Rozsudok ,
Potvrdené, Prvostupňové nenapadnuté opravnými… Judgement was issued on Tuesday, September 13, 2016

Súd: Okresný súd Bratislava V
Spisová značka: 40C/49/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1516204202
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Anna Križáková

ECLI: ECLI:SK:OSBA5:2016:1516204202.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V, v konaní vedenom sudkyňou Mgr. Annou Križákovou, v právnej veci

navrhovateľky: Martina R., nar. XX.XX.XXXX, trvalo bytom D. W. č. XX, Bratislava, zastúpená
advokátkou:JUDr.MargitaMedveczká,sosídlomDrotárskacestač.68,Bratislavaourčenievyživovacej
povinnosti na plnoleté dieťa otca A. I., nar. XX.XX.XXXX, trvalo bytom F. č. 5, I., právne zastúpený: D.
& Z., s.r.o., U.: XX XXX XXX, so sídlom X. č. XX, I., takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa z a m i e t a .

II. Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Na základe návrhu doručeného tunajšiemu súdu dňa 01.04.2016 sa na tunajšom súde začalo konanie

o určenie vyživovacej povinnosti otca na plnoleté dieťa. Návrh bol odôvodnený tým, že navrhovateľka
študuje v 1. ročníku denného štúdia na Strednej zdravotníckej škole na Strečnianskej ulici v Bratislave,
žije s matkou, ktorá jej hradí všetky náklady spojené s chodom domácnosti, so zistením potrieb
navrhovateľka a jej štúdia, pričom otec na jej výživu žiadnym spôsobom neprispieva a nie je jej známe, či
niekde pracuje, aký dosahuje príjem a či má iné vyživovacie povinnosti a aké sú jeho majetkové pomery.
Navrhovateľka žiadala, aby súd zaviazal jej otca prispievať na jej výživu sumou 150 eur mesačne od
01.04.2016.

2. Otec navrhovateľky/žalovaný s návrhom nesúhlasil a žiadal ho zamietnuť ako nedostatočne
zdôvodnený a v rozpore s dobrými mravmi. Vo svojom vyjadrení k návrhu okrem iného namietal, že
navrhovateľka sa vzhľadom na absenciu vzájomnej komunikácie od jej 15 rokov veku pred podaním
návrhu nesnažila o vyriešenie otázky výživného mimosúdnou cestou. Poukázala na to, že navrhovateľka
začala postupne študovať na 4 vysokých školách, ktoré ukončila predčasne, pričom aktuálna stredná
škola je zrejme piatou školou, ktorú začala navštevovať od ukončenia stredoškolského štúdia. Mal za

to, že navrhovateľka v návrhu ani netvrdila, že nie je ako plnoletá osoba schopná sama sa živiť. Hoci
nespochybnil záujem dieťaťa získať vhodné predpoklady na svoje lepšie pracovné uplatnenie vo vzťahu
k jeho schopnostiam a danostiam, poukázal na oprávnenú požiadavku zodpovednej realizácie týchto
daností, aby nedochádzalo k zneužívaniu rodičovskej vyživovacej povinnosti, keď mu nebola známa
žiadna objektívna okolnosť, nezávisiaca na vôli navrhovateľky (napr. závažné ochorenie), ktoré by jej
brániloriadesiplniťsvoještudijnépovinnostiatakvčonajkratšejdoberealizovaťosvojeniesischopností
a predpokladov samostatne z vlastných zdrojov zabezpečovať uhrádzanie svojich potrieb s poukazom

na ust. § 43 ods. 3 Zákona o rodine. Vyjadril pochybnosť, či zo strany navrhovateľky nejde o účelné
„predlžovanie mladosti“ alebo samoúčelné „štúdiou pre štúdium“, keď priznanie výživného vzhľadom
na okolnosti prípadu považoval z rozporné s dobrými mravmi. Poukázal tiež na skutočnosť, že svoju
vyživovaciu povinnosť si plnil v súlade s doterajšími rozhodnutiami o výživnom (posledný stav vyplýval zunesenia Okresného súdu Bratislava III č.k. 21C 194/2013-80 zo dňa 13.06.2014, ktorým bol schválený
zmier, v súlade s ktorým zanikla otcovi dňom 01.03.2014 vyživovacia povinnosť voči navrhovateľke).

