Rozsudok Judgement was issued on Thursday, January 28, 2015

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 7C/161/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8814200643
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Melníková

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2015:8814200643.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdVranovnadTopľousamosudkyňouJUDr.MartinouMelníkovouvprávnejvecinavrhovateľa:

vendue, a.s., Neklanova 152/44, Praha 2 - Vyšehrad 128 00, Česká republika, IČ: 28062256, právne
zastúpený: JUDr. Zuzana Stavrovská, advokátka, Lamačská cesta 3, 841 04 Bratislava proti odporcovi:
K. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L. X.Y. Q., XXX XX U. W. M., tč. na neznámom mieste, zast.
opatrovníčkou X. I., súdnou tajomníčkou Okresného súdu Vranov nad Topľou o zaplatenie 6.192,41 Kč
s príslušenstvom, t a k t o

r o z h o d o l :

Návrh z a m i e t a.

Odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným žalobným návrhom domáhal vydania rozsudku, ktorým by súd zaviazal
odporcu zaplatiť navrhovateľovi istinu vo výške 6.192,41 Kč spolu s úrokom z omeškania vo výške 25
% ročne zo sumy 4.799 Kč od 01.04.2011 do zaplatenia a trovy konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že
odporca sa stal dlžníkom navrhovateľa na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 31.03.2011,
ktorú uzavrel navrhovateľ s pôvodným veriteľom odporcu Č. L., E..L... Oznámenie o postúpení
pohľadávok bolo odporcovi zaslané doručeným listom zo dňa 03.05.2011. Informácia o tom, kedy bolo
odporcovi doručené oznámenie o postúpení pohľadávky a či ju fakticky prevzal, nie je navrhovateľovi

známa, nakoľko toto oznámenie bolo zaslané odporcovi bez doručenky s návratkou. Právny predchodca
navrhovateľa Č. L., E..L.. uzavrela s odporcom dňa 20.01.2004 Zmluvu o sporožírovom účte - Osobný
účet Č. L., E..L.. a o poskytovaní súvisiacich produktov a služieb (ďalej len „Zmluva o sporožírovom
účte“). Odporca v priebehu roka 2009 zrealizoval výbery v hmotnosti z bankomatu a iné platby, čím
na jeho účte aj zúčtovaním poplatkov a úrokov, vznikol ku dňu 01.02.2010 debetný zostatok. Č. L.,
E..L.. ako pôvodný veriteľ odporcu niekoľkokrát vyzývala k zaplateniu dlhu, avšak márne. Listom zo
dňa 03.02.2010 vypovedala Č. L., E..L.., zmluvu o účte a dohôd o službách súvisiacich s účtom a

vyzvala k zaplateniu nepovoleného debetného zostatku na sporožírovom účte, pričom v uvedenom
liste zosplatnila celú pohľadávku na sporožírovom účte dňom 03.02.2010. Dlžná čiastka k tomuto
dňu bola v sume 2.050,44 Kč, a skladala sa z čiastky nepovoleného debetného zostatku vo výške
1.936 Kč, čiastky sankčného úroku za nepovolené prečerpanie účtu vo výške 114,44 Kč. Nepovolený
debetný zostatok je úročený sankčným úrokom za nepovolené prečerpanie účtu vo výške 25 %.
Dňom zosplatnenia pohľadávky bola pohľadávka prevedená na evidenčný účet pohľadávok a je ďalej
evidovaná pod ID číslom 4303847813 (pod tým ID číslom pohľadávku navrhovateľ eviduje a toto číslo je

potrebné uvádzať pri všetkých platbách ako variabilný symbol). Zosplatnenie bolo prevedené v súlade
s bodom 16.8 c) VOP, podľa ktorého sa oznámenie o zosplatnení pohľadávky zasiela najneskôr v deň
jeho realizácie. Od tohto dátumu je teda v súlade s vyššie uvedenými ustanovenými Všeobecnými
obchodnými podmienkami požadovaný sankčný rok za nepovolené prečerpanie účtu z celej čiastky vovýške 25 %. Odporca sa v zmluve zaviazal disponovať iba s finančnými prostriedkami, ktoré má na
účte a udržiavať na účte dostatok prostriedkov na krytie všetkých svojich platieb v súvislosti s vedením
účtu a ďalších bankových poplatkov. Pre prípad, že by na účte nebol dostatok finančných prostriedkov

