Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, April 5, 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/345/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1514224127
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 04. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Krajčovičová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:1514224127.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a
sudkýň: JUDr. Andrea Dudášová a JUDr. Ľuboslava Vanková v právnej veci žalobcu: Intrum Justitia
Slovakia s.r.o., IČO: 35 831 154, so sídlom Karadžičova 8, Bratislava, zastúpeného advokátom: JUDr.
Ján Šoltés, so sídlom Karadžičova 8, Bratislava, proti žalovanému: G. U., nar. XX.X.XXXX, bytom P.
XXX/XX, R., o zaplatenie 3.739,48 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti výroku II. rozsudku

Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 16C/43/2016-51 zo dňa 29.7.2016, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku II. a v závislom výroku
o náhrade trov konania III. r u š í a vec mu v zrušenom rozsahu v r a c i a na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom označeným v záhlaví súd prvej inštancie výrokom I. pripustil späťvzatie žaloby v časti

o zaplatenie 338,05 eur s 9,5 % ročným úrokom z omeškania od 29.októbra 2011 a konanie sa v tejto
časti zastavil, výrokom II. žalobu o zaplatenie 3.401,43 eur s 9,5 % ročným úrokom z omeškania od 29.
októbra 2011 zamietol, výrokom III. žalovanému priznal nárok na náhradu 100 % trov konania.

2. Rozsudok súd prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku odôvodnil právne aplikáciou ust.
§ 183 ods. 1, § 278 Civilného sporového poriadku.

3. Vecne argumentoval súd prvej inštancie tým, že na prejednanie veci nariadil pojednávanie, na
ktoré predvolal obe strany, a v predvolaní ich riadne poučil o možnosti rozhodnúť na návrh protistrany
rozsudkom pre zmeškanie, ak sa na pojednávanie nedostavia Žalobca sa napriek tomu nedostavil
a svoju neprítomnosť ospravedlnil pracovnou zaneprázdnenosťou svojho právneho zástupcu. Takéto
ospravedlnenie nemožno podľa názoru súdu prvej inštancie považovať za ospravedlnenie vážnymi

okolnosťami. Vážnymi okolnosťami v zmysle § 278 písm. b) Civilného sporového poriadku môžu byť
len objektívne prekážky, ktoré sú pre stranu nepredvídateľné a ktoré nedokáže bežnými prostriedkami
odvrátiť. Ide teda o okolnosti, ktoré sú natoľko dôležité, že ich súd musí spravodlivo vziať do úvahy,
inak by stranu ukrátil na jej procesných právach. Právny zástupca žalobcu pritom nepreukázal, že
by pracovná zaneprázdnenosť nastala krátko pred pojednávaním alebo že by žalobca nesúhlasil
so substitučným zastúpením. Podľa názoru súdu prvej inštancie nie je pri posudzovaní podmienok

zmeškania podľa § 278 písm. b) Civilného sporového poriadku podstatné ani to, či strana pri
ospravedlnení žiada alebo nežiada pojednávanie odročiť. Z uvedeného ustanovenia totiž vyplýva len
to, že rozsudkom pre zmeškanie súd rozhodne, ak sa žalobca na pojednávanie nedostaví. Nemožno
z neho vyvodiť, že by sa mala odlišne posudzovať situácia, keď žalobca zároveň žiada pojednávanie
odročiť alebo nežiada. Citované ustanovenie § 278 Civilného sporového poriadku tak v podstate robí z
účastinapojednávanípovinnosť,ktorejsamožnovyhnúťlenodôvodnenoužiadosťouoodročenie(§183

Civilného sporového poriadku). Na základe uvedeného teda treba uzavrieť, že žalobca sa nedostavil
na pojednávanie, hoci bol riadne a včas predvolaný, v predvolaní bol poučený o následkoch vrátanemožnosti rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie a svoju neprítomnosť síce ospravedlnil, ale okolnosťami,
ktoré nemožno považovať za vážne. Keďže v prerokúvanej veci ide o žalobu o plnenie [§ 137 písm.
a) Civilného sporového poriadku] a sú naplnené podmienky § 278 písm. a) aj b) Civilného sporového

poriadku, súd prvej inštancie nemal inú možnosť, než žalobu rozsudkom pre zmeškanie zamietnuť.
Pokiaľ ide o žiadosť žalobcu, aby rozhodol rozsudkom pre uznanie, nemohol jej súd prvej inštancie
vyhovieť. Prejav žalovaného vo vyjadrení z 24. mája 2016, že si je „vedomý dlhu“ a „je ochotný“ nemožno
pre svoju všeobecnosť a vágnosť považovať za jednoznačný uznávací prejav, ktorý by mal účinky v
zmysle § 282 a 284 Civilného sporového poriadku.

