Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, May 23, 2017

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 8C/66/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6716203415
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Banský

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2017:6716203415.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudcom JUDr. Petrom Banským v spore žalobcu: LITA, autorská

spoločnosť, Mozartova 9, 810 01 Bratislava, IČO: 00420166, zastúpeného JUDr. Dagmar Kubovičovou,
advokátkou, Nám. Biely kríž 3, P.O. Box 39, 830 03 Bratislava 33 proti žalovanému: Hotel HVIEZDA,
s.r.o., Okružná 123, 962 71 Dudince, IČO: 36309494, zastúpeného PETKOV & Co s.r.o. advokátska
kancelária, Na vŕšku 12, 811 01 Bratislava, o zaplatenie 5.044,- EUR s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh žalovaného na prerušenie konania podľa § 162 ods. 1 písm. a), b), c) Civilného sporového
poriadku z a m i e t a .

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 5.044,- EUR spolu s 5,05% ročným úrokom
z omeškania z tejto sumy od 14. 03. 2016 do zaplatenia a to do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto
rozsudku.

Žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému vo výške 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa svojim návrhom došlým Okresnému súdu Zvolen dňa 16. 03. 2016
domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 5.044,- EUR spolu aj s príslušenstvom, ktoré
tvorili úroky z omeškania od 14. 03. 2016 vo výške 5,5% ročne z vymáhanej sumy ako aj trov konania.

Svoj návrh odôvodnil tým, že žalobca nadobudol postavenie organizácie kolektívnej správy podľa
zákona č. 618/2003 Z. z . o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom a to z dôvodu,
že mu bolo udelené Oprávnenie na výkon kolektívnej správy práv č. 2/2004 Ministerstvo kultúry SR dňa
11. 05. 2010 s tým, že výkon kolektívnej správy práv sa týkal majetkových práv autorov a iných nositeľov
práv k literárnym, dramatickým, hudobnodramatickým, choreografickým, audiovizuálnym, fotografickým
dielam, dielam výtvarného umenia, architektonickým dielam a dielam úžitkového umenia. Postavenie
kolektívnej správy práv má žalobca aj podľa novej právnej úpravy od 01. 01. 2016 podľa zákona č.

185/2015 Z. z.
Na základe vyššie uvedeného žalobca vykonáva kolektívnu správu na použitie diel ním zastúpených
autorov a to prostredníctvom ďalšieho verejného prenosu vysielania prostredníctvom technických
zariadení. Pri takýchto spôsoboch použitia diel ide predovšetkým o použitie prostredníctvom
zvukovoobrazových alebo zvukových zariadení, ktoré sú umiestnené v izbách alebo v iných ubytovacích
zariadeniach, prevádzkach ako reštaurácie, kaviarne, bary a podobne. Podľa právnych predpisov,
judikatúry, právnej teórie a praxe sa poskytovanie signálu prostredníctvom technických zariadení pre

klientov považuje za verejný prenos diel.
Žalovaný je prevádzkovateľom ubytovacieho zariadenia Hotel Hviezda, ktoré sa nachádza na adrese
Okružná 123, Dudince. Žalovaný v zariadení používal v roku 2015 predmety ochrany spravované
žalobcom do tzv. ďalšieho verejného prenosu vysielania (retransmisie) prostredníctvom technickýchzariadení. Žalobca z webovej stránky žalovaného a z ďalších zdrojov, ktoré sú voľne prístupné na
internete má vedomosť o tom, že v zariadení dochádza k verejnému prenosu v nasledovnom rozsahu:
97 zvukovoobrazových zariadení v izbách ubytovacieho zariadenia Hotel Hviezda. Podľa § 190 ods.

1 zákona č. 185/2015 Z. z. (ďalej len autorský zákon) sa ustanoveniami tohto zákona spravujú aj
vzťahy vzniknuté pred 01. januárom 2016 s tým, že vznik týchto vzťahov vrátane nárokov z nich sa
posudzuje podľa dovtedy účinného právneho predpisu, ktorým bol zákon č. 618/2003 Z. z. Podľa
zákona č. 618/2003 Z. z. je možné použiť dielo autora výlučne na základe jeho súhlasu udeleného
prostredníctvom licenčnej zmluvy, okrem prípadov zákonných licencií. V danom prípade, nakoľko pri

tomto spôsobe použitia diel ide o kolektívne spravované diela, ktoré spravuje žalobca sa vyžaduje
súhlas vo forme hromadnej licenčnej zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom ako organizáciou kolektívnej
správy a žalovaným ako používateľom diel. Žalobca navrhol žalovanému uzatvorenie licenčnej zmluvy.
Uvedený návrh bol však neúspešný. Podľa § 56 ods. 1 písm. g) zákona č. 618/2003 Z. z. autor, do
ktorého práva sa neoprávnene zasiahlo môže sa domáhať vydania bezdôvodného obohatenia vo výške
dvojnásobku odmeny, ktorá je obvyklá za získanie licencie pri obdobných zmluvných podmienkach v

čase neoprávneného zásahu do tohto práva. Podľa § 81 ods. 1 písm. i) tohto zákona je organizácia
kolektívnej správy povinná domáhať sa vo vlastnom mene v prospech nositeľov práv nároku na vydanie
bezdôvodného obohatenia z neoprávneného výkonu kolektívne spravovaného práva.
Žalobca v zmysle vyššie uvedených paragrafom prostredníctvom emailov a písomne cez právneho
zástupcu upozornil žalovaného koncom roka 2015, že používa ním spravované predmety ochrany

neoprávnene a vyzval ho k dobrovoľnému vydaniu bezdôvodného obohatenia. Žalovaný do dnešného
dňa bezdôvodné obohatenie žalobcovi nevydal, pričom toto sa uplatňuje za obdobie od 01. 01. do 31.
12. 2015. Suma bezdôvodného obohatenia je vo výške 5.044,- EUR, pričom táto bola vyčíslená tým,
že sadzobník licenčných odmien za jeden rok pri ubytovacom zariadení žalovaného, ktorým je hotel s
troma hviezdičkami je za zvukovoobrazové zariadenie v izbe 26,- EUR a za zvukové zariadenie v izbe

13,50 EUR, pričom u žalovaného ide o zvukovoobrazové zariadenie v počte 97 čo po vynásobení sumou
26,- EUR predstavuje 2.522,- EUR a toto je obvyklá licenčná odmena spolu za jeden rok. Z dôvodu,
že ide o bezdôvodné obohatenie táto suma sa vynásobuje dvojnásobkom, čo predstavuje 5.044,- EUR,
pričom uvedený dvojnásobok je odvodený podľa § 56 ods. 1 písm. g) zákona č. 618/2003 Z. z. Nakoľko
žalovaný nevydal žalobcovi jemu patriace bezdôvodné obohatenie žalobcovi vznikol aj nárok na úrok z

omeškania, ktorý si uplatňuje vo výške 5,05% ročne z dlžnej sumy od 14. 03. 2016.

2. Súd na základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav:

3. Súd na základe Oprávnenia na výkon kolektívnej správy práv vydaného

Ministerstvom kultúry Slovenskej republiky dňa 11. 05. 2010 zistil, že žalobca nadobudol podľa tohto
Oprávnenia právo na výkon kolektívnej správy práv autorov a iných nositeľov práv k literárnym,
dramatickým, hudobnodramatickým, choreografickým, audiovizuálnym, fotografickým dielam, dielam
výtvarného umenia, architektonickým dielam alebo dielam úžitkového umenia, ktoré je ďalej
špecifikované takto: kolektívna správa práv podľa § 78 ods. 3 zákona č. 618/2003 Z. z. o autorskom

práve a právach súvisiacich s autorským právom v znení neskorších predpisov.
Podľa Sadzobníka autorských odmien za použitie literárnych, dramatických, hudobnodramatických,
choreografických a audiovizuálnych diel v časti I. podľa bodu 7 v prípade, že používateľ použije dielo
bez uzatvorenia licenčnej zmluvy, čím sa dopustí porušenia autorských práv je povinný zaplatiť LITA
náhradu ujmy podľa § 56 ods. 1 písm. f) až do výšky 200% základnej sadzby uvedenej v časti II.

