Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, June 27, 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/80/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7805206394
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alexander Husivarga

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7805206394.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alexandra Husivargu a sudkýň

JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Moniky Koščovej v spore žalobcu : Košický samosprávny kraj Košice,
Námestie Maratónu mieru 1, Košice, proti žalovaným: 1. B. R.C., C.. X. C. XXXX, S. A. U., O. XX,
zastúpenému JUDr. Janou Liptákovou, advokátkou Advokátskej kancelárie v Košiciach, Krmanova 1, 2.
B.. X. V. O., U.. B., C.. X. W. XXXX, S.Ú. A. U., I. X, zastúpenej JUDr. Andreou Tkáčovou, advokátkou
Advokátskej kancelárie v Košiciach, Magurská 3, 3. ČSOB, a.s. Bratislava, so sídlom v Bratislave,
Michalská 18, o určení neplatnosti právnych úkonov, o odvolaní žalovaných v 1. a 2. rade proti rozsudku
Okresného súdu Rožňava zo dňa 18. januára 2016 č.k. 12C/131/2005-557 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým bola určená neplatnosť kúpnej zmluvy
uzavretej medzi žalovaným v 1. rade a žalovanou v 2. rade dňa 20. augusta 2003, predmetom ktorej boli
nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXXX a liste vlastníctva Č.. XXXX, I.. Ú.H.. U., a to budova
súpisného čísla 99, postavená na parcele č. 59/3, ďalej pozemok parcelného č. 59/3 - zastavané plochy
a nádvoria o výmere 265 m2 a parcela č. 59/6 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 203 m2, ktorej
vklad bol povolený dňa 21.8.2003 Správou katastra Rožňava pod sp. zn. V-1354/02, ako aj vo výroku
o určení, že záložná zmluva uzavretá dňa 20. októbra 2003 medzi B.. X. V. - O., U. B. a Istrobankou,

a.s. Bratislava je neplatná.

M e n í rozsudok vo výroku, ktorým bola vyslovená neplatnosť kúpnej zmluvy uzavretej medzi Mestom
Rožňava a žalovanou v 2. rade, ktorej vklad bol povolený Správou katastra Rožňava pod č. V-486/04
tak, že v tejto časti žalobu z a m i e t a .

Z r u š u j e rozsudok vo výroku o náhrade trov konania a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Rožňava (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) rozsudkom zo dňa 18.
januára 2016 č.k. 12C/131/2005-557 určil, že prevod nehnuteľného majetku vedeného Správou katastra
Rožňava na liste vlastníctva č. XXXX a na liste vlastníctva č. XXXX, I.. Ú.. U.X. parcela č. 59/1 -
zastavané plochy a nádvoria o výmere 773 m2, parcely č. 59/3 - zastavané plochy a nádvoria o výmere
265 m2, parcela č. 59/4 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 962 m2, parcela č. 59/5 - zastavané
plochy a nádvoria o výmere 288 m2, parcela č. 59/6 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 203 m2,
parcela č. 59/7 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 247 m2, parcela č. 60 - zastavané plochy

a nádvoria o výmere 1 m2, parcela č. 61 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 263 m2, budova
súpisného č. 99 na parcele č. 59/1, budova súpisné č. 99 na parcele 99/3 a súpisné č. 99 na parcele
č. 59/7 medzi B. R.C., predávajúcim a kupujúcou B.. X. V. O., U. B. na základe kúpnej zmluvy zo dňa
20.8.2003, ktorej vklad bol povolený Správou katastra v Rožňave pod č. V 1354/03 a V 486/04, jeneplatný. Zároveň určil, že zmluva o zriadení záložného práva zo dňa 20. októbra 2003 medzi B.. X. V.
O., rodenou B. a Istrobankou a.s. Bratislava, je neplatná. Zaviazal žalovaných nahradiť žalobcovi trovy
konania vo výške 1.333,90 € na účet právnej zástupkyne žalobcu JUDr. Hedvigy Gallovej, do troch dní

od právoplatnosti tohto rozsudku.

2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že predmetom tohto súdneho konania je určenie neplatnosti kúpnej
zmluvy uzavretej dňa 20. augusta 2003 medzi žalovaným v 1. rade B. R. a žalovanou v 2. rade B.. X. V.
O. a určenie neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva, ktorá bola uzavretá dňa 20. októbra 2003

medzi žalovanou v 2. rade a žalovanou v 3. rade.

3. Zo spisu Okresného súdu Rožňava zn. 8C/319/99 súd zistil, že prevod nehnuteľného majetku
vedeného v katastrálnom území Rožňava v pozemnoknižnej vložke č. 1898, pozemnoknižná parcela č.
64 - záhrady o výmere 1111 m2, pozemnoknižná parcela č. 65 - hospodárske budovy, dvor a záhrady o
výmere 1841 m2 zameraný geometrickým plánom Geospol v Košiciach č. 10813-306-19/95 zo dňa 10.

apríla 1995, vedených pod novovytvorenými parcelnými číslami KN 59/1, zastavaná plocha o výmere
2738m2,parcelač.KN60-zastavanáplochaovýmere2m2,parcelač.KN61-ostatnéplochyovýmere
262m2uskutočnenýzožalovaného(Nemocnicespoliklinikousv.BarboryRožňava)nažalovaného(Rád
premonštrátov - Opátstvo Jasov) na základe dohody o vydaní veci zo dňa 28.6.1995, je neplatný. Na
odvolanie Rádu premonštrátov Opátstvo Jasov bol Krajským súdom v Košiciach rozsudkom zo dňa 25.

marca 2004 č.k. 13Co/148/2003-210 potvrdený rozsudok Okresného súdu Rožňava. Súdy konštatovali,
že dohoda o vydaní nehnuteľností je neplatným právnym úkonom pre rozpor so zákonom, lebo bola
uzavretá v čase, keď právo na vydanie nehnuteľnosti zaniklo, a navyše za Nemocnicu s poliklinikou
Sv. Barbory v Rožňave vystupovala fyzická osoba, ktorá nebola štatutárom a nemala oprávnenie na
uzavretie takejto dohody. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 23. mája 2004.