3. Navrhovateľka vo svojich neskorších vyjadreniach a prednesoch zotrvala na svojom návrhu, ktorý
považovala za dôvodný, vyživovaciu povinnosť za obnovenú a žiadala mu v plnom rozsahu vyhovieť
dôvodiac, že vzhľadom na začatie štúdia v dennom štúdiu na Strednej zdravotníckej škole v septembri
2015, odbor všeobecná diplomovaná sestra, sa týmto obnovila vyživovacia povinnosť otca voči plnoletej
dcére, ktorá sa sústavne a systematicky pripravuje na budúce povolanie, ktoré chcela robiť a bolo jej

snom, avšak niekoľko krát sa nedostala na vysokoškolské štúdium medicíny, aby si splnila sen stať
sa lekárkou, a preto sa rozhodla študovať na Strednej zdravotníckej škole a týmto štúdiom získať
spôsobilosť k väčšiemu spoločenskému uplatneniu sa v odbore, ktorý je jej blízky. Zároveň škola má
zodpovedajúcukvalitu,čozvyšujejejšancenauplatneniesanatrhupráce,pričomtoniejeanisúkromná
škola, ktorá by bola zaťažená školným. Listinnými dôkazmi preukazovala výšku nákladov spojenú s
jej bežnou výživou a výdavkov na štúdium. Neskôr poukazovala na to, že od skončenia gymnázia sa

vytrvalo pokúša uspieť v prijímacích pohovoroch na medicínu, keď na iných školách začala študovať v
blízkych odboroch, o ktorých sa domnievala, že sú s medicínou príbuzné, a teda jej štúdiu na medicíne
budú prospešné (biochémia, chemická a potravinová technológia), alebo na škole, ktorá vyjadrovala jej
záujem o jazyky, resp. techniku. Na prijímacie pohovory na lekársku fakultu sa pripravovala každý rok
čo najzodpovednejšie, a preto druhý, t.j. letný semester na školách, na ktoré nastúpila nezvládla, čo je

však pochopiteľné vzhľadom na náročnosť prijímacích skúšok na medicínu a riadnu prípravu na prijatie.
Poukázala, že stredná škola, ktorú navštevuje nie je klasickou strednou školou, ale špecializovanou
školou, ponúkajúcou denné vyššie odborné štúdium pre absolventov stredných škôl s maturitou, pričom
jej absolvent - diplomovaná všeobecná sestra - je kvalifikovaný zdravotnícky pracovník s vyšším
odborným vzdelaním, ktorý je kompetentný vykonávať ošetrovateľské činnosti, vyžadujúce vysoko

odbornú erudíciu, samostatnosť v práci i rozhodovaní, musí byť schopný vykonávať riadiace, výskumné
a výchovné činnosti. Namietala, že z jej strany nejde ani o svojvôľu, ani o „o predlžovanie mladosti“, ale
o plnenie si sna pracovať v zdravotníctve, zvyšovanie si vzdelania vo vysnenom odbore a nepochybne
aj k zvýšeniu spoločenského uplatnenia. Návrh považovala za podaný v súlade s dobrými mravmi s
poukazom na skutočnosť, že voči otcovi vystupovala sama vždy čestne a sama mu oznámila, že už nie

je študentkou denného štúdia a nepreberala výživné v období, kedy si myslela, že jej nepatrí, pričom
sama iniciatívne poslala otcovi list zo dňa 15.03.2013, neprihlásila sa na súkromnú školu, ktorá by bola
zaťažená školným, čím by zvyšovala nároky na výživné, hoci tak mohla urobiť, dlhodobo a vytrvalo ide
za splnením svojho cieľa a ak by dostala na štúdium medicíny, otec by jej platil výživné počas minimálne
šiestich rokov štúdia, pričom doposiaľ platil výživné počas 6 semestrov, pričom doba do ukončenia

aktuálneho štúdia od podania návrhu nepresiahne 2,5 roka, takže otec by v celkovom rozsahu platil
výživné po kratšie obdobie a napokon návrh podala až po úspešnom ukončení prvého polroka, keď o
výživné nežiadala skôr z dôvodu, že chcela dokázať, že jej záujem o štúdium je vážny a že je úspešnou
študentkou.

4. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, potvrdeniami navrhovateľky o
návšteve škôl, o výške jej výdavkov spojených s bývaním, výživou a návštevou školy, ako aj ostatným
na vec sa vzťahujúcim spisovým materiálom, pričom zistil nasledujúci skutkový stav veci:

5. Uznesením Okresného súdu Bratislava III č.k. 21C 194/2013-80 zo dňa 13.06.2014 bol schválený

súdny zmier, na základe ktorého došlo k zrušeniu vyživovacej povinnosti otca k plnoletej dcére -
navrhovateľka, ktorá mu bola uložená rozsudkom Okresného súdu Bratislava III č.k. 38P 151/2004-623
zo dňa 08.04.2010 a to dňom 01.03.2014, pričom sa dcéra v uvedenom konaní v procesnom postavení
odporkyne súčasne zaviazala otcovi vydať titulom bezdôvodného obohatenia od zrušenia vyživovacej
povinnosti za mesiace marec a apríl 2013 v sume 280 eur v mesačných splátkach po 20 eur počnúc

právoplatnosťou uznesenia o schválení zmieru.

6. Navrhovateľka ukončila stredoškolské štúdium na gymnáziu maturitou v šk. r. 2009/2010, kedy si
podala prihlášky na lekárske fakulty Univerzity Komenského v Bratislave a Masarkovej univerzity v Brne,
kde prijatá nebola; prijatá bola na prírodovedeckú fakultu UK, odbor biochémia.

7. V školskom roku 2010/2011 si podala prihlášku opätovne na lekársku fakultu Univerzity Komenského
a Slovenskú zdravotnícku univerzitu, kam prijatá nebola. Podľa tvrdenia navrhovateľky sa v druhomsemestri z dôvodu prípravy na prijímacie skúšky na lekárske fakulty nestihla pripraviť na skúšky v odbore
biochémia, a preto štúdium v tomto odbore ukončila.

8. V školskom roku 2011/2012 si navrhovateľka podala prihlášky opätovne na lekársku fakultu UK a
Slovenskej zdravotníckej univerzity, prijatá nebola. Začala študovať odbor anglický jazyk a kultúra -
bulharský jazyk a kultúra na UK, čo odôvodňovala rozčarovaním z predchádzajúcich neúspechov na
prijímacích pohovoroch.

9. V školskom roku 2012/2013 si navrhovateľka podala prihlášky na lekárske fakulty Masarkovej
univerzity v Brne a Slovenskej zdravotníckej univerzity, prijatá nebola; začala študovať na fakulte
elektrotechniky a informatiky Slovenskej technickej univerzity, ktoré štúdium ukončia neúspešným
absolvovaním semestra, z ktorého dôvodu listom zo dňa 15.03.2013 otcovi oznámila, že od marca 2013
nie je študentkou vysokoškolského denného štúdia, avšak v štúdiu bude pokračovať opäť v septembri
2013.

10. V školskom roku 2013/2014 si navrhovateľky podala prihlášky na lekársku fakultu Univerzity
Komenského a Slovenskú zdravotnícku univerzitu, kam prijatá nebola. Začala študovať na fakulte
chemickej a potravinárskej technológie Slovenskej technickej univerzity. V zmysle vyššie citovaného
uznesenia o schválení zmieru vyživovacia povinnosť otca zanikla k 01.03.2014.

11. Od januára do júla 2015 pôsobila v Kanade.

12. Navrhovateľka vo svojej výpovedi uviedla, že po maturite pracovala na Slovensku iba brigádnicky,
keďže jej prioritným záujmom bolo študovať medicínu. Popri stredoškolskom štúdiu na Strednej

zdravotníckej škole, ktoré začala navštevovať v šk. r. 2015/2016, kde má vyučovanie denne - 3 dni v
týždni v škole od 08:00 hod do 15:00 hod. a 2 dni v nemocnici od 07:00, keď po praxi sa vracia do
školy - pracuje ako pracovník predlekárskej prvej pomoci, na čo má kvalifikáciu po absolvovaní kurzu
Červeného kríža v marci 2016. O škole, ktorú aktuálne navštevuje vôbec nevedela až do jej pobytu
v Kanade, odkiaľ si zisťovala možnosti ďalšieho štúdia na Slovensku, keďže jej ambície študovať v