PodľačastiII.písm.Bbod2ďalšíverejnýprenosvysielaniaprostredníctvomtechnickýchzariadenípodľa
bodu 2.1 základných sadzieb je v hoteli s tromi hviezdičkami za zvukovoobrazové zariadenie 26,- EUR.

4. Súd z listu Ministerstva kultúry Slovenskej republiky adresovaného Z..
K. G. prezidentovi Zväzu hotelov a reštaurácií Slovenskej republiky zistil, že týmto listom reagujú na jeho

list, v ktorom žiada o prijatie opatrení v súvislosti s uplatňovaním sadzobníkom odmien a primeraných
odmien za používanie predmetov ochrany spravovaných organizáciami kolektívnej správy ako aj
zabezpečenie kontroly týchto sadzobníkov. Podľa vyjadrenia právna teória rozlišuje dva druhy odmien,
ktoré prislúchajú autorom a ostatným nositeľom práva za použitie predmetov ochrany a to zákonné
odmeny a zmluvné odmeny. Zmluvné odmeny predstavujú licenčnú odmenu stanovenú organizáciou

kolektívnej správy ako zástupcom nositeľov práv. Výšku odmien neustanovuje žiadny zákon a
nepodliehaanischvaľovaniuministerstva.Jedinázákonnápodmienkauplatniteľnápristanovovanívýšky
taríf upravuje § 45 ods. 1 autorského zákona, podľa ktorého dohodnutá odmena musí zodpovedať
spôsobu, rozsahu, účelu a času použitia diela. Sadzobníky nepodliehajú schvaľovaniu ministerstva.Organizácie kolektívnej správy sú povinné oznámiť tomu, kto o to písomne požiada, či zastupuje nositeľa
práv a na žiadosť a náklady žiadateľa vydať o tom písomné potvrdenie. Väčšina organizácií kolektívnej
správy má navyše zoznam nositeľov práv, ktorých zastupuje. Zákonom nie je vylúčené, aby niekoľko

organizácií kolektívnych správ spravovalo práva k rovnakým predmetom ochrany, pričom však rozdiel
spočíva v spôsobe použitia predmetu ochrany alebo v zozname zastupovaných nositeľov práv, teda
nemôže dôjsť k prípadu, aby používateľ platil dvakrát za to isté. Jeden nositeľ práv nemôže byť pre ten
istý predmet ochrany zastupovaný.
Vzťah medzi organizáciou kolektívnej správy ako zástupcu nositeľa práv a používateľom je vzťahom

súkromnoprávnym a v prípade, že nedôjde k dohode zmluvných strán na obsahu licenčnej zmluvy strany
sú oprávnené obrátiť sa na príslušný súd.

5. Súd z výzvy právnej zástupkyni žalobcu žalovanému zo dňa 07. 10. 2015 zistil, že
týmto bol žalovaný vyzvaný na vydanie bezdôvodného obohatenia na zaplatenie sumy z dôvodu,
že žalobca opakovanej vyzýval žalovaného k uzatvoreniu hromadnej licenčnej zmluvy na používanie

audiovizuálnych literárnych, dramatických, hudobnodramatických, choreografických diel a diel
výtvarného umenia pri ich verejnom šírení. Výška bezdôvodného obohatenia k 30. 09. 2015 je 3.772,64
EUR, pričom vychádza zo sadzobníka žalobcu. V prípade, že v lehote 10 kalendárnych dní od obdržania
tejto výzvy nezaplatíte uvedenú sumu bude právny zástupca žalobcu nútený podať žalobu na vydanie
bezdôvodného obohatenia podľa § 56 ods. 1 písm. g) zákona č. 618/2003 Z. z.

6. Súd z listu podpísaného S.. S. E., generálnym sekretárom
Zväzu hotelov a reštaurácií zo dňa 26. 05. 2015 zistil, že čo sa týka žalobcu podľa nich od 01.
01. 2015 tento vystupuje samostatne a vo svojom mene, pričom napriek deklarovanému ukončeniu
rokovania zo strany žalobcu Zväz hotelov a reštaurácií Slovenskej republiky naďalej trvá na rokovaniach

o podmienkach pre členov zväzu. Sadzobník LITA nezohľadňuje obsadenosť a samotnú výšku odmien
definovanú v sadzobníku považujú za neprimeranú. Odporúčajú neuzatvárať licenčnú zmluvu.

7. Súd z internetovej ponuky žalovaného - Hotel Hviezda zistil, že kapacita hotela je
90 dvojlôžkových izieb typu štandard. Vybavenie izby je sprchový kút, balkón, LCD TV, telefón, bezplatné

wifi pripojenie.

8. Na stranách 49 až 58 spisu je zoznam autorov hudobnodramatických diel, autorov
literárnych diel, autorov audiovizuálnych diel, autorov výtvarných diel, v ktorých žalobca vykonáva
kolektívnu správu.

9. Súd z listu adresovaného Slovenským ochranným zväzom autorov Okresnému
súdu v Považskej Bystrici zo dňa 23. 09. 2016 zistil, že vo veci otázky preukazovania zoznamu
autorov a práv, ktorých SOZA zastupuje uviedla, že ona pred uzatvorením hromadnej licenčnej
zmluvy nepreukazovala žalovanému zoznam autorov a nositeľov práv, ktorých zastupuje ani zoznamy

predmetov ochrany, ku ktorých vykonáva kolektívnu správu práv, nakoľko jej táto povinnosť nevyplýva
z platného autorského zákona. SOZA iba na svojom webe zverejnila viedla zoznam všetkých
zastupovaných členov a čakateľov, ktorých na základe dohôd o zastupovaní zastupovala pri výkone
kolektívnej správy práv a tento zoznam bol prístupný širokej verejnosti.

10. Súd z vyjadrenia Protimonopolného úradu Slovenskej republiky adresovaného
Okresnému súdu Zvolen zo dňa 06. 03. 2017 zistil, že tento sa vyjadroval k žiadosti Okresného súdu
Zvolen v akom štádiu sa nachádza konanie o Oznámení zo dňa 16. 12. 2016, ktorým Zväz hotelov a
reštaurácií oznámil podozrenie na možné zneužívanie dominantného postavenia podnikateľa LITA, pod
akým označením sa vedie toto konanie, aký je predpoklad jeho skončenia. Na tieto otázky uviedli, že

v súčasnosti sa vyhodnocuje či sa vôbec začne vyšetrovanie na účel zistenia či je dôvod na začatie
konania vo veci možného zneužívania dominantného postavenia. Na základe tejto skutočnosti úrad ešte
k dnešnému dňu nedisponuje žiadnou spisovou značkou konania. V tomto štádiu sa nedá predpokladať
či dané konanie začne, a ak áno a kedy bude v danej veci meritórne rozhodnuté.

11. Súd z písomných podaní žalobcu zistil, že medzi žalobcom a Zväzom hotelov
a reštaurácií Slovenskej republiky prebiehali rokovania ohľadom uzatvorenia licenčnej zmluvy už od
začiatku roku 2015, pričom tu bola sporná výška odmeny. Nakoľko názory na túto výšku sa značne
líšia, nedošlo k uzatvoreniu kolektívnej licenčnej zmluvy a nie je možné očakávať uzatvorenie dohody.Žalovaný v rámci rokovaní nikdy nespochybnil legitimáciu žalobcu, nevzniesol požiadavku na potrebu
preukazovania zoznamov autorov a už vôbec nie na zoznam diel. Jediným dôvodom neuzatvorenia
kolektívnej licenčnej zmluvy bola nedohoda o výške licenčných odmien.

