Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, February 24, 2016

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 10C/117/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8111235403
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Baran

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2016:8111235403.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Martinom Baranom v právnej veci žalobcu: GENERAL FACTORING,

a. s., so sídlom Košická 56, 821 08 Bratislava, IČO: 35 838 825, zastúpený HMG & PARTNERS,
s. r. o., so sídlom Štefanovičova 12, 811 04 Bratislava, IČO: 35 885 459, proti žalovanej: O. T., nar.
X.X.XXXX, D. E. XX, XXX XX N., za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovanej: Občianske
združenie slovenských spotrebiteľov AZ, so sídlom Petrovská 10, Skalica, IČO: 42 264 154, právne
zastúpeného JUDr. Jozefom Kempom, advokátom so sídlom v Chorvátskom Grobe, Nám. Josipa
Andriča 1, o zaplatenie príslušenstva pohľadávky, takto

r o z h o d o l :

zamieta návrh v časti zaplatenia úroku vo výške 11,40 % ročne zo sumy 3 124,58 Eura za obdobie od

17.4.2005 do zaplatenia,

žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 6 % ročne zo sumy 3 124,58 Eura
za obdobie od 15.12.2008 do zaplatenia,

v prevyšujúcej časti návrh na zaplatenie úroku z omeškania zamieta,

náhradu trov konania účastníkom a vedľajšiemu účastníkovi nepriznáva,

žalobcovi bude vrátený súdny poplatok vo výške 38,30 Eura prostredníctvom príslušného
prevádzkovateľa systému, v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou doručenou na Okresný súd Prešov dňa 14.12.2011 domáhal, aby súd zaviazal
žalovaných v 1. a 2. rade na zaplatenie sumy 3124,58 eur, úroku vo výške 11,40% ročne zo sumy
3124,58 eur od 17.4.2005 do zaplatenia a úroku z omeškania v zákonnej výške 14% ročne zo sumy
3124,58 eur od 17.4.2005 do zaplatenia a nahradili trovy konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že žalovaná

v 1.rade uzavrela s právnym predchodcom žalobcu zmluvu o úvere č. XXXXXX/XXXX/XX zo dňa
9.12.2004, na základe ktorej jej bol poskytnutý úver vo výške 3319,39 eur, ktorý však nesplácala riadne
a včas. Na zabezpečenie uvedeného úveru uzavrel právny predchodca žalobcu so žalovaným v 2.rade
ručiteľskú listinu č. XXXXXX/XXXX/XX zo dňa 9.12.2004.

Uznesením tunajšieho súdu č.k. 10C/117/2012-84 zo dňa 3.6.2013 bolo konanie voči odporkyni v 1.rade
zastavené v časti o zaplatenie istiny zastavené, nakoľko išlo o res iudicata, keďže Okresný súd Prešov

trestným rozkazom sp.zn. 1T/50/2007 uložil žalovanej v 1.rade, aby právnemu predchodcovi žalobcu
zaplatil škodu vo výške 3124,58 eur. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 31.7.2013.Písomným podaním 15.5.2014, doručeným súdu dňa 20.5.2014, žalobca svoj návrh voči žalovanému v
2.rade vzal späť, žiadal priznať náhradu trov konania a vedľajšiemu účastníkovi trovy nepriznať. Tunajší
súd uznesením č.k. 10C/117/2012-120 zo dňa 29.9.2015 konanie voči odporcovi v 2.rade zastavil,

žalobcovi ani žalovanému v 2.rade trovy konania nepriznal a zaviazal žalobcu zaplatiť vedľajšiemu
účastníkovi trovy konania vo výške 257,96 eur. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa
3.11.2015.

Žalovaná v 1.rade vzniesla námietku premlčania a žiadala žalobu zamietnuť z dôvodu, že na zaplatenie

predmetnej sumy bola zaviazaná trestným rozkazom č.k. 1T/50/2007 zo dňa 26.4.2013.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXX/XXXX/XX zo dňa
9.12.2004, ručiteľskej listiny k zmluve o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXX/XXXX/XX, výzvy právneho
predchodcu žalobcu zo dňa 9.4.2005, zmluvy o postúpení pohľadávok č. XXXX/XXXX-I. zo dňa
13.1.2006, zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 8.1.2008, trestného rozkazu Okresného súdu Prešov

č.k. 1T/50/07 zo dňa 26.9.2008 ako aj ďalšieho spisového materiálu zistil tento skutkový stav:

