Uznesenie – Ostatné ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, January 28, 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 13Cob/285/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5414200612
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Dubcová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5414200612.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v právnej veci žalobcu: EUROTIM GmbH, s.r.o., so sídlom
Zlatovská 27, 911 05 Trenčín, IČO: 36 343 811, zastúpeného právnym zástupcom JUDr. Ľubomírom
Porubanom, advokátom, so sídlom V. X, XXX XX G., proti žalovanému: Milan Zboroň, s miestom
podnikania Bysterecká 2065/21, 026 01 Dolný Kubín, IČO: 40 169 120, zastúpenému právnym
zástupcom JUDr. Miroslavom Bachyncom, advokátom, so sídlom XXX XX B. č. XXX, v konaní o

zaplatenie 4.832 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín
č.k. 8Cb/3/2014-76 zo dňa 24. júna 2014

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Dolný Kubín č.k. 8Cb/3/2014-76 zo dňa 24. júna 2014 z r u š u j
e a v r a c i a vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu zamietol. Pri trovách prvostupňového konania vyslovil,

že o nich rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. V odôvodnení poukázal
na žalobu žalobcu, ktorou sa žalobca proti žalovanému domáhal zaplatenia sumy 4.832 Eur spolu
s príslušenstvom, a to 9,25 % úrokom z omeškania ročne od 07.02.2014 do zaplatenia a náhrady
trov konania na tom skutkovom tvrdení, že účastníci dňa 15.03.2013 uzavreli zmluvu o dielo podľa
§ 536 a nasledujúce ustanovenia Obchodného zákonníka, podľa ktorej sa žalovaný zaviazal zhotoviť
určité dielo špecifikované v zmluve na stavbe obchodného partnera žalobcu s tým, že podľa článku 9.

bodu 9.1. predmetnej zmluvy žalovaný prevzal záväzok, že neuzavrie tri roky od podpísania zmluvy
žiadnu zmluvu s obchodnými partnermi žalobcu a investora, pre ktorého sa dielo vykonáva a ani s jeho
obchodnými partnermi, ktorí s investorom uzavreli zmluvy na predmetné dielo. Podľa ďalších tvrdení
žalobcu, nedodržanie tejto podmienky bolo porušením zmluvnej povinnosti a podľa článku 9. bodu 9.1.
zmluvy zakladalo to povinnosť žalovaného zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 20.000 Eur. Podľa tvrdení
žalobcu žalovaný 02.01.2014 uzavrel zmluvu s obchodným partnerom žalobcu a začal vykonávať práce

nastavbeBlohm&VossRepairGmbH,HermannBlohmStrasse2,20457Hamburg,Nemecko,čímpodľa
názoru žalobcu porušil zmluvné dojednanie zakladajúce nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške
10.000 Eur a keďže žalobca evidoval pohľadávky žalovaného vo výške 2.584 Eur a 2.584 Eur, tieto
započítal na svoju pohľadávku vo výške 10.000 Eur.
Okresnýsúdpovykonanomdokazovaníaaplikáciiust.§261ods.1,§265,§672aods.1,2Obchodného
zákonníka konštatoval, že medzi žalobcom a žalovaným išlo o obchodno-právny vzťah, súčasťou

ktorého podľa uzavretej Zmluvy o dielo zo dňa 15.03.2013 v článku 9. bodu 9.1. tejto zmluvy o dielo
bola dohodnutá konkurenčná doložka. Okresný súd poukázal na to, že Obchodný zákonník upravil
konkurenčnú doložku špeciálne len u zmluvy o obchodnom zastúpení, avšak uvedená skutočnosť
neznamená, že je vylúčená dohoda o nej aj v iných typoch obchodných zmlúv, pričom zákonodarca
len považoval výslovnú úpravu konkurenčnej doložky pri zmluve o obchodnom zastúpení za najviac
účelnú a potrebnú práve pre túto zmluvu. Okresný súd preto pripustil možnosť uzavretia konkurenčnej

doložky aj pri zmluve o dielo, avšak táto nesmie neprimerane obmedzovať v práve na zárobkovú
činnosť a musí byť dostatočne určitá. Zo súčasnej judikatúry vyplýva, že medzi základné náležitostikonkurenčnej doložky patrí určenie doby zákazu konkurencie, stanovenie územia a činnosti, na ktoré
sa zákaz vzťahuje. Obmedzenie preto musí mať zreteľne stanovené hranice. Okresný súd dospel k
záveru, že vychádzajúc zo znenia konkurenčnej doložky podľa článku 9. bodu 9.1. uzavretej zmluvy o

