Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, May 3, 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/432/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4213206929
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lýdia Gálisová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4213206929.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a členiek senátu

JUDr. Márie Malíkovej a JUDr. Sone Vackovej v právnej veci žalobcu: CD Consulting, s.r.o., so
sídlom Politických vězňů 1272/21, Nové Město, 110 00 Praha 1, Česká republika, IČO: 264 29 705,
zastúpeného: Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti
žalovanej: E. T., nar. XX.XX.XXXX, bydlisko J. XXX, XXX XX J., o zaplatenie zmenkovej sumy 164 eur
s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 17. marca 2016
č.k. 13C/407/2013-107, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti p o t v r d z u j e .

II. Žalovaná má nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom konanie o návrhu žalobcu na zaplatenie zmenkového
úroku vo výške 0,25% denne zo sumy 164 eur od 25.11.2010 do zaplatenia zastavil. V ostatnej časti
zamietolnávrhžalobcu,ktorýpodalformoutlačivapodľanariadeniaEurópskehoparlamentuaRady(ES)
č. 861/2007 (ďalej len nariadenie) o zaplatenie zmenkovej sumy 164 eur s príslušenstvom a zmenkovej
odmeny 0,55 eura. Žalovanej náhradu trov konania nepriznal. Rozhodnutie vo veci samej odôvodnil čl.
1, čl. 2 ods. 1, čl. 3 ods. 1, 2, 3, čl. 4 ods. 1, čl. 5 ods. 1, 2, 3, čl. 7 ods. 1, 2, čl. 9 ods. 1 nariadenia, čl. I

§ 75, § 5 ods. 1, 2, 3, § 33 ods. 1, 2, § 11 ods. 1, 3, § 12 ods. 1, § 13 ods. 1, § 14 ods. 1, § 20 ods. 1, 2,
§ 17 ods. 1, 2, § 48 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. zákona zmenkového a šekového, § 3 ods. 1, § 34, §
39 Občianskeho zákonníka, § 79 ods. 3, 4, § 372y ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Konštatoval,
že žalobca sa domáha v rámci cezhraničného sporu zaplatenia pohľadávky, ktorá nepresahuje 2.000
eur (v spore je uplatnená základná pohľadávka vo výške 164 eur), preto postupoval podľa ustanovení
nariadenia (Článok 2 ods. 1 nariadenia).

2. Oboznámil sa so zmenkou, ktorú vystavila žalovaná dňa 22.06.2010 v P.. Pritom v prvom rade skúmal,
či táto zmenka spĺňa všetky formálne a obsahové náležitosti v zmysle Čl. I § 75 zákona č. 191/1950
Zb. zákon zmenkový a šekový. Zistil, že žalobcom predložená zmenka má zákonné označenie, že ide
o zmenku pojaté do vlastného textu listiny v slovenskom jazyku. Zmenka obsahuje „bezpodmienečný
sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu“ 164 eur slovom a aj v číslach (Čl. I. § 75 bod 2. ZZŠ). Zmenka
obsahuje údaj zročnosti (splatnosti) - na videnie (Čl. I. § 75 bod 3. ZZŠ). Tiež obsahuje údaj miesta,
kde sa má plniť - Splatné: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava (Čl. I. § 75 bod

4. ZZŠ), meno toho, komu alebo na rad koho sa má plniť - na rad: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO 35
807 598, Pribinova 25, 811 09 Bratislava, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava
1, Oddiel: Sro, vložka číslo 23636/B (Čl. I. § 75 bod 5. ZZŠ). Zmenka obsahuje dátum a miesto
vystavenia zmenky - v P. dňa 22.06.2010 (Čl. I. § 75 bod 6. ZZŠ) a je podpísaná žalovanou vpravodole na zmenke, pričom žalovaná podpísala zmenku ako E. T., č. XXX XXX XX J., XXXXXX/
XXXX (Čl. I. § 75 bod 7. ZZŠ). S poukazom na uvedené skutočnosti dospel k záveru, že v danom
prípade ide o platnú zmenku so všetkými náležitosťami. Pokiaľ ide o splatnosť zmenky, v posudzovanom

