Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, March 30, 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/99/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7113202130
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Slovinská

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7113202130.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Slovinskej a sudcov

JUDr. Ľuboša Kunaya a JUDr. Andrey Galdunovej v spore žalobkyne R. O., nar. X.X.XXXX, bývajúcej v
M., I. armády č. XX, proti žalovanému: LUX /SK/ s.r.o., so sídlom v Bratislave, Svrčia č. 25, IČO: 35 759
038, zastúpenému JUDr. Katarínou Kalabovou, advokátkou so sídlom v Bratislave, Krasovského č. 13,
o určenie neplatnosti právneho úkonu, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice I
č.k. 19C/27/2013-94 zo dňa 9.12.2015 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Košice I ako súd prvej inštancie určil, že kúpna zmluva
uzatvorená medzi sporovými stranami pod č. XXXXXXXX dňa 24.10.2012 je neplatná a žalovaného
zaviazal povinnosťou zaplatiť žalobkyni sumu 1.558 € oproti povinnosti žalobkyne vrátiť žalovanému
predmet kúpy - vysávač z kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi sporovými stranami v lehote 3 dní od
právoplatnosti rozsudku. Rozhodol, že žalovaný nemá právo na náhradu trov konania.

2. Rozhodol tak o žalobe žalobkyne, ktorou sa domáhala, aby súd určil, že predmetná kúpna zmluva je

neplatná a že žalovaný je povinný zaplatiť jej sumu 1.558 € oproti vráteniu predmetu kúpy a to vysávača.
Žalobu žalobkyňa odôvodnila tým, že dňa 24.10.2012 pri podomovom predaji uzavrela kúpnu zmluvu,
predmetomktorejbolvysávač-čistiacasúpravaLuxPrémiumPL1vdomnienke,žepredvedenývýrobok
bude spĺňať deklarované schopnosti. Že tomu tak nie je, zistila už pri prvom a jedinom použití vysávača,
keď na rozdiel od tvrdenia predávajúceho musela vysávať oveľa dlhšie a tým sa ukázalo nepravdivé
tvrdeniepredvádzajúceho,ževysávačzaoveľakratšíčasaprinižšejspotrebeelektrickejenergiedokáže
povysávať omnoho väčšie množstvo prachu v domácnosti ako iné vysávače. Uvedomila si, že niečo

nie je v poriadku a odhalila pravú príčinu, ktorou je príkon vysávača 1,1 KW, pričom pre ňu to bola
veľmi dôležitá informácia, ktorá však jej nebola poskytnutá pred podpisom kúpnej zmluvy. V prípade,
že by tomu tak bolo, nikdy by takýto produkt nekúpila. Po tomto zistení dňa 19.11.2012 sa obrátila na
žalovaného so žiadosťou o odstúpenie od kúpnej zmluvy s poukazom, že bola uvedená do omylu a pred
podpisom kúpnej zmluvy nebola oboznámená s veľmi dôležitým údajom, ktorý je práve príkon vysávača.
Firma predmetné odstúpenie od zmluvy neakceptovala, preto pristúpila k ďalším dvom reklamačným
podaniamapredpokladala,žefirmazvážiopodstatnenosťjejargumentovapristúpikponúkanejdohode,

čo sa však nestalo. Je pravdou, že nedodržala 7 dňovú lehotu na odstúpenie od zmluvy, a to zo
zdravotných dôvodov. Považovala za úmyselné vyvolanie omylu aj skutočnosť, že až po podpísaní
kúpnej zmluvy obdržala 5 sáčkov na prach a až na jej požiadanie jej bolo oznámené, že tieto sáčky jej
vydržia rok a ďalšie si musí kúpiť vo firme za 50 €. Uvedených skutočností bolo viac, pretože okremneposkytnutia povinných informácií zo strany predávajúceho bola zavádzaná nepravdivými údajmi, bolo
použité konanie v rozpore s dobrými mravmi, žalovaný využil omyl, použil lesť a nekalé praktiky, klamlivé
konanie a klamlivé opomenutie. Vzhľadom na postoj žalovaného usúdila, že každé ďalšie jej reklamačné

konanie by bolo zbytočné, preto sa obrátila so žalobou na súd. Na kúpu predmetného vysávača uzavrela
úverovú zmluvu s firmou Home Credit a.s. s tým, že kúpnu cenu mala začať splácať v januári 2013,
avšak požiadala o odklad platenia jednotlivých splátok až do ukončenia súdneho procesu.

3. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť s tým, že podľa neho bola medzi účastníkmi konania uzavretá

platne a účinne kúpna zmluva, predmetom ktorej bol vysávač Lux Premium PL 1 s príslušenstvom,
zmluva bola uzavretá písomne, pričom svojím podpisom žalobkyňa potvrdila, že obsah zmluvy pozná, že
zodpovedá jej pravej, slobodnej a vážnej vôli a že pri podpise nebol na ňu vyvíjaný žiaden nátlak. Spolu
s predmetom kúpy jej boli odovzdané aj všetky potrebné dokumenty, záručný list, návod na používanie
a bola žalobkyňa riadne poučená aj o používaní tovaru a o jeho vlastnostiach. Pokiaľ si svoju kúpu
rozmyslela, mala možnosť v lehote 7 pracovných dní od jej uzatvorenia v prípade akýchkoľvek pochýb

o predmete kúpy alebo o praktike predávajúceho odstúpiť, čo však neurobila. Od zmluvy odstúpila až
listom zo dňa 19.11.2012, preto jej odstúpenie predávajúci ako neopodstatnené neakceptoval. Nie je
pravda,ženemalažalobkyňavedomosťotechnickýchvlastnostiachpredávanéhovýrobku,pretožeajna
typovom štítku na balení a krabici, ale aj v návode na použitie boli tieto údaje uvedené. V deň uzatvorenia
kúpnej zmluvy žalobkyňa prevzala predmet kúpy, bola jej odovzdaná všetka potrebná dokumentácia,

výrobok nemá vady, a preto akákoľvek reklamácia nie je dôvodná. Neobstojí tvrdenie o neplatnosti
kúpnej zmluvy ani podľa ust. § 49 Občianskeho zákonníka, pretože zmluvu neuzatvárala za nápadne
nevýhodných podmienok a neuzatvárala ju ani v tiesni, a tiež nie je neplatná podľa § 49a Občianskeho
zákonníka z dôvodu, že by bola žalobkyňa pri kúpe uvedená do omylu. Informácia o sáčkoch na prach
a ich nutnosti po roku dokúpiť vo firme za 50 € bola uvedená už v samotnej kúpnej zmluve a to v článku

IV. O tom, že príkon vysávača je 1100 W bola informácia uvedená aj na propagačných materiáloch.

4. Súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie, vec právne posúdil podľa § 7 ods. 1, § 8 ods.
1 zák. č. 108/2000 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri podomovom predaji a zásielkovom predaji, podľa
§ 37 ods. 1,3, podľa § 39 Občianskeho zákonníka, podľa § 4 ods. 1,2, § 4 ods. 8, § 7 ods. 1,2,3,4

zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch
v znení neskorších predpisov, v znení účinnom do 31.1.2014, podľa § 457 Občianskeho zákonníka a
dospel k záveru, že žaloba žalobkyne je dôvodná. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané,
že medzi účastníkmi bola uzavretá kúpna zmluva v písomnej podobe predmetom ktorej bol predaj
dojednaného tovaru za kúpnu cenu 1.558 €, pričom je nepochybné, že išlo o spotrebiteľskú zmluvu,

na ktorú je aplikovateľný predovšetkým zákon č. 108/2000 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri podomovom
predaji a zásielkovom predaji a ďalej zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, ale i právna
úpravaObčianskehozákonníkaakovšeobecnéhopredpisu. Žalobkyňasadomáhalaurčenianeplatnosti
predmetnej zmluvy a tiež nárokov, ktoré nastupujú v dôsledku absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy ako
synalagmatický záväzok. V prvom rade teda išlo o určovaciu žalobu v zmysle ust. § 80 písm. c) O.s.p.

a keďže išlo o spotrebiteľskú zmluvu a vzhľadom na tvrdené dôvody pre ktoré by mala byť zmluva
neplatná, žalobkyňa ako spotrebiteľka má vždy naliehavý právny záujem na takomto určení. Postačuje
pritom naplnenie čo i len jediného dôvodu neplatnosti, ktorý v konaní tvrdila žalobkyňa, avšak súd prvej
inštancie sa zaoberal všetkými namietanými dôvodmi.

