Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, January 26, 2015

Súd: Okresný súd Bratislava V
Spisová značka: 41C/476/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1513246117
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivana Jahnová

ECLI: ECLI:SK:OSBA5:2015:1513246117.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Ivanou Jahnovou, v právnej veci

navrhovateľa: A.. H. F., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom R. E., J. ul. č. XX, proti odporcovi: A.. E. F., nar.
XX. X. XXXX, trvale bytom L., E. ul. č. XX, o určenie otcovstva k navrhovateľovi, takto

r o z h o d o l :

U r č u j e s a, že odporca A.. E. F., nar. XX. X. XXXX j e o t c o m navrhovateľa A.. H. F., nar. XX.
X. XXXX z matky U. F., rod. L., nar. X. X. XXXX.

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi titulom náhrady trov konania sumu 223,98 Eur a to v
lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Odporcovi bude v r á t e n ý preddavok na trovy dôkazu v sume 300,- Eur zaúčtovaný na účet tunajšieho
súdu č.: R pod VS: XXXXXXXXXX, pod pol. reg. XX, rok XXXX, č. účtovného dokladu: XXXXXXXX po
právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom, doručeným súdu dňa 18. 12. 2013, žiadal navrhovateľ o určenie otcovstva k jeho osobe. Za
biologického otca označil odporcu. Uviedol, že jeho matka mala s ním v rozhodnej dobe pre jeho počatie
intímny styk. Odporca odmietol uznať otcovstvo voči nemu súhlasným vyhlásením oboch rodičov, ale
otcovstvo voči nemu ani nikdy nepoprel a ako jeho otec sa voči nemu aj správal. Platil mu výživné.

Odporca s návrhom nesúhlasil. Tvrdil, že toto konanie nespĺňa základné procesné predpoklady dané v
ustanovení § 94 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. - Zákona o rodine (ďalej len ZoR). Navrhovateľ nie je
dieťaťom a teda nie je ani osobou oprávnenou navrhovať súdu, aby určil voči nemu otcovstvo. Zákon
o rodine termín dieťa nedefinuje a podľa Dohovoru o ľudských právach dieťaťa sa dieťaťom rozumie
každá ľudská bytosť mladšia ako osemnásť rokov, pokiaľ podľa právneho poriadku, ktorý sa na dieťa
vzťahuje, nie je plnoletosť dosiahnutá skôr. Navrhovateľ má XX rokov, na základe čoho ho súd nemá

dôvod považovať za dieťa. Je svojprávny a zárobkovo činný. Z tohto dôvodu nie je možné spojiť s týmto
konaním podľa § 113 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. - Občiansky súdny poriadok (ďalej len OSP) ani
konanie o výchove a výžive maloletého dieťaťa, čo je obligatórna podmienka vedenia konania o určenie
otcovstva. K otázke jeho biologického otcovstva sa nevyjadril, uviedol, že nemá čo v tejto veci riešiť.

Podľa § 84 ZoR sa otcovstvo určuje na základe domnienok otcovstva ustanovených v tomto zákone
súhlasným vyhlásením rodičov alebo rozhodnutím súdu.

Podľa § 94 ods. 1, 2 ZoR, ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov môže dieťa,
matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom, navrhnúť, aby otcovstvo určil súd (ods. 1). Za otca sa
považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase, od ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej
ako stoosemdesiat a viac ako tristo dní, ak jeho otcovstvo nevylučujú závažné okolnosti (ods. 2).K naplneniu právnej domnienky otcovstva podľa § 94 ods. 1 ZoR nedôjde bez aktivity zo strany
dotknutých subjektov, čiže dieťaťa, matky alebo otca. Toto konanie nie je časovo obmedzené. To
znamená, že i dospelé dieťa môže podať návrh na súd o určenie otcovstva. Dieťaťom rodičov nie

