Rozsudok Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Prešov

Judgement was issued by JUDr. Katarína Vorobelová

Judgement form – Rozsudok

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 14C/9/1998

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8198899974
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Vorobelová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2016:8198899974.31

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Katarínou Vorobelovou v právnej veci žalobcov: 1) W.. W. Y., I..

XX.XX.XXXX, Z. B., I. L. XX, 2) Ing. Z. Y., I.. XX.XX.XXXX, Z. B., G. XX, v konaní právne zastúpení V..
B. F., F.G. M. M. O. Z., Ž. XX, proti žalovanej: K. Y., I.. XX.XX.XXXX, Z. B., V. Z. XX, v konaní právne
zastúpená V.. W. N., F. M. M. O. N., J. XX, o určení neplatnosti závetu a listiny o vydedení, takto

r o z h o d o l :

žalobu zamieta,

otrováchkonaniaatrováchštátubuderozhodnutésamostatnýmuznesenímdo30-tichodprávoplatnosti
tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobcovia sa svojou žalobou podanou na tunajšom súde XX.XX.XXXX domáhali určenia, že závet zo

dňa XX.XX.XXXX a listina o vydedení zo dňa XX.XX.XXXX sú neplatné. Na základe listiny o vydedení,
ktorá bola spísaná spolu so závetom, otec žalobcov W.. V. Y. vydedil žalobcov, ako aj svojich ďalších
potomkov, teda vnúčatá a pravnúčatá. Univerzálnou dedičkou sa na základe závetu mala stať žalovaná,
druhá manželka poručiteľa. Žalobcovia poukázali, že označená listina v sebe zahŕňa množstvo rozporov,
je neopodstatnená a v nej uvedené dôvody o vydedení neobstoja.

Žalovaná so žalobou nesúhlasila.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením s návrhom, listinou zo dňa XX.XX.XXXX, zápisnicou
napísanou na Notárskom úrade X. XXXX/XX, písomným vyjadrením žalovanej zo dňa XX.XX.XXXX,
výsluchom žalobcov, výsluchom žalovanej, výsluchom svedkov O. K. a B. K., oboznámením so
znaleckým posudkom B.. W. W., H.. č. X/XXXX, dokumentáciou predkladanou žalobcami, písomnou
korešpondenciou žalobcov s nebohým z obdobia rokov XXXX, XXXX, XXXX a XXXX, výsluchom svedka
W.. N., svedka K., svedka W.. Y., znaleckým posudkom R.. V. W. zo dňa XX.XX.XXXX, výsluchom

znalca R.. W., oboznámením s písomným vyjadrením žalovanej k znaleckému posudku R.. W. zo
dňa XX.XX.XXXX, stanoviskom Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru zo dňa
XX.XX.XXXX, písomným vyjadrením žalobcov k stanovisku Kriminalistického a expertízneho ústavu
zo dňa XX.XX.XXXX, oboznámením s vyšetrovacím spisom Č.:T.-XXX/XX-B.-XX Okresného úradu
vyšetrovania Policajného zboru v Prešove, ako aj ďalším spisovým materiálom a dňa XX.XX.XXXX
vyhlásil rozsudok.

Týmto rozsudkom súd určil, že závet napísaný poručiteľom W.. V. Y. dňa XX.XX.XXXX je neplatný.
Taktiež určil, že neplatnou je aj listina o vydedení z toho istého dňa. Žalobcom priznal náhradu trov
konania a rozhodol, že o trovách štátu bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím.Proti rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná.

Krajský súd v Prešove rozsudkom č. k. XCo XXX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX potvrdil rozsudok v

časti, že listina o vydedení zo dňa XX.XX.XXXX je neplatná. Vo zvyšku rozsudok zrušil a vec vrátil súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie.

V ďalšom konaní súd doplnil dokazovanie opätovnou výpoveďou svedkyne O. K., výpoveďou svedkýň
F. W. a W. Y., výpoveďou znalkýň z Kriminalisticko-expertízneho ústavu W.. W. E. a W.. Ľ. Z., výpoveďou

znalcov R.. V. W. a B.. X. Q., znaleckým posudkom V.. R. I., znalca z odboru písmoznalectvo, odvetvie
ručné písmo, znaleckým posudkom č. X/XXXX vyhotoveným B.. R. Q., znalcom v odbore psychológia,
odvetvie klinická psychológia dospelých a v odbore písmoznalectvo, odvetvie ručné písmo, ako aj
ďalším spisovým materiálom a dňa XX.XX.XXXX vyhlásil rozsudok, ktorým určil, že závet vlastnoručne
napísaný poručiteľom W.. V. Y. dňa XX.XX.XXXX je neplatný v časti týkajúcej sa žalobcov W.. W. Y.,
I.. XX.XX.XXXX a R.. Z. Y., I.. XX.XX.XXXX v rozsahu 1/2-ice ich dedičského podielu zo zákona. V

prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Žalobcov zaviazal nahradiť trovy štátu a trovy konania žalovanej.

Proti rozsudku podali odvolanie obaja žalobcovia, ako aj žalovaná.

KrajskýsúdvPrešovesvojimuznesenímč.k.vXCoXX/XXXX-XXXzodňaXX.XX.XXXXzrušilrozsudok

súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti, t. j. okrem výroku o určení, že závet napísaný poručiteľom
W.. V. Y. je neplatný v časti týkajúcej sa žalobcov v rozsahu 1/2-ice ich dedičského podielu zo zákona a
v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

V odôvodnení Krajský súd mimo iného uvádza, že nebolo zistené, či listina vyhlásená ako testament,

podľa ktorej sa malo dediť zo závetu, je konspekt, ktorý mal mať poručiteľ pripravený pred spisovaním
testamentu v prítomnosti svedkov, alebo ide už o originál listiny závetu, ktorý dňa XX.XX.XXXX poručiteľ
opísalzkonspektuapodpísalpredsvedkami.Prvostupňovýsúdnazistenietýchtoskutočnostínevykonal
žiaden dôkaz a nevyhodnotil, či listina, ktorá je súčasťou spisu a bola vyhlásená notárom v dedičskom
konaní ako testament, je konspekt, alebo prepísaný originál testamentu. Táto okolnosť je veľmi dôležitá

na porovnanie pravosti podpisov poručiteľa a ďalej na zistenie, či dátum podpisu listiny je skutočný s
dátumom podpísania listiny. V prípade, ak prvostupňový súd vyhodnotí konspekt ako listinu, ktorá mala
byť označená za testament, je potrebné posúdiť, či dátum podpisu pripraveného konspektu je skutočne
v daný deň XX.XX.XXXX alebo nie, pretože z výsluchu svedkyne K. vyplýva, že poručiteľ podpisoval len
predpísaný originál testamentu pred ňou a všetko ostatné, teda konspekt, mal pripravený vopred.