Podľa § 84 ods. 1 autorského zákona ak používateľ nepreukáže, že nositeľ práv výslovne vylúčil
kolektívnu správu svojich práv je povinný plniť svoje povinnosti podľa § 80 za použitie predmetu
ochrany prostredníctvom organizácie kolektívnej správy. Žalobca preukázal Oprávnením Ministerstva
kultúry Slovenskej republiky č. 2/2004, že má postavenie organizácie kolektívnej správy, ktorá
vykonáva kolektívnu správu majetkových práv autorov a iných nositeľov práv k literárnym, dramatickým,

hudobnodramatickým, choreografickým, audiovizuálnym, fotografickým dielam, dielam výtvarného
umenia. Preto v prípade ak používateľ chce používať predmety ochrany a ak je daný spôsob používania
predmetov ochrany tak je povinný plniť svoje povinnosti priamo oprávnenej organizácii s výnimkou, ak
preukáže, že konkrétny nositeľ práv kolektívnu správu vylúčil. Žalobca zároveň poukazuje na viacero
rozsudkov, v ktorých už súdy rozhodli v prospech neho.
Taktiež žalovaný zastúpený Zväzom hotelov a reštaurácií Slovenskej republiky (ďalej len ZHRSR) ani

pri iných organizáciách kolektívnej správy pri uzatváraní licenčných zmlúv nepožadoval preukázanie
takýchto dokladov. Hromadné alebo kolektívne licenčné zmluvy sa uzatvárajú na konkrétny spôsob
použitia diela a na všetky alebo niektoré diela (podľa § 48 ods. 1 a § 49 ods. 1 autorského zákona).
Ak chce ktorýkoľvek používateľ legálne dielo použiť musí mať predchádzajúci súhlas autora a teda
uzatvorenú licenčnú zmluvu. Je na používateľovi, v tomto prípade žalovanom, aby uviedol, ktoré

diela pri svojom podnikaní chce používať verejným prenosom, teda na ktoré musí mať uzatvorenú
licenčnú zmluvu. Ak by chcel žalobca tieto diela bližšie a konkrétne špecifikovať, musel by vopred a
teda pravidelne predkladať žalobcovi ako organizácii kolektívnej správy zoznam všetkých literárnych,
dramatických, hudobnodramatických a iných diel, ku ktorým verejnosti v hotelových izbách umožňuje
prístup. Preto z dôvodov faktickej nemožnosti udeľovania licencií na konkrétne špecifické diela pri

masovom použití diel sa uzatvárajú takéto zmluvy. Kolektívna správa práv ako samostatný právny
inštitút je v našom poriadku uzákonená zákonom č. 283/93 Z. z. o kolektívnej správe práv. Cieľom
tejto správy je utvoriť inštitút na praktickú realizáciu práv priznaných autorským zákonom, ktoré sa v
niektorých oblastiach dajú uskutočniť len s neúmernými ťažkosťami alebo ich nositelia práv prakticky
vôbec nemôžu realizovať sami. Žalobca na svojej webovej stránke zverejňuje zoznamy nositeľov práv,

ktorých na zmluvnom základe zastupuje. Pre vytvorenie predstavy o množstve subjektov zastupovaných
žalobcom zaslali súdu zoznam nositeľov práva ako aj zoznam zahraničných organizácií kolektívnej
správy práv, s ktorými má žalobca recyklačné zmluvy o zastupovaní. Podľa § 18 ods. 2 písm. h)
autorského zákona autor má právo udeľovať súhlas na každé použitie diela, najmä na: ... h) verejný
prenos diela. Čo sa týka žalovaného tento si svoje povinnosti vysporiadal k ostatným autorom s inými

organizáciami kolektívnej správy - SOZA a Slovgram, avšak so žalobcom vedome nie. Žalovaný sa
tak dopúšťa neoprávneného používania autorských diel. Preto žalovaný za takýto prenos je povinný
platiť a v prípade, ak má vo svojej prevádzke umiestnené zvukové alebo zvukovoobrazové zariadenia
tak neplatením dochádza k porušovaniu zákona. Pokiaľ teda chce používateľ realizovať verejný
prenos prostredníctvom zvukovoobrazových zariadení, tak potrebuje mať uzatvorené licenčné zmluvy s

organizáciami kolektívnej správy, nakoľko každá z nich zastupuje autorov a nositeľov práv diel, ktoré sú
súčasťou televízneho a rozhlasového vysielania, pričom ale nedochádza k duplicite súhlasov, nakoľko
každá organizácia zastupuje iný okruh autorov.
Na základe vyššie uvedeného žalobca má preukázané, že má vecnú aktívnu legitimáciu, že žalovaný v
konaní používal predmety ochrany bez súhlasu žalobcu, a že žalobcovi potom vznikol nárok na vydanie

bezdôvodného obohatenia, nakoľko nedošlo k uzatvoreniu zmluvy.
Z vyjadrenia žalobcu doručeného súdu dňa 30. 11. 2016 bolo zistené, že podľa § 56 ods. 1 písm.
g) autorského zákona autor, do ktorého práva sa neoprávnene zasiahlo alebo ktorého právu hrozí
neoprávnený zásah môže sa domáhať najmä: ... g) vydania bezdôvodného obohatenia vo výške
dvojnásobku odmeny, ktorá je obvyklá. Podľa § 81 ods. 1 písm. i), j), k) organizácia kolektívnej správy je

povinná riadne, s odbornou starostlivosťou a v rozsahu udeleného oprávnenia domáhať sa vo vlastnom
mene v prospech nositeľov práv nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia. Opätovne poukazujú
na to, že pokiaľ žalovaný bez uzatvorenia licenčnej zmluvy používa diela chránené autorským právom,
tak týmto neoprávnene zasahujú do autorských práv autorov, ktorých žalobca zastupuje. Požiadavka
žalovaného na predloženie zoznamov nositeľov práv a zoznamov predmetov ochrany je v rozpore

s princípom kolektívnej správy, v kontexte platnej právnej úpravy je teda nelegitímna a šikanózna,
kedy jediným cieľom žalovaného je odvrátiť pozornosť od merita veci a upriamiť ju na dokazovanie
odporujúce hmotnému právu. V tejto súvislosti poukazujú na Nález Ústavného súdu Českej republiky
II.ÚS 2186/14, kde sa uvádza: „kolektívny správca je teda oprávnený zastupovať autorské práva lentých umelcov, nad ktorými vykonáva kolektívnu správu. Z tohto dôvodu súd v Náleze vyzdvihol, že
správne sťažovateľ poukazuje na skutočnosť či sa hudobná produkcia vzťahovala výhradne k majstrom
zvuku, ktoré ako kolektívny správca zastupuje, pričom kľúčové je posudzovanie vlastného nároku.