k uhradeniu bankových poplatkov je banka oprávnená prostriedky z účtu odpísať i pokiaľ by týmto
krokom došlo k prekročeniu zostatku na účte do mínusu (nepovoleného debetu). Vzhľadom na to, že
odporca nemal na sporožírovom účte povolený debetný zostatok, ani mu nebol povolený kontokorent,
bol nepovolený debetný zostatok na účte odo dňa jeho vzniku úročený úrokovou sadzbou 25 % podľa
oznámenia Č. L., E..L.. o úrokových sadzbách pre nepovolený debetný zostatok. Žalovaná čiastka je

tvorená: čiastkou istiny vo výške 4.799 Kč, čo predstavuje čiastku, o ktorú bol účet prečerpaný, ďalej
riadny úrok z bežného účtu vo výške 0,00 Kč od doby čerpania úveru do doby splatnosti pohľadávky a
sankčným úrokom za nepovolené prečerpanie účtu za dobu od nepovoleného prečerpania peňažných
prostriedkov na účte, ktorú ku dňu účinnosti Zmluvy o postúpení pohľadávok ku dňu 01.04.2011
predstavujú 1.393,41 Kč. Navrhovateľ ďalej požaduje ako príslušenstvo žalovanej pohľadávky sankčný
úroknepovolenéprečerpanieúčtuvovýške25%p.a.zčiastkyistiny4.799Kčatooddátumu01.04.2011

do zaplatenia.

Z dôvodu neznámeho pobytu odporcu súd mu ustanovil opatrovníčku na zastupovanie v konaní, ktorá
vzniesla námietku premlčania.

Navrhovateľ ako aj právny predchodca navrhovateľa má sídlo na území Českej republiky, odporca má
pobyt na území Slovenskej republiky. Ide o konanie s cudzím prvkom, preto musel súd vyriešiť otázku
právomoci súdov Slovenskej republiky na konanie v tejto veci a aký právny poriadok má byť použitý na
posúdenie žalobou uplatneného nároku navrhovateľa.

Súd preto skôr, ako začal konať vo veci samej musel sa vysporiadať s otázkou svojej právomoci a
za podmienky zistenia právomoci príslušnosti ako nevyhnutných podmienok konania podľa citovaného
ustanovenia § 103 a nasl. ustanovení Občianskeho súdneho poriadku ( ďalej len O.s.p. ) v spojení s §
7 nasl. a § 84 a nasl. O.s.p..

Slovenská republika a Česká republika sú členskými štátmi Európskej únie viazanými zmluvou o
založení Európskeho spoločenstva v znení neskorších zmien a doplnení, na ktoré ako členské štáty sa
vzťahuje nariadenie Rady (ES) č. 44/2001 z 22.12.2000 o právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v
občianskych a obchodných veciach (ďalej len „Nariadenie“).

Podľa ustanovenia článku 1 odsek 1 nariadenia Rady (ES) číslo 44/2001 o právomoci a o uznávaní a
výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (ďalej len nariadenie Rady), toto nariadenie sa
uplatní v občianskych a obchodných veciach bez ohľadu na povahu súdu alebo tribunálu. Neuplatní sa
najmä na daňové, colné a správne veci.

Podľa čl. 2 ods. 1 v kapitole II. Nariadenia, ak nie je v tomto nariadení uvedené inak osoby s bydliskom na
území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu.

Podľa čl. 3 ods. 1 v kapitole II. oddiel 1 Nariadenia, osoby s bydliskom na území členského štátu možno
žalovať na súdoch iného členského štátu len na základe princípov upravených v oddieloch 2 až 7 tejto

kapitoly.

Podľa čl. 16 ods. 2 v kapitole II. oddiel 4 Nariadenia (v spojení s ustanovením čl. 15 a čl. 17) upravujúce
právomoc vo veciach spotrebiteľských zmlúv (definovaných v čl. 15 ods. 1 ako zmluvy) uzavreté
spotrebiteľom na účely, ktoré nie je možné považovať za súčasť jeho podnikania alebo povolania, druhý

účastník zmluvy môže žalovať spotrebiteľa len na súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ
bydlisko.

