sa s celými VOP podľa
jeho výpovede neoboznámil, celé ich nečítal. Potreboval peniaze. Žalovaný 1/ dosvedčil, žalovaný 2/
podpísal dohodu o ručení a že ručil za záväzky z úverovej zmluvy.

19. Žalobkyňa právne kvalifikovala svoj nárok na plnenie od žalovaných ako nárok vzniknutý podľa
predpisov obchodného práva.
20. Podľa 52 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení do 31.12.2007 (ďalej len
„Občiansky zákonník“) spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné
zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na

jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah
dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.
21. Podľa 52 ods. 3, 4 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
22. Podľa 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou

sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V
pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
23. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení od 1.4.2015 ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,

použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné
dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú
neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú
ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
24. Podľa § 497 Obchodného zákonníka v znení do 31.12.2008 zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ,
že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa

zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
25. Podľa zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej
národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov v znení
do 30.6.2006:
- § 1 od 1, ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch tento zákon upravuje niektoré

podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob
výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie
opatrenia na ochranu spotrebiteľa,
- § 2 na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných
prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v

inej právnej forme, b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť
spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť
a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom, c) celkovými nákladmi spotrebiteľa
spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úroku a poplatkov, ktoré sú spojené s
poskytnutím spotrebiteľského úveru, s výnimkou 1. sankcií uplatnených veriteľom voči spotrebiteľovi

za nesplnenie záväzku uvedeného v zmluve o spotrebiteľskom úvere, 2. poplatkov, ktoré je spotrebiteľ
povinný zaplatiť pri kúpe tovaru alebo služby okrem kúpnej ceny tovaru alebo kúpnej ceny služieb, 3.
poplatkov za prevod peňažných prostriedkov a za udržiavanie účtu určeného na získanie platieb na
úhradu spotrebiteľského úveru, platenia úroku a iných poplatkov s výnimkou prípadov, keď spotrebiteľ
nemá možnosť výberu veriteľa a tieto poplatky sú neprimerane vysoké v porovnaní s obvyklými

poplatkami za obdobné úvery. To sa nevzťahuje na poplatky za vyberanie takýchto úhrad alebo platieb
bez ohľadu na to, či sa vykonávajú v hotovosti alebo inak, 4. členských príspevkov pre profesijné a
záujmové združenia alebo skupiny, 5. poplatkov za poistenie alebo záruky okrem tých poplatkov, ktoré
sú určené na zabezpečenie platby veriteľovi v prípade smrti, invalidity, choroby alebo nezamestnanosti
spotrebiteľa v sume rovnakej alebo menšej, ako je celková výška spotrebiteľského úveru, úroku a

poplatkov, ktoré musia byť určené veriteľom ako podmienka poskytnutia spotrebiteľského úveru, d)
ročnou percentuálnou mierou nákladov sadzba, ktorá sa aplikuje na výpočet podľa prílohy tohto zákona
z hodnoty celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom a výšky poskytnutého
spotrebiteľského úveru, e) poplatkami akákoľvek platba, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť veriteľovi
pri poskytnutí úveru, okrem úrokov.

- § 3 ods. 1, 2 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba,
ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného
spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol
poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.,
- § 4 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú

formu, inak je neplatná,
- § 4 ods. 1 zmluva o spotrebiteľskom úvere zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu,
inak je neplatná,
- § 4 ods. 2 zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí 6) obsahuje najmä a) sumu,
počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto

platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť
využiť, b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, c) cenu
tovaru alebo poskytnutej služby, d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa
okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho právaspotrebiteľom, e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
f) meno a adresu spotrebiteľa, g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský
úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri

ktorých splnení môže byť upravená ročná percentuálna miera nákladov, i) výpočet nákladov uvedených
v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie
podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie sa výška týchto nákladov,
spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad,
- § 4 ods. 3 zmluva ďalej obsahuje a) oprávnenia spotrebiteľa na zníženie nákladov na spotrebiteľský

úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa § 6, b) sankcie za porušenie zmluvy, c) podmienky,
za ktorých možno použiť zmenku alebo šek, d) spôsob zániku záväzku zo zmluvy,
- § 4 ods. 4 pri nesplnení podmienok podľa odsekov 2 a 3 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak
bol spotrebiteľovi na jej základe a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo
b) dodaný tovar alebo poskytnutá služba.
- § 4 ods. 5 od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve

o spotrebiteľskom úvere.

26. Súd preskúmal zmluvu o úvere, na ktorú poukazovala žalobkyňa ako na právny titul, z ktorého
jej vznikla pohľadávka voči žalovanému 1/ a dospel k záveru, že zmluva má podstatné náležitosti
zmluvy o úvere požadovaného v § 497 Obchodného zákonníka, pretože je v nej uvedené kto je veriteľ,

kto je dlžník, záväzok veriteľa poskytnúť finančné prostriedky a záväzok žalovaného 1/ vrátiť ich v
dohodnutej dobe, podľa zmluvy o úvere v splátkach do 20.8.2015 a v zmluve o úvere je záväzok
žalovaného 1/ zaplatiť úrok. Z transakcií - z výpisu úveru bolo preukázané, že veriteľ poskytol
žalovanému 1/ pre jeho ekonomické využitie finančné prostriedky do výšky 225.400,-Sk, žalovaný
ich čerpal a záväzok splatil do výšky 8964,66-eur. Zmluva o splátkovom úvere je charakterom

spotrebiteľským úverom v zmysle ustanovení zákona o spotrebiteľskom úvere a súd dospel k záveru, že
má aj niektoré náležitosti, prepísané pre jej platnosť v ustanovení § 4 ods. 1 a 2 zákona č. 258/2001
Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986
Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov v znení účinnom do 30.6.2006,
t.j. v čase uzavretia zmluvy o úvere. Zmluvu o úvere, zmluvnými stranami podpísanú 10.8.2005

súd hodnotí ako zmluvu o úvere platnú, aj po formálnej stránke, pretože bola uzavretá písomne.
Slovenskásporiteľňaa.s.bolavzmysle§3ods.1Zákonaospotrebiteľskýchúverochprávnickouosobou
- veriteľom, poskytujúcou spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania a žalovaný 1/ podľa § 3
ods. 2 spotrebiteľom, fyzickou osobou, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na
výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Zo žiadnych skutočností zistených v konaní, najmä

zo zmluvy o úvere a tiež výpovede žalovaného 1/ nevyplynulo, žeby žalovaný 1/ požadoval poskytnúť
úver na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Pokiaľ žalobkyňa uvádzala, že zmluvný vzťah
strán a nároky z neho treba posúdiť iba podľa predpisov obchodného práva z dôvodu, že sa v čase
uzatvorenia zmluvy o úvere táto sa neuvádzala v čase uzavretia zmluvy v platnom § 52 ods. 1
OZ ako typ spotrebiteľskej zmluvy, súd sa s názorom, že treba posudzovať právny vzťah iba podľa