Dňa 9.12.2004 právny predchodca žalobcu uzavrel zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXX/XXXX/
XX so žalovanou v 1.rade, na základe ktorej poskytol žalovanej v 1. rade úver vo výške 100 000,-
Sk, ktorý sa zaviazala vrátiť spolu aj s úrokom z úveru vo výške 11,40 % ročne v 35. mesačných

splátkachpo3400,-Sk,stermínomsplatnostiúverudňa15.10.2007.Žalovanýv2.radesadňa9.12.2004
zaviazal zabezpečiť splatenie úveru na základe ručiteľskej listiny k zmluve o spotrebiteľskom úvere.
Keďže zo strany žalovanej v 1.rade došlo k porušeniu ustanovení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
právny predchodca žalobcu zosplatnil predmetný úver a vyzval žalovanú v 1.rade na zaplatenie dlžnej
čiastky do 16.4.2005. Zmluvou o postúpení pohľadávky č. XXXXX/XXXX- I. zo dňa 13.1.2006 a následne

zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 8.1.2008 došlo k účinnému postúpeniu pohľadávky z právnych
predchodcov žalobcu na žalobcu. Trestným rozkazom Okresného súdu Prešov č.k. 1T/50/07 zo dňa
26.9.2008, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 15.10.2008, bola žalovaná v 1.rade uznaná vinnou z
trestného činu úverového podvodu, ktorý spáchala tak, že od právneho predchodcu žalobcu vylákala
úver tým, že ho uviedla do omylu v otázke splnenia podmienky na poskytnutie úveru a spôsobila mu tým

škodu. Predmetným trestným rozkazom ju súd zaviazal zaplatiť právnemu predchodcovi žalobcu škodu
vo výške 94131,- Sk, teda 3124,58 eur s príslušenstvom.

Na základe uvedeného súd právne uzatvára:

Podľaust.§39zákonač.40/1964Zb.Občianskyzákonník(ďalejlen„OZ“)Neplatnýjeprávnyúkon,ktorý
svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa ust. § 40a OZ ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení § 49a
, 140 , § 145 ods. 1 , § 479 ,
§ 589 , § 701 ods. 1 a § 741b ods. 2 , považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je

takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten,
kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda
účastníkov (§ 40 ). Ak je právny
úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách, je neplatný iba v rozsahu, v
ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti dovolá.

Podľa ust. § 49a OZ právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle vychádzajúcom zo
skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, a osoba, ktorej bol právny úkon určený, tento
omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je takisto neplatný, ak omyl táto osoba vyvolala
úmyselne. Omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatným.

Podľa ust. § 52 ods. 2 tretia veta OZ na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa
vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy
obchodného práva.Podľa ust. § 100 ods. 1 OZ právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§
101 až 110 ). Na premlčanie súd

prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi
priznať.

Podľa ust. § 101 ods. 1 OZ pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je
trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa ust. § 250a ods. 1 zákona č. 140/1961 Trestný zákon (ďalej len „TZ“), účinný do 31.12.2005, kto
vyláka od iného úver alebo záruku na úver tým, že ho uvedie do omylu v otázke splnenia podmienok
na poskytnutie úveru alebo na splácanie úveru, a tak mu spôsobí škodu nie nepatrnú alebo získa pre
seba prospech nie nepatrný, potresce sa odňatím slobody až na tri roky alebo zákazom činnosti, alebo
peňažným trestom.

Podľa ust. § 135 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v platnom znení (ďalej len
„O.s.p.“), súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis je v rozpore s
ústavou, so zákonom alebo s medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná [ § 109
ods. 1 písm. b)]. Súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu pre ľudské

práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím príslušných
orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa
osobitných predpisov, a kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku
spoločnosti a o zápise základného imania; [14) § 161 ods. 5 Obchodného zákonníka] súd však nie je
viazaný rozhodnutím v blokovom konaní.

Podľa ust. § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len „Obchodný zákonník“)
zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné
prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa ust. § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom
alebo na základe zákona.

Podľa ust. § 506 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok

alebojednejsplátkypodobudlhšiuakotrimesiace,jeveriteľoprávnenýodzmluvyodstúpiťapožadovať,
aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.

Podľaust.§517ods.2OZakideoomeškaniesplnenímpeňažnéhodlhu,máveriteľprávopožadovaťod
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;

výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 10a nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka, v znení účinnom od 1.1.2009, ak došlo k omeškaniu pred 1. januárom 2009, výška úrokov z
omeškania sa riadi podľa predpisov účinných do 31. decembra 2008.

Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, v znení účinnom do 31.12.2008, výška úrokov z omeškania je dvojnásobok
diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska2) platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky, sp. zn. 31Cdo/3620/2010 zo dňa
8.12.2010,v ktorom súd prijal právny záver, že zmluva, pri ktorej uzavretie jeden z účastníkov zmluvy
úmyselne predstieral určitú vôľu so zámerom, aby tým vyvolal u druhého účastníka omyl alebo aby
tým využil jeho omyl, nie je neplatná podľa ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka pre nedostatok

vážnej vôle alebo podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor so zákonom. Podvodné
konanie jedného z účastníkov zmluvy pri jej uzatvorení je dôvodom neplatnosti zmluvy podľa ust. §
49a Občianskeho zákonníka, ktorého sa môže úspešne dovolať len druhý účastník zmluvy (§ 40a
Občianskehozákonníka).“(obdobnejudikovaltiežNajvyššísúdČRvrozsudkuspis.zn.21Cdo826/2005zo dňa 18.04.2006, v rozsudku spis. zn. 21Cdo 826/2005 zo dňa 18.04.2006, v rozsudku spis. zn. 32Cdo
1256/2010 zo dňa 26.07.2011)

V konaní sa samotný žalobca nedomáhal relatívnej neplatnosti úverovej zmluvy v zmysle ustanovenia
§ 40a ods. 1 v spojení s cit. ust. § 49a OZ. Na základe uvedeného nemalo protiprávne konanie
žalovanej v 1.rade spočívajúce v naplnení skutkovej podstaty trestného činu úverového podvodu podľa
cit. ust. § 250a ods. 1 TZ, účinného do 31.12.2005, žiadny vplyv na platnosť dotknutej úverovej zmluvy.
Keďže žalovaná v 1.rade bola zaviazaná trestným rozkazom Okresného súdu sp.zn. 1T/50/07 zo dňa

26.9.2008 na zaplatenie škody vo výške 3124,58 eur právnemu predchodcovi žalobcu, konanie vo
veci o zaplatenie istiny vo výške 3124,58 eur bolo voči žalovanej v 1.rade uznesením tunajšieho súdu
č.k. 10C/117/2012-84 zo dňa 3.6.2013 zastavené. Predmetom konania zostalo zaplatenie príslušenstva
istiny, a teda úrokov z úveru vo výške 11,4% ročne zo sumy 3124,58 eur od 17.4.2005 do zaplatenia
a úrokov z omeškania vo výške 14% ročne zo sumy 3124,58 eur od 17.4.2005 do zaplatenia. Súd
podrobil spotrebiteľskú zmluvu prieskumu, či obsahuje náležitosti v zmysle zákona č. 258/2001 Z.z.

o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom k 9.12.2004 a zároveň či jednotlivé jej ustanovenia nie
sú v rozpore s ustanoveniami na ochranu spotrebiteľa. Súd však vyhodnotil zmluvu o spotrebiteľskom
úvere za platne uzavretú a vzhľadom na skutočnosť, že konanie o zaplatenie istiny bolo zastavené, súd
rozhodoval o nároku na zaplatenie príslušenstva pohľadávky žalobcovi.

Žalobca sa domáhal, aby súd zaviazal žalovanú v 1.rade na zaplatenie 11,4% úroku z úveru ročne zo
sumy 3124,58 eur od 17.4.2005 do zaplatenia. Čo sa týka úroku z úveru súd má za to, že inštitút úrokov
z úveru predstavuje pre veriteľa kompenzáciu z dôvodu, že nemôže disponovať svojimi finančnými
prostriedkami a tým produkovať zisk. V prípade predčasného a mimoriadneho zosplatnenie úveru,
vzniká veriteľovi nárok na jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných

ku dňu zosplatnenia úveru. V momente zosplatnenia úveru dochádza na strane veriteľa k odpadnutiu
obmedzenie jeho práva na dispozíciu s istinou úveru, teda k obmedzeniu obchodovania s peniazmi,
preto nemožno za obdobie po zosplatnení úveru požadovať úroky z úveru. Obdobne stanovisko zaujal
aj Krajský súd v Prešove v rozhodnutí sp. zn. 6Co/190/2014 zo dňa 30. júna 2015, z ktorého vyplýva, že
ak teda nastal stav, kedy spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať,

niet dôvodu ani na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej
držby prostriedkov spotrebiteľom. V opačnom prípade by bol založený krajne nespravodlivý a ústavne
nekomformný stav, kde spotrebiteľ by bol vystavený všetkým sankčným mechanizmom vynútenia
povinnosti a plnenia a veriteľ by naďalej pohodlne inkasoval úroky zo sumy, ktorú by mu spotrebiteľ na
výzvu nevrátil. De facto by išlo o právny stav, podľa ktorého by sa popreli účinky veriteľom vyvolanej

zmeny obsahu záväzku a veriteľ by úroky inkasoval ako keby k zmene záväzku nedošlo, zatiaľ čo však
spotrebiteľovi by neboli garantované nijaké práva, ktoré mu plynuli zo zmluvy pred veriteľom vyvolanou
zmenou záväzku. Na základe uvedeného súd uzatvára, že žalobcovi patril úrok z úveru od momentu
poskytnutia úveru do zosplatnenia úveru, ktoré v zmysle výzvy na splatenie dlžnej časti úveru nastalo
dňa 9.4.2005, keďže si však žalobca uplatnil nárok na zaplatenie tohto úroku až od 16.4.2015, súd

považoval nárok za nedôvodný, a preto ho nepriznal.

