Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, February 14, 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6To/2/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7715010494
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 02. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Dudík
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7715010494.3

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Dudíka a sudcov JUDr.
Zuzany Homzovej a JUDr. Evžena Kelija, na verejnom zasadnutí konanom dňa 14. februára 2017, v
trestnej veci obžalovaného E. H., pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 349 Tr. zák.,
o odvolaní okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Michalovce zo dňa 27.10. 2016, sp.
zn. 3T/139/2015 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie okresného prokurátora.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom bol obžalovaný E. H. podľa § 285 písm. b/ Tr. por. oslobodený spod obžaloby
prokurátorky Okresnej prokuratúry Michalovce, pre skutok kvalifikovaný ako prečin marenia výkonu
úradného rozhodnutia podľa § 349 Tr.zák., na tom skutkovom základe, že

aj napriek tomu, že uznesením Okresného súdu Michalovce č.k. 15P/220/2014 zo dňa 18.9.2014, v
spojení s uznesením Krajského súdu Košice č.k. 7CoP/305/2014 zo dňa 11.11.2014, bolo nariadené
povinnému odovzdať maloleté deti P., nar. XX.X.XXXX a E., nar. X.XX.XXXX, do striedavej osobnej
starostlivosti matke A. Q., a to každý párny týždeň od piatku v čase od 14.00 h do nasledujúceho piatku
nepárneho týždňa do 14.00 h, a bola mu doručená výzva na rešpektovanie rozhodnutia súdu a zároveň
uložená pokuta, nerešpektujúc toto rozhodnutie súdu uložené v občianskom súdnom konaní vo veciach

starostlivosti súdu o maloletých si túto povinnosť neplní,

pretože skutok nie je trestným činom.

Proti tomuto rozsudku zahlásil odvolanie okresný prokurátor, a to ústne do zápisnice o hlavnom
pojednávaní, ktoré aj písomne odôvodnil.

V písomných dôvodoch odvolania uviedol, že v priebehu prípravného konania, ako aj konania pred
súdom bolo listinnými dôkazmi jednoznačne preukázané, že obžalovaný mal súdom uloženú povinnosť
vydať deti matke v rámci striedavej starostlivosti, bola preukázaná existencia ďalších listinných dôkazov,
ako je návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia a následná výzva na rešpektovanie povinností
vyplývajúcich z rozhodnutia súdu. Obžalovaný bol riadne vyzvaný k rešpektovaniu uložených povinností

a napriek tomu ich ďalej nerešpektoval, za čo mu bola uložená pokuta vo výške 200,- €. Obžalovaný
teda naplnil všetky znaky skutkovej podstaty uvedeného trestného činu tak po stránke objektívnej, ako
aj subjektívnej, pretože svojím konaním porušoval povinnosť uloženú mu predbežným opatrením súdu.
Pre posúdenie trestnej zodpovednosti nie je pri trestnom čine podľa § 349 Tr.zák. podstatné skúmať
vzťahy detí a rodičov. Relevantné je to, či bol obžalovaný k plneniu vyzvaný a či túto povinnosť splnil.
Obrana obžalovaného v tom smere, že deti sa nechceli stretnúť s matkou, je účelová v snahe vyhnúť sa

trestnej zodpovednosti a taktiež aj správa zo školy detí doložená obžalovaným až v priebehu hlavného
pojednávania.Navrhol preto, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok a uložil okresnému súdu, aby vo veci znovu
konal a rozhodol.

Krajský súd na podklade takto podaného odvolania podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť
a odôvodnenosť všetkých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako i správnosť
postupu konania, ktoré mu predchádzalo, prihliadol pritom aj na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané
a boli by spôsobilé odôvodniť podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. a dospel k záveru, že

odvolanie okresného prokurátora je nedôvodné.