Krajský súd ďalej uviedol, že súd prvého stupňa má ďalej zaobstarať porovnávací materiál, teda listiny,
na ktorých sú podpisy poručiteľa, ktorých pravosť nie je sporná. Ide napr. o podpisové vzory v bankách,
kúpnopredajné alebo darovacie zmluvy overené na bývalom Štátnom notárstve, prípadne u notára
alebo na matrike. Porovnávací materiál sa nachádza aj v rozvodom spise poručiteľa, ktorý je súčasťou

tohto spisu. Je potrebné zaobstarať podpisy poručiteľa z chorobopisov pacientov, ktoré vykonal sám
poručiteľ z rozhodného obdobia v rokoch XXXX až XXXX. Takýto materiál, ktorý je nesporný, mal byť
poskytnutý znalcom na porovnanie pravosti podpisu v testamente. Prvostupňový súd túto skutočnosť pri
vyhodnocovaní znaleckých posudkov nezohľadnil, pričom z obsahu spisu je jednoznačne preukázané,
že znalcom boli poskytované materiály priamo účastníkmi konania, dokonca znalci zaobstarali aj sporné

materiály. Podpisy žalovanej za poručiteľa neboli jednoznačne identifikované a neboli porovnané s
originálmi podpisov poručiteľa s podpisom na testamente. K tejto skutočnosti nakoniec nebola vypočutá
ani žalovaná a nebolo zistené, prečo žalovaná oslovila svedka K., aby svedčil, že bol prítomný pri
spisovaní testamentu.

Úlohou prvostupňového súdu bolo zistiť, či listina je konspekt alebo originál testamentu a vyhodnotiť
každúlistinuzvlášť,činapĺňaznakyplatnéhotestamentuvsúvislostisdátumomichpodpisuavsúvislosti
soriginálompodpisuporučiteľa.Prvostupňovýsúdvyhodnotíčasovúsúvislosťaúdaje,ktorésúuvedené
v testamente k XX.XX.XXXX.

Krajský súd taktiež uviedol, že prvostupňový súd zistí, na ktorých listinách podpisovala žalovaná
poručiteľa, a to výsluchom žalovanej a svedka O. a tieto listiny si taktiež zaobstará. Nariadi znalcom
ustanoveným v tomto konaní doplniť svoje znalecké posudky, a to znalkyni B.. W.. W. a Z.. R.. W.,
prípadne aj V.. R.. I., ak bude potrebný kontrolný znalecký posudok o doplnenie znaleckých posudkovporovnanímtýchtooriginálovavyhodnotiťajmierunapodobeniapodpisuporučiteľa,ktorúnapodobeninu
vyhotovila žalovaná a podpisu poručiteľa na testamente s cieľom zistiť pravosť podpisu poručiteľa na
testamente. Javí sa ako potrebné dopočuť svedka K. a žalovanú na okolnosti o svedčení pri písaní

testamentu svedkom K.. Je potrebné zaobstarať aj dedičský spis po poručiteľovi a s týmto sa oboznámiť.

V ďalšom konaní súd doplnil dokazovanie dopočutím svedkov O. a K., oboznámením s vyjadrením
žalovanej, výsluchom svedka O. Š., doplnkom znaleckého posudku V.. R. I., oboznámením s
oznámením Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky zo dňa XX.XX.XXXX, ako aj ďalším

spisovým materiálom a zistil tento stav:

Nebohý W.. V. Y., otec žalobcov a manžel žalovanej, spísal dňa XX.XX.XXXX listinu, ktorú označil
ako závet. V tejto listine vydedil svoju bývalú prvú manželku W. N., L.. B. a ďalej v celom rozsahu
vydedil svojich dvoch synov z prvého manželstva, teda žalobcov, ich manželky a ich deti (vnučky a tiež
pravnukov). Za univerzálnu dedičku majetku, ktorý bude zistený ku dňu jeho smrti i v budúcnosti, určil

jeho druhú manželku - žalovanú K. Y., L.. B.. V závete ďalej popísal majetok, ktorý podľa neho patrí
do dedičstva. V závere tejto listiny je uvedené, že závet o dedičstve a o vydedení píše vlastnoručne
pri plnom vedomí a právnej zodpovednosti, ukladá ho do svojich spisov a tento závet predloží jeho
manželka K. Y. po jeho smrti. Závet je podpísaný menom V. Y. spolu s podpisom a textom: v Prešove dňa
X. X. XXXX. Na záver sú podpísaní dvaja svedkovia, a to O. K., bytom O. Š., F. K. a S. Š., O. Š., M. XX.

Žalovaná, ako aj svedkyne prítomné pri spisovaní závetu vo svojich výpovediach potvrdili, že poručiteľ
opisoval závet z pripraveného konspektu a to tak, že písal cez kopírovací papier, čiže zároveň
vyhotovovalkópiu.Konspekt,zktoréhoporučiteľopisovalzávet,sanezachovalazávet,ktorýjezaložený
v spise, je originálom závetu. Kópiu závetu má žalovaná, ktorá ju súdu predložila a súd zistil, že

predložená kópia súhlasí s originálom v spise. Poručiteľ a svedkyne sa podpísali tak na vyhotovený
originál, ako aj na kópiu.

Z dedičského spisu č. k. D XXXX/XX, Dnot XXX/XX, ktorý bol opätovne pripojený k tomuto spisu od
XX.XX.XXXX, po tom, čo ho súdu zaslal notár, bolo zistené, že u notára V.. W. bol dňa XX.XX.XXXX,

kedy boli prítomní žalovaná spolu so svojom právnou zástupkyňou a žalobcovia, prečítaný holografický
závet poručiteľa. Žalobcovia prehlásili, že nie je dôvod na ich vydedenie na základe tohto závetu a
závet zrejme nepodpísal poručiteľ. Uznesením č. k. D XXXX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX bol V.. W.
vylúčený z prejednávania tejto dedičskej veci. Vec bola pridelená V.. Č..