prípade ide o vistazmenku, t.j. zmenku bez uvedenia splatnosti - splatnú pri predložení. Pri tomto type
zmenky je možné úročenie podľa Čl. I § 5 ZZŠ. V zmenke je uvedený zmenkový úrok vo výške 0,25%
denne od 25.11.2010. Na zadnej strane zmenky sa nachádza nedatovaný indosament, ktorým remitent,
spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o., indosoval svoje práva zo zmenky na žalobcu. Uviedol, že zákon
zmenkový a šekový neobsahuje definíciu vlastnej zmenky (ani zmenky cudzej). Právna prax zmenku

definuje ako dlžnícky cenný papier vystavený vo forme stanovenej zákonom (ZZŠ), ktorým sa určité
osoby zaväzujú majiteľovi zmenky zaplatiť v určitom mieste a v určitom čase istú peňažnú sumu s tým,
že ide o záväzky priame, bezpodmienečné, nesporné a abstraktné. Zmenka je dokonalý cenný papier,
tzv. skriptúra. To znamená, že práva a povinnosti zo zmenkových vzťahov sú definované výhradne
zmenkovou listinou, zápismi (doložkami, poznámkami) na nej uvedenými, a tiež, že môžu existovať len
spolu s touto listinou.

3. Poukázal na ustanovenie § 79 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (účinné od 23.12.2015), v
zmysle ktorého je navrhovateľ v konaní, v ktorom sa uplatňuje nárok zo zmenky proti odporcovi, ktorý je
fyzickou osobou, povinný opísať aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s odporcom,
ako aj skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu jeho právnych predchodcov s odporcom. Ak nie je

dokázaný opak, platí, že nárok zo zmenky proti odporcovi, ktorý je fyzickou osobou, vznikol v súvislosti
so spotrebiteľskou zmluvou. Uviedol, že žalobca doručil súdu dňa 16.03.2016 ospravedlnenie účasti na
pojednávaní, v ktorom namietal vytýčenie ústneho pojednávania. Návrh v zmysle ustanovenia § 79 ods.
3 OSP žiadnym spôsobom nedoplnil. Pretože žalobca je v konaní zastúpený advokátom nebol povinný
žalobcu o jeho procesných povinnostiach poučovať (§ 5 ods. 2 OSP). Keďže žalobca nepreukázal opak,

pri posudzovaní jeho nároku vychádzal z toho, že uplatnený nárok zo zmenky proti žalovanému vznikol
v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou.

4. Z úradnej činnosti mu bolo známe, že žalobca sa v konaní domáha uplatnenia pohľadávky na
základe indosovanej zmenky, ktorá slúžila ako zabezpečenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere. V čase

vystavenia zmenky bola platná a účinná právna úprava, podľa ktorej smel veriteľ prijať od dlžníka
zmenku na zabezpečenie svojich nárokov len vtedy, ak zmenková suma v čase jej vyplnenia bola
maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného úveru a príslušenstva vrátane zmluvných pokút a
iných nárokov vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého úveru (§ 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 o
spotrebiteľských úveroch). Použitie zmenky na zabezpečenie záväzku podľa úpravy platnej a účinnej

v čase vystavenia zmenky bolo prípustné, ale iba za splnenia vyššie uvedenej podmienky. Zmenku
prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s touto podmienkou, ktorá platila aj v prípade zmeny majiteľa
zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky, veriteľ nesmel prijať. V súvislosti s dodržaním zásad ochrany
spotrebiteľa Občiansky súdny poriadok expresis verbis zaviedol povinnosť súdu skúmať, či v rámci
uplatneného nároku zo zmenky, táto nevznikla zo vzťahu so spotrebiteľom, a zaviedol nové povinnosti