4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku II., ktorým súd prvej inštancie žalobu o zaplatenie
3.401,43 eur s 9,5 % ročným úrokom z omeškania od 29. októbra 2011 zamietol, podal písomne
odvolanie žalobca prostredníctvom jeho advokáta podľa ustanovení § 365 ods. 1 písm. a), b), d) a f)
Civilného sporového poriadku a žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej
časti zmenil tak, že žalovanému uloží povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 3.401,43 eur, úrok z omeškania

vo výške 9,50 % ročne zo sumy 3.401,43 eur od 29.10.2011 do zaplatenia a prizná žalobcovi náhradu
trov konania a náhradu trov právneho zastúpenia v plnom rozsahu. V odvolaní uviedol, že rozsudok
súdu prvej inštancie nie je správny, nakoľko neboli splnené procesné podmienky na postup podľa
ustanovenia § 278 Civilného sporového poriadku, nakoľko z odôvodnenia rozsudku nevyplýva, že by
žalovaný navrhol rozhodnúť spor rozsudkom pre zmeškanie. V prejednávanom spore nebol žalobca

pasívny a konal hospodárne. Vzhľadom na uznávací prejav žalovaného adresovaný súdu prvej inštancie
v reakcii na podanú žalobu v súlade so zásadou hospodárnosti vyjadrenou v Čl. 8 a Čl. 17 Civilného
sporového poriadku a nenavyšovania trov konania, neúčasť riadne a včas písomne ospravedlnili a
navrhli rozhodnúť vo veci rozsudkom pre uznanie nároku. Súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil
uznávací prejav žalovaného v podaní adresovanom súdu prvej inštancie zo dňa 24.5.2016. Z vedomosti

žalovaného o svojom dlhu a prejavenej vôle svoj dlh zaplatiť nepochybne vyplýva, že žalovaný svoj
dlh, ktorého zaplatenie je predmetom tohto sporu, uznáva. Nakoľko počas konania došlo k uznaniu
žalovaného nároku žalovaným a rozsudok pre uznanie nároku bol vzhľadom na ich návrh prípustný, bol
súd prvej inštancie povinný rozhodnúť podľa uznávacieho prejavu žalovaného. Správnym a náležitým
zistením skutkového stavu veci, ako aj správnym posúdením veci, by súd prvej inštancie žalobe v

upravenom rozsahu vyhovel.

5. Žalovaný odvolací návrh nepodal, k doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne nevyjadril.

6. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového

poriadku účinného od 1.7.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok, pričom podľa ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak nie je ustanovené
inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie

bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), stranou, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané (§ 359 Civilného sporového poriadku), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie
prípustné (§ 356 písm. b) Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom
predpísané náležitosti (aktuálne § 363 Civilného sporového poriadku) a že odvolateľ v odvolaní použil
zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. a), b), d), f) Civilného sporového poriadku),

preskúmalnapadnutérozhodnutievmedziachdanýchrozsahom(§379Civilnéhosporovéhoporiadku)a
dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku), súc pritom viazaný skutkovým stavom,
ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 Civilného
sporového poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného
sporového poriadku a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné, v dôsledku čoho

je nevyhnutné rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku vrátane závislého
výroku o náhrade trov zrušiť (§ 389 ods. 1 písm. a) Civilného sporového poriadku) a vec mu v zrušenom
rozsahu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

8. Už právoplatným výrokom I. preskúmavaného rozsudku (§ 367 ods. 2 Civilného sporového poriadku)

súd prvej inštancie pripustil späťvzatie žaloby v časti o zaplatenie 338,05 eur s 9,5 % ročným úrokom
z omeškania od 29. októbra 2011 a konanie sa v tejto časti zastavil. Vzhľadom na to, že žalovaný proti
preskúmavanému rozsudku odvolanie nepodal, v tejto zastavujúcej časti rozsudok súdu prvej inštancie
nadobudol právoplatnosť. Predmetom odvolacieho prieskumu tak zostal napadnutý zamietajúci výrok II.a závislý výrok III. o náhrade trov konania rozsudku súdu prvej inštancie. Vzhľadom na rozsah a dôvody
odvolania žalobcu je predmetom odvolacieho konania posúdiť, či súd prvej inštancie v zamietajúcej časti
rozsudku skutkovo a právne správne posúdil jeho nárok.

