Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, June 6, 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/367/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7813203622
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Slebodník

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7813203622.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Slebodníka a sudcov JUDr.

Slávky Zborovjanovej a JUDr. Andreja Šalatu, vo veci žalobcu CD Consulting s.r.o., 110 00 Praha 1,
Politických vězňů 1272/21, IČO: 26 429 705, zast. Fridrich Paľko, s.r.o., Bratislava, Grösslingova 4, IČO:
36 864 421, proti žalovanej L. W., H.. M., A.. X.XX.XXXX, X. XX, o uplatnenie pohľadávky 321,31 € s
prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku 4C/389/2013-104 z 11.3.2016 Okresného súdu Rožňava

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.
Stranám sporu sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1.Súd prvej inštancie (ďalej len súd) rozsudkom rozhodol, že žalobu žalobcu zamieta, zastavuje konanie
o zaplatenie 0,19 % denného zmenkového úroku, nepriznáva žiadnemu z účastníkov právo na náhradu

trov tohto konania.

2.V odôvodnení rozsudku o. i. uviedol, čoho sa žalobca podanou žalobou domáhal a ako ju skutkovo a
právne odôvodnil. Konštatoval, že rozsudkom 4C/389/2013-44 z 24.1.2014 žalobu žalobcu zamietol a
nepriznal žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania, že tento rozsudok napadol odvolaním
žalobca a Krajský súd v Košiciach uznesením 5Co/497/2014-81 z 15.7.2015 zrušil rozsudok a vrátil
vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolací súd mal zato, že súd prvej inštancie nepoužil

správny právny predpis (Občiansky zákonník a zákona č. 258/2001 Z.z.) a správne použitý predpis
(zákon 191/1950 Sb. a nariadenie č. 861/2007) nesprávne vyložil a na daný skutkový stav ich nesprávne
aplikoval. Ďalej uviedol, že žalobca poukázal na to, že ako indosatár je nadobúdateľ všetkých práv zo
zmenky, ktorú vystavila žalovaná 24.11.2008 na zmenkovú sumu 321,31 €, pričom sa zaviazala aj k
úhrade zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne od 27.10.2009. Indosovaná zmenka je vistazmenkou
opatrenou doložkou na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia. Do jej textu bol poňatý záväzok
žalovanej zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad zmenkového veriteľa zmenkovú sumu spolu s

0,25 % denným úrokom od 27.10.2009. Za miesto splatenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového
veriteľa. Indosant predložil zmenku k zaplateniu, pričom vystaviteľ doposiaľ zaplatil 0,00 € na zmenkovú
sumu a 0,00 € na úroky. Keďže zmenková listina je opatrená doložkou „bez protestu“, indosant nenechal
vyššie uvedené skutočnosti zistiť verejnou listinou. Žalobca žiadal, aby súd podľa článku 7 nariadenia
Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 vydal rozsudok, ktorým uloží žalovanej do troch
dní uhradiť žalovanú zmenkovú istinu s príslušenstvom. Žalobca nežiadal nariadiť pojednávanie a k
žalobe pripojil listinné dôkazy a to výpis z obchodného registra a originál zmenky vystavenej žalovanou

zo dňa 24.11.2008 na zmenkovú sumu 321,31 €. Na výzvu súdu, aby žalobca predložil zmluvu o
úvere uzavretú medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou, žalobca uviedol, že poskytol súdu
dostatočne jasné a primerané informácie o uplatnenej pohľadávke, ktorá je založená na zmenkových
nárokoch vyplývajúcich z platnej zmenky. Žalobca predložil súdu originál zmenky a zmenkové informáciepreniesol žalobca presne do návrhu na uplatnenie pohľadávky a preto neostáva z jeho strany, čo
doplniť alebo opraviť. Žalobca k doručenému listinnému dôkazu - úverovej zmluve so všeobecnými
podmienkami uviedol, že predmetom konania je výlučne zmenka a nie iný záväzkový právny vzťah.

Záväzky zo zmenky, aj keď vznikli z konkrétnych zmluvných záväzkov, sú záväzkami samostatnými a
preto nie sú závislé na úverovom vzťahu. Súd je oprávnený skúmať len to, či zmenka obsahuje všetky
náležitosti, ktoré sa musia pre jej platnosť zo zákona povinne do nej uviesť, nie však podmienky jej
vystavenia a ani jej neprípustnosť. Konštatoval, že žalobca zobral žalobu späť čiastočne o 0,19 %
denný zmenkový úrok a v tejto časti navrhol konanie zastaviť. Žalovaná v súlade s čl. 5 nariadenia

Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach
s nízkou hodnotou sporu (ďalej len nariadenia č. 861/2007), nedoručila súdu odpoveď na tlačivo C a
pripojenú žalobu. Počas konania žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu navrhla potvrdiť rozsudok, nakoľko
pri zmenke neboli splnené podmienky § 4 ods. 6 zákona 258/2001 Z .z. a preto je dohoda o vyplnení
zmenky neprijateľná zmluvná podmienka a zmenka je neplatná, nakoľko bola vystavená v rozpore so
zákonom. Na pojednávaní žalovaná nesúhlasila so žalobou, navrhla ju zamietnuť a trovy konania si

neuplatnila. Súhlasila s čiastočným späťvzatím žaloby a zastavením konania. Vykonal dôkazy v súlade
s čl. 7 ods.1 písm. b) v spojení s čl. 9 ods.1 až 3 nariadenia č. 861/2007 a to oboznámením sa so
Zmenkou z 24.11.2008, ako aj so Zmluvou o úvere z 24.11.2008 uzavretou medzi predchodcom žalobcu
Pohotovosť s.r.o. Bratislava a žalovanou vrátane všeobecných podmienok poskytnutia úveru pripojením
fotokópie zo spisu Okresného súdu Rožňava 9Er/376/2010. Reprodukoval údaje zo zmenky, uviedol čo

zistil zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXX uzavretej medzi Pohotovosť s.r.o. Bratislava, IČO: 35807598 a
žalovanou 24.11.2008 a na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie
je dôvodná a preto ju zamietol.
Zistil, že podaná žaloba spĺňa podmienky na konanie v zmysle nariadenia Európskeho parlamentu a
Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach z nízkou hodnotou sporu,

nakoľko žalobca je obchodnou spoločnosťou so sídlom na území Českej republiky a žalovaná je fyzickou
osobou, ktorá má bydlisko na území Slovenskej republiky. Predmetom konania je cezhraničný spor,
pričom hodnota nepresahuje 2000 € bez príslušenstva, čo je v súlade s článkom 2 a 3 citovaného
nariadenia č. 861/2007, že predmetom konania je spor zo zmenky. Zmenka bola vystavená podľa
slovenského práva s miestom vystavenia i platobným miestom nachádzajúcim sa na území SR. V

prvom rade posúdil platnosť zmenky z hľadiska jej formálnych náležitostí vyžadovaných zákonom č.
191/1950 Sb. - Zákon zmenkový a šekový. Predložená zmenka je vlastnou zmenkou, ktorá je upravená
v článku 1 druhej časti zákona č. 191/1950 Sb. citoval znenie § 75, § 77 ods.1,2,3, § 5 ods.1,2,3,
§ 11 ods.1,2,3, § 48 ods.1, § 33 ods.1,2 a dospel k záveru, že predložená zmenka žalobcom mala
náležitosti podľa § 33 ods. 1 zákona 191/1950 Sb. Podotkol, že žalobca nenavrhol vydať zmenkový

platobný rozkaz, ale rozsudok a preto v tomto konaní nemohol vychádzať len zo zmenky ako jediného
listinného dôkazu svedčiaceho o oprávnenosti uplatnenej pohľadávky a zároveň posúdil uplatnený
nárok aj v súvislosti s právnou úpravou viažucou sa na ochranu spotrebiteľa z dôvodu, že predložená
zmenka bola vystavená ako súčasť zmluvy o úvere uzavretou medzi právnym predchodcom žalobcu
a žalovanou. Právna konštrukcia indosácie zmenky s využitím tretej osoby (indosatára) umožňuje od

žalovanej ako spotrebiteľa vymôcť jednak plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky a jednak plnenie
úrokov a poplatkov v rozpore s povinnosťou poskytovateľa úveru uvádzať v zmluvách ročnú úrokovú
sadzbu a RPMN. Nie je možné totiž prehliadať možné zneužitie zmenkového inštitútu v neprospech
jednejzmluvnejstrany.Keďžezmenkabolavystavenážalovanouvsúvislostisuzavretouspotrebiteľskou
zmluvou o úvere, súd ex offo preskúmal zmluvné podmienky a dospel k záveru, že v oboznamovanej

zmluve sa jedná o neprijateľné zmluvné podmienky v časti vypĺňacieho práva zmenky a preto bez
platnej dohody o vypĺňacom práve nemôže byť platná zmenka. V slovenskom právnom poriadku platí
ustanovenie § 5b zákona 250/2007 Z.z., ktoré ukladá orgánu rozhodujúcemu o nároku zo spotrebiteľskej
zmluvy prihliadať aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho
voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré

bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné,
aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. Naviac zdôraznil, že od 23.12.2015 je účinný zákon
č. 438/2015 Z.z., ktorým sa zmenil a doplnil aj zákon č. 191/1950 Sb. v znení neskorších predpisov a
podľa § 17 ods.2 zák. 191/1950 Sb. v konaní, v ktorom sa uplatňuje alebo vymáha nárok zo zmenky,
sa z úradnej povinnosti prihliada na skutočnosti odôvodňujúce námietky podľa odseku 1, ktoré by ten,