5. Uzavrel, že nie je naplnený dôvod neplatnosti v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pretože
vo vzťahu k uzavretiu predmetnej zmluvy nemožno hovoriť o tom, že by žalobkyňa neuzatvorila túto
zmluvu slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne. Uzavrel tiež, že predmetná zmluva nie je neplatná ani
z toho dôvodu, že v kolónke „Potvrdenie o prevzatí tovaru“ je uvedený nesprávny dátum (24.10.2014),
pretože medzi účastníkmi nebola ani sporná skutočnosť, že predmetný tovar prevzala v ten istý deň

žalobkyňa, kedy došlo k uzatvoreniu predmetnej zmluvy, a to dňa 24.10.2012, teda ide nepochybne
len o chybu v písaní, čo nemá za následok neplatnosť zmluvy.

6. V súvislosti s § 39 Občianskeho zákonníka sa súd prvej inštancie zaoberal posúdením neplatnosti
v kontexte namietanej nekalej obchodnej praktiky zo strany žalovaného ako predávajúceho. Žalobkyňa

tvrdila, že pri predaji jej nebol poskytnutý údaj o príkone predávaného tovaru, čo bol pre ňu údaj
podstatný o vlastnostiach s tým, že pokiaľ by o tomto údaji mala vedomosť, nikdy by predmetný
tovar nekúpila. Ide o tvrdenie žalobkyne o existencii negatívnej skutočnosti, pre ktorú sa v zásade
uplatní tzv. negatívna dôkazná teória, a teda účastník musí na preukázanie tohto svojho tvrdenia označiťdôkazy, tieto dôkazy súd vykoná a ak sa tým preukážu skutkové okolnosti tvrdené účastníkom, potom
účastník uniesol dôkazné bremeno. Negatívna dôkazná teória vychádza z tvrdenia, že od účastníka
nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti. Táto teória

nemá oporu v texte zákona a jej aplikácia je výhradne logickou požiadavkou. Súd poukázal na to, že
typickým príkladom je negatívne skutkové tvrdenie, že napr. žalovaný nezaplatil a vtedy dochádza k
preneseniu dôkazného bremena na žalovaného aj napriek tomu, že ide o tvrdenie žalobcu. Žalovaný
potom musí preukázať, že zaplatil. Pri posúdení tohto argumentu žalobkyne súd postupoval v súlade
s vyššie uvedenými základnými zásadami hodnotenia dôkazov. Keďže žalobkyňa od začiatku tvrdila,

že nebola informovaná o tom, aký príkon má predávaný vysávač, ide o tvrdenie negatívnej skutočnosti,
ktorú žalobkyňa nemôže preukázať, preto je na žalovanom, aby preukázal, že túto informáciu žalobkyni
poskytol, a to ešte pred uzatvorením predmetnej zmluvy. Súd pritom poukázal na vykonaný dôkaz -
svedeckú výpoveď svedka p. B., ktorý vo svojej svedeckej výpovedi uviedol, že pri predvádzaní tovaru
povedal žalobkyni, aké má vysávač technické parametre, konkrétne do akej hĺbky je schopný povysávať
a takisto uviedol príkon od 150 do 1250 watov. Ide však len o tvrdenie pracovníka žalovaného a súd

uzavrel, že žalovaný svoje prenesené dôkazné bremeno v tomto smere neuniesol. Na tomto závere nič
nemení ani skutočnosť, že údaj o príkone je uvedený, či už na obale alebo krabici vysávača, alebo
priamo na štítku, alebo v návode, pretože ide o posúdenie splnenia povinnosti predávajúceho takýto
údaj reálne oznámiť, nie iba umožniť sa s ním oboznámiť napr. v podobe návodu a podobne. Súd uveril
tvrdeniu žalobkyne o tom, že v súvislosti s uzatvorením predmetnej zmluvy zo strany predávajúceho