Po splnení prieskumnej povinnosti odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa vykonal na hlavnom
pojednávaní všetky dostupné a potrebné dôkazy na náležité zistenie skutkového stavu veci, o ktorom
nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie v súlade s ustanovením § 2
ods. 10 Tr. por. a tieto aj správne vyhodnotil jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti tak, ako mu to ukladá

ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. por.

V odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s ustanovením § 168 Tr. por. okresný súd vyslovil,
ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, existenciu ktorých
skutočností pokladal, vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania za vylúčené alebo pochybné, a

akými úvahami sa spravoval pri hodnotení dôkazov, najmä tých, ktoré si navzájom odporujú.

Keďže okresný súd svoje rozhodnutie náležite, logicky a presvedčivým spôsobom zdôvodnil, odvolací
súd vzhľadom na celorozsahovú akceptáciu tohto odôvodnenia poukazuje na jeho vecnosť a správnosť,
pričom zvýrazňuje najmä nasledovné, reagujúc tak aj na námietky uvádzané v odvolaní okresného

prokurátora.

Aj zo zistení krajského súdu totiž vyplýva, že obžalovaný kategoricky popiera spáchanie skutku, ktorý je
mu kladený za vinu s tým, že už v roku 2014 mu bývalá družka deti dala, potom ich chcela späť, avšak
deti s ňou mali zlý vzťah a nechceli s ňou byť. Nechceli s ňou ísť ani v doprovode polície, pričom odvtedy

čo sa rozhodnutie o určení striedavej starostlivosti stalo právoplatným, matka si pre deti ani raz neprišla.

Uvedená skutočnosť je zrejmá aj z úradného záznamu spísaného dňa 28.12.2015 na ÚPSVaR
Michalovce, z ktorého je zrejmé, že matka sa mala dňa 25.12.2015 dostaviť pre deti, avšak neprišla
a neposlala ani žiadnu správu, prečo tak urobila. Taktiež z písomnej správy riaditeľky školy, ktorú

navštevuje mal. P. H., je zrejmé, že samotná mal. žiačka ju požiadala o to, aby ju jej matka v škole
nanavštevovala. Z výpovede mal. P. je zrejmé, že táto sa bojí, žeby ju matka zobrala do Anglicka, kde
má t.č. žiť. Z vyššie uvedeného je teda zrejmé, že samotný obžalovaný nekladie prekážky deťom, aby
sa stretávali so svojou matkou, avšak samotné deti nie sú ochotné sa s matkou stretávať.

Podľa § 285 písm. b) Tr.por. súd oslobodí obžalovaného spod obžaloby, ak skutok nie je trestným činom.
Ako vyplýva z podaného odvolania okresným prokurátorom tento nenamieta rozsah, resp. neúplnosť
vykonaných dôkazov, ale len správnosť ich vyhodnotenia okresným súdom.

V zmysle ustálenej súdnej praxe - judikatúry Najvyššieho súdu SR, pokiaľ súd postupuje pri hodnotení

vykonaných dôkazov dôsledne podľa § 2 ods. 12 Tr.por., t.j. hodnotí ich podľa svojho vnútorného
presvedčenia založeného na starostlivom zvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne
a urobí logicky odôvodnené skutkové zistenia, nemôže ani odvolací súd napadnutý rozsudok zrušiť len
preto,žesámnazákladesvojhopresvedčeniahodnotítieistédôkazysinýmidoúvahypredchádzajúcimi
závermi.

Pre uznanie viny podozrenie nestačí, vina obžalovaného musí byť jednoznačne a bez akýchkoľvek
pochybností preukázaná, čo v tomto prípade nebolo.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti preto krajský súd považoval odvolanie okresného prokurátora

za nedôvodné a na druhej strane závery o oslobodení obžalovaného E. H. spod obžaloby prokurátora
podľa § 285 písm. b) Tr.por. za zákonné a správne.To boli dôvody, pre ktoré krajský súd o odvolaní okresného prokurátora rozhodol tak, ako je to uvedené
vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.