Rozhodnutie ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, November 3, 2015

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 10C/11/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8815208897
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 11. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Kopina
ECLI: ECLI:SK:OSVT:2015:8815208897.1

Rozhodnutie

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudcom JUDr. Martinom Kopinom v právnej veci žalobkyňa: V.
M., D.. XX.XX.XXXX, N. D. G. XXX, W. V. O. XXXX, XXX XX S. D. H., zast. JUDr. Igorom Šafrankom,
advokátom, ul. Sov. Hrdinov 163/66, 089 01 Svidník proti žalovanému: A. Y. Z., Z..F..P.., Z. Z. A. XX,
XXX XX N., L.: XX XXX XXX, o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky, takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e, že poplatok 108,44 eur v bode 8 zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX z

24.02.2010 v znení: „predmetom tejto dohody o poskytnutí služby je záväzok veriteľa poskytnúť dlžníkovi
na jeho žiadosť a po splnení nižšie uvedených podmienok službu spočívajúcu v možnosti odkladu
maximálne troch akýchkoľvek splátok úveru, resp. revolvingu poskytnutého na základe Žiadosti/Zmluvy
uzavretej medzi Veriteľom a Dlžníkom (ďalej ako „úver/revolving“) a záväzok dlžníka zaplatiť Veriteľovi
DV odplatu a) za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok úveru vo výške
108,44 eur (3 267,- Skk) a po b) za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok

revolvingu vo výške 59,15 eur (1 382,- Skk) v prípade, ak bude dlžníkovi revolving poskytnutý. Odplatu
je veriteľ oprávnený na základe vlastného uváženia jednostranne znížiť k čomu dlžník udeľuje veriteľovi
svoj súhlas. Veriteľ je povinný písomne oznámiť dlžníkovi stanovenú zníženú výšku odplaty, pričom
písomné oznámenie bude tvoriť prílohu tejto dohody o poskytnutí služby.“ j e n e p r i j a t e ľ n o u
zmluvnou podmienkou.

Žalovaný j e p o v i n n ý vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 1 152,52 eur do 3 dní
od právoplatnosti rozsudku.

Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobkyni trovy konania vo výške 474,19 eur do 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku na č. ú.: Z. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, N.: Z., S.: XXXXX.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa podaným návrhom zo dňa 03.09.2015 domáhala voči žalovanému vydania rozhodnutia
v zmysle výroku tohto rozsudku. Žalobkyňa uzavrela so žalovaným dňa 24.02.2010 zmluvu o úvere č.
XXXXXXXXXX. Vo svojej žalobe ďalej uviedla, že výška schváleného úveru bola v zmluve 1 095,40
eur s ročnou úrokovou sadzbou 68,86% p.a., no skutočne poskytnutý úver bol vo výške 986,96 eur.
Žalovaný si okamžite započítal poplatok 108,44 eura, ktorý vyplýva zo služby, ktorou je možnosť odkladu
splátok podľa bodu 8.1. písm. a), ktorú ako spotrebiteľka nevyužila, ale už ju musela zaplatiť. Dohoda

o poskytnutí služby je zmluvná podmienka, ktorá nie je individuálne dojednaná (§53 ods. 2 OZ) pričom
nemalaúmyselísťdozmluvnéhovzťahusožalovanýmkvôlinej.Ďalejuviedla,ževtomtoprípadejecena
tohto poplatku len jeho vyústením a že túto zmluvnú podmienku z hľadiska primeranosti ceny nenapáda,
avšak posudzuje sa nie cena, ale celý obsah dohody, ktorý spočíva v tom, že žalobkyňa mala platiť
bez ohľadu na poskytnutie tejto vedľajšej služby, čím žalovaný získava prospech skôr ako spotrebiteľ
a pritom službu ešte ani neposkytol. Už to samo o sebe spôsobuje značnú materiálnu disproporciu,

avšak žalovaný naviac obmedzil prístup k tomuto právu zákazníkom, ktorí nemajú splatené minimálne
prvé 3 mesačné splátky, nie sú dlhodobo práceneschopní alebo s nimi nebol skončený pracovný pomer.V ostatných prípadoch je žiadosť spotrebiteľa posudzovaná svojvoľne veriteľom. O neprijateľnosti
tejto zmluvnej podmienky rozhodol aj Krajský súd Prešov rozsudkami, sp. zn. XCo/XXX/XXXX R.
XX.XX.XXXX, F. Z.. R.. XXCo/XXX/XXXX R. XX.XX.XXXX, F. Z.. R.. XXCo/XX/XXXX R. XX.XX.XXXX