kto je žalovaný zo zmenky, mohol uplatniť, ak jeho zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so
spotrebiteľskou zmluvou. V prípade spotrebiteľských zmeniek, o ktorú sa jedná aj v prejednávanej veci,
je povinnosťou súdu ex offo prihliadať na námietky, ktoré by mohol vzniesť spotrebiteľ, a to aj v prípade,
že sa ich sám nedovoláva. Táto povinnosť súdu je zákonom upravená a vyššie citované ustanovenie máprocesnoprávny charakter, nakoľko upravuje procesnú činnosť súdu a vzťahuje sa aj na konania začaté
na súde pred účinnosťou novely č. 438/2015 Z.z. V danom prípade postupoval podľa Občianskeho
súdneho poriadku, Občianskeho zákonníka a z. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, v súlade

so Smernicou Rady 93/13/EHS z 05. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
smernicou 2008/48/EHS o zmluvách o spotrebiteľskom úvere, smernicou 2005/29/ES o nekalých
obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu a citoval znenie čl. 2 písm.
a), čl. 3 ods. 1 a 2 smernice 93/13/EHS, § 121 O. s. p., § 52 ods.1,2, § 53 ods.1,2,4 písm. k), ods.5, §
54 ods.1,2, § 37 ods.1, § 39 O. z. a mal za to, že zmenka slúži ako zabezpečovací právny prostriedok

zo spotrebiteľského vzťahu, pričom v rozsudku Európskeho súdneho dvora sp.zn. C - 419/2011 zo
14.3.2013 (Česká sporiteľňa a.s. proti Geraldovi Feichterovi) samotný Súdny dvor EÚ v konaní pri
uplatnení práva zo zmenky z úradnej moci skúmal postavenie žalovanej ako spotrebiteľa. Podľa záverov
tohto rozhodnutia napriek tomu, že v danom prípade sa jedná o vzťah uplatnený na základe zmenky
ako abstraktného cenného papiera, je povinnosťou súdu skúmať postavenie žalovanej ako spotrebiteľa.
Dohoda o vyplnení zmenky je obsiahnutá vo všeobecných podmienkach poskytnutia úveru, teda jej

obsah a ani konkrétne znenie nebolo so spotrebiteľom individuálne dohodnuté. K samotnému vyplneniu
zmenky teda veriteľ ako remitent pristúpil až v príčinnej súvislosti so zosplatnením celého dlhu, pričom
k zosplatneniu dlhu došlo z dôvodu neplnenia zmluvných záväzkov zo strany spotrebiteľa. Dojednanie
dohody o vyplnení zmenky súd považuje za podmienku, ktorá je v zmysle čl. 2 písm. a) v spojení s
ustanovením prílohy ods. 1 písm. e) smernice 93/13/EHS výslovne nekalá, nakoľko ide o podmienku,

ktorej účinkom a dôsledkom by bolo priznanie za neplnenie záväzku zo strany spotrebiteľa neprimerane
vysokého príslušenstva pohľadávky - zmenkový úrok 0,25 % denne. Zmluvné dojednanie - dohodu o
vyplnení zmenky súd považuje za také dojednanie, ktoré umožňuje v rozpore s § 53 ods.4 písm. k)
O. z. požadovať od spotrebiteľa neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho
záväzku. Takéto zmluvné dojednanie predstavuje neprijateľnú podmienku uvedenú v spotrebiteľskej

zmluve. Podľa § 54 ods.5 O. z. neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú
neplatné. Sadzba zmenkového úroku 0,25 % denne predstavuje 91,25 % ročne, čo je podľa názoru
súdu v rozpore s dobrými mravmi. Z uvedeného vyplýva, že pri vystavení neúplnej zmenky s úrokom
0,25 % denne, ide o obchádzanie uvedeného zákonného ustanovenia so zámerom získať v prípade
porušenia zmluvných povinností dlžníka sankčné plnenia v neprimeranej výške. Dospel k záveru, že

dohoda o vyplnení zmenky, obsiahnutá vo všeobecných podmienkach poskytnutia úveru, je právnym
úkonom obchádzajúcim zákon, ktorý je v zmysle § 39 O. z. absolútne neplatný a preto sankčný úrok
vpísanývzmenkevovýške0,25%dennespôsobujeneplatnosťzmenky.Zistil,ževyššieoboznamovaná
úverová zmluva neobsahuje zákonné náležitosti v zmysle § 4 ods.2 písm. h), i), j), k) zákona č. 258/2001
Z.z. V zmluve totiž absentuje ročná úroková sadzba a RPMN, priemerná hodnota RPMN a rozpis splátok

a preto v súlade s § 4 ods.3 zák. č. 258/2001 Z.z. sa považuje úver za bezúročný a bez poplatkov. Z
toho vyplýva, že spoločnosť Pohotovosť s.r.o. Bratislava mala nárok na vrátenie úveru vo výške 165,97
€ a nie sumy 326,63 €. Preto nemohla byť ani uvedená správna dlžná suma na zmenke vo výške
321,31 €. Naviac zmenka je v rozpore s § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z. z., nakoľko príslušenstvo
v zmenkovej sume môže byť vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru a

teda maximálna výška zmenkovej sumy môže byť v sume 215,76 €, pričom v zmenke je až 321,31 €.
Súd poukázal aj na spoločné stanovisko občianskoprávneho kolégia a obchodného kolégia Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky č. 93 uverejnené v Zbierke stanovísk 8/2005. Výrok o čiastočnom zastavení
konania o zmenkovom úroku sa opiera o § 96 ods.1 O. s. p. a výrok o trovách konania sa opiera o §
142 ods.1 O. s. p. a neúspešnému žalobcovi nevzniklo právo na náhradu trov tohto konania a úspešná

žalovaná si trovy konania neuplatnila.