4. Počas súdneho konania o neplatnosť dohody o vydanie nehnuteľnosti vedeného na Okresnom súde
Rožňava pod sp. zn. 8C/319/99 kúpnou zmluvou zo dňa 29. októbra 2001 Rád premonštrátov - Opátstvo
Jasov ako predávajúci odpredal žalovanému v 1. rade B. R. ako kupujúcemu nehnuteľnosť zapísanú na
liste vlastníctva č. XX, I. Ú. U., budovu súpisné č. 99 postavenú na parcele č. 59/1, a to z tejto stavby

iba časť, ktorá je v znaleckom posudku Ing. Martina Vagaša, CSc. označená ako nevyužívaná prístavba
a je vyznačená na geometrickom pláne č. 17130964-83/98 zo dňa 12. júla 1998 ako parcela č. 59/3 -
zastavaná plocha o výmere 512 m2. Kúpna cena bola dohodnutá sumou 500.000,- Sk so splatnosťou
do 15. decembra 2001. Vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností bol povolený dňa 4. februára
2002 pod sp. zn. V 67/02.

5. Ďalšou zmluvou o prevode nehnuteľnosti - kúpnou zmluvou zo dňa 3. septembra 2002 Rád
premonštrátov - Opátstvo Jasov ako predávajúci odpredal B. R. nehnuteľnosti budovu č. 99 postavenú
na parcele č. 59/1, ďalej parcelu 59/1 - zastavaná plocha o výmere 773 m2, parcelu č. 59/3 - zastavaná
plocha o výmere 512 m2, parcelu č. 59/4 - zastavaná plocha o výmere 962 m2, parcelu č. 59/5 -

zastavaná plocha o výmere 491 m2, parcelu č. 60 - zastavaná plocha o výmere 1 m2 a parcelu č. 61 -
ostatné plochy o výmere 263 m2. Kúpna cena bola stanovená dohodou vo výške 2.000.000,- Sk. Vklad
vlastníckeho práva bol povolený dňa 5. septembra 2002 pod č. V 1202/02.

6.Rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo dňa 9. decembra 2008 č.k. 6Co/319/2007-247 bol

zmenený rozsudok Okresného súdu Rožňava zo dňa 23. júla 2007 č.k. 12C/131/2005-185 vo výroku
o určení neplatnosti kúpnych zmlúv uzavretých medzi predávajúcim Opátstvom Rádu premonštrátov v
Jasove a žalovaným B. R., ktorých vklad bol povolený Správou katastra Rožňava pod č. V 67/02 a V
1202/02 tak, že žalobu v tejto časti zamietol. V ostatnej časti zrušil rozsudok a vrátil vec súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie. Odvolací súd konštatoval, že aj keď zistil, že uvedené zmluvy boli uzavreté

v rozpore s § 39 OZ, nemohol súd žalobe vyhovieť pre nedostatok vecnej legitimácie - absencie na
žalovanej strane, lebo účastníkom konania nebol ďalší účastník kúpnej zmluvy Rád premonštrátov -
Opátstvo Jasov.

7.Ďalším rozsudkom Okresného súdu Rožňava zo dňa 27. júna 2013 č.k. 12C/131/2005-456 bola

zamietnutá žaloba žalobcu ohľadom neplatnosti prevodu nehnuteľného majetku medzi B. R. ako
predávajúcim a B.. X. V. O., rodenom B. ako kupujúcou na základe kúpnej zmluvy, ktorej vklad bol
povolený Správou katastra Rožňava pod č. V 1354/03 a V 486/04. Zároveň súd zamietol žalobu žalobcu
ohľadom neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva na nehnuteľný majetok v katastrálnom územíRožňava, zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX pod č. V 1739/03 budova súpisné číslo 99 na parcele
č. 59/3, parcela č. 59/3 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 265 m2 a parcela č. 59/6 - zastavané
plochy a nádvoria o výmere 203 m2 medzi B.. X. V. O. rodenou B. a Istrobankou, a.s. Bratislava. Zároveň

súd zastavil konanie o zriadení záložného práva na nehnuteľný majetok zapísaný na liste vlastníctva č.
XXXX I. Ú. U. pod č. V 848/03 - budova č. 99 na parcele č. 59/7, parcela č. 59/4 - zastavané plochy a
nádvoria o výmere 962 m2 a parcela č. 59/5 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 288 m2 medzi B.
R. a Istrobankou, a.s., Bratislava. Taktiež zastavil konanie ohľadom neplatnosti kúpnej zmluvy uzavretej
medzi žalovaným v 1. rade a žalovanou v 2. rade ohľadom parcely č. 2332/2.

8. Na odvolanie žalobcu bol rozsudok okresného súdu zo dňa 27. júna 2013, č.k. 12C 131/2005-456
uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa 31. augusta 2015 č.k. 6Co/232/2014-517 zrušený (v
spojení s dopĺňacím rozsudkom) vo výrokoch, ktorým súd zamietol žalobu žalobcu ohľadom neplatnosti
prevodu nehnuteľného majetku medzi B. R. ako predávajúcim a B.. X. V. O., rodenou B. ako kupujúcou
na základe kúpnej zmluvy, ktorej vklad bol povolený Správou katastra Rožňava pod č. V 1354/03 a V

486/04, ako aj vo výroku, ktorým zamietol žalobcu ohľadom neplatnosti zmluvy o zriadení záložného
práva na nehnuteľný majetok v katastrálnom území Rožňava zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX pod
č. V 1739/03 uzavretej medzi B.. X. V. O. rodenou B. a Istrobankou a.s., Bratislava, ako aj vo výroku o
náhrade trov konania vo vzťahu medzi účastníkmi a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvého stupňa
na ďalšie konanie. V ostatnej časti zostal rozsudok bezo zmeny.

9. Predmetom konania teda zostal len výrok o určení neplatnosti kúpnej zmluvy uzavretej medzi
žalovanýmv1.radeB.R.akopredávajúcimažalovanouv2.radeB..X.V.O.urodenouB.akokupujúcou
a taktiež o určení neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva, ktorú uzavrela žalovaná v 2. rade so
žalovanou v 3. rade (t.č. ČSOB, a.s., Bratislava).

10. Z vykonaného dokazovania súd zistil, že žalovaný v 1. rade B. R. ako predávajúci a B.. X. V. O.,
rodená B. ako kupujúca uzavreli dňa 20. augusta 2003 kúpnu zmluvu. Predmetom kúpnej zmluvy boli
nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXXX katastrálne územie Rožňava, a to budova súpisné
č. 99 nachádzajúca sa na parcele č. 59/3 - zastavaná plocha a nádvoria o výmere 265 m2, pozemok

parcelného čísla 589/6 (opravený na správne č. 59/6) - zastavaná plocha a nádvoria o výmere 203 m2.
Predávajúci odpredal nehnuteľnosti uvedené v čl. 1 tejto zmluvy za kúpnu cenu 740.000,- Sk. Splatnosť
kúpnej ceny bola dohodnutá do 25. decembra 2003. Vklad vlastníckeho práva bol povolený rozhodnutím
Správy katastra Rožňava dňa 21. augusta 2003 pod č. V 1354/03.