Zo zápisnice o predbežnom vyšetrení zo dňa XX.XX.XXXX súd zistil, že predmetom dedičstva by mala
byť garáž v kat. úz. B. zapísaná na LV XXXX, 2 kupónové knižky z prvej a druhej vlny kupónovej
privatizácie, družstevný byt, ktorý patrí do BSM a motorové vozidlo M.. Motorové vozidlo bolo ocenené
na XX XXX Sk, teda necelých XXX Eur. Byt bol v tom čase ocenený na XXX XXX Sk, čo je necelých XX
XXXEur.PolovicatejtonehnuteľnostipatriladoBSM,nebolatedapredmetomdedičstva.Druhápolovica,

ak by tu nebol závet, by sa delila rovným dielom na tretiny medzi žalobcov a žalovanú. Potvrdením
rozsudku, ktorým sa určil závet za neplatný v časti zákonných podielov žalobcov ako neopomenuteľných
dedičov budú teda žalobcovia dediť minimálne polovicu svojho zákonného podielu, teda každý 1/6, t.
j. 1/12 k celku.

Žalobcovia vo svojej výpovedi uviedli, že žalobu podali z dôvodu, že podľa nich podpis na listine nie je
podpisom ich nebohého otca. Navrhli, aby bol do konania pribratý grafológ na overenie pravosti podpisu
otca, ako aj svedkýň. Poukázali na skutočnosť, že celá listina je svojim obsahom rozporná, nachádzajú
sa v nej logické nezrovnalosti, ktoré odporujú realite, keď nebohý sa napr. zmieňuje o automobile M.,
ktorý bol už 6 rokov predtým prevedený na žalovanú. Uviedli, že s otcom udržiavali dobré vzťahy, tieto

sa zlepšovali minimálne od roku XXXX a boli dobré až do jeho smrti v roku XXXX.

Z výpovede žalovanej súd zistil, že o tom, že manžel chce spísať závet a listinu vedela, pretože manžel
sa na to pripravoval už dlhšiu dobu. Údajne uviedol, že veľmi dobre poznal synov, predpokladal aký
vzťah z ich strany sa k nej môže vyvinúť po jeho smrti a z tohto dôvodu ju chcel existenčne zabezpečiť.

Pri písaní tohto závetu bola prítomná, len keď priniesla kávu prítomným svedkom, ktorých požiadal o
účasť pri spísaní závetu. Závet mal spísať po smrti brata a bol uložený u žalovanej. Brat nebohého
zomrel XX.XX.XXXX.Z výpovede svedkyne O. K. súd zistil, že s nebohým sa poznala od doby, kedy sa priženil do O. Š..
Boli bezprostrední susedia jeho svokry. Svedkyňa uviedla, že niekedy v lete prišiel k nej cez záhradku
a rozprával jej, že mu zomrel brat a že uvažuje čo má robiť, že sa musí postarať o seba. Pri tejto

príležitosti ju oslovil, či by bola ochotná prísť k nemu na jeho požiadanie. Svedkyňa s týmto súhlasila.
Niekedy v pracovný deň v mesiaci X. išla na jeho požiadanie k ním domov. Zároveň uviedla, že k
poručiteľovi cestovala autobusom. Svedkyňa v trestnom konaní č. k. Č.: T.-XXX/XX-B.-XX uviedla,
že poručiteľovo požiadanie sprostredkovala jeho svokra, matka žalovanej. Žalobcovia považovali toto
vyjadrenie svedkyne za podstatný rozpor, ktorý by mal spochybňovať celú jej výpoveď. Podľa žalobcov

to, že svedkyňa neuviedla, kedy mala byť poručiteľom k nemu pozvaná, taktiež spochybňuje jej výpoveď.

Ako vypovedala svedkyňa, u poručiteľa stretla S. Š.. Po tom, ako ju nebohý privítal, zaviedol ju do
pracovne, kde už mal niečo pripravené s tým, že im povedal, že to musí napísať v ich prítomnosti.
A tak niečo opisoval. Keď to dokončil, dal jej to prečítať. Svedkyňa si listinu prečítala a pozastavila
sa nad niektorými vecami, pričom sa ho to aj spýtala. Komentoval to len slovami, že sa musí o seba

postarať a nemá dôveru k svojej rodine. Po prečítaní následne listinu podpísala a pod jej podpis sa
podpísala svedkyňa S. Š.. Svedkyňa uviedla, že podpisovala dve listiny. Prítomní pri spisovaní listiny
boli len nebohý poručiteľ, S. Š. a svedkyňa O. K.. Jeho manželka bola vo vedľajšej miestnosti. Svedkyňa
uviedla, že listinu podpisovala perom, ktorým lúštila krížovku. S. Š. podpisovala závet iným perom, ktoré
bolo na stole.

Svedkyňa bola vypočutá aj v odvolacom konaní, kde vypovedala prakticky zhodne ako v konaní pred
súdom 1. stupňa, pričom uviedla, že po jej podpise poručiteľ už nič na listinu nedopisoval. Taktiež uviedla
aj bližšie časové údaje, ktoré potvrdzovali, že závet bol spísaný a ňou podpísaný v roku XXXX.

Na základe pokynov Krajského súdu bola svedkyňa opätovne vypočutá po vrátení veci na ďalšie konanie
súdom prvého stupňa a taktiež vypovedala rovnako ako vo svojich predchádzajúcich výpovediach, len
s minimálnymi odchýlkami.

Z výsluchu svedka O. Š. súd zistil, že od matky mal vedomosť o tom, že bola prítomná pri spisovaní

závetu poručiteľa. Oznámila mu to sama mama, keď sa spolu rozprávali, určitý čas po spísaní závetu.
Bližšie podrobnosti však synovi neuviedla.

Z výpovede svedkyne F. W. súd zistil, že táto bola susedkou nebohého a viackrát bola aj u neho v byte,
kde mal porozkladané papiere a keď sa ho pýtala čo ide robiť, mimo iného povedal, že ide robiť závet

pre K., teda manželku. Ešte ju mal osloviť, že keď to bude robiť, či mu príde ako svedok. Bolo to niekedy
v lete roku XXXX.

Svedok K. vo svojej prvej výpovedi v tomto konaní zo dňa XX.XX.XXXX uviedol, že právna zástupkyňa
žalovanej od neho nežiadala, aby mal vo veci ako svedok klamať. Žalovaná potvrdila, že kontaktovali

svedka po prvom pojednávaní v dedičskej veci s tým, aby vypovedal o vzťahoch v rodine, keďže bol
dlhoročným šoférom poručiteľa. Právna zástupkyňa žalovanej ho následne viezla domov.