Uvedené je treba mať na zreteli tiež pri hodnotení otázky či kolektívny správca určil diela, ktoré mali byť
verejne produkované alebo v akej podobe by mal určiť chránené diela a nositeľa ich práv zasiahnutých
ich neoprávneným užitím. Ústavný súd uvádza, že by samozrejme boli proti zmyslu a účelu kontroly
vykonávanej kolektívnym správcom pokiaľ by takto mal určiť konkrétne diela, ktoré boli užívateľom
sprístupnené verejnosti, pretože tento postup by v mnohých prípadoch nebol s ohľadom na značné

množstvo zastupovaných nositeľov práv zrejme ani možný.“
Vo veci vyjadrenia sa k návrhu žalovaného na prerušenie konania žalobca reagoval svojim podaním zo
dňa 16. 02. 2017, podľa ktorého žalobca preukázal, že uzatvoril 218 hromadných licenčných zmlúv, pri
ktorých bola odmena dohodnutá podľa Sadzobníka žalobcu čo ju robí obvyklou. Ako dôkaz zneužitia
dominantného postavenia žalobcu na trhu žalovaný poukazuje na analýzu licenčných platieb spoločnosti
KPMG zo dňa 12. 09. 2016 s tým, že autori hneď pri úvode časti „Dôležité upozornenia“ uvádzajú,

že primárne zdroje predstavovali predovšetkým dáta poskytnuté zväzmi hotelových a reštauračných
zariadení a rozhovory so zástupcami a zamestnancami organizácií kolektívnej správy. Samotní autori
konštatujú, že vykonali určité analytické procedúry na základe dostupných informácií a nemožno vylúčiť
prípadné nezrovnalosti či skreslenie informácií spôsobených zámerným poskytnutím nepravdivých
údajov. Právny zástupca žalovaného podáva v skutkovo a právne obdobných konaniach návrhy na

prerušenie konania, ktoré sú identické s týmto návrhom, avšak žiaden z konajúcich súdov ešte konanie
neprerušil. Na základe týchto skutočností žiadajú, aby aj konania, ktoré navrhuje prerušiť podľa § 162
ods. 1 písm. a), b) a c) C. s. p.súd neprerušil.

12. Právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaniach poukázala na to, že sa pridržiavajú

svojej žaloby a písomných podaní. Podľa nich preukázali, že majú riadnu aktívnu legitimáciu. Podľa
nich nie je potrebné preukazovať zoznamy autorov tak ako to požaduje žalovaný, avšak aj napriek
tomu ich založili do spisu a tiež je takýto zoznam uverejnený na webovej stránke žalobcu. Vo veci
počtutechnickýchzariadenížalobcavychádzazúdajov,ktorézverejnilžalovaný.Kvýškebezdôvodného
obohatenia poukazujú na to, že vychádzajú z § 56 ods. 1 písm. g) autorského zákona s tým, že

výška bezdôvodného obohatenia je zákonodarcom daná ako dvojnásobok odmeny, ktorá je obvyklá
za získanie licencie pri obdobných zmluvných podmienkach. Poukazujú, že pokiaľ ide o odmeny zo
strany SOZA a Slovgram tieto boli žalovaným pri uzatváraní zmlúv akceptované, vychádzalo sa z
nich a podotýka, že v danom čase teda bolo obvyklé uzatvárať licenčné zmluvy na získanie súhlasu
autorov. Kritériom je aj počet zastupovaných nositeľov práv, ďalej rozsah typov predmetov ochrany

zastupovaných a v tomto prípade LITA zastupuje najširšie portfólio autorov. Taktiež poukázali, že v
súčasnosti uzatvorili celkove 66 dohôd o urovnaní medzi žalobcom a inými žalovanými, ktorí používajú
autorské práva.
Na pojednávaní konanom dňa 23. 05. 2017 uviedla, že skutočnosť, ktorú uvádza žalobca, že sú v
dôkaznej núdzi musí namietať, pričom oni preukázali riadne svoju aktívnu legitimáciu. Podľa nej je

nesporné, že žalobca sa vyjadroval k požadovaniu predloženia zoznamov v súvislosti s rozšírenou
hromadnou licenčnou zmluvou podľa novej úpravy, teda zákona č. 185/2015 Z. z., pričom sa jedná
o úplne nový inštitút v rámci kolektívnej správy, kedy žalobca vykonáva správu aj vo vzťahu k tým
autorom a nositeľom, s ktorými nemá uzatvorené zmluvy o zastupovaní a z tohto dôvodu nie je potrebné
preukazovať a predkladať žiadne doklady. Žalobca trvá na tom, že on vedie riadne a správne zoznamy

tak ako mu to ukladá autorský zákon. Dohľad nad jeho činnosťou vykonáva Ministerstvo kultúry, z
ktorého nikdy nebola vznesená námietka voči tomu, že by viedol nesprávne zoznamy. Preukazovanie
konkrétnych predmetov ochrany nemá zmysel a to s poukázaním na význam kolektívnej správy. K
tvrdeniam žalovaného ohľadne producentov alebo aj samotných nositeľov práv žalovaný opakovane
uvádza, že by si mohol uplatňovať práva aj samotný autor ako aj producenti, avšak toto je možné,

aby si to uplatňoval ktokoľvek, pokiaľ by dostal oprávnenie alebo mandát od autora, aby ho mohol
zastupovať. Je potrebné rozlišovať práva autorov a práva producentov. Práva producentov patria medzi
ich majetkové práva súvisiace s autorskými právami, ale nie sú to autorské práva. Teoreticky by
producent až po novej právnej úprave mohol vykonávať aj majetkové práva autorov, podmienkou však
je, že by musel mať uzatvorené osobitné špeciálne zmluvy a dohody s autormi alebo aj s autormi dohody

nielen o vykonaní diela, nielen o vyhotovení originálu a dohodu o odmene za vykonanie diela, ale tiež
špeciálnu dohodu o odmene a spôsobe určenia za každé osobitné použitie takéhoto diela. Žalovaný
nepreukázal, že by mal súhlas akéhokoľvek nositeľa práv k predmetom ochrany, ktorých práva zastupuje
žalobca.Čosatýkaobvyklejodmeny,tusmesavyjadrili,žeobvyklájelentakázaakúsaskutočnereálneuzatvárali jednotlivé licenčné zmluvy, pričom podľa § 56 ods. 1 písm. g) autorského zákona uvádzajú
k dvojnásobku obvyklej licenčnej odmeny na rozsudok Európskeho dvora č. 367/2015, ktorý výslovne
hovorí,žepokiaľSmernica2004/48/ES29.04.2004samávykladaťtak,ženebránivnútroštátnejprávnej

úprave, aby mohol majiteľ duševných práv dostať ako náhradu dvojnásobok odmeny ako paušálnu
náhradu, nie je potrebné v takom prípade preukazovať konkrétnu výšku škody t. z., že aj súdny dvor
nepovažuje takto stanovenú náhradu za neprimeranú a odporujúcu samotnej smernici. Poukázal na to,
že celkove ku dňu pojednávania bolo už vynesených 17 rozsudkov, v ktorých súdy prejednávali skutkovo
a právne totožne veci a tieto zakladajú do spisu, pričom z týchto rozsudkov vyplýva, že bolo žalobcovi

vo všetkých vyhovené. Vo veci prezentovaného postoja žalovaného k autorským právam a kedy sa toto
malo tak udiať ako to chce on, poukázali, že by bolo potrebné identifikovať a preukazovať tisícky a
desaťtisícky zmlúv, státisíce a milióny údajov a priraďovať ich k jednotlivým nositeľom práv podľa toho
ako budú použité. Z toho dôvodu, že toto nie je možné je prijatý inštitút kolektívnej správy a takto je
zaručená kolektívna ochrana práv. Ak by sa súd stotožnil s právnym názorom žalovaného, tak by nebolo
vôbec možné autorský zákon akýmkoľvek spôsobom dodržiavať, kolektívna správa by nemala žiaden

zmysel a funkciu. Takéto poňatie ochrany je hlbokým nezmyslom a nepochopením úpravy. V závere
poukázala na to, že žalobca preukázal, že žalovaný je prevádzkovateľom ubytovacieho zariadenia Hotel
Hviezda, v rámci ktorého realizuje pre svojich klientov ďalší verejný prenos tak ako je to ustanovené
judikatúrou súdneho dvora a všeobecnými súdmi Slovenskej republiky. Žalobca preukázal, že je tu
aktívne legitimovaný na vydanie bezdôvodného obohatenia. Na základe uvedených skutočností má za

to, že jeho nárok je dôvodný. Čo sa týka príslušenstva, žalovaný bol už v priebehu roku 2015 vyzývaný
k vydaniu bezdôvodného obohatenia a napriek tomu si toto nesplnil. Na základe týchto skutočností
žiadajú, aby súd rozhodol tak ako je vyššie uvedené.