11. Žalovaná v 2. rade ako záložca uzavrela dňa 20. októbra 2003 s Istrobankou, a.s., so sídlom v
Bratislave ako záložný veriteľ zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zapísaným na liste
vlastníctva č. XXXX katastrálne územie Rožňava, budova súpisné č. 99 na parcele 59/3 - pozemok
parcelného č. 59/3 - zastavaná plocha o výmere 265 m2, pozemok pacelného čísla 59/6 - zastavaná
plocha o výmere 203 m2. Vklad záložného práva bol povolený Správou katastra Rožňava dňa 22.

októbra 2003 pod č. V 1739/03.

12. Vzhľadom na to, že dohoda o vydanie nehnuteľností z Nemocnice s poliklinikou sv. Barbory na Rád
premonštrátov - Opátstvo Jasov bola absolútne neplatným právnym úkonom, aj ďalšie právne úkony -
kúpna zmluva uzavretá medzi žalovaným v 1. rade Y.. B. R. a žalovanou v 2. rade B.. X. V. O. rodenou

B. zo dňa 20. augusta 2003, ktorej vklad bol povolený 21. augusta 2003 pod č. V 1354/03 je absolútne
neplatným právnym úkonom. Zároveň aj nasledujúci právny úkon - zmluva uzavretá medzi žalovanou v
2. rade a žalovanou v 3. rade o zriadení záložného práva je neplatným právnym úkonom.

13. Súd dospel k záveru, že ak je určitý právny úkon absolútne neplatný, nastáva jeho neplatnosť priamo

zo zákona. Ak je prvotná kúpna zmluva neplatná, nestal sa prvý kupujúci vlastníkom nehnuteľností a
v prípade ďalšieho prevodu nesvedčí v prospech ďalšieho nadobudateľa, ktorého vlastnícke právo by
mohlo byť odvodené od vlastníckeho práva prvého kupujúceho. Súd konštatoval, že vlastnícke právo
nemožno nadobudnúť od nevlastníka.

14. Preto súd vyhovel žalobe o neplatnosť kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalovaným v 1. rade a
žalovanou v 2. rade, ktorej vklad bol povolený pod sp. zn. V 1354/03 a taktiež aj žalobe o neplatnosti
zmluvy o zriadení záložného práva uzavretej medzi žalovanou v 2. rade a žalovanou v 3. rade, ktorej
vklad bol povolený pod sp. zn. V 1739/03.15. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p..

16. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný v 1. rade v zákonnej lehote odvolanie. Navrhol zrušiť
rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaviť. Odvolanie podal z dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm.
a/, b/,d/ a f/ O.s.p.. Uviedol, že absentuje aktívne legitimovaný žalobca. Subjektom, ktorý uzatvoril sporné
zmluvy s Rádom premonštrátov Opátstvo Jasov bola Nemocnica s poliklinikou sv. Barbory Rožňava, so
sídlom v Rožňave, Špitálska 1, IČO: 173 359 22. Dňa 7. septembra 2005 vznikol nový subjekt s názvom

Nemocnica s poliklinikou sv. Barbory Rožňava, a.s., so sídlom v Rožňave, Špitálska 1, IČO: 36 597
341, ktorý nie je subjektom žalobcu v konaní vedenom pod sp. zn. 12C/131/2005. Súd počas konania
nezistilanevenovalanipozornosť,žeexistovalidvasubjektystemertotožnýmnázvom.Obeorganizácie
existovaliistúdobupoprisebeajednákdruhejniesúvžiadnomprávnomvzťahuprávnehonástupníctva.
Pôvodný žalobca zanikol ku dňu 31. decembru 2006 bez právneho nástupcu, čo potvrdzuje aj žalobca
vo svojom vyjadrení zo dňa 23. septembra 2009. Od momentu zániku žalobcu súd konal v omyle so

subjektom, ktorý nebol v žiadnom vzťahu k predmetu tohto konania. Súd v zápisnici o pojednávaní
uvádzal ako žalobcu Nemocnicu s poliklinikou sv. Barbory Rožňava, aj keď takýto subjekt neexistoval.
Vyčítal súdu, že súd neskúmal, či Košický samosprávny kraj je nositeľom práv v tomto konaní, a uspokojil
sa s tvrdením, že sa tento subjekt ako žalobca „cíti“. Ak by súd dospel k záveru, že Košický samosprávny
kraj je právnym nástupcom pôvodného žalobcu, mal súd pri zmene účastníka postupovať podľa § 92

O.s.p. a rozhodnúť o zmene účastníka. Podľa odvolateľa k zmene účastníctva dôjde vtedy, keď súd
zmenu pripustí. Vyčítal súdu, že esenciálnou úlohou súdu malo byť preukázanie toho, že účastníkmi
konaniasútí,ktorýmsvedčiaprocesnéahmotnoprávneprávaapovinnosti.Mázato,žetentonedostatok
aktívnej legitimácie na strane žalobcu nie je možné žiadnym procesným spôsobom zhojiť, konanie
je zmätočné, a preto v ňom nie je možné pokračovať. Vyčítal súdu aj to, že neexistoval naliehavý

právny záujem na určovacej žalobe. Podľa odvolateľa aj žaloba o určenie neplatnosti právneho úkonu
je určovacou žalobou. Určenie neplatnosti právneho úkonu sa uplatní najmä v prípade, keď určovací
výrok je potrebný z hľadiska občianskoprávnej prevencie. Vyslovil názor, že navrhovaný žalobný petit
nespĺňa podmienky naliehavého právneho záujmu. V žiadnom prípade nedôjde k odstráneniu spornosti
vzťahov medzi účastníkmi, a nedocieli sa zaistenie práva žalobcu. Výrok o neplatnosti zmluvy a zriadení

záložného práva je zmätočný a nevykonateľný. Napadol aj výrok o náhrade trov konania. Poukázal na
to, že trovy konania vznikli osobám, ktoré nikdy neboli účastníkmi konania. Žiadal priznať náhradu trov
konania.

17. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie aj žalovaná v 2. rade. Odvolanie podala z dôvodov podľa

§ 205 ods. 2 písm. a/,b/,d/ a f/ O.s.p.. Vyčítala súdu, že nerozhodol o návrhu na zámenu účastníkov
konania. Konanie postráda aj návrh účastníka na zmenu účastníka. Žalobca v konaní nepreukázal, že
je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia (v konaní), t.j., že je aktívne vecne legitimovaný. Súd počas
konania nezistil, že po podaní žaloby existovali dva subjekty s temer totožným názvom Nemocnica
s poliklinikou sv. Barbory Rožňava, z ktorých jeden bol príspevkovou organizáciou a druhý akciovou

spoločnosťou. Uviedla, že súd ešte na pojednávaní dňa 23. mája 2013 považoval za žalobcu Nemocnicu
s poliklinikou sv. Barbory, lebo takto bol žalobca označený v zápisnici o pojednávaní. Vyčítala súdu, že sa
dôsledne nezaoberal tým, či po zrušení žalobkyne prešla aktívna legitimácia na Košický samosprávny
kraj ako zriaďovateľa žalobcu podľa zák. č. 523/2004 Z.z.. Vyslovila názor, že žalobca nie je právnym
nástupcom „navrhovateľa“, a preto zmena účastníka podľa § 92 ods. 2 O.s.p. neprichádza do úvahy.

Súd mal konanie zastaviť podľa § 104 ods. 2 O.s.p.. Vyčítala súdu, že žalobcu zaťažovalo dôkazné
bremeno podľa § 80 písm. c/ O.s.p., t.j. mal preukázať, že na určení právneho vzťahu alebo práva má
naliehavý právny záujem. Napadla aj výrok o trovách konania poukazujúc na to, že JUDr. Gallová bola
splnomocnená Nemocnicou s poliklinikou sv. Barbory v Rožňave, ktorá ale nebola účastníčkou konania.
Výrok o trovách konania je tak nepreskúmateľný a zmätočný. Aj výrok o neplatnosti zmluvy o zriadení

záložného práva medzi žalovanou v 2. rade a žalovanou v 3. rade je zmätočný a nevykonateľný, lebo
postráda bližšiu špecifikáciou.

18. Žalovaná v 3. rade v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaných v 1. a 2. rade uviedla, že žalovaná
v 3. rade bola v zmluvnom vzťahu výlučne so žalovanou v 2. rade. Podkladom pre uzavretie príslušných

zmlúv o hypotekárnom úvere bola zmluva o prevode nehnuteľnosti, resp. kúpna zmluva, ktorá bola
riadne zavkladovaná a z ktorých jednoznačne a nepochybne vyplývalo, že vlastníkom nehnuteľností,
a teda aj osobou oprávnenou na uzavretie zmluvy o hypotekárnom úvere poskytnutom za účelom
uhradenia kúpnej ceny za predmetné nehnuteľnosti bola žalovaná v 2. rade. Žalovaná v 3. radenemala dôvod ani právny titul na to, aby preverovala správnosť zápisu v katastri nehnuteľnosti. Bola
dobromyseľná, nakoľko konala v dobrej viere v súlad v katastri nehnuteľnosti s faktickým stavom.
Uviedla,ženemávedomosťoskutočnostiachuvádzanýchvodvolanížalovanýmiv1.a2.radetýkajúcich

sa nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu. Žalovaná v 3. rade v celom doterajšom konaní namietala
nedostatok pasívnej legitimácie, lebo nie je oprávnená konať vo vzťahu k vysloveniu neplatnosti riadne
zavkladovaných záložných zmlúv. Nemôže nijakým spôsobom ovplyvniť neplatnosť záložných zmlúv
riadne zapísaných na liste vlastníctva a ani sa vyjadriť k aktívnej legitimácie žalobcu.

19. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniam žalovaných v 1. a 2. rade navrhol napadnutý rozsudok ako
vecne správny potvrdiť. Uviedol, že na žalobcu od účinnosti zákona č. 446/2001 Z.z., t.j. od 1.1.2003
prešla zriaďovateľská pôsobnosť aj Nemocnice s poliklinikou sv. Barbory, príspevkovej organizácii,
IČO:17 335 922, so sídlom v Rožňave, Špitálska 1. Na žalobcu prešli aj všetky majetkové práva,
ktoré táto organizácia spravovala, ako správca majetku štátu. Poznamenal, že vyšší územný celok
podľa § 6 ods. 1 zákona č. 446/2001 Z.z. mohol zveriť svoj majetok do správy rozpočtovej organizácie

alebo príspevkovej organizácie, ktorú zriadil podľa osobitného predpisu. Uznesením č. 191/2006 z
9. zasadnutia zastupiteľstva Košického samosprávneho kraja, ktoré nadobudlo účinnosť ku dňu 31.
decembru 2006 došlo k zrušeniu Nemocnice s poliklinikou sv. Barbory so sídlom v Rožňave, a s
majetkom vo vlastníctve Košického samosprávneho kraja nakladal Košický samosprávny kraj. Podľa
názoru žalobcu zrušenie správcu majetku nezakladá dôvod na zmenu účastníka konania podľa § 92

O.s.p., lebo správca majetku iba vo svojom mene spravoval majetok, ktorý je vo vlastníctve Košického
samosprávneho kraja, t.j. žalobcu.

20. Pokiaľ ide o náhradu trov konania poukázal na to, že žalobca trovy konania vyčíslil v lehote do troch
pracovných dní od vyhlásenia rozsudku a uplatnil si iba trovy konania, ktoré mu vznikli so zastupovaním

právnou zástupkyňou.

21. Z písomného vyjadrenia žalovanej v 2. rade na vyjadrenie žalobcu vyplýva, že podľa žalovanej v
2. rade žalobca neodstránil nimi namietanú aktívnu vecnú legitimáciu. Poukázala na to, že po zrušení
pôvodnej žalobkyne malo dôjsť k jej zlúčeniu do rozpočtovej organizácie Správa záväzkov a pohľadávok

ako jeho právneho nástupcu ku dňu 31.12.2006. Správa záväzkov a pohľadávok namietala svoju
aktívnu legitimáciu v tomto spore, a uviedla, že ako žalobca v tomto konaní má byť označený Úrad
samosprávneho kraja. Žalovaná v 2. rade opätovne namietala, že Košický samosprávny kraj nie je
právnym nástupcom Nemocnice s poliklinikou sv. Barbory Rožňava podľa zákona č. 523/2004 Z.z., čo
mal sám Košický samosprávny kraj uviesť vo vyjadrení zo dňa 23.9.2009. Za zarážajúce považovala

vyjadrenie žalobcu, že súd správne konal, keď postupoval bez vydania uznesenia o zmene účastníka
konania podľa § 92 ods. 2 O.s.p.

22. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd po zistení, že odvolanie bolo podané žalovanými v 1. a 2.
rade ako oprávnenými osobami včas proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, prejednal

tieto odvolania bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu
vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 CSP z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (§ 205 ods. 2 písm.
a/, b/, d/ a f/ O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniam žalovaných je možné iba čiastočne vyhovieť, aj
keď z iných dôvodov.

23. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o určení neplatnosti kúpnej zmluvy uzavretej medzi
žalovaným v 1. rade a žalovanou v 2. rade zo dňa 20.10.2003, ako aj vo výroku o určenie neplatnosti
zmluvy o zriadení záložného práva, uzavretej medzi žalovanou v 2. rade a žalovanou v 3. rade je vecne
správny, a preto ho odvolací súd v týchto výrokoch potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.

24. Rozsudok bol vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 27.6.2017 o 13.00 hod. v pojednávacej
miestnosti č. dverí 202, 2. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli
zverejnené dňa 21.6.2017 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle § 219 ods. 1, 3 CSP.

25. Žalovaní v 1. a 2. rade podali odvolanie 1.2.2016 a 2.2.2016, t.j. za účinnosti Občianskeho súdneho

poriadku.

26. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.27. Podľa § 470 ods. 2 prvej vety CSP, (ale) právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

28. Keďže odvolania boli podané ešte pred 1.7.2016, podmienky prípustnosti odvolania, ako aj dôvody
odvolania, bolo nutné posúdiť podľa právneho stavu existujúceho v čase podania odvolania, teda podľa
príslušných ustanovení O.s.p.

29. Dôvodom pre takýto postup je nevyhnutnosť rešpektovania základných princípov CSP o spravodlivej
ochrane porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej
istoty, vrátane naplnenia legitímnych očakávaní účastníkov odvolacieho konania, ktoré začalo, avšak
neskončilo za účinnosti skoršej úpravy procesného práva (Článok 2 ods. 1, 2 CSP), ako aj o potrebe
ústavne konformného i eurokonformného výkladu vnútroštátneho práva (Článok 3 ods. 1 CSP).

30. Odvolatelia namietali odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p., t.j. že neboli splnené
podmienky konania, a taktiež podľa § 205 ods. 2 písm. b/, že konanie je postihnuté inou vadou, ktorá
mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

31. V ust. § 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. sú taxatívne vymenované dôvody pre zrušenie rozhodnutia

súdu prvého stupňa a vrátenie veci na ďalšie konanie. Pod dôvodom § 205 ods. 2 písm. b/ O.s.p.
(konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci), treba
považovať vady, ktoré sú spôsobilým odvolacím dôvodom len za predpokladu, že mohli mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci. Medzi takéto vady patrí napr. skutočnosť, že rozhodnutie súdu prvého
stupňa vychádza z neúplného a nesprávneho zistenia skutkového stavu z dôvodu, že súd pri vykonaní

dokazovania nepostupoval v súlade s príslušnými ustanoveniami O.s.p., napr. osoba, ktorá mala byť
vypočutá ako svedok, bola vypočutá ako účastník konania, svedok nebol riadne predvolaný a poučený
(§ 126 ods. 2 O.s.p.) etc.

32. Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p., že súd prvého stupňa dospel na základe

vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam je vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové
zistenia, na základe ktorých súd prvého stupňa vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú
v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným
dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 132 O.s.p., a to vzhľadom na to, že súd
vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov účastníkov nevyplynuli,

ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými
dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo.

33. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvého stupňa založil na chybnom hodnotení
dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré

vyplynuli z prednesov účastníkov alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti),
zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti, alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá
tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 133 až § 135 O.s.p.

34. K odvolaciemu dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p., že rozhodnutie súdu prvého stupňa

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je
činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu
normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na
správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než
ktorý mal použiť alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný

prípad.

35. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že uvedené odvolacie dôvody nie sú naplnené.
Rozhodnutiu súdu prvého stupňa nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani že
by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli

a nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi
preukázané alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok jeho
hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 133 až§ 135 O.s.p., alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia, alebo
použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil.

36. Súd prvého stupňa vykonal vo veci rozsiahle dokazovanie, náležite zistil skutkový stav a vykonané
dôkazy vyhodnotil podľa § 132 O.s.p. a z týchto dospel aj k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých
založil aj svoje rozhodnutie. Zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver, pričom
nebola zistená vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, a preto odvolací súd
rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o neplatnosti kúpnej zmluvy, uzavretej medzi žalovaným v 1.

rade a žalovanou v 2. rade zo dňa 20.8.2003, ako aj o určenie neplatnosti záložnej zmluvy uzavretej
dňa 20. októbra 2003 medzi žalovanou v 2. rade a žalovanou v 3. rade, ako vecne správny potvrdil.

37. Podrobné a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými sa odvolací súd
v podstate stotožňuje a v podrobnostiach na ne odkazuje.

38. K odvolacej námietke žalovaných ohľadom aktívnej legitimácie žalobcu Košického samosprávneho
kraja odvolací súd uvádza nasledovné :

39. Žalobcom v konaní vedenom pod sp.zn. 12C 131/2005 bola príspevková organizácia Nemocnica s
poliklinikou sv. Barbory, so sídlom v Rožňave, Špitálska 1, IČO: 17 335 972.

40. Počas konania uznesením č. 191/2006 z 9. zasadnutia zastupiteľstva Košického samosprávneho
kraja zo dňa 11.12.2006 bolo schválené zrušenie príspevkovej organizácie Nemocnice s poliklinikou sv.
Barbory so sídlom v Rožňave.

41. Zriaďovacou listinou zo dňa 30.3.2007 zriaďovateľ Košický samosprávny kraj zriadil organizáciu
Správu záväzkov a pohľadávok, Poštová 15, Košice, ktorej činnosťou malo byť vymáhanie pohľadávok
a úhrada záväzkov aj zrušenej Nemocnice s poliklinikou sv. Barbory v Rožňave.

42. Vlastníkom nehnuteľného majetku Nemocnice s poliklinikou sv. Barbory v Rožňave, príspevkovej

organizácie, bol aj naďalej Košický samosprávny kraj na základe zákona č. 446/2001 Z.z. o majetku
vyšších územných celkov. Teda aktívne legitimovaným na konanie v danej veci je Košický samosprávny
kraj.

43. Inými slovami povedané, po zrušení príspevkovej organizácie Nemocnice s poliklinikou sv. Barbory

v Rožňave právnym nástupcom sa stal Košický samosprávny kraj, ktorý je nielen zriaďovateľom
príspevkovej organizácie Nemocnice s poliklinikou v Rožňave, ale aj vlastníkom nehnuteľného a
hnuteľného majetku Nemocnice s poliklinikou sv. Barbory v Rožňave, príspevkovej organizácie.

