Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, October 26, 2016

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 28C/126/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114211327
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Farkašová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2016:8114211327.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Evou Farkašovou v právnej veci žalobcu: CD Consulting s.r.o., so

sídlom K Červenému dvoru 3269/25A, Praha 3, Česká republika, IČO: 26429705, zastúpený: Fridrich
Paľko, s.r.o. so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, proti žalovanej O. L., nar. X.X.XXXX, bytom A., A. C.
XXXX/X, v konaní o zaplatenie zmenkového úroku takto

r o z h o d o l :

návrh z a m i e t a ,

žalovaná má nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca dňa 17.4.2014 tlačivom A - návrhom na uplatnenie pohľadávky (vzor je prílohou nariadenia
európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 8614/2007 z 11.7.2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie

vo veciach s nízkou hodnotou sporu) žiadal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie zmenkového
úroku vo výške 0,25% denne zo sumy 1.276,57 Eur od 29.9.2010 do 14.11.2010, zo sumy1.182,57
Eur od 15.11.2010 do 10.1.2011, zo sumy 1.125,57 Eur od 11.1.2011 do 8.2.2011, zo sumy 1.031,57
Eur od 9.2.2011 do 8.3.2011, zo sumy 937,57 Eur od 9.3.2011 do 10.4.2011, zo sumy 843,57 Eur od
11.4.2011do8.5.2011,zosumy749,57Eurod9.5.2011do7.6.2011, zosumy655,57Eurod8.6.2011do
10.7.2011, zo sumy 561,57 Eur od 11.7.2011 do 7.8.2011, zo sumy 467,57 Eur od 8.8.2011 do 8.9.2011,
zo sumy 373,57 Eur od 9.9.2011 do 9.10.2011, zo sumy 310,57 Eur od 10.10.2011 do 8.11.2011, zo

sumy 278,57 Eur od 9.11.2011 do 7.12.2011, zo sumy 245,57 Eur od 8.12.2011 do 9.1.2012, zo sumy
210,57 Eur od 10.1.2012 do 7.2.2012, zo sumy 182,57 Eur od 8.2.2012 do 7.3.2012, zo sumy 156,57
Eur od 8.3.2012 do 9.4.2012, zo sumy 130,57 Eur od 10.4.2012 do 10.5.2012, zo sumy 105,57 Eur od
11.5.2012 do 7.6.2012, zo sumy 68,57 Eur od 8.6.2012 do 9.7.2012, zo sumy 44,57 Eur od 10.7.2012
do 7.8.2012, zo sumy 18,57 Eur od 8.8.2012 do 9.9.2012.

2.Žiadalpriznaťajúrokzomeškaniavovýške6%ročnezozmenkovejsumy1.276,57Eurod22.11.2010

do 10.1.2011, zo sumy 1.125,57 Eur od 11.1.2011 do 8.2.2011, zo sumy 1.031,57 Eur od 9.2.2011 do
8.3.2011, zo sumy 937,57 Eur od 9.3.2011 do 10.4.2011, zo sumy 843,57 Eur od 11.4.2011 do 8.5.2011,
zo sumy 749,57 Eur od 9.5.2011 do 7.6.2011, zo sumy 655,57 Eur od 8.6.2011 do 10.7.2011, zo sumy
561,57 Eur od 11.7.2011 do 7.8.2011, zo sumy 467,57 Eur od 8.8.2011 do 8.9.2011, zo sumy 373,57
Eur od 9.9.2011 do 9.10.2011, zo sumy 310,57 Eur od 10.10.2011 do 8.11.2011, zo sumy 278,57 Eur
od 9.11.2011 do 7.12.2011, zo sumy 245,57 Eur od 8.12.2011 do 9.1.2012, zo sumy 210,57 Eur od
10.1.2012 do 7.2.2012, zo sumy 182,57 Eur od 8.2.2012 do 7.3.2012, zo sumy 156,57 Eur od 8.3.2012

do 9.4.2012, zo sumy 130,57 Eur od 10.4.2012 do 10.5.2012, zo sumy 105,57 Eur od 11.5.2012 do
7.6.2012, zo sumy 68,57 Eur od 8.6.2012 do 9.7.2012, zo sumy 44,57 Eur od 10.7.2012 do 7.8.2012, zo
sumy 18,57 Eur od 8.8.2012 do 9.9.2012, bez sumy 346,43 Eur, ktoré žalovaná už na úrokoch zaplatila
a zmenkovú odmenu vo výške 1/3 % zmenkovej sumy, teda 4,26 Eur a náhradu trov konania v častizaplateného súdneho poplatku vo výške 16,50 Eur a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 142,78
Eur s DPH.