Obchodného zákonníka nestotožňuje. Zmluva o úvere, uzavretá medzi bankou a žalovanou bola v čase
jej uzavretia zmluvou spotrebiteľskou podľa § 23a zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v
znení platnom v čase uzavretia zmluvy, keďže ide o zmluvu uzavretú podľa Obchodného zákonníka
a jej charakteristickým znakom je, že sa uzatvárala vo viacerých prípadoch a je z nej zrejmé, že
spotrebiteľobsahzmluvypodstatnýmspôsobomneovplyvnil,zmluvajejednoznačnezmluvoutypovou.V

zmysle právneho poriadku Slovenskej republiky je spotrebiteľskou zmluvou. Pokiaľ sa zoberie do úvahy,
že žalovaný 1/ nepožadoval poskytnúť peňažné prostriedky na výkon povolania, zamestnania alebo
podnikania, z uvedeného jednoznačne vyplýva, že medzi veriteľom - bankou a žalovaným sa jednalo o
právny vzťah, ktorý je právnym vzťahom spotrebiteľským, žalovaný 1/ ju uzatváral ako spotrebiteľ. Už
v čase vzniku uzavretia zmluvy o úvere platilo ustanovenie citované v bode 21 rozsudku a súdy pri svojej

rozhodovacej činnosti v právnych vzťahoch, kde vystupoval spotrebiteľ brali v úvahu, že spotrebiteľ
je oproti dodávateľovi, zvyčajne podnikateľovi, poskytujúcemu tak ako aj žalobkyňa finančné služby s
odborným aparátom, znalým obchodné právo v nevýhodnejšom postavení vo vyjednávacej sile ohľadom
vyjednania zmluvných podmienok. Zmluva, ktorú uzavrel žalovaný 1/ je zmluvou, kde podmienky vopred
pripravila žalobkyňa a súd je toho názoru, že aj keď žalovaný 1/ uviedol, že dohodol nejakú časť

zmluvných podmienok, nedohodol všetky podmienky. K uzavretiu zmluvy ho motivovala potreba peňazí
na riešenie bytovej otázky svojej rodiny a zmluvu mohol buď ako celok prijať alebo ju odmietnuť.
Žalovaný 1/ bol nepochybne v slabšej vyjednávacej pozícii oproti žalobkyni. Bolo pre neho nevýhodné
podpísať zmluvu o úvere v tej časti, v ktorej žalobkyňa uvádza, že sa právny vzťah bude spravovaťObchodným zákonníkom a žalovaný 1/ ako spotrebiteľ si tým zhoršil si svoje zmluvné postavenie ( §
54 ods. 1 a 2 OZ v znení platnom v čase uzavretia zmluvy o úvere). Podľa názoru súdu si žalobkyňa
musela byť vedomá už v čase, kedy zisťovala bonitu žalovaného 1/ , čo vyplýva zo skutočnosti, že

vykázala vo výpise úveru ešte pred tým, ako vôbec došlo k čerpaniu úveru žalovaným 1/ spracovateľský
poplatok, musela si byť vedomá najneskôr pri predložení formulárovej zmluvy žalovanému 1/ na podpis
a žalovanému 2/ Dohody o ručení, že v zmluvnom vzťahu vystupuje spotrebiteľ a napriek tomu konala
v rozpore s ustanoveniami vtedy platného Občianskeho zákonníka a právnych predpisov, týkajúcich
sa ochrany spotrebiteľa. Žalobkyňou danú podmienku do zmluvy, že sa právny vzťah bude spravovať

podľa predpisov Obchodného zákonníka súd hodnotí vrátane toho, že sa strany (žalobkyňa a dlžníci)
mali takto dohodnúť za právny úkon, ktorý účelom odporuje zákonu, obchádza ho a je podľa § 39
Občianskeho zákonníka absolútne neplatný.

27. Súd vzhľadom na ustanovenie uvedené v bode 22 právny vzťah vzniknutý medzi žalobkyňou
a žalovanými neposudzoval podľa predpisov obchodnoprávnych, resp. ustanovení Obchodného

zákonníka, ale ho posúdil podľa predpisov občianskoprávnych. Súd tu poukazuje aj na judikát, rozsudok
Najvyššieho súdu SR z 21. apríla 2015, sp. zn. 3 MCdo 14/2014, v ktorom v podstate Najvyšší súd SR
potvrdzuje, čo vyplývalo aj predtým z ustanovenia § 54 ods. 1 a 2 OZ účinného v čase uzavretia zmluvy
o úvere medzi žalobkyňou a žalovaným 1/, a to že na všetky právne vzťahy, ktorých je účastníkom
spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali

použiť normy obchodného práva a ustanovenie § 52 ods. 2 tretej vety Občianskeho zákonníka,
sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou z dôvodu, že nie je v prechodných
ustanoveniach stanovená iná účinnosť.

28. Podľa § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí

( § 476), zmluvy o úvere ( § 497), zmluvy o kontrolnej činnosti ( § 591), zasielateľskej zmluvy ( § 601),
zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku ( § 638), zmluvy o tichom spoločenstve ( § 673), zmluvy o
otvorení akreditívu ( § 682), zmluvy o inkase ( § 692), zmluvy o bankovom uložení veci ( § 700), zmluvy
o bežnom účte ( § 708) a zmluvy o vkladovom účte ( § 716).