je len osoba maloletá, pretože tento osobný status zostáva zachovaný aj po dosiahnutí plnoletosti.
Zúženie definície dieťaťa len na osobu maloletú odvolávajúc sa na medzinárodný Dohovor o právach
dieťaťa, ratifikovaný Slovenskou republikou 6. 2. 1991 tak, ako to predniesol v tomto konaní odporca,
je nesprávne. Označený Dohovor definuje dieťa ako každú ľudskú bytosť mladšiu než 18 rokov,
len vo vzťahu k účelu tohto Dohovoru. Týmto účelom tak, ako to vyplýva z preambuly Dohovoru,

je zabezpečenie zodpovedajúcej právnej ochrany dieťaťa mladšieho než 18 rokov z dôvodu jeho
telesnej a duševnej nezrelosti do času jej nadobudnutia. Preto aj navrhovateľ, ktorý k času podania
prejednávaného návrhu na súd mal 27 rokov, je plne pre toto konanie aktívne legitimovaný. V opačnom
prípade by došlo k porušeniu práv navrhovateľa daných mu článkom č. 8 ods. 1 Dohovoru o ľudských
právach, podľa ktorého má každý právo na rešpektovanie jeho súkromného a rodinného života. Týmto
Dohovorom je Slovenská republika od 1. 1. 1993 viazaná. Vzhľadom na to, že navrhovateľ je osobou

plnoletou, nie je s týmto konaním spojené konanie o jeho výchove a výžive, pretože takéto konanie sa
stáva podľa § 113 ods. 2 OSP súčasťou konania o určenie otcovstva len vo vzťahu k maloletému dieťaťu.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania a svedkyne U. F., rodným listom navrhovateľa,
korešpondenciou účastníkov a s obsahom listinných dokladov založených v súdnom spise. Súd vykonal

všetky dôkazy navrhnuté účastníkmi konania a z nich zistil tento skutkový stav veci:

Dňa XX. X. XXXX U. F., nar. X. X. XXXX porodila syna H. F., navrhovateľa z tohto konania. V jeho
rodnom liste nie je uvedené meno a priezvisko otca. Otcovstvo k navrhovateľovi doposiaľ nebolo
určené. Za svojho otca označil navrhovateľ odporcu. Navrhovateľ vypovedal, že odporca nikdy voči

nemu otcovstvo nepoprel. Od jeho ôsmych rokov sa začali stretávať a odporca platil na neho výživné.
Pomáhal mu s učením, hrávali sa spolu, chodievali na výlety. Až do skončenia štúdia na vysokej
škole ho finančne podporoval. Matka navrhovateľa U. F. svedecky vypovedala, že odporcu poznala zo
spoločného zamestnania. Dennodenne sa stretávali a on ju pozval na oslavu jeho narodenín. V kine H.
v Bratislave si spoločne pozreli film R. a keďže nestihla autobus domov, prespala u neho na ubytovni. Tu

došlo medzi nimi aj k intímnemu styku. Uviedla, že bola už niekoľko rokov rozvedená a že v rozhodnej
dobeprepočatienavrhovateľanemalaintímnystyksinýmmužom.Pojejotehotnenínaďalejpracovalina
jednom pracovisku. Odporca s k počatému dieťaťu nehlásil. Ona návrh na určenie otcovstva nepodala,
čo odôvodnila vyjadrením sa odporcu, že sa preto obesí. Od času narodenia navrhovateľa jej posielal
poštovými zloženkami peniaze. Prvých XXX,- Kčs od neho dostala už koncom apríla XXXX, krátko po

narodení navrhovateľa. Od ôsmych rokov navrhovateľa ho odporca začal aj u nich doma navštevovať,
brával ho na výlety, kupoval mu knižky a učil sa s ním. Po dovŕšení plnoletosti navrhovateľa posielal
peniaze, bolo to už X XXX,- Sk, priamo jemu na účet.
Doklady o poukazovaní peňazí odporcom matke navrhovateľa (poštové poukážky) boli v origináloch
doložené do spisu. Takisto navrhovateľ v rámci dokazovania predložil výpisy z jeho účtu na ktorý mu

odporca platil peniaze.