Kanade stroskotali na finančných možnostiach, nakoľko tam je takéto štúdium veľmi drahé. V roku
2010, to je v maturitnom ročníku a aj v nasledujúcom školskom roku sa pripravovala na vysokoškolské
štúdium na Lekárskej fakulte jednak návštevou kurzu na vzdelávacom inštitúte, pričom hneď v prvý rok
si kúpila dve knihy: Podklady na prijímacie skúšky z biológie a chémie, z ktorých každá obsahovala
1500 otázok. Kurz v inštitúte bol víkendový, pričom presný rozsah už uviesť nevedela. Čo sa týka

štúdia na biochémií, v školskom roku 2010/2011, toto ukončila po prvom semestri, kedy nespravila
niekoľko zo skúšok, nepamätala si už koľko a ani či mohla pokračovať v druhom semestri, teda či
mala splnené podmienky. V každom prípade chcela stále študovať medicínu a od druhého semestra,
kedy zostala doma sa začala pripravovať na prijímacie pohovory a to opätovne z už zakúpených
podkladov. Aj druhý neúspech vyhodnotila tak, že to skúsi ešte o rok. Na štúdium jazykov nastúpila kvôli

tomu, že šlo o dobrú jazykovú kombináciu, pričom ak by sa dostala na medicínu a ovládala angličtinu,
mohla by sa uplatniť aj v zahraničí. Študovala anglický jazyk a bulharčinu, ktorú mala na dobrej úrovni,
keďže absolvovala bilingválne gymnázium s jazykom bulharským. Štúdium rovnako ukončila po prvom
semestri, kedy neuspela na skúške z angličtiny. V druhom semestri sa už opäť pripravovala iba na
prijímacie pohovory, kurz už nenavštevovala. V Kanade neštudovala nič súvisiace s medicínou, avšak

v súvislosti s povolením na pobyt musela absolvovať predpísané štúdium, do ktorého šiel fakticky celý
jej príjem, keď pracovala najskôr ako umývačka riadu a neskôr ako kuchárka. Z Kanady odchádzala po
vypršaní víz. Teraz už nemá záujem dostať sa na vysokú školu, keďže je už v druhom z troch ročníkov
nadstavbového štúdia, ktoré chce dokončiť. Študuje diplomovanú všeobecnú sestru a toto štúdium nie
je možné absolvovať externe. Externe sa dá študovať iba záchranár. Nad bakalárskym štúdium ani

externým štúdium neuvažovala. Túto školu si zvolila aj z dôvodu, že je tam veľmi veľa praxe a hneď po jej
absolvovaní môže nastúpiť do nemocnice. V spoločnosti BONET, s.r.o., ktorá sa zaoberala internetovým
predajom, pracovala v Call center výlučne na dohodu, keďže mala stále záujem pripravovať sa na VŠ
štúdium, na ktorý sa pripravovala od septembra 2012 do decembra 2014, kedy nepracovala, rovnako
nepracovala ani po návrate z Kanady od leta 2015 do septembra, kedy nastúpila na súčasnú školu.

13. Podľa § 43 ods. 2 a 3 zák. č. 36/2005 o rodine (ďalej len Zákon o rodine) dieťa je povinné svojim
rodičom prejavovať primeranú úctu a rešpektovať ich. Ak dieťa žije v domácnosti s rodičmi, je povinnépodieľať sa osobnou pomocou na spoločných potrebách rodiny a prispievať na úhradu potrieb rodiny
podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa je ďalej povinné
a) spolupracovať so svojimi rodičmi v záujme starostlivosti o neho a jeho výchovu,

b) plniť si svoje vzdelávacie povinnosti primerane svojim schopnostiam a
c) vyvarovať sa spôsobu života, ktorý by mohol byť preň ohrozujúci, najmä užívania látok, ktoré
poškodzujú jeho telesné a duševné zdravie.

14. Podľa § 62 ods. 1 a 2 zák. č. 36/2005 Z.z. o rodine a zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej

len Zákon o rodine) plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá
trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí
podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej
úrovni rodičov.

15. Ak teda dieťa študuje, trvá vyživovacia povinnosť rodiča po dobu štúdia, pokiaľ v ňom dieťa

riadne pokračuje, a to až do jeho dokončenia. Po ukončení štúdia sa má za to, že dieťa je schopné
zabezpečovať si samostatne dostatočný zdroj obživy, pokrývajúci všetky jeho náklady na výživu.

16. Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými
mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

17. Dobré mravy, hoci ide o zákonný pojem, nie sú v zákone priamo definované. Pojmom dobré
mravy možno rozumieť pravidlá morálneho charakteru, aj keď za určitých okolností môžu nadobudnúť
povahu právnej normy. Ich obsah spočíva vo všeobecne platných zásadách morálky, u ktorých je daný
všeobecný záujem na ich rešpektovaní. Ak tieto zásady premietneme do vzájomného vzťahu subjektov

občianskehopráva,ideoelementárnuslušnosť,vzájomnérešpektovaniesaapotrebnúmierutolerancie,
a to všetko v spoločensky vhodnej miere a únosnosti. Posúdenie konkrétneho obsahu pojmu dobré
mravy prináleží vždy, od prípadu k prípadu, sudcovi. Dobré mravy je nevyhnutné posudzovať s ohľadom
na daný čas a miesto.

18. Podľa § 52 ods. 3 zák. č. 131/2002 Z.z. o vysokých školách štandardná dĺžka štúdia pre bakalársky
študijný program vrátane odbornej praxe je a) v dennej forme štúdia najmenej tri a najviac štyri
akademické roky, b) v externej forme štúdia najmenej tri a najviac päť akademických rokov.

19. Podľa § 53 ods. 4 cit. zákona štandardná dĺžka štúdia pre študijný program druhého stupňa vrátane

odbornej praxe je a) v dennej forme štúdia najmenej jeden a najviac tri akademické roky, b) v externej
forme štúdia najmenej dva a najviac štyri akademické roky.

20. Vyživovacia povinnosť nezaniká hneď, akonáhle dieťa dosiahne akékoľvek zárobkové schopnosti a
možnosti. Ak dieťa študuje, trvá vyživovacia povinnosť rodiča po dobu štúdia, pokiaľ v ňom dieťa riadne

pokračuje, a to až do jeho dokončenia. Na tom nič nemení napríklad skutočnosť, že pri jednej zo skúšok
nastrednejčivysokejškoleneuspeloaževsúladespríslušnýmipredpismiasosúhlasomškolynaurčitú
dobu štúdium prerušilo, ak by v ňom v čase rozhodovania riadne pokračovalo. Ak však študent vyčerpal
všetky možnosti pokračovať v štúdiu podľa študijných prepisov, treba vychádzať z toho, že svoje štúdiá
skončil, aj keď neúspešne a všeobecne nadobudol schopnosť sa živiť. Ak sa až po určitom čase dieťa

rozhodne pre ďalšie štúdium, treba spravidla vychádzať z toho, že jeho nadobudnutie schopnosti sám
sa živiť je definitívne a preto sa ani neobnoví vyživovacia povinnosť rodičov. Takéto dieťa má možnosť
získať vysokoškolskú kvalifikáciu najmä štúdium popri zamestnaní, ktoré už ale môže absolvovať napr.
ako zamestnanec, schopný sa živiť sám.

21. Súd nespochybňuje právo navrhovateľky na prehlbovanie si vlastnej kvalifikácie v súlade s jej
osobnými preferenciami, túžbami a nadaním, na základe jej osobného uváženia a zamerania. V tejto
súvislosti súd poznamenáva, že takéto právo dieťaťa, za ktoré je vo vzťahu k otcovi navrhovateľku
nepochybne nutné naďalej považovať, deklaruje aj čl. 29 ods. 1 písm. a) Dohovoru o právach dieťaťa,
podľa ktorého výchova dieťaťa má smerovať k rozvoju osobnosti dieťaťa, jeho nadania a rozumových aj

fyzických schopností v čo najširšom objeme. Pre účely tohto Dohovoru sa však dieťaťom rozumie každá
ľudská bytosť mladšia ako osemnásť rokov, pokiaľ podľa právneho poriadku, ktorý sa na dieťa vzťahuje,
nie je plnoletosť dosiahnutá skôr. (čl. 1). U plnoletých osôb je už však nutné očakávať, že majú aspoň
v základných rysoch jasné, kam smerujú, o čo v živote chcú usilovať a aké vzdelanie je k dosiahnutiutohto cieľa potrebné, a k tomuto cieľu pristupovať zodpovedne a cieľavedomo, s prihliadnutím na zásady
elementárnej slušnosti voči rodičom.