13. Súd z písomných vyjadrení právneho zástupcu žalovaného poukazuje na to, že

podaním zo dňa 03. 02. 2017 zistil, že podľa neho žalobca predložil súdu zoznam autorov, o ktorých
tvrdí, že ich zastupuje a zároveň priložil CD s prehľadom o vysielaní audiovizuálnych diel. Medzi týmito
zoznamami nie je žiadna spojitosť. Z tohto nevyplýva tá skutočnosť o aký typ autora ide (režisér, autor
scenára, autor prekladov a podobne) ani to vo vzťahu ku akým jeho dielam zaradeným do zoznamu
predmetov ochrany podľa § 81 ods. 1 písm. f) autorského zákona žalobca vykonáva kolektívnu správu.

Z tohto potom vyplýva, že žalobca je povinný preukázať podstatne rozhodujúce skutočnosti t. j. uniesť
bremeno tvrdenia. Poukazujú na to, aby súd vyzval žalobcu v zmysle § 150 ods. 2 C. s. p. a požiadal
žalobcu o ďalšie skutkové tvrdenia vo vzťahu k tým skutočnostiam, kto je nositeľom práv (autorov) pri
jednotlivých typoch nositeľov práv uvedených skratkami. Pokiaľ nie je zo strany žalobcu na základe jeho
tvrdení vytvorené aj prepojenie medzi zoznamom autorov na zoznam audiovizuálnych diel použitých

vo vysielaní podľa štatistiky roku 2015 nemožno overiť či autori, ktorých zoznam predložil do konania
žalobca sú práve tými autormi, ktorých diela boli obsahom vysielania roku 2015. Poukazujú na to, že
niektoré osoby sa nenachádzajú v zozname autorov, ktoré na CD nosiči predložil žalobca v konaní.
Zároveň vo svojich písomných podaniach navrhol žalovaný aj prerušenie konania, jednak podľa § 162
ods. 1 písm. a) C. s. p. s tým, aby súd prerušil konanie kým na základe ich písomného oznámenia podľa

§ 158 C. s. p. v spojení s § 25 ods. 2 zákona o hospodárskej súťaži Protimonopolný úrad Slovenskej
republiky právoplatne nevyrieši otázku, ktorá je podstatná pre rozhodnutie o merite veci a súčasne
ju súd nie je oprávnený riešiť a síce či vyššie opísané konanie žalobcu je alebo nie je zakázaným
zneužitím dominantného postavenia na trhu, ďalej návrh na prerušenie konania v zmysle § 162 ods. 1
písm. b) C. s. p. a to, aby súd prerušil konanie do času kým Ústavný súd Slovenskej republiky v rámci

konania podľa článku 125 ods. 1 písm. a) Ústavy právoplatne nerozhodne o návrhu súdu s tým, že sa
domáhal, aby súd inicioval konanie pred ústavným súdom a zároveň žiadal prerušiť konanie podľa §
162 ods. 1 písm. c) Civilného sporového poriadku a to, aby súd prerušil konanie ak sa podal návrh na
začatie prejudicionálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie podľa medzinárodnej zmluvy,
ktorou je Slovenská republika viazaná; uznesenie o návrhu na začatie prejudicionálneho konania súd

bezodkladne doručí ministerstvu spravodlivosti.
Vo svojom písomnom podaní doručenom súdu dňa 05. 05. 2017 okrem iných skutočností právny
zástupca žalovaného poukazuje na to, že pokiaľ si žalobca zvolil na ochranu údajných právnych nárokov
formu žaloby o vydanie bezdôvodného obohatenia nesie aj riziko svojej dôkaznej núdze, ktorú podľa
nášho názoru v tomto konaní nepreukázal. Nie je pravdou, že ZHR SR konajúcej v mene žalovaného

nikdy nevzniesol požiadavku uvedenia zoznamov ochrany a že spor sa má týkať len výšky licenčnej
odmeny. Je sčasti pravdou, že základným dôvodom neúspechu rokovaní bola absencia dohody o výške
licenčnej zmluvy. Podľa nich je legitímna požiadavka konfrontovať návrh licenčnej odmeny žalobcu
podľa jeho sadzobníka so zákonnou požiadavkou primeranosti vo vzťahu k spôsobu, rozsahu, účelua času použitia diela. Ak boli uzavreté kolektívne zmluvy s inými organizáciami bez preukazovania
zoznamu predmetov ochrany a naopak od žalobcu tieto zoznamy požaduje nie je na tom nič zvláštne
ani špekulatívne a nie je to v rozpore so skutočným stavom. Tých organizácií, kde je suma odmeny už

na prvý pohľad akceptovateľná vzhľadom na ekonomické správanie nie je dôvod domáhať sa vysvetlení
vo vzťahu k predmetom ochrany. Poukazuje na to, že žalobca zastupuje len tých nositeľov práv, ktorí
s ním uzatvorili dohodu o výkone kolektívnej správy a to len v dohodnutom rozsahu. Oprávnenie
žalobcu zastupovať subjekty, na úkor ktorých malo dôjsť k bezdôvodnému obohateniu musí byť v konaní
preukázané. V tomto je teda povinnosť žalobcu preukázať s kým je a s kým nie je uzatvorená dohoda

o zastupovaní.
Taktiež poukazuje na neoprávnené používanie predmetov ochrany, avšak ak žalovaný by vykonával
verejný prenos prostredníctvom technického zariadenia nie je možné tvrdiť, že vykonával verejný
prenos práve tých diel, ktoré spravuje žalobca a že tým zasiahol do práv práve tým nositeľom práv,
ktorých zastupuje žalobca. Ak žalobca žiadnym spôsobom pri výkone kolektívnej správy riadne a s
náležitou starostlivosťou nezískava informácie o programových štruktúrach jednotlivých vysielateľov

za určité obdobie potom nemôže ani reálne vykonávať rozúčtovane prijatých odmien. Čo sa týka
výšky bezdôvodného obohatenia, podľa nich je predčasné vyjadrovať sa k výške tohto bezdôvodného
obohatenia vzhľadom na nepreukázanie iných kľúčových predpokladov úspešnosti žaloby.

14. Na pojednávaní konanom dňa 14. 09. 2016 právny zástupca žalovaného uviedol,

že pokiaľ ide o aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu chcú tu poukázať na predpoklady bezdôvodného
obohatenia, ktoré je povinný preukázať žalobca s tým či vôbec došlo k bezdôvodnému obohateniu,
na úkor koho došlo a v akej výške. Toto nebolo žiadnym spôsobom preukázané. Pokiaľ právna
zástupkyňa odkazuje na § 84 ods. 1 starého autorského zákona snažiac sa prehodiť dôkazné bremeno
na žalovaného v tomto kontexte poukazuje na rozpor tohto ustanovenia s európskym právom. Pokiaľ

ide o aktívnu vecnú legitimáciu tento názor podopiera aj Nález Českého ústavného súdu podľa ktorého
kolektívny správca chráni autorské práva umelcov, avšak musí to urobiť so starostlivosťou riadneho
hospodára. Je predovšetkým na kolektívnom správcovi, aby u kontrolovanej osoby preukázal povinnosť
mať uzavretú licenčnú zmluvu na používanie chránených diel. Tiež sa vyjadruje k tomu, že kolektívny
správca je oprávnený iba k uzatváraniu tých licenčných zmlúv za tých nositeľov autorských práv, ktorých

právoplatne zastupuje. Poukazujú na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky vo veci dôkazného
bremena ako aj na dôkaznú núdzu na strane žalobcu.
Na pojednávaní konanom dňa 23. 05. 2017 poukázal na to, že najpodstatnejší argument, ktorý
je potrebný zohľadniť je ten, že predmetom konania je vydanie bezdôvodného obohatenia z titulu
neoprávnenéhopoužitiadielformouverejnéhoprenosu.Tentopatrídokategóriespôsobovpoužitiadiela.

