Decision was made at the court Krajský súd Košice
Judgement was issued by Mgr. Mária Hlaváčová
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Potvrdzujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4Cob/6/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7814205039
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mária Hlaváčová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7814205039.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Márie Hlaváčovej a členov
senátu JUDr. Zdenky Kohútovej a JUDr. Romana Rizmana v spore žalobcu: Q. Z., nar. XX.XX.XXXX,
XXX XX B. W. XX, H. XX XXX XXX zastúpeného advokátom JUDr. Alexandrom Milkom, ul. Cyrila a
Metoda 4, Rožňava proti žalovanému: W. Z. A.-Q., S. XXX, XXX XX K. W., H. XX XXX XXX zastúpenému
advokátkou JUDr. Hedvigou Gallovou, Čučmianska dlhá 45, Rožňava o zaplatenie 1 476,- eur s prísl., o
odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Rožňava zo dňa 8.9.2016 č. k. 5Cb/12/2014-138 takto
r o z h o d o l :
P o t v r d z u j e rozsudok.
Žalovanému priznáva proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a zaviazal žalobcu nahradiť žalovanému
trovy konania vo výške 100%.
2. Vychádzal zo zistenia, že žalobca ako zhotoviteľ uzavrel dňa 5.4.2010 so žalovaným ako
objednávateľom Dohodu, v ktorej sa zaviazal vykonávať pre žalovaného činnosť na stavbách pre
označené firmy v Paríži a okolí, a to kúrenárske, sanitárne, elektroinštalačné práce, nátery potrubia
a tepelné izolácie potrubia. Na základe tejto dohody žalobca za práce vykonané v septembri 2010
vystavil žalovanému faktúru č. 009/2010 na sumu 1 476,- eur splatnú 15.11.2010, ktorú žalovaný
nezaplatil. Žalovaný potvrdil, že žalobca pre neho ako fyzickú osobu - podnikateľa vykonal práce
vyúčtované spornou faktúrou, tvrdil však, že pracoval v zahraničí, preto si založil spoločnosť s ručením
obmedzeným EKO-MONT SH, s.r.o., IČO 45 682 470, na ktorú od 1.1.2011 prešli všetky neuhradené
záväzky vrátane spornej faktúry, ktoré spoločnosť následne vyplatila. Žalovaný predložil zoznam faktúr
vystavených žalobcom v roku 2010 - faktúru vedenú žalovaným pod č. 100013 z 30.6.2010 na sumu
1 768,- eur žalovaný zaplatil 30.9.2010 a faktúru č. 100015a z 31.7.2010 na sumu 975,- eur zaplatil
dňa 30.11.2010. Ďalšie faktúry - č. 100019a z 31.8.2010 na sumu 832,- eur, č. 100023a z 30.9.2010
na sumu 1 476,- eur a faktúru č. 100028b z 30.10.2010 na sumu 504,- eur (spolu v sume 2 812,- eur)
žalovaný zaplatil žalobcovi, čo preukazoval výpisom z účtu, podľa ktorého uhradil žalobcovi na účet
sumu 1 800,- eur a príjmovým pokladničným dokladom, podľa ktorého vyplatil žalobcovi v hotovosti
sumu 1 012,- eur. Súčasne predložil súhlas veriteľa s prevzatím dlhu zo dňa 1.1.2010, ktorý žalobca
podpísal a tiež predložil zmluvu o prevzatí dlhu medzi podnikateľom Stanislavom Hlaváčom, EKO-
MONTaspoločnosťouEKO-MONTSH,s.r.o.,Kobeliarovo.Vzhľadomnato,žežalobcanamietalpravosť
podpisu na tomto súhlase, súd prvej inštancie nariadil znalecké dokazovanie z odboru grafológie, z
ktorého záverov vyplýva, že sporný podpis na listine „Súhlas veriteľa s prevzatím dlhu“ zo dňa 1.1.2010
je pravým vlastnoručným podpisom žalobcu Michala Hadara.3. Nárok uplatnený žalobou súd prvej inštancie posúdil podľa § 536 a nasl. Obchodného zákonníka
ako nárok na zaplatenie ceny diela. Konštatoval, že podľa dohody strán sporu žalobca vykonal pre
žalovaného práce na stavbách, nárok žalobcu však zamietol, pretože žalovaný preukázal, že za
vykonané práce žalobcovi zaplatil, a to sčasti prevodom na účet a sčasti v hotovosti na základe
príjmového pokladničného dokladu, čo potvrdil aj sám žalobca. Pokiaľ žalobca tvrdil, že tieto platby
boli za iné práce, neuviedol konkrétne, za aké práce a za aké obdobie. K námietke žalobcu, že nemal
vedomosťoprevzatídlhužalovanéhoakofyzickejosoby spoločnosťousručenímobmedzeným,pretože
takýto doklad nepodpísal, súd prvej inštancie poukázal na znalecký posudok, ktorý jednoznačne potvrdil,
že listinu o prevzatí dlhu žalobca vlastnoručne podpísal. K námietke žalovaného o nedostatku jeho
pasívnej legitimácie súd prvej inštancie uviedol, že ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, dohodu
o vykonaní práce žalobca uzavrel so žalovaným ako s fyzickou osobou, všetky dlhy však prevzala
obchodná spoločnosť, preto v spore pasívne legitimovanou nie je fyzická osoba, ale právnická osoba,
preto aj z tohto dôvodu žalobu zamietol.