V. F. Z.. R.. XXCo/XX/XXXX R. XX.XX.XXXX. Krajský súd Banská Bystrica svojim rozsudkom sp.
zn. XXCo/XXX/XXXX R. XX.XX.XXXX uviedol, že: „ustanovením § 53a OZ sa do právneho poriadku
zavádza i keď nepriamo precedentný charakter súdneho rozhodnutia v spotrebiteľských veciach,
pretože sa ním rozširuje pôsobnosť súdneho rozhodnutia v konkrétnej veci na všetky zmluvné vzťahy,
v ktorých dodávateľ použil tú istú, alebo obdobnú zmluvnú podmienku. Z ustanovenia § 53a OZ

vyplýva pre dodávateľa povinnosť zdržať sa používania zmluvnej podmienky, ktorú súd v akomkoľvek
súdnom konaní označil za neprijateľnú, alebo neprijateľnosť zmluvnej podmienky vyplýva zo samotného
rozhodnutia.“ Pojem neprijateľná podmienka vychádza z predpokladu, že ide o zmluvnú podmienku,
ktorá napriek požiadavke dobrej viery spôsobuje materiálnu disproporciu ku škode spotrebiteľa (čl. 3
ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS). Túto skutočnosť je súd povinný preveriť z úradnej moci (§ 153 ods.
3 OSP, Rozsudok SD EÚ C-240/98 až C-244/98), teda v tomto prípade sa nedá uvažovať o výsostnom

práve spotrebiteľa, ktorý by nebol viazaný neprijateľnou podmienkou len za stavu, kedy by sa výslovne
určenia jej neplatnosti domáhal (§3 ods. 5 veta prvá zák. č. 250/2007 Z.z.). Neprijateľná podmienka
je absolútne neplatná podľa § 53 ods. 5 OZ a to samozrejme bez ohľadu na iniciatívu spotrebiteľa. S
týmto stavom sa zaoberal aj SD EÚ v rozsudku č. C-473/00, kde uviedol, že: „Národná právna úprava,
ktorá národnému súdu v rámci konania o žalobe podanej poskytovateľom spotrebiteľského úveru proti

spotrebiteľovi a spočívajúcej na zmluve medzi nimi uzavretej, znemožňuje po uplynutí premlčacej lehoty
z úradnej povinnosti alebo na základe podnetu spotrebiteľa určiť, že podmienka obsiahnutá v zmluve
medzi nimi uzavretej, je v rozpore so smernicou Rady 93/13/EHS.“ Naliehavý právny záujem daný
zákonom sa nepreukazuje. Vzhľadom na skutočnosť, že sa jedná o spotrebiteľský úver, zmluva musí
obsahovať náležitosti podľa § 4 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, platného a

účinného v čase uzatvorenia úverovej zmluvy. Konkrétne podľa § 4 ods. 2 písm. g) a i) zák. č. 129/2010
Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru a
výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Podľa § 4 ods. 3 zák. č. 258/2001 Z.z.,
poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom
úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l). Ďalej v žalobe uviedla, že

predmetnýúverjeúžerný,pretoževčastiročnejúrokovejsadzbyodporujedobrýmmravom,čovediekjej
absolútnej neplatnosti podľa § 39 OZ. Taktiež poukázala na priemernú úrokovú mieru nových obchodov
pri spotrebiteľských úveroch so splatnosťou od 1 roka do 5 rokov vo februári 2010, vo výške 12,71%
a toto svoje tvrdenie podložila priemernými úrokovými mierami z úverov v roku 2010, ktoré poskytla
súdu ako dôkaz. Zároveň bol spolu so žalobou súdu poskytnutý aj prehľad platieb k zmluve o úvere

č. XXXXXXXXXX. Následne uviedla, že skutočne jej bol poskytnutý úver vo výške 986,96 eur, pričom
schválená výška úveru predstavovala sumu 1 095,40 eur. Na záver svojej žaloby sa žalobkyňa vyjadrila
aj k tomu, že žalovanému doposiaľ uhradila sumu vo výške 2 139,48 eur a že v súvislosti s neprijateľným
poplatkom, úžernou odplatou úveru a tým, že úver je bezúročný a bez poplatkov, vzniklo bezdôvodné
obohatenie na strane žalovaného vo výške 1 152,52 eur.