44. Nesprávne sú úvahy odvolateľov, že po zrušení príspevkovej organizácie zriaďovateľom mal

byť podaný návrh na zámenu účastníka konania. Príspevkové organizácie na území Košického
samosprávneho kraja zriaďuje a zrušuje Košický samosprávny kraj, ktorý je vlastníkom nehnuteľného
majetku, ktorý dáva do správy príslušnej príspevkovej organizácii. Naďalej ale Košický samosprávny
kraj zostáva vlastníkom nehnuteľného majetku.

45. Po zrušení príspevkovej organizácie Nemocnice s poliklinikou sv. Barbory v Rožňave aktívne
legitimovaným na uplatnenie nárokov z titulu neplatnosti právnych úkonov je vlastník nehnuteľnosti a
tým je Košický samosprávny kraj.

46. Nebolo treba rozhodovať o zámene účastníka konania, lebo v danom prípade išlo (iba) o právne

nástupníctvo, keď po zrušení príspevkovej organizácie začal žalobca Košický samosprávny kraj
vykonávať svoje právo, ktoré mu patrí ako vlastníkovi predmetných nehnuteľností.

47. Ako už bolo vyššie konštatované, predmetom tohto konania sú už len výroky o neplatnosti kúpnej
zmluvyuzavretejmedzižalovanýmv1.radeB.R.akopredávajúcimažalovanouv2.radeB..X.V.O.ako

kupujúcou a tiež o určenie neplatnosti zmluvy o zriadenie záložného práva uzavretej medzi žalovanou
v 2. rade a žalovanou v 3. rade (toho času ČSOB, a.s. Bratislava).48. Medzi účastníkmi konania nie je sporná tá skutočnosť, že dohoda o vydaní predmetných
nehnuteľností uzavretá medzi Nemocnicou s poliklinikou sv. Barbory v Rožňave a Rádom Premonštrátov
- Opátstvo Jasov zo dňa 28.6.1995 bola vyslovená za neplatnú pre rozpor so zákonom, a tak išlo o

absolútne neplatný právny úkon, o čom svedčí rozsudok Okresného súdu Rožňava zo dňa 18.2.2003,
sp.zn. 8C 319/1999 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo dňa 25.3.2004, č.k. 13 Co
148/03-210 (sp.zn. 13 Co 150/2003).

49. Odvolací súd na tomto mieste opakuje a zdôrazňuje, že absolútnej neplatnosti právneho úkonu sa

môže dovolať aj ten, kto ju sám spôsobil.

50. Absolútna neplatnosť právneho úkonu (nulita) spočíva v tom, že právny úkon síce existuje, ale jeho
právne účinky nenastanú. Právny úkon teda nenadobúda účinnosť, a to ani v prípade rozhodnutia o jeho
vklade do katastra nehnuteľností.

51. Ak teda v danej veci uzavretá dohoda o vydaní veci (uzavretá medzi Nemocnicou s poliklinikou
sv. Barbory Rožňava a Rádom Premonštrátov - Opátstvo Jasov) je neplatná (pre rozpor so zákonom),
nemohli nastať právne účinky, ani pokiaľ ide o prevod vlastníctva (nezákonne vydaných nehnuteľností)
z Rádu Premonštrátov - Opátstvo Jasov na žalovaného v 1. rade B. R., na základe kúpnych zmlúv,
ktorých vklad bol povolený Správou katastra v Rožňave pod č. V 67/02 a V 1202/02, a to bez ohľadu

na výsledok konania o neplatnosť kúpnych zmlúv uzavretých medzi Rádom Premonštrátov - Opátstvo
Jasov a žalovaným v 1. rade B. R., v ktorom bola žaloba o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy zamietnutá
len z dôvodu, že právny predchodca žalobcu nežaloval v konaní o neplatnosť kúpnej zmluvy aj Rád
Premonštrátov Opátstvo-Jasov.

52. Medzi účastníkmi nie je spor o tom, že žalovaný v 1. rade B. R. ako predávajúci a B.. X. V. O.,
rodená B., ako kupujúca, uzavreli dňa 20.8.2003 kúpnu zmluvu. Predmetom zmluvy podľa Článku 1 boli
nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX I.. Ú.. U., budova súpisné č. 99, nachádzajúca sa na parcele
59/3 o výmere 265 m2 aj s pozemkom, na ktorom je táto postavená, ako aj pozemok parcelného č.
589/6 (opravený na č. 59/6) o výmere 203 m2. Predávajúci odpredal nehnuteľnosti uvedené v Článku

I. tejto zmluvy a kupujúca kúpila tieto nehnuteľnosti do svojho vlastníctva za 740.000,-Sk. Splatnosť
kúpnej ceny bola dohodnutá do 25.12.2003. V Článku III. tejto zmluvy pod označením „technický
popis nehnuteľnosti“, sa v druhom odseku uvádza, že „predávajúci prehlasuje, že na prevádzaných
nehnuteľnostiach neviaznu žiadne ťarchy ani iné právne povinnosti ku dňu návrhu na vklad vlastníckeho
práva, ktoré by mohli brániť ich nerušenému užívaniu a prípadnému prejavu vôle kupujúceho odstúpiť

od zmluvy“. Pravosť podpisu Mirona Fabínyho bola overená dňa 21.8.2003. Vklad vlastníckeho práva
bol povolený rozhodnutím Správy katastra v Rožňave dňa 21.8.2003 pod č. V 1354/03.

53. Taktiež nebolo sporné, že dňa 20.10.2003 bola podľa § 151a OZ uzavretá medzi Istrobankou a.s. ako
záložným veriteľom a B.. X. V. O. ako záložcom zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam

špecifikovaným v Článku II. tejto zmluvy. Vklad bol povolený rozhodnutím Správy katastra Rožňava zo
dňa 22.10.2003 pod č. V 1739/03.

54. Odvolací súd zotrváva na závere, že súdna prax, ako aj právna teória sú vo vzácnej zhode v tom, že
absolútna neplatnosť právneho úkonu (negotium nullum) nastáva bez ďalšieho priamo zo zákona (ex

lege), v dôsledku čoho sa hľadí na absolútne neplatný právny úkon tak, ako keby nebol nikdy urobený.
Absolútne neplatný právny úkon nepôsobí práve následky ani v prípade, že na jeho základe bolo už
rozhodnuté o vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Ak je určitý úkon absolútne neplatný,
nastáva jeho neplatnosť priamo zo zákona, už v čase jeho urobenia.

55. Ak je totiž prvotná kúpna zmluva neplatná, nestal sa prvý kupujúci vlastníkom nehnuteľnosti a v
prípade jej ďalšieho prevodu nesvedčí v prospech ďalšieho nadobúdateľa, ktorého vlastníckeho právo
by mohlo byť odvodené od vlastníckeho práva prvého kupujúceho.