Svedok K., ktorý bol taktiež vypočúvaný v trestnom konaní, predložil vyšetrovateľke strojom napísané
podanie,ktorésatýkalovzťahovporučiteľasjehosynmiaichvzťahukžalovanej,pričomsvedokuviedol,

že toto podanie mu skoncipoval a napísal B. Z.. Vo svojej výpovedi uviedol, že žalovaná spolu s jej
právnou zástupkyňou ho mala presviedčať k tomu, aby vypovedal, že bol pri spísaní závetu, čo však
odmietol.Právnazástupkyňažalovanejhotaktiežmalapresviedčaťstým,žetonebudezadarmo,pričom
k sume sa nevyjadrila. Na pojednávaní v tejto veci dňa XX.XX.XXXX už svedok K. uvádzal, že právna
zástupkyňa žalovanej ho mala presviedčať, aby svedčil za sumu XX XXX alebo XX XXX Sk, čo však

odmietol.

Vtedajšia právna zástupkyňa žalovanej, V.. N., vo svojej výpovedi v trestnom konaní uviedla, že po
tom, čo žalovaná navrhovala ako svedka vypočuť B. K., sa s ním stretla v byte žalovanej s tým, že
chcela zistiť, či má o čom svedčiť. Uviedla, že na stretnutí svedok K. javil známky požitia alkoholu a z jej

pohľadu nemala jeho svedecká výpoveď žiaden význam. Preto upustila od ďalšej rozpravy so svedkom.
Následne ho odviezla na miesto kde chcel. Poprela, že by mu ponúkala peniaze za jeho svedeckú
výpoveď, keďže ako uviedla vyššie, nepovažovala ho za hodnoverného svedka a v tom čase nebol
ani schopný komunikovať. Toto sa potvrdilo aj na pojednávaní pred Okresným súdom, kde ho sudkyňanemohla ako svedka vypočuť, nakoľko nebol schopný komunikácie, čo potvrdil aj žalobca v 2. rade a
navrhol opakovať jeho svedeckú výpoveď.

Zo znaleckého posudku znalkyne B.. W. W. súd zistil, že porovnávaním znakov podpisu na listine
o vydedení a závete s podpismi na porovnávaných dokumentoch zistila početné zhody v znakoch
písma na všeobecnej a špecifickej rovine. Znalkyňa použila porovnávací materiál podpisov poručiteľa
z rokov XXXX až XXXX. Pre rozpor v morfológii záverečného ťahu a adjustácie v spornom podpise a
porovnávaných podpisoch aj napriek veľkému množstvu posúdených podpisov z tejto expertízy nenašla

znalkyňa dostatočné vysvetlenie. Vzhľadom na vyššie uvedený rozpor, ktorý pokladá znalkyňa za
významný, konštatuje, že nie je možné určiť, či podpis na listine je pravý alebo nepravý podpis. Znalkyňa
teda úlohu zadanú súdom nesplnila.

Zo znaleckého posudku R.. Z.. V. W. súd zistil, že písmo nebohého W.. V. Y. napísané v závete
nekorešponduje zo žiadnym rukopisom v rozmedzí rokov XXXX až XXXX. Znalec použil porovnávací

materiál z rokov XXXX až XXXX. Z vykonaných znaleckých dokazovaní ďalej znalec uviedol, že
pisateľom, teda autorom celého riadku pri podpise O. K. jednoznačne nie je osoba O. K.. Podpis druhej
svedkyne S. Š. pravdepodobne nie je podpisom S. Š.. Vzhľadom na smrť S. Š.R. nebolo možné vykonať
písmoznaleckú skúšku a z tohto dôvodu je záver iba v pravdepodobnej rovine. V závere ďalej znalec
konštatuje, že podľa neho menovaný napísal závet v stave a dobe, ktorá nezodpovedá žiadnemu

obdobiu jeho života s výnimkou posledných mesiacov, teda cca W.Á. - V. XXXX a že podpis nachádzajúci
sa na listine o vydedení a závete nebohého W.. V. Y. zo dňa XX.XX.XXXX jednoznačne nie je pravým
podpisom menovaného.

Z vyšetrovacieho spisu Č.:T.-XXX/XX-B.-XX súd zistil, že žalobcovia podali podnet na trestné stíhanie na

neznámeho páchateľa pre podozrenie zo spáchania trestného činu poškodzovania cudzích práv podľa §
209 Trestného zákona. Do konania bol pribratý znalec B.. X. Q., znalec z odboru grafológie. Tento znalec
po vykonanom znaleckom dokazovaní v závere znaleckého posudku uvádza, že podpis na závete z
XX.XX.XXXX je s najväčšou pravdepodobnosťou nepravým podpisom. Znalec uvádza, že aj keď znaky
nižšej a vyššej komplexity sú vo všetkých rovinách zhodné, vzhľadom k zjednodušenému podpisu,

tzv. parafe, sú významné morfologické rozdiely v závere uvedeného podpisu. Predovšetkým záverečná
ľavobežná koncová adjustácia. Znalec vo svojom odbornom vyjadrení zo dňa XX.XX.XXXX uviedol, že
originál závetu je vlastnoručným písmom W.. V. Y. okrem podpisu na závete a taktiež podpis svedkyne
O.R. K. zo dňa XX.XX.XXXX je pravým podpisom menovanej. Znalec ako porovnávacie materiály použil
úradný záznam v požiarnej knihe z roku XXXX a XXXX, originál podpisu na úradnom dokumente zo dňa

XX.XX.XXXX, podpis na potvrdenke z roku XXXX, podpisy v knihe dochádzky z roku XXXX, podpisy
na úradných dokumentoch z rokov XXXX až XXXX, podpisy na pozdravoch z roku XXXX, podpisy na
úradných dokumentoch z rokov XXXX a XXXX, podpis na recepte zraku z roku XXXX a podpisy na
úradných záznamoch z rokov XXXX a XXXX.

