Decision was made at the court Okresný súd Trebišov
Judgement was issued by JUDr. Simona Mati
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 6C/48/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7916208491
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Simona Mati
ECLI: ECLI:SK:OSTV:2016:7916208491.3
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trebišov, sudkyňa JUDr. Simona Mati, v právnej veci žalobcu: Friendly Finance Slovakia
s.r.o., Hlavná 104, Košice, IČO: 47243368, , právne zast. Mgr. Henrichom Schindlerom, advokátom, so
sídlom Janka Kráľa 7, Banská Bystrica, proti žalovanému: K. C., Y.. XX.X.XXXX, L. E. K.. N.Á. XX/X,
I.R., W.. L., v konaní o zaplatenie 306,59 EUR s prísl., takto
r o z h o d o l :
Konanie v časti 6,59 EUR s príslušenstvom zastavuje.
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 300 EUR s 5,05% úrokom z omeškania ročne zo sumy 300
EUR odo dňa 4.5.2015 do zaplatenia, to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalobcovi priznáva náhradu trov konania v časti 95,70%, o ktorých výške bude rozhodnuté po
právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.
o d ô v o d n e n i e :
1.Žalobca sa žalobou zo dňa XX.X.XXXX domáhal zaplatenia sumy XXX,XX EUR a úrokov z omeškania
5,05% ročne zo sumy XXX,XX H. W. X.X.XXXX Z. P., ako aj trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že
X.X.XXXX došlo k uzatvoreniu rámcovej zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, a zároveň zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému bezúročný úver vo výške
300 EUR. Zmluva bola uzavretá na diaľku prostredníctvom internetovej komunikácie tým spôsobom,
že veriteľ zaslal žalovanému predzmluvný formulár a návrh zmluvy a žalovaný vyjadril svoj súhlas
kliknutím na odkaz, ktorý mu bol zaslaný veriteľom elektronickou poštou. Žalovaný sa zaviazal vrátiť
úver s celkovými nákladmi vo výške 306,59 EUR do 3.5.2015. žalovaný však uvedenú sumu nezaplatil.
Žalovaná suma pozostáva z celkovej čiastky poskytnutej žalovanému vo výške 300 EUR a z odplaty
za poskytnutie úveru vo výške 6,59 EUR. Žalobca písomným podaním doručeným súdu dňa 2.11.2016
vzal žalobu v časti sumy 6,59 EUR s príslušenstvom späť a žiadal v danej časti konanie zastaviť. Dôvod
čiastočného späťvzatia bližšie nešpecifikoval.
2. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.
3. Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania, s poukazom na § 297 písm. b) CSP.
4. Súd vykonal dokazovanie zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 2.4.2015, rámcovou
zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky, upomienkami, výpisom z účtu
žalobcu, písomným vyjadrením žalobcu a zistil tento skutkový stav:5. Strany sporu uzavreli dňa 2.4.2015 na diaľku prostredníctvom internetovej komunikácie rámcovú
zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb.
6. Podľa čl. IV. bodu 1 tejto rámcovej zmluvy sa klient zaviazal zaplatiť veriteľovi poplatok spojený so
spracovaním poskytnutím úveru, ktorého výška je určená individuálne v závislosti od výšky úveru, doby
splatnosti úveru a je uvedená na internetovej stránke veriteľa a oznámená spotrebiteľovi pred vyplnením
žiadosti o poskytnutie úveru na užívateľskom účte klienta a pred uzatvorením zmluvy.
7. Podľa čl. IV bodu 4 v prípade omeškania klienta so splátkami úveru je klient povinný zaplatiť veriteľovi
skutočne vynaložené náklady spojené s ich vymáhaním. Konkrétne sa jedná o súvisiace personálne
náklady, náklady za prevádzku kancelárie, náklady za telefonické výzvy, sms, emailové správy, písomné
výzvy ako aj ďalšie náklady vynaložené veriteľom z dôvodu omeškania klienta. Tieto náklady sú vyrátané
nasledovné: spracovanie a urgencie pri omeškaní s úhradou úveru vrátane vypracovania upomienok -
celkové náklady spolu 65 Eur.
8. Strany sporu zároveň v ten istý deň uzavreli aj zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru podľa
zákona č. 129/2010 Z. z., zákona č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na
diaľku a Občianskeho zákonníka. Žalobca poskytol žalovanému bezúročný úver 300 EUR prevodom z
účtu v jeho banke na bankový účet žalovaného. Žalovaný sa zaviazal vrátiť úver s príslušenstvom vo
výške 306,59 EUR do 3.5.2015. V ďalšej časti sa uvádza, že celkové náklady spotrebiteľa sú tvorené
poplatkom za poskytnutie úveru vo výške 6,59 EUR. RPMN predstavuje výšku 178 %.
9. Podľa § 145 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. (CSP), ak je žaloba vzatá späť v časti, súd konanie v
tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej. Keďže vzal
žalobca žalobu v časti sumy 6,59 EUR s príslušenstvom späť, rozhodol súd v súlade s § 145 ods. 2
CSP v rozhodnutí vo veci samej aj o čiastočnom zastavení konania. Právny vzťah medzi účastníkmi súd
posúdil podľa Občianskeho zákonníka, konkrétne § 657a nasl. o pôžičke.
10. Podľa § 657 OZ zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä
peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
11. Podľa § 658 ods. 1 OZ pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky. Zákon č. 129/2010 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch je pre tento prípad neaplikovateľný s poukazom na § 1 ods. 3 písm. e/.