4. O nároku na náhradu strov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 C. s. p.
5. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnil
dôvodmipodľa§365ods.1písm.b/,písm.e/,písm.f/apísm.h/C.s.p.Žalobcanesúhlasilsrozsudkom,
lebo súd prvej inštancie rozhodol na základe neúplného dokazovania a na základe nesprávneho
hodnotenia dôkazov. Poukázal na to, že na pojednávaní konanom 18.8.2016 namietal nezhody v
znaleckom posudku spočívajúce v tom, že znalec posudzoval doklad - súhlas veriteľa s prevzatím
dlhu z 1.1.2011, ktorý mal podpísať žalobca, znalec však posudzoval inú listinu, ktorá nezodpovedá
listine predloženej žalobcom na pojednávaní pred nariadením znaleckého dokazovania, pričom rozdiely
v obidvoch listinách možno zistiť už ich bežným porovnaním, lebo sa odlišujú v pečiatke a podpise.
Vzhľadom na tento rozpor žiadal vypočuť znalca, súd prvej inštancie však odročil pojednávanie na
vyhlásenie rozsudku, čím zaťažil svoje konanie nesprávnym procesným postupom, ktorým znemožnil
žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva
na spravodlivý proces.
6. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Zastával
názor, že súd prvej inštancie správne a úplne zistil skutkový stav, vykonal všetky potrebné dôkazy
a akceptoval aj návrh žalobcu na nariadenie znaleckého dokazovania z odboru grafológie. Žalovaný
uviedol, že žalobca podal návrh vo veci pre vyostrené rodinné vzťahy sporových strán. Potvrdil, že
zamestnával žalobcu na prácach v zahraničí na základe Dohody zo dňa 5.4.2010, teda v čase, keď
žalovaný podnikal ako fyzická osoba. Po založení obchodnej spoločnosti EKO-MONT SH s.r.o. všetky
nevyplatené záväzky prevzala táto obchodná spoločnosť, ktorá všetkým zamestnancom s ich vedomím
a súhlasom za vykonané práce aj zaplatila. Žalovaný uviedol, že písomný súhlas s prevzatím dlhu a
účtovné písomnosti boli vyhotovené ku koncu roka 2010 a žalobcom bol tento dokument podpísaný
1.1.2011, kedy bola podpísaná aj zmluva o prevzatí dlhu medzi žalovaným a spoločnosťou EKO-
MONT SH s.r.o., kde je uvedená aj sporná faktúra popri ďalších dvoch faktúrach žalobcu v celkovej
sume 2 812,- eur. Žalovaný zdôraznil, že žalobca nepoprel svoj podpis na príjmovom pokladničnom
doklade o prevzatí sumy 1 012,- eur dňa 13.1.2011 a nepoprel ani prijatie sumy 1 800,- eur na svoj
peňažný účet dňa 9.3.2011, čím došlo k úhrade aj žalobcom žalovanej faktúry, okrem ďalších faktúr,
ktorých vyplatenie obchodnou spoločnosťou žalobca nespochybňoval. Žalovaný poukázal aj na to, že
znaleckým dokazovaním bolo potvrdené, že podpis na Súhlase veriteľa s prevzatím dlhu z 1.1.2011
je vlastnoručným podpisom žalobcu. Zotrval tiež na skôr vznesenej námietke nedostatku pasívnej
legitimácie žalovaného, pretože všetky dlhy fyzickej osoby prevzala obchodná spoločnosť EKO-MONT
SH s.r.o. Žalovaný mal za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení a
nesprávne označil žalovanú stranu, pričom žalovaný uniesol dôkazné bremeno svojej obrany.7. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného k odvolaniu nevyjadril, stanovisko žalovaného prevzal
22.11.2016.
8. Odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 379 a 380
Civilného sporového poriadku (ďalej len „C. s. p.“) bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.
s. p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
9. Žalobca odôvodnil odvolanie dôvodmi uvedenými v § 365 ods. 1 písm. b/, písm. e/, písm. f/ a písm.
h/ C. s. p., t. j. preto, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces;súdprvejinštancienevykonalnavrhnutédôkazy,potrebnénazistenierozhodujúcichskutočností;
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
10. Odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené. Súd prvej inštancie vykonal
vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu a náležite zistil skutkový stav, vykonané dôkazy vyhodnotil v
súladesustanovením§191C.s.p.,nazákladetýchtodôkazovdospelksprávnymskutkovýmzisteniam,
na ktorých založil aj svoje rozhodnutie, na zistený skutkový stav aplikoval ustanovenia správnych
predpisov a tieto aj správne vyložil, pričom nebolo zistené, že by svojim procesným postupom znemožnil
odvolateľovi uskutočňovať jemu patriace procesné práva.
11. Predmetom konania v posudzovanej veci je nárok žalobcu proti žalovanému na zaplatenie ceny diela
- ceny prác, ktoré žalobca vykonal a vyúčtoval žalovanému. Žalovaný nepoprel, že žalobca pre neho
vykonával dohodnuté práce, okrem iného v rozsahu vyúčtovanom spornou faktúrou č. 009/2010 zo dňa
30.9.2010, tvrdil však, že vyfakturovanú sumu 1 476,- eur žalobcovi zaplatil.
12. Z vykonaného dokazovania vyšlo najavo, že práce vyúčtované žalobcom spornou faktúrou, si u
neho objednal žalovaný ako fyzická osoba - podnikateľ. Žalovaný ako jediný spoločník založil obchodnú
spoločnosť EKO-MONT SH s.r.o. Kobeliarovo, ktorá vznikla 18.8.2010, a ktorá ku dňu 1.1.2011 prevzala
nesplatené záväzky žalovaného ako fyzickej osoby - podnikateľa. Vo vzťahu k žalobcovi preukazoval
žalovaný prevzatie dlhu zmluvou zo dňa 1.1.2011, na základe ktorej prevzala spoločnosť dlh žalovaného
vyplývajúci z faktúr č. 008/2010, č. 009/201 a č. 010/2010, teda aj z faktúry, ktorá je predmetom tohto
konania.
13. Súčasne žalovaný predložil aj „Súhlas veriteľa s prevzatím dlhu“ zo dňa 1.1.2011, v ktorom žalobca
ako veriteľ súhlasil s uzavretím zmluvy o prevzatí dlhu podľa § 531 ods. 1 Občianskeho zákonníka za
podmienky, že dlh bude uhradený v 2 splátkach.
14. Nesprávnosť záverov súdu prvej inštancie žalobca v odvolaní namietal len z dôvodu, že napriek jeho
výhradám k znaleckému posudku súd prvej inštancie nevyhovel jeho návrhu na doplnenie dokazovania
a nevypočul znalca, lebo podľa žalobcu znalec neposudzoval listinu „Súhlas veriteľa s prevzatím dlhu“,
ktorú predložil žalovaný na pojednávaní pred nariadením znaleckého dokazovania na zistenie pravosti
podpisu žalobcu. Táto odvolacia námietka však nie je dôvodná.
15. Žalovaný predložil súdu prvej inštancie fotokópiu listiny „Súhlas veriteľa s prevzatím dlhu“ z
1.1.2011 a tiež Zmluvu o prevzatí dlhu uzavretú medzi žalovaným ako pôvodným dlžníkom a obchodnou
spoločnosťou EKO-MONT SH s.r.o. Kobeliarovo zo dňa 1.1.2011 na pojednávaní konanom dňa
23.3.2015 Vzhľadom na námietky žalobcu súdom prvej inštancie bola žalovanému uložená povinnosť
predložiť originály týchto listín. Následne na pojednávaní konanom dňa 13.7.2015 žalovaný predložil
originállistiny„Súhlasveriteľasprevzatímdlhu“,ponahliadnutídoktorejžalobcatvrdil,ženalistinenieje
jeho podpis a nesúhlasí ani pečiatka a navrhol, aby súd nariadil vo veci znalecké dokazovanie. Z obsahuznaleckého posudku vyplýva, že znalec posudzoval podpis na tejto originálnej listine, teda základom pre
vypracovanie znaleckého posudku nebola jej fotokópia už skôr predložená žalovaným (č. l. 56).
16. Pokiaľ súd prvej inštancie nevyhovel návrhu žalobcu na výsluch znalca, neodňal mu tým možnosť
uplatňovať procesné práva, pretože súd nie je povinný vykonať všetky stranami sporu navrhované
dôkazy, výber dôkazov je výlučne na súde (§ 185 ods. 1 C. s. p.). Zásadne súd vykoná dôkazy na
preukázanie rozhodujúcich skutočností tvrdených stranami sporu. V posudzovanej veci výsluch znalca
nebol potrebný, keďže nepochybne posudzoval podpis na originály listiny „Súhlas veriteľa s prevzatím
dlhu“, na ktorý odkazoval aj sám žalobca, a dospel k záveru, že podpis na tejto listine je jednoznačne
podpisom žalobcu.