Na základe týchto nezrovnalostí bol v trestnom konaní pribratý Kriminalistický a expertízny ústav
Policajného zboru v Bratislave na podanie znaleckého posudku. Ústav v závere posudku taktiež
konštatuje, že pisateľom skúmaného sporného závetu je podľa ich záveru nebohý W.. V. Y., až na
podpisy svedkov. Menovaný vyhotovil aj tie zápisy, ktoré nasledujú po spornom podpise. Čo sa týka
spornéhopodpisu,priporovnávanízistilivysokohodnotnépodobnéazhodnéznaky.Jedinýmrozdielnym

znakomjevýskytslučkyvkoncovomťahuspornéhopodpisu.Vzhľadomnavýskytniektorýchrozdielnych
znakov aj v samotných nesporne pravých ukážkach podpisov W.. Y. nepripisujú zistenému rozdielnemu
znaku takú hodnotu, na základe ktorej by bolo možné spochybniť pravosť sporného podpisu. Zistený
rozdielnyznakmôžebyťvysvetliteľnýsituáciou,vktorejspornýpodpisvznikol,akoajtendencioupisateľa
obohacovať kurzívne písmo, najmä pri tvarovaní diakritických znamienok kľučkami, resp. malými

slučkami. Sporný podpis teda patrí W.. V. Y. a vznikol skôr než textové zápisy pod sporným podpisom.
Sporný podpis a zápisy nad a pod týmto podpisom boli vyhotovené jedným písacím prostriedkom. Týmto
prostriedkom neboli vyhotovené zápisy viažuce sa k podpisu svedkov O. K. a S. Š.. Tieto podpisy boli
vyhotovené druhovo zhodnými, avšak dvoma rôznymi písacími prostriedkami.

V trestnom konaní bol vypočutý aj žalobca v 1. rade, ktorý vo svojej výpovedi uviedol, že kolegyňa
poručiteľa, pani T., mala vidieť žalovanú, ako za poručiteľa podpisuje určité veci a dokonca ju mala
upozorňovať na to, že koniec podpisu nesprávne falzifikuje. Svedkyňa T. však toto tvrdenie žalobcu
jednoznačne poprela. Uviedla, že so žalobcom v 1. rade sa na pohrebe poručiteľa nerozprávala. Uviedla,že sa nezakladá na pravde tvrdenie, že by videla žalovanú podpisovať sa za poručiteľa, prípadne, že
by jej mala radiť, aby koncovku na parafe falšovala iným spôsobom. Nevedela uviesť, prečo žalobca v
1. rade vo vzťahu k nej túto skutočnosť tvrdil.

Z vyjadrenia Kriminalisticko-expertízneho ústavu Policajného zboru v Bratislave súd zistil, že čo sa
týka znaleckého posudku R.. Z.. W., je neprijateľné, aby sám znalec získal od probantov skúšky
písma, resp. podpisov, prípadne si sám iným spôsobom zadovážil porovnávací materiál. Je neprípustné,
aby znalec sám vstupoval do priamej komunikácie s niektorou zo zainteresovaných osôb, tak ako to

urobil znalec v prípade skúšok písma svedkyne K.. Ústav v stanovisku uviedol, že písmo poručiteľa
vykazuje tak individuálne hodnotné identifikačné znaky v porovnaní s nesporne pravými ukážkami písma
nebohého, že spochybnenie jeho pravosti je vážnym dôvodom pochybovať o odbornosti ktoréhokoľvek
znalca, ktorý by dospel k inému záveru. Znalec R.. W. spochybnil tak pravosť podpisu poručiteľa,
ako aj oboch svedkýň. Kriminalisticko-expertízny ústav vo vyjadrení nastoľuje otázku, že v prípade,
ak by falšovateľ takmer identicky sfalšoval podpis poručiteľa, z akého dôvodu nezvládol koncovú

časť sporného podpisu, keďže prevažná časť jeho nesporne pravých ukážok podpisov má ďaleko
jednoduchšiu a ľahšie napodobiteľnú koncovú časť. Ani jeden posudzovaný znalecký posudok, vrátane
posudku Kriminalisticko-expertízneho ústavu, nepodáva dôkaz o akýchkoľvek znakoch falšovania,
napodobňovania a neuvádza také identifikačne hodnotne rozdielne znaky, ktoré sú základným
predpokladom pre vyslovenie súdu o nepravosti rukopisov a podpisov obsiahnutých na spornom závete.

Zo znaleckého posudku V.. R. I., znalca z odboru písmoznalectvo, odvetvie ručné písmo, súd zistil, že
písmo na závete zo dňa XX.XX.XXXX v časti „po mojej smrti, v Prešove dňa 9. X. XXXX, pri písaní
závetuporučiteľaosobneasúčasneprítomnéapotvrdzujeme,žeobsahujeposlednúvôľuporučiteľaako

svedkovia“ je písmom nebohého W.. V. Y.. V päťstupňovej škále záverečného hodnotenia určil 1. stupeň,
teda jednoznačnosť tohto tvrdenia. Ďalej znalec uvádza, že podpis na závete W.. Y. na strane 3 závetu
je vlastnoručným podpisom nebohého W.. V. Y.. Znalec taktiež určil 1. stupeň, teda jednoznačnosť
tohto záveru. Text na závete „v Prešove X. X. X. XXXX“ je písmom nebohého W.. V. Y., pričom taktiež
určil 1. stupeň a jednoznačnosť. Podpis O. K. je podľa znalca taktiež vlastnoručným podpisom O. K. so

stupňom 1 (jednoznačnosť) a podpis S. Š. je pravdepodobne vlastnoručným podpisom S. Š..

Žalobca v 2. rade svojim podaním zo dňa XX.XX.XXXX oznámil súdu mená dvoch znalcov z odboru
písmoznalectvo - klinická psychológia, pričom výber znalca ponechal na úvahu súdu. Išlo o znalcov B..
R. Q. a B.. X. Q.. Súd za znalca ustanovil B.. R. Q..

Po vyhotovení znaleckého posudku B.. R. Q. žalobcovia s jeho závermi nesúhlasili, bez bližšieho
zdôvodnenia spochybnili jeho hodnovernosť a žiadali, aby bol do konania pribratý znalec B.. X. Q..

Zo znaleckého posudku B.. R. Q., znalca v odbore psychológia, odvetvie klinická psychológia dospelých

a v odbore písmoznalectvo, odvetvie ručné písmo, súd zistil, že sporný rukopis s vysokou mierou
pravdepodobnosti hraničiacou s istotou nemohol byť napísaný tesne pred smrťou poručiteľa. Mohol
byť napísaný kedykoľvek predtým dozadu od začiatku roku XXXX, ale nie dopredu, pretože charakter
rukopisu by musel niesť podstatnejšie grafopatologické zmeny a známky vyplývajúce z tak rýchle
progredujúceho smrteľného onemocnenia. Znalec konštatuje, že najprv bol napísaný podpis a až

následne text pod týmto podpisom. Znalec konštatuje, že podpis nebohého je jednoznačne podpisom
pravým a autentickým a dátum na závete je časovo napísaný v tom istom období, teda v čase,
kedy bol napísaný aj podpis. Znalec v posudku uviedol, že formálne aj obsahovo je sporný text
testamentu napísaný dobrým členením, sú dodržiavané odstavce, očíslované strany, podčiarknutý nápis
s charakteristikami poručiteľa. Niektoré riadky do seba zasahujú, ale to badá znalec aj u iných súvislých