3.Proti rozhodnutiu podal žalobca v celosti v zákonnej lehote toto o d v o l a n i e z dôvodu, že
a) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci [§ 205 ods.2
písm. b) O. s. p.]; b) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 O. s. p. - účastníkovi konania

sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom [§ 205 ods.2 písm. a) O. s. p. v spojení s §
221 ods. l písm. f) O. s. p.]; c) rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
[§ 205 ods.2 písm. f) O. s. p.]. K dôvodom odvolania bližšie uviedol: 1. súd v odôvodnení svojho
rozhodnutia uvádza, že vo veci vykonal dokazovanie o.i. oboznámením sa s úverovou zmluvou, a
ďalšími listinnými dôkazmi. On a podľa dostupných informácií ani žalovaný však dokazovanie úverovou

zmluvou, či ďalšími listinnými dôkazmi nenavrhli. 2. Podľa §120 OSP dokazovanie v sporovom konaní je
ovládané prejednacou zásadou, čo znamená, že súd vychádza len zo skutočností tvrdených účastníkmi
a vykonáva len tie dôkazy, ktoré účastníci navrhli. Prejednacia zásada úzko súvisí s povinnosťou
tvrdenia a dôkaznou povinnosťou, ktoré účastníkom sporového konania vyplývajú z § 79 ods.1 a§ 101 ods.1 OSP. Povinnosť tvrdenia znamená, že účastník musí uviesť skutkové tvrdenia jasne,
úplne a zrozumiteľne, aby súd vedel na základe akých okolností účastníkovi vyplýva jeho právo alebo
povinnosť. Ak účastník splní svoju povinnosť tvrdenia, hovorí sa, že uniesol bremeno tvrdenia. 3. On

predložil súdu ako dôkaz o svojich nárokoch platnú zmenku, ktorou, keďže táto spĺňa všetky formálne
a materiálne náležitosti predpokladané zákonom č. 191/1950 Sb. (Zákon zmenkový a šekový) dokázal
jasne, úplne a zrozumiteľne svoje právo na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva. Voči forme
a obsahu zmenky zo strany žalovaného žiadnych námietok nebolo a preto neexistovala okolnosť,
ktorá by odôvodňovala vykonanie ďalších dôkazov nevyhnutých pre rozhodnutie vo veci. 4. §120 ods.1

OSP in fine síce súdu umožňuje, aby v sporovom konaní vykonal aj iné dôkazy ako tie, ktoré navrhli
účastníci konania, avšak tento postup je možné využiť len výnimočne, ak je vykonanie nenavrhnutých
dôkazov nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci; a nevykonanie nejakého dôkazu môže byť príčinou toho,
že súd nemôže rozhodnúť; Potreba vykonať ďalšie dôkazy musí vyplynúť zo samotného doterajšieho
dokazovania (z doterajších prednesov účastníkov a vykonaných dôkazov). V danej veci súd mohol
a mal rozhodnúť o práve na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva len z predloženej zmenky.

Z uskutočnených prednesov sporových strán počas písomnej fázy konania (koncentračný zásada v
zmysle čl.5 Nariadenia) a vykonaného dokazovania vedeného na základe návrhov sporových strán,
nevyplynula potreba vykonať ďalšie nenavrhnuté dôkazy. Považoval za potrebné uviesť, že súd musí
k otázke vykonania iných ako účastníkmi navrhnutých dôkazov pristupovať vyvážene, aby nedošlo k
narušeniu rovnosti strán v spore. Svoj postup musí v odôvodnení rozhodnutia náležíte zdôvodniť. V

danom konaní svoj postup súd vôbec nezdôvodnil. 5. Predpokladom vydania rozsudku v tomto konaní
bolovýlučnepredloženieorigináluzmenky.Zmenkajelistinnýcennýpapier,ktorýinkorporujevlistineako
takej samo právo žalobcu. Vo vzťahu k navrhovateľovi ako indosatárovi je preto jediným legitimizačným
prostriedkom, ktorý nieje možné ničím iným nahradiť. Žalovaný mohol na základe čl.5 ods.3 a ods.6
Nariadenia vzniesť námietky voči zmenke, ak tak však neurobil, musia byť akékoľvek iné námietky

