Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, November 30, 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6CoE/135/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4413215298
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ingrid Doležajová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4413215298.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ingrid Doležajovej a sudkýň JUDr.
Dagmar Podhorcovej a JUDr. Marty Polyákovej v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko,
s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom
v Bratislave, Pajštúnska 5, proti povinnému: X. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom W. XXX, o vymoženie
4.130,78 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky

zo dňa 31. 07. 2014 č. k. 11Er/820/2013-29 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvej inštancie žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie zamietol. Vychádzal zo zistenia, že súdny exekútor na základe návrhu oprávneného
požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie proti povinnému pre vymoženie sumy 4.130,78

eura s príslušenstvom. Za exekučný titul označil Rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej
bankovej asociácie so sídlom v Bratislave zo dňa 11. 12. 2012 sp. zn. II/2012-488, ktorým bola
povinnému uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému sumu 4.130,78 eura s úrokom z omeškania vo
výške 9 % ročne zo sumy 3.296,37 eura od 21. 11. 2009 do zaplatenia a nahradiť trovy rozhodcovského
konania vo výške 559,64 eura. Opierajúc sa o ust. § 44 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len Exekučný poriadok) a ust. § 35 a § 45 ods. 1 a 2 zák.

č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, preskúmal žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul, a zistil, že tieto sú v rozpore so zákonom.
Zmluvný vzťah medzi účastníkmi, založený zmluvou o úvere uzatvorenej medzi právnym predchodcom
oprávneného- spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a.s. a povinným, posúdil ako spotrebiteľský podľa
§ 2 ods. 1 písm. a/ a b/, § 3 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení
účinnom do 10. 06. 2006 a aplikoval naň ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Poukázal na

skutočnosť, že súčasťou zmluvy o úvere sú aj všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktoré obsahujú
rozhodcovskú doložku, podľa ktorej všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy vrátane sporov o jej
platnosť, výklad alebo o jej zrušenie, budú riešené Rozhodcovským súdom. Ďalej sa dohodli, že strany
sa zaväzujú podrobiť rozhodnutiu tohto súdu, ktoré je pre obe strany záväzné. Dospel k záveru, že ak
rozhodcovská zmluva nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná, ale vyplýva zo štandardnej zmluvy a
teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, obavy, že slabšia strana si svoj osud v závažnej veci, akou

je prípadný neskorší rozhodcovský proces, nedokáže náležité naplánovať, sú plne namieste. Mal za
to, že rozhodcovská doložka v predmetnej veci znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie
sporu štátnym súdom, ak dodávateľ ešte pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde.
Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s
ostatnýmištandardnýmipodmienkami,mohollenzmluvuakocelokodmietnuťalebopodrobiťsavšetkým
Všeobecným obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu, ak ho vyvolal dodávateľ

ako prvý. Dodal, že po preštudovaní rozhodcovského rozsudku mu bolo zrejmé, že konajúci rozhodca
sa v ňom nevysporiadal s vylúčením inštitútov zameraných na ochranu spotrebiteľa, a tým vlastneporušil kogentné predpisy určené na ochranu spotrebiteľa. Vzhľadom ku konštatovaniu neprijateľnosti
rozhodcovskej doložky dospel k záveru o nevykonateľnosti exekučného titulu, keďže ho vydal orgán,
ktorý na to zmocnený nebol, pretože konal na základe rozhodcovskej doložky, ktorá je neplatná. Dodal,

že ak by takýto titul akceptoval, exekúcia by bola vedená na podklade akéhosi rozhodnutia, ktoré
však nie je vykonateľné, a teda absentuje jeden zo základných predpokladov pre vedenie exekúcie,
a to predloženie exekučného titulu, ktorý je právoplatný a vykonateľný. V intenciách ust. § 44 ods. 2
Exekučného poriadku a § 45 ods. 1 písm. c/ a ods. 2 ZoRK preto žiadosť súdneho exekútora JUDr.
Rudolfa Krutého, PhD. o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

1. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, domáhajúc sa ním jeho
zrušenia a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Dôvodil, že súd prvého stupňa dospel
k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Podľa jeho názoru súd v prejednávanej veci prekročil rámec
svojej preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril Exekučný poriadok. Tvrdil, že zo žiadneho zákonného
ustanovenia nevyplýva, že exekučný súd môže preskúmať platnosť rozhodcovskej doložky. Poukázal

na rozhodnutie ASTURCOM a dôvodil, že v zmysle jeho správneho prekladu exekučný súd má
povinnosť „posúdiť“ resp. „vyhodnotiť“, či je rozhodcovská doložka nekalá, ak má pre takéto posúdenie
skutkové okolnosti k dispozícii. Dodal, že právoplatný rozhodcovský rozsudok má tie isté vlastnosti ako
právoplatný rozsudok všeobecného súdu SR. Uviedol, že zo slovenského a ani európskeho práva
nemožno vyvodzovať záver, že exekučný súd má povinnosť preskúmavať exekučný titul a nahradiť tak

pasivitu spotrebiteľa, ktorý síce vedel o svojich právach, ale neuplatnil ich. Oprávnený má v zmysle čl.
46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd právo, aby vecne
príslušný exekučný súd priznal jej nároku ochranu spôsobom a v rozsahu, aký ustanovuje zákon. V
závere poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR pod sp. zn. 3MCdo/11/2010 zo dňa 26. 09. 2011,
z ktorého vyplýva právny názor, že pokiaľ ide o spotrebiteľské zmluvy, treba uviesť, že preskúmanie

správnosti rozhodcovského rozsudku exekučným súdom je možné, len pokiaľ ide o dôvod uvedený v
§ 45 ods. 1 písm. c/ zák. č. 244/2002 Z. z.. Z uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že rozpor
s dobrými mravmi je viazaný na plnenie a nie iba na to, či samotná spotrebiteľská zmluva obsahuje
neprijateľnú podmienku. Rozhodujúcim bude len, či plnenie, ktoré má byť vykonané odporuje alebo
neodporuje dobrým mravom; len tento zákonný dôvod umožňuje zastaviť exekučné konanie.

2. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného
sporového poriadku, ďalej aj ako CSP) prejednal odvolanie oprávneného bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

3. Predmetom tohto konania je žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého. PhD., so sídlom
Exekútorského úradu v Bratislave, Záhradnícka 60, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
predloženej súdu prvej inštancie dňa 28. 06. 2013. Spolu s ňou bol predložený i návrh oprávneného,
ktorým sa domáha od povinného vymoženia sumy 4.130,78 eura s príslušenstvom a exekučný titul,
ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie zo dňa

11. 12. 2012 sp. zn. II/2012-488, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 14. 02. 2013 a vykonateľnosť dňa
17. 02. 2013. Súčasťou spisu je i Zmluva o splátkovom úvere č. 0242099496, uzatvorená účastníkmi
konania dňa 05. 12. 2015 a Všeobecné obchodné podmienky.

4. Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj ako „CSP“), ak nie je

ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

5. Podľa § 470 ods. 2 prvej vety CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

6. Podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

7. Ustanovením § 387 ods. 2 CSP je odvolaciemu súdu daná možnosť vypracovania tzv. skráteného
odôvodneniarozhodnutia.Možnosťvypracovaniatakéhotoodôvodneniajepodmienenátým,žeodvolací
súd sa v plnom rozsahu stotožní s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie a to po skutkovej ako
aj právnej stránke; ak sa odvolací súd čo i len čiastočne nestotožní s týmito závermi, neprichádza doúvahy vypracovanie skráteného odôvodnenia. Môže síce doplniť dôvody uvedené v rozhodnutí súdu
prvej inštancie, toto doplnenie však nemôže byť v rozpore so závermi súdu prvej inštancie, môže ho
iba dopĺňať v tom zmysle, že závery odvolacieho súdu iba podporia odôvodnenie súdu prvej inštancie.