Žalovaný, s podanou žalobou nesúhlasil.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to žalobným návrhom, zmluvou o
spotrebiteľskom úvere zo dňa 24.02.2010, zmluvnými dojednaniami, rozsudkom KS v Prešove č.k. XCo/

XXX/XXXX-XXX, rozsudkom KS v Prešove č.k. XXCo/XX/XXXX-XXX, rozsudkom KS v Pešove č. k.
XXCo/XXX/XXXX, F. G. S. A. Č.. G.. XXCo/XX/XXXX-XXX, prehľadom úroku z úveru, prehľadom platieb
k Zmluve, písomným vyjadrením žalovaného, prehľadom odplaty za poskytovanie spotrebiteľských
úverov a na základe takto vykonaného dokazovania zistil tento skutkový stav veci:

Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe o vydanie bezdôvodného obohatenia a o určenie
neprijateľnej zmluvnej podmienky uviedol, že napadá dôvodnosť žaloby v celom rozsahu a navrhol
ju zamietnuť z dôvodu: a) rozporu tvrdení žalobcu o neprijateľnosti dohody o poskytnutí služby
s ustanoveniami OZ, b) rozporu podanej žaloby v časti o vydanie bezdôvodného obohatenia s
ustanoveniami OZ, c) premlčania nárokov, ktorých sa podanou žalobou žalobca domáha. Ďalej uviedol,

že podľa tvrdení žalobkyne by dohoda o poskytnutí služby mala byť neprijateľnou z dôvodu výšky
poplatku podľa dohody a súčasne z dôvodu platby za túto službu. Podľa navrhovaného výroku v
žalobe sa preto domáha určiť, že poplatok za službu spočívajúcu v možnosti odkladu splátok je
preto neprijateľnou podmienkou. Výška poplatku je otázkou, ktorá je z posudzovania ako prijateľnejči neprijateľnej podmienky ex lege vylúčená. V súvislosti s posudzovaním prijateľnosti dohody o cene
za plnenie a rovnako aj predmetu plnenia podľa Dohody o poskytnutí služby žalovaný tvrdí, že ide o
zložky vylúčené z testu neprijateľnosti. Na zdôvodnenie uviedol dva dôvody: a) 1. tvorí odpoveď na

to, čo predstavuje predmet plnenia a cenu plnenia podľa Dohody o poskytnutí služby. Pri posúdení
toho, čo je essentialia negotii tejto dohody je zrejmé, že bez uvedených zložiek by Dohoda o poskytnutí
služby nemohla vzniknúť. Predmet plnenia vyjadruje právo spotrebiteľa svojím rozhodnutím využiť
odklad splatnosti splátok. Cena tohto plnenia je preto vylúčená z testu neprijateľnosti, lebo je vyjadrením
ekonomickej stránky (výhodnosti či nevýhodnosti). Dohoda pritom nevznikla zaradením do nejakého

formulára a jeho podpisom ako celku. Dohoda vzniká samostatným uzavretím. b) 2. spočíva aj v
eventuálnom posudzovaní dohody o poskytnutí služby a jej úpravy ako vedľajšieho predmetu plnenia.
Na úvod žalovaný síce podotýka, že tomuto posudzovaniu bráni spôsob vzniku dohody o poskytnutí
služby. Ten nie je automaticky spojený s úverovou zmluvou, ale vzniká samostatne. Avšak aj pri
takomto postupe posudzovania platí stále pravidlo o predmete a cene plnenia. Csach v publikácii
Štandardné zmluvy (str.221, 222) uvádza, že primárne sa otázky vedľajšieho plnenia riešia v rámci testu

inkorporácie, kedy by sa tieto klauzuly nemali stať v dôsledku nedostatočnej inkorporácie súčasťou
zmluvného dojednania. Inak by na kontrolu klauzuly týkajúcej sa vedľajšieho predmetu plnenia malo
platiť to isté ako pre hlavný predmet. Pokiaľ ide o tvrdenie, že sa platí za niečo, čo ešte nebolo
„dodané“ žalovaný uviedol, že žalobca ho nesprávne uvádza. Dodanie plnenia žalobcovi spočíva v
nadobudnutí práva na odklad splatnosti. Zároveň však je zrejmé, že žalobcovo tvrdenie nesmeruje

voči výške ceny, ale voči podmienkam výkonu takto nadobudnutého práva na základe dohody. Nie
však jeho obsahu a ceny zaň. Vo svojej argumentácii pritom žalobca ponecháva stranou otázku, že
„nedodanie“ je výsledkom jeho rozhodnutia. Nie žalovaného, ktorý po právnej stránke nemá možnosť
vnútiť žalobcovi ako spotrebiteľovi výkon jheo práv rovnako, ako nemá právnu a ani inú možnosť ho
nútiť k uzavretiu samotnej dohody o poskytnutí služby. Žalovaný uviedol, že posudzovanie určitého

ustanovenia ako neprijateľného na základe ekonomického aspektu je v rozpore so zákonom aj preto,
že dohoda o cene plnenia a ani predmete plnenia v zmysle ust. § 53 ods. 1 OZ by neboli dôvodom
neplatnosti a neprijateľnosti ani dojednania, ktoré by nemalo povahu individuálne dohodnutého. Uviedol,
že cena ako ekonomická veličina, rovnako ako aj predmet plnenia, sú totiž kategórie, ktoré nespôsobujú
nerovnováhu v právach strán podľa uzavretej dohody. Túto skutočnosť zákonná úprava aj výslovne