Práve táto skutočnosť je absolútne kľúčová pre správne právne posúdenie tejto veci a síce, že z pozície
organizácie kolektívnej správy táto musí preukázať, že má mandát na zastupovanie v tomto konaní
práve od nositeľov práv a v akom rozsahu mu bol udelený takýto mandát. V tomto konaní zatiaľ nebola
splnená povinnosť tvrdenia relevantných skutočností. Poukazujú na zmluvu s litovskou spoločnosťou,
ktorá bola na CD nosiči, pričom podľa nich z tejto nie je jasné vo vzťahu, ku ktorým nositeľom práv

má žalobca vykonávať správu. Taktiež z excelovských tabuliek nie je možné ustáliť či žalobca naozaj
dostal na základe zmlúv uzatvorených s G., G. M. P. do správy predmety ochrany, ktoré uviedol, že
boli predmetom verejného prenosu roku 2015. Preto môže nastať situácia, že používateľ by platil
dvakrát a preto by bola priznaná jedna suma niekomu kto neoprávnene žiada o vydanie bezdôvodného
obohatenia bez toho, aby preukázal okruh autorov a okruh predmetov ochrany. Preukázanie okruhu

autorov, predmetov ochrany a skutočností, že tieto sú súčasťou vysielania a že tieto boli spravované
žalobcom je predpokladom, aby mohlo byť žalobe vyhovené. Čo sa týka listinného dôkazu licenčných
zmlúv súd z týchto nemôže vychádzať, pretože už vo svojich skorších podaniach poukázal na to, že
vychádzajúc z konania, ktoré môže byť zneužitím dominantného postavenia a tieto zmluvy sú minimálne
v časti licenčnej odmeny neplatné a nemôže byť tu dané to, že ide o relevantnú obvyklú odmenu.

Poukazuje na to, že žiaden zo súdov, ktorý v právne a skutkovo obdobných veciach vydal rozsudky
sa nevysporiadal so všetkými skutočnosťami, tieto nie sú riadne odôvodnené a keďže právny zástupca
zastupuje aj iných prevádzkovateľov môžu teda potvrdiť len to, že žiadajú, aby súd zdôvodnil prečo
sa nezaoberal aj argumentáciou žalovaného, najmä vyjadrením Ministerstva kultúry. Podľa nich nebol
preukázaný riadne nárok uplatnený žalobou a preto ju žiadajú zamietnuť.

15. Podľa § 190 ods. 1 zákona č. 185/2015 Z. z. ustanoveniami tohto zákona sa
spravujú aj právne vzťahy, ktoré vznikli pred 1. januárom 2016, pričom vznik týchto vzťahov vrátane
nárokov z nich vyplývajúcich, ako aj práva zo zodpovednosti za porušenie záväzkov z nich vyplývajúcichsa posudzujú podľa predpisu účinného do 31. decembra 2015; to neplatí, ak odseky 3 a 4 ustanovujú
inak.

16. Súd na uvedené právne ustanovenie poukazuje z toho dôvodu, že pred zákonom č.
185/2015 Z. z. bol platným predpisom v rámci autorských práv zákon č. 618/2003 Z. z., ktorý bol platný a
účinný do 31. 12. 2015. Z dôvodu, že žalobca si uplatňuje zaplatenie sumy z bezdôvodného obohatenia
v období od 01. 01. do 31. 12. 2015 je potrebné použiť pôvodný zákon č. 618/2003 Z. z.

17. Podľa § 78 ods. 1 zákona č. 618/2003 Z. z. účelom kolektívnej správy práv podľa
tohtozákona(ďalejlen"kolektívnaspráva")jekolektívneuplatňovanieakolektívnaochranamajetkových
práv autora a majetkových práv výkonného umelca, výrobcu zvukového záznamu, výrobcu zvukovo-
obrazového záznamu a vysielateľa a umožnenie uvedenia predmetu týchto práv na verejnosti.

18. Podľa § 78 ods. 2 zákona č. 618/2003 Z. z. Kolektívna správa je zastupovanie

viacerých osôb, ktoré
a) majú majetkové práva k dielu, umeleckému výkonu, zvukovému záznamu, zvukovo-obrazovému
záznamu alebo k vysielaniu (ďalej len "predmet ochrany"),
b) vykonávajú majetkové práva na základe tohto zákona ( § 50 a 55) alebo
c) na základe zmluvy získali výhradnú licenciu na celé trvanie majetkových práv k predmetu ochrany a

pre územie Slovenskej republiky s právom udeliť sublicenciu (ďalej len "nositelia práv") na ich spoločný
prospech, a to pri výkone ich majetkových práv k zverejneným alebo na zverejnenie ponúknutým
predmetom ochrany, ak iný ako kolektívny výkon týchto práv nie je dovolený ( odsek 3) alebo je neúčelný;
za predmet ochrany ponúknutý na zverejnenie sa považuje taký predmet ochrany, ktorý nositeľ práva
písomne oznámi príslušnej organizácii kolektívnej správy na účely zaradenia takéhoto predmetu do

registra predmetov ochrany.
Kolektívnou správou nie je dočasné zastupovanie nositeľov práv pri výkone ich majetkových práv, ak je
dovolený aj iný ako kolektívny výkon týchto práv.

19. Podľa § 78 ods. 5 zákona č. 618/2003 Z. z. kolektívnu správu vykonáva

organizácia kolektívnej správy, a to sústavne, vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť a ako hlavný
predmet činnosti.

20. Podľa § 79 ods. 1 zákona č. 618/2003 Z. z. organizácia kolektívnej správy je
právnická osoba, ktorej bolo udelené oprávnenie na výkon kolektívnej správy.

21. Podľa § 5 ods. 14 zákona č. 618/2003 Z. z. verejný prenos je šírenie alebo
predvedenie diela akýmikoľvek technickými prostriedkami na šírenie zvukov alebo zvukov a obrazov
súčasne, alebo ich vyjadrenie po drôte alebo bezdrôtovo tak, že toto dielo môžu vnímať osoby na
miestach, kde by ich bez tohto prenosu nemohli vnímať; verejný prenos zahŕňa aj káblovú retransmisiu,

vysielanie a sprístupňovanie verejnosti.

22. Podľa § 48 ods. 1 zákona č. 618/2003 Z. z. organizácia kolektívnej správy môže s
nadobúdateľom uzatvoriť aj hromadnú licenčnú zmluvu. Hromadnou licenčnou zmluvou udeľuje
táto organizácia nadobúdateľovi súhlas na použitie všetkých diel alebo niektorých diel, ku ktorým

spravuje práva, dohodnutým spôsobom alebo spôsobmi, v dohodnutom rozsahu, na dohodnutý čas a
nadobúdateľ sa zaväzuje, ak nie je dohodnuté inak, uhradiť odmenu.

23. Podľa 49 ods. 1 zákona č. 618/2003 Z. z. organizácia kolektívnej správy môže
uzatvoriť kolektívnu licenčnú zmluvu s právnickou osobou, ktorá združuje používateľov diel. Kolektívnou

licenčnou zmluvou táto organizácia udeľuje súhlas na použitie všetkých diel alebo niektorých diel, ku
ktorým spravuje práva, dohodnutým spôsobom alebo spôsobmi, v dohodnutom rozsahu, na dohodnutý
čas a za dohodnutú odmenu.

24. Podľa § 49 ods. 2 zákona č. 618/2003 Z. z. Zz kolektívnej licenčnej zmluvy

vznikajú práva a povinnosti priamo jednotlivému členovi právnickej osoby združujúcej používateľov diel
od okamihu, keď s ňou prejaví súhlas. Ustanovenia osobitného predpisu sa použijú primerane.