účastníka konania v konaní, ktorý uplatňuje nárok zo zmenky, a to najmä za účelom zistenia, či ide
o nedovolenú alebo nezákonne vydanú zmenku. Povinnosťou účastníka konania je nielen povinnosť
tvrdiť, ale aj povinnosť svoje tvrdenia dokázať. Konštatoval, že žalobca si svoju povinnosť doplniť
návrh, opísať skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu jeho právnych predchodcov so žalovanou, a
zároveň preukázať, že zmenka bola vyplnená veriteľom v súlade s platnou právnou úpravou na sumu

zodpovedajúcu zákonnému limitu nesplnil. Preto žalobu, okrem späť vzatej časti špecifikovanej vo
výroku rozsudku, zamietol. O náhrade trov konania rozhodol tak, že žalovanej náhradu trov tohto
konania nepriznal, lebo jej žiadne trovy konania nevznikli a ich náhradu si ani neuplatnila, i keď jej vzniklo
právo na ich úhradu v zmysle ustanovenia § 142 ods. 1 OSP.

5. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Žiadal rozsudok v napadnutej
zamietajúcej časti zmeniť a žalobe v celom rozsahu vyhovieť. Uviedol, že konanie má inú vadu, ktorá
mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie mu svojím postupom
odňal možnosť konať pred súdom a vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietal,
že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie úverovou zmluvou a ďalšími listinnými dôkazmi, hoci

žalobca ani žalovaná takéto dokazovanie nenavrhli. Dokazovanie je podľa § 120 OSP ovládané
prejednacouzásadou.Predložilakodôkazosvojichnárokochplatnúzmenku,preukazujúcujasne,úplne
a zrozumiteľne jeho právo na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva. Voči forme a obsahu zmenky
zo strany žalovanej neboli žiadne námietky, a preto neexistovala okolnosť, ktorá by odôvodňovalavykonanie ďalších dôkazov. Súd prvej inštancie mal rozhodnúť o práve na úhradu zmenkovej sumy
a jej príslušenstva len z predloženej zmenky. Žalovaná mohla na základe čl. 5 ods. 3 a 6 Nariadenia
č. 861/2007 vzniesť námietky voči zmenke. Ak tak neurobila, akékoľvek iné námietky musia byť

odmietnuté z dôvodu uplatnenia koncentračnej zásady konštruovanej Nariadením. Namietal, že súd
prvej inštancie nesprávne vykonával a hodnotil dôkazy na skutočnosti, ktoré netvrdila žiadna strana,
preto dospel k rozhodnutiu na základe aplikácie nesprávnych právnych predpisov, ako aj nesprávnej
interpretácie príslušných právnych predpisov a práva Európskej únie. Namietal voči odôvodneniu
napadnutej zamietajúcej časti rozhodnutia, podľa ktorého je dohoda o vyplnení zmenky neplatná.

Poukázal na rozhodnutia iných súdov, ktoré rozhodli v obdobných veciach v jeho prospech. Trval na
tom, že je majiteľom zmenky na základe indosamentu a nie je účastníkom žiadneho spotrebiteľského
vzťahu. Predmetom konania je výlučne zmenka a nie iný záväzkový právny vzťah. S odkazom na
ustanovenie § 17 Zmenkového a šekového zákona žalovaná nie je oprávnená vznášať tzv. kauzálne
námietky voči majiteľovi zmenky, ktoré vyplývajú z jej vzťahov s pôvodným majiteľom zmenky. Súd prvej
inštancie porušil poučovaciu povinnosť obmedzenú ustanovením § 5 ods. 1 OSP. Kauzálne námietky sú

po indosovaní v zásade neprípustné a zmluvný vzťah medzi žalovanou a remitentom irelevantný. Nie
je mu známy obsah údajného zmluvného vzťahu. Poukázal na samostatnosť, oddelenosť, nezávislosť
zmenkového záväzku, preto nemožno hovoriť, že zmenka je zmenkou podľa zákona o spotrebiteľských
úveroch a tomuto zákonu odporuje. Zmenka má všetky zákonom predpísané náležitosti. Namietal
tiež voči aplikácii ust. § 79 ods. 3 a § 372y OSP na prebiehajúce konanie. V danej veci ide o

konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu podľa nariadenia európskeho parlamentu a rady (ES)
č. 861/2007, ktoré obsahuje špeciálne procesné ustanovenia, je prameňom úniového práva a má
prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. Tvrdil, že na ust. § 79 ods. 3 OSP nie je možné aplikovať
retroaktívny výklad vzhľadom na absenciu výslovného príkazu doplniť návrh na začatie konania v
prechodnýchustanoveniach.Ďalejnamietal,žedohodaovyplňovacomprávenemohlabyťneplatnouani

neprijateľnou zmluvnou podmienkou, pretože zákon č. 258/2001 Z.z. pripúšťal zabezpečenie nárokov zo
spotrebiteľského úveru zmenkou. Limitovaná bola len výška zabezpečenia vo vzťahu k aktuálnej výške
dlhu v čase vyplnenia zmenky. Na podporu svojich argumentov poukázal na rozhodnutia iných súdov.

6. Žalovaná sa k odvolaniu písomne nevyjadrila.

7. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou sporu v
zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359, 362 ods. 1 CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti
§ 363 CSP, viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (§ 379, § 380 CSP), viazaný skutkovým stavom
tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods.

1 CSP) vec prejednal s verejným vyhlásením rozhodnutia (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k názoru, že
odvolanie nie je dôvodné, preto rozsudok v napadnutej zamietajúcej časti podľa § 387 ods. 1 CSP ako
vecne správny potvrdil.

8. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo

dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

9. Podľa § 470 ods. 2 CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom

prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

10. Civilný sporový poriadok, ktorý bol prijatý zákonom č. 160/2015 Z.z. a nadobudol účinnosť
01.07.2016, vychádza z princípu aplikácie procesných noriem v ňom obsiahnutých na všetky konania,

teda aj na tie, ktoré boli začaté pred dňom jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 1 a 2 CSP, ak nie je
ustanovenéinak,platítentozákonajnakonaniazačatépredodňomnadobudnutiajehoúčinnosti,pričom
právneúčinkyúkonov,ktorévkonanínastalipredodňomnadobudnutiaúčinnostitohtozákona,zostávajú
zachované.

11. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.12.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

13. Predmetom konania pred súdom prvej inštancie je návrh na uplatnenie pohľadávky podľa čl. 4 ods.
1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie
vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len „Nariadenie“). Na jeho základe sa žalobca domáhal
zaplatenia uvedenej zmenkovej sumy s príslušenstvom, zmenkovej odmeny a trov konania. Podľa

predloženého návrhu je žalobca ako indosatár nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavila
žalovaná, pričom indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrená doložkou „na platenie predložiť v lehote
4 rokov od vystavenia“. Indosant predložil zmenku na zaplatenie, lebo vystaviteľ pohľadávku doposiaľ
neuhradil.

14. Súd prvej inštancie veci rozhodol dňa 17.03.2016. V Zbierke súdnych rozhodnutí SR bolo pod

číslom 93/2015 publikované spoločné stanovisko občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia z
20. októbra 2015 k postupu súdov nižšieho stupňa vo veciach návrhov s uplatneným právom zo zmenky
vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa v nasledovnom znení:
I. Ak navrhovateľ ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku, platí bez ohľadu na povahu
procesného nástroja, ktorý navrhovateľ použil, že:

1/ pokiaľ z akýchkoľvek okolností prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou
povahou či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku
v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ:
2/ pokiaľ súd nevzhliadne žiadnu nekalosť či neprípustnosť predloženého návrhu, súd pristúpi k
prieskumu uplatneného nároku v rozmedzí prípadne vznesených námietok zohľadňujúcich ich rozsah a

povahu, pri rešpektovaní povinnosti posúdiť prípadnú absolútnu neplatnosť úkonu, ak to z vykonaného
dokazovania vyplynie.
II. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom
práve, aplikujúc právnu úpravu a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená.
III. Aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky ( bez ohľadu na to,

či je spotrebiteľom), ktorý je na strane žalovaného, je možné preskúmať a podľa okolností prípadu
posúdiť nárok na uplatnený zmluvný úrok ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi, ak výška
uplatneného nároku podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje.