uvádza (§53 ods. 1 OZ). Žalovaný popri uvedenom tvrdí aj to, že Dohoda o poskytnutí služby je
individuálne uzavretá, nejde o predpoklad a ani podmienky pre vznik zmluvy o úvere. Skutočnosť, že
je na tej istej listine, ako samotná zmluva o revolvingovom úvere, resp., že bola vopred formulovaná
žalovaným neznamená v zmysle právnej úpravy automaticky ten záver, že nejde o individuálne
dohodnutý a uzavretý právny úkon. Odkázal na OZ, ktorý v § 52a ods. 1 určuje: „ak sú uzavreté

viaceré spotrebiteľské zmluvy pri tom istom rokovaní alebo sú zahrnuté do jednej listiny, posudzuje sa
každá z týchto zmlúv samostatne. Podľa neho pojem „individuálny“ znamená nielen reálnu možnosť
spotrebiteľa určitú podmienku formulačne ovplyvniť, ale predovšetkým možnosť spotrebiteľa dosiahnuť,
že takáto podmienka sa nestane súčasťou jeho vzťahu s dodávateľom bez toho, aby to zmenilo jeho
postavenie oproti tomu stavu, ak by podmienku prijal. Ak by sa teda mal pojem individuálne dojednaný

zovšeobecniť, potom je na mieste záver, že ide o každé také ustanovenie, ktoré nielen naformuloval
spotrebiteľ, ale predovšetkým také ustanovenie, ktoré síce vopred pripravil dodávateľ, ale spotrebiteľ
mal možnosť ho neprijať, odmietnuť, či anulovať bez toho, aby to malo za následok zhoršenie jeho
postavenia v zmysle zániku zmluvy, jej neuzavretia a pod. Dohoda o poskytnutí služby je samostatným
úkonom, a jej vznik nie je podmienkou pre vznik zmluvy o úvere a teda v zmysle vyššie uvedeného

má právnu povahu individuálneho dojednania. Taktiež je aj osobitne podpisovaná. Dlžník podpísaním
tlačiva Žiadosti/Zmluvy nepristupuje a neuzatvára automaticky Dohodu o poskytnutí služby. Žalovaný
tvrdí,žeajvprípadežalobcubolouzavretiedohodyslobodnéadobrovoľné,vedelojejvýzname,právach
a povinnostiach z nej vyplývajúcich. Na základe uvedeného žalovaný tvrdí, že dohoda o poskytnutí
služby je individuálnym dojednaním v zmysle § 53 ods. 2 OZ. Žalovaný, následne navrhoval, aby súd

žalobu zamietol aj v časti o vydanie bezdôvodného obohatenia. Konštatoval, že zmluva o revolvingovom
úvere obsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti. Obsahuje určenie počtu splátok, dátum jej
splatnosti v mesiaci a výšku splátky, kedy sa v nej uvádza aká je výška splátky, počet splátok a
ktorý deň v mesiaci je príslušná splátka splatnou. Vymedzenie uvedenej náležitosti zodpovedá ust. §
4 ods. 2 písm. i) zákona č. 258/2001 Z.z., ktoré ustanovenie je výsledkom implementácie smernice

2008/48/EHS zo dňa 23.04.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice 87/102/
EHS. Z ustanovenia článku 10, odstavec 2 písmeno h) smernice vyplýva, že zmluva o spotrebiteľskom
úvere má obsahovať výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa a prípadne poradie, v ktorom sa
budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami úveru naúčely splatenia. Žalovaný uvádza, že z podanej žaloby nie je zrejmé, na základe čoho sa žalobkyňa
domáha popretia a určenia neplatnosti vlastného prejavu vôle (spočívajúceho v uzavretí zmluvy). Ďalej
uviedol, že konanie žalobcu je v rozpore s princípmi občianskeho práva, a to zákazu nemo turpitudinem

suam allegans auditur, teda nikto sa nemôže dovolávať prospechu z toho, že sám konal v rozpore
so zákonom. Ak žalobca v podanej žalobe tvrdí rozpor zmluvy so zákonom v časti o úroku, potom
tento rozpor by sa (keďže zmluva je dvojstranný právny úkon) musel vzťahovať aj na jeho vlastné
konanie a takýto rozpor by bol pričítateľný aj žalobcovi. Pretože „k absolútnej neplatnosti dvojstranného
právneho úkonu (zmluvy) podľa § 39 Obč. Z. z dôvodu, že sa prieči dobrým mravom dôjde iba vtedy,