Spotrebiteľ môže žalovať druhého účastníka zmluva buď na súdoch členského štátu, v ktorom má tento
účastník bydlisko alebo na súdoch podľa miesta bydliska spotrebiteľa. Druhý účastník zmluvy môže

žalovať spotrebiteľa len na súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko (článok 16, bod
1,2 nariadenia).Podľa § 84 Občianskeho súdneho poriadku na konanie je príslušný všeobecný súd účastníka, proti
ktorému návrh smeruje (odporca) ak nie je ustanovené inak.

Podľa § 85 ods. 1, 4 O.s.p., všeobecným súdom občana je súd, v obvode ktorého má občan bydlisko,
a ak nemá bydlisko, súd, v obvode ktorého sa zdržuje. Všeobecným súdom v obchodných veciach je
súd, v ktorého obvode má odporca svoje sídlo, a ak nemá svoje sídlo, súd, v ktorého obvode má miesto
podnikania. Ak odporca nemá ani miesto podnikania, je všeobecným súdom súd, v ktorého obvode má
odporca svoje bydlisko.

Odporca má bydlisko na území Slovenskej republiky, preto v súlade s vyššie citovaným ustanovením
nariadenia Rady je daná právomoc súdov Slovenskej republiky na konanie v tejto veci.

Podľa ustanovenia článku 1 Dohovoru o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rímsky dohovor),
ustanovenia tohto dohovoru sa uplatnia na zmluvné záväzky vo veciach s medzinárodným prvkom.

Podľa článku 3 ods.1 Dohovoru o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky sa zmluva spravuje právnym
poriadkom, ktorý si zvolia účastníci zmluvy. Voľba musí byť výslovná alebo musí dostatočne spoľahlivo
vyplývaťzustanovenízmluvyalebozokolnostíprípadu.Účastnícizmluvysimôžuzvoliťprávnyporiadok,
ktorým sa bude spravovať celá zmluva alebo len jej časť.

Podľa článku 5 bod 1,2,3 Dohovoru o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky tento článok sa uplatní na
zmluvy, ktorých predmetom je dodávka tovaru alebo poskytnutie služieb osobe ("spotrebiteľ") na účel,
ktorý nemožno považovať za súčasť jeho podnikania alebo povolania, ako aj na zmluvu o poskytnutí
úveru na tento účel. Bez ohľadu na ustanovenia článku 3 nemôžu účastníci zmluvy svojou voľbou práva

zbaviť spotrebiteľa ochrany, ktorú mu poskytujú imperatívne normy štátu jeho obvyklého pobytu: - ak
uzavretiu zmluvy predchádzala osobitná ponuka alebo reklama v tomto štáte a spotrebiteľ podnikol v
tomto štáte všetky kroky potrebné z jeho strany na uzavretie zmluvy, alebo - ak druhý účastník zmluvy
alebo jeho zástupca prevzal v tomto štáte objednávku spotrebiteľa, alebo - ak ide o kúpnu zmluvu a
spotrebiteľ cestoval z tohto štátu do iného štátu a tam zadal objednávku, za predpokladu, že cestu

spotrebiteľovi zabezpečil predávajúci s cieľom podnietiť spotrebiteľa, aby si tovar kúpil. Bez ohľadu
na ustanovenia článku 4 sa pri absencii voľby rozhodného práva podľa článku 3 zmluvy uzavreté za
okolností uvedených v odseku 2 tohto článku spravujú právnym poriadkom štátu obvyklého pobytu
spotrebiteľa.
Vychádzajúc z obsahu zmluvy o úvere uzavretej medzi účastníkmi vrátane všeobecných obchodných

podmienok žalobcu a to čl. 41 VOP účastníci ako rozhodné hmotné právo pre svoj právny vzťah zvolili
právny poriadok Českej republiky.

Na základe uvedeného preto súd pri posudzovaní záväzkového právneho vzťahu medzi účastníkmi
konania vychádzal z českého právneho poriadku.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom, so zmluvou o sporožírovom účte zo
dňa 20.01.2011 ( ďalej len zmluva o osobnom účte ), s výpisom z účtu odporcu, so zmluvou o postúpení
pohľadávok zo dňa 31.03.2011 s prílohou č. 1 k tejto zmluve spolu so špecifikáciou postúpených
pohľadávok, oznámením o postúpení pohľadávok, s písomným podaním zástupcu navrhovateľa, so

všeobecnými obchodnými podmienkami Č. L. ( ďalej len VOP ), so sadzobníkom Č. L., s oznámením o
úrokových sadzbách Č. L., a zistil tento skutkový stav:

Navrhovateľ ani právny zástupca navrhovateľa sa na pojednávanie nedostavili. Súhlasili, aby súd konal
bez nariadenia pojednávania.