3. Žalobca odôvodnil návrh tým, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky,
ktorú vystavila žalovaná dňa 17.2.2010 vo výške 1.276,57 Eur. Indosovaná zmenka je vistazmenkou
opatrenou doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Do textu zmenky bol poňatý
záväzok žalovanej zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad zmenkového veriteľa zmenkovú sumu
1.276,57 Eur spolu s 0,25% denným úrokom od 29.9.2010. Za miesto splatenia bolo určené sídlo

prvotného zmenkového veriteľa. Indosant predložil zmenku k zaplateniu, pričom vystaviteľ doposiaľ
zaplatil časť úrokov vo výške 346,43 Eur.

4. Súd mal za to, že v danom prípade sú splnené podmienky pre použitie už spomínaného nariadenia
Európskeho parlamentu a Rady (ES) 861/2007 z 11.7.2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie
vo veciach s nízkou hodnotou sporu.

5.Podľačl.2ods.1citovanéhonariadeniasatotižtotonariadenieuplatňujevobčianskychaobchodných
veciach pri cezhraničných sporoch bez ohľadu na povahu súdu alebo tribunálu, v ktorých hodnota
pohľadávkyvčasedoručeniatlačivanávrhunauplatneniepohľadávky príslušnémusúdualebotribunálu
nepresahuje 2.000 Eur bez akýchkoľvek úrokov, výdavkov a nákladov. Neuplatňuje sa najmä na daňové,

colné ani správne veci, ani na zodpovednosť štátu za konanie alebo nečinnosť pri výkone štátnej moci.

6. Podľa čl. 3 ods. 1 citovaného nariadenia na účely tohto nariadenia je cezhraničným sporom taký spor,
v ktorom má aspoň jedna zo strán bydlisko alebo obvyklý pobyt v členskom štáte inom ako v členskom
štáte súdu alebo tribunálu konajúceho vo veci.

7. Podľa čl. 5 ods. 1 citovaného nariadenia európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu
je písomné. Súd alebo tribunál nariadi ústne pojednávanie, ak to považuje za potrebné alebo ak o
to požiada niektorá zo strán. Súd alebo tribunál môže takúto žiadosť odmietnuť, ak sa domnieva, že
vzhľadom na okolnosti prípadu ústne pojednávanie zjavne nie je potrebné pre spravodlivé vedenie

konania. Dôvody odmietnutia sa uvedú písomne. Iba proti rozhodnutiu súdu alebo tribunálu o odmietnutí
takejto žiadosti nemožno samostatne podať opravný prostriedok.

8. Podľa čl. 5 ods. 2 citovaného nariadenia po doručení správne vyplneného tlačiva návrhu na uplatnenie
pohľadávky súd alebo tribunál vyplní časť I. vzorového tlačiva C na odpoveď ako je uvedené v prílohe III.

9. Kópia tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky a v prípade potreby podporných dokumentov spolu s
vyplneným tlačivom na od poveď sa doručí odporcovi v súlade s článkom 13. Tieto dokumenty sa odošlú
do 14 dní od doručenia správne vyplneného tlačiva na uplatnenie pohľadávky.

10. Podľa čl. 5 ods. 3 citovaného nariadenia odporca odpovie do 30 dní po doručení tlačiva návrhu na
uplatnenie pohľadávky a tlačiva na odpoveď tak, že vyplní časť II. vzorového tlačiva C na odpoveď,
pričom v prípade potreby poskytne všetky príslušné podporné dokumenty a zašle ho späť súdu alebo
tribunálu alebo akýmkoľvek iným vhodným spôsobom, pri ktorom nepoužije tlačivo na odpoveď.

11. Podľa čl. 5 ods. 4 citovaného nariadenia do 14 dní od doručenia odpovede odporcu súd alebo tribunál
odošle navrhovateľovi kópiu odpovede spolu s príslušnými podpornými dokumentmi.