56. Na základe absolútne neplatného právneho úkonu nemôže dôjsť k platnému prevodu vlastníckeho

práva; nemožno preto ani uvažovať o ochrane vlastníckeho práva, hoc i dobromyseľného nadobúdateľa.
Rovnako tak nie je možné za uvedeného stavu uprednostniť požiadavku právnej istoty a ochrany práv
nadobudnutých v dobrej viere pred zásadou, podľa ktorej nikto nemôže na iného previesť viac práv, ako
má sám.57. Pre úplnosť odvolací súd poznamenáva, že Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp.zn.
1 Cdo 96/1995 (publikovanom v časopise Zo súdnej praxe pod č. 39/1998), na ktoré odkázal aj v

niektorých ďalších rozhodnutiach (viď napr. sp. zn. 3 Cdo 446/2013, 3 Cdo 48/2013, 8 Cdo 306/2014)
uviedol, že absolútna neplatnosť právneho úkonu (negotium nullum) nastáva bez ďalšieho priamo zo
zákona (ex lege), v dôsledku čoho sa naň hľadí tak, ako keby nebol nikdy urobený. Absolútne neplatný
právny úkon nepôsobí právne následky ani v prípade, že na jeho základe už bolo kladne rozhodnuté o
vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Na základe absolútne neplatného právneho úkonu

nemôže dôjsť k platnému prevodu vlastníckeho práva.

58. Vychádzajúc z toho Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp.zn. 3 Cdo 144/2010 konštatoval, že ak je
prvotná kúpna zmluva neplatná, nestal sa prvý kupujúci vlastníkom predmetu predaja, preto ten, kto ho
kúpil od prvého nadobúdateľa, nemá vlastnícke právo, ktoré by malo byť odôvodnené od vlastníckeho
práva prvého kupujúceho. V rozhodnutí sp.zn. 5 M Cdo 12/2011 Najvyšší súd SR vyslovil právny názor,

podľa ktorého „platne nemôže nadobudnúť vlastníckeho právo právny nástupca, ak subjekt, od ktorého
odvodzuje (derivatívne) svoje vlastnícke právo k nehnuteľnosti, toto právo nikdy nenadobudol, a teda
ho ani nemohol ďalej platne previesť“. V rozhodnutí sp.zn. 2 M Cdo 20/2011 uzavrel, že „ ani existencia
platnej zmluvy medzi prevodcom a nadobúdateľom nemôže spôsobiť prevod vlastníckeho práva na
nadobúdateľa, ak prevodca sám nebol vlastníkom, alebo ak neexistuje výslovné zákonné ustanovenie,

ktoré by ustanovovalo opak (napr. § 446 Obchodného zákonníka, § 486 Občianskeho zákonníka, § 93
ods. 3 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov, §
19 ods. 3 zákona č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení
niektorých zákonov).

59. K otázke vplyvu absolútnej neplatnosti právneho úkonu na práva dobromyseľných nadobúdateľov
sa vyjadril Ústavný súd SR v rozhodnutí sp.zn. I. ÚS 50/2010. Poukázal v ňom na zásadu rímskeho
práva (nemo plus iuris ad alium transferre potest, quam ipse habet), v zmysle ktorej nikto nemôže
previesť na iného právo, ktoré sám nemá. Zdôraznil, že platne nemôže nadobudnúť vlastníckeho právo
právny nástupca, ak subjekt, od ktorého odvodzuje (derivatívne) svoje vlastnícke právo k nehnuteľnosti,

toto právo nikdy nenadobudol, a teda ho ani nemohol ďalej platne previesť. Vo všeobecnosti možno
za vlastníka považovať osobu, v prospech vlastníctva ktorej svedčí nadobúdacie konanie („modus“)
a zodpovedajúci právny titul („titulus“), napr. zmluva. Pokiaľ „titulus“ preukazuje právo inej osoby, než
„modus“, je potrebné určiť, kto je vlastníkom. Za vlastníka je v takomto prípade považovaný ten, v
prospech práva ktorého svedčí nadobúdací titul.

60. Neplatný právny úkon ale nemá právne následky, aké má platný právny úkon; na jeho
základe preto nedochádza k prevodu nehnuteľností. I keď v prípade neplatného právneho úkonu o
prevode nehnuteľností „prevedených“ ďalej na iných nadobúdateľov, svedčí v prospech týchto ďalších
nadobúdateľov „modus“, chýba im „titulus“. Dobrá viera týchto ďalších nadobúdateľov je významná len

potiaľ, že im možno priznať všetky práva a povinnosti oprávneného držiteľa (§ 129 a nasl. Občianskeho
zákonníka). Dobrej viere ale súčasný právny poriadok žiadne iné právne následky nepriznáva. Ochrana,
ktorú poskytuje nadobúdateľovi, nie je takej intenzity, aby zabránila vlastníkovi nehnuteľnosti účinne
uplatňovať svoje absolútne právo. Inými slovami povedané „pokiaľ zápis v katastri nehnuteľnosti
nezodpovedá skutočnosti, má skutočnosť prevahu nad zápisom v katastri“.

61. Na rovnakom právnom náhľade na možnosti nadobudnutia vlastníctva nehnuteľnosti od toho, kto
nie je (nebol) jej vlastníkom, zotrváva aj odborná právnická literatúra, v ktorej sa uvádza napr. to, že
„vo vzťahu k možnosti nadobudnutia vlastníckeho práva na základe absolútne neplatnej kúpnej zmluvy
sa možno stotožniť s právnym názorom, podľa ktorého Občiansky zákonník de lege lata možnosť

dobromyseľného nadobudnutia vlastníctva od nevlastníka neupravuje ako pravidlo, ale len ako výnimku
zpravidla(pozrinapr.nadobudnutievlastníckehoprávapriprevodeodtzv.nepravéhodedičapodľa§486
Občianskeho zákonníka) a dobromyseľnosť kupujúceho nemôže nahradiť chýbajúce vecné oprávnenie
právneho predchodcu predávajúceho.

62. Tieto výnimky z pravidla nemožno ľubovoľne rozširovať bez toho, aby takúto možnosť zákonodarca
pripustil. Preto je nutné zotrvať na dôslednom uplatnení zásady „nemo plus iuris ad alium transferre
potest quam ipse habet“ aj v prípadoch, ktoré sa môžu javiť ako nespravodlivé.63. Aj z hľadiska predvídateľnosti rozhodovania súdnej moci je preto potrebné odmietnuť možnosť
nadobudnúť vlastnícke právo od nevlastníka len na základe princípu ochrany dobrej viery aj v iných
prípadoch ako tých, ktoré Občiansky zákonník výslovne upravuje (viď publikáciu Občiansky zákonník

II, Števček, Dulak, Bajánková, Fečík, Sedlačko, Tomašovič a kolektív, Nakladatelství C.H.Beck, 2015,
strana 2087).