22. Nakoľko rodičia sú zodpovední za všestranný rozvoj svojich detí, z čoho im vyplýva povinnosť dbať
o to, aby dieťa našlo zdroj svojej obživy práve v odbore, pre ktorý má schopnosti a nadanie a v ktorom
sa môže náležite uplatniť, štúdium plnoletého dieťaťa na strednej, prípadne vysokej škole predstavuje
v zásade okolnosť, od ktorej sa odvíja vyživovacia povinnosť rodičov.

23. Je ale potrebné dôsledne odlíšiť prípady rozhodovania o výživnom, keď sa jedná o maloleté
dieťa, resp. dokonca o dieťa vykonávajúce povinnú školskú dochádzku. V týchto prípadoch musí byť
priznávanie výživného zodpovedajúceho odôvodneným potrebám dieťaťa, samozrejme pravidlom. U
detí už plnoletých je však treba na vyživovaciu povinnosť nazerať optikou výrazne odlišnou: plnoletý
jedinec by mal byť zásadne schopný sa postarať sám o seba a dôvod pre stanovenie vyživovacej
povinnosti by preto mal byť odôvodnený konkrétnymi okolnosťami daného prípadu.

24. V posudzovanej veci sa teda súd musel zaoberať konkrétnymi okolnosťami prípadu a prihliadať
najmä na účelnosť štúdia navrhovateľky. Všeobecne by malo štúdium zakladajúce pokračovanie, resp.
obnovenie vyživovacej povinnosti slúžiť k prehlbovaniu predchádzajúceho vzdelania, na ktoré by malo
nielen obsahovo, ale i časovo nadväzovať a malo by viesť k lepším budúcim možnostiam na získanie

prostriedkov na uspokojovanie svojich životných potrieb vlastnou prácou.

25. Hoci môže nastať aj prípad, že ďalšie štúdium na predchádzajúce štúdium priamo nadväzovať
nebude, avšak z konkrétnych okolností musí byť zrejmé, že i tak je treba preferovať záujem na zvýšení
kvalifikácie dieťaťa napr. špecifickou formou štúdia, vymykajúcou sa z klasického systému vzdelávania.

Nemalo by však ísť o štúdium samoúčelné. Za situácie, kedy štúdium neplnoletého nenesie znaky
sústavnosti a cieľavedomosti totiž nie je možné od rodičov spravodlivo požadovať, aby vynakladali
finančné prostriedky, ktoré by vo svojom výsledku neprispievali k osobnému rozvoju dieťaťa (viď napr.
uznesenie ÚS Českej republiky sp. zn. IV. ÚS 1247/13 zo dňa 25. 3. 2014).
26. Pokiaľ plnoleté dieťa študuje už na druhej škole toho istého stupňa (strednej alebo vysokej), ktorá

na predchádzajúcu školu úplne jednoznačne nenadväzuje, je namieste sa zaoberať najmä tým, či
skutočne ide o racionálnu prípravu na budúce povolanie, či aktuálne študovaná škola má zodpovedajúcu
kvalitu (napríklad z hľadiska uplatnenia absolventov), či zvyšuje jeho šance na uplatnenie na trhu práce
a neposlednom rade aj tým, či sa dieťa tomuto štúdiu venuje s dostatočnou starostlivosťou, teda či
nedosahuje neprimerané množstvo absencií (rozumne vysvetliteľných a doložených) a či dosiahnuté

študijné výsledky potvrdzujú jeho skutočný záujem o zvolený odbor. Pokiaľ študuje dieťa na súkromnej
škole, je potrebné zaoberať sa tým, aké boli dôvody, aby vedľajší účastník študoval súkromnú školu,
teda školu zaťaženú školným a nie podobne zameranú verejnú strednú školu /bezplatnú/ (viď nález
Ústavného súdu ČR z 30. 9. 2014, sp. zn. II. ÚS 2121/14).
27. V predmetnom konaní mal súd za preukázané, že hoci sa navrhovateľka naďalej pripravuje na výkon