12. Podľa čl. 7 ods. 1 citovaného nariadenia do 30 dní od doručenia odpovede odporcu alebo
navrhovateľa v lehotách ustanovených v čl. 5 ods. 3 alebo 6 súd alebo tribunál vydá rozsudok alebo:

a/ v rámci stanovenej lehoty, ktorá nesmie presiahnuť 30 dní si vyžiada od strán ďalšie podrobnosti
týkajúce sa pohľadávky;
b/ vykoná dôkazy v súlade s čl. 9 alebo
c/ predvolá strany na pojednávanie, ktoré sa uskutoční do 30 dní od predvolania.

13. Podľa čl. 7 ods. 2 citovaného nariadenia súd alebo tribunál vydá rozsudok buď do 30 dní od
uskutočnenia ústneho pojednávania alebo po doručení všetkých potrebných informácii na vydanie
rozsudku. Rozsudok sa doručí stranám v súlade s čl. 13.14. Podľa čl. 7 ods. 3 citovaného nariadenia ak sa súdu alebo tribunálu nedoručí odpoveď´ dotknutej
strany v lehote ustanovenej v čl. 5 ods. 3 alebo 6 súd alebo tribunál vydá rozsudok o pohľadávke alebo
proti pohľadávke.

15. V danom prípade po doručení vyplneného tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky súdu jeho kópie
aj s prílohami a vzorovým tlačivom C na odpoveď súdu sa súd snažil doručiť žalovanej, avšak to sa
nepodarilo, súd jej v zmysle ustanovení § 29 ods. 2 O.s.p. ustanovil opatrovníčku, ktorá sa k návrhu
nevyjadrila.

16. Žalobca vo svojom písomnom podaní zo dňa 24.10.2014 zdôraznil, že zmenka je samostatným
abstraktným záväzkom a nie je možné ju spájať, či podmieňovať inými okolnosťami než sú na
zmenke uvedené. Žalobca predložil platnú zmenku, ktorá spĺňa všetky formálne a materiálne náležitosti,
pričom voči forme a obsahu zmenky zo strany žalovanej neboli vznesené žiadne námietky. Poukázal
na ustanovenie § 17 zákona č. 191/1950 Zb., v zmysle ktorého je síce prípustné za určitých

okolností uplatňovať tzv. kauzálne námietky, avšak námietka musí byť vznesená zo strany odporcu
a predovšetkým odporca v tejto situácii nesie dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení. Nie
je prípustné, aby túto iniciatívu na seba prevzal súd. Uvedené námietky majú pritom hmotnoprávny
charakter a preto v záujme zachovania rovnosti strán súd nie je oprávnený odporcu na nich upozorniť.

17. Súd svojim rozsudkom zo dňa 27.10.2014 žalobu v celom rozsahu zamietol. Voči rozsudku podal
odvolanie žalobca, krajský súd svojim rozsudkom zo dňa 9.9.2015 rozsudok súdu prvého stupňa vo
výroku o zamietnutí žaloby na zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne za obdobie po
20.2.2010 potvrdil a v prevyšujúcej časti rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil na ďalšie
konanie. Vo svojom rozsudku krajský súd uviedol:

„Remitent ako prvý majiteľ zmluvy a o to viac indosant ako ďalší majiteľ, ktorý nadobudol už vyplnenú
zmenku (ako v preskúmavanej veci) majú v rukách spravidla len listinu zmenky, v ktorej každé slovo má
svojvýznamaúčel.Oexistenciivádoprávňujúcichvystaviteľazmenky(emitenta)navznesenienámietok
relatívnych, kauzálnych, ale aj absolútnych, sa môže majiteľ dozvedieť len v prípade, že vystaviteľ

zmenky takúto námietku v súdnom konaní uplatní.

Vychádzajúc z tejto zásady môže súd ex offo prihliadať len k vadám zistiteľným z textu samotnej (už
vyplnenej) zmenky, kde sa nejedná o prejav vôle vystaviteľa zmenky, ale o vadu spochybňujúcu samotnú
existenciu zmenky či niektorej jej doložky. Jedná sa napríklad o chýbajúci podpis vystaviteľa zmenky, či

o podpis, ktorý nie je vlastnoručný (§ 40 ods. 2 Občianskeho zákonníka), o zmenku ktorá neobsahuje
platobný príkaz, o zmenku s niekoľkými platobnými miestami, či o chýbajúce označenie, že sa jedná
o zmenku (čl. V. § 1
Zákona zmenkového a šekového).

Preskúmavať správnosť výšky dohodnutého zmenkového úroku uvedenej už pri vystavení zmenky, je
možné len na základe námietky (či inak prejavenej včasnej formy nesúhlasu) dlžníka.