Opatrovníčka odporkyne ponechala vec na rozhodnutie súdu. Zároveň vzniesla námietku premlčania.

Dňa 20.01.2004 uzatvoril odporca s právnym predchodcom navrhovateľa Č. L., E..L.. Zmluvu o
sporožírovom účte.

Podľa čl. 1 zmluvy o sporožírovom účte, banka sa zaväzuje zriadiť odo dňa 20.01.2004 majiteľovi
sporožírový účet, a ktorý bude vedený v českých korunách.Podľa čl. 2 zmluvy o sporožírovom účte, majiteľ účtu a banka sa dohodli, že peňažné prostriedky na účte
budú úročené ročnou úrokovou sadzbou stanovenou a vyhlasovanou bankou v Oznámení Č. L., E..L...

Podľa čl. 4 zmluvy o sporožírovom účte, majiteľ účtu je povinný platiť banke ceny za služby poskytované
bankou podľa sadzobníka Č.X. L. pre bankové obchody platné v deň vykonania spoplatkovaného úkonu.

Podľa čl. 6, 7 zmluvy o sporožírovom účte, ostatné práva a povinnosti zmluvných strán touto zmluvou
výslovne neupravené sa riadia platnými Všeobecnými obchodnými podmienkami Č. L., E..L.., (ďalej len

VOP ), ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy. Majiteľ účtu prehlasuje, že mu je známy obsah
VOP a že s nimi bez výhrad súhlasí.

Podľa čl. 10 bodu 10.6 VOP, klient udržuje na platobnom účte peňažné prostriedky v takej výške,
aby postačovali ku krytiu platobných transakcií podľa jeho príkazov a ku krytiu jeho záväzkov voči
banke vyplývajúcich zo zmluvy a platobnom účte a súčasne neklesli pod výšku minimálneho zostatku

stanoveného pre takýto platobný účet, bankou.

Podľa čl. 10 bodu 10.7 VOP Banka odpisuje peňažné prostriedky z príslušného Platobného účtu
na základe platobného príkazu Klienta alebo z dôvodu uvedených v bode 10.2 VOP. Banka taktiež
odpisuje z Platobného účtu Klienta peňažné prostriedky vo vyšších platobných transakciách, ktorá boli

prevedené prostredníctvom šeku vystaveného k príslušnému Platobnému účtu alebo odpísané v súlade
s Klientovým súhlasom k inkasu. Banka je oprávnena na základe požiadavky príjemcu platby/inkasnej
spoločnostiavzáujmezachovaniaplynuléhoprevedeniatrvalýchpríkazovkúhradeasúhlasusinkasom
predaných Klientom previesť hromadnú zmenu bankového spojenia účtu príjemcu taktiež i ďalších
identifikačných údajov platby. Pokiaľ nie je dojednané inak, Banka nie je povinná previesť platobný

príkaz Klienta, nie je na Platobnom účte dostatok peňažných prostriedkov. Ak tak napriek tomu učiní a
Klientovi tak vznikne debetný zostatok na Platobnom účte, je Banka oprávnena vyrovnať tento debetný
zostatok z prostriedkov došlých na Platobný účet i bez ďalšieho príkazu Klienta. Ak vzniknutý debetný
zostatok nie je možné vyrovnať týmto spôsobom, je Klient povinný tento debetný zostatok vyrovnať na
prvé požiadanie Banky.

Podľa čl. 11.2 VOP Banka je oprávnena vypovedať zmluvu o Platobnom účte písomne i bez uvedenie
dôvodu. Výpovedná doba začína bežať od dňa doručenia výpovedi Klientovi a končí posledným dňom
druhého kalendárneho mesiaca, nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola výpoveď doručená Klientovi.
Výpoveď zmluvy o platobnom účte Banka zasiela na adresu trvalého pobytu/sídla Klienta. V prípadoch

zvláštnych zreteľov hodných je Banka oprávnená využiť aj inú jej dostupnú adresu Klienta.