textov z minulosti. Obsahovo sa v spornom závete nevyskytujú podstatné nezrovnalosti. Píšuci udrží niť
myšlienok, ktoré majú prirodzený spád a zmysel a logicky a zmysluplne na seba nadväzujú. Gramaticky
a štylisticky tak isto nemožno testamentu nič podstatné vytknúť. Niektoré dielčie gramatické chyby
(vynechanie písmena, dĺžňa, korekcie písmen) sa objavujú sporadicky a výnimočne, v tak dlhom texte
nie sú žiadnym patologickým znakom a najmä ich možno spozorovať aj v jeho iných písaných textoch,

napríkladvpohľadnicizrokuXXXX,aleďalšíchtextoch,pričomideopísomnostizeštedávnejšíchrokov.
Znalec uviedol, že z chorobopisu je zrejmé, že posledné týždne bol poručiteľ zoslabený, prijímal len
kašovitú stravu. Z toho možno odôvodnene dedukovať, že ak v tomto období vôbec bol schopný niečo
napísať, písmo by muselo mať podstatne zásadnejšie a vypuklejšie patologické známky, než je tomu vtomto konkrétnom prípade. Museli by byť prítomné výrazné trasy, písmo by muselo byť rozkúskované,
oveľa ťažkopádnejšie a oveľa pomalšie s výraznejšími opravami, ktoré by sa nedarili a boli by oveľa
väčšie deformácie jednotlivých písmen a spôsobu spájania.

Po vrátení veci súd doplnil znalecké dokazovanie doplnkom č. 1 k znaleckému posudku č. X/
XXXX, ktorý vyhotovil V.. R. I.. Doplnenie znaleckých posudkov znalcov W. a W. bolo z dôvodu ich
vyčiarknutia zo zoznamu znalcov nemožné. Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky podaním
zo dňa XX.XX.XXXX oznámilo súdu, že znalec R.. V. W. bol vyčiarknutý zo zoznamu znalcov ku

dňu XX.XX.XXXX a PhDr. W. W. bola ku dňu XX.XX.XXXX odvolaná z funkcie znalkyne v odbore
písmoznalectvo, odvetvie ručné písmo.

Súd uložil účastníkom, aby sa zhodli na porovnávacom materiáli, ktorý bol nepochybne vyhotovený
poručiteľom. Znalcovi bol tak predložený porovnávací materiál, ktorí odsúhlasili žalobcovia, ako
stopercentne vyhotovený poručiteľom a s týmto súhlasila aj žalovaná. V spise sa tento porovnávací

materiál nachádza na č. l. XXX až XXX. Znalec uvádza, že sporný podpis má morfológiu, teda
tvarovanie, zhodné s desiatkami pravých - porovnávacích podpisov poručiteľa, ktorých koncovka
podpisu je zakončená zvislou výraznou základnou čiarou smerom dole. Z niekoľkých desiatok takýmto
spôsobom napísaných koncoviek podpisu znalec v znaleckom posudku č. X/XXXX vybral iba 8 práve
tých porovnávacích podpisov. Podľa znalca ide o veľkú skupinu podpisov s takouto koncovkou podpisu.

Druhú skupinu pravých - porovnávacích podpisov poručiteľa tvorí niekoľko desiatok podpisov, ktoré majú
odlišné tvarovanie koncovky podpisu. Charakteristickým grafickým prejavom tejto koncovky podpisu je
veľká, široká a plytká arkáda, ktorá tvorí záver podpisu. V podstate ide o akýsi skrátený podpis. Znalec
preto uvádza, že nie je možné akceptovať tvrdenie žalobcov, že podpis poručiteľa na závete nie je
pravým, a to predovšetkým pre jeho záverečnú časť, ktorá sa v čase podpísania závetu, ale ani predtým

a potom pri podpise nevyskytovala. Znalec uviedol, že pri skúmaní nezistil, že by poručiteľove podpisy
niekto napodobňoval, resp. falšoval.

Znalec v závere znaleckého posudku uvádza, že podpis Y. na holografickom závete zo dňa XX.XX.XXXX
je vlastnoručným podpisom poručiteľa W.. V. Y.. Ďalej uvádza, že závet bol podpísaný dňa XX.XX.XXXX,

teda v deň, ktorý je uvedený v závete.

Podľa § 476 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), poručiteľ môže závet buď napísať vlastnou
rukou, alebo ho zriadiť v inej písomnej forme za účasti svedkov alebo vo forme notárskej zápisnice.

Podľa § 476 ods. 2 OZ, v každom závete musí byť uvedený deň, mesiac a rok, kedy bol podpísaný,
inak je neplatný.

Podľa § 476a OZ, vlastnoručný závet musí byť napísaný a podpísaný vlastnou rukou, inak je neplatný.

Podľa § 37 ods. 1 OZ, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je
neplatný.

Podľa § 37 ods. 2 OZ, právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné, je neplatný.
Podľa § 37 ods. 3 OZ, právny úkon nie je neplatný pre chyby v písaní a počítaní, ak je jeho význam

nepochybný.

Podľa § 38 ods. 1 OZ, neplatný je právny úkon, pokiaľ ten, kto ho urobil, nemá spôsobilosť na právne
úkony.

Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 40 ods. 1 OZ, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda
účastníkov, je neplatný.

Podľa § 479 OZ, maloletým potomkom sa musí dostať aspoň toľko, koľko robí ich dedičský podiel zo
zákona, a plnoletým potomkom aspoň toľko, koľko robí jedna polovica ich dedičského podielu zo zákona.
Pokiaľ tomu závet odporuje, je v tejto časti neplatný, ak nedošlo k vydedeniu uvedených potomkov.Podľa § 132 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.), dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy,
a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na

všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.

Súd doplnil dokazovanie oboznámením s dedičským spisom, pričom zistil, čo je predpokladaným
predmetom dedičstva. Taktiež bol dopočutý svedok K., pričom v jeho výpovedi sa objavili rozpory
predovšetkým v tom, že svedok tvrdil, že mu boli núkané peniaze za krivú svedeckú výpoveď, pričom v

predchádzajúcej výpovedi uviedol, že na krivú výpoveď navádzaný nebol, resp. že navádzaný bol, ale
peniaze mu núkané neboli. Taktiež v trestnom spise bolo vyšetrovateľkou zaznamenané, že svedkovi má
podsúvať jeho vyjadrenia tretia osoba. Vzhľadom na tieto rozpory súd neprihliadal na výpoveď svedka
K., keďže ju nepovažoval za dôveryhodnú.