Súd je však oprávnený ex offo prihliadať na to, že zmenkový úrok (v danom prípade 0,25 % denne)
bol dojednaný len do splatnosti zmenky, a teda nie až do zaplatenia zmenkovej sumy, ako si to

uplatňuje navrhovateľ v preskúmavanej veci. Každému dlžníkovi či vystaviteľovi vistazmenky, v ktorej bol
doplňovaný dátum splatnosti dojednaného zmenkového úroku, musí byť pri jej predložení na platenie
zrejmé, že takto dojednaný úrok
patrí majiteľovi zmenky len za čas do splatnosti zmenky. Preto aj v preskúmavanej veci zo zmenky
nevyplýva, že by sa zmenkový úrok mal platiť až do zaplatenia zmenkovej sumy.

Vychádzajúc z vykonaného dokazovania by navrhovateľovi ako majiteľovi zmenky mal patriť dohodnutý
zmenkový úrok za obdobie od 29.9.2010 do 22.11.2010, preto odvolací súd v tejto časti ktorou zamietol
uplatnený zmenkový úrok 0,25% denne z jednotlivých súm za obdobie po 22.11.2010 potvrdil.

Navrhovateľ sa v návrhu domáhal a domáha zmenkového úroku za celé obdobie z toho istého právneho

dôvodu, tvrdiac, že ide o postihové zmenkové právo podľa čl. 3 § 48 ZZŠ. Tento svoj názor nezmenil
ani po poučení zo strany súdu, že sa tu jedná o 2 nároky, samostatne právne aj skutkovo, pričom nárok
na mimozmenkový úrok navrhovateľ nezdôvodnil a nezdokladoval.Keďže sa nejedná o zmenkový úrok, nie je mu možné touto žalobou vyhovieť.

Keďže však prvostupňový súd svoje rozhodnutie nesprávne právne zdôvodnil a v tejto súvislosti aj

nedostatočne zistil skutkový stav, pričom konanie trpí aj vadou, ktorá by mala za následok nesprávne a
nevykonateľné rozhodnutie, musel byť rozsudok v prevyšujúcej časti v súlade s § 221 ods. 1 písm. f),
h) O.s.p. zrušený a vec vrátená súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.“

18. Súd postupoval v zmysle čl. 5 ods. 1 už citovaného nariadenia a nariadil vo veci ústne pojednávanie,

pretože to považoval za potrebné v súvislosti s posudzovaním vyplňovacieho práva na zmenku
ako neprijateľnej zmluvnej podmienky v spotrebiteľskom právnom vzťahu, ktorý nepochybne vznikol
medzi pôvodným veriteľom obchodnou spoločnosťou Pohotovosť s.r.o. a žalovanou. Súd teda vykonal
dokazovaniepísomnýmivyjadreniamiúčastníkov,zmenkouzodňa17.2.2010azistiltentoskutkovýstav:

19. Dňa 17.2.2010 žalovaná uzavrela úverovú zmluvu, veriteľom bola spoločnosť Pohotovosť s.r.o..

Žalovaná dňa 17.2.2010 vystavila vlastnú zmenku obsahom ktorej je jej záväzok zaplatiť za túto
zmenku pri predložení na rad spoločnosti POHOTOVOSŤ s.r.o. sumu 1.576,57 Eur a zmenkový úrok
0,25% denne od 29.9.2010. Predmetná zmenka bola žalovanou vystavená ako vistazmenka a bola
opatrená doložkami „bez protestu“ a „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“, pričom za
miesto platenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa. Z rubovej strany zmenky vyplýva,

že spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. indosovala zmenku na rad žalobcu. Listina má znaky vzorového
tlačiva, do ktorého boli rukou vpísané údaje: dátum a miesto vystavenia, identifikačné údaje vystaviteľa,
jeho podpis. Zmenková suma vyjadrená číslom aj slovami a dátum začiatku úročenia zmenkového úroku
sú v listine uvedené odlišným tlačeným písmom ako zvyšok vzorového tlačiva.

20. Žalovaná doposiaľ zaplatila istinu a na úrokoch 346,43 Eur.