15. Spoločné stanovisko občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia najvyššieho súdu bolo

publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky - v zákonom
stanovenom osobitnom médiu so špeciálnym zameraním a účelom, pod R 93/2015. Uvedeným
postupomplnilnajvyššísúdzákonomstanovenúpovinnosťdbaťojednotnývýkladajednotnépoužívanie
zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov (§ 16 zákona č. 335/1991 Zb. o súdoch
a sudcoch). Táto povinnosť mu v súčasnosti vyplýva z ustanovenia § 8 ods. 3 zákona č. 757/2004

Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov. O publikovaní predmetného rozhodnutia bolo
rozhodnuté v rámci zákonom upraveného mechanizmu zabezpečujúceho koherentnosť judikatúry (IV.
ÚS 60/2010). Osobitný proces, výsledkom ktorého bolo publikovanie spoločného stanoviska oboch
kolégií v zbierke ako R 93/2015, priznáva tomuto stanovisku osobitný význam. Výklad
najvyššieho súdu, ktorý v ňom podal, nie je síce právne (de iure) záväzný, fakticky (de facto) má ale

vysokú vecnú autoritu. I keď judikatúra najvyššieho súdu nie je formálne záväzná, ipso iure normatívnu
silu má, a to tak vo vertikálnej línii (voči súdom nižších stupňov), ako aj v horizontálnej línii (medzi
jednotlivými senátmi a kolégiami najvyššieho súdu navzájom). Nemožno prehliadať podstatný rozdiel
medzi rozhodnutím nepublikovaným v zbierke (ďalej len „nepublikované rozhodnutie“) a rozhodnutím,
ktoré bolo na podklade zákonom určenej procedúry navrhovania a schvaľovania osobitným orgánom

najvyššieho súdu uverejnené v zbierke (ďalej len „publikované rozhodnutie“). Pokiaľ nepublikované
rozhodnutie najvyššieho súdu vyjadruje názor členov senátu (resp. väčšiny členov senátu) najvyššieho
súdu v individuálne ním prejednávanej veci, názor vyjadrený v publikovanom rozhodnutí je zároveň
zovšeobecňujúcim názorom (relevantnej väčšiny) členov kolégia najvyššieho súdu, ktoré vždy tvorí
viacero senátov. Názor vyjadrený v nepublikovanom rozhodnutí sa v tomto zmysle prípadne (ak vec

prejednávajúci senát dospeje k záveru, že sú pre to splnené podmienky) môže odkloniť či odchýliť od
názoru vyjadreného v publikovanom rozhodnutí, tým ale ešte bez ďalšieho nedochádza k „prekonaniu“
názoru, na ktorom spočíva publikované rozhodnutie. Zákon č. 191/1950 Sb. reagoval na prijaté
rozhodnutie zákonom č. 438/2015 Z.z. účinným od 23.12.2015. Doplnil v čl. II. Zákon č. 191/1950 Sb.v §17 ods.1 o novú vetu a doplnil odsek 2. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že ak je žalovaným
zo zmenky ten, koho zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, možno
majiteľovi robiť námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystavovateľovi alebo k

predošlým majiteľom vždy. V konaní v ktorom sa uplatňuje alebo vymáha nárok zo zmenky sa z úradnej
povinnosti prihliada na skutočnosti odôvodňujúce námietky podľa odseku 1, ktoré by ten, kto je žalovaný
zo zmenky mohol uplatniť, ak jeho záväznosť zo zmluvy vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou.
Poznámka pod čiarou odkazuje príkladmo na § 52 OZ, § 5a zákona č. 250/2007 Z.z. Tento zákon
v čl. I. zmenil a doplnil aj Občiansky súdny poriadok, ako procesný predpis, ktorý bol účinný v čase

rozhodovania súdu prvej inštancie, v § 79 o odseky 3, 4, § 114 ods. 2 OSP, v ktorých upravil náležitosti
návrhu na začatie konania pri nároku uplatnenom zo zmenky a sankciu za nesplnenie povinnosti
spočívajúcej v posudzovaní nároku titulom spotrebiteľskej zmluvy a poučenie žalovaného o možnosti
uplatňovania námietok.