dielo, táto bola upravená neopodstatnene široko, predstavujúca neprimerané obmedzenie žalovaného z
hľadiska naplnenia účelu, ktorým bola potrebná ochrana žalobcu v súvislosti s jeho podnikaním. Pokiaľ
v konkurenčnej doložke bolo uvedené, že jej predmetom je záväzok žalovaného, že vo vymedzenom
časovom úseku neuzavrie žiadnu zmluvu, tak bolo potrebné túto úpravu vykladať v spojení s článkom
2. zmluvy o dielo, kde je vymedzený predmet diela, t.j. vzťahovala sa na zmluvy s rovnakým predmetom

plneniaakovymedzilčlánok2.zmluvyodielouzavretejmedziúčastníkmikonania.Konkurenčnádoložka
sa mohla vzťahovať len na činnosti, ktoré boli predmetom zmluvného vzťahu, ktoré mali súťažnú
(konkurenčnú) povahu voči podnikaniu žalobcu.

Podľa výsledkov dokazovania vyplynulo, že účelom dojednania konkurenčnej doložky bolo zabrániť
tomu, aby živnostníci, s ktorými žalobca uzavrel zmluvu o dielo, počas trvania zmluvy o dielo a aj po

skončení zmluvného vzťahu, neuzatvárali zmluvy na rovnaké plnenie priamo s obchodnými partnermi
žalobcu alebo investora, ktorí s ním uzavreli zmluvu na predmetné dielo, čím by bol žalobca obídený a
čo by malo negatívny vplyv na výsledok jeho podnikania. Zákaz konkurencie bol však vymedzený až na
dobu troch rokov od podpísania zmluvy, teda na dobu prevyšujúcu dva roky od dokončenia zmluvného
vzťahu, čo zákonodarca považoval za najviac prípustnú dobu obmedzenia formou konkurenčnej doložky

pri zmluve o obchodnom zastúpení. Podľa názoru okresného súdu preto nebolo vyvážené, že žalovaný
pracoval pre žalobcu na základe zmluvy o dielo 9 mesiacov a konkurenčná doložka je upravená
až na 3 roky. Zákaz uzatvárať zmluvy na takúto neprimerane dlhú dobu sa vzťahoval na všetkých
obchodných partnerov žalobcu, ktorí nie sú v doložke, resp. v zmluve o dielo konkrétne vymedzení, t.j.
partnerov, ktorí v čase uzavretia zmluvy o dielo boli v zmluvnom vzťahu so žalobcom a aj všetkých tých,

ktorí s ním vstúpili do zmluvného vzťahu v priebehu uvedenej trojročnej lehoty účinnosti konkurenčnej
doložky. Takisto v konkurenčnej doložke nebol uvedený investor a konkrétni jeho zmluvní partneri,
ktorí s ním uzavreli zmluvu na predmetné dielo. Sám žalovaný bol teda pred uzatvorením každého
zmluvného vzťahu v období od 15.03.2013 do 15.03.2016, predmetom ktorého je rovnaká činnosť ako
činnosť vykonávaná pre žalobcu na základe predmetnej zmluvy o dielo, zaťažený bremenom zisťovať, či

potenciálny zmluvný partner nie je v akomkoľvek zmluvnom vzťahu so žalobcom a v zmluvnom vzťahu s
investorom. Zmluvné vzťahy žalovaného ako živnostníka sa často menia a ak by každý zmluvný partner
žalovaného, pre ktorého vykonával práce vyplývajúce z predmetu jeho podnikania, požadoval uzavretie
obdobnej konkurenčnej doložky ako žalobca a na dobu troch rokov, podnikanie žalovaného by bolo
čoraz viac zužované a obmedzované. Dielo bolo realizované v Nemecku, zmluvná doložka však nebola

žiadnym spôsobom teritoriálne obmedzená. V danom prípade, podľa názoru okresného súdu, nebolo
možné hovoriť o konkurenčnej doložke týkajúcej sa ochrany pred zneužitím poznatkov, informácií, know-
how žalobcu, keďže išlo o výkon činnosti, na ktoré bol žalovaný kvalifikovaný, bez toho, aby pri týchto
činnostiach pracoval s chránenými informáciami, či postupmi žalobcu.