budúceho povolania, v danom prípade vzhľadom na odstup času od ukončenia stredoškolského štúdia
(5 rokov) a alternatívne možnosti nadobudnutia obdobnej kvalifikácie dokonca vysokoškolským štúdiom
prvého stupňa a nie opätovne stredoškolskej kvalifikácie, za využitia medzičasom nadobudnutých
schopností navrhovateľky živiť sa sama vlastnou prácou, nedošlo k obnoveniu zákonnej vyživovacej
povinnosti rodičov, pričom vyhovenie návrhu a priznanie výživného by vzhľadom na okolnosti prípadu

bolo v rozpore s dobrými mravmi. Súd musel prihliadať na skutočnosť, že neúspechy navrhovateľky
v štúdiu na vysokých školách, ktoré začala navštevovať od školského roku r. 2010/2010, resp.
pri početných absolvovaných prijímacích skúškach, nemožno hodnotiť ako prechodné, svedčiace
iba o náhodných, resp. ojedinelých zlyhaniach v inak dôslednom plnení si svojich vzdelávacích
povinností primerane jej schopnostiam v zmysle § 43 zákona o rodine. V danom prípade je nutné

prisvedčiť argumentácii právneho zástupcu otca, ktorý poukázal na práve klesajúcu tendenciu v
úspešnosti navrhovateľky napriek deklarovanému vynaloženému úsiliu na prípravu, ktorý nesvedčí
o skutočne cieľavedomej činnosti navrhovateľky, a teda sústavnosť štúdia v zmysle riadnej, aktívnej
a koncentrovanej prípravy je v danom prípade vzhľadom na dosahované výsledky navrhovateľky
sporná. Je nepochybné, že navrhovateľka má právo na vzdelanie, zodpovedajúce jej schopnostiam a

možnostiam, avšak s týmto jeho právom súčasne koreluje jej povinnosť plniť si svoje študijné povinnosti
primerane týmto schopnostiam. Účelom trvania vyživovacej povinnosti rodičov do skončenia riadnej
prípravy na budúce povolanie má byť práve zabezpečenie nerušenej možnosti aktívne študovať. V
konaní nebolo preukázané, že by navrhovateľka v predchádzajúcom období trpela napr. poruchouučenia, ktorá by eventuálne odôvodňovala potrebu dlhšieho času na prípravu na absolvovanie
vysokoškolského štúdia, prípadne akékoľvek iné skutočnosti, ktoré by mali vplyv na jej študijné
schopnosti a už vôbec nie také, ktoré by odôvodňovali časový odstup k opätovnému začatiu štúdia

smerujúceho k dosiahnutiu duplicitne stredoškolskej, hoci už odbornej kvalifikácii.

28. Dôvody odloženia štúdia za účelom zvýšenia kvalifikácie teda súd na strane navrhovateľky musel
vyhodnotiť ako subjektívne a dospel k záveru, že aktuálne štúdium navrhovateľky nevykazuje znaky
racionálnej cieľavedomej činnosti realizovanej za účelom získania vedomostí a schopností pre výkon

budúceho povolania, resp. budúcu zárobkovú činnosť sústavnou prípravou, a teda sa na takéto štúdium
vyživovacia povinnosť rodičov nevzťahuje (viď napr. nález ÚS Českej republiky sp. zn. II. ÚS 2121/14
zo dňa 30.09.2014).

29. S poukazom na uvedené teda návrh v plnom rozsahu zamietol. Vzhľadom na zamietnutie návrhu z
vyššie uvedených dôvodov sa súd bližšie nezaoberal osobnými, zárobkovými a majetkovými pomermi

otca a ani odôvodnenými potrebami navrhovateľky, keď ich vyhodnotenie nebolo relevantné pre
rozhodnutie vo veci.

30. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok,
podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

31. Predmetné konanie ako konanie o vzájomnej vyživovacej povinnosti rodičov a detí bolo podľa §
4 ods. 1 písm. g) zák. č. 71/1992 Z.z. o súdnych poplatkoch v platnom znení oslobodené od platenia
súdnych poplatkov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie strany, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané a to
cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Bratislave do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia,
písomne, trojmo alebo ústne do zápisnice.

Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka

a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané, datované a musí obsahovať uvedenie spisovej značky konania
ktorého sa týka. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu, resp. výroku rozhodnutia
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom, resp. z akých dôvodov sa toto rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody - § 365 CSP) a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť
- odvolací návrh).

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis s
prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami.
zostal na súde. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na trovy toho,
kto odvolanie podal (§ 125 ods. 3 CSP).