29. Podľa § 273 ods. 1, 2 a 3 Obchodného zákonníka časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom
na všeobecné obchodné podmienky vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami alebo
odkazom na iné obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu
priložené, ods. 2 odchylné dojednania v zmluve majú prednosť pred znením obchodných podmienok
uvedených v odseku 1, ods. 3 na uzavretie zmluvy možno použiť zmluvné formuláre používané v

obchodnom styku.

30. Ustanovenie § 52 Občianskeho zákonníka ( uvedené v bode 22 ) v znení od 1.4.2015 súd aplikoval
aj na právny vzťah strán. Aj keď ide u zmluvy o úvere o absolútny obchod podľa ustanovenia §
261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka zmluva o úvere uzavretá so žalovaným 1/ je zmluvou

typovou, tiež dodatok k nej vykazuje znaky typovej zmluvy v tej časti, v ktorej sa mali strany dohodnúť,
že súčasťou zmluvy sú obchodné podmienky žalobkyne. V takejto zmluve je uvedené vyhlásenie
žalovaného 1/, že sa oboznámil s VOP, súhlasí s nimi a vyhlásenie, že sa oboznámil so sadzobníkom a
súhlasí s ním, v dodatku k zmluve sú obdobné vyhlásenia žalovaného o oboznámení sa s Obchodnými
podmienkami žalobkyne, sadzobníkom a podmienkami určenými zverejnením. Ustanovenie § 262

Obchodného zákonníka dáva možnosť stranám konkrétneho záväzkového vzťahu dohodnúť sa, že
na ich vzťah sa bude vzťahovať režim Obchodného zákonníka, a to aj v prípadoch, keď v zmysle §
261 tento vzťah nemožno podriadiť režimu Obchodného zákonníka. Zákon dáva možnosť dohodou
rozšíriť aplikovateľnosť Obchodného zákonníka. V úverovom vzťahu vzniknutom medzi SLSP a.s. a
žalovaným 1/ ako dlžníkom ide o prípad, keď iba na strane veriteľa je podnikateľ. VOP majú miesto

v obchodných vzťahoch, nie občianskoprávnom vzťahu, v ktorom vystupuje spotrebiteľ. U VOP ide o
osobitné dojednania v obchodných zmluvách, ktoré majú formu obchodných podmienok v zmysle §
273 ods. 1 až 3 Obchodného zákonníka, vykladacích pravidiel (§ 274) alebo obchodných zvyklostí
(§ 264). V obchodných vzťahoch je prax, že určité podmienky, ktoré sa opakovane používajú pri
kontraktácii, sú sformulované v určitých dokumentoch, čo uľahčuje, urýchľuje, ale aj skvalitňuje proces

kontraktácie. Ide o ustálené pravidlá, ktorých sformulovanie má dlhodobejší charakter a podnikatelia
ich bežne využívajú vo vzájomných vzťahoch. Obchodný zákonník s využívaním osobitných zmluvných
dojednaní počíta, a preto umožňuje využiť ich pri formovaní obsahu zmluvy, t.j. vzájomných práv a
povinností zmluvných strán. Obsah obchodných podmienok nemusí byť obsahom zmluvy, ale stačí,že zmluvné strany na ne v zmluve odkážu. Odsek 1 § 273 rozlišuje všeobecné obchodné podmienky
a iné obchodné podmienky a režim použitia oboch druhov podmienok je z hľadiska záväznosti pre
podnikateľov rôzny. Pri všeobecných obchodných podmienkach sa predpokladá, že každému, kto

podniká v oblasti, ktorej sa dotýkajú, sú všeobecne známe. Preto odsek 1 ako predpoklad ich záväznosti
požaduje odkaz na všeobecné obchodné podmienky v zmluve. Spravidla pôjde o odkaz na ich názov.
Tým sa všeobecné obchodné podmienky stávajú súčasťou obsahu zmluvy. Strany tým dajú najavo,
že ich vôľa smeruje k tomu, aby sa stali obsahom zmluvy, a tým pre obe strany záväznými. Nie je
potrebné, aby všeobecné obchodné podmienky boli fakticky zahrnuté do samého textu zmluvy alebo

priložené k zmluve. Nevyžaduje sa ani žiadne vyhlásenie zmluvných strán v zmluve, že všeobecné
podmienky, na ktoré odkazujú, sú im známe. Preto sa obchodné podmienky, na ktoré sa len odkazuje,
nazývajú aj nepriame zmluvné dojednania. Iné obchodné podmienky, hoci majú ten istý cieľ ako
všeobecné obchodné podmienky, t.j. určiť časť obsahu zmluvy, majú iný charakter, a preto aj iný
režim záväznosti. Ide o širokú škálu rôznych obchodných podmienok vypracovaných rôznymi subjektmi,
napríklad určitým podnikateľom alebo skupinou podnikateľov, niektorou obchodnou spoločnosťou alebo

skupinou spoločností a pod. Tieto subjekty potom presadzujú ich uplatnenie v konkrétnych vzťahoch.
Akopríkladmožnouviesťadhéznu(pripojovaciu)zmluvu,ktorásavyvinulaakohromadnesavyskytujúca
zmluva. Aj napriek tomu, že si navonok zachovala formálne znaky zmluvy, jedna zo zmluvných strán
v nej zaujíma dominantné (prípadne monopolné) postavenie, pričom má však povinnosť takú zmluvu
uzavrieť s každým, kto spĺňa vopred určené podmienky. Druhá strana síce nemusí takú zmluvu

uzavrieť, a v tom sa prejavuje jej zmluvná voľnosť, ale ak zmluvu chce uzavrieť, musí pristúpiť na
jej obsah, ktorý je vopred jednostranne určený prvou stranou, napr. vo formulári. Iné podmienky
uvedené v odseku 1 nemajú charakter všeobecne známych obchodných podmienok, lebo sa uplatňujú
v užšie vymedzenom prostredí. Preto odsek 1 vymedzuje podmienky ich záväznosti prísnejšie ako pri
všeobecných obchodných podmienkach. Aj tu musia zmluvné strany s týmito obchodnými podmienkami

