Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, November 30, 2016

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 18Er/141/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2109209032
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Šulek
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2016:2109209032.3

Uznesenie

Okresný súd Trnava v právnej veci výkonu exekúcie v prospech oprávneného: SR - Ministerstvo vnútra,
so sídlom Pribinova 2, 812 72 Bratislava, IČO: 00 151 866, proti povinnému: R.. F. I., R.. XX.XX.XXXX,
R. D. D. XXX/X, H., U.. XX.XX.XXXX (U. A.X.: X/ D. I., R.. XX.XX.XXXX, P. B. XXXX/XX, T., X/ X. I., R..
XX.XX.XXXX, P. B. XXXX/XX, T., N. D. Q. X, Š.), vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Ladislav Bango,
Kollárova č. 34, 917 01 Trnava, o vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť 33,19 € a trov exekúcie, o

návrhu na zastavenie exekúcie, takto

r o z h o d o l :

I. Súd exekúciu z a s t a v u j e.

II. Súdnemu exekútorovi sa náhrada trov exekučného konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Poverením Okresného súdu Trnava č. 5207 * 077593 zo dňa 12.05.2009 bol súdny exekútor JUDr.

Ladislav Bango, v zmysle § 45 ods. 1 zákona NR SR č. 233/1995 Z.z., o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) v znení neskorších predpisov, poverený vykonaním
exekúcie v prospech oprávneného na základe exekučného titulu, ktorý vydalo OR PZ v Trnave, Odbor
poriadkovej polície, č.k. AA 1794256 zo dňa 28.02.2007.

2. Dňa 20.06.2016 bol tunajšiemu súdu doručený podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie

spolu s návrhom oprávneného na zastavenie exekúcie, nakoľko povinný zomrel.

3. Súd zistil, že povinný zomrel dňa 10.06.2013 a dedičské konanie bolo uznesením Okresného
súdu Trnava zo dňa 30.03.2015 a Uznesením č.k. 22D/230/2015 zo dňa 06.11.2015 bolo právoplatne
zastavené, nakoľko poručiteľ zanechal nepatrný majetok, ktorý sa vydal osobe, ktorá sa postarala o
pohreb. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť v časti I. dňa 14.11.2015 a v časti II dňa 18.12.2015.

4. Súd v rámci rozhodovacej činnosti vychádzal z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,
ktorý v rozsudku z 13.mája 2011, sp. zn. 7 M Cdo 5/2011 konštatoval, že, úmrtie povinnej v priebehu
exekučného konania nemôže byť dôvodom na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú a ani dôvodom
na zastavenie exekučného konania. V danej veci povinný v priebehu konania zomrel. Povinnosti
vyplývajúce z exekučných vzťahov však smrťou povinného nezanikajú, ale prechádzajú na dedičov, ktorí

sa okamihom smrti poručiteľa stávajú subjektom jeho práv a povinností a veritelia môžu od nich žiadať
uspokojenie svojich pohľadávok do výšky nadobudnutého dedičstva. V tomto prípade však poručiteľ
zanechal nepatrný majetok, ktorý sa vydal osobe, ktorá sa postarala o pohreb a dedičské konanie
bolo právoplatne zastavené. Dedičia nevstúpili do žiadnych povinností poručiteľa, nakoľko zanechal iba
nepatrný majetok, ktorý sa vydal osobe, ktorá sa postarala o pohreb a preto by použitie § 57 ods. 1 písm.
g) Exekučného poriadku pre zastavenie exekúcie bolo nesprávne. Obdobne Najvyšší súd rozhodol aj v

rozsudku z 29.12.2012, sp. zn. 6M Cdo 9/2012.5. Šetrením tunajšiemu súdu bolo zistené, že v danom prípade je exekučným titulom rozhodnutie o
uložení pokuty za priestupok, kedy predmetné rozhodnutie možno vykonať do 3 rokov od uplynutia
lehoty na zaplatenie v zmysle zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení účinnom do 31.08.2008

(ďalej len „Zákon o priestupkoch“).

6. Podľa ust. § 88 ods. 1 Zákona o priestupkoch, v znení účinnom do 31.08.2008, rozhodnutie o uložení
pokuty za priestupok, o nároku na náhradu škody a o náhrade trov konania možno vykonať do troch
rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie.

