Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, November 29, 2016

Súd: Okresný súd Bratislava V
Spisová značka: 1CbZm/891/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1513218520
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Ulacká

ECLI: ECLI:SK:OSBA5:2016:1513218520.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V sudkyňou JUDr. Vierou Ulackou v právnej veci žalobcu: PROFI CREDIT

Slovakia,s.r.o.,IČO:35792752,sosídlomPribinova25,Bratislava,zastúpenýAdvokátskoukanceláriou
JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., Kubániho 16, Bratislava, proti žalovaným: 1) W. L., narodený X.X.XXXX,
trvale bytom P.O. H. XX/X, C. J. a 2) O. N., narodená XX.X.XXXX, trvale bytom P.O. H. XX/X, C. J., o
zaplatenie 14.103,70 eur s príslušenstvom a odmenou 47,01 eur zo zmenky , takto

r o z h o d o l :

I. Zmenkový platobný rozkaz č. k. XZm XXX/XXXX-XX zo dňa 25.6.2014 sa ruší v zmenkovej sume
10.274 eur s úrokom 6% ročne z nej od 20.5.2013 do zaplatenia a v zmenkovej odmene 34,24 eur, s
tým, že sa súčasne v tejto časti konanie zastavuje.

II. Vo zvyšku súd zmenkový platobný rozkaz ponecháva v platnosti.

III. Žalobca má nárok na náhradu trov konania, ktoré nasledovalo po vydaní zmenkového platobného
rozkazu, v rozsahu 63% jemu vzniknutých trov.

IV. Žalovaní v 1. a v 2. rade majú nárok na náhradu trov v zastavenej časti konania v rozsahu 37% im

vzniknutých trov.

o d ô v o d n e n i e :

1. Zmenkovým platobným rozkazom č. k. XZm XXX/XXXX-XX zo dňa
25.6.2014 súd uložil žalovaným povinnosť, aby žalobcovi do troch dní od doručenia spoločne a
nerozdielne zaplatili zmenkovú sumu 14.103,70 eur so 6 %-ným ročným úrokom od 20.5.2013 do
zaplatenia, zmenkovú odmenu 47,01 eur a náhradu trov konania v celkovej výške 1.477,20 eur alebo
aby v rovnakej lehote podali námietky, v ktorých musia uviesť všetko, čo proti zmenovému platobnému
rozkazu namietajú.
2. Žalovaní podali v zákonnej lehote námietky, po podaní ktorých sa vec

vedie pod sp. zn. XCbZm XXX/XXXX.
3. Zmenkový platobný rozkaz súd vydal v skrátenom konaní na základe
§ 175 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (OSP), v znení platnom do 23.12.2015.
Občiansky súdny poriadok bol s účinnosťou od 1.7.2016 zrušený a nahradil ho zákon č. 160/2015 Z.
z., Civilný sporový poriadok (CSP).
4. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj
na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

5. Podľa § 471 ods. 2 CSP konania o zmenkovom platobnom rozkaze
a šekovom platobnom rozkaze začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia
podľa doterajších predpisov.
6. Súd dospel k záveru, že podľa doterajších predpisov sa dokončí lenkonanie, týkajúce sa samotného zmenkového platobného rozkazu, t. j. konanie v rozsahu vyplývajúcom
z § 175 v spojení s prvou vetou § 372y ods. 2 OSP ako predpisu osobitnej povahy. Zmenkový
platobný rozkaz sa podaním námietok nezrušil, len sa oddialila jeho právoplatnosť a vykonateľnosť.

Podľadoterajšíchpredpisovpretosúdrozhodujeotom,čiponecházmenkovýplatobnýrozkazvplatnosti
alebo ho celkom či sčasti zruší, v ostatnom už platí Civilný sporový poriadok.
7. Obaja žalovaní žiadali zmenkový platobný rozkaz zrušiť. Uviedli, že so
žalobcom uzatvorili dňa 20.7.2012 zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXX-XXXXX, žalovaný v 1.
rade ako dlžník, žalovaná v 2. rade ako spoludlžníčka. Podľa nich ide o vzťah spotrebiteľský, lebo