Súd taktiež doplnil dokazovanie doplnkom k znaleckému posudku V.. I., ktorý ako jediný znalec z tých,

ktorí už skôr znalecké posudky vyhotovovali, ostal zapísaný v zozname znalcov. Súd od účastníkov
zabezpečil nepochybne pravé podpisy poručiteľa, pričom znalec vychádzal z týchto podpisov. Znalec
v závere znaleckého posudku uviedol, že podpis Y. na holografickom závete zo dňa XX.XX.XXXX je
vlastnoručným podpisom poručiteľa W.. V. Y.. Ďalej uviedol, že závet bol podpísaný dňa XX.XX.XXXX,
teda v deň, ktorý je uvedený v závete.

Súd poukazuje na to, že žalobcovia v prípade, ak závery znaleckých posudkov nezodpovedali
predstavám žalobcov, spochybňovali znalcov, ich znalecké posudky, kvalifikáciu a hodnovernosť.
Obdobne to bolo aj pri znalcovi PhDr. R. Q.. Ide o jedného z dvoch znalcov s kvalifikáciou klinická
psychológia dospelých a písmoznalectvo, pričom sami žalobcovia navrhli súdu jedného z týchto dvoch

znalcov ako znalca ustanoviť. Po tom, čo závery znaleckého posudku nekorešpondovali s predstavou
žalobcov, spochybňovali jeho hodnovernosť a žiadali ustanoviť druhého znalca. Súd poukazuje na
to, že žalobcovia spochybňovali znalecké posudky, ktoré im nevyhovovali aj z dôvodu nevhodného
porovnávacieho materiálu s tým, že znalec predovšetkým použil porovnávací materiál, ktorý nemohol
so stopercentnou istotou podľa žalobcov byť listinou, ktorú podpisoval poručiteľ a tiež z dôvodu, že

porovnávací materiál bol zo značne dlhého obdobia, ktoré nekorešpondovalo s obdobím, v ktorom
mal byť závet napísaný. Znalecké posudky, ktoré žalobcom vyhovovali, hoci boli postihnuté rovnakou
„vadou“, žalobcovia nijako nenapádali. Súd poukazuje na to, že tak znalec B.. X. Q. v trestnom konaní,
ako aj znalci W. a W. použili porovnávací materiál z obdobia dávno pred tým, než mal byť závet spísaný.

Procesný postup súdu vo vzťahu k ustanoveniu znalca alebo upusteniu od znaleckého dokazovania je
výlučne na úvahe súdu a to, že v priebehu konania je upustené od nariadeného znaleckého dokazovania
a následne z vývoja veci súd znalecké dokazovanie nariadi, nijako nespochybňuje hodnovernosť
ustanovených znalcov, keďže o tom, či sú ustanovení, prípadne odvolaní nijako nerozhodujú.

Čo sa týka výpovede svedka O., aj keby jeho tvrdenia boli pravdivé, teda že žalovaná podpisovala
určité dokumenty za poručiteľa, čo ale preukázané nebolo, keďže žalovaná toto jednoznačne popierala
a iné dôkazy žalobcovia neprodukovali, nijako to nepreukazuje, že by podpis na závete nebol podpisom
poručiteľa. Vzhľadom na doplnené znalecké dokazovanie a podpisy poručiteľa, ktoré odobrili sami
žalobcovia a z ktorých vychádzal znalec, je potom nepochybné, že posledné znalecké dokazovanie bolo

vykonané len z podpisov poručiteľa.

Sami žalobcovia potvrdili, že samotný text závetu písal nepochybne ich otec. Súd mal za to, že vzhľadom
na rozsiahlosť textu a ako tvrdili žalobcovia vzhľadom na silnú osobnosť ich otca, nebolo možné ho
prinútiť k napísaniu tak rozsiahleho textu bez toho, aby s tým pisateľ, teda poručiteľ, naozaj súhlasil.

Znalec B.. R. Q. mal za to, že aj drobné chyby v písaní nepreukazujú, že by bol text písaný tesne pred
smrťou poručiteľa. V tom prípade by bol text s oveľa väčšími chybami, písaný pomalšie a s väčším
trasom. Obdobné chyby a ich opravy sa vyskytujú aj v súkromnej korešpondencii poručiteľa, čo bolo
preukázané práve touto korešpondenciu zo skoršieho obdobia. Teda ani existencia drobných chýb a ich
opravy nijako nepreukazujú, že by text závetu mal byť napísaný neskôr ako v roku XXXX.

Súd opätovne poukazuje na výpoveď svedkýň, ktoré boli pri podpise závetu a tento zároveň podpísali.
Súd nevidel rozpor vo výpovedi svedkyne K., ktorý žalobcovia videli v tom, že na stretnutie ju mal
volať poručiteľ, resp. jeho svokra, keďže svedkyňa uviedla, že ju zavolal poručiteľ prostredníctvomsvojej svokry. Súd v tom nevidí nič rozporné a podľa súdu preto nie je dôvod v žiadnom prípade
spochybňovať výpoveď svedkyne. Drobné rozdiely, ktoré v jej výpovedi existujú, súd pripisuje uplynutím
dlhého času medzi výpoveďami a spísaním závetu, teda spornou udalosťou a taktiež vzhľadom na

jej vek a zdravotný stav. Svedkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že bola prítomná v čase spísania
tohto vlastnoručného (holografického) závetu. Videla ako nebohý závet prepisuje z konspektu. Tento
závet následne spolu s nebohou svedkyňou S. Š. aj vlastnoručne podpísala. Čo sa týka podpisu
svedkyne, znalecké posudky potvrdili pravosť podpisu, jedine znalec W. ho spochybnil. Súd nebral
do úvahy tento znalecký posudok, keďže znalec sám získaval od probantov skúšky písma, resp.

podpisov, prípadne si sám iným spôsobom zadovážil porovnávací materiál, čo je však neprípustné.
Znalec nemôže sám vstupovať do priamej komunikácie s niektorou zo zainteresovaných osôb, tak ako
to urobil znalec v prípade skúšok písma svedkyne K.. Krajský súd uviedol, že ak je rozpor vo viacerých
posudkoch, podstatný dôkaz má byť svedecká výpoveď. Výpoveď svedkyne K. je tak podľa súdu jeden z
rozhodujúcich dôkazov preukazujúcich napísanie závetu v čase, aký je na ňom uvedený a preukazujúci
jeho podpísanie poručiteľom.