64. Odvolací súd zastáva názor, ktorý vychádza aj naďalej zo zásady, podľa ktorej nikto nemôže previesť
na iného viac práv, ako má sám. K odlišným záverom nevedie de lege lata ani zásada hodnovernosti

(materiálnej publicity) katastra nehnuteľností, ktorá má za cieľ zabezpečiť čo najväčšiu istotu v právnych
vzťahov k nehnuteľnostiam. Táto zásada je vyjadrená v ust. § 70 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri
nehnuteľnosti a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (Katastrálny zákon). „V zmysle
tejto zásady platí, že čo je zapísané v katastri nehnuteľnosti, to sa považuje za správne a v súlade so
skutočným stavom, aj keby tomu tak nebolo. Ide o právnu domnienku, ktorá chráni dôveru každého v
správnosť údajov katastra. Táto domnienka je však vyvrátiteľná, t.j. údaje prestanú byť hodnoverné a

záväzné, ak sa preukáže opak“ (viď bližšie rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4 Cdo 100/2012).

65. Podľa presvedčenia odvolacieho súdu vtedy, keď zápis v katastri nehnuteľnosti nezodpovedá
skutočnosti, má právny stav prevahu (napriek prípadnej dobrej viere osoby zapísanej ako vlastník) nad
evidovaným stavom.

66. Prijatie právneho názoru, že pri nadobudnutí vlastníckeho práva prevádzanej nehnuteľnosti má
(aj nad rámec prípadov vymenovaných v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp.zn. 2 M Cdo 20/2011)
právotvorný účinok samá dobrá viera (bez ohľadu na dĺžku doby, po ktorú trvala) nadobúdateľa v to,
že kupuje od vlastníka a že zápis vlastníctva v katastri nehnuteľnosti zodpovedá právnemu stavu, by

viedlo k obsolentnosti (nepoužiteľnosti, nepotrebnosti, zbytočnosti) tých ustanovení právneho poriadku
Slovenskej republiky o vydržaní, ktoré právnu relevanciu priznávajú („až“) dobrej viere pretrvávajúcej po
stanovenú vydržaciu dobu.

67. Tento názor by (bez adekvátneho legislatívneho podkladu, na nevyhnutnosť ktorého poukazuje

odborná právnická literatúra) negoval dosiaľ platnú a účinnú hmotnoprávnu úpravu a bez ďalšieho
by povyšoval dobrú vieru (dobromyseľnosť) nadobúdateľa nad už spomenutú zásadu „nemo plus
iuris ad alium transferre potest quam ipse habet“. Odvolací súd je presvedčený, že pre tento názor
nedáva súčasná právna úprava žiadne opodstatnenie. Práve so zreteľom na princíp právnej istoty a
predvídateľnosti rozhodovania súdov - by k zmene nadhľadu na tak významnú zásadu súkromného

právanemalodôjsťbezprimeranéholegislatívnehovyjadrenia,tedalennazáklade„nového“(opačného)
výkladu doterajších ustanovení právneho poriadku, ktorý by podal súd v niektorej individuálnej veci.

68. Právny priestor pre zmenu náhľadu v tak kľúčovej zásade súvisiacej s ďalšou zásadou „ius ex iniuria
non orfitur“ (- právo nevzniká z bezprávia) vidí vec odvolací súd len (alebo až) v prípadnej budúcej

hmotnoprávnej úprave.

69.Pozornostiodvolaciehosúduneušlatáskutočnosť,žežalobcasadomáhalneplatnostikúpnejzmluvy
zo dňa 15.4.2004, ktorá bola uzavretá medzi Mestom Rožňava ako predávajúcim a B.. X. V. O. ako
kupujúcou, ktorej vklad bol povolený dňa 13.5.2004 Správou katastra Rožňava pod č. V 486/2004.

Predmetom zmluvy bola novovytvorená parcela KN 2332/2 zastavaná plocha (dvor) o výmere 19 m2,
vytvorenej z parcely 2322 zastavané plochy o výmere 1008 m2 zameranej geometrickým plánom zo
dňa 18.3.2004 č. 19/2004.

70. Vzhľadom na to, že žalobca sa domáhal aj určenia neplatnosti kúpnej zmluvy (uzavretej medzi

žalovanou v 2. rade a Mestom Rožňava), ktorej vklad bol povolený pod V 486/2004, odvolaciemu súdu
neostala iná možnosť, len zmeniť rozsudok súdu prvého stupňa v tomto výroku o určenie neplatnosti
kúpnych zmlúv uzavretých medzi predávajúcim Mestom Rožňava a kupujúcou X. V. O., rodenou B.,
ktorej vklad bol povolený rozhodnutím Správy katastra z 13.5.2004 pod č. V 486/2004 tak, že žalobu v
tejto časti zamietol podľa § 388 CSP.

71. Za situácie, keď žalobca podal žalobu o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy len proti jednému
účastníkovi tohto právneho úkonu (žalovanej v 2. rade), neostala odvolaciemu súdu iná možnosť, len zdôvodu nedostatku vecnej legitimácie na strane žalovanej (strany), žalobu o určenie neplatnosti kúpnej
zmluvy uzavretej medzi Mestom Rožňava a žalovanou v 2. rade zamietnuť.

72. Výrok o náhrade trov konania je nepreskúmateľný, lebo súd prvej inštancie rozhodol o trovách podľa
vyúčtovania žalobcu. V tomto vyúčtovaní sú uplatňované aj úkony za zastupovanie nielen žalobcu a
jeho právneho predchodcu, ale aj Nemocnice s poliklinikou a.s. Povinnosťou súdu prvej inštancie bude
opätovnerozhodnúťonárokunanáhradutrovvovzťahumedzistranamisporusprihliadnutímnaúspech
strán sporu v konaní (§ 396 ods. 3 CSP).

73. Z týchto dôvodov, ako aj z dôvodov, ktoré obsahuje rozsudok súdu prvého stupňa, s ktorými sa
odvolací súd v podstate stotožnil, odvolací súd rozhodol tak, ako je to uvedené v enunciáte tohto
rozsudku.

74.TotorozhodnutieprijalsenátKrajskéhosúduvKošiciachpomeromhlasov3:0(§393ods.2posledná

veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).