7. Zákonom č. 298/2008 Z. z. bolo s účinnosťou od 01.09.2008 zrušené ust. § 88 ods. 1 cit. zákona
bez toho, aby bolo prechodnými ustanoveniami upravené posudzovanie prekluzívnej lehoty, ktorá
začala plynúť pred uvedeným dňom. Pokiaľ však bolo rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom, vydané
podľa právneho predpisu v znení účinnom v čase jeho vydania, je potrebné aj lehotu, do ktorej je
toto rozhodnutie možno vykonať - ako vlastnosť exekučného titulu posudzovať podľa právnej úpravy

upravujúcej jej plynutie v dobe vydania exekučného titulu. Exekúciu v zmysle citovaného ustanovenia
možno uskutočniť najneskôr do troch rokov po uplynutí lehoty, ktorá je určená na splnenie povinnosti,
pričom výkon exekúcie sa musí v tejto lehote skončiť. Preto, ak podľa § 88 ods. 1 zák. č. 372/1990
Zb. o priestupkoch možno rozhodnutie - blok na pokutu nezaplatenú na mieste vykonať do 3 rokov od
uplynutia lehoty určenej na jeho zaplatenie, je uvedená trojročná lehota určená pre výkon rozhodnutia

prekluzívna, jej uplynutím právo na výkon rozhodnutia zaniká a rozhodnutie sa stáva neúčinným. Na
zánik tohto práva musí súd prihliadať ex offo.

8. Zo znenia citovaného ustanovenia vyplýva, že ide o prekluzívnu lehotu, pretože vykonať rozhodnutie
je možné len do troch rokov od jeho vykonateľnosti. Súd zastáva názor, že z gramatického výkladu

predmetného ustanovenia je zrejmé, že táto lehota plynie aj po podaní návrhu na vykonanie exekúcie
a uplynie, ak rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok nebude vykonané, teda celý dlh nebude
vymožený do troch rokov odkedy sa podľa rozhodnutia malo plniť. V predmetnom exekučnom konaní
by bolo rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom vykonané, ak by došlo k splneniu povinnosti uloženej
exekučným titulom. Pritom nestačí rozhodnutie v uvedenej lehote iba začať vykonávať.

9. Rozhodnutie zo dňa 28.02.2007, ktoré je exekučným titulom v tomto exekučnom konaní, nadobudlo
právoplatnosť dňa 28.02.2007 a stalo sa vykonateľným dňa 16.03.2007. V zákonnej trojročnej lehote
musel oprávnený podať nielen návrh na vykonanie súdneho výkonu rozhodnutia alebo na vykonanie
exekúcie, ale svoju pohľadávku musel skutočne vymôcť. Oprávnenému teda uplynula 3 - ročná

prekluzívna lehota na vymoženie svojej pohľadávky dňom 16.03.2010. Predmetné rozhodnutie prestalo
byť vykonateľným, stratil sa základný atribút exekučného titulu, ktorým je vykonateľnosť a tým sa dostal
do rozporu so zákonom, konkrétne s ust. § 41 Exekučného poriadku.

10. V predmetnej exekúcii došlo po začatí exekučného konania k prekludovaniu nároku na plnenie,

pre ktoré bola začatá predmetná exekúcia, došlo teda k zániku práva domáhať sa exekučným titulom
priznaného plnenia, a preto v exekúcii nemožno pokračovať.
11. Podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví, ak rozhodnutie ktoré je
podkladom na vykonanie exekúcie bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným.

12. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.

13. Na základe vyššie citovanej právnej úpravy súd exekúciu zastavil, a to z dôvodu, že rozhodnutie,
ktoré je podkladom exekúcie sa stalo neúčinným (§ 57 ods. 1 písm. b/ Exekučného poriadku).

14. Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi
odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej
hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň
z pridanej hodnoty.

15. Podľa § 200 ods. 1 a 5 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada
hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú
nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Ak súd rozhodne o zastavení exekúcie,
rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.16. Keďže došlo k zastaveniu exekučného konania, súd rozhodoval o trovách exekučného konania.
Súdny exekútor sa vo svojom podaní zo dňa 17.06.2016 vyjadril, že si trovy exekučného konania

neuplatňuje a z toho dôvodu súd náhradu týchto výdavkov súdnemu exekútorovi nepriznáva.

17. V súlade s vyššie uvedeným súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti výroku o náhrade trov exekúcie nie možné podať odvolanie.
Proti výroku o zastavení exekúcie je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde,

proti rozhodnutiu ktorého smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie
vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,

že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo

ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie
možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b)
sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní
došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez
svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.