16. Odvolací preskúmal rozsudok v napadnutej zamietajúcej časti a dospel k záveru, že súd prvej

inštancie vykonal vo veci v dostatočnom rozsahu dokazovanie potrebné pre zistenie rozhodujúcich
skutočností, pričom z vykonaného dokazovania vyvodil i správny právny záver. Súd prvej inštancie
skúmal zmenku, ktorá je jediným listinným dôkazom predloženým žalobcom. Zistil, že žalobca je
ako indosatár nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavila žalovaná. Dospel k záveru,
že v danej veci ide o žalobu, ktorou sa uplatňuje nárok zo zmenky proti žalovanej, ktorá je fyzickou

osobou. Žalobca si nesplnil povinnosť preukázať súdu, že zmenka bola vyplnená v súlade s platnou
právnou úpravou na sumu zodpovedajúcej zákonnému limitu. Preto správne rozhodol tak, že žalobu,
po čiastočnom zastavení konania, zamietol. Odvolací súd sa s uvedeným záverom v plnom rozsahu
stotožnil a rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti, ako vecne správny, potvrdil.
Odvolací súd sa tiež stotožnil s odôvodnením napadnutého rozsudku, ktoré nepovažuje za potrebné

opakovať, vrátane citácie právnych predpisov, a na tieto dôvody a zákonné ustanovenia ďalej iba
poukazuje (§ 387 ods. 2 CSP).

17.1. Odvolací súd v zmysle § 387 ods. 3 CSP sa pri posudzovaní danej veci zaoberal námietkami
žalobcu uvedenými v odvolaní.

17.2. Odvolací súd riadiac sa judikátom R 93/2015, by v zásade nemusel vysvetľovať, prečo tento judikát
považuje za opodstatnený (platí totiž zásada, že len ten, kto volí odklon od judikatúry, musí náležite
vysvetliť, prečo sa neriadi judikátom). Napriek tomu však viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§
379, § 380 CSP), k jednotlivým odvolacím dôvodom žalobcu spočívajúcim predovšetkým v namietaní
aplikácie § 79 ods. 3 OSP z dôvodu, že v danej veci ide o konanie vo veciach z nízkou hodnotou sporu

podľa nariadenia č. 861/2007 udáva, že sa z jeho argumentáciou nestotožnil. Aj pri postupe podľa
nariadenia je súd povinný rešpektovať právo na spravodlivý súdny proces a zásadu kontradiktórneho
konania, najmä pri rozhodovaní o potrebe ústneho pojednávania a o spôsobe a rozsahu dokazovania,
ktoré je nevyhnutné pre vydanie rozhodnutia. Z článku 19 nariadenia vyplýva, že pokiaľ nariadenie
neustanovuje inak, európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sa riadi procesným právom

členského štátu, v ktorom sa konanie vedie. Nariadenie preto nekladie žiadne prekážky v možnosti
aplikovať procesnoprávne predpisy použiteľné v slovenskom právnom poriadku.
17.3. Rovnako s námietkou žalobcu voči retroaktívnemu výkladu ust. § 79 ods. 3 OSP, vzhľadom
na absenciu výslovného príkazu doplniť návrh na začatie konania v prechodných ustanoveniach, sa
odvolací súd nestotožnil. Prechodné ustanovenie § 372y ods. 1 OSP dáva v tomto smere jasnú odpoveď

na otázku aplikácie nových ustanovení § 79 odseky 3 a 4 OSP tak, že sa použijú aj na konania začaté
pred ich účinnosťou, pričom výnimky upravené v odsekoch 2 a 3 § 372y na danú vec nedopadajú.
17.4. Námietky voči tomu, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie úverovou zmluvou a voči záveru
súdu, že dohoda o vyplňovacom práce je neplatná, svedčia o tom, žalobca podáva paušálne odvolania
bez riadneho oboznámenia sa s dôvodmi napadnutého rozhodnutia. Súd prvej inštancie dokazovanie