21. Súdu je z jeho činnosti známe, že k vyplneniu zmenky došlo na základe bodu 13 VÚP pôvodného
veriteľa, ktorý obsahuje dohodu o vyplnení zmenky. V ňom sa uvádza nasledovné: „na zabezpečenie
peňažného záväzku dlžníka ako vystaviteľa zmenky vyplývajúcej z úverovej zmluvy voči veriteľovi ako

remitentovi vystaviteľ vystavil dve zmenky, v ktorých nie sú vyplnené zmenková suma a dátum začiatku
úročenia zmenkovej sumy. Ručiteľ je z takto vystavených zmeniek zaviazaný ako zmenkový ručiteľ.
Remitent má právo uplatniť si celý svoj peňažný nárok vyplnením ktorejkoľvek zmenky. Zmluvné strany
a ručiteľ sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na prvej zo zmeniek remitent najskôr v deň, kedy sa v
zmyslebodu4týchtopodmienokstanedlhsplatnýokamžite,tj.keďdlžníkneuhradívčas4posebeidúce

splátky, prípadne uhradí len časti splátok alebo neuhradí včas poslednú splátku alebo časť poslednej
splátky. Zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi,
ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia prvej zo zmeniek. Dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy
vyplní na prvej zo zmeniek remitent tak, že ním bude deň, keď v zmysle bodu 4 týchto podmienok sa
stal splatný celý dlh.“

22. Predmetom konania je spor zo zmenky. Súd preto predovšetkým skúmal, či zmenka spĺňa náležitosti
v zmysle zákona č. 191/1950 Zb. (zmenkový a šekový zákon, ďalej len „zšz“) a dospel k záveru, že
zmenka spĺňa formálne náležitosti § 75 citovaného zákona. Podľa daného ustanovenia vlastná zmenka
obsahuje:

1. označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto
listina spísaná;
2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu;
3. údaj zročnosti;
4. údaj miesta, kde sa má platiť;

5. meno toho komu alebo na rad koho sa má platiť;
6. dátum a miesto vystavenia zmenky;
7. podpis vystaviteľa.

23. Označenie zmenka je pojaté do vlastného textu listiny a je vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto listina

spísaná; nachádza sa v nej bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu, je v nej uvedený údaj
zročnosti ako aj údaj miesta, kde sa má platiť, tiež meno toho na rad koho sa má platiť, obsahuje dátum a
miesto vystavenia zmenky a podpis vystaviteľa. Z rubovej strany zmenky vyplýva, že žalobca nadobudol
zmenku indosamentom od pôvodného veriteľa, na rad ktorého bola zmenka vystavená.24. Napriek záveru o splnení formálnych náležitostí platnej zmenky súd podrobil súdnej kontrole
aj dohodu o vyplňovacom práve zmenky vyplývajúcej z článku 14 VÚP remitenta. Ako už bolo

konštatované, pri uzatváraní príslušnej úverovej zmluvy a v súvislosti s ňou aj vystavenie zmenky ide o
spotrebiteľský právny vzťah a preto je potrebné aplikovať aj normy na ochranu práv spotrebiteľov.

25. Po zrušujúcom rozsudku krajského súdu súd nariadil pojednávanie, na ktoré sa dostavila žalovaná.
Pamätala si, že brali peniaze, peniaze aj splácali, ale dostali sa do platobnej neschopnosti, prišli o

byt, bývajú v podnájme, manžel je nezamestnaný. Po nahliadnutí na kópie zmenky potvrdila, že je to
jej podpis, avšak čo sa týka výšky, ktorá je uvedená na zmenke uviedla, že to nie je správna suma.
Uviedla, že nebola suma zapísaná v čase, keď zmenku podpisovala a preplatila určite viac, ako vybrala
zo spoločnosti Pohotovosť.

26. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy spotrebiteľskou

zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

27. Podľa § 52 ods. 2 OZ ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom

alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia sú neplatné.

28. Podľa § 52 ods. 3 OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

29.Podľa§52ods.4OZspotrebiteľjeosoba,ktorápriuzatváraníaplneníspotrebiteľskejzmluvynekoná
v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

30. Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len

"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné
podmienky individuálne dojednané.

31. Podľa § 53 ods. 2 OZ za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

32. Podľa § 53 ods. 3 OZ ak dodávateľ nepreukáže opak zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

33. Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

34. Podľa § 54 ods. 1 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od
tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré
mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

35. Úverovú zmluvu, na zabezpečenie ktorej bola vystavená predmetná zmenka je potrebné posúdiť
podľa zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (v
danom prípade od 1.1.2010 do 10.6.2010).