ak je takéto konanie pričítateľné obom účastníkom zmluvy. Vo svojom vyjadrení následne uviedol, že
odplata za spotrebiteľské úvery a jej obmedzenie bolo z hľadiska vývoja právnej úpravy predmetom
výslovnej regulácie od 01.07.2008 (kedy nadobudlo účinnosť nariadenie vlády č. 238/2001 Z.z.). Aj
následne, po zrušení zákona č. 258/2001 Z.z. zákonodarca určil, že maximálna odplata bude stále
regulovaná explicitne (a nie všeobecne, na základe pravidla o dobrých mravoch) a danú úpravu zaviedol
do zákona č. 40/1964 Zb. Z toho vyvodil záver, že je možné konštatovať, že otázka odplaty nemá byť

posudzovaná podľa dobrých mravov, ale podľa osobitnej právnej úpravy. Zároveň žalovaný považuje za
potrebné zdôrazniť, že zákonodarca pri zavedení regulácie sa zameral na to, aby obmedzil maximálnu
výšku odplaty za požičanie peňažných prostriedkov. Teda, nezaviedol reguláciu úrokovej sadzby, ale
odplaty (ako širšieho pojmu, kam boli a sú zahrnuté aj iné odplatné plnenia v súvislosti s prenechaním
peňažných prostriedkov na dočasné užívanie). Ďalej uviedol, že podľa ustanovenia § 53 ods. 6 OZ v

znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (02.03.2009) platilo, že ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy
je poskytnutie peňažných prostriedkov a nejde o spotrebiteľský úver podľa zákona o spotrebiteľských
úveroch, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú bankami za spotrebné
úveryvmiestebydliskaspotrebiteľaavčaseuzavretiazmluvy.Podľaust.§3ods.10zákonač.258/2001
Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (23.05.2010) odplata za

poskytnutie spotrebiteľského úveru nesmie prevýšiť výšku ustanovenú nariadením vlády. Podľa ust. § 3
ods. 11 uvedeného zákona ak je zmluva o spotrebiteľskom úvere v rozpore s ustanovením odseku 10
v tom, že odplata za poskytnutie spotrebiteľského úveru prevyšuje výšku ustanovenú nariadením vlády
vydaným podľa odseku 10, je neplatná v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto ustanoveniu, ak sa ten,
kto je takouto zmluvou dotknutý, neplatnosti dovolá. Podľa ust. § 1 ods. 1 nariadenia vlády č. 238/2008

Z.z. ktorým sa ustanovuje výška, ktorú nesmie prevýšiť odplata za poskytnutie spotrebiteľského úveru,
výškaodplatyzaposkytnutiespotrebiteľskéhoúveru,svýnimkoupodľaodseku2,nesmieprevýšiťsumu,
ktorá zodpovedá dvojnásobku priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov pre príslušný
typ spotrebiteľského úveru platnej ku dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere a zverejnenej podľa
§7a ods. 2 zákona, a súčasne nesmie prevýšiť sumu, ktorá zodpovedá štvornásobku hodnoty váženého

priemerupriemernýchhodnôtročnejpercentuálnejmierynákladovapriemernejúrokovejmieryzavšetky
typy spotrebiteľských úverov platnej ku dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere a zverejnenej podľa
§ 7a ods. 2 zákona. Žalovaný ďalej uviedol, že maximálna výška odplaty za rovnaký spotrebiteľský
úver, ako bol poskytnutý na základe zmluvy o revolvingovom úvere (výška úveru, doba splatnosť),
bola v zmysle uvedeného 79,08 %. Výška odplaty vyplývajúca pre úver dohodnutý a poskytnutý na

základezmluvyorevolvingovomúvereneprevyšujetúmaximálnuodplatu,akúprávnaúpravarelevantná
v čase uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere pripúšťala. Zmluva o úvere je odplatnou zmluvou
a na jej uzavretie je potrebná dohoda o podstatných náležitostiach, ktorými je dojednanie záväzku
veriteľa poskytnúť dlžníkovi peňažné prostriedky, stanovenie sumy týchto peňažných prostriedkov a
záväzok dlžníka peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Samotné dojednanie o výške úrokov nie je

podmienkou pre vznik zmluvy o úvere. Na záver uviedol, že z právnej úpravy preto nesporne vyplýva,
že nie je možné rozhodnúť o neplatnosti celej odplaty (úrokov za úver) a prepisovať vôľu zmluvných
strán tak, že pôjde o bezúročný úver.

Žalobca a žalovaný dňa 24.02.2010 uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 129/2010

Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov. Žalovanému bol na základe zmluvy poskytnutý úver vo výške 1 095,40 eur.
Žalovaný sa zaviazal poskytnuté prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so
spotrebiteľským úverom o výške 913,16 eur.