odmietnuté, a to zo dôvodu uplatnenia koncentračnej zásady konštruovanej Nariadením. Súd samotný
nie je legitimizovaný na to, aby postupom podľa ust. §120 ods.1 veta práva in fine OSP vznášal námietky
voči zmenke za žalovaného. Ak tak súd činil, ide o porušenie princípu kontradiktórnosti súdneho konania
a rovnosti účastníkov konania ako súčasti práva na spravodlivé súdne konanie. 7. Súd z vlastnej
iniciatívy, bez návrhu žalovaného a bez jeho legitímneho podnetu na jeho ťarchu vykonal dokazovanie,

ktoré údajne preukázalo charakter žalovaného ako spotrebiteľa. Žalovaný sa tejto obrany žiadnym
spôsobom nedovolával, uplatnenú pohľadávku nerozporoval, svojim konaním ju prakticky uznal. Súd
iniciatívne rozširoval okruh dokazovaných skutočností v tom smere, aby získal pre neho dostatočný
podklad pre zamietnutie návrhu na uplatnenie pohľadávky. Súd nevykonal žiadne dokazovanie nad
rámec navrhnutých dôkazov v prospech uplatnenej pohľadávky, teda neobjektívne podporil žalovaného

v tomto konaní. Navyše žalovaný o túto podporu nepreukázal žiadny záujem. Súd teda túto ochranu
žalovanému prakticky nanútil, bez jej vôle. 8. Uvedené správanie súdu je neprijateľné v právnom štáte,
predstavuje výrazný zásah do práva na spravodlivý súdny proces, ktoré je garantované či. 46 ods.1
Ústavy SR, ako aj článkom 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. 9. Súd navyše
pri vydávaní rozhodnutia vychádzal z podľa neho nesporných skutočnosti. Súd za nesporné považoval

to, že so spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o, uzatvorili zmluvu o úvere, ďalej že zmenka, ktorá je
predmetom tohto konania je zabezpečovacou zmenkou, že žalovaný uzatvorila zmluvu o úvere ako
spotrebiteľ. 10. Uvedené údajne nesporné skutočnosti však neboli tvrdením ani jedného z účastníkov
konania! Súd tieto údajne nesporné fakty vyabstrahoval z dokazovania, ktoré si sám navrhol. Také
skutočnosti jednoznačne nemožno považovať za nesporné. Žalovaný a ani on sa k týmto skutočnostiam

nikdy nevyjadrili, preto neexistuje spôsob, akým by súd mohol dospieť k nespornosti týchto skutočností.
V zmysle § 120 ods.3 OSP súd môže pri rozhodovaní vychádzať aj zo skutočností, ktoré nie sú medzi
účastníkmi sporné. Musí však ísť o tvrdenia účastníkov konania a nie o fabulované tvrdenie súdu,
ktoré nepotvrdí žiadny účastník. Ak súd na týchto údajne nesporných skutočnostiach založil svoje
meritórne rozhodnutie, toto rozhodnutie nepochybne je postihnuté vadou, ktorá má za následok jeho

nesprávnosť. 11. Súd dospel k rozhodnutiu na základe aplikácie nesprávnych právnych predpisov, ako
aj nesprávnej interpretácii príslušných právnych predpisov a práva Európskej únie. 12.Súd v odôvodnení
rozsudku ďalej uvádza, že je názoru, že pre rozpor so zákonom spočívajúci v jeho obchádzaní je v
zmysle § 39 Občianskeho zákonníka neplatná dohoda o vyplnení zmenky, na základe ktorej spotrebiteľ
podpísal v prospech podnikateľa zmenku a preto aj z tohto dôvodu návrh zamietol. Zároveň súd uviedol,

že nakoľko „zmluva o úvere" uzatvorená medzi žalovanou a spoločnosťou POHOTOVOSŤ s.r.o. je
absolútne neplatná, súd tento návrh zamietol. 13. Uvádza, že súd zovšeobecňuje svoje tvrdenia. Súd
uvádza, že dochádza k zneužitiu postavenia voči žalovanému tým, že spoločnosť POHOTOVOSŤ s.r.o.
(právnypredchodcažalobcu)dalavystaviťpredmetnúzmenku,pričomnásledky(právneúčinky)zmenkynemohli byť vzhľadom na náročnú právnu úpravu zmenkového a šekového práva žalovanému známe
a jasné. Poukázal na to, že Krajský súd v Banskej Bystrici v rozhodnutí sp. zn. 43CoZm/18/2013
z 28.11.2013 uvádza, že súd pri svojom odôvodnení vychádza len zo zaužitej praxe súdu v iných

právne a skutkovo obdobných veciach. Týmto konaním nepochybne došlo k porušeniu základného na
spravodlivý súdny proces, ako aj odňatiu možnosti konať pred súdom. 15. On je majiteľom zmenky,
na základe indosamentu a nie je účastníkom akéhokoľvek spotrebiteľského vzťahu. Zmenka je bez
vád, ktoré by ju činili neplatnou, teda ide o platnú zmenku. Zmenka je samostatným abstraktným
záväzkom, neakcesorickej povahy. Nie je možné ju spájať, či podmieňovať inými okolnosťami, než sú