36. Podľa § 4 ods. 1 citovaného zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak

je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

37. Obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere sú vymenované v § 4 ods. 2 citovaného
zákona a medzi nimi pod písm. g/ je konečná splatnosť spotrebiteľského úveru, pod písm. h/ ročná
úroková sadzba, pod písm. i/ výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov a pod písm.

j/ ročná percentuálna miera nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom
vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere.38. Podľa § 4 ods. 3 citovaného zákona pri nesplnení podmienok podľa ods. 2 je zmluva o
spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe
a/ poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo

b/ dodaný tovar alebo poskytnutá služba.

39. Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa ods. 2 písm. a/, b/, d/ až j/ a
k/, l/ poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

40. Súd zastáva názor, že spotrebiteľovi sa musí poskytnúť ochrana pred neprijateľnými zmluvnými
podmienkamiajvprípade,aksauplatňujeprávozozmenky.Zmenkamásíceformálnenáležitostiplatnej
zmenky, no je nepochybné, že táto vznikla, resp. bola vystavená na základe spotrebiteľského vzťahu.
Stále je totiž potrebné aplikovať čl. 6 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS a chrániť spotrebiteľa pred
neprijateľnými zmluvnými podmienkami. Vychádzajúc z tohto princípu preto pri kolízii zmenkového práva
so spotrebiteľskými právami žalovanej musí mať prednosť ochrana práv spotrebiteľa. Tieto skutočnosti

v priebehu konania už medzičasom prešli ujednotením súdnej praxe v obvode Krajského súdu Prešov.

41. Dohodu o vyplňovanom práve zmenky súd vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku s
poukazom na § 53 ods. 1 OZ.

42. Predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere totiž nemá obligatórne náležitosti, ktoré sú uvedené
v § 4 ods. 2 písm. g/, h/, i/,j/ zákona č. 258/2001 Z.z., čo spôsobuje, že úver sa považuje za
bezúročný a bez poplatkov a teda spotrebiteľ má vrátiť len sumu poskytnutého úveru. Zmenka však túto
skutočnosť nezohľadňuje a dokonca umožňuje aj vymáhať zmenkový úrok 0,25% denne, čo je ročne
91,25%. Nepochybne takýto zmenkový úrok je v rozpore so zásadou dobrých mravov, čo spôsobuje

jeho neplatnosť (§ 39OZ v náväznosti na § 3 ods. 1 OZ). Dohoda o vyplňovanom práve zmenky
bola uvedená vo VÚP, teda formulári, ktorý spracoval právny predchodca žalobcu a žalovaná nemala
možnosť ich ovplyvniť. Nepochybne teda táto podmienka nebola individuálne dojednaná a nepochybne
spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov v neprospech spotrebiteľa práve
pre nezohľadnenie práv spotrebiteľa a umožnenie vymáhať plnenia, ktoré sú v rozpore so zákonom (či

už pre spomínanú neplatnosť dohody o zmenkovom úroku alebo pre dôsledok chýbajúcich obligatórnych
náležitostí zmluvy). Uvedená zmluvná podmienka je teda neplatná s poukazom na § 53 ods. 6 OZ. Ak
je neplatná dohoda o vypĺňacom práve blankozmenky, neplatná je aj samotná zmenka. Tento záver
možno prijať aj vzhľadom na právny záver vyslovený v rozsudku Najvyššieho súdu SR 4Obo 161/2007
zo dňa 6.5.2008. Najvyšší súd v danom prípade mal za to, že z neplatnej úverovej zmluvy nemohlo

žalobcovi vzniknúť právo na vyplnenie blankozmenky a neplatnosť úverovej zmluvy vyvodil z nerovnosti
podmienok účastníkov zmluvy v dôsledku neprimerane vysokého poplatku za spracovanie a vedenie
úveru, v dôsledku čoho považoval zmluvu za priečiacu sa dobrým mravom a zásadám poctivého
obchodného styku.

43. V súvislosti s rozhodnutím v tejto veci je možné poukázať aj na rozhodnutie ESD sp. zn. C 419/2011
zo dňa 14.3.2013 (Česká sporiteľňa proti Geraldovi Feichterovi). V tomto konaní napriek tomu, že taktiež
boli uplatnené práva zo zmenky súd skúmal postavenie žalovaného ako spotrebiteľa. Dôležitý je aj list
Európskej komisie z 25.4.2013 pod č. 2012/4165 adresovaný Slovenskej republike s upozornením na
nedodržiavanie spotrebiteľského práva EÚ a výslovne v liste sa spomína v tejto súvislosti obchodná

spoločnosť Pohotovosť. Poukazuje sa na jej praktiky, ktorými sa vymáhajú nezákonné pohľadávky
založené na nekalých podmienkach a konkrétne sú spomenuté aj blankozmenky.