Zo zmluvy o revolvingovom úvere z bodu 6. vyplýva, že žalovaný poskytol žalobcovi úver vo výške 1
095,40 eur, ktorý bol splatný k 11. dňu v mesiaci v 30-tich splátkach. Mesačná splátka bola o výške
66,95 eur, zmluvná odmena, ktorá predstavuje celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľskýmúverom predstavuje sumu 913,16 eur. Zo zmluvy ďalej vyplýva, že RPMN za úver je 65,27 % a ročná
úroková sadzba úveru 68,85 %.

V zmysle Dohody o plnení v splátkach k zmluve č. XXXXXXXXXX zo dňa 24.02.2010 sa žalovaný
zaviazal splatiť poskytnutý úver v 30 splátkach vo výške 66,95 eur mesačne.

Žalobkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že trvá na podanej žalobe v celom rozsahu. Vo veci uviedla, že
dňa 24.02.2010 uzavrela so žalovaným zmluvu o úvere v ktorej jej bol schválený úver vo výške 1 095,40

eur, no reálne jej bolo vyplatených len 986,96 eur, t.j. schválená výška úveru 1 095,40 eur bola ponížená
o poplatok vo výške 108,44 eur u ktorého namietala neprijateľnosť zmluvnej podmienky.

Podľa § 52 ods. 1, ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka ( ďalej len ,,Občiansky
zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára
dodávateľ so spotrebiteľom.

Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá
je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a

zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia
sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak
nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi

dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa§53ods.4písm.k)Občianskehozákonníka,zaneprijateľnépodmienkyuvedenévspotrebiteľskej
zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby
zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 10 Občianskeho zákonníka, neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so

zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti
súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo
na inú zmluvu, od ktorej závisí.

Ako vyplýva z § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo

účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 1 ods. 2 zákona NR SR č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, spotrebiteľským úverom na
účelytohtozákonajedočasnéposkytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskom

úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom
spotrebiteľovi.

Podľa § 3 ods. 3 zákona NR SR č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej
národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, každý spotrebiteľ má právo

na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

Podľa§153ods.3zákonač.99/1963Zb.Občianskehosúdnehoporiadku(ďalejlen,,O.s.p.“), súdmôže
v rozsudku, ktorý sa týka sporu zo spotrebiteľskej zmluvy, aj bez návrhu vysloviť, že určitá podmienkapoužívaná v spotrebiteľských zmluvách dodávateľom je neprijateľná; v takom prípade súd uvedie vo
výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dojednané v spotrebiteľskej zmluve.

Podľa § 153 ods. 4 O.s.p., ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve16ab)
alebo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky,
nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky alebo mu na základe takejto podmienky súd
uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané
finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej

podmienky, ako bolo dojednané v spotrebiteľskej zmluve.

V danej právnej veci bola medzi žalobcom a žalovaným uzatvorená spotrebiteľská zmluva. Pre
spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom,
ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom
spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie

špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmlúv a výslovne
ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach
v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým
spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na
jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k

podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje
ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou. Pokiaľ dodávateľ
požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a táto je v nepomere k jeho
plneniu, je neplatná. Ustanovenie § 53 ods. l, veta druhá predstavuje cestu na širšiu súdnu ochranu
spotrebiteľa aj vo vzťahu k esenciálnym zložkám zmluvy.

Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné.
Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie
zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských
zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ

z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných
podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany
dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá
možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania
neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa

ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe
predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa
v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.

Vzhľadom na charakter sporu je potrebné uviesť, že práve spotrebiteľské právo je určené na efektívne

zamedzenie používania neprijateľných podmienok. Vychádzajúc zo znenia čl. 38 Charty základných
práv Európskej únie, Politiky Únie zabezpečia vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa, a znenia čl. 169
Zmluvy o fungovaní Európskej únie, Únia v snahe podporiť záujmy spotrebiteľov a zabezpečiť vysokú
úroveň ochrany spotrebiteľov prispieva k ochrane hospodárskych záujmov spotrebiteľov. V rámci politiky
Európskej únie je sledovaný cieľ vytvorenia regulatívneho rámca na to, aby dodávateľ v spotrebiteľských

zmluvách pristupoval k tvorbe zmluvných podmienok v súlade s drobnými mravmi a bola tak zachovaná
fiduciárna podstata záväzkového vzťahu medzi ním a spotrebiteľom.

Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie
je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť,

aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok
(čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
ďalej len „smernica“). Smernica zároveň v prílohe vypočítava pre členské štáty ako vzor niektoré

zmluvné podmienky, ktoré odporúča transponovať do vnútroštátnych predpisov. Miesto v Smernici má
aj „neprimeraná kompenzácia za porušenie záväzku spotrebiteľa“ a s účinnosťou od 1. januára 2008
bola neprimeraná sankcia explicitne zapracovaná medzi neprijateľné podmienky aj do Občianskeho
zákonníka.Dôležitým rozhodnutím je rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci Océano Grupo Editorial SA
a Rocío Murciano Quintero (C-240/98) a medzi Salvat Editores SA a José M. Sánchez Alcón Prades

a spol., spojené prípady C-240/98 a C-244/98, z ktorého je zrejmá aj obligatórnosť zásahu súdu proti
nekalej podmienke: ,,Cieľ Článku 6 Smernice, ktorý od členských štátov vyžaduje stanoviť, že nečestné
podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný
vystúpiť proti nečestnej povahe takých podmienok. V sporoch, kde zahrnuté sumy sú často obmedzené,
môžu byť právnické poplatky vyššie než vložená čiastka, čo môže spotrebiteľa odradiť, aby napadol

použitie nečestnej podmienky. V počte členských štátov procedurálne predpisy umožňujú jednotlivcom
brániť sa v takých konaniach a je reálne riziko, že spotrebiteľ kvôli neznalosti práva nespochybní
podmienku prednesenú proti nemu. Z toho vyplýva, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť,
len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť podmienky tohto druhu na svoj vlastný návrh“.

Východiskomspotrebiteľskejochranyjepostulát,podľaktoréhosaspotrebiteľocitávofaktickynerovnom

postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku
kontraktácii, vzhľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva a
ľahšiu dostupnosť právnych služieb a konečne vzhľadom na možnosť stanovovať zmluvné podmienky
jednostrannecestouformulárovýchzmlúv.Pretakéhovzťahyjecharakteristické,žepodnetkzmluvnému
rokovaniu pochádza spravidla od dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na zmluvné dojednania

pripravený, pri kontraktácii je využívaný moment prekvapenia a neskúsenosti spotrebiteľa.

V danej právnej veci mal súd za preukázané, že žalobkyni bol schválený úver vo výške 1 095,40 eur,
ktorý bol ponížený o poplatok vo výške 108,44 eur, teda žalobkyni bol poskytnutý úver vo výške 986,96
eur splatný v tridsiatich splátkach vo výške 66,95 eur s ročnou úrokovou sadzbou vo výške 68,85 %.

Z internetovej stránky NBS pritom súd zistil, že priemerná úroková sadzba v období 04/2013 pri
spotrebiteľských úveroch so splatnosťou do jedného roka bola len 12,71 % p.a. Dohodnutý úrok je preto
nepochybnevrozporesozásadoudobrýchmravovprejehoneúmernúvýškuapretozmluvaspoukazom
na § 39 Občianskeho zákonníka nemôže byť v tejto časti platná.

Administratívne náklady v zmysle úverovej zmluvy predstavujú sumu 108,44 eur. Podľa názoru
súdu požadovanie úhrady takýchto nákladov - poplatkov za vypracovanie a uzatvorenie zmluvy, je
neprijateľnou zmluvnou podmienkou, keďže dodávateľ vyžaduje od spotrebiteľa splnenie finančného
záväzku za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané. Pri poplatkoch zo spotrebiteľského

úveru je totiž nevyhnutné, aby sa nimi platilo skutočné plnenie spotrebiteľovi a v jeho záujme. V tejto
súvislosti možno poukázať na rozhodnutie Vrchného krajinského súdu v Karlsruhe sp. zn. AZ17U
192/2010 zo dňa 3.5.2010, v ktorom sa konštatuje záver, že poplatky za spracovanie pri poskytnutí
spotrebiteľského úveru sú neprijateľné: „Ak banka od spotrebiteľov požaduje poplatok za spracovanie
pri poskytovaní spotrebiteľského úveru, poškodzuje tým spotrebiteľov a vystavuje ich neprijateľnému

vedľajšiemu dojednaniu o cene... Preverenie úverovej spoľahlivosti (bonity) a výšky úrokovej miery,
ktorými banka odôvodňovala vyrubenie poplatku za spracovanie pri poskytovaní úveru Vrchní krajinský
súd odmietol a uzavrel, že uvedené činnosti vykonáva banka vo vlastnom ekonomickom záujme
minimalizovať nevymožiteľnosť vlastných pohľadávok. Spotrebiteľ dôvodne a v dobrej viere očakáva,
že banka mu poradenstvo a informácie o poskytnutí úveru poskytne zadarmo. V konečnom dôsledku

predstavuje zmluvná podmienka neprijateľné zaťaženie spotrebiteľa, pretože je spotrebiteľovi účtovaný
poplatok bez toho, aby banka spotrebiteľovi poskytovala skutočné protiplnenie“. Súd dodáva, že tento
záver si osvojil aj Krajský súd v Prešove napr. v rozsudku sp. zn. XXCo XXX/XXXX.