Odporca sa k jeho otcovstvu k navrhovateľovi odmietol pred súdom vyjadriť. Uviedol, že pre časový
odstup od jeho narodenia už v tejto kauze nemá čo riešiť. Konanie navrhovateľa považoval za zištné.

Z rozsudku Okresného súdu Bratislava - vidiek, číslo konania 7C 216/1978 - 14 z 22. 2. 1979 súd zistil,
že manželstvo matky navrhovateľa, uzavreté dňa X. XX. XXXX, bolo označeným súdom, v označenom
konaní, právoplatne dňom 18. 4. 1979 rozvedené.
V konaní bolo výpoveďou svedkyne U. F. preukázané, že medzi ňou a odporcom došlo k intímnemu
styku. Podľa výpovede svedkyne sa tak stalo pri príležitosti oslavy jeho narodenín, ktoré má XX. E.. To

znamená, že k pohlavnému styku došlo v čase, kedy do narodenia navrhovateľa neprešlo menej ako
stoosemdesiat a viac ako tristo dní. Súd nemal dôvod svedkyni neveriť, pretože jej výpoveď podporila
listinnými dôkazmi, originálmi dokladov ohľadom pravidelných platieb odporcu voči nej. Iný dôvod, pre
tieto úhrady, ako poskytovanie peňažnej podpory na výživu navrhovateľa odporca nemal a nebol ani v
konaní preukázaný. Odporca nevyužil možnosť vylúčiť jeho otcovstvo vykonaním krvnej skúšky (analýza

DNA) účastníkov, ktorú nariadil súd. Odmietol odobratie biologickej vzorky. Preto, keďže v konaní neboli
zistené žiadne závažné okolnosti, ktoré by odporcu z otcovstva vylúčili, určil súd podľa § 94 ods. 2 ZoR,
že odporca je otcom navrhovateľa. V konaní nebolo preukázané, že by domnienka otcovstva svedčila
inému mužovi.Výrok o trovách konania odôvodňuje ustanovenie § 142 ods. 1 OSP, podľa ktorého súd prizná
účastníkovi, ktorý mal v konaní plný úspech, náhradu trov potrebných na účelne uplatňovanie a bránenie

práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Navrhovateľovi, ktorý bol v konaní úspešný, vznikli trovy zaplatením súdneho poplatku za návrh v
sume 66,- Eur a zložením a spotrebovaním trov na znalecké dokazovanie v sume 157,98 Eur. V
konaní súd nariadil znalecké dokazovanie, ktoré zostalo z dôvodu na strane odporcu nedokončené,

pretože neposkytol biologickú vzorku. Náklady čiastkových úkonov znaleckého dokazovania 157,98 Eur
(odbery vzoriek navrhovateľa, ako aj ich analýza) boli vysporiadané z preddavku na tento dôkaz, ktorý
navrhovateľ zaplatil v sume 300,- Eur. Spolu boli navrhovateľovi priznané k náhrade trovy v sume 223,98
Eur (66,- Eur + 157,98 Eur).

Preddavok na trovy znaleckého dokazovania v sume 300,- Eur zaplatil aj odporca. Tento preddavok

nebol spotrebovaný a súd rozhodol o ňom tak, že ho odporcovi vracia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15. dní odo dňa
jeho doručenia, písomne v 2 vyhotoveniach na tunajšom súde.

Odvolanie voči rozsudku musí obsahovať tieto náležitosti:
- musí byť z neho zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí
byť podpísané datované,
- musí sa v ňom uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie podlieha poplatkovej povinnosti v rovnakej výške ako sa platí súdny poplatok za návrh.

Odvolanie, ktoré nebude mať tieto náležitosti odvolací súd odmietne.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z.