Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, June 8, 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/277/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7813203937
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Duditš

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7813203937.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Duditša a sudkýň JUDr.

Evy Feťkovej a Mgr. Angeliky Sopoligovej v spore žalobcu CD Consulting s.r.o., so sídlom Brno, Příkop
843/3, Zábrdovice, Česká republika, IČO: 26 429 705, zastúpeného Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom v
Bratislave, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti žalovanej T. P., V.. XX.XX.XXXX, P. Q. Y., B. XXX, o
zaplatenie 290,00 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Rožňava
z 11. marca 2016, č. k. 9C/442/2013-97

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Náhradu trov odvolacieho konania stranám sporu n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Rožňava (ďalej iba súd prvej inštancie) napadnutým rozsudkom zastavil konanie v
rozsahu zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne, návrh zamietol a rozhodol, že žiadnemu z
účastníkom náhradu trov konania nepriznáva. Predmetom konania bol návrh žalobcu na uplatnenie
pohľadávky podľa článku 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým
sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len Nariadenie), ktorým sa
žalobca domáhal plnenia zo zmenky 290,00 eur, zaplatenia zmenkového úroku vo výške 0,25% denne,
zákonného úroku vo výške 6% ročne a zmenkovej odmeny.

2. Súd prvej inštancie rozsudok odôvodnil tým, že podkladom pre vystavenie zmenky, ktorá bola
základom nároku, bola zmluva o úvere, ktorú uzavrela dňa 6.2.2009 žalovaná s právnym predchodcom
žalobcu POHOTOVOSŤ, s.r.o. Na jej základe bol žalovanej poskytnutý úver vo výške 200,- eur, ktorý mal
byť vrátený zvýšený o poplatok 196,- eur, teda v celkovej výške 396,- eur. Žalovaná na zabezpečenie
úveru vystavila blankozmenku v prospech remitenta Pohotovosť s.r.o., ktorá zmenku vyplnila podľa
Dohody o vyplnení zmenky. Táto zmenka bola neskôr indosovaná na žalobcu. Súd prvej inštancie

podrobil kontrole úverovú zmluvu a obsah Dohody o vyplnení zmenky vyplývajúcej zo všeobecných
úverových podmienok spoločnosti Pohotovosť s.r.o. Vzniknutý vzťah posúdil podľa ustanovení § 52 a
§ 53 Občianskeho zákonníka (OZ), ktoré upravujú inštitút spotrebiteľskej zmluvy. Dospel k záveru, že
dohoda o vyplnení zmenky je v spotrebiteľskom vzťahu neprijateľnou zmluvnou podmienkou, pretože
umožňuje od spotrebiteľa požadovať neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením
záväzku. Neplatnosť spôsobuje aj sankčný úrok vpísaný do zmenky vo výške 0,25% denne. Zmluva
o úvere neobsahuje náležitosti podľa § 4 ods. 2 písm. h), i), j) a k) zákona č. 258/2001 Z. z. o

spotrebiteľských úveroch a o zmene zákona o obchodnej inšpekcii (ďalej len zákon 258/2001 Z. z.),
čo znamená, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. K vystaveniu zmenky došlo navyše
v rozpore s ustanovením § 4 ods. 6 zák. č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom v čase uzavretia úverovej
zmluvy. Zmenku bolo možné prijať na zabezpečenie nárokov zo spotrebiteľského úveru ak zmenkovásuma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru
a príslušenstva vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú
veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou, veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek

na požiadanie vydať. To platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práva zo zmenky.
Poukázal aj na spoločné stanovisko občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu
SR č. 93/2015. Preto žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.

3. Proti rozsudku podal včas odvolanie žalobca z dôvodov podľa ustanovenia § 205 ods. 2 písm. a) v

spojení s ustanovením § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p., § 205 ods. 2 písm. b) O.s.p. a f/ O.s.p. a navrhol
rozsudok zmeniť tak, že súd návrhu na uplatnenie pohľadávky v celom rozsahu vyhovie a prizná mu
náhradu trov odvolacieho konania. Namietal, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie oboznámením
sa s úverovou zmluvou, exekučným spisom a ďalšími listinami, pričom účastníci takéto dokazovanie
nenavrhli. Žalobca predložil súdu ako dôkaz o svojich nárokoch platnú zmenku, voči forme a obsahu
ktorej zo strany žalovaného neboli vznesené žiadne námietky, a preto neexistovala okolnosť, ktorá by

odôvodňovala vykonanie ďalších dôkazov nevyhnutných pre rozhodnutie vo veci. Neboli tak splnené
podmienky pre vykonanie iných dôkazov než navrhnutých účastníkmi konania v zmysle ustanovenia
§ 120 ods. 1 O.s.p. V prejednávanej veci súd mal rozhodnúť o práve na úhradu zmenkovej sumy
a jej príslušenstva len z predloženej zmenky. Predpokladom pre vydanie rozsudku malo byť výlučne
predloženie originálu zmenky. Žalovaný mohol vzniesť námietky voči zmenke na základe článku 5 ods.