Konkurenčná doložka takisto nemôže byť krytá vysokou zmluvnou pokutou. Zmluvný vzťah trval deväť
mesiacov. Žalovaný mal u žalobcu mesačný príjem vo výške zhruba 2.500 Eur a po splnení odvodových
povinností bol príjem nižší. Dohodnutá pokuta pre porušenie konkurenčnej doložky prevyšovala príjem
žalovaného, ktorý bol žalovaným dosiahnutý po odrátaní zákonných odvodových povinností. Ak na
jednej strane žalobca vyžaduje obmedzenie činnosti žalovaného ako podnikateľa po určitú dobu, musí

byť zákaz kompenzovaný nejakým protiplnením tak, ako je to aj pri zmluve o obchodnom zastúpení
upravené v § 669 ods. 1 písm. b) Obchodného zákonníka, čo v tomto prípade upravené nebolo. Podľa
názoru okresného súdu nie je nepodstatným pre posúdenie prípadu aj zistenie, že žalovaný bol pred
uzavretím zmluvy o dielo so žalobcom z 15.03.2013 v zmluvnom vzťahu so spoločnosťou RIS GmbH,
s.r.o., Trenčín na základe Zmluvy o dielo z 29.01.2013. Išlo o zmluvu o dielo s rovnakými dojednaniami,

s identickou úpravou konkurenčnej doložky a rozdiel bol len v objednávateľovi a vymedzení času pre
vykonanie diela. Obe spoločnosti, to znamená RIS GmbH, s.r.o. a EUROTIM GmbH, s.r.o. sú prepojené,
spoločníkom i konateľom oboch je Milenko Čuljak. Po ukončení zmluvy s RIS GmbH, s.r.o. k 29.03.2013
nedošlo k zmene objednávateľa diela z iniciatívy žalovaného, ale z iniciatívy objednávateľa, ktorý už
predložil zmluvu, ktorá bola prakticky predĺžením výkonu predmetného diela na rovnakej stavbe na

subjekt EUROTIM GmbH, s.r.o.. Aj na základe tejto skutočnosti preto žalovaný vykonával dojednané
činnosti na rovnakom mieste plnenia vymedzenom v bode 2.3 uzavretých zmlúv, nadväzujúco pre dvoch
vzájomne personálne prepojených objednávateľov, ktorí obaja do nimi vypracovaných návrhov zmlúv
zahrnuli aj konkurenčnú doložku rovnakého znenia. Oba tieto subjekty si uplatňujú zmluvnú pokutu vočižalovanému na základe porušenia konkurenčnej doložky, každý vo výške 10.000 Eur. Takéto konanie
okresný súd považoval za konanie v rozpore s dobrými mravmi, za zneužitie práva, za účelom získania
majetkového prospechu. Okresný súd skonštatoval, že konkurenčná doložka bola zjavne nevyvážená,

neprimerane zasahujúca do práva žalovaného na slobodný výkon podnikateľskej činnosti, v dôsledku
čoho by bol výkon práv žalobcu vyplývajúci z porušenia takejto konkurenčnej doložky v rozpore so
zásadami poctivého obchodného styku, preto okresný súd žalobu podľa § 265 Obchodného zákonníka
zamietol. V časti trov prvostupňového konania za aplikácie ust. § 151 ods. 3 O.s.p. vyslovil, že o ich
náhrade rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Protitomutorozsudkuokresnéhosúduvzákonnejlehotepodalodvolaniežalobca.Akodôvodyodvolania
uviedol nesprávne právne posúdenie veci v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. a) a f) O.s.p.. Žalobca
zdôraznil, že sa na žalovanom domáhal zaplatenia zmluvnej pokuty za porušenie povinnosti neuzavrieť
zmluvu s obchodnými partnermi žalobcu. Podľa uzavretej zmluvy o dielo, na základe autonómie vôle
dojednali účastníci zmluvného vzťahu zmluvnú pokutu ako bežný nástroj slúžiaci na zabezpečenie

záväzkov. Hoci táto zmluvná pokuta formálne bola označená ako konkurenčná doložka, to však nič
nemení na tom, že sa jednalo o klasickú zmluvnú pokutu. Žalovaný nedodržal predmetné zmluvné
dojednanie a po uplynutí času trvania pôvodnej zmluvy o dielo uzavrel takúto zmluvu a pokračoval
v činnosti na tej istej stavbe. Žalobca nesúhlasil, pokiaľ sa inštitút konkurenčnej doložky okresným
súdom mechanicky vztiahol aj na prejednávanú vec, ktorá sa týka druhovo úplne iného typu zmluvy,