44. Dohodu o vyplňacom práve blankozmenky a tým aj samotnú zmenku možno považovať za neplatnú
aj pre obchádzanie zákona (§ 39 OZ). O obchádzanie zákona ide, ak právny úkon síce neodporuje

výslovnému zneniu zákona, avšak svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby zákon dodržaný nebol. V
danomprípadevystavenímzmenkysaprávnypredchodcažalobcusnažilvyhnúťposudzovaniuplatnosti
úverovej zmluvy a aplikácii zákona o spotrebiteľských úveroch dôsledkom čoho je, že žalovaná by
veriteľovi mala vrátiť len sumu poskytnutého úveru pre nedodržanie obligatórnych náležitostí zmluvy o
spotrebiteľskom úvere. Takýto postup žalobcu nemôže požívať právnu ochranu (§ 3 ods. 1 OZ) a keďže

žalobca si uplatnil právo výslovne zo zmenky a tú súd považoval za neplatnú, jeho žalobu zamietol.45. V danom prípade bol žalovanej poskytnutý úver, z ktorého uhradila 346,43 Eur. Zmenka bola
vystavená na sumu 1.276,57 Eur. Zmenka je preto v rozpore so zákonom a preto s poukazom na § 39
OZ je absolútne neplatným právnym úkonom.

46. Pokiaľ sa týka skutočností tvrdených žalobcom o tom, že v zmysle zmenkového šekového zákona
platí zásada abstraktnosti zmenkových záväzkov, čo znamená, že v prípade zmenky ide o záväzky
celkom oddelené od všeobecných záväzkových vzťahov, ktoré viedli k jej vzniku, čo platí aj pre zmenky
zabezpečovacie, súd dodáva, že nemožno s týmto tvrdením súhlasiť, pokiaľ sa jedná o oblasť práva,

ktorúupravujútzv.spotrebiteľskézákony.TusúdpoukazujeajnarozhodnutieKrajskéhosúduvPrešove,
ktorý v obdobných veciach poukázal na skutočnosť, že takéto plnenie by bolo v rozpore s dobrými
mravmiajednalobysaoplnenieprávomnedovolené.Zospisovéhomateriáluvyplynulo,ženároky,ktoré
uplatňuje žalobca v tomto konaní, sú určite neprimerané alebo možno ich hodnotiť ako neprimerané
sankcie vo vzťahu k žalovanému a takéto konanie nemôže požívať súdnu ochranu, nakoľko je v rozpore
s dobrými mravmi (§ 3 Občianskeho zákonníka).

47. Z dôvodu, že sa jedná o spotrebiteľský vzťah upravený spotrebiteľským právom, je nutné vychádzať
z úverovej zmluvy, ktorá bola základom pre vystavenie zmenky, a ktorú súd vyhodnotil ako bezúročnú a
bez poplatkov a samotnú zmenku ako neplatnú pre rozpor so zákonom, a preto nebolo možné priznať
ani ďalšie položky, ktoré uplatňoval žalobca v tomto konaní, a teda aj zákonný úrok vo výške 6 % ročne

ako aj zmenkovú odmenu vo výške 5,09 Eur.

48. Po doplnenom dokazovaní v zmysle pokynu krajského súdu vypovedala samotná žalovaná, ktorá
uviedla, že suma na zmenke neodzrkadľuje realitu dlhu voči spoločnosti, ako aj to, že zmenku podpísať
musela bez ohľadu na to, či tam bola alebo nebola uvedená suma. Súd má za to, že v zmysle platného

spotrebiteľského práva a medzičasom už ustálenej judikatúry krajského súdu nie je možné žalobe
žalobcu vyhovieť, preto žalobu v celom rozsahu zamietol.

49. O trovách konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP a priznal úspešnej žalovanej
náhradu trov konania vo výške 100 %. O výške náhrady rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Úspešná
žalovaná si však náhradu trov konania neuplatnila.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne na
Krajský súd v Prešove cestou tunajšieho súdu.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním
sleduje a musí byť podpísané. Odvolanie musí ďalej obsahovať, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a
čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov

tak, aby jeden zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne
poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa
výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v
znení neskorších predpisov).