jej tento údaj (o príkone) o predmete kúpy nebol poskytnutý, avšak pre ňu ako pre spotrebiteľku to
bola podstatná vlastnosť a pokiaľ by bola o tomto údaji oboznámená, malo by to podstatný vplyv na
jej rozhodnutie kúpiť alebo nekúpiť predvádzaný tovar. Uzavrel ako nelogické, aby za predpokladu,
že o tomto údaji mala vedomosť od predajcu, tovar si zakúpila, uzavrela predmetnú zmluvu a po
dvoch týždňoch, keď ho išla prvý krát vyskúšať, mala byť týmto údajom prekvapená, (vyplýva to z jej

listu z 19.11.2012). Súd vykonal dokazovanie aj stiahnutím článkov z internetu, ktoré sa týkajú rád o
tom, ako si vybrať ten správny vysávač a nepochybne z nich vyplynuli, že ľudí zväčša zaujíma príkon
vysávača. Žalobkyňa sa tiež nevymyká z naznačeného záujmu priemerných spotrebiteľov, a preto pokiaľ
žalovaný nepreukázal, že žalobkyni pred uzatvorením predmetnej zmluvy predmetný údaj poskytol,
po vykonanom dokazovaní uveril súd tvrdeniu žalobkyne o tom, že pri uzatváraní zmluvy skutočne jej

nebol tento údaj poskytnutý, na strane žalovaného bola použitá klamlivá obchodná praktika, pretože
opomenul podstatnú informáciu, ktorú priemerný spotrebiteľ potrebuje v závislosti od kontextu na to,
aby urobil rozhodnutie o obchodnej transakcii. Tým zapríčinil, že žalobkyňa ako spotrebiteľka urobila
rozhodnutie, ktoré by v prípade oboznámenia sa s týmto údajom neurobila (nekúpila by predmetný
výrobok). Súd teda uzavrel, že pri uzatváraní kúpnej zmluvy urobil žalovaný (použil) nekalú obchodnú

praktiku, a teda urobil právny úkon, ktorý nie je dovolený. Predmetná kúpna zmluva je teda neplatná
podľa § 39 Občianskeho zákonníka, ide o absolútnu neplatnosť, ktorá pôsobí zo zákona a od začiatku,
takže práva a povinnosti z takéhoto úkonu nevzniknú vôbec. Absolútna neplatnosť právneho úkonu ako
dôsledok skutočnosti, že právny úkon je v rozpore so zákonom, nemôže byť odvrátená ani za použitia
3 § ods. 1 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom k tomu, že predmetná kúpna zmluva predstavuje právny

úkon, ktorý odporuje zákonu a je preto absolútne neplatná v zmysle ust. § 39 Občianskeho zákonníka,
súčasne podľa § 457 Občianskeho zákonníka z neplatnej zmluvy je každý z účastníkov povinný vrátiť
druhému všetko, čo podľa nej dostal. Žalobkyni ako kupujúcej vznikla povinnosť vydať žalovanému
predmet kúpnej zmluvy a žalovanému ako predávajúcemu vznikla povinnosť zaplatiť dojednanú cenu
tovaru. Výrok o trovách konania oprel súd o ust. § 142 ods. 1 O.s.p. s tým, že žalobkyňa, ktorá mala

v konaní úspech náhradu trov konania nežiadala.

7. V zákonnej lehote proti uvedenému rozsudku podal odvolanie žalobca z dôvodov podľa § 205 ods.
2 písm. b/, d/ a f/ O.s.p. s tým, že rozsudok považuje za vecne nesprávny. Navrhol, aby odvolací
súd zmenil napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa tak, že žalobu žalobkyne zamietne a zaviaže