25. Podľa § 56 ods. 1 písm. g) zákona č. 618/2003 Z. z. autor, do ktorého práva saneoprávnene zasiahlo alebo ktorého právu hrozí neoprávnený zásah, môže sa domáhať najmä vydania
bezdôvodného obohatenia vo výške dvojnásobku odmeny, ktorá je obvyklá za získanie licencie pri
obdobných zmluvných podmienkach v čase neoprávneného zásahu do tohto práva.

26. Podľa § 81 ods. 1 písm. h) zákona č. 618/2003 Z. z. organizácia kolektívnej správy
je povinná riadne, s náležitou odbornou starostlivosťou a v rozsahu udeleného oprávnenia uzatvárať
s používateľmi alebo s osobami oprávnenými obhajovať záujmy v nich združených používateľov, ktorí
používajú predmety ochrany, alebo s osobami povinnými uhrádzať náhradu odmeny podľa tohto zákona

za primeraných a rovnakých podmienok zmluvy, ktorými sa
1. používateľovi poskytuje oprávnenie na použitie predmetu ochrany, ku ktorému právo kolektívne
spravuje,
2. dohodne s používateľom alebo s povinnou osobou odmenu, primeranú odmenu alebo náhradu
odmeny a spôsob jej uhradenia.

27. Podľa § 81 ods. 1 písm. i) zákona č. 618/2003 Z. z. organizácia kolektívnej správy
je povinná riadne, s náležitou odbornou starostlivosťou a v rozsahu udeleného oprávnenia domáhať
sa vo vlastnom mene v prospech nositeľov práv nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia z
neoprávneného výkonu kolektívne spravovaného práva; to neplatí, ak sa nositeľ práva, ktorý je na to
oprávnený, takého nároku sám domáha alebo ak je to nehospodárne.

28. Podľa § 81 ods. 3 zákona č. 618/2003 Z. z. organizácia kolektívnej správy je
povinná riadne, s náležitou odbornou starostlivosťou a v rozsahu udeleného oprávnenia organizácia
kolektívnej správy zastupuje nositeľa práv vo svojom mene a na jeho účet. Organizácia kolektívnej
správy vykonáva kolektívnu správu bez nároku na zisk. Organizácia kolektívnej správy je oprávnená

požadovať náhradu účelne vynaložených nákladov.

29. Podľa § 84 ods. 1 zák. č. 618/2003 Z. z. ak používateľ nepreukáže, že nositeľ práv
výslovne vylúčil kolektívnu správu svojich práv, a ak bolo v odbore použitia predmetov ochrany udelené
oprávnenie podľa § 80, používateľ je povinný plniť svoje povinnosti vyplývajúce z použitia predmetu

ochrany prostredníctvom organizácie kolektívnej správy, ktorej bolo udelené oprávnenie na výkon
kolektívnej správy vo vymedzenom odbore použitia predmetov ochrany.

30. Podľa § 18 ods. 2 písm. h) zákona č. 618/2003 Z. z. autor má právo udeľovať
súhlas na každé použitie diela, najmä na verejný prenos diela.

31. Podľa § 40 ods. 1 zákona č. 618/2003 Z. z. licenčnou zmluvou udeľuje autor
nadobúdateľovi súhlas na použitie diela (ďalej len "licencia"). Licenčná zmluva obsahuje najmä spôsob
použitia diela (§ 18 ods. 2), rozsah licencie, čas, na ktorý autor licenciu udeľuje, alebo spôsob jeho
určenia a odmenu alebo spôsob jej určenia, ak sa autor s nadobúdateľom nedohodol na bezodplatnom

poskytnutí licencie.

32. Podľa § 517 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. (Občiansky zákonník) ak ide o
omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z
omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania

a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

33. Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. výška úrokov z omeškania je o päť
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

34. Súd na základe vykonaného dokazovania mal preukázané a dospel k záveru, že
žaloba je v celom rozsahu dôvodná a preto tejto vyhovel. Predovšetkým sa súd zaoberal tou
skutočnosťou či žalobca je v tomto konaní aktívne legitimovaný, nakoľko túto skutočnosť žalovaný
popieral. Aktívna legitimácia žalobcu bola preukázaná rozhodnutím - Oprávnenie Ministerstva kultúry

Slovenskej republiky na výkon kolektívnej správy zo dňa 11. 05. 2010. Na základe uvedenej skutočnosti
bola daná aktívna legitimácia žalobcu. Čo sa týka pasívnej legitimácie, súd tu poukazuje na tú
skutočnosť, že v konaní nebolo spochybňované, že žalovaný prevádzkuje ubytovacie zariadenie Hotel
Hviezda na adrese Okružná 123, Dudince, pričom ide o zariadenie v štandarde hotel tri. Taktiež zostrany žalobcu bolo preukázané, že tento má celkove v zariadení 97 zvukovoobrazových zariadení v
izbách ubytovacieho Hotela Hviezda, pričom žalovaný žiadne relevantné dôkazy o tom, že tam nie
je 97 zvukovoobrazových zariadení nepreukázal. Podľa Sadzobníka autorských odmien za použitie

literárnych,dramatických,hudobnodramatických,choreografickýchaaudiovizuálnychdielžalobcu,ktorý
je účinný od 01. 01. 2015 a ktorý bol pripojený k žalobe bolo zistené, že podľa časti B bod 2 odmena
za použitie diel verejným prenosom je pokiaľ ide o zvukovoobrazové zariadenie pre hotel s tromi
hviezdičkami 26,- EUR. V konaní bolo nesporne zistené, že žalobca je organizáciou vykonávajúcou
kolektívnu správu, ktorá vykonáva uplatňovanie ochrany majetkových práv autorov. Predmet jej

činnosti tvorí spravovanie práv k literárnym, dramatickým, hudobnodramatických, choreografickým,
audiovizuálnym, fotografickým dielam, dielam výtvarného umenia, architektonickým dielam a dielam
úžitkového umenia. V rámci tohto oprávnenia je oprávnený na dobrovoľnú kolektívnu správu podľa
autorského zákona. Samotné autorské právo podľa § 15 vzniká okamihom, kedy je dielo vyjadrené v
podobe vnímateľnej zmyslami. Majetkové právo ako súčasť autorského práva v sebe zahŕňa nielen
právo autora na použitie svojho diela, ale aj právo udeľovať súhlas na jeho použitie inej osobe a určenie

si odmeny za udelenie takejto možnosti. To znamená, že autor, ktorému náleží právo na odmenu môže
toto právo realizovať sám resp. prostredníctvom inštitútu kolektívnej ochrany a správy majetkových
práv autorov. V takýchto prípadoch potom na strane nadobúdateľa takéhoto práva vzniká povinnosť
uhradiť odmenu autorovi. Žalobca ako organizácia s výkonom kolektívnej správy je povinná túto riadne
vykonávať v rozsahu udeleného povolenia s odbornou náležitosťou a je povinný zastupovať nositeľov

práv a uzatvárať zmluvy za rovnakých podmienok a dohadovať s nimi odmenu. V prípade, ak používateľ
nepreukáže, že nositeľ práv vylúčil kolektívnu správu podľa § 84 ods. 1 autorského zákona a ak bolo
v odbore použitia predmetov ochrany udelené oprávnenie podľa § 80 je používateľ povinný si plniť
povinnosti vyplývajúce z ochrany prostredníctvom organizácie. Na základe uvedeného je teda dané,
že ak chce používateľ predmet ochrany použiť je povinný plniť svoje povinnosti priamo oprávnenej

organizácii kolektívnej správy pokiaľ používateľ nepreukáže, že konkrétny nositeľ práv kolektívnu správu
vylúčil. Z tohto teda vyplýva, že žalovaný mal preukázať, že autori, ktorých zastupuje žalobca vylúčili vo
všetkých použitých predmetoch ochrany práv zastupovanie žalobcu resp. len v niektorých. Toto však v
konaní nebolo preukázané. Samotným účelom kolektívnej správy je najmä efektívne uplatňovanie práv
autorov a nositeľov práv súvisiacich s autorským právom. Je potrebné prisvedčiť žalobcovi, že prakticky