keďže konkurenčná doložka sa vzťahuje na činnosť obchodných zástupcov, a nie na zhotoviteľa diela.
Podľa názoru žalobcu, súd prvého stupňa nesprávne aplikoval ustanovenie právneho predpisu, keď
na zmluvnú pokutu analogicky použil ust. § 672a Obchodného zákonníka, ktoré ustanovenie rieši
doložku o obmedzení obchodu, to znamená inými slovami zmluvnú pokutu, ktorá je súčasťou zmluvy
o dielo, posudzoval cez kogentné ustanovenie zo zmluvy o obchodnom zastúpení, čo nie sú ani len

približne príbuzné zmluvné typy. Uplatnenie atribútov podľa § 672a Obchodného zákonníka tak, ako
ich použil súd prvého stupňa, je možné si predstaviť iba pri obdobných zmluvných typoch, akými sú
mandátna zmluva, komisionárska zmluva, zmluva o kontrolnej činnosti či zmluva o sprostredkovaní.
Obmedzenie konkurenčnej činnosti obchodného zástupcu tak napĺňa iný účel ako účastníkmi konania
zjednaná zmluvná pokuta, ktorá sa vzťahovala na porušenie záväzku žalovaným, ktorým bola povinnosť

žalovaného neuzavrieť počas určitého obdobia od uzavretia zmluvy o dielo, zmluvu s niektorým z
obchodnýchpartnerovžalobcualebohlavnéhoinvestora,prektoréhosazhotovovalodielo.Žalovanýako
podnikateľ nebol nútený uzavrieť zmluvu o dielo so žalobcom a v prípade uzavretia zmluvných vzťahov a
následného ich porušenia musí ako podnikateľ znášať advekvátne následky za svoje konanie a nemôže
sa svojej zodpovednosti zbaviť, a preto sa nemôže odvolávať na to, že záväzok prevzal v tiesni alebo

za nevýhodných podmienok. Úlohou práva nie je chrániť tých, ktorí sa o svoje práva ostražito nestarajú,
najmä, ak ide o podnikateľské subjekty s potrebnými znalosťami a skúsenosťami. Zmluvná pokuta má
funkciu preventívnu, to znamená zabezpečiť splnenie povinnosti prevzatej žalovaným a reparačnú, ktorá
nastupuje za stavu porušenia zmluvnej povinnosti, kedy sa uhrádza škoda vzniknutá žalobcovi vo forme
ušlého zisku. Ďalej žalobca poukázal na to, že zmluvná pokuta má aj sankčnú funkciu ako ekonomická

ujma žalovaného za riadne nesplnenie povinnosti.

Opätovne žalobca zdôraznil, že ak v tomto spore nejde o prípad konkurenčnej doložky, ale o štandardnú
zmluvnú pokutu, tak žiadna zmluvná pokuta nemôže byť vyvážená, pretože ide o zaisťovací inštitút,
ktorý má motivovať žalovaného k riadnemu splneniu zabezpečených záväzkov pod hrozbou majetkovej

sankcie. Dohoda o zmluvnej pokute neobmedzovala žalovaného v slobodnom podnikaní, pretože sa
vzťahovala iba na obchodných partnerov žalobcu a zmluvných partnerov hlavného investora, pre
ktorého sa dielo realizovalo. Žalovaný nebol vylúčený z trhu práce, pretože nebolo obmedzené jeho
právo vykonávať činnosť v rozsahu jeho živnostenských oprávnení pre iné subjekty po celom svete.
Doba trvania záväzku žalovaného a výška zmluvnej pokuty nepresahovali rámec potrebnej ochrany

žalobcu. Žalobca nesúhlasil ani s posudzovaním, ktoré vykonal okresný súd vo vzťahu k uzavretiu
iných zmlúv medzi rôznymi subjektami, ktoré má spájať osoba rovnakého spoločníka. Okresný súd
opomenul fakt, že za obchodné spoločnosti konajú nie spoločníci, ale štatutárne orgány. Okresný súd sa,
podľa názoru žalobcu, nevysporiadal so všetkými okolnosťami prípadu, najmä s právnou argumentáciou
žalobcu a ak žalobu zamietol aplikovaním ust. § 672a Obchodného zákonníka, tak rozhodol

na základe nepredvídaného a prekvapivého postupu, keďže sa dostatočne nezaoberal tvrdeniami
žalobcu ako účastníka konania. Žalobca považoval rozhodnutie okresného súdu za nepresvedčivé a
nepreskúmateľné, pokiaľ išlo o dôvody, na základe ktorých okresný súd rozhodol a v tejto súvislosti
poukázal na ust. § 157 ods. 2 O.s.p.. Žalobca uviedol, že rozsudok okresného súdu nedáva jasné azrozumiteľné odpovede na všetky právne a skutkovo-relevantné otázky súvisiace s uplatnením zmluvnej
pokuty, ale vážnym spôsobom sa zaoberá zmluvnou pokutou podľa konkurenčnej doložky cez ust.
§ 672a Obchodného zákonníka. Žalobca ďalej uviedol, že ak sa okresný súd pri výklade a

aplikácii zákonných predpisov odchýlil od znenia príslušných ustanovení, poprel tým ich účel a význam
a zásadným spôsobom porušil právo žalobcu na spravodlivý súdny proces. Žalobca žiadal rozsudok
okresného súdu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.

K doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu.

Nesúhlasil s tvrdením žalobcu v tom smere, že dojednanie článku 9. bodu 9.1. uzavretej zmluvy o dielo
pod názvom „konkurenčná doložka“, je potrebné kvalifikovať ako „zmluvnú pokutu“. Je nepochybné,
že v článku 9. bodu 9.1. zmluvy o dielo je dohodnutá konkurenčná doložka a tento inštitút obsahuje
jediná zmluva podľa Obchodného zákonníka, a to zmluva o obchodnom zastúpení. Zmluva, ktorá
bola podpísaná medzi žalobcom a žalovaným však nie je zmluvou o obchodnom zastúpení, preto
konkurenčná doložka podľa uzavretej zmluvy o dielo je v rozpore s právnymi predpismi z dôvodov,

že ňou je nielen porušený článok Ústavy Slovenskej republiky o práve slobody podnikania, ale je aj v
rozpore s ust. § 39 Občianskeho zákonníka, pretože neobsahuje vymedzenie teritória, na ktoré by sa
mala vzťahovať a je jednostranne krytá neúmerne dlhou dobou trvania, neúmerne vysokou pokutou, čím
je nevyvážená, lebo neobsahuje synalagmatický vzťah, na základe ktorého by obom zmluvným stranám
mali plynúť zároveň práva a povinnosti, teda, strany by mali byť navzájom dlžníkmi a veriteľmi. Pokiaľ

aj žalobca tvrdí, že nebola uzavretá konkurenčná doložka, ale zmluvná pokuta, tak takýto jeho postup
je v rozpore s dobrými mravmi a s poctivými obchodnými zvyklosťami. Ak aj žalobca tvrdí, že zmluvné
strany dohodli zmluvnú pokutu, tak je tu namieste možnosť jej zníženia podľa § 301 Obchodného
zákonníka. Žalobca preto tvrdí zmluvnú pokutu, pretože sa mu javí jednoduchšie postaviť vec do polohy
tzv. objektívnej zodpovednosti, ktorá platí pri zmluvnej pokute aj napriek tomu, že z jeho strany uvedená

trojročná doba od uzavretia zmluvy sa dá vyložiť ako lehota, ktorá je používaná v rámci tzv. konkurenčnej
doložky. Je nesprávny postup žalobcu, ak porovnáva hrubý príjem, ktorý mohol žalovaný dosiahnuť
s výškou pokuty za porušenie konkurenčnej doložky 20.000 Eur. Podľa názoru žalovaného okresný
súd sa dostatočným spôsobom vysporiadal s otázkou, či v predmetnom prípade ide o obdobu tzv.
konkurenčnej doložky, alebo nie, ako aj s dôsledkami jej neplatnosti a správne rozhodol, pokiaľ žalobu

zamietol z dôvodu, že žalobca konal v rozpore s dobrými mravmi. Vzhľadom k uvedenému žalovaný
navrhol rozsudok okresného súdu potvrdiť s priznaním trov odvolacieho konania.

K doručenému vyjadreniu žalovaného žalobca zaslal svoje vyjadrenie v podaní zo dňa 20.08.2014,
v ktorom zdôraznil, že podstatou prejednávanej veci je bezpochyby zmluvná pokuta ako štandardný

mechanizmus zaistenia záväzku zhotoviť určité dielo. Žalovaný ako osoba v postavení živnostníka
dobrovoľne podstúpil riziko spojené s výkonom podnikania. Posudzovanie konkurenčnej doložky podľa
zmluvy o obchodnom zastúpení je irelevantné a odvádza pozornosť od zmyslu a účelu dohodnutej
zmluvnej pokuty, ktorú žalovaný uzavrel slobodne, vážne a dobrovoľne. Pokiaľ žalovaný ako podnikateľ
vstúpil do záväzkového vzťahu, musí znášať adekvátne následky za svoje konanie, nemôže sa zbaviť

svojej zodpovednosti len tým, že buď nevedel k akému záväzku pristupuje, alebo že dopredu vstupuje
do zmluvného vzťahu s tým, že nedodrží to, k čomu sa zaviazal. Podľa názoru žalobcu okresný súd
svojím rozhodnutím jednostranne narušil rovnaké postavenie účastníkov zmluvy, keď sa priklonil na
stranužalovanéhobeztoho,abyreflektovalajmravy,obchodnézvyklostiamorálkužalovaného.Žalobca
uviedol, že rozhodnutím súdu prvého stupňa bolo porušené aj právo na súdnu ochranu v intenciách

článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, v zmysle ktorého jeho obsahom je aj zákonom upravené
relevantné konanie súdov. Pokiaľ sa okresný súd nevysporiadal so všetkými relevantnými dôvodmi
tvrdenými žalobcom, tak došlo postupom okresného súdu k porušeniu práva žalobcu na súdnu ochranu
a spravodlivý proces, a to je dôvodom na zrušenie rozsudku okresného súdu a vrátenia veci na ďalšie
konanie.

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec v medziach ust. § 212 ods. 1
O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a napadnutý rozsudok okresného
súdu zrušil podľa ust. § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. a podľa ust. § 221 ods. 2 O.s.p. vrátil vec súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Pre konanie krajského súdu boli podstatné odvolacie dôvody žalobcu vo väzbe k vykvalifikovaniu
žalobného nároku, ktorého sa žalobca domáhal podanou žalobou zo dňa 13.02.2014 v spojení s
vyjadreniami, ktoré žalobca uskutočňoval v konaní pred okresným súdom. Je nepochybné, že v danejveci išlo o sporové konanie, ktoré je ovládané dispozičnou zásadou, to znamená že súd rozhoduje
na základe tvrdení a dôkazov predložených účastníkmi súdneho sporu, pričom je viazaný žalobou a
nárokom uplatneným žalobcom, ktorý nemôže svojím rozhodnutím prekročiť v zmysle ust. § 153 ods. 2

O.s.p., pretože v danom prípade konanie sa nemohlo začať aj bez návrhu a ani nešlo o vec, pri ktorej by z
právneho predpisu vyplýval určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkmi. Vzhľadom k uvedenému
preto okresný súd bol viazaný žalobou žalobcu v spojení aj s ust. § 79 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého
zákonnéhoustanoveniaježalobcapovinnýopísaťrozhodujúceskutočnostiaoznačiťdôkazy,nazáklade
ktorých sa podaného žalobného nároku domáha. Táto viazanosť žalobou a uplatneným žalobným

nárokom sa premieta aj do povinnosti súdu súdnym rozhodnutím vyčerpať celý žalobcom uplatnený
nárok. Pokiaľ súd uvedeným spôsobom nepostupuje, to znamená, že nevyhodnotí v celosti uplatnený
žalobný nárok, tak takýmto svojím rozhodnutím ide o predčasnosť jeho záverov a nedostatočnosť
odôvodnenia,ktoréhoatribútyvyplývajúzust. §157ods.2O.s.p..Užnazákladeustálenejrozhodovacej
činnosti nielen Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ale aj Ústavného súdu Slovenskej republiky
všeobecný súd nie je povinný dať odpoveď na každý argument účastníka, ale len na tie, ktoré majú pre

vec podstatný význam, avšak súdnym rozhodnutím je súd povinný vyčerpať celý predmet sporu. Ak k
uvedenému nedôjde, tak súdnym rozhodnutím, ktorým sa nevyčerpal celý predmet sporu, dochádza k
odňatiu možnosti účastníkovi konať pred súdom, čo je zákonný dôvod na zrušenie takéhoto súdneho
rozhodnutia. To, čoho sa žalobca žalobou domáha, určuje predmet konania a zároveň stanovuje medze,
v ktorých má súd vec prejednať a rozhodnúť o nej.

Vzhľadom k vyššie uvedenému sa krajský súd oboznámil so žalobou žalobcu zo dňa 13.02.2014, v
ktorej za aplikácie ust. § 79 ods. 1 O.s.p. žalobca uviedol tvrdenia, v zmysle ktorých mal za to, že podľa
článku 9. bodu 9.1. uzavretej Zmluvy o dielo zo dňa 15.03.2013 medzi žalobcom a žalovaným (ďalej
len „zmluva o dielo“) bola dohodnutá zmluvná povinnosť žalovaného, za porušenie ktorej je žalovaný

povinný zaplatiť zmluvnú pokutu, a túto žalobca žalobou uplatnil proti žalovanému s poukazom aj k ust.
§ 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Na pojednávaní konanom pred okresným súdom dňa 13. mája
2014 žalobca prostredníctvom právneho zástupcu poskytol tvrdenia kumulatívne tak ku konkurenčnej
doložke, ktorá vyplýva z článku 9. bodu 9.1. uzavretej zmluvy o dielo, ako aj tvrdenie, že si uplatňuje
zmluvnú pokutu, keďže uviedol, že ak sa aj uvádza označenie konkurenčná doložka, v podstate ide o