žalobkyňu nahradiť žalovanému všetky trovy konania, vrátane trov odvolacieho konania, prípadne, že
predmetný rozsudok zruší a vec vrátil Okresnému súdu Košice I na nové konanie. Tvrdil, že prvého
stupňa sa pri svojom rozhodovaní a odôvodňovaní rozsudku opomenul zaoberať právne relevantnými
skutočnosťami a v konaní vykonanými dôkazmi, ktoré majú podstatný význam pre rozhodnutie vo veci
samej. Vytýkal súdu, že pri rozhodovaní vychádzal výlučne z tvrdení žalobkyne, ktoré v konaní neboli

právne relevantným spôsobom preukázané. Vzhľadom k tomu, že pri rozhodovaní sa súd nevysporiadal
so všetkými žalovaným tvrdenými relevantnými skutočnosťami, najmä tými, ktoré sa týkali informácií
známych žalobkyni pri uzatváraní kúpnej zmluvy považuje rozhodnutie za nepreskúmateľné v prevažnej
časti.Súdprvejinštanciepovažovalakojedinýdôvodneplatnostipredmetnejzmluvyžalobkyňoutvrdenúnekalú praktiku spočívajúcu v tom, že jej nemal byť poskytnutý údaj o príkone predávaného tovaru,
ktorý mal byť pre ňu podstatný. Súd prvej inštancie však nevychádzal pri tomto tvrdení z vykonaného
dokazovania, nakoľko vôbec neakceptoval tvrdenia obsiahnuté vo svedeckej výpovedi svedka Petra

B.. Pristúpil dokonca k neštandardnému dokazovaniu a preukazovaniu tvrdení žalobkyne akými si
článkami z internetu, v ktorých záveroch si dokonca sám protirečí. Preniesol dôkazné bremeno zo
žalobkyne na žalovaného a urobil záver, že toto dôkazné bremeno žalovaný nemal v konaní uniesť.
Žiadnym spôsobom však túto skutočnosť neodôvodnil, pretože tento záver je v priamom rozpore s
vykonaným dokazovaním. Ďalej žalobkyňa uvádzala, že dôvodom pre ktorý sa rozhodla uvažovať

o kúpe vysávača bola deklarácia nepriepustnosti vrecka na prach a filtre. Odignorovaná bola i tá
skutočnosť, že okrem preukázanej informácie ústnej zo strany svedka P. B., bola aj písomne, a to
prostredníctvom uvedenia tohto údaju na jednotlivých výrobných štítkoch nachádzajúcich sa priamo
na výrobku, ale aj v návode na použitie, bol príkon uvedený a tento návod na použitie jej bol spolu s
tovarom odovzdaný. Súd prvej inštancie si tiež nedal do súvisu tvrdenia žalobkyne, ktorá uvádzala, že
konania a správanie sa obchodného zástupcu žalovaného pri predvádzaní výrobku v nej opakovane

vyvolávalo pochybnosti o jeho odbornosti a korektnosti, napriek tomu však dobrovoľne pristúpila k
uzatvoreniu kúpnej zmluvy. Tvrdil, že je toho názoru, že aj keby náhodou údaj o príkone vysávača nebol
žalobkyni riadne uvedený, čo sa však ako vyplýva z vykonaného dokazovania nestalo, a bol by pre ňu
tento údaj tak veľmi podstatný, určite by bez jeho poznania k uzatvoreniu kúpnej zmluvy nepristúpila.
Kúpna zmluva bola uzavretá riadnou písomnou formou, spolu s ňou boli odovzdané všetky potrebné

dokumenty, ako záručný list, návod na použitie a bola riadne poučená o používaní tovaru a o jeho
vlastnostiach, ako aj poučenie o možnosti do 7 dní od zmluvy odstúpiť, čo však nevyužila. Zmeškanie
zákonnej 7-dňovej lehoty nemôže byť za žiadnych okolností na ťarchu a v neprospech predávajúceho,
pokiaľ toto zmeškanie svojím konaním sám nezapríčinil. Skutočnosť, že navrhovateľka tvrdila, že
má zdravotné ťažkosti v konaní žiadnym spôsobom nepreukázala. Dospel k záveru, že žalobkyňa

bola to práve žalobkyňa, ktorá nezvládla svoje dôkazné bremeno, nepreukázala žiadne dôvody na
určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, pričom však žalovaný preukázal svoje tvrdenia právne relevantným
spôsobom, a to výpoveďou svedka a listinnými dôkazmi. Rozhodnutie súdu prvého stupňa je teda
vecne nesprávne, prvostupňový súd pri svojom rozhodovaní dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci a v časti posudzovania riadne vykonaných dôkazov a tým súvisiacich odôvodnení je
nepreskúmateľné.