Odvolací súd musí odpovedať na podstatné a právne dôvody odvolania a nemôže sa obmedziť len
na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne na zdôraznenie správnosti
napadnutého rozhodnutia doplniť ďalšie dôvody.

8. Podľa § 41 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak

priznáva právo, zaväzuje k povinnosti, alebo postihuje majetok. Podľa tohto zákona možno vykonať
exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených
(§ 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku).

9. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c/ a d/. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

10. Podľa § 243d ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01. 01. 2015, Exekučné konanie na
podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor
spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu,4ead) vydaného pred 1. januárom 2015, možno začať
len do troch mesiacov od účinnosti tohto zákona. Na základe návrhu na vykonanie exekúcie podaného

po tejto lehote nemožno udeliť poverenie na vykonanie exekúcie; rozhodcovské rozhodnutie prestáva
účastníkov rozhodcovského konania zaväzovať.

11. Podľa § 243d ods. 2 Exekučného poriadku, na exekučné konania začaté v súlade s odsekom 1
alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého

predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, 4ead/, a ktoré neboli ukončené k 1.
januáru 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014.

12. Exekučný poriadok pre začatie exekúcie, ako aj na jej ďalší priebeh, vyžaduje splnenie
zákonom stanovených podmienok, ktoré sú procesného a hmotnoprávneho charakteru. K procesným

podmienkam exekúcie patria spôsobilosť účastníkov, právomoc a príslušnosť súdu, ako i spôsobilý
návrh a listina, o ktorej oprávnený tvrdí, že je vykonateľným exekučným titulom. Všetky ostatné
predpoklady exekúcie sú predpokladmi hmotnoprávnymi, ktorých nedostatok síce nebráni začatiu a
pokračovaniu exekučného konania, ale bráni prípustnosti samotnej exekúcie. Keďže ust. § 44 ods. 2
Exekučného poriadku zakotvuje pre exekučný súd povinnosť už pri rozhodovaní o udelení poverenia

na vykonanie exekúcie preskúmať súlad exekučného titulu so zákonom, je preto povinný aj v tejto
fáze konania prihliadnuť na to, či sú tu dôvody neprípustnosti exekúcie vykonávanej na základe
rozhodcovského rozsudku. Exekučný súd je povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie
poverenia na vykonanie exekúcie, ak už pri postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyjde
najavo existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný

(uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 13.10.2011 sp. zn. 3Cdo/146/2011).

13. V danej veci niet sporu o tom, že právnym základom zmluvného vzťahu účastníkov je Zmluva o
splátkovom úvere č. 0242099496 uzatvorená medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným
dňa 05. 12. 2005. Nepochybne ide o zmluvu spotrebiteľskú podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka,

uzatvorenú štandardným formulárovým systémom, a preto ju bolo potrebné podrobiť súdnej kontrole a
zisťovať, či plnenie uplatnené v tomto konaní sa nevymáha na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky
tak, ako to správne učinil i súd prvej inštancie. Tento v potrebnom rozsahu vykonal dokazovanie, na
základe ktorého správne zistil skutkový stav veci a túto i správne právne posúdil. Keďže odvolací súd
sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením jeho rozhodnutia, využijúc postup podľa § 387 ods. 2

CSP sa obmedzuje len na skonštatovanie správnosti dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie a na ne
v podrobnostiach ďalej poukazuje.14. V tomto smere len zdôrazňuje, že Európska únia venuje problematike ochrany spotrebiteľa
mimoriadnupozornosť,pričomSúdnydvorEurópskychspoločenstievvosvojichrozhodnutiachzdôraznil
povinnosť súdu aj v rámci núteného výkonu rozhodnutia chrániť práva spotrebiteľov ako slabšej strany.