17. Ustanovenia § 531 a 532 Občianskeho zákonníka o prevzatí dlhu platia aj pre obchodnoprávne
vzťahy, keďže Obchodný zákonník nemá osobitnú úpravu. Predpokladom platného prevzatia dlhu podľa
§ 531 je zmluva o prevzatí dlhu uzavretá písomnou formou medzi pôvodným a novým dlžníkom a súhlas
veriteľa. Veriteľ môže dať súhlas s prevzatím dlhu pôvodnému alebo novému dlžníkovi, pričom formu
tohto súhlasu zákon nepredpisuje, možno ju preto udeliť písomne, ústne i konkludentne. V prípade, ak
súhlas veriteľ neudelí písomne, bude na dlžníkoch (pôvodnom i novom), aby preukázali, že veriteľ dal
súhlas s prevzatím dlhu inou formou.
18. Žalovaným predložený písomný súhlas veriteľa s prevzatím dlhu zo dňa 1.1.2011 nemá zákonom
predpísané náležitosti právneho úkonu, pretože z neho nevyplýva, s prevzatím akého dlhu v akej výške
a vo vzťahu k akému dlžníkovi žalobca ako veriteľ súhlasí. Takýto právny úkon pre jeho neurčitosť
nemožno považovať za platný právny úkon (§ 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka), a to ani v spojení so
Zmluvou o prevzatí dlhu zo dňa 1.1.2011, keďže ani táto zmluva v uvedenom súhlase nie je dostatočne
určito označená.
19. Odvolací súd však súhlasí so záverom súdu prvej inštancie, že žalovaný napriek tomu uniesol
dôkazné bremeno a v konaní preukázal, že žalobca mal vedomosť o prevzatí dlhu žalovaného ako
fyzickej osoby - podnikateľa obchodnou spoločnosťou EKO-MONT SH s.r.o. (čo vyplýva už z toho, že
podpísal listinu „Súhlas veriteľa s prevzatím dlhu“) a konkludentne s prevzatím dlhu prejavil svoj súhlas.
20. Žalovaný v konaní tvrdil a preukazoval, že obchodná spoločnosť EKO-MONT SH s.r.o., ktorá jeho
dlh prevzala, žalobcovi dlžnú sumu spornej faktúry zaplatila. Preukázal, že za rok 2010 neuhradil
žalobcovi tri faktúry v celkovej výške 2 012,- eura, vrátane spornej faktúry, ale túto sumu zaplatila
žalobcovi obchodná spoločnosť, a to sumu 1 800,- eur na účet žalobcu a následne v hotovosti na základe
príjmového pokladničného dokladu žalobca prevzal sumu 1 012,- eur. Žalobca nespochybnil, že účet,
na ktorý bola obchodnou spoločnosťou uhradená suma 1 800,- eur, je jeho účtom a potvrdil, že podpis
na príjmovom pokladničnom doklade o prijatí sumy 1 012,- eur je jeho podpisom.
21. Žalobca podpísal listinu „Súhlas veriteľa s prevzatím dlhu“, ktorá pre nedostatok podstatných
náležitostí nie je platným právnym úkonom, a preto nemôže vyvolať sledované právne následky,
nepochybne však svedčí o tom, že o prevode dlhu žalovaného ako fyzickej osoby - podnikateľa na
obchodnú spoločnosť žalobca vedel, a teda mal vedomosť aj o tom, že plniť mu bude obchodná
spoločnosť. Najneskôr prijatím na účet a v hotovosti obchodnou spoločnosťou vyplatených dlžných súm
(aj za spornú faktúru) žalobca konkludentne prejavil svoj súhlas s prevzatím dlhu žalovaného obchodnou
spoločnosťou, keďže v konaní nepreukázal, že išlo o úhrady za iné práce vykonané pre obchodnú
spoločnosť.
22. Obchodná spoločnosť ako nový dlžník uspokojila pohľadávku žalobcu vyúčtovanú spornou faktúrou,
preto súd prvej inštancie správne žalobu ako nedôvodnú zamietol, a to aj z dôvodu nedostatku pasívnej
vecnej legitimácie žalovaného.23. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1 C. s. p. ako vecne správny
potvrdil vrátane výroku o nároku na náhradu trov konania, ktorý je v súlade s platnou právnou úpravou.
24. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení
s § 255 ods. 1 C. s. p. a žalovanému, ktorý bol v odvolacom konaní plne úspešný, priznal nárok na
náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške.
25. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá C. s. p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.).
V dovolaní sa podľa § 428 C. s. p. popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.