8. K odvolaniu sa písomne vyjadrila žalobkyňa a z tohto vyjadrenia vyplýva, že rozhodnutie súdu prvej
inštancie považuje za vecne správne a navrhuje ho potvrdiť. Na svojej žalobe v celom rozsahu trvala.

Opätovne v tomto vyjadrení opísala celú genézu, t.j. všetky okolnosti a skutočnosti, ktoré predchádzali
uzatvoreniu kúpnej zmluvy, ale aj udalosti, ktoré sa následne udiali. Poukázala na to, že bola to práve
pracovníčka firmy, ktorá použila zavádzajúci termín čistenia gaučovej súpravy a koberca, pričom išlo
len o vysávanie a nie mokré čistenie, ako si to mylne predstavovala žalobkyňa. Ďalej vysávaču bola
pripisovaná funkcia, ktorú evidentne nemá, to znamená kompresor, bola použitá klamlivá reklama,

pretože z vrecka vysávača bol vyklepaný cudzí prach, o čom svedčí jeho množstvo, ale aj koexistencia.
Naďalej trvala na tom, že jej bol zatajený príkon vysávača a poukázala na skutočnosť, že vo svojej
svedeckej výpovedi na pojednávaní svedok B. uviedol, že pri prezentácii vzniknú hovoriť, že príkon
vysávača je 150 až 1250 W, pričom práve poukázala na rozdiel a významovú odlišnosť medzi zvyknú
hovoriť a povedať a pokiaľ by skutočne povedal o aký príkon ide, určite by to neuniklo jej pozornosti. Za

ďalšie klamanie zákazníka považuje aj uvedené nezrovnalosti, t.j. nesúlad medzi ústne deklarovanou
záručnou dobou a písomnými záručnými podmienkami, čo považuje za ďalšie klamanie zákazníka.
Cielené klamstvo žalovaný používal aj v súvislosti so sáčkami a filtrami, pričom čiastka 50 € každý rok
za sáčky a filtre, by určite spôsobila, že zákazník by k podpisu takejto zmluvy nepristúpil. Uviedla, že
jednoznačne sa jedná o staré tlačivo, na základe ktorého bola kúpna zmluva uzatvorená, ktoré by sa

nemalo používať, je dôkazom nekalých praktík firmy, pretože zmluva vôbec neobsahuje dôležité údaje,
a preto ju nemožno považovať za platnú.

9. K písomnému vyjadreniu žalobkyne k odvolaniu sa opätovne vyjadril žalobca, kde v podstate dôvodí
tými istými argumentami ako vo svojom odvolaní.

10. Žalovaný podával odvolanie v čase účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku
(účinného do 30.6.2016) a odvolací súd vec prejednával v čase účinnosti zákona č. 160/2015 Z.z.
Civilného sporového poriadku (účinného od 1.7.2016).11. Podľa ust. § 470 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) ak nie je
ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté pred dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa

ust. § 470 ods. 2 veta prvá CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali pred dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona zostávajú zachované.

12. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd spor prejednal na základe podaných odvolaní podľa ust.
§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku (CSP) bez nariadenia pojednávania. Po konštatovaní, že

odvolania boli podané včas a oprávnenými osobami, preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie,
ktoré mu predchádzalo v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a 380 CSP a dospel k záveru, že odvolania
nie sú dôvodné. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 30. marca 2017,
pričom verejné vyhlásenie bolo v zmysle ust. § 219 ods. 1, 3 CSP riadne oznámené.

13. Žalovaný v odvolaní uviedol odvolacie dôvody uvedené v ust. § 205 ods. 2 písm. b/,d/, f/ O.s.p.,

platného a účinného v čase podania odvolania. Za súčasne platnej právnej úpravy, ide o odvolací dôvod
uvedený v § 365 ods. 1 písm. d/, f/, h/ CSP. Odvolací dôvod podľa § 385 ods. 1 písm. d/ CSP dopadá na
akékoľvek pochybenia v procesnom postupe súdu, ktoré nie sú subsumovateľné pod ostatné odvolacie
dôvody. Ako príklad možno uviesť nesprávne realizovanú manudukčnú povinnosť súdu, pochybenia
vo vykonanom dokazovaní (vykonanie nezákonne získaného dôkazu), posúdenie predbežnej otázky v