žalobca vystupoval ako dodávateľ a oni ako spotrebitelia. Na tento prípad je preto potrebné aplikovať
režim spotrebiteľského práva. Dohodu o vyplnení zmenky považujú za neprijateľnú zmluvnú podmienku,
a teda za absolútne neplatnú. K možnosti zabezpečiť spotrebiteľský úver zmenkou poukázali na
ustanovenie § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z. z. v znení platnom od 1.1.2008 a na § 17 ods. 3 zákona č.
129/2010 Z. z. Z vývoja zákonnej úpravy vyvodili, že vo všeobecnosti je inštitút zmenkového platobného
rozkazu v spotrebiteľskom práve nesúladný s komunitárnym a únijným právom pri zabezpečení vysokej

ochrany spotrebiteľa (čl. 169 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, čl. 38 a 47 Charty základných
práv Európskej únie). Žalovaná v 2. rade navyše do pozornosti súdu dala uznesenie Krajského súdu
N. sp. zn. XCo/XXX/XXXX z 10.5.2014, ktorým bola Súdnemu dvoru EÚ predložená v obdobnej
problematike prejudiciálna otázka. Súčasne obaja žalovaní vzniesli námietku miestnej nepríslušnosti,
keď podľa nich bol v zmysle § 87 písm. f) OSP oprávnený konať len V. súd K..

8. Predovšetkým sa súd zaoberal námietkou miestnej nepríslušnosti,
nakoľko ju žalovaní vzniesli pri prvom úkone, ktorý im v konaní patril. Je pravdou, že tunajší súd nie
je ich všeobecným súdom, ale popri všeobecnom súde žalovaných bol podľa § 87 písm. d) OSP na
konanie príslušný aj súd, v obvode ktorého je platobné miesto, ak sa uplatňovalo právo zo zmenky.
Platobným miestom zmenky, z ktorej si žalobca právo uplatňuje, je D. a tým bola v zmysle § 10 ods. 2

písm. a) zákona č. 371/2004 Z. z. v znení platnom ku dňu začatia konania, daná aj miestna príslušnosť
Okresného súdu D. V. Takto určená miestna príslušnosť ostala zachovaná aj po zrušení Občianskeho
súdneho poriadku, nakoľko podľa § 470 ods. 4 CSP konanie začaté do 30. júna 2016 na vecne, miestne,
kauzálne a funkčne príslušnom súde podľa predpisov účinných do 30. júna 2016 dokončí súd, na ktorom
sa konanie začalo. Dodať je potrebné, že zvoliť si miestnu príslušnosť podľa ustanovenia § 87 písm. f)

OSP, na ktoré sa žalovaní odvolali, by mali len v prípade, ak by boli v postavení žalobcov.
9. Na prejednanie námietok nariadil súd pojednávanie. Žalovaní sa
neustanovili ani na jedno z pojednávaní a požiadali o vypočutie Okresným súdom K.. Dokazovanie
bolo vykonané výsluchom žalovanej v 2. rade prostredníctvom dožiadaného súdu a listinnými dôkazmi
založenými v súdnom spise. Vykonať iné dôkazy strany nenavrhli.

10. Z prvopisu zmenky (odkazujúcej na zmluvu číslo XXXXXX-XXXXX), ktorá
bola vystavená vo C. J. 20.7.2012, súd zistil, že sa žalovaný v 1. rade, v tom čase podnikajúci pod
obchodným menom W. L., IČO: XXXXXXXX, zaviazal zaplatiť na rad žalobcu dňa 19.5.2013 v D.
zmenkovú sumu 14.103,70 eur, bez protestu. Per aval zmenku podpísala žalovaná v 2. rade.
11. Zmenka obsahuje všetky náležitosti predpísané v čl. I. § 75 zákona

zmenkovéhoašekovéhoč.191/1950Zb.(ďalejlenzmenkovýzákon) prevlastnúzmenku.Jejprvopisom
žalobca preukázal, že je riadny majiteľ a má právo postihom žiadať zmenkovú sumu, ak zmenka nebola
zaplatená,šesťpercentnéúrokyododňasplatnostiaodmenuvovýškejednejtretinypercentazmenkovej
sumy (čl. I. § 48 ods. 1 zmenkového zákona).
12. Proti povinnosti zmenku zaplatiť sa žalovaní bránili len námietkou, že

príčinným vzťahom zmenky bola spotrebiteľská zmluva a zmenka je preto neprípustná. Pri výsluchu na
dožiadanom súde žalovaná v 2. rade v otázke spotrebiteľského charakteru zmluvy len poukázala na
obsah námietok, bez uvedenia bližších súvislostí a bez označenia dôkazov.
13. Žalobca potvrdil, že zmenka bola vydaná ako zabezpečenie k zmluve
o revolvingovom úvere, ktorá však nie je podľa neho spotrebiteľská. O poskytnutie úveru ho požiadal

žalovaný v 1. rade, v žiadosti ako účel, na ktorý mieni úver použiť, uviedol nákup materiálu - lešenia, čo
zodpovedalo aj predmetu jeho podnikateľskej činnosti, ktorým boli prípravné práce pri realizácii stavieb
a dokončovacie práce pri realizácii interiérov a exteriérov. Zmluvu revolvingovom úvere žalovaný v 1.
rade uzavrel ako podnikateľ a peňažné prostriedky mu boli poskytnuté na výkon podnikateľskej činnosti,
je preto vylúčené, aby sa príčinný záväzkový vzťah posudzoval podľa predpisov spotrebiteľského práva.