Vo svojom rozhodnutím vo veci C-40/08 Asturcom Telecominicaciones SL proti Cristina Rodrígues
Noguiera zaujal stanovisko, podľa ktorého vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na nútený
výkon právoplatného rozhodcovského nálezu, vydaného bez účasti spotrebiteľa, musí aj bez návrhu
posúdiť neprimeranosť rozhodcovskej doložky, obsiahnutej v zmluve, uzavretej predávajúcim alebo
poskytovateľom so spotrebiteľom, a ak ide o neprimeranú doložku, prináleží tomuto súdu vyvodiť

všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, aby sa uistil, že spotrebiteľ nebude
uvedenou doložkou viazaný. Povinnosť preskúmať rozhodcovskú doložku pre exekučný súd vyplýva aj
z ust. § 44 EP a v rámci tohto prieskumu okrem iného zisťuje, či exekučný titul bol vydaný orgánom na
to oprávneným, a či je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Pri skúmaní, či exekučný titul
bol vydaný orgánom oprávneným posudzuje exekučný súd aj platnosť rozhodcovskej doložky, pokiaľ
exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok.

15. Odvolací súd tiež osobitne poukazuje na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,
ktorého závery sa v otázke skúmania platnosti rozhodcovskej doložky považujú za konštantné. Najvyšší
súd zaujal stanovisko, podľa ktorého pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí
za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný

riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej, resp. platnej rozhodcovskej
zmluvy. Skúmaním platnosti rozhodcovskej doložky (v spotrebiteľskej veci) súdy v exekučnom konaní
nepreskúmavali vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, ale len realizovali svoje oprávnenie
vyplývajúce zo zákona, a to z ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, t. j. oprávnenie posúdiť, či tento
exekučný titul nie je v rozpore so zákonom. Povinnosťou exekučného súdu pred vydaním poverenia

na vykonanie exekúcie je skúmať, či návrh na vydanie exekúcie a exekučný titul nie sú v rozpore so
zákonom a či rozhodcovský súd mal právomoc vo veci konať (§ 45 ods. 1 písm. b/ zák. č. 244/2002 Z.
z. o rozhodcovskom konaní), pričom právomoc súdu skúmať samotné rozhodcovské konanie vyplýva
z ust. § 45 ods. 1, 2 citovaného zákona (napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 2Cdo/5/2012, sp. zn. 6Cdo/1/2012, sp. zn. 3Cdo/122/2011). Taktiež odvolací súd poukazuje na

uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30. 10. 2012 sp. zn. 6 Cdo/179/2011, podľa
ktorého exekučný súd, ktorý koná o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku,
ak má pre to dostatok skutkových a právnych poznatkov, je v zmysle ust. § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku oprávnený už v štádiu rozhodovania o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie aj bez návrhu (ex offo) skúmať, či rozhodcovská zmluva medzi zmluvnými stranami

bola uzavretá platne. Ak exekučný súd zistí, že právomoc rozhodcovského súdu bola založená na
základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy, prislúcha mu právo vyvodiť všetky dôsledky vyplývajúce z
príslušných právnych predpisov pre to, aby zmluvná strana nebola uvedenou doložkou viazaná.

16. Ako už bolo uvedené, právnym základom zmluvného vzťahu účastníkov konania je Zmluva o

splátkovom úvere uzatvorená dňa 05. 12. 2005, pričom rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc z
jej neoddeliteľnej súčasti, ktorou boliVšeobecné obchodné podmienky (ďalej len VOP). Podľa čl.
18 Rozhodcovská doložka bodu 18.1. „Banka a Klient sa dohodli, že všetky spory, ktoré vznikli alebo
vzniknú z Bankových obchodov pri nasledovných Bankových produktoch alebo v súvislosti s nimi: a/
pri vykonávaní prevodov peňažných prostriedkov, b/ ak pri vydávaní a používaní Platobných kariet, pri

poskytovaní a používaní elektronických služieb, prípadne iných elektronických platobných prostriedkov
určených osobitným zákonom, ako aj spory, ktoré vznikli alebo vzniknú zo Zmlúv upravujúcich tieto
Bankové produkty alebo v súvislosti s nimi, vrátane sporov o ich platnosť, výklad alebo zrušenie,
bude prejednávať a rozhodovať Rozhodcovský súd. 18.2. Ak nadobudnú účinnosť tie ustanovenia
Štatútu, ktoré upravujú príslušnosť Rozhodcovského súdu rozhodovať aj iné spory než sú uvedené v