Pokiaľ sa týka nároku na zaplatenie úroku z omeškania aj v tomto prípade si žalobca uplatnil právo na
zaplatenie úroku z omeškania od 17.4.2005. Súd má za to, že tento nárok je premlčaný za obdobie
od 17.4.2005 do 14.12.2008, teda v období, ktoré predchádza trom rokom pred podaním žaloby.

Opätovne súd konštatuje, že v rámci trestného konania nebola uplatnená ako škoda úrok z omeškania.
Z uvedeného vyplýva, že tento nárok ako príslušenstvo pohľadávky bol na súde uplatnený až touto
žalobou, teda dňa 14.12.2011. Úrok z omeškania, na ktorý vznikol žalobcovi nárok v období troch rokov
pred podaním žaloby teda podlieha premlčaniu ako každé iné majetkové právo a opäť sa nejedná o
nárok z náhrady škody, nakoľko predmetom konania o náhradu škody bola len uplatnená istina. Jedná

sa o nárok na zaplatenie príslušenstva pohľadávky v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v
spojení s Nariadením vlády SR č. 87/95 Z. z. Žalovaná sa dostala do omeškania s plnením svojho
peňažného záväzku dňom 17.4.2005 vzhľadom na vyhlásenie splatnosti celého úveru na základe listu
zo dňa 9.4.2005. Od 17.4.2005 kedy činila výška úroku z omeškania 6 % ročne. Z uvedeného dôvodu
súd priznal žalobcovi právo na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 6 % ročne z dlžnej sumy, ale

s prihliadnutím na vznesenú námietku premlčania až za obdobie od 14.12.2008. Z vyššie uvedeného
dôvodu bol v prevyšujúcej časti nad sumu 6 % návrh zamietnutý ako aj za obdobie od 17.4.2005 do
13.12.2008.Čo sa týka trov konania súd rozhodoval v súlade s ustanovením § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho
poriadku, keďže účastník mal vo veci úspech len čiastočný, súd vyslovil, že žiadny z účastníkov nemá
na náhradu trov právo, čo platí i pre vedľajšieho účastníka.

Žalobca zaplatil súdny poplatok za návrh vo veci vo výške 187,- eur. Keďže konanie bolo uznesením
č.k.10C/117/2012-84 zo dňa 03.06.2013 v časti o zaplatenie istiny vo výške 3124,58 eur zastavené
pred prvým pojednávaním, súd v zmysle § 11 ods. 3 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a
poplatku za výpis z registra trestov. Po späťvzatí návrhu v celom rozsahu voči odporcovi v 2.rade, o

ktorom bolo právoplatne rozhodnuté uznesením č.k. 10C/117/2012-120 zo dňa 29.9.2015, predmetom
konania zostalo príslušenstvo pohľadávky. Na základe uvedeného súd rozhodoval o žalobnom návrhu
na zaplatenie úroku z úveru vo výške 11,40% ročne zo sumy 3124,58 eur od 17.4.2005 do zaplatenia
a o zaplatení ročného úroku z omeškania vo 14% 3124,58 eur od 17.4.2005 do zaplatenia. Súdny
poplatok za žalobný návrh o zaplatenie predmetného príslušenstva predstavuje sumu 142,- eur, preto
súd rozhodol o vrátení súdneho poplatku žalobcovi vo výške 38,30 eur, ktorý predstavuje rozdiel medzi

zaplateným súdnym poplatkom vo výške 187,- eur za žalobný návrh o zaplatenie 3124,58 eur a súdnym
poplatkom vyrubeným za rozhodnutie o príslušenstve pohľadávky vo výške 142,- eur, ktorý súd v zmysle
ustanovenia § 11 ods. 4 zákona o súdnych poplatkoch krátil o 6,70 eur. Na základe uvedeného bude
žalobcovi prostredníctvom prevádzkovateľa systému vrátený súdny poplatok vo výške 38,30 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo
dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd
v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných

náležitostiach ( 42 ods. 3 O.s.p. ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie
alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo
uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno
odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221
O.s.p.

a) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
b) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností
c) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
d) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz

neboli uplatnené ( § 205a O.s.p. ),
e) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolania.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o
výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.