14. Na podporu svojich tvrdení žalobca ako dôkazy súdu predložil
fotokópiu zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXX-XXXXX, ktorú so žalovanými uzavrel 20.7.2012 a
žiadosť žalovaného v 1. rade z 18.7.2012 o úver.
15. Žalobca, vzhľadom na to, že po splatnosti zmenky mu v priebehusúdneho konania žalovaní zaplatili 5.087 eur a rozhodol sa netrvať na úhrade zmenkovej sumy 5.187
eur,zodpovedajúcejzmluvnejpokute50%znominálnejvýškyúveru,vzalspäťžalobuvzmenkovejsume
10.274 eur s úrokom 6% ročne z nej od 20.5.2013 do zaplatenia a v zmenkovej odmene 34,24 eur. Vo

zvyšku žiadal ponechať zmenkový platobný rozkaz v platnosti.
16. V konaní nebolo sporné, že príčinným vzťahom zmenky je zmluva
o revolvingovom úvere č. XXXXXX-XXXXX zo dňa 20.7.2012. Zabezpečenie blankozmenkou je
dojednané v bodoch 5.2. až 5.6. zmluvy, obsahom ktorých je aj dohoda oprávňujúca na vyplnenie
blankozmenky.

17. Námietka žalovaných, že je zmluva o úvere spotrebiteľská a dohoda
o zabezpečení blankozmenkou je neprijateľnou a tým aj neplatnou zmluvnou podmienkou, sa
vykonaným dokazovaním nepreukázala ako dôvodná. Treba uviesť, že na to, aby bol právny vzťah
spotrebiteľský, nepostačuje, že je jej účastníkom ako dlžník fyzická osoba. Právnu ochranu ako
spotrebiteľ nepožíva nevyhnutne každá fyzická osoba. Spotrebiteľom sa môže stať len vo vzťahu ku
konkrétnej zmluve, k predmetu jej plnenia a k tomu, aký má v jej rámci pomer k dodávateľovi.

18. Zo zmluvy o revolvingovom úvere súd zistil, že v jej záhlaví je žalovaný
v 1. rade ako dlžník označený len údajmi, ktoré ho identifikujú ako podnikateľa. Uvedené je jeho
obchodné meno, sídlo, IČO, údaje živnostenského registra (včítane reg. č. a čísla spisu) a údaje o
bankovom spojení s číslom bankového účtu. Pravdou je, že aj keď je dlžník v úverovej zmluve označený

ako podnikateľ, nie je vylúčené, aby bola zmluva aj tak spotrebiteľská. Podľa bodu 1.1 zmluvy sa však
veriteľ zaviazal poskytnúť dlžníkovi peňažné prostriedky na účely výkonu jeho podnikateľskej činnosti a
tie sa dlžník v bode 2.1 zaviazal splatiť veriteľovi v splátkach podľa splátkového kalendára. Žalovaný v
1. rade tak podpísaním zmluvy potvrdil, že ako dlžník úver požadoval pre svoju podnikateľskú činnosť
a na tento účel peňažné prostriedky od veriteľa žiadal a prijal.

19. Uzavretiu zmluvy predchádzala žiadosť žalovaného v 1. rade
o poskytnutie úveru, spísaná na tlačive žalobcu, ktorú žalovaný v 1. rade podpísal dňa 18.7.2012.
Zo žiadosti súd zistil, že sa malo jednať o profi pôžičku, žalovaný sa identifikoval ako fyzická osoba
podnikajúca v oblasti prípravných prác k realizácii stavieb a ako účel čerpania úveru uviedol nákup
materiálu, lešenie.

20. Za spotrebiteľa by bolo možné žalovaného v 1. rade považovať len v prípade, ak by zo všetkých
okolností, za ktorých úverovú zmluvu uzavrel, bolo zrejmé, že mu žalobca úver poskytol na iný účel ako
na výkon podnikania alebo povolania, resp. že mu úver bol poskytnutý pre osobnú potrebu alebo pre
potrebu príslušníkov jeho domácnosti. Podľa v § 2 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch v znení platnom v čase uzavretia úverovej zmluvy, je spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná

v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 250/2007 Z.
z. o ochrane spotrebiteľa, v znení platnom ku dňu uzavretia úverovej zmluvy, je spotrebiteľom fyzická
osoba alebo právnická osoba, ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby pre osobnú potrebu alebo
pre potrebu príslušníkov svojej domácnosti.
21. Ak žalovaný v 1. rade svojim správaním u žalobcu ako druhého účastníka zmluvy oprávnene