Podľa čl. 11 bodu 11.5 VOP, od zmluvy o platobnom účte je možné odstúpiť v prípadoch podstatného
porušenia zmluvných povinností . Za podstatné porušenie zmluvných povinností klientom sa považuje
najmä nepovolené prečerpanie peňažných prostriedkov na platobnom účte klientom alebo omeškanie

klienta s úhradou cien.

Súd na základe citovaných zmluvných ustanovení vec právne posúdil takto:

Zmluvou o postúpení pohľadávok uzavretou medzi právnym predchodcom navrhovateľa ako postupcom

a navrhovateľom ako postupníkom dňa 31.03.2011 a prílohou č. 1, ktorú tvorí zoznam postúpených
pohľadávok mal súd preukázané, že žalovaná pohľadávka bola postúpená na navrhovateľa ( v
priloženom zozname pod ID 2997 ).

Podľa výpisu účtu odporcu ako je na čl. 35 až 39 posledný úkon bol uskutočnený dňa 08.10.2009 vo

výške 3.073,60 Kč - úhrada exekúcie, z ktorého je zrejmý prehľad pohybov na účte. Ku dňu 31.01.2010
dlžil navrhovateľovi sumu - 1.149,50Kč.

Právny zástupca navrhovateľa vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 14.05.2014 na výzvu súdu
uviedol, že právny predchodca navrhovateľa Č. L., E..L.., uzavrel s odporcom dňa 20.01.2004 Zmluvu

o sporožírovom účte - Osobný účet Č. L., E..L.. a o poskytovaní súvisiacich produktov a služieb
(ďalej len „Zmluva o sporožírovom účte“). Odporcovi nebolo poskytnuté povolené prečerpanie účtu.
Prečerpanie bolo spôsobené tým, že odporca nemal na účte dostatok finančných prostriedkov na úhradu
bankovýchpoplatkovnakoľkodňa08.10.2009bolanaúčtezrealizovanáexekúciaaodporcaviacnaúčtenezrealizovať žiadne kreditné operácie. Podľa bodu 10.6 VOP odporca bol povinný na účte dodržiavať
minimálny zostatok a dostatok finančných prostriedkov na kryte platobných transakcií. Podľa zmluvy
sa odporca zaviazal platiť v banke ceny za služby a produkty podľa sadzobníka. Debetný zostatok

pretrvával až do vypovedania zmluvy. Tento vznikol z dôvodu pravidelného účtovania poplatkov za
vedenie účtu v sume 20 CZK, prípravy výpisu v sume 45 Kč, poštovného 9,50 Kč, vyhotovenie výpisu
z účtu 5 Kč a poštovné poplatky v sume 9,50 Kč. Zároveň boli účtované aj poplatky za tri upomienky
po 300 Kč. Vo výpise za mesiac 2/2010 sú vyčíslené úroky z nepovoleného debetu v sume 114,44 Kč
ku dňu uzatvorenia účtu 03.02.2010. Za nepovoleného prečerpania účtu si banka úročila nepovolený

debetný zostatok sankčným úrokom vo výške 25 % p.a. podľa VOP. V prípade prečerpania účtu bol
medzi účastníkmi dohodnutý sankčný úrok z omeškania vo výške 25 % ročne plynúci od dátumu prvého
prečerpania čiastky do nepovoleného debetu, prípadne zosplatnenia dlhu a to v súlade s bodom 10.9
VOP a oznámenia. Listom zo dňa 02.03.2010 vypovedal navrhovateľ zmluvu o účte a vyzval odporcu
k zaplateniu nepovoleného debetného zostatku pričom dňom 03.02.2010 zosplatnil celú pohľadávku.
Dlžná čiastka k tomuto dňu bola v sume 2.050,44 Kč a skladala sa z nepovoleného debetného zostatku

vo výške 1.936 Kč, sankčného úroku za nepovolené prečerpanie účtu vo výške 114,44 Kč.

Podľa § 708 ods. 1 Obchodního zákonníka, zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej
doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa.

Podľa § 710 Obchodního zákonníka, ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy
na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán
pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere (§ 497 a nasl.).