na zmenke uvedené. Prvostupňový súd sa aplikáciou príslušných ustanovení o zmenke upravených v
zákone č. 191/1950 Sb. (ďalej aj „ZŠZ") vôbec nezaoberal a ignoroval predmet sporu. 16. Je nevyhnutné
zdôrazniť, že predmetom konania je výlučne zmenka a nie iný záväzkový právny vzťah. On v konaní
uplatňuje bezpodmienečný záväzok žalovaného, že za zmenku zaplatí. Súd však vec posudzoval,
akoby išlo k bežný zmluvný záväzok, čo je neprípustné. 17. Súd predovšetkým ignoroval § 17 ZŠZ,
z ktorého citoval. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Obo 3/2008

z 22.10.2008, z ktorého citoval. 18. Z uvedeného vyplýva, že je síce prípustné za určitých okolností
uplatňovať tzv. kauzálne námietky voči nemu, avšak námietka musí byť vznesená zo strany žalovaného
a predovšetkým žalovaný v tejto situácii nesie dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení. Nie
je prípustné, aby túto úlohy a iniciatívu na seba (proti vôli žalovaného) prevzal súd a suploval aktivitu
žalovaného. Uvedené námietky majú hmotnoprávny charakter, preto v záujme zachovania rovnosti

strán, súd nieje oprávnený žalovaného na nich ani upozorniť (ust. §5 ods.1 OSP). 19.V danom prípade
následkom bolo nesprávne rozhodnutie vo veci - súd porušil poučovaciu povinnosť súdu prekročením
§5 ods.1 OSP, súd porušil ustanovenia o vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov, súd prihliadol
na skutočnosti a dôkazy na ktoré nebolo možné prihliadnuť, pretože nemali byť v sporovom konaní
vedenom podľa Nariadenia vykonané bez návrhu. Dôkaz: Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.

5Obo 3/2008 z 22.10.2008. 20. Považuje za potrebné obiter dictum vyjadriť sa aj k záveru súdu o
tom, že dohoda o vyplňovacom práve blanko zmenky by mala predstavovať neprijateľnú zmluvnú
podmienku pri poskytovaní spotrebných úverov. V tejto súvislosti poukazujeme na to, že samotný
zákon o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.z. pripúšťal, aby na zabezpečenie svojich nárokov zo
spotrebiteľského úveru bola vystavená zmenka. Limitovaná bola len výška zabezpečenia vo vzťahu k

aktuálnej výške dlhu v čase jej vyplnenia. Zmenka preto aj v prostredí spotrebiteľských úverov mohla
byť používaná. Zákon súčasne nelimituje použitie len istého druhu zmeniek, ani nevylučuje použitie
určitých doložiek a pod. Z uvedeného vyplýva, že prípustné sú akékoľvek zmenky, akékoľvek doložky
a zároveň aj blanko zmenky s úpravou vyplnenia zmenky v dohode o vyplňovacom práve. Súčasne
z formulácie § 4 ods.6 a použitia spojenia „v čase vyplnenia" ako aj zo slov „vyplnenú veriteľom",

je zrejmé, že zákonodarca pripúšťal, že zmenky budú vyplňované dodatočne po vystavení, pretože
inak by použil spojenie „v čase vystavenia", resp. by vylúčil vyplňovanie znenie zo strany veriteľa.
Z uvedeného preto vyplýva, že dohoda o vyplňovacom práve nemohla byť neplatná a nemohla byť
neprijateľnou zmluvnou podmienkou ani v prostredí spotrebiteľských úverov, pretože právna úprava
explicitne pripúšťala používanie blankozmeniek. 21. Súd ďalej uvádza, že zmenka je síce založená na

prísnej formálnosti zmenkových vzťahov a vo všeobecnosti sa neskúma kauza právneho vzťahu, avšak
v tomto prípade by došlo k porušeniu účastníkov s neužitím tohto inštitútu a to bez možnosti súdnej
kontroly. Prvostupňová súd poukázal na nález VI. US 457/2010 Ústavného súdu CZ. K tomu avšak
uvádza, že vo veci, ktorou sa zaoberal Ústavný súd CZ, došlo zo strany žalovaného k obrane - žalovaný
vzniesol námietky voči zmenkovému platobnému rozkazu. Okrem toho je nevyhnutné poukázať ja

na to, že v tomto prípade navrhovateľ/žalobca inicioval konanie o vydanie zmenkového platobného
rozkazu podľa vnútroštátneho práva Českej republiky. 22. V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia
súd poukazuje na rozsudok Súdneho dvora EÚ sp. zn.: C-419/2011 z 14.03.2013. Súd z tohto rozsudku
odvodzuje oprávnenie z úradnej moci skúmať postavenie žalovaného ako spotrebiteľa. 23. Uvedený
záver súdu však z predmetného rozsudku absolútne nevyplýva. V konaní C-419/2011 je riešená celkom