úverovou zmluvou nevykonal z dôvodu, že mu ju žalobca nepredložil. Preto konštatoval, že žalobca
neuniesol dôkazné bremeno ohľadom dôvodnosti uplatneného nároku. Súd prvej inštancie totiž nemohol
preskúmať, či zmenka bola vyplnená v súlade s ustanovením § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z., čo
považoval za skutočnosť nepreukázanú žalobcom.
17.5. Žalobca v odvolaní poukázal na zákon č. 258/2001 Z.z., ktorý pripúšťal vystavenie zmenky.

Uviedol, že limitovaná bola len výška zabezpečenia vo vzťahu k aktuálnej výške dlhu v čase jej
vyplnenia a bolo pripustené vypĺňať ich dodatočne po ich vystavení. V tejto časti poukázal na rozsudok
Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 43 CoZm 10/2013 z 21.11.2013, a uznesenie Krajského súdu
v Košiciach sp.zn. 4 CoZm 3/2014 z 13.06.2014. Uvedené rozhodnutia nie sú záväzné, vyjadrujúnázor dvoch senátov obchodných kolégií nesúladných s judikátom R 93/2015. Žalobca okrem citácii
týchto rozhodnutí neuviedol nič, v čom nesúhlasí s rozhodnutím súdu prvej inštancie, len z obsahu
predložených rozhodnutí odvolací súd vyvodil, že podľa názoru žalobcu súd prvej inštancie bol

oprávnený skúmať len to, či zmenka obsahuje všetky náležitosti, ktoré sa musia pre jej platnosť zo
zákona do nej uviesť. S uvedenými dôvodmi sa odvolací súd vyporiadal vo vyššie uvedených dôvodoch.
17.6. V závere odvolací súd dodáva, že jednou zo základných zásad práva Európskej únie je zásada,
podľa ktorej sú členské štáty povinné zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa a zároveň sú
povinné zabezpečiť, aby sa nekalé podmienky v spotrebiteľských zmluvách neuplatňovali, resp. neboli

záväzné. Vzhľadom na to aplikáciou procesného práva má súd túto povinnosť naplniť, čo znamená,
že v prípade uplatnenia nároku zo zmenky súd musí ex offo skúmať, či vystaviteľom zmenky nie je
spotrebiteľ. Aj keď vnútroštátna právna úprava platná do 31.12.2010 umožňovala používať zmenky aj
v spotrebiteľskom vzťahu, použitie zmenky ako takej v spotrebiteľskom právnom vzťahu v skutočnosti
nie je úplne v súlade s právom EÚ na ochranu spotrebiteľa. Vnútroštátna právna úprava do 31.12.2010
nezabezpečila vhodnú ochranu spotrebiteľa na základe Smernice 87/102/EHS v konaní o nároku zo

zmenky a zákonodarca túto skutočnosť zmenil až zrušením dovtedajšieho zákona o spotrebiteľských
úveroch č. 258/2001 Z.z. a prijatím nového zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o
iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom
od 01.01.2011 do 30.04.2014. S účinnosťou od 01.05.2014 je táto ochrana zabezpečená v zákone
č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Zmenkové právo ako také v súdnom konaní znevýhodňuje

žalovaného zmenkového dlžníka a keďže podľa článku 7 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky právo
EÚ má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, vnútroštátna právna úprava, ktorá umožnila za
istých okolností do 31.12.2010 zmenky používať aj v spotrebiteľských vzťahoch môže byť nepoužiteľná.
Pokiaľ však došlo k použitiu zmenky v spotrebiteľskom vzťahu súd je povinný preskúmať, či zmenka
bola vystavená v súlade s právnou úpravou účinnou v rozhodnom čase (v čase vystavenia zmenky).

18. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti
podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

19. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s ust. §

396 ods. 1 CSP a podľa § 255 ods. 1 CSP priznal žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania
z dôvodu, že žalovaná bola v odvolacom konaní úspešná.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).