rozpore s existujúcim rozhodnutím príslušného orgánu a pod.. Podstata odvolacieho dôvodu podľa §
365 ods. 1 písm. f) CSP spočíva predovšetkým v nesprávnom postupe súdu prvého stupňa pri hodnotení
výsledkov dokazovania. Dôsledkom je to, že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli
alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané či
vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom logických

rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných
poznatkov. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP je v praxi vykladaný tak, že právnym
posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení súd vyvodzuje právne závery a aplikuje
konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri
aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil

právny predpis iný, než ktorý použiť mal alebo ak síce použil správny právny predpis, ale nesprávne ho
interpretoval na daný prípad.

14.V prejednávanej veci odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.
Rozsudku súdu prvej inštancie, ktorý bol napadnutý odvolaním nemožno vytknúť, že by vzal do úvahy

skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov, alebo z prednesov účastníkov nevyplynuli a ani inak nevyšli
za konania najavo alebo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými
dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor. Tiež nebolo zistené, že
by na zistený skutkový stav súd prvej inštancie aplikoval nesprávne zákonné ustanovenie alebo použité
zákonné ustanovenie nesprávne vyložil. Súd vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, náležite zistil

skutkový stav a vykonané dôkazy hodnotil v súlade so zákonom a z týchto dôkazov dospel k správnym
skutkovým zisteniam na ktorých založil aj svoje rozhodnutie, zo zisteného stavu vyvodil aj správny
právny záver. Podľa názoru odvolacieho súdu napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je dostatočne
odôvodnený a spĺňa kritériá riadneho odôvodnenia podľa § 157 ods. 2 O.s.p. (teraz § 220 ods. 2 CSP)
a je aj preskúmateľný odvolacím súdom. Aj skutočnosť, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie

internetovými článkami nezakladá pochybenie, zakladajúce odvolací dôvod podľa § 385 ods. 1 písm. d/
CSP, pretože v zmysle § 120 ods. 1 O.s.p., účinného v čase konania pred súdom prvej inštancie, mohol
súd vykonať aj iné než navrhované dôkazy, ak ich považoval za nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

15. Odvolacie námietky odvolateľov boli v prevažnej miere predmetom dokazovania pred súdom prvej

inštancie, ktorý sa s nimi dôsledne vysporiadal pri rozhodovaní v danej veci. Ani ďalšie skutočnosti
uvedenévodvolaníneumožňujúodvolaciemusúduprijaťinézáveryaniesúspôsobiléspochybniťvecnú
správnosť napadnutého výroku rozsudku, preto odvolací súd rozsudok napadnutý odvolaním ako vecne
správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.

16. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozsudku, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, ktoré je vyčerpávajúce,
preto na neho v plnom rozsahu odkazuje.17. Odvolací súd len potvrdzuje správny právny názor súdu prvej inštancie v súvislosti s neuvedením
informácie o príkone vysávača pred uzavretím kúpnej zmluvy osobou poverenou žalovaným výrobok

predviesť, keďže aj z jeho svedeckej výpovede vyplynulo, že príkon jasne a určite neuviedol, a ním
tvrdená údajná informácia o uvedení príkonu od 150 do 1250 watov nebola správna, keďže príkon
vysávača bol 1100 watov.

18. Argument žalovaného, že žalobkyňa nedodržaním lehoty 7 dní na odstúpenie od zmluvy podľa §

12 ods.1 zák. č. 108/2000 Z.z. už stratila právo vrátiť mu kúpený tovar oproti vráteniu kúpnej ceny
neobstojí, pretože môže využiť svoje práva, dané jej zákonom o ochrane spotrebiteľa ale aj Občianskym
zákonníkom, čo sa stalo aj v tomto prípade.

19. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1,2 CSP v
spojení s § 225 ods. 1 CSP. Žalovaný nebol so svojím odvolaním úspešný, nemá nárok na náhradu trov

odvolacieho konania a úspešnej žalobkyni trovy nevznikli, ani si ich náhradu neuplatnila.

20. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods.
2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).