9. Podanou žalobou sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 3.739,48 eur s príslušenstvom titulom
zostatku nesplateného úveru zo Zmluvy o poskytnutí pôžičky uzavretej dňa 10.3.2009 medzi právnym
predchodcom žalobcu Consumer Finance Holding a.s., IČO 35 923 130, so sídlom Hlavné námestie
12, Kežmarok (ďalej len „právny predchodca žalobcu“) ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom. Súd

prvej inštancie rozhodol vo veci rozsudkom pre zmeškanie žalobcu, keď mal za to, že vo veci boli
splnené podmienky pre jeho vydanie. Z obsahu spisu bolo zistené, že právny predchodca žalobcu
a žalovaný uzavreli dňa 10.3.2009 Zmluvu o poskytnutí pôžičky č. 8005319, na základe ktorej sa
právny predchodca žalobcu zaviazal poskytnúť žalovanému pôžičku v sume 5.000 eur a žalovaný sa
zaviazal zaplatiť poskytnutú pôžičku v 60 mesačných splátkach vo výške 143,78 eur. Žalovaný zaplatil z
poskytnutej pôžičky doposiaľ sumu 4.235,23 eur. Predžalobnou upomienkou zo dňa 21.10.2011 vyzval

právny predchodca žalobcu žalovaného k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorazovo vo výške
4.600,96 eur najneskôr do troch dní od doručenia tejto upomienky. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo
dňa 1.2.2015 postupca - Consumer Finance Holding a.s., IČO 35 923 130, so sídlom Hlavné námestie
12, Kežmarok postúpil na postupníka - žalobcu okrem iných aj pohľadávku vedenú voči žalovanému
zo Zmluvy o poskytnutí pôžičky č. 8005319 v celkovej výške 3.739,48 eur. Vo vyjadrení žalovaného k

žalobe zo dňa 24.5.2016 žalovaný uviedol, že si je vedomý dlhu voči žalobcovi v sume 3.739,48 eur, je
ochotný splácať dlh mesačne vo výške 20 eur.

10. Jednou z odvolacích námietok žalobcu, pritom však zásadnou bolo namietanie, že v prejednávanom
prípade neboli splnené podmienky pre vydanie rozsudku pre zmeškanie žalobcu, nakoľko z

odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie nevyplýva, že by žalovaný navrhol rozhodnúť spor
rozsudkom pre zmeškanie a z uznávacieho prejavu žalovaného adresovaného súdu prvej inštancie
nepochybne vyplýva, že žalovaný svoj dlh uznáva a súd prvej inštancie tak bol povinný rozhodnúť podľa
uznávacieho prejavu žalovaného.

11. Podľa ustanovenia § 278 Civilného sporového poriadku na pojednávaní rozhodne súd o žalobe podľa
§ 137 písm. a) na návrh žalovaného rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobu zamietne, ak
a) sa žalobca nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní
na pojednávanie bol žalobca poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku
pre zmeškanie a

b) žalobca neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami.

12.Podľaustanovenia§282Civilnéhosporovéhoporiadku,akžalovanýuznánárokuplatnenýžalobcom
alebo jeho časť, rozhodne súd na návrh žalobcu rozsudkom pre uznanie nároku.

13. Úkony, ktorými sporové strany disponujú konaním alebo jeho predmetom, sa označujú ako
dispozičné procesné úkony. Určité úkony však majú aj relevanciu vo vzťahu k hmotnému právu, a tými
sú zmier a rozsudok na základe uznania alebo vzdania sa nároku. V prípade uznania a vzdania sa
nároku strany prejavia hmotnoprávny úkon voči súdu (nie voči sebe navzájom) a súd musí meritórne
rozhodnúť. Ak sú splnené podmienky vyplývajúce z ustanovenia § 282 Civilného sporového poriadku

je teda súd povinný (obligátne) rešpektovať procesnú situáciu, ktorá nastala v dôsledku uznávacieho
prejavu žalovaného a musí vydať rozsudok na základe uznania nároku. Súd v takomto prípade nemá
možnosť zvažovať, či rozsudok na základe uznania nároku vydá alebo nevydá.

14. Rozsudok na základe uznania je procesný inštitút, ktorý bol do procesného práva zaradený na

účely zjednodušenia a zrýchlenia civilného sporového konania (do 30.6.2016 občianskeho súdneho
konania). Uznaním nároku podľa ustanovenia § 282 Civilného sporového poriadku sa rozumie procesný
úkon žalovaného (teda úkon adresovaný súdu), ktorý môže byť urobený v akejkoľvek prípustnej forme
(§ 125 ods. 1 Civilného sporového poriadku) a z jeho obsahu jednoznačne vyplýva, že žalovaný
žalobný nárok celkom, z časti alebo v jeho základe uznáva. Nie je pritom rozhodujúce, či a ako je

takýto procesný úkon označený a či uznanie nároku je vyjadrené práve týmto slovným spojením. V
dôsledku uznávacieho prejavu žalovaného odpadá dôvod, pre ktorý sa konanie začalo (spornosť v
otázke existencie uplatneného nároku). Ak žalovaný v priebehu konania žalobcov nárok účinne uzná,súd už ďalej nezisťuje skutkové okolnosti a na ich objasnenie nevykonáva dokazovanie a vychádza z
uznania nároku žalovaným.