vyjadriť súhlas, ale na to, aby boli pre zmluvné strany záväzné, zákon vyžaduje, aby boli stranám
uzavierajúcim zmluvu známe alebo aby boli priložené k návrhu zmluvy. Ide tu teda o dva rôzne
prípady. V prvom prípade zákon vychádza z toho, že aj iné obchodné podmienky (napr. také, ktoré
vypracovala a používa iba jedna zmluvná strana) môžu byť dobre známe aj druhej zmluvnej strane
(napr. vtedy, ak medzi zmluvnými stranami ide o dlhodobý zmluvný vzťah a pod.). V takomto prípade

stačí, ak zmluva na takéto podmienky odkáže a tieto sa stanú súčasťou zmluvy. V prípade sporu
predpokladanú znalosť týchto podmienok treba preukázať a povinnosť má strana, ktorá sa znalosti
týchto podmienok dovoláva. V druhom prípade zákon predpokladá, že pôjde o obchodné podmienky,
ktoré nie sú zmluvným stranám známe, a preto ako podmienku ich záväznosti požaduje ich priloženie
k zmluve. V žiadnom prípade sa tu nevystačí s iným riešením, napríklad s takým, že ich druhá strana

dostane na nahliadnutie, a pod. Žalovaný 1/ podľa zmluvy o úvere iba vyhlasuje, že sa oboznámil
so súčasťami Úverovej zmluvy, ktorými súd VOP, Úverové podmienky, Sadzobník a podmienky určené
Zverejnením. V zmluvnom vzťahu vystupoval ako spotrebiteľ, na rozdiel od veriteľa - banky, ktorý
podniká v oblasti bankovníctva a poskytovania úverov. Ako je uvedené, pri všeobecných obchodných
podmienkach sa predpokladá, že každému, kto podniká v oblasti, ktorej sa dotýkajú, sú všeobecne

známe a pre spotrebiteľa, konkrétne v zmluvnom vzťahu žalovaného 1/, nepodnikajúceho v tej oblasti
ako žalobkyňa sa nedá ani nepredpokladať, že mu VOP boli známe. Preto sa VOP ani nemohli stať
súčasťou zmluvy, t.j. nahradiť obsah zmluvy, upravujúcej práva a povinnosti účastníkov zmluvy o úvere.
VOP boli na dôkaz súdu predložené v dvoch verziách bez podpisu žalovaného a nie je postačujúce,
ak žalovaný nie je podnikateľom v oblasti, na ktorú sa majú VOP vzťahovať, aby tak, ako uvádzala

žalobkyňa došlo k akémukoľvek platnému záväzku žalovaného 1/, majúcemu mu vyplývať napríklad z
celej splatnosti jeho záväzku na základe vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru žalobkyňou alebo mal
byť nimi viazaný pri fikcii doručenia. Z uvedeného súd robí záver, že VOP ani iné obchodné podmienky
žalobkyne sa nestali platne súčasťou zmluvy o úvere, pretože ide o inštitút ktorý je upravený iba v
obchodnoprávnom predpise a nie je upravený v žiadnom predpise občianskeho práva. Podľa § 52 ods.

2 OZ účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere ako aj ustanovenia účinného od 1.4.2015 také zmluvné
dojednanie či dohoda so spotrebiteľom, ktoré upravuje právne vzťahy medzi ním a dodávateľom v
rozpore so zákonom, spotrebiteľským právom a ochranou spotrebiteľa je podmienka či dojednanie
neplatné. Dodávateľ - banka je znalá právnych pomerov v oblasti, v ktorej podniká, využíva k tomu aj
odborný aparát znalý práva, na rozdiel od priemerného spotrebiteľa, ktorý ani v poskytovaní úverov

nepodniká, čoho si dodávateľ musel byť vedomý pri návrhu zmluvy o úvere predkladanej spotrebiteľovi
a napriek tomu bolo dodávateľom použité obchodné právo a dané do zmluvy podmienky, zvýhodňujúce
v záväzkovom vzťahu veriteľa oproti spotrebiteľovi, napríklad pri započítavaní z došlých splátok.31. Súčasťou zmluvy sa nestali platne ani Obchodné podmienky Slovenskej sporiteľne a.s. ktoré môžu
byť v zmysle uvedeného iba inými obchodnými podmienkami. V prípade, ak by mali byť súčasťou
akejkoľvek zmluvy uzavretej so spotrebiteľom iné obchodné podmienky a pre platnosť zmluvy je

zákonom predpísaná písomná forma, jedná sa o dvojstranný právny úkon, ktorý podľa § 40 ods. 3
Občianskehozákonníkavyžadujepreplatnosťprávnehoúkonupodpiskonajúcejosoby.Vkonanínebolo
žiadnym listinným dôkazom preukázané, že v zmysle § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka došlo k
písomnému právnemu úkonu, hoci zákon o spotrebiteľských úveroch ju pre platnosť zmluvy vyžaduje,
sama žalobkyňa dodržala písomnú formu pri uzavretí dodatku so žalovaným, ktorým došlo k zmene

zmluvy o úvere. Ak nebol daný na Obchodné podmienky Slovenskej sporiteľne a.s., majúcej nahrádzať
obsah práv a povinností zmluvných strán to, čo nie je uvedené priamo v zmluve, ako napríklad spôsoby
zániku zmluvy , právo veriteľa vyhlásiť mimoriadnu splatnosť, tento právny úkon je podľa § 40 ods.
1 OZ neplatný, pričom pre nedodržanie zákonom predpísanej formy právneho úkonu ide o absolútnu
neplatnosť právneho úkonu. V prípade Obchodných podmienok ako iných obchodných podmienok, takto
pomenovaných a mienených žalobkyňou zaväzovať strany , bolo povinnosťou žalobkyne preukázať, že

sa stali platne súčasťou zmluvy o úvere uzavretej so žalovaným 1/ k čomu ale nebol predložený žiadny
dôkaz. Súd z uvedeného vyvodil, odhliadnuc od toho, že ich použitie a význam pri nahradení obsahu
zmluvy je opäť iba v predpise obchodnoprávnom, že žalobkyňa nedokázala, že sa akékoľvek obchodné
podmienky Slovenskej sporiteľne a.s. stali platnou súčasťou zmluvy o úvere uzavretej so žalovaným 1/,
pretože nedokázala, že bola dodržaná písomná forma právneho úkonu a text právneho úkonu podpísali

konajúce osoby.

32.Pokiaľsatýkaargumentáciežalobkyne, poukazujúcej naprávnezáväznýjudikátSúdnehodvoraEÚ
C-42/2015 z 9.11.2016 súd sa stotožňuje s tým, že zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená
ako jediný dokument. Vo veci C-42/15, bol predmetom návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa

článku 267 ZFEÚ, týkajúcej sa smernice 2008/48/ES a ochrany spotrebiteľa zo spotrebiteľského úveru a
smeroval v k výkladu smernice v súvislosti s ustanoveniami vnútroštátneho zákona Slovenskej republiky
č. 129/2010 Z.z., ktorý na vec strán nedopadá, tiež smernica bola prijatá po období uzavretia zmluvy o
úvere medzi žalobkyňou a žalovaným 1/. Súdny dvor v rozsudku vykladal Článok 1, článok 3 písm.
m), článok 10 ods. 1 a 2, článok 22 ods. 1 a článok 23, dal výklad pojmov ‚písomne' a ‚iný trvalý nosič'

- Zmluva odkazujúca na iný dokument - Požiadavka ‚písomnej formy' v zmysle vnútroštátneho práva
- Uvedenie požadovaných informácií odkazom na objektívne parametre - Náležitosti, ktoré sa majú
uviesť v zmluve o úvere na dobu určitú - Dôsledky neuvedenia povinných informácií - Proporcionalitu“.
V týchto súvislostiach odcitoval v rozsudku článok (30), podľa ktorého táto smernica neupravuje otázky
zmluvného práva, ktoré sa týkajú platnosti zmlúv o úvere. K tomu, že žalobkyňa smeruje poukazom na

rozsudok v snahe presvedčiť súd, že treba akceptovať VOP alebo obchodné podmienky či iný dokument,
ktorý má nahrádzať obsah zmluvy Súdny dvor uviedol, že zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne
vyhotovená ako jediný dokument, ale všetky náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2 uvedenej smernice
musia byť vyhotovené písomne alebo na inom trvalom nosiči a smernica 2008/48/ES nebráni tomu, aby
členský štát vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovil na jednej strane, že zmluva o úvere, ktorá

patrí do pôsobnosti smernice 2008/48 a ktorá je vypracovaná písomne, musí byť podpísaná zmluvnými
stranami, a na druhej strane, že táto požiadavka podpísania sa vzťahuje na všetky náležitosti tejto
zmluvy uvedené v článku 10 ods. 2 tejto smernice. Článok 10 rovnakej smernice, nazývaný „Informácie,
ktoré má obsahovať zmluva o úvere“, stanovuje: Zmluvy o úvere sa vypracujú písomne alebo na inom
trvalom nosiči, každá zmluvná strana dostane jedno vyhotovenie zmluvy o úvere. Týmto článkom nie

sú dotknuté žiadne vnútroštátne pravidlá týkajúce sa platnosti uzavretia zmlúv o úvere, ktoré sú v
súlade s právom Spoločenstva. Podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, vnútroštátneho predpisu
Slovenskej republiky, v zmysle § 489 záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj
zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone a v
zmysle § 479 Obchodného zákonníka a ustanovenia § 488 Občianskeho zákonníka je zmluva o úvere

záväzkovým právnym vzťahom , z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka
a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok, za podmienky, že vznikol záväzok platný a z takého je
povinný dlžník niečo dať a veriteľ požadovať v zmysle § 494 Občianskeho zákonníka, vnútroštátneho
predpisu Slovenskej republiky. Zmluva o úvere je v zmysle vnútroštátneho práva Slovenskej republiky,
konkrétne ustanovenia § 34 Občianskeho zákonníka dvojstranným právnym úkonom, právny úkon je

právnou skutočnosťou, s ktorou objektívne právo spája vznik, zmenu a zánik práv a povinností. Z
ustanovení § 497 Obchodného zákonníka vyplýva, že u zmluvy o úvere ide o záväzkovoprávny vzťah,
ktorého podstatou je, že na základe platnej zmluvy, vzniknutej konsenzom strán o jej obsahu, veriteľovi
vzniká najmä právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.Obe strany zmluvy o úvere majú tak práva voči sebe ako aj povinnosti, ktoré im vyplývajú buď zo zákona
alebo z ich dohody vo vzťahu k určite zmluve a jej predmetu, dohoda strán o ich právach a povinnostiach
nemá odporovať právnym predpisom. Vo veci strán išlo žalobkyni o to, aby dosiahla uloženie povinnosti

žalovanému 1/ alebo žalovanému 2/ splniť peňažný záväzok, žalobkyňa uvádzala , že je oprávnená
plnenie požadovať na základe právnych predpisov vnútroštátneho práva, na základe vnútroštátnych
predpisov platne žalovaným vzniknutého záväzku zo zmluvy. Súd je toho názoru, že rozsudok Súdneho
dvora nevylučuje vnútroštátny súd z práva a nie je to ani v rozpore so smernicou, aby skutočnosť, či
sa ďalšie listiny, o ktorých je v spotrebiteľskej zmluve o úvere uvedené, že sa stali jej neoddeliteľnou

súčasťou, vnútroštátny súd preskúmal, či sa stali alebo nestali jej platnou súčasťou podľa platného práva
Slovenskej republiky a nemohol pritom dospieť k záveru, že sa ňou platne nestali.

33. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie
celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené.
Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

34. Podľa žaloby zostal žalovaný 1/ dlžný 6052,08-eur, na úroku 1305,59-eur za dobu od 20.3.2013
do 3.11.2014 a na úroku z omeškania 393,51 eur. Zo zmluvy o úvere nepochybne vyplýva dohoda
žalobkyne a žalovaného 1/ o plnení dohody v splátkach, ktorých výška a čas plnenia jednotlivých splátok
boli medzi nimi vopred dohodnuté. Zaplatením určitej splátky zanikla povinnosť žalovaného 1/ (dlžníka)

ale dlh a právny pomer, ktorý ho založil trvá dovtedy, kým nie je zaplatená posledná dohodnutá splátka.
V ustanovení bodu 33. je stanovené, že pri plnení v splátkach dohodou strán alebo rozhodnutím súdu
môže byť určené, že ak dlžník niektorú splátku nezaplatí, má veriteľ právo žiadať o zaplatenie celej
pohľadávky. Ide o tzv. stratu lehôt Bez dohody alebo rozhodnutia veriteľ toto právo nemá. Žalobkyňa
tvrdila, že mala právo veriteľa vyhlásiť úver za predčasne splatný. Pokiaľ bolo toto právo uvedené iba

vo VOP alebo v obchodných podmienkach, právo veriteľovi nevzniklo z dôvodu, že nie sú platnou
súčasťou zmluvy o úvere. Žalobkyňa v čase podania žaloby nemala splatnú celú pohľadávku, splatnými
sa mohli stať iba jednotlivé splátky, s ktorými sa dostal žalovaný 1/ do omeškania. Tu súd poukazuje na
ustanovenie§494OZ,podľaktoréhonasúdemožno žalovaťibasplatnýzáväzok.Prerozsudokje podľa
§ 217 ods. 1 C.s.p., rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Posledná splátka mala byť žalovaným

zaplatenápodľazmluvyoúveredo20.8.2015,taktotovyplývaajzdodatkukzmluve.Včaserozhodnutia
súdu bolo splatných všetkých 120- dohodnutých splátok vrátane tých, u ktorých dohodou žalobkyne a
žalovaného 1/ došlo k ich odkladu a zmene ich výšky. Súd preto vyvodil, že záväzok žalovaného 1/ je
splatný.

35. Súd posudzujúc náležitosti spotrebiteľskej zmluvy o úvere, uzavretej so žalovaným 1/ dospel k
záveru, že žalobkyni ( podľa zákona č. 258/2001 Z.z. dodávateľovi finančnej služby) nepatria úroky ani
poplatky. Súd sa tu odvoláva aj na rozsudok Súdneho dvora Vo veci C-42/15, v jeho časti 66., podľa
ktorej pokiaľ ide o neuvedenie niektorých informácií, ktoré sa týkajú podmienok vrátenia a poplatkov
spojených s týmto úverom v zmluve o úvere, Súdny dvor rozhodol, že vzhľadom na cieľ ochrany

spotrebiteľa sledovaný smernicou Rady 87/102/EHS z 22. decembra 1986 o aproximácii zákonov, iných
právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov, ktoré sa týkajú spotrebiteľského úveru (Ú. v.
ES L 42, 1987, s. 48; Mim. vyd. 15/001, s. 326), zmenenej a doplnenej smernicou 98/7/ES Európskeho
parlamentu a Rady zo 16. februára 1998 (Ú. v. ES L 101, 1998, s. 17; Mim. vyd. 15/004, s. 36) (ďalej
len smernica „87/102“), v záujme boja proti nespravodlivým úverovým podmienkam a na to, aby sa

dlžníkovi umožnilo poznať všetky podmienky budúceho plnenia uzavretej zmluvy, článok 4 uvedenej
smernice vyžaduje, aby dlžník pri uzavretí zmluvy poznal všetky okolnosti, ktoré môžu mať vplyv na
rozsah jeho záväzku (pozri rozsudok z 9. júla 2015, Bucura, C-348/14, neuverejnený; EU:C:2015:447,
bod 57). Podľa bodu 67. rozsudku preto bolo rozhodnuté, že uvedenie ročnej percentuálnej miery
nákladov v zmluve o úvere má podstatný význam v kontexte smernice 87/102, najmä preto, že umožňuje

spotrebiteľovi posúdiť rozsah jeho záväzku (pozri v tomto zmysle uznesenie zo 16. novembra 2010,
Pohotovosť, C-76/10, EU:C:2010:685, body 70 a 71).Uvedené súvisí s tým, že žalobkyňa uviedla síce
v zmluve o úvere zákonom o spotrebiteľských úveroch predpísanú náležitosť o ročnej percentuálnej
miere nákladov 5,80%, ale v nesprávnej výške. Podľa § 2 písm. c) zákona o spotrebiteľských úveroch
celkovýminákladmispotrebiteľaspojenýmisospotrebiteľskýmúveromsú všetky nákladyvrátaneúroku

a poplatkov, ktoré sú spojené s poskytnutím spotrebiteľského úveru a písm. d) ročnou percentuálnou
mierou nákladov sadzba, ktorá sa aplikuje na výpočet podľa prílohy tohto zákona z hodnoty celkových
nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom a výšky poskytnutého spotrebiteľského
úveru. Aj keď pravdepodobne žalobkyňa postupovala pri uvedení výšky údaja o RPMN podľa prílohy,pre spotrebiteľa nemôže byť údaj o RPMN, podľa ktorého sa orientuje v ponuke na trhu s úvermi pri
výbere čo najvýhodnejšieho úveru pre neho tento údaj smerodajným už v tom, že do RPMN patria
celkové náklady, do nich úrok a žalobkyňa uviedla do zmluvy o úvere úrok 11,60%, ten je vyšší ako

celá sadzba RPMN. Pre spotrebiteľa je údaj o RPMN zavádzajúci a nesprávny a súd má za to, že
skutočnosť, že je zavádzajúci spôsobuje, ako keby v zmluve o úvere ani uvedený nebol, chýba v
nej. Vzhľadom na chýbajúcu náležitosť zmluvy je veriteľovi odopreté ustanovením § 4 ods. 3 zákona
č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch právo na úroky a poplatky napriek tomu, že sú uvedené
v zmluve. Súd opäť poukazuje na rozsudok Súdneho dvora, v ktorom uvádza, že Smernica 87/102

bola vyložená v tom zmysle, že vnútroštátnemu súdu umožňuje aj bez návrhu uplatniť ustanovenia
preberajúce do vnútroštátneho práva článok 4 tejto smernice a stanovujúce, že neexistencia údaju o
ročnej percentuálnej miere nákladov v zmluve o spotrebiteľskom úvere má za následok, že poskytnutý
úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov (pozri v tomto zmysle uznesenie zo 16. novembra 2010,
Pohotovosť, C-76/10, EU:C:2010:685, bod 76). Podľa rozsudku neuvedenie týchto náležitostí v zmluve
o úvere môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku, sankcia spočívajúca v

zánikunárokuveriteľanaúrokyapoplatkystanovenávovnútroštátnejprávnejúpravesamusípovažovať
za primeranú v zmysle článku 23 smernice 2008/48 a judikatúry pripomenutej v rozsudku. Súd má za
to, že žalobkyni z dôvodu, že zákon o spotrebiteľských úveroch predpisuje náležitosť spotrebiteľskej
zmluvy o úvere pre ochranu spotrebiteľa a uvedenie zavádzajúceho údaja o RPMN spôsobuje, ako
keby v zmluve uvedený nebol, odopiera zákon veriteľovi nárok na úroky a poplatky. Preto súd žalobu

žalobkyne v časti úrokov a poplatkov zamietol.

36. Žalobkyňa požadovala priznať jej nárok na úrok vo výške 12,65% z istiny 6.052,08 od 4.11.2014 do
zaplatenia. Aplikačná prax súdov sa otázkou priznania úrokov za úver po splatnosti pohľadávky a teda
popri úrokoch z omeškania či iných sankciách už zaoberala. Najvyšší súd konštatoval cit. ,,Odvolací súd

v tejto súvislosti upozorňuje, že dohodnuté úroky z poskytnutých prostriedkov patria len do splatnosti
dlhu (jeho splátok). Od splatnosti je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania (§ 369 OBZ
(uznesenie NS SR vo veci 4 Obo 143/98).“. V rozsudkoch súdov sa zmluvné dojednanie povinnosti
platiť úroky popri úrokoch z omeškania označilo za obchádzanie zákonného pravidla zakotveného v
§ 517 ods. 2 OZ o administratívnom strope úrokov z omeškania (napr. rozsudok KS v Prešove vo

veci 6Co 182/2011). Súdny dvor výkladom smernice Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách stanovil zásadne pravidlo pre kvalifikáciu zmluvnej podmienky za nekalú,
ak sa odkláňa od dispozitívnych noriem zákona v neprospech spotrebiteľa (napr.C-415/11, AZIZ)
cit. ,,Článok 3 ods. 1 smernice 93/13 sa má vykladať v tom zmysle, že:- pojem „značná nerovnováha“ ku
škode spotrebiteľa treba posúdiť na základe analýzy vnútroštátnych právnych predpisov uplatňovaných

v prípade absencie dohody medzi zmluvnými stranami s cieľom posúdiť, či a prípadne v akej miere je
právne postavenie spotrebiteľa vyplývajúce zo zmluvy nevýhodnejšie než právne postavenie zakotvené
v platnom vnútroštátnom práve. ... - na účely určenia, či dôjde k nerovnováhe „napriek požiadavke
dôvery [dobrej viery - neoficiálny preklad]“, treba preveriť, či predajca alebo dodávateľ, ktorý zaobchádza
so spotrebiteľom čestne a rovnocenne, mohol rozumne očakávať, že by tento spotrebiteľ súhlasil s

dotknutou podmienkou po individuálnom dojednaní.“. Ak teda nastal stav, kedy spotrebiteľ už nemá
právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, niet dôvodu ani na to, aby veriteľ inkasoval
úroky, ktoré by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov spotrebiteľom. V opačnom
prípade by bol založený krajne nespravodlivý a ústavne nekomformný stav, kde spotrebiteľ by bol
vystavený všetkým sankčným mechanizmom vynútenia povinnosti a plnenia a veriteľ by naďalej

pohodlne inkasoval úroky zo sumy, ktorú by mu spotrebiteľ na výzvu nevrátil. Ak by navyše súd takúto
zmenu akceptoval, podporil by nielen hrubú nadvládu veriteľa, ale zároveň by podporoval aj stav
v ktorom veriteľ nie je nútený vymáhať svoju pohľadávku a odplatné úroky mu majú nahradiť stav
jeho potenciálnej nečinnosti, resp. stav nespôsobilosti spotrebiteľa vrátiť požičanú istinu jednorazovo.
S protiprávnym stavom sa prirodzene spájajú výhradne sankcie, keďže spotrebiteľ je v omeškaní s

vrátením uvedenej sumy. Naopak s protiprávnym stavom sa nikdy nebudú spájať odplatné plnenia,
ktoré sa spájajú len so stavom lege artis, a teda stavom oprávneného držania peňažných prostriedkov
podľa podmienok spotrebiteľskej zmluvy. Ak napriek tomu existuje zmluvná úprava, ktorá s protiprávnym
stavom stotožňuje aj odplatné nároky patriace len v právne súladnom stave, je táto právna úprava
na škodu spotrebiteľa neprijateľne odchylná od zákona, čo zmluvnú podmienku podľa § 52 ods. 2

Občianskeho zákonníka, resp. podľa § 53 ods. 1 a 5 Občianskeho zákonníka robí absolútne neplatnou.
Povedané inak v protiprávnom stave patria zmluvným stranám len sankcie a na tento účel je kogentným
určujúcim pravidlom § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 a § 3a nar. vl. 87/1995 Z. z. Ak
by sa žalobca odplatných plnení napriek vyššie uvedenému výkladu neplatnosti dojednania dovolávalaj v čase po jednostrannom mimoriadnom zosplatnení úveru, neprešli by tieto nároky testom citovaných
ustanovení Občianskeho zákonníka a nar. vl. alternatívne (podľa povahy zmluvnej úpravy). Úroky za
poskytnutie úveru sa na rozdiel od odplaty za akúkoľvek inú odplatnú službu či kúpu tovaru odlišujú tým,

že plynutím času narastajú (cena za poskytnutú službu narastá). Dohoda o platení úrokov za úver aj po
splatnosti spôsobuje, že takéto úroky v skutočnosti navyšujú cenu za užívanie finančných prostriedkov
za obdobie do dohodnutej alebo predčasne vyvolanej doby splatnosti a zneisťujú sankčný mechanizmus
úrokov z omeškania. Takto dochádza k obchádzaniu inštitútu iného plnenia na účely aplikácie §
3a ods. 2 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho

zákonníka. Preto dohoda, podľa ktorej má spotrebiteľ popri úrokoch z omeškania prípadne ďalších
sankciách platiť po splatnosti pohľadávky aj úroky za poskytnutie úveru do splatenia úveru spôsobuje
značnú nerovnováhu ku škode spotrebiteľa, predstavuje značné zhoršenie postavenia spotrebiteľa
oproti zákonnému pravidlu, ktoré chráni spotrebiteľa v úverových vzťahoch pred nadmerným navýšením
dlhu oproti výške úveru. Je nepravdepodobné, že by spotrebiteľ takúto dohodu individuálne vyjednal
s dodávateľom, ktorý zaobchádza so spotrebiteľom čestne a rovnocenne (C-415/2011, AZIZ). Tzn.

akceptovateľné sú úroky len do zosplatnenia úveru, po zosplatnení úroky z omeškania, či iné sankcie.
Súdvtejtosúvislostiupozorňuje,žedohodnutéúrokyzposkytnutýchprostriedkovpatrialendosplatnosti
dlhu (jeho splátok). Od splatnosti je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania (§ 369 OBZ ;
uznesenie NS SR vo veci 4 Obo 143/98).

37. Súd sa stotožňuje s prezentovaným názorom zhora. Dodáva, že podľa § 121 ods. 3 Občianskeho
zákonníka príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady
spojené s jej uplatnením. Úrok je príslušenstvom pohľadávky, ktorý patrí veriteľovi z dôvodu, že
požičia svoje peňažné prostriedky. Úroky patria veriteľovi pohľadávky vtedy, keď príde medzi veriteľom
a dlžníkom k takému záväzkovoprávnemu vzťahu, kedy veriteľ poskytne na nejakú dobu dlžníkovi

svoj majetok, v podstate sa vzdá na nejaký čas práva s ním disponovať užívať ho, mať z neho úžitok.
Nemožnoúročiťopätovne príslušenstvopohľadávky,t. úrokúrokom,takakoto robížalobkyňaavyplýva
to z jej žaloby, pokiaľ uvádza, že do žalovanej sumy 7.750,98-eur zahrnula úročené úroky. Odporuje
to ustanoveniu § 121 ods. 3 OZ a aj to bol dôvod na zamietnutie žaloby v časti, v ktorej požadovala
žalobkyňa údajnú istinu vo výške 6.052,08-eur, nakoľko táto podľa zmluvy o úvere obsahovala už úrok

( podľa zmluvy sa pripísal úrok na konci mesiaca k istine) a žalobkyňa žalobou požadovala znova
úrok vo výške 1305,39-eur, vyčíslených do 20.3.2013 do 3.11.2014 v celkom žalovanej sume, teda ho
požadovala dva krát. Preto súd žalobu o úrok 1305,39-eur za dobu od 20.3.2013 do 3.11.201 zamietol
a z dôvodov uvedených v predchádzajúcom bode žalobu zamietol aj v časti úroku vo výške 12,65% z
istiny 6.652,08-eur, požadovanej od 4.11.2014 do zaplatenia.

38. Žalobkyňa požadovala priznať istinu 6.6052,08-eur. K požiadavke žalobkyne súd uvádza, že
žalovanému pre jeho finančné využitie požičala iba sumu 225.400,-eur, t.j. v prepočte 7481,90-eur.
Záväzok, vyplývajúci žalovanému voči žalobkyni zo zmluvy o úvere, t.j. vrátiť poskytnuté finančné
prostriedky splnil, podľa výpisov z úveru vo výške 8.964,66-eur. Keďže žalobkyni nepatrí úrok ani

poplatky , dlh (záväzok) žalovaného podľa § § 559 ods. 1 OZ splnením zanikol a to ešte pred podaním
žaloby žalobkyňou na súd.

39. Podľa § 559 ods. 2 OZ dlh musí byť splnený riadne a včas.

40. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

41. Vzhľadom k tomu, že súd dospel k záveru na základe vykonaného dokazovanie, že žalovaný splnil
dlh pred podaním žaloby na súd, podľa výpisu úveru a aj žalobkyne uhradil žalovaný 1/ žalobkyni
naposledy 22.4.2013 sumu 140,-eur, vrátil poskytnuté finančné prostriedky pred termínom 20.8.2015
podľa zmluvy a nemohol sa dostať do omeškania s platením peňažného záväzku. Preto súd žalobu
zamietol aj v časti úroku z omeškania.

42. Súd žalobu zamietol aj voči žalovanému 2/. Z dohody o ručení a výpovede žalovaného 1/ mal
súd preukázané, že žalovaný 2/ ručil za záväzok žalovaného a zaviazal sa uhradiť pohľadávku
Slovenskejsporiteľne,a.s.zažalovaného1aďalšiudlžníčku,akjutítoneuhradia.Žalovaný2/vystupovalv spotrebiteľskom právnom vzťahu ako ručiteľ . Podľa § § 546 Občianskeho zákonníka je ručenie
zabezpečovacím prostriedkom k záväzku. Žalovaný 2/ uzavrel so žalobkyňou dohodu, že berie na
seba voči veriteľovi povinnosť, že pohľadávku žalobkyne, ak ju neuspokoja dlžníci zo zmluvy o úvere.

Povinnosť ručiteľa trvá ale iba do doby, pokiaľ existuje dlžníkmi neuspokojená pohľadávka. Pokiaľ
súd dospel k záveru, že dlh žalovaného 1/ - dlžníka zanikol, nemôžu existovať ani práva žalobkyne z
ručiteľského záväzku. Preto súd zamietol žalobu aj voči žalovanému 2/.

43. Pokiaľ žalovaný 1/ požadoval, aby mu súd povolil dlh splácať, je jeho žiadosť bezpredmetná, lebo mu

súdnym rozhodnutím nebola uložená žiadna povinnosť na plnenie a súd sa žiadosťou viacej nezaoberal.

44. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

45. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

46. Žalovaná strana bola v konaní stranou úspešnou. O náhrade trov konania súd preto rozhodol s
použitím ust. § 255 ods. 1 C.s.p.. a § 262 ods. 1 C. s.p. tak, že súd priznal žalovaným oproti žalobkyni
nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

47. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( § 262 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozsudku je možné podať odvolanie písomne v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom
súde Skalica, trojmo.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.Ak rozhodnutie súdu priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok, po vykonateľnosti
tohto rozhodnutia oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie na príslušný súd, ak povinný

dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého na
vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z.z.) .

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.