bode 18.1. tejto rozhodcovskej doložky, tak Banka a Klient sa dohodli, že všetky ostatné spory, ktoré
vznikli alebo vzniknú z Bankových obchodov pri ostatných Bankových produktoch alebo v súvislosti
s nimi, ďalej spory, ktoré vznikli alebo vzniknú zo Zmlúv upravujúcich tieto Bankové produkty alebo
v súvislosti s nimi, vrátane sporov o ich platnosť, výklad alebo zrušenie, s výnimkou tých sporov,
ktoré podľa osobitného zákona nie je možné rozhodovať v rozhodcovskom konaní, bude prejednávať

a rozhodovať Rozhodcovský súd.“ I podľa názoru odvolacieho súdu takto dojednaná rozhodcovská
doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a s poukazom na ust. § 53 ods. 4 Občianskeho
zákonníka tým i absolútne neplatnou, keďže celkom zjavne spôsobuje značnú nerovnováhu medzi
právami a povinnosťami zmluvných strán, a to v neprospech spotrebiteľa. Táto podmienka nebolaso spotrebiteľom individuálne dojednaná a celkom zjavne spotrebiteľ nemala reálnu možnosť ju
ovplyvniť, resp. toto dojednanie vylúčiť. Sú preto namieste obavy, že povinný si z takéhoto fakticky
nerovnovážneho vzťahu ďalší postup vo veci, akým je rozhodcovský proces, nedokázal náležite

uvedomiť, pričom naviac ani nemal iný výber vzhľadom na splynutie rozhodcovskej doložky s ostatnými
štandardnými podmienkami, zmluvu ako celok buď odmietnuť, alebo podrobiť sa všetkým všeobecným
podmienkam poskytovania úveru, a teda aj rozhodcovskému konaniu. V tomto smere si odvolací
súd osvojil presvedčivé dôvody uvádzané súdom prvej inštancie a len zdôrazňuje, že rozhodcovská
doložka, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul v predmetnom konaní, s ohľadom na jej znenie

znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu všeobecným súdom, ak dodávateľ ešte
pred spotrebiteľom podá žalobu na rozhodcovskom súde. Napriek jej formálnemu zneniu tak ňou reálne
dochádza k narušeniu Smernicou Rady 93/13/EHS sledovanej rovnováhy medzi zmluvnými stranami
v neprospech spotrebiteľa (povinného). Spotrebiteľ sa tak podpisom zmluvy vopred vzdáva práva na
účinnú procesnú obranu, čo je v právnom štáte neprijateľnou podmienkou. Je preto dôvodný záver, že
takto formulovaná rozhodcovská doložka je neplatná, ako už bolo vyššie uvedené. Pokiaľ teda právomoc

rozhodcovského súdu bola založená na absolútne neplatnom zmluvnom dojednaní, je nesporné, že
rozhodcovský rozsudok ako celok bol vydaný v rozpore so zákonom a nemôže byť (a to ani sčasti)
spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého by oprávnenému voči povinnému vznikol nárok,
ktorého vymoženia by sa mohol v rámci exekúcie domáhať.

17. Odvolací súd dodáva, že ust. § 93b ods. 1, 2 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách účinného v
čase uzavretia Zmluvy o úvere nezbavovalo oprávneného (resp. jej právneho predchodcu) povinnosti
predložiť povinnému návrh na uzavretie rozhodcovskej doložky takým spôsobom, aby z neho bolo
dostatočne zrejmé, že povinnému sa poskytuje možnosť voľby prijať alebo neprijať návrh na riešenie
prípadných sporov výlučne v rozhodcovskom konaní, a aby bolo z neho tiež zrejmé, že mu boli

poskytnuté aj jasné a zrozumiteľné informácie, čo znamená výlučné riešenie sporov v rozhodcovskom
konaní.

18. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne
správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil tak, ako je uvedené v enunciáte tohto rozhodnutia.

19. Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému

subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie
je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§
427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).