15. V danom prípade má kľúčový význam skutočnosť, že žalovaný písomným podaním adresovaným
súdu prvej inštancie uznal žalobcov nárok. Doslovne uviedol, že „Som si vedomý dlhu voči
navrhovateľovi Intrum Justutia Slovakia s.r.o. v sume 3.739,48 eur. Som ochotný splácať dlh mesačne
vo výške 20 eur, nakoľko poberám dôchodok v sume 256 eur a nemôžem si dovoliť ho splácať vo vyšších
splátkach.“ Súd prvej inštancie v rozsudku napadnutom odvolaním v zamietajúcom výroku konštatoval,

že prejav žalovaného vo vyjadrení z 24. mája 2016, že si je „vedomý dlhu“ a „je ochotný“ nemožno
pre svoju všeobecnosť a vágnosť považovať za jednoznačný uznávací prejav, ktorý by mal účinky v
zmysle ustanovení § 282 a § 284 Civilného sporového poriadku. S týmto konštatovaním súdu prvej
inštancie sa však nie je možné stotožniť a v tomto smere je odvolacia námietka žalobcu nepochybne
dôvodná. Procesnýúkonžalovaného,ktorýmžalovanýnepochybneprejavujenielenvedomosťosvojom
dlhu vyplývajúcim zo žalobného nároku (slovami žalovaného: „Som si vedomý dlhu voči navrhovateľovi

Intrum Justutia Slovakia s.r.o. v sume 3.739,48 eur.“), ale aj vôľu, teda ochotu, nárok nepodmienečne
uspokojiť (slovami žalovaného: Som ochotný splácať dlh...“), je treba vždy považovať za uznanie nároku
s účinkami podľa ustanovenia § 282 Civilného sporového poriadku. Preto bolo potrebné i v tomto prípade
procesný úkon žalovaného, obsiahnutý v jeho vyjadrení k žalobe, posúdiť ako uznanie nároku. Pre
úplnosť je treba dodať, že predmetom uznávacieho vyhlásenia môže byť len nárok samotný, nie lehota

k jeho splneniu (splatnosť). Skutočnosť, že žalovaný predpokladá v uznávacom prejave možnosť jeho
splatenia formou splátok, je podľa názoru odvolacieho súdu v tejto súvislosti bez významu.

16. Preto súd prvej inštancie pochybil, keď formálne a obsahové náležitosti uznania nároku žalovaným
z procesného hľadiska nesprávne právne posúdil. V prípade konkurencie rozsudku na základe uznania

a kontumačného rozsudku totiž má v zásade rozsudok na základe uznania prednosť pred rozsudkom
kontumačným v tom zmysle, že pokiaľ žalovaný svojim procesným úkonom uzná nárok žalobcu a
súčasne by boli splnené podmienky na vydanie kontumačného rozsudku, súd vydá rozsudok na základe
uznania nároku. Vzhľadom k uvedenému je odvolacia námietka žalobcu o nesplnení podmienok pre
vydanie rozsudku pre zmeškanie žalobcu dôvodná, keďže v postupe súdu prvej inštancie sa vyskytla

vada konania, ktorá sa prejavila v jeho nesprávnom procesnom postupe.

17. Preto pokiaľ súd prvej inštancie rozsudkom pre zmeškanie žalobcu zamietol žalobu v časti o
zaplatenie3.401,43eurs9,5%ročnýmúrokomzomeškaniaod29.októbra2011,zaťažilkonanievadou,
ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Nakoľko súd prvej inštancie sa dôsledne neriadil

príslušným zákonným ustanovením (§ 282 Civilného sporového poriadku), odvolací súd rozsudok súdu
prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku, vrátane závislého výroku o náhrade trov konania
osobitne odvolaním nenapadnutým, zrušil a vec mu vrátil v zrušenom rozsahu na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie (§ 389 ods. 1 písm. a) a § 391 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Vzhľadom na uvedený
dôvod zrušenia rozsudku súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku bolo bezpredmetné

zaoberať sa ďalšími odvolacími dôvodmi žalobcu.

18. Povinnosťou súdu prvej inštancie, súc pritom viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391
ods. 2 Civilného sporového poriadku), bude opätovne posúdiť žalobou uplatnený nárok v zamietajúcej
zrušenej časti v spojitosti s uznávacím prejavom žalovaného a následne vo veci znova rozhodnúť.

V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie znova o náhrade trov konania pred súdom prvej
inštancie aj odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 Civilného sporového poriadku).

19. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).