Podľa citovaného ustanovenia totiž spotrebiteľským úverom nie je úver, ktorý sa musí splatiť v lehote
nepresahujúcej 3 mesiace. V danom prípade splatnosť pôžičky bola stanovená na dobu kratšiu ako 1
mesiac, a to s lehotou splatnosti do 31 dní (podľa bodu V. 1 podmienok splácania úveru).
12. Ako vyplýva z ustanovenia § 657 a 658 ods. 1 OZ pôžička je buď bezodplatná alebo odplatná,
avšak odplata je možná len vo forme úrokov (§ 658 ods. 1 OZ). V spornej zmluve sa však výslovne
uvádza, že úver (správne pôžička) je bezúročný. Účastníci si teda nedohodli úroky a inú formu odplaty
zákon neumožňuje. Dohoda o poplatku za poskytnutie pôžičky je preto absolútne neplatná pre rozpor so
zákonom v zmysle § 39 OZ. Z absolútne neplatného právneho úkonu nemôžu dotknutému účastníkovi
právnehoúkonuvzniknúťžiadneprávačipovinnosti,keďžetakýtoúkonjeneplatnýodzačiatku(extunc).
V zmysle § 41 OZ sa uvedený dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu a to spomínaný
poplatok a preto neplatnou je len táto časť právneho úkonu, keďže z jeho obsahu vyplýva, že túto časť
možno oddeliť od ostatného obsahu zmluvy.
13. Žalobca podľa názoru súdu preukázal platné uzavretie zmluvy o pôžičke a naplnenie všetkých
podstatných náležitostí predmetnej zmluvy t.j. reálne poskytnutie peňažných prostriedkov žalovanému
ako dlžníkovi, dočasnosť zmluvného vzťahu ako aj povinnosť žalovanému vrátiť peniaze. Keďže žalobca
preukázal splnenie svojho zmluvného záväzku zo zmluvy o pôžičke a reálne poskytol žalovanému
peňažné prostriedky vo výške 300 EUR, ako to vyplýva aj z výpisu z jeho účtu, pričom žalovanému
vznikla povinnosť žalobcovi vrátiť požičanú sumu do 3.5.2015 a žalovaný túto svoju povinnosť ani
čiastočne nesplnil, bolo právne dôvodné žalobe o zapletenie istiny t.j. o zaplatenie sumy 300 EUR
vyhovieť.
14. Z prisúdenej istiny súd priznal aj úroky z omeškania s poukazom na § 517 ods. 1, 2 OZ. Podľa §
517 ods. 1 vety prvej OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Podľa § 517 ods. 2OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení
úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z
omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
15. Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom od 1.2.2013 výška
úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky platná k 1. dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. V uvedenom prípade sa
žalovaný dostal do omeškania uplynutím dohodnutej doby splatnosti t.j. od 4.5.2015. V tom čase úroky
z omeškania predstavovali 5,05% ročne, preto súd priznal úroky z omeškania tak, ako je uvedené vo
výroku rozsudku.
16. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.
17. Uvedené zákonné ustanovenie 256 ods. 1 CSP upravuje tie prípady náhrady trov zastaveného
konania, keď k zastaveniu došlo v dôsledku procesného návrhu strany, akým späťvzatie žaloby
nepochybne je. V takom prípade je ten, kto zavinil zastavenie konania povinný nahradiť trovy konania
procesnej protistrane. Súd teda musí vždy skúmať, kto má vinu na zastavení konania a podľa toho
rozhodnúť o náhrade trov. Kritérium procesného zavinenia je potom treba posudzovať z objektívneho
hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalujúca strana v konaní požadovala, resp. akého výsledku
sa domáhala a skutočnosťou, pre ktorú žalujúca strana neskôr vzala žalobu späť s tým, aby konanie
bolo zastavené. Ak nie je preukázané, že späťvzatie žaloby bolo odôvodnené neskorším správaním
žalovaného, ktorý sa celkom či v relevantnom rozsahu zachoval v zmysle žalobnej požiadavky, potom
nie je dosť dobre možné nachádzať súvislosť, a teda ani procesné zavinenie medzi jeho správaním vo
vzťahu k žalobnej požiadavke (petitu); v takomto prípade nesie zodpovednosť na zastavení konania
žalobca v dôsledku príčinnej súvislosti, ktorou je správanie strany v spore, teda jeho prejav vôle
spočívajúci v späťvzatí žaloby, čo zodpovedá aj ustálenej judikatúre (viď R 49/1993, tiež bod 15 nálezu
ÚS SR sp.zn. I. ÚS 196/09).
18. Z uvedeného dôvodu súd posúdil zastavenie konania v časti 6,59 EUR s príslušenstvom ako úspech
žalovaného v konaní.
21. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
22. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
23. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
24. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP vzhľadom na to, že náhradu
trov konania si uplatnil len žalobca, ten však mal vzhľadom na čiastočné zastavenie konania čiastočný
úspech vo veci. Úspešný bol v podiele 97,85%, neúspešný v podiele 2,15%, preto pomer jeho úspechu
predstavoval 95,70% a v tom rozsahu mu súd priznal aj náhradu trov konania.
25. V súlade s citovaným ustanovením § 262 ods. 2 CSP rozhodne o presnej výške tejto náhrady po
právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením vyšší súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde
v dvoch vyhotoveniach.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. (§ 358 CSP).V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania. (§ 364 CSP).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.