vzbudzoval dojem, že koná na podnikateľské účely, nemôže sa dovolávať ochrany ako spotrebiteľ (viď
rozsudok Súdneho dvora Európskej únie z XX.X.XXXX č. C-XXX/XX, podľa ktorého pri hodnotení,
či podnikateľ konal pri uzatváraní zmluvy ako spotrebiteľ, treba brať do úvahy, či sa osoba, ktorá sa
dovolávapostaveniaspotrebiteľa,správalatak,žeudruhéhoúčastníkazmluvymohlaoprávnenevzbudiť
dojem, že koná na podnikateľské účely). Preto len samotná skutočnosť, že žalobca mí v predmete

činnosti poskytovanie spotrebiteľských úverov a že zmluva o úvere je tzv. formulárová, ktorej obsah
nemohol dlžník ovplyvniť, nepostačuje na to, aby súd poskytol žalovanému v 1. rade ochranu ako
spotrebiteľovi.
22. Žalovaná v 2. rade zmluvu podpísala ako spoludlžník a podľa bodu 5.8. pristúpila na základe §
533 zákona č. 40/1964 Zb., Občiansky zákonník, k peňažnému záväzku dlžníka spočívajúcom v úhrade

úveru, príslušenstva úveru a prípadne uplatnených zmluvných pokút, ktoré vyplynú /vzniknú z tejto
zmluvy.
Podpísaním zmluvy schválila celý jej obsah, včítane bodu 1.1., čím aj ona potvrdila, že dlžníkovi bol úver
poskytnutý na účel výkonu jeho podnikateľskej činnosti.
23. Zmluva o revolvingovom úvere sa nestala spotrebiteľskou ani tým, že pri jej uzavretí žalovaná v

2. rade nekonala ako podnikateľka. Ku záväzku dlžníka ako podnikateľa pristúpila a poskytla mu tak
zabezpečenie, ale nie s cieľom uspokojiť svoju osobnú potrebu, ale umožniť dlžníkovi vykonávať jeho
podnikateľskú činnosť.Žalobca teda nemá vo vzťahu k žalovanej v 2. rade postavenie dodávateľa, žalovanej v 2. rade úver
ani inú službu neposkytol. Zabezpečovací vzťah žalobcu a žalovanej v 2. rade, vyplývajúci z bodu 5.8.
úverovej zmluvy, má v rámci zmluvy len doplnkovú povahu a tento ich vzájomný vzťah nie je možné

považovať za spotrebiteľský (viď napr. aj rozsudok Súdneho dvora Európskych spoločenstiev č. C-XX/
XX).
24. Záväzok zo zmenky je nesporným záväzkom. V konaní nebolo
preukázané, že by žalovaní z dôvodov uvedených v námietkach nemali povinnosť tento nesporný
záväzok splniť. Preto súd zmenkový platobný rozkaz zrušil a v zmysle § 175 ods. 5 OSP konanie zastavil

len v tej časti, v ktorej vzal žalobca žalobu späť. Vo zvyšku, t. j. v zmenkovej sume 3.829,70 eur s
úrokom 6% ročne z nej od 20.5.2013 do zaplatenia, v zmenkovej odmene 12,77 eur a v trovách konania,
ponechal súd zmenkový platobný rozkaz v platnosti.
25. O nároku na náhradu trov tej časti konania, ktoré nasledovalo po
vydaní zmenkového platobného rozkazu, bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 256 ods. 1
CSP. Žalobca má nárok na náhradu trov zo sumy 3.829,70 eur, v ktorej bol zmenkový platobný rozkaz

ponechaný v platnosti, ako aj zo sumy 5.087 eur, ktorú vzal späť pre jej dodatočnú úhradu. Celkovo má
nárok na náhradu trov zo základu 8.916,70 eur, čo je cca 63% z uplatneného nároku 14.103,70 eur.
Naprotitomumáonpovinnosťžalovanýmnahradiťtrovyzosumy5.187eur,čojecca37%zuplatneného
nároku, nakoľko späťvzatím tejto časti žaloby on procesne zavinil zastavenie konania.
26. O výške náhrady trov bude v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodnuté po

právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti rozsudku je možné podať do 15 dní odo dňa jeho
doručenia odvolanie, na tunajšom súde, písomne vo 2
vyhotoveniach.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané.
V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje

za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) a musí byť odvolateľom
podpísané.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby

uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že
došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie

prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky
procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú pod písm. a) až h), ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré
mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred

súdom prvej inštancie.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z. z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje

inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z. z.).