Rozhodnutie Judgement was issued on Monday, June 26, 2017

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 8C/5/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5716210409
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Štillová
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2017:5716210409.5

Rozhodnutie

Okresný súd Martin pred sudkyňou JUDr. Miriam Štillovou v spore žalobcov 1/: S. O., J.. XX.X.XXXX, G.
G. XXX, XXX XX G., X/ V. O., V.. S., J.. XX.X.XXXX, G. Y. XXXX/X, XXX XX S. - K., obidvaja zastúpení
advokátskou kanceláriou VRBA & PARTNERS s. r. o. so sídlom Sliezska 9, 831 03 Bratislava, IČO: 35
918 225 proti žalovanému: Jozef Mutňanský, nar. 17.3.1957, bytom M. Galandu 4612/2, 036 01 Martin
- Košúty o vydanie bezdôvodného obohatenia a o náhradu škody s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Konanie v časti zaplatenia sumy 5700 eur sa zastavuje.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcom 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne sumu 305,99 eur spolu s
úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 5700 eur od 25.8.2016 do 20.10.2016 do troch dní
od právoplatnosti rozsudku.

III. Vzájomná žaloba žalovaného sa zamieta.

IV. Žalobca má právo na náhradu trov konania o žalobe v celom rozsahu.

V. Žalobca má právo na náhradu trov konania o vzájomnej žalobe v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia 1/ a 2/ sa žalobou doručenou súdu 9.9.2016 domáhali vo vzťahu k žalovanému vydania
bezdôvodného obohatenia vo výške 5 700 eur a náhrady škody vo výške 305,99 eur. V odôvodnení
žaloby uviedli, že uzatvorili so žalovaným ako výlučným vlastníkom nehnuteľnosti vedených Okresným
úradom Martin, odborom katastrálnym, na LV č. XXX K.re okres Martin, obec Záborie, k.ú. Záborie v
tom čase označených ako pozemok parcela registra „C“ č. 100 o výmere 258 m2 zastavané plochy
a nádvoria, pozemok parcela registra „C“ č. 101 o výmere 1 342 m2 záhrady, stavba rodinného

domu súpisné číslo X postaveného na parcele registra „C“ pod parcelným číslom XXX ( ďalej len
„nehnuteľnosti“ ) dňa 21.3.2016 Zmluvu o uzatvorení budúcej kúpnej zmluvy. Táto bola uzatvorená
medzi účastníkmi konania so zámerom budúceho prevodu vlastníckeho práva k časti nehnuteľnosti
na žalobcov v zmysle dohody zmluvných strán, pričom predmet prevodu má byť v budúcej kúpnej
zmluve presne špecifikovaný na základe jeho odčlenenia od zvyšnej časti nehnuteľnosti, a to na základe
geodetického zamerania a geometrického plánu. Žalobcovia a žalovaný sa dohodli na kúpnej cene 65

000 eur za predmet prevodu, pričom žalobcovia boli ako budúci kupujúci povinní zaplatiť žalovanému
ako budúcemu predávajúcemu v prospech jeho účtu zálohu vo výške 10 000 eur, a to 4 000 eur pri
podpise zmluvy o budúcej kúpnej zmluve a 6 000 eur pri zavkladovaní a podpísaní kúpnej zmluvy.
V zmysle Dodatku k zmluve o budúcej kúpnej zmluve zo dňa 11.4.2006 došlo k zmene zmluvy o
budúcej kúpnej zmluvy, a to v časti zálohy, pričom žalobcovia sa zaviazali uhradiť zálohu vo výške
9 000 eur. 4000 eur bolo uhradených pri podpise zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, 1 200 eur mali