3 a ods. 6 Nariadenia, ak tak však neurobil, musia byť akékoľvek iné námietky odmietnuté vzhľadom na
uplatnenie koncentračnej zásady v zmysle Nariadenia. Súd sám nemôže vznášať voči zmenke námietky
za žalovanú. Súd z vlastnej iniciatívy vykonal dokazovanie, preukazujúce charakter žalovaného ako
spotrebiteľa, pričom žalovaný sa tejto obrany žiadnym spôsobom nedovolával, uplatnenú pohľadávku
nerozporoval a svojím konaním ju prakticky uznal. Súd prvej inštancie teda dospel k rozhodnutiu

na základe aplikácie nesprávnych právnych predpisov, ako aj nesprávnej interpretácie príslušných
právnych predpisov a práva Európskej únie. Žalobca je majiteľom zmenky na základe indosamentu
a nie je účastníkom akéhokoľvek spotrebiteľského vzťahu. Zmenka je pritom platná, je samostatným
abstraktným záväzkom, neakcesorickej povahy, preto ju nie je možné podmieňovať inými okolnosťami
nežsúnazmenkeuvedené.Súdprvéhostupňasapritomaplikáciouzákonač.191/1950Sb.nezaoberal,

hoci predmetom konania je výlučne zmenka a nie iný záväzkový právny vzťah. Predovšetkým ignoroval
ustanovenie § 17 citovaného zákona, v zmysle ktorého žalovaný vo všeobecnosti nie je oprávnená
vznášať tzv. kauzálne námietky voči majiteľovi zmenky, ktoré vyplývajú z jeho vzťahov s pôvodným
majiteľom zmenky. Keďže tak nemôže urobiť žalovaný, tým menej tak môže urobiť súd. Pokiaľ aj
žalovaný vznesie námietky, je na ňom, aby oprávnenosť týchto námietok preukázal. Dôkazné bremeno

teda spočíva na žalovanom a nie je možné ho preniesť na žalobcu. Vytýkal súdu, že vyhodnotil zmenku
ako neplatný právny úkon, pričom tento záver vychádza len z kauzálnych námietok, ktoré nikto v konaní
nevzniesol, ani nikto z účastníkov ich nepreukazoval. Kauzálne námietky sú po indosovaní v zásade
neprípustné. Zmluvný vzťah medzi žalovaným a remitentom po indosovaní je irelevantný. Nesúhlasí s
argumentáciou rozsudkom Európskeho súdneho dvora vo veci c-419/2011 a tvrdí, že tu sa riešila odlišná

prejudiciálna otázka. Poukazuje na rozsudok NS SR 5Obo 3/2008, rozsudok NS ČR 25Cdo 1839/2000
a rozhodnutia viacerých slovenských súdov.

4. Žalovaná sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.

5. Dňa 1.7.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej iba CSP),
ktorý platí aj na konania začaté pred dňom nadobudnutia jeho účinnosti (§ 470 ods. 1). Právne účinky
úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti zostávajú zachované (§ 470
ods. 2).

6. Odvolanie žalobcu bolo podané za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku (O.s.p.). Vychádzajúc
zo zásady zachovania účinkov procesných úkonov (§ 470 ods. 2 CSP) odvolací súd posudzoval podané
odvolanie z hľadiska jeho prípustnosti a existencie uplatnených odvolacích dôvodov podľa ustanovení
O.s.p.

7. Odvolací súd procesne prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania, keďže na jeho
nariadenie neboli dôvody uvedené v ust. § 385 ods. 1 CSP a verejne vyhlásil rozsudok. Odvolací súd
preskúmal rozsudok v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 380 ods. 1, 2 CSP a z pohľadu uplatnených
odvolacích dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. a/, b/ a f/ O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcuje nedôvodné. Rozsudok je vo výroku vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 387 ods.
1 CSP potvrdil.

8. Žalobca namieta existenciu odvolacích dôvodov podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s ust.
§ 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p., podľa ust. § 205 ods. 2 písm. b/ a f/ O.s.p., t.j. v konaní došlo k vadám
uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., konkrétne účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť
konať pred súdom, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolací súd dospel k záveru, že

namietané odvolacie dôvody nie sú naplnené.

9. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu a náležite zistil skutkový stav,
vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 132 O.s.p., z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým
zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, na zistený skutkový stav aplikoval ustanovenia
správnych predpisov a tieto aj správne vyložil, pričom nebola zistená žiadna vada, ktorá by mala za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo by bola dôvodom na zrušenie rozhodnutia podľa § 389
CSP.

10. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie o
zamietnutížalobynaprávnomzávere,žedohodaovyplnenízmenkyjeneplatná,pretožejeneprijateľnou

zmluvnou podmienkou, dohoda aj zmenka samotná sú neplatné pre obchádzanie zákona a že zmenka
bola vyplnená v zjavnom rozpore s ustanovením § 4 ods. 6 zák. č. 258/2001 Z. z. S týmito závermi
odvolací súd v plnom rozsahu súhlasí a v tejto časti sa stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozsudku a
konštatuje ich vecnú správnosť (§ 387 ods. 2 CSP). Súd prvej inštancie postupoval v konaní správne,
ak skúmal zmenku až po úroveň dohody o vyplnení zmenky. Na zdôraznenie správnosti tohto záveru

odvolací súd uvádza nasledovné :

11. Dňa 20.10.2015 prijalo občianskoprávne kolégium a obchodnoprávne kolégium Najvyššieho súdu
SR spoločné stanovisko k postupu súdov nižšieho stupňa vo veciach návrhov s uplatneným právom zo

zmenky vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa, ktoré bolo uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu
a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky 8/2015 pod číslom 93. Na jeho obsah poukazoval správne v
odôvodnení rozsudku aj súd prvej inštancie.

12. Odvolací súd sa odvoláva na doslovnú citáciu textu stanoviska v napadnutom rozsudku a konštatuje,
že zo stanoviska vyplýva, že ak vystaviteľom zmenky je spotrebiteľ, čo nepochybne bolo preukázané aj
v prejednávanej veci, je možné zmenku skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom práve, aplikujúc
právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená. V danom prípade ide o zákon
č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom v čase, keď bola zmenka vystavená. V zmysle ust. § 4 ods. 6

tohto zákona v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje splniť dlh
zmenkoualebošekom.Veriteľsmieprijaťoddlžníkazmenkualebošeknazabezpečeniesvojichnárokov
zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia
je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane
zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne

30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s
predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať.
Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky.

13. Ako už odvolací súd konštatoval zhodne so záverom súdu prvej inštancie v bode 10. odôvodnenia,
zmenka, z ktorej žalobca uplatňuje v tomto konaní nárok, je v rozpore s citovaným ustanovením.
Odvolací súd súhlasí aj s názorom súdu prvej inštancie, že pre rozpor základu pohľadávky so zákonom
nie je možné priznať ani príslušenstvo uplatnenej pohľadávky.

14. K odvolacím námietkam žalobcu vo vzťahu k vykonávaniu dokazovania súdom prvej inštancie
odvolací súd poukazuje na zákonný text ustanovenia § 120 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníci sú
povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazovvykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy ako navrhujú účastníci, ak ich vykonanie je
nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Z toho je potrebné vyvodiť záver, že okrem navrhnutých dôkazov
zákon umožňoval súdu vykonať aj iné dôkazy, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci, čo v sebe

zahrňuje aj možnosť zabezpečiť potrebný dôkaz. Ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku boli
subsidiárne využiteľné aj na konanie podľa Nariadenia. Odvolací súd poukazuje na bod I.1 citovaného
Stanoviska č. 93/2015, podľa ktorého bolo povinnosťou súdu vzhľadom na okolnosti prejednávanej veci
exoffozabezpečiťprieskumuplatňovanéhonárokusozreteľomnamožnúabsolútnuneplatnosťúkonu,v
ktorommázáklad.Akmalsúdprvejinštanciezosvojejčinnostivedomosťotom,žežalobcompredložená

zmenka mohla zabezpečovať nároky zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, postupoval v súlade s ust. §
120 ods. 1 O.s.p., keď si zabezpečil dôkazy, z ktorých mohol posúdiť obsah a platnosť úkonu, v ktorom
má uplatňovaný nárok základ.