Súd pretovyhodnotilustanoveniebodu8.úverovejzmluvyakoustanovenieúverovejzmluvyobsahujúce

neprijateľné zmluvné podmienky, teda vyhodnotil celú odplatu za poskytnutý úver v takomto dojednaní
ako neprimeranú a neplatnú a zároveň podľa § 153 ods. 3 O.s.p. určil takto dojednanú zmluvnú
podmienku za neprijateľnú tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Súd pri svojom rozhodovaní prihliadal aj k ostatným zmluvným podmienkach, k povahe služby, k

okolnostiam zmluvy. Za relevantnú treba považovať najmä tú skutočnosť, že v zmysle takto dojednaných
zmluvných podmienok mal žalobca za obdobie dva a pol roka okrem poskytnutých finančných
prostriedkov vo výške 1 095,40 eur, zaplatiť ešte sumu 913,16 eur, t.j. zhruba ešte
toľko ako mu bolo reálne poskytnuté (986,96 eur), čo súd vzhľadom na dojednanú dobu návratnostifinančných prostriedkov, považoval za neprimeranú odplatu, pričom takéto dojednanie spôsobilo značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov zmluvného vzťahu na úkor žalobcu ako spotrebiteľa.

Podľa § 142 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku ( ďalej len ,, O.s.p.“),
účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie
alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 137 O.s.p., trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane

súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára
za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby,
ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho
hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.

Podľa § 149 ods. 1 O.s.p., ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov

konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Podľa § 151 ods. 1,2 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. Ak účastník

v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku
dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov
právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom
prípade súd
nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým

sa konanie končí.

Podľa § 151 ods. 8 O.s.p., vo výroku o náhrade trov konania súd vyjadrí osobitne trovy právneho
zastúpenia a iné trovy konania, ktorých náhrada sa účastníkovi priznáva.

V danej právnej veci mala žalobkyňa plný úspech a preto jej vznikol nárok na plnú náhradu trov konanie
účelne vynaložených na uplatnenie svojho nároku. Trovy konania na starne žalobkyne pozostávajú z
trov právneho zastúpenie vyčíslených v písomnom podaní zo dňa 03.11.2015.

Súd priznal právnemu zástupcovi žalovaného nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v sume

474,19eur podľavyhláškyMSSRč.655/2004Z.z.oodmenáchanáhradáchadvokátovzaposkytovanie
právnych služieb ( ďalej len ,,vyhláška“), ktoré sú vyčíslené takto :

Tarifná odmena v sume 290,16 eur (bez DPH) podľa § 11 ods.1 písm. a), § 13a ods. 1 písm. a), c) a
d) vyhlášky a to za nasledovné úkony :

- prevzatie a príprava zastupovania............................................................ 88,33 eur
- písomné podanie na súd - žaloba............................................................. 88,33 eur
- zastupovanie na pojednávaní dňa 03.11.2015.......................................... 88,33 eur
- režijný paušál 3x 8,39 eur......................................................................... 25,17 eur

Náhrada hotových výdavkov v sume 105,- eur (bez DPH) podľa § 16 ods. 3 vyhlášky -náhrada za stratu
času v sume 69,90 eur podľa § 15 písm. b), § 17 ods. 1 vyhlášky - 5 x 13,98 eur za účasť na pojednávaní
konanom dňa 03.11.2015 v rozsahu 1.

Cestovné náhrady v sume 35,10 eur podľa § 15 a § 16 ods. 4 vyhlášky a zákona NR SR č. 283/2002

o cestovných náhradách za cestu za účelom účasti na pojednávaní dňa 03.11.2015 na trase Svidník -
Vranov nad Topľou a späť, mot. vozidlom Škoda Fábia, EČ: SK 477 AZ

Podľa § 18 ods. 3 vyhlášky, ak je advokát platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa odmena a
náhrady podľa tejto vyhlášky o daň z pridanej hodnoty, ktorú je advokát povinný platiť podľa osobitného

predpisu.

Priznané trovy právneho zastúpenia sú vo výške 395,16 eur. V súlade s § 18 ods. 3 vyhlášky súd mu
priznal aj nárok na DPH vo výške 79,03 eur ( 20 % ).Spolu žalobcovi súd priznal nárok na náhradu trov konania v celkovej výške 474,19 eur a na ich náhradu
zaviazal žalovaného.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd do Prešova

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.

Vranov nad Topľou
dňa 03.11.2015

JUDr. Martin Kopina
samosudca