žalobcovia uhradiť pri podpise dodatku, čo aj urobili. Ďalších 500 eur na základe žiadosti žalovaného
zaplatila žalobkyňa 2/ dňa 21.6.2016. Žalobcovia teda uvádzajú, že v čase podpisu zmluvy o budúcejkúpnej zmluvy viazlo na nehnuteľnostiach exekučné záložné právo, z dôvodu čoho žiadal žalovaný
od žalobcov uhradenie viacerých platieb ( celkovo 5 700 eur ) ako zálohy, aby mohol predmetné
exekúcie uhradiť a nehnuteľnosti, aby mohli byť prevedené na žalobcov. Vzhľadom na skutočnosť, že

žalovaný meškal so zabezpečením zamerania predmetu prevodu ( odčlenenia časti nehnuteľnosti ) a
žalobcovia potrebovali pre svoju financujúcu banku predložiť ocenenie prevodu, žalobcovia súhlasili,
že kúpia celé nehnuteľnosti ( bez toho, aby sa od nich niečo odčleňovali ) a dali si vypracovať na
svoje náklady znalecký posudok u znalkyni Ing. Ivety Gombarčekovej, ktorého predmetom pre dovtedy
nevykonané rozdelenie nehnuteľnosti boli všetky nehnuteľnosti, pričom cena vypracovania znaleckého

posudku predstavovala 205,11 eur. Potom, ako si žalobcovia dali vypracovať vyššie uvedený znalecký
posudok žalobca zabezpečil rozdelenie nehnuteľností a trval na tom, že žalobcom predá iba im
vyčlenenú časť. Žalobcovia teda boli nútení dať vypracovať nový znalecký posudok pre určenie hodnoty
prevodu. Cena vypracovania tohto znaleckého posudku predstavovala 89,88 eur. Zároveň žalobcovia
vynaložili na získanie originál listu vlastníctva k nehnuteľnostiach 8 eur ako cenu správneho poplatku a
rovnako zaplatili za overenie podpisov dňa 11.4.2016 sumu 3 eur. V zmysle zmluvy o budúcej kúpnej

zmluvy boli zmluvné strany povinné uzatvoriť budúcu kúpnu zmluvu potom, ako na jej uzavretie vyzve
budúci predávajúci budúceho kupujúceho, najneskôr v lehote do 25.4.2016. Napriek uisteniam zo strany
žalovaného a poskytnutej zálohy zo strany žalobcov žalovaný potom ako z peňazí prijatých od žalobcov
vyrovnal svoje záväzky, pre ktoré voči nemu prebiehala exekúcia, nevyzval žalobcov na uzatvorenie
budúcej zmluvy, ani nepristúpil k uzatvoreniu budúcej kúpnej zmluvy ani na žiadosť žalobcov, čím porušil

svoju povinnosť zo zmluvy o budúcej kúpnej zmluve a v rozpore so zmluvou o budúcej kúpnej zmluvy
podmieňoval prevod predmetu prevodu na žalobcov zaplatením 75 000 eur, teda žiadal kúpnu cenu o
10 000 eur vyššiu, ako bolo medzi zmluvnými stranami dohodnuté a zároveň začal opätovne predmet
prevodu ponúkať prípadným záujemcom na internete.
V dôsledku konania žalovaného žalobcovia odstúpili dňa 19.8.2006 od zmluvy o budúcej kúpnej zmluvy

z dôvodu porušenia povinnosti žalovaného vyzvať žalobcov na uzatvorenie budúcej kúpnej zmluvy do
25.4.2016. Zároveň vyzvali žalovaného, aby v lehote do 28.4.2016 vrátili zálohu, ktorá mala slúžiť na
úhradu kúpnej ceny. Odstúpenie žalobcov od zmluvy o budúcej kúpnej zmluvy došlo k zániku zmluvy o
budúcej kúpnej zmluvy od počiatku a boli si zmluvné strany povinné vrátiť, čo od druhej strany dostali
podľa tejto zmluvy. Napriek výzve žalobcov na vydanie zálohy žalovaný svoju povinnosť vydať plnenie

správnehoúkonunesplnilatýmsabezdôvodneobohