Rozsudok ,
Odmietajúce odvolanie, Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, June 9, 2015

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 6C/187/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6414214364
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Martin Štubniak

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2015:6414214364.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom samosudcom Mgr. Martinom Štubniakom v právnej veci žalobkyne: S.

G. S., J.. XX.XX.XXXX, G. Ž.M. E. XX, Ž., zastúpená Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s.r.o.,
so sídlom Kuzmányho 29, Košice proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom
Pribinova 25, Bratislava, v konaní o zaplatenie sumy 1.089,74 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh žalovaného na postúpenie veci Okresnému súdu Bratislava I z a m i e t a.

II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 1.089,74 € s úrokom z omeškania vo výške 5,05%
ročne zo sumy 1.089,74 € od 21.11.2014 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

III. Vo zvyšku súd žalobu žalobkyne z a m i e t a.

IV. Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobkyni trovy právneho zastúpenia vo výške 208,70
€ ich zaplatením právnemu zástupcovi žalobkyne Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár s.r.o.,
Kuzmányho 29, Košice, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

V. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť súdny poplatok zo žaloby vo výške 65 € na účet tunajšieho súdu
do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 15.12.2014 žiadala žalobkyňa uložiť žalovanému povinnosť
zaplatiť sumu 1.089,74 € s úrokom z omeškania vo výške 8,05% ročne zo sumy 1.089,74 € od
21.11.2014 do zaplatenia a nahradiť trovy konania. Žalobu odôvodnila tým, že so žalovaným uzavrela
dňa 30.11.2011 zmluvu o úvere č. 601600042, na základe ktorej jej bol poskytnutý úver v sume 350
€, pričom žalovanému uhradila celkovo sumu 1.439,74 €. Nakoľko zmluva neobsahovala dobu trvania
zmluvyatermínkonečnejsplatnostiúveru,úrokovúsadzbuúveruaniročnúpercentuálnumierunákladov

ako podstatné náležitosti podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý úver
sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Preto plnením úrokov a poplatkov v sume 1.089,74 € sa
žalovaný na jej úkor bezdôvodne obohatil a túto sumu jej ani po výzve nevydal.

Žalovaný vo svojom vyjadrení žiadal žalobu zamietnuť poukazujúc na to, že spornú zmluvu o úvere
nemožno považovať za zmluvu o spotrebiteľskom úvere, keď do právneho vzťahu so žalobkyňou
vstúpil v dobrej viere, že žalobkyňa spotrebiteľom nie je. Tvrdil tiež, že z jeho strany k bezdôvodnému

obohateniu nedošlo, lebo žalobkyni bol úver poskytnutý na účely povolania (konkrétne na nákup
výpočtovej techniky) a tak nejde o vzťah spotrebiteľský podľa zákona o spotrebiteľských úveroch.
Namietal tiež, že žalobkyňa bola už na plnenie zo spornej zmluvy o úvere zaviazaná dňa 14.06.2013 v
rozsudku sp. zn. SR 01589/13 Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s.,ktorý potvrdil, že zmluva bola uzavretá platne. Preto vo veci je daná prekážka právoplatne rozsúdenej
veci. Namietal tiež miestnu príslušnosť tunajšieho súdu na konanie poukazujúc na ustanovenie § 85
ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“).

Po vypočutí žalobkyne a po oboznámení listinných dôkazov, ktoré sú obsahom spisu súd zistil
nasledovné:

V konaní nebolo sporným, že žalobkyňa dňa 30.11.2011 uzavrela so žalovaným zmluvu o úvere, na

základe ktorej jej žalovaný poskytol úver v sume 350 € za poplatok v sume 346 €. Žalobkyňa sa zaviazala
úver vrátiť v 12-tich mesačných splátkach po 58 €.

Ide o tzv. formulárovú zmluvu, vopred pripravené tlačivo s nemožnosťou zmeny jeho obsahu s
výnimkou uvedenia identifikačných údajov zmluvných strán, sumy úveru, poplatku za jeho poskytnutie
a označenia účelu poskytnutia finančných prostriedkov - zamestnanie, povolanie, podnikanie a „iný

účel“. V príslušnom políčku zmluva obsahuje zvolené prehlásenie žalobkyne, že finančné prostriedky
sú poskytnuté na výkon povolania.

Podľa predloženého prehľadu splátok zaplatila žalobkyňa celkovo sumu 1.439,74 € v 11-tich splátkach,
z toho dňa 10.04.2012 uhradila sumu 116 €, dňa 13.06.2012 sumu 58 €, dňa 15.02.2013 sumu 720 €,

dňa 31.07.2013, 23.08.2013, 27.09.2013, 05.11.2013 po sume 70 €, dňa 17.03.2014 sumu 50 €, dňa
28.07.2014 sumu 15,74 €, dňa 22.08.2014 sumu 30 € a dňa 09.09.2014 sumu 170 €.

Vzhľadom na doteraz uvedené je nepochybné, že účastníkmi uzavretá zmluva je úverovou zmluvou
majúcou právny základ v ust. § 497 Obchodného zákonníka, podľa ktorého zmluvou o úvere sa zaväzuje

veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník
sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Podľa § 499 Obchodného zákonníka
platí, že za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať
odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

V konaní bolo potom sporným, či predmetná zmluva o úvere je zároveň spotrebiteľskou zmluvou, a teda
či ju možno podriadiť pod ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, resp. pod príslušné ustanovenia
zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.

Žalobkyňa pred súdom uviedla, že v čase, keď si brala úver, bola na materskej dovolenke, na ktorej

je doteraz, preto úver nepotrebovala na účel povolania, ale len na vyplatenie šekov. Zmluvu o úvere
nevypĺňala sama ale pracovníčka žalovaného a teda nevie, prečo je v zmluve zaškrtnutá kolónka
„povolanie“.

Vyhodnotením vykonaných dôkazov súd dospel k záveru, že v čase uzavretia zmluvy o úvere žalobkyňa

nevykonávala žiadne povolanie. Bola v tom čase na materskej dovolenke, na ktorej je doteraz. Súd
jej preto uveril, že si nebrala úver na účely povolania a že zmluvný formulár sama nevypĺňala.
Preto neobstojí ani obrana žalovaného, že vstupoval do zmluvného vzťahu v dobrej viere o jeho
„nespotrebiteľskej“ povahe. Dobrý úmysel žalovaného je vylúčený už samotnou podobou zmluvného
formulára, lebo práve takouto triviálnou praktikou označenia predtlačených rubrík o tom, že úver je

poskytovaný na účely zamestnania, povolania či podnikania, mal podľa názoru súdu žalovaný snahu
vyhnúťsapodriadeniuúverovéhovzťahuspotrebiteľskejprávnejúpraveobsiahnutejvtomčasevzákone
č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a z nej pre neho vyplývajúcim povinnostiam.

Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre

spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej
len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné
poskytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskomúverevoformepôžičky,úveru,
odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa§2písm.a)zákonaospotrebiteľskýchúveroch,spotrebiteľomjefyzickáosoba,ktorejjeponúkaný
alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo
podnikania.Podľa § 2 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluvou o spotrebiteľskom úvere je zmluva,
ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje
poskytnutépeňažnéprostriedkyvrátiťazaplatiťcelkovénákladyspotrebiteľaspojenésospotrebiteľským

úverom.

Preto žalobkyňa pri uzatvorení úverovej zmluvy so žalovaným vystupovala v pozícii spotrebiteľa a na
právny vzťah založený zmluvou o úvere sa vzťahuje aj právny režim zákona o spotrebiteľských úveroch.

Podľa § 9 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch je jednou z podstatných náležitostí zmluvy
o spotrebiteľskom úvere aj údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov (ďalej len ako „RPMN“), ktorý
slúži spotrebiteľovi na zorientovanie sa v ponukách rôznych finančných inštitúcii poskytujúcich úvery a
posúdenie výhodnosti poskytnutého úveru. Ak tento údaj v zmluve o spotrebiteľskom úvere absentuje,
poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 písm.
a) zákona o spotrebiteľských úveroch. Pod hrozbou rovnakej sankcie sa ako náležitosť zmluvy o

spotrebiteľskom úvere vyžaduje podľa § 9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch aj uvedenie
termínu konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru a podľa § 9 ods. 2 písm. i.) cit. zákona uvedenie
úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru.

Účastníkmi uzavretá zmluva datovaná dňom 30.11.2011 neobsahuje RPMN, termín konečnej splatnosti

úveru ani úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru.

Preto pokiaľ žalobkyňa podľa predloženého prehľadu uhradila na podklade uzavretej zmluvy
žalovanému viac než 350 €, čiastka uhradená ňou nad uvedenú sumu predstavuje bezdôvodné
obohatenie sa žalovaného na jej úkor podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“),

ktorý hovorí, že bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu. Žalovaný sa vzhľadom na bezpoplatkovosť a bezúročnosť úverového vzťahu na úkor žalobkyne
bezdôvodne obohatil o sumu 1.089,74 € a túto je povinný jej zaplatiť podľa § 451 ods. 1 OZ, ktorý určuje,
že kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať a podľa § 456 OZ, podľa ktorého
sa predmet bezdôvodného obohatenia musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.

Pokiaľ ide o námietku žalovaného ohľadne existencie prekážky rozsúdenej veci, ktorá by mala
brániť prejednaniu tejto veci, súd nemal preukázané, že nárok zo spornej zmluvy bol predmetom
rozhodcovského konania Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s.
Žalovaný toto svoje tvrdenie nepreukázal.

Odhliadnuc od toho je však potrebné uviesť, že o prekážku res iudicata podľa § 159 ods. 3 Občianskeho
súdneho poriadku ide len v prípade ak už bolo právoplatne rozhodnuté (a to prípadne aj rozhodcovským
súdom ako to správne uvádzal žalovaný) v „tej istej veci“. Totožnosť veci je charakterizovaná nielen
totožnosťou účastníkov konania ale aj totožnosťou predmetu konania. O totožnom predmete konania

možno hovoriť len vtedy, ak je založený na tých istých skutkových okolnostiach, ktoré už raz boli
predmetom právoplatne skončeného konania. Ak podľa tvrdení žalovaného boli skutočne jeho nároky
z predmetnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere predmetom rozhodcovského konania, išlo zrejme o
nároky spočívajúce zo skutkového hľadiska v tom, že žalobkyňa si nesplnila svoje povinnosti z úverovej
zmluvy. V tomto konaní bol však predmet konania založený na tom skutkovom základe, že žalovaný

sa prijatím plnenia nad zákonom stanovený rozsah na úkor žalobkyne bezdôvodne obohatil. Preto
ani v prípade skutočnej existencie právoplatného rozhodcovského rozsudku by nebola daná prekážka
podľa § 159 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, ktorej dôsledkom by malo byť zastavenie tohto
konania podľa § 103 ods. 1 a § 104 ods. 1 prvej vety Občianskeho súdneho poriadku. Navyše, z obsahu
predloženej úverovej zmluvy ani nevyplýva, že by si nároky zo zmluvy mohol žalovaný voči žalobkyni

uplatňovať v rámci rozhodcovského konania, lebo zmluva nemá žiadne ustanovenie, ktoré by bolo tzv.
rozhodcovskou doložkou. Ak bola rozhodcovská doložka obsiahnutá vo všeobecných podmienkach,
na ktoré úverová zmluva odkazuje, početná spotrebiteľská judikatúra (viď napr. rozhodnutie NS SR
sp. zn. 6Cdo/217/2012 zo dňa 21.03.2013) konštantne uvádza, že rozhodcovská doložka zakotvená
vo všeobecných obchodných podmienkach je ako neprijateľná podmienka neplatnou a rozhodcovský

rozsudok vydaný na jej podklade je nulitným právnym aktom.

Pri rozhodovaní o uplatnenom úroku z omeškania sa súd riadil právnou úpravou úrokov z omeškania
obsiahnutou v § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Zb.(ďalej len „nariadenie“) v znení účinnom od 01.02.2013. Záväzkový vzťah z titulu bezdôvodného
obohatenia vznikol po 01.02.2013, pretože po tomto dni žalobkyňa zaplatila (v dňoch 15.02.2013,
31.07.2013, 23.08.2013, 27.09.2013, 05.11.2013, 17.03.2014, 28.07.2014, 22.08.2014 a 09.09.2014)

sumy prevyšujúce žalovaným z titulu úverovej zmluvy nárokovateľnú sumu 350 €. Výška úrokov z
omeškania sa preto spravuje úpravou platnou od 01.02.2013. Podľa § 3 nariadenia v znení účinnom od
01.02.2013 je výška úrokov z omeškania o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba
Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Do omeškania
so zaplatením žalovanej sumy sa žalovaný dostal podľa § 563 OZ dňom nasledujúcim po uplynutí dňa

20.11.2014 ako dňa určeného vo výzve na dobrovoľné vrátenie sumy 1.089,74 €, ktorá mu bola zaslaná
právnym zástupcom žalobkyne e-mailom dňa 18.11.2014 (výzva č.l. 5 spisu). Čas plnenia totiž nebol
určený právnym predpisom, rozhodnutím súdu ani dohodou účastníkov. Preto od nasledujúceho dňa
21.11.2014 má žalobkyňa nárok na úrok z omeškania až do zaplatenia vo výške 5,05 % ročne (0,05
% ako základná úroková sadzba ECB platná ku dňu 21.11.2014 + 5 percentuálnych bodov) a nie v
uplatnenej výške 8,05 % ročne.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku a žalobkyni ako
účastníčke neúspešnej v pomerne nepatrnej časti (ohľadne výšky úrokov z omeškania) priznal voči
žalovanému plnú náhradu trov právneho zastúpenia za nasledovné účelne vynaložené úkony právnej
pomoci:

- príprava a prevzatie zastúpenia dňa 10.11.2014 v čiastke 61,41 € (pri základe určenom podľa § 9 ods.
1 a § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov (ďalej len „vyhláška“) +
8,04 € režijný paušál (§ 16 ods. 3 cit. vyhlášky), spolu 69,45 €,
- spísanie žaloby dňa 12.12.2014 v čiastke 61,41 € + 8,04 € režijný paušál, spolu 69,45 €,
- zastupovanie na pojednávaní dňa 09.06.2015 v čiastke 61,41 € + 8,39 € režijný paušál, spolu 69,80 €,

čo je spolu na trovách právneho zastúpenia celkovo 208,70 €. Súd nepriznal žalobkyni uplatnené
náhrady za cestu právneho zástupcu na pojednávania dňa 09.06.2015 a s tým súvisiacu náhradu za
stratu času (v celkovo uplatnenej sume 320,59 €), nakoľko prostriedky vynaložené na presun advokáta
(či jeho koncipienta) z Košíc do Žiaru nad Hronom a späť (čo je spolu viac než 450 km) v situácii kedy
v mieste prebiehajúceho súdneho konania a blízkom okolí pôsobí množstvo advokátov, nie sú účelne

vynaloženými nákladmi na uplatňovanie práva tak ako to má na mysli ust. § 142 ods. 1 Občianskeho
súdneho poriadku. Žalobkyňa ako osoba bývajúca v obvode tunajšieho súdu si zvolila na svoje právne
zastúpenie advokáta v podstate z takmer opačného konca republiky a preto si musí trovy s tým spojené
znášať zo svojho. Podľa § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku je žalovaný povinný zaplatiť
prisúdenú náhradu trov právnemu zástupcovi žalobkyne.

Keďže žalobkyňa bola v konaní od súdnych poplatkov oslobodená podľa § 4 ods. 2 písm. za) zákona č.
71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a súd jej žalobe ohľadne žalovanej istiny v celom rozsahu vyhovel, je
žalovaný vzhľadom na tento výsledok povinný s poukazom na ustanovenie § 2 ods. 2 cit. zákona zaplatiť
súdny poplatok z návrhu na začatie konania vo výške 65 € (6 % zo sumy 1.089,74 €).

Súčasne súd zamietol návrh žalovaného na postúpenie veci Okresnému súdu Bratislava I, nakoľko
žalobkyňa bola v konaní spotrebiteľkou, išlo o spor zo spotrebiteľskej zmluvy a vtedy sa miestna
príslušnosť spravuje okrem ustanovení § 84 a § 85 ods. 2 O.s.p. o všeobecnej miestnej príslušnosti aj
ustanovením § 87 písm. f) O.s.p., podľa ktorého popri všeobecnom súde odporcu je na konanie príslušný

aj súd, v obvode ktorého má bydlisko spotrebiteľ, ak ide o spor zo spotrebiteľskej zmluvy. Žalobkyňa
podaním návrhu na tunajší súd ako súd v obvode jej bydliska založila miestnu príslušnosť na konanie,
preto návrh žalovaného na postúpenie veci nebol dôvodný.

Poučenie:

Protitomutorozsudkujeprípustnépodaťodvolanievlehotedo15dníododňadoručeniajehopísomného

vyhotovenia, písomne vo vyhotovení trojmo na tunajší súd.

V odvolaní musí byť uvedené, kto ho robí, ktorému súdu je určené, ktorej veci sa týka, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup okresného
súdu považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť), uviesť dátum

a podpis. Odvolanie treba predložiť v troch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
d) súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam na základe vykonaných dôkazov,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a - sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia

sudcu, v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
odvolateľ nebol poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p., odvolateľ bez svojej viny nemohol predložiť alebo
označiť dôkazy do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na

exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.