úpravu zmluvnej pokuty pre porušenie povinnosti, ktorá je v predmetnom článku 9. bodu 9.1. zmluvy
o dielo vymedzená. (č.l. 46-48 spisu). Na ďalšom pojednávaní konanom pred okresným súdom, a to
dňa 5. júna 2014 žalobca prostredníctvom právneho zástupcu poukazuje na argumentáciu konkurenčnej
doložky podľa uzavretej zmluvy o dielo.

Po oboznámení sa s tvrdeniami žalobcu tak v podanej žalobe, ako aj na nariadených pojednávaniach
pred okresným súdom, krajský súd uvádza, že žalobca kumuloval nárok tak cez konkurenčnú doložku,
ako aj cez zmluvnú pokutu. Okresný súd bol preto povinný posúdiť nárok žalobcu v zmysle uplatnenia
žalobcom, to znamená nielen cez konkurenčnú doložku, ale aj ako nárok na zmluvnú pokutu v zmysle
ust. § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení s ust. § 300 a nasledujúce ustanovenia Obchodného

zákonníka, ktoré upravujú len niektoré ustanovenia zmluvnej pokuty v spojení s využitím moderačného
oprávnenia súdom z titulu obrany žalovaným, pokiaľ by bolo konštatované platné dojednanie zmluvnej
pokuty v článku 9. bodu 9.1. uzavretej zmluvy o dielo. Vo vzťahu ku kumulovaniu nároku žalobcom
tak cez konkurenčnú doložku, ako aj cez nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty voči žalovanému, podľa
názoru krajského súdu, okresný súd vyvodil v časti uplatnenej konkurenčnej doložky vecne správne

posúdenie, že takéto dojednanie konkurenčnej doložky nie je vylúčené ani v iných zmluvných typoch,
to znamená nie je vylúčené ani v zmluve o dielo. Okresný súd však nevyhodnotil nárok žalobcu
cez dojednania o zmluvnej pokute. Práve z uvedeného zistenia, pokiaľ okresný súd nevyčerpal celý
žalobcom uplatnený nárok a tento neposúdil cez ustanovenia o zmluvnej pokute, tak takýmto postupom
žalobcovi odňal možnosť konať pred súdom, pre ktorú skutočnosť bol rozsudok okresného súdu zrušený

a vec vrátená na ďalšie konanie.

K odvolacím dôvodom žalobcu krajský súd uvádza, že rozhodnutie okresného súdu bolo odôvodnené z
hľadiska uplatnenej konkurenčnej doložky, avšak nebolo zdôvodnené vo vzťahu k uplatnenému nároku
žalobcu ako zmluvnej pokuty. Pri nedostatočnosti zhodnotení v tomto smere bolo nevyhnutné rozsudok

okresného súdu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.

Okresný súd na pojednávaní konanom dňa 13. mája 2014 vo vyhlásenom uznesení za aplikácie ust.
§ 118 ods. 2 O.s.p. skonštatoval, že čo sa týka konkurenčnej doložky upravenej v článku 9. bodu 9.1.uzavretej zmluvy o dielo, zostáva sporná otázka, či došlo k platnému uzavretiu konkurenčnej doložky a
taktiež, ak by sa jednalo o platné dojednanie, tak sporná zostáva primeranosť výšky dojednanej zmluvnej
pokuty. Zúčastnené sporové strany boli oboznámené okresným súdom, v čom zostáva spornosť, t.j.

platnosti alebo neplatnosti konkurenčnej doložky a následne primeranosti dohodnutej zmluvnej pokuty.
Nemožno preto v odvolacom konaní namietať, že by okresný súd nepostupoval v zmysle ust. § 118 ods.
2 O.s.p. (č.l. 48 spisu).