15. K odvolacej námietke, že súd prvej inštancie nerešpektoval ust. § 17 zák. č. 191/1950 Sb. v tom

zmysle, že hoci žalovaný nemohol vzniesť kauzálne námietky voči majiteľovi zmenky, urobil tak súd
sám, odvolací súd uvádza, že rigidná aplikácia uvedeného ustanovenia by spôsobila spotrebiteľovi
neprimerané ťažkosti pri až následnom možnom domáhaní sa ochrany svojich práv. Prijatie výkladu
smerujúceho k záveru o povinnosti spotrebiteľa bez výhrad uspokojiť veriteľa - nadobúdateľa
indosovanej zmenky a až následne ho žalovať o náhradu škody, s povinnosťou v takomto konaní

dokazovať, že nadobúdateľ zmenky konal vedome na škodu dlžníka, by v konečnom dôsledku viedlo
k prenosu povinností na spotrebiteľa spôsobom, ktorý je podľa právnej úpravy ochrany spotrebiteľa
neprijateľný. Napriek tomu, že žalovaný v konaní výslovne nenamietal neplatnosť zmenky, súd správne
skúmal jej platnosť vychádzajúc zo záveru, že princíp „vigilantibus iura sripta sunt“ (právo patrí bdelým)
v spotrebiteľských veciach v konkrétnych súvislostiach ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým je

ochranaprávspotrebiteľa.TentonázoropakovaneskonštatovalvosvojejrozhodovacejčinnostiNajvyšší
súd Slovenskej republiky (napr. uznesenia sp. zn. 6MCdo/9/2012, 6Cdo/1/2012, 5Cdo/61/2012).
Účelom spotrebiteľského práva je poskytnúť spotrebiteľovi ochranu v prípadoch, keď môže dodávateľ
zneužiť neinformovanosť spotrebiteľa tým, že do zmluvy zakomponuje zmluvné podmienky, ktoré sú v
neprospech spotrebiteľa. Úlohou súdu je v takýchto prípadoch ex offo skúmať zmluvné podmienky a v

prípade, ak sú neprijateľné, zabezpečiť rýchlu a účinnú ochranu spotrebiteľa.

16. Ustanovenie § 17 zák. č. 191/1950 Sb. v znení účinnom do 23.12.2015 neustanovovalo, kto a
aké námietky uplatňovať môže, ale kto ich uplatňovať nemôže. Citované ustanovenie tak výslovne
nezakazuje, aby súd na kauzálne námietky prihliadal ex offo. To je dôležitá aj z hľadiska práva Európskej

únie. Súdny dvor EÚ vo viacerých rozsudkoch týkajúcich sa smernice 93/13/EHS vyslovil, že národný
súd musí mať možnosť skúmať neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách ex offo, neskôr
vyslovil,žeichmusískúmaťexoffoažeodporujeeurópskemuprávu,akichsúdnemôžeskúmaťalimine
(t.j. ak ich môže skúmať len ex post). V takýchto prípadoch musí národný súd vykladať národné procesné
i hmotné právo konformne s právom EÚ. Ani samotné Nariadenie neobsahuje ustanovenie, ktoré by

zakazovalo alebo neumožňovalo súdu skúmať kauzálne vzťahy, na ktorých krytie je zmenka určená.
Článok 7 ods. 3 Nariadenia hovorí, že súd v prípade pasivity žalovaného „vydá rozsudok“ nehovorí, že
žalobe musí vyhovieť. Z uvedeného plynie, že nič nebráni súdu, aby ex offo skúmal, či základom zmenky
je spotrebiteľská zmluva a či táto zmluva neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky.

17. Dňa 23.12.2015 nadobudol účinnosť zákon č. 438/2015 Z. z., ktorým sa zmenil a doplnil aj zákon
č. 191/1950 Sb. zmenkový a šekový v znení neskorších predpisov. Podľa nového znenia § 17 ods. 2
zákona v prípade tzv. spotrebiteľských zmeniek je podľa novej právnej úpravy povinnosťou súdu ex offo
prihliadať na námietky, ktoré by mohol vzniesť spotrebiteľ, a to aj v prípade, že sa ich sám nedovoláva.

Táto povinnosť súdu sa týka procesnej činnosti súdu a vzťahuje sa preto aj na konania začaté na
súde pred účinnosťou novely zák. 438/2015 Z.z. vzhľadom na absenciu prechodných ustanovenia k
úprave účinnej od 23.12.2015. Procesná norma odo dňa nadobudnutia svojej účinnosti pôsobí na všetky
neskončené spory prebiehajúce na súdoch, pokiaľ zákonodarca nestanovil osobitný (intertemporálny)
režim.18. Vychádzajúc zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že odvolacie
námietky žalobcu sú nedôvodné a preto potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa ust. §
387 ods. 1 CSP.

19. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1
CSP. Žalovaná bola v odvolacom konaní úspešná, ale trovy odvolacieho konania jej nevznikli, žalovaný
úspešný nebol.

20. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 - § 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných
náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ

domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch uvedených v ust. § 429 ods. 2 CSP.