sa nedá a nie je ani žiadúce a reálne možné, aby sa pred uzatváraním hromadnej alebo kolektívnej
licenčnej zmluvy pre daný prípad použitia diel jednotlivo preukazoval presný počet spravovaných
predmetov ochrany ako aj rozsah zastupovaných autorov tak ako to tvrdí žalovaný. Je samozrejmé, že
požiadavky a argumenty, na ktoré poukazoval žalovaný absolútne odporujú zmyslu zavedenia inštitútu
právnej úpravy kolektívnej správy v zmysle autorského zákona. Čo sa týka preukazovania, že ktoré diela

autorov boli používané pri ktorom televíznom vysielaní, v ktoré dni, poprípade mesiace, súd poukazuje
na to, tak ako na to poukazoval aj žalobca, že toto je technicky nemožné vykonať, pretože tak ako už
súd vyššie preukázal zmyslom kolektívnej správy bola možnosť zastúpenia autorov pri výkone ich práv
k dielam prostredníctvom spoločnosti, ktorá sa tomuto bude venovať.
Čo sa týka poukazovania na to, že jedna autorská spoločnosť, či už SOZA alebo Slovgram alebo

LITA by mohli duplicitne zastupovať autorov v praxi k takémuto výpadu nemôže dôjsť, aby používateľ
platil dvakrát za to isté, pretože jeden nositeľ práv nemôže byť daný pre ten istý predmet ochrany
zastupovaný viacerými organizáciami kolektívnej správy. Vo veci námietky ceny za zvukovoobrazové
zariadenie vo veci obvyklej licenčnej odmeny, ktorá bola stanovená žalobcom na sumu 26,- EUR súd
poukazuje na to, že v prípade ďalšieho verejného prenosu je právna situácia týkajúca sa výšky odmeny

úplne odlišná a neporovnateľná s inými právnymi inštitútmi, ktoré zastupujú iných autorov, napr. SOZA
alebo Slovgram. Preto nie je možné tu porovnávať ceny, ktoré si uplatňujú iné spoločnosti za iné
diela a za inú ochranu práv. Je tu v rámci ochrany aj určitý verejnoprávny prvok tým, že pokiaľ sa
žalovanému odmena za používanie predmetov vidí neprimeraná má možnosť podať žalobu o určenie
obsahu hromadnej licenčnej zmluvy, pričom súdu do dňa rozhodnutia nebola preukázaná skutočnosť, že

by k takémuto podaniu došlo. Žalobca rozhodne preukázal, že uzatváral zmluvy, pri ktorých bola odmena
dohodnutá podľa sadzobníka žalobcu, čo ju robí obvyklou odmenou, keďže iná organizácia zastrešujúca
takýchto autorov na území Slovenskej republiky nepôsobila. Neobstojí potom tvrdenie žalovaného, že je
potrebné porovnávať zmluvy s inými spoločnosťami, keďže výkon takýchto práv, ktoré mal žalobca iná
spoločnosť nerobila, pretože nebolo by možné porovnať ich s inými spoločnosťami. Taktiež neobstojí tu

porovnávanie s inými krajinami, na ktoré poukazoval žalovaný, pretože tu sú iné spoločenské pomery.
Na základe týchto skutočností súd teda návrhu v celom rozsahu vyhovel.

35. Čo sa týka úrokov z omeškania, súd mal preukázané, že žalobca žalovanéhovyzval o zaplatenie sumy, pričom tento ju riadne a včas nezaplatil. Vo veci výšky určenia súd mal
preukázané, že ku dňu omeškania v zmysle § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. je výška úrokov
5,05% ročne.

36. Čo sa týka návrhu na prerušenie konania podľa § 162 ods. 1 písm. a) C. s. p. na
základetoho,žeProtimonopolnýúradSlovenskejrepublikyoznámil,žesanebudezatiaľvecou zaoberať
a zatiaľ, že sa ani nezaoberá preto má súd za to, že prerušenie konania z uvedeného dôvodu je
nadbytočné a nehospodárne. Taktiež tu súd poukazuje aj na skutočnosť, že žalobca uzatvoril zmluvy s

218 subjektmi prevádzkujúcimi ubytovacie zariadenia, čím došlo k akceptovaniu sumy ceny navrhnutej
žalobcom a táto nadobudla určitý charakter ceny obvyklej.

37. Vo veci návrhu na prerušenie konania podľa § 162 ods. 1 písm. b) C. s. p. súd
zamietol toto s odôvodnením, že nedospel k záveru o neústavnosti ustanovení autorského zákona tak
ako na ne poukazoval žalovaný. Je len na posúdení súdu či takýto návrh podá alebo nie, pričom v tejto

súvislosti sa poukazuje na skutočnosť, že viaceré súdy prejednávajúce žalobu opierajúce sa o rovnaké
skutkové a právne okolnosti dospeli k záveru, že nie je tu dôvod na prerušenie konania.

38. V časti na prerušenie konania podľa § 162 ods. 1 písm. c) C. s. p. súd návrh
zamietol z dôvodu, že nie je možné podať otázku formulovanú žalovaným s tým, aby ako prejudicionálnu

otázku Súdny dvor posúdil ním položenú otázku, pretože Súdny dvor nerozhoduje o konkrétnych
skutkových alebo právnych okolnostiach prejednávaného prípadu, ale poskytuje výklad európskeho
práva. Výklad vnútroštátneho práva prislúcha len do právomoci vnútroštátnych súdov.

39. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov

konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

40. Súd o trovách konania rozhodol tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov
konania vo výške 100%, nakoľko bol tento v celom rozsahu úspešný.
§ 190 ods. 1 zák. č. 185/2015 Z. z.

§ 78 ods. 1, 2, 5 zák. č. 618/2003 Z. z.
§ 79 ods. 1 zák. č. 618/2003 Z. z.
§ 5 ods. 14 zák. č. 618/2003 Z. z.
§ 48 ods. 1 zák. č. 618/2003 Z. z.
§ 49 ods. 1, 2 zák. č. 618/2003 Z. z .

§ 56 ods. 1 písm. g) zák. č. 618/2003 Z. z.
§ 81 ods. 1 písm. h) zák. č. 618/2003 Z.z.
§ 81 ods. 1 písm. i) zák. č. 618/2003 Z.z.
§ 81 ods. 3 zák. č. 618/2003 Z.z.
§ 84 ods. 1 zák. č. 618/2003 Z. z.

§ 18 ods. 2 písm. h) zák. č. 618/2003 Z.z.
§ 40 ods. 1 zák. č. 618/2003 Z. z.
§ 517 ods. 2 zák.č. 40/1964 Zb.
§ 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z.
§ 255 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne (§ 362 C. s. p.).

Podanie urobené v listinnej podobe treba doložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa

jeden rovnopis prílohy mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis
s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh súd vyhotoví kópie podania na trovy
toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 C. s. p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných záležitostiach (§ 127 ods. 1 C. s .p.) uviesť proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považujeza nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 C. s. p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu
nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov); ak ide o
rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia sa dáva podľa § 376 C. m. p.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len
tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 389 ods. 1, 2 C. s. p.,t. j.
1.odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší len ak:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala je patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno
napraviť v konaní pred odvolacím súdom,
c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy,
ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo
d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané zanikli alebo ak také dôvody

neexistovali.
2.ak sú dané odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 2 C. s. p. odvolací súd zruší odvolaním napadnuté
rozhodnutie vo veci samej, zároveň zruší aj právoplatné uznesenie, ktoré rozhodnutiu vo veci samej
predchádzalo.