Skutočnosť, že závet bol spísaný v roku XXXX, potvrdzuje aj svedkyňa W., ktorá taktiež bola v konaní
vypočutá. Súd poukazuje na skutočnosť, že ide o holografický závet, teda vlastnoručne napísaný, pre
ktorého platnosť poručiteľ nepotrebuje prítomnosť dvoch svedkov. Napriek tomu títo svedkovia podľa
súdu pri spísaní závetu boli prítomní a išlo o svedkov spôsobilých k tomu, aby podpísali predmetný

závet. Skutočnosť, že závet nebol napísaný a podpísaný tesne pred smrťou poručiteľa, tak ako to tvrdili
žalobcovia, mal súd preukázané hlavne z výpovedí svedkýň K. a W., ako aj zo znaleckého posudku B..
R. Q. a doplnku znaleckého posudku znalca I..

Súd zároveň poukazuje na to, že hoci znalci dávali rozporné vyjadrenia k tomu, či podpis poručiteľa je

pravým podpisom, všetci sa zhodli na tom, že v podstatnej časti je podpis nepochybne pravým, rozporná
je len záverečná koncovka podpisu a od tejto záverečnej koncovky a toho, aký význam jej pripísali
znalci, potom odvádzali aj svoj záver. Súd hodnotí dôkazy jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach.
Súd vychádzal aj z toho, že sa vyskytujú niektoré rozdielne znaky aj v samotných nesporne pravých
ukážkach podpisov poručiteľa. Rozdiely v podpisoch poručiteľa sa vyskytli aj v čase, kedy žalovanú

ešte ani nepoznal, resp. s ním nespolupracovala. V žiadnom prípade teda nemohla napodobňovať
podpis poručiteľa. Zistený rozdielny znak je vysvetliteľný situáciou, v ktorej sporný podpis vznikol, ako aj
tendenciou pisateľa obohacovať kurzívne písmo, najmä pri tvarovaní diakritických znamienok kľučkami,
resp. malými slučkami. Súd zároveň poukazuje na to, že ak by falšovateľ takmer identicky sfalšoval
podpis poručiteľa, z akého dôvodu by nezvládol koncovú časť sporného podpisu, keďže prevažná časť

jeho nesporne pravých ukážok podpisov má ďaleko jednoduchšiu a ľahšie napodobiteľnú koncovú časť.
Takéto konanie falšovateľa by bolo absolútne nelogické. Logickým sa však javí to, že poručiteľ tým, aký
dokument práve spísal a aký význam mu chcel dať, vyhotovil podpis a záver zdôraznil práve netypickou
koncovkou. Súd potom zistenému rozdielnemu znaku nepripísal takú hodnotu, na základe ktorej by bolo
možné spochybniť pravosť sporného podpisu.

Vykonaným pôvodným dokazovaním a doplneným dokazovaním tak na Krajskom súde, ako aj opätovne
na súde 1. stupňa mal súd za jednoznačne preukázané, že predmetný závet spĺňa náležitosti, ktoré má
mať vlastnoručne napísaný závet v súlade s ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Podľa súdu bol
závet napísaný W.. V. Y., teda poručiteľom, v súlade s § 37 Občianskeho zákonníka, teda slobodne,

vážne, určite a zrozumiteľne. Taktiež bol napísaný v súlade s § 38 Občianskeho zákonníka osobou
spôsobilou na právne úkony, ktorá nekonala v duševnej poruche. Závet bol spísaný v zákonom
stanovenej forme. Súd má za to, že tento závet spísal nebohý V. Y.Á.. Pri hodnotení dôkazov súd nebral
do úvahy ani znalecký posudok znalkyne W., ktorá nezodpovedala otázky súdu a jednoznačne sa v
závere nevyjadrila. To, že text závetu napísal poručiteľ, nespochybňovali ani žalobcovia.

Vo veci bolo spolu s trestným konaním, ktoré s týmto konaním súvisí, vypracovaných šesť znaleckých
posudkov a ďalšie dodatky s rôznymi závermi. Žalobcovia navrhovali vykonať ďalšie znalecké
dokazovanie. Súd však ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania zamietol z dôvodu, že takýmto
spôsobom by v konaní mohli byť navrhnutí všetci znalci z daného odboru v Slovenskej republike. Súd

mal za to, že doteraz ustanovení znalci súdu dostatočne ozrejmili odbornú stránku veci a vypracované
znalecké posudky postačujú na rozhodnutie vo veci. Súd opätovne poukazuje na názor Krajského
súdu, ktorým je súd 1. stupňa viazaný, že pri rôznosti záverov znaleckých posudkov môže svedeckávýpoveď predstavovať rozhodujúci dôkaz. Za tento rozhodujúci dôkaz súd považuje výpoveď svedkyne
K.. Vzhľadom na vyššie uvedené preto súd žalobu zamietol.

Na záver už len súd uvádza, že dôvodom pre spísanie závetu poručiteľa bola jeho snaha ochrániť
manželku pred hnevom a útokmi žalobcov po jeho smrti. Hoci spísaním závetu sa poručiteľ snažil
ochrániť rodinu, teda nielen svoju manželku, ale aj synov a ich matku, od prípadných sporov, je zrejmé,
že sa mu to nepodarilo a nevyjasnené vzťahy poručiteľa a žalobcov sa premietli do tohto sporu. Súd
oboznámil účastníkov s dedičským spisom, teda je im známe, čo by malo byť predmetom dedičstva.

Účastníci, najmä žalobcovia, by si preto mali zamyslieť, či dôvodom pre toto konanie je skutočne len
dedičstvo, alebo aj niečo iné. Ak to nie je len dedičstvo, potom musí súd konštatovať, že tento súdny spor
to nevyrieši. Riešenie bolo možné len za života poručiteľa. Ak teda žalobcovia deklarovali svoj pozitívny
vzťah k otcovi a to, že si ho vážili, mali by si vážiť a rešpektovať aj jeho rozhodnutie s kým chcel žiť,
napriek tomu, že tým spôsobil rozpad ich rodiny. Je tu tiež legitímna otázka na žalobcov, či by si ich otec,
poručiteľ, po osemnástich rokoch už nezaslúžil, aby mal ukončené dedičské konanie.

Podľa § 151 ods. 3 O.s.p., v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania
alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania
rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa nepoužije.
Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od

právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

O trovách konania a trovách štátu súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu

na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p ) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p., rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená po nadobudnutí jeho

vykonateľnosti, je možné podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.