Podľa § 497 Obchodního zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka

poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 502 ods. 1 Obchodního zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom
alebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadované

zaúvery,ktoréposkytujúbankyvmiestesídladlžníkavčaseuzavretiazmluvy.Akstranydojednajúúroky
vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie
prípustnej výške.
Podľa § 369 ods. 1 Obchodního zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku
alebo jeho časti, a nie je dohodnutá sadzba úroku z omeškania, je dlžník povinný platiť z nezaplatenej

čiastky úroky z omeškania určené v zmluve, inak určené predpismi Občianskeho práva.
Podľa § 155 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku výrok o plnení v peniazoch sa môže vyjadriť v cudzej
mene, ak to neodporuje okolnostiam a ak predmet konania je vyjadrený v cudzej mene a účastník, ktorý
má plniť, je devízovým tuzemcom a má účet v cudzej mene, alebo ak niektorý z účastníkov je devízovým
cudzozemcom.

Podľa § 261 ods. 3 písm. d) Obchodního zákoníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy touto časťou
zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy (okrem iných tam uvedených
zmlúv) zo zmluvy o bežnom účte (§ 708).

Podľa § 52 ods. 1 Občanského zákoníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy spotrebiteľskými

zmluvami sú zmluvy kúpne, zmluvy o dielo, prípadne iné zmluvy, pokiaľ zmluvnými stranami na jednej
strane sú spotrebiteľ a na druhej strane dodávateľ.

Podľa § 55 ods. 1 Občanského zákoníka sa zmluvné dojednania spotrebiteľských zmlúv nemôžu
odchýliť od zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vzdať práv, ktoré mu zákon

poskytuje, alebo inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 517 ods. 1 Občanského zákoníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní je v omeškaní.
Ak ho nesplní ani v dostatočne primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len

jednotlivých plnení.

Podľa § 517 ods. 2 Občanského zákoníka pokiaľ ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, pokiaľ podľa tohto zákona nie je povinnýplatiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanoví vykonávací
predpis.

Podľa § 1 nariadenia vlády ČR č. 142/1994 Sb., kterým se stanoví výše úroku z prodlení a poplatku
z prodlení podle občanského zákoníku výška úroku z omeškania zodpovedá výške repo sadzby
stanovenej Českou národnou bankou pre posledný deň kalendárneho polroku, ktorý predchádza
kalendárnemu polroku, v ktorom došlo k omeškaniu, zvýšenému o sedem percentuálnych bodov.

Podľa § 262 ods. 4 Obchodního zákonníku vo vzťahoch podľa § 261 alebo podriadených Obchodnímu
zákonníku dohodou podľa odstavca 1 sa použijú, pokiaľ z tohto zákona alebo osobitných právnych
predpisov nevyplýva niečo iné, ustanovenia tejto zmluvy na obe strany; ustanovenia Občanského
zákonníka alebo osobitných právnych predpisov o spotrebiteľských zmluvách, adhéznych zmluvách,
zneužívajúcich klauzúl a iné ustanovenia smerujúce k ochrane spotrebiteľa je však treba použiť vždy, ak
je to v prospech zmluvnej strany, ktorá nie je podnikateľom. Zmluvná strana, ktorá nie je podnikateľom,

nesie zodpovednosť za porušenie povinností z týchto vzťahov podľa Občanského zákonníku a na jej
spoločné záväzky sa použijú ustanovenia Občanského zákonníku.

Podľa § 387 ods. 1, ods. 2 Obchodního zákonníku právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby
ustanovenej zákonom. Premlčaniu podliehajú všetky práva zo záväzkových vzťahov s výnimkou práva

vypovedať zmluvu uzavretú na dobu neurčitú.

Podľa § 388 ods. 1 Obchodního zákonníku premlčaním právo na plnenie povinnosti druhej strany
nezaniká, nemôže ho však priznať alebo uznať súd, ak povinná osoba namietne premlčanie po uplynutí
premlčacej doby.

Podľa § 100 Občanského zákoníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej ( § 101 až 110 ). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Občanského zákoníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba
je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi právnym predchodcom
navrhovateľa a odporcom bola uzavretá zmluva o osobnom účte, z ktorej vzniknutá pohľadávka bola na

navrhovateľa postúpená zmluvou o postúpení, ktoré postúpenie bolo preukázané v súlade s príslušnými
ustanoveniami Občanského zákoníka a preto má súd za to, že je daná aktívna legitimácia navrhovateľa
v tomto konaní.

Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Česká republika, ktorej právnym poriadkom

sa daný právny vzťah spravuje, ako člen Európskej únie je povinná plniť záväzky vyplývajúce z
tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť, aby nekalé podmienky použité v zmluvách
uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva,
neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany,
ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok (čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla

1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

Odporca je v právnom vzťahu s navrhovateľom ako spotrebiteľ, keďže uzavrel zmluvu o osobnom účte,
obsah ktorej bol daný pôvodným veriteľom bez možnosti odporcu privodiť akúkoľvek zmenu. Všetky
režimy a opatrenia určené na ochranu spotrebiteľov platia bez ohľadu na typ štandardnej formulárovej

zmluvy, a teda platia aj vo vzťahu k zmluvám o bežnom ako tzv. absolútnym obchodno-právnym
vzťahom. V predmetnej veci ide o spotrebiteľskú zmluvu, ktorá je regulovaná osobitnou právnou úpravou
a ustanoveniami Občanskeho zákoníka.

Vprípadeduplicitnejprávnejúpravyrovnakýchinštitútovsúkromnéhoprávajedôvodnéaplikovaťprávnu

úpravuoobčianskychprávachaniepodnikateľsképrávo(porov.rozsudokNSSRvoveci5MCdo20/09).
Základ vnútroštátnej právnej úpravy ochrany spotrebiteľa v Českej republike predstavuje ust. § 52 a
nasledujúce. Prípadné použitie nevýhodnejšieho podnikateľského práva na spotrebiteľský právny vzťah,
a to aj pokiaľ ide o otázku premlčania, predstavuje zhoršenie postavenia spotrebiteľa.Obdobný názor vyslovil Krajský súd v Prešove vo svojom rozsudku sp. zn. 21Co/79/2013 zo dňa
5.11.2013, keď v odôvodnení svojho rozhodnutia v obdobnej veci ( predmetom konania bol nárok na

zaplatenie zo zmluvy o úvere uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu - Č. L., E..L.. a žalovanou
ako spotrebiteľkou ) uviedol, že sa nestotožňuje s názorom odvolateľa a že postavenie spotrebiteľa
nie je prípustné zhoršiť oproti právnej úprave v Občianskom zákonníku a vrátane zmluvy o úvere,
ktorý odvolací súd nespochybňuje, že je absolútnym obchodom. V rámci kolízie dvoch noriem na ten
istý inštitút sa však použije občianskoprávna úprava. Iná vec by bola, keby išlo o úver medzi dvomi

nepodnikateľmi,alebodvomipodnikateľmi,resp.akbynešloospotrebiteľskúzmluvu.Trebapripomenúť,
že ide o formulárovú zmluvu, ktorej predformulované zmluvné podmienky spotrebiteľ nemal možnosť
ovplyvniť.

Keďže opatrovníčka odporcu vzniesla námietka premlčania, súd sa zaoberal premlčaním. Čo sa týka
začiatku plynutia všeobecnej trojročnej premlčacej doby, ktorá pre daný vzťah prichádza do úvahy v

zmysle § 101 Občanskeho zákonníka, a ktorá plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý
raz, v prejednávanej sa navrhovateľ prvýkrát mohol domáhať od odporcu plnenia najneskôr dňom
nasledujúcim po vypovedaní zmluvy. Zmluva bola vypovedaná listom to dňa 03.02.2010 a účinnosť
nadobudla k poslednému dňu druhého kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom
bolo doručená výzva. Navrhovateľ nepredložil súdu doručenie tejto výpovede, ale v návrhu uviedol,

že zospaltnenie nastalo dňa 03.02.2010 a teda dňom 04.02.2010 je odporca v omeškaní. Všeobecná
trojročná premlčacia lehota uplynula preto dňom 04.02.2013. Keďže žalobný návrh bol doručený
tunajšiemu súdu až dňa 29.01.2014, je navrhovateľom uplatnený nárok nárokom uplatneným po uplynutí
všeobecnej trojročnej premlčacej lehoty, preto súd návrh v celom rozsahu zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, v zmysle
ktorého súd priznal odporcovi, ktorý mal vo veci plný úspech, právo na náhradu nákladov potrebných k
účelnému uplatneniu práva proti navrhovateľovi ktorý vo veci úspech nemal, keďže súd návrh zamietol.
Keďže odporcovi žiadne preukázateľné trovy nevznikli a ani zo spisu nevyplynuli, súd rozhodol tak, že
mu náhradu trov konania nepriznáva.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd do Prešova. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§

42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1 OSP,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkových zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205 a OSP),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.