Podstatné a rozhodné v tejto sporovej právnej veci je, že okresný súd posúdil nárok žalobcu len cez

konkurenčnú doložku a neposudzoval ho cez dojednanie o zmluvnej pokute, ako sa toho domáhal
žalobca nielen v podanej žalobe, ale aj v kumulácii svojich vyjadrení, tvrdení v konaní pred okresným
súdom. Krajský súd uvádza, že ak určité zmluvné dojednanie je neplatné cez hmotno-právny inštitút
konkurenčnej doložky, neznamená to, že sa tu nejedná o dojednanie o inom hmotno-právnom inštitúte, v
danom prípade žalobcom uplatnenej zmluvnej pokuty. Je potrebné, aby bolo vyhodnotené a posúdené,
či dojednanie článku 9. bodu 9.1. uzavretej zmluvy o dielo je platným dojednaním o hmotno-právnom

inštitúte zmluvnej pokuty. Ak okresný súd v rámci nového konania a vykonaného dokazovania za
dôkaznej povinnosti sporových strán vyhodnotí, či článok 9. bodu 9.1. uzavretej zmluvy o dielo je alebo
nie je platným dojednaním o zmluvnej pokute, tak v závislosti od uvedeného, t.j. pri závere platnosti
dohodnutej zmluvnej pokuty a súčasného preukázania porušenia zmluvnej povinnosti žalovaným
sa bude zaoberať obranou žalovaného s využitím moderačného oprávnenia v zmysle ust. § 301

Obchodného zákonníka.

Vo všeobecnosti krajský súd uvádza, že ak je pri inom zmluvnom type dohodnutý hmotno-právny inštitút
konkurenčnej doložky, ktorá je výslovne upravená v zmluve o obchodnom zastúpení § 672a ods. 1, 2
Obchodného zákonníka, tak kritéria tohto inštitútu sú potom použiteľné aj v prípade jeho dojednania pri

inom zmluvnom type, ako to bolo v danej veci pri zmluve o dielo, preto nebolo nesprávne, ak okresný
súd podrobil posudzovanie článku 9. bodu 9.1. uzavretej zmluvy o dielo, ktorý článok bol označený ako
konkurenčná doložka kritériám konkurenčnej doložky zadefinovaným pri zmluvnom type o obchodnom
zastúpení.

Okresný súd po vyhodnotení článku 9. bodu 9.1. uzavretej zmluvy o dielo cez ustanovenia o zmluvnej
pokute a zhodnotení, či ide o platné, resp. neplatné dojednanie o zmluvnej pokute, či došlo k porušeniu
zmluvnej povinnosti žalovaným, ktorá musí byť určitým spôsobom vyjadrená a v závislosti od toho
využitia moderačného oprávnenia súdom v zmysle ust. § 301 Obchodného zákonníka, opätovne
rozhodne s odôvodnením, ktoré bude spĺňať atribúty podľa ust. § 157 ods. 2 O.s.p., aby krajský súd v

prípade vyvolania odvolacieho konania mal tak spôsobilý predmet posudzovania. Z uvedeného vyplýva,
že okresný súd svoje rozhodnutie zdôvodní tak, aby bol vyčerpaný celý predmet žalobného nároku,
ktorý žalobca kumuloval nielen cez konkurenčnú doložku, ale aj cez hmotno-právny inštitút zmluvnej
pokuty, t.j. že závery okresného súdu a jeho dôvody sa budú vzťahovať k posúdeniu nároku žalobcu
nielen cez konkurenčnú doložku, ale aj cez ustanovenia o zmluvnej pokute podľa § 544 ods. 1, 2

Občianskeho zákonníka v spojení s ust. § 300, § 301, § 302 Obchodného zákonníka, ktoré hmotné
právo má len niektoré ustanovenia o zmluvnej pokute. To znamená, či ide v článku 9. bodu 9.1.
uzavretej zmluvy o dielo o určité, platné dojednanie zmluvnej povinnosti, pre porušenie ktorej, či bola
platným spôsobom dohodnutá zmluvná pokuta a ak áno, s následným posúdením využitia moderačného
oprávnenia súdom v prípade platnosti dohodnutej zmluvnej pokuty, preukázania, konštatovania určitosti

zmluvnej povinnosti prevzatej žalovaným, jej porušenia žalovaným so zhodnotením, či sa jedná alebo
nejedná o neprimerane vysokú zmluvnú pokutu. Len pokiaľ bude konštatované platné dojednanie
zmluvnej pokuty, s preukázaním porušenia zmluvnej povinnosti žalovaným, až tak je možné pristúpiť k
využitiumoderačnéhooprávneniasúdom,t.j.prizávereneprimeranevysokejzmluvnejpokutytútoznížiť.

Podľa ust. § 226 O.s.p., ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

Podľa ust. § 224 ods. 3 O.s.p., ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvého stupňa na
ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci.

Poučenie:Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.