odlišná prejudiciálna otázka, než by sa mohla týkať tohto konania. Prejudiciálnou otázkou sa mala
vyriešiť existencia právomoci súdu konať, ak právomoc súdu je odvodená od charakteru žalovaného
ako spotrebiteľa. V tomto konaní niet sporu, či neistoty o právomoci súdu konať. Súd svoju právomoc
považoval za danú a žiadny z účastníkov právomoc nespochybnil. 24. Uvedený rozsudok sa zároveň
týka výkladu odlišných predpisov Európskej únie, než konajúci súd v tomto konaní aplikuje, resp. než

na aké súd aplikuje predmetný rozsudok. 25. Navyše v konaní C-419/2011 je celkom odlišný skutkový
základ veci, ktorý činí predmetný rozsudok neaplikovateľným na prejednávanú vec. Týmito podstatnými
skutkovýmiodlišnosťamisúi.a.,žesúdcharakterúčastníkakonaniaakospotrebiteľaneskúmalzúradnej
povinnosti (ako to uvádza prvostupňový súd vo svojom rozsudku), ale charakter účastníka pre určenieprávomoci súdu bol skúmaný na návrh žalovaného a zároveň predmetom konania C-419/2011 bol nárok
zo zmenky uplatnený priamo remitentom (prvým majiteľom) zmenky, pričom predmetom tohto konania je
nárok uplatnený zo strany indosatára. Uvedený rozdiel v osobách, ktoré zmenku uplatňujú má osobitný

význam v nadväznosti na možnosť vznášať a uplatňovať kauzálne námietky v súvislosti s ust. § 17
ZŠZ, ktoré prvostupňový súd celkom opomenul. 26. Súd dospel k záveru, že dohodnutý zmenkový úrok
vo výške 0,25 % denne je v rozpore s dobrými mravmi. 27. V tejto súvislosti je nevyhnutné uviesť, že
zmenku vystavil žalovaný. Túto dobrovoľne podpísal, pričom išlo o prejav jeho slobodnej vôle. Sadzba
zmenkového úroku je napísaná na zmenke a bola mu známa v čase vystavenia zmenky. Žalovaný teda

mal vedomosť o tom, že sadzba zmenkového úroku predstavuje 0,25% denne a s takouto sadzbou
zmenkového úroku jednoznačne súhlasil. 28. V tejto súvislosti je na mieste poukázať na rozsudok
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Obo 3/2008 z 22.10.2008, z ktorého citoval. 29. Poukázal aj na rozsudok
Nejvyššího soudu ČR z 22.8.2002 sp. zn.: 25 Cdo 1839/2000 (uverejnený v Sbírke soudních rozhodnutí
a stanovisek č. 59/2004). 30. V okolnostiach rozhodnutia súdu je potrebné poukázať predovšetkým na
nespornosť jeho záväzku za zmenku zaplatiť. Nespornosť záväzku žalovaného za zmenku zaplatiť sa

nepochybne vzťahuje na celý záväzok obsiahnutý na zmenke, zmenkový úrok nevynímajúc. Záväzok
žalovaného zaplatiť aj zmenkový úrok je tade platný a má byť priznaný v súdnom konaní. Zmenkový
úrok má byť priznaný o to viac, ak žalovaný žiadne námietky voči uplatnenej zmenke neformuloval. 31.
Zároveň poukázal na podporu svojich tvrdení na doterajšie rozhodnutia okresných súdov v skutkovo
a právne obdobných veciach navrhovateľa, v ktorých okresné súdy priznali nárok navrhovateľovi v

plnom rozsahu, a to konkrétne: Rozsudok Okresného súdu Lučenec z 13.2.2014, sp. zn.: 13C 88/2013,
Rozsudok Okresného súdu Revúca zo 6.3.2014, sp. zn.: 3C 8153/2013, Rozsudok Okresného súdu
Martin z 11.2.2014, sp. zn.: 8C 198/2013, z ktorých odôvodnení citoval. 32. Zároveň poukázal aj na
rozsudok Krajského súdu Nitra z 3.2.2010, sp. zn.: 5Co/16/2010. Vyššie uvedené závery potvrdzuje
uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn.: 10Co/79/2013 z 5.9.2013 a uznesenia Krajského súdu v

Banskej Bystrici, sp. zn.: 43CoZm/10/2013 z 21.11.2013, ktoré boli vydané v skutkovo a právne zhodnej
veci, ktorých tiež citoval. II. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu žiadal, aby odvolací súd
zmenilrozsudokOkresnéhosúduRožňavaz11.3.2016,sp.zn.:4C389-2013takženávrhunauplatnenie
pohľadávky v celom rozsahu vyhovie a prizná jemu náhradu trov odvolacieho konania vo výške: 24,90
€ bez DPH za podané odvolanie a 8,58 € bez DPH režijný paušál, a to všetko navýšené o DPH.

4.Podľa § 470 ods.1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti.

5.Podľa § 470 ods.2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia

účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

6.Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.1 CSP - na prejednanie odvolania nariadi
odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje
dôležitý verejný záujem) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods.1,2 CSP a rozsudok
ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods.1,2 CSP, lebo súd úplne zistil skutkový stav, správne ju
právne posúdil, odôvodnenie má podklad v zistení skutkového stavu a odvolací súd sa s odôvodnením

v celom rozsahu stotožňuje, pretože dôvody rozsudku sú správne, na čom nič nemení ani podané
odvolanie.

7.Súd rozhodnutie zruší, podľa § 389 ods.1 CSP len, ak a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v

takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v
konaní pred odvolacím súdom, c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci
nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo d) nejde
o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali.

8.Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie procesný postup alebo aj rozhodnutie súdu, v
dôsledku ktorého účastník nemôže uplatniť konkrétne procesné práva priznané mu O. s. p.9.Podľa ustálenej súdnej praxe inými vadami, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci sú všetky vady prejavujúce sa v chybnom postupe súdu prvej inštancie pri dokazovaní, v
nesprávnom posudzovaní procesných otázok, ktoré neboli predmetom samostatného rozhodovania, v

chybnom poučovaní účastníkov a v ďalších nedostatkoch v jeho činnosti, ku ktorým došlo v priebehu
konania alebo v súvislosti s rozhodovaním, pričom spôsobilým odvolacím dôvodom nie sú bez ďalšieho,
ale len vtedy, ak sú dôsledkom takého porušovania predpisov procesného práva, ktoré mohlo mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

10.Žalobcom v odvolaní uvedené skutočnosti neumožňujú záver, žeby mu bola odňatá možnosť konať
pred súdom a, žeby konanie na súde prvej inštancie bolo takou inou vadou postihnuté, preto tento
odvolací dôvod nie je daný.

11.Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na
zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci

podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii
práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak
použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne
ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu
pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania).

Keď je rozhodnutie súdu prvej inštancie tak po skutkovej, ako aj právnej stránke nesprávne, pričom
použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému
skutkovému stavu, v takom prípade je odvolací súd nútený konštatovať, že súd prvej inštancie nepoužil
správny právny predpis a ak súčasne nezistil riadne skutkový stav, musí také rozhodnutie iba zrušiť a
vec vrátiť súdu na ďalšie konanie.

12.Súd použil správny právny predpis, správne ho aj vyložil a na daný skutkový stav ho i správne
aplikoval, t. zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a
povinnostiach účastníkov konania, preto ani tento odvolací dôvod nie je daný.

13.K odvolaniu žalobcu je nutné konštatovať, že obsahuje tvrdenia a namietané dôvody, ktoré nie sú
napádanom rozsudku uvádzané a na základe ktorých nebolo rozhodnutie vydané.

14.Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku možno doplniť: Vzhľadom na to, že na zmenke
(fotokópia na č.l.4) je uvedené číslo spotrebiteľskej zmluvy, žalobca pri nadobudnutí zmenky vedel,

že ide o zmenku na rad, ktorá v zásade zbavuje dlžníka možnosti uplatniť voči novému majiteľovi
zmenky námietky podľa § 17 ZZŠ a z údaja o čísle zmluvy (tzv. hodnotová doložka, informujúca o
kauzálnom vzťahu vedúcemu k použitiu zmenky a okolností svojich vzťahov k remitentovi musel vedieť,
že zmenka sa týka spotrebiteľského vzťahu), výkon práva žalobcu je tak v rozpore s dobrými mravmi
podľa § 3 ods.1 O. z. (Výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez

právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými
mravmi), ako aj so zák.č.258/01 Z. z. v znení účinnom od 1.1.2008 do 31.12.2010, pretože indosácia
zmenky zabezpečujúcej záväzok dlžníka zo spotrebiteľskej zmluvy je - v posudzovaných okolnostiach
prejednávanej veci - v rozpore s § 4 ods.6,7 cit. zák.č.258/01 Z. z.

15.Napadnutý rozsudok je v úplnom súlade so súdnou praxou formulovanou v SPOLOČNOM
STANOVISKU občianskoprávneho kolégia NS SR a obchodnoprávneho kolégia NS SR z 20.10.2015 k
postupusúdovnižšejinštancievoveciachnávrhovsuplatnenýmprávomzozmenkyvovzťahukochrane
spotrebiteľa, uverejneným pod č. 93/2015 v Zbierke stanovísk NS a súdov SR 8/2015.

16.Podľa § 396 ods.1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na
odvolacie konanie.

17.Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

18.Žalobca nemal v odvolacom konaní úspech, preto nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania
a žalovanej žiadne trovy v tomto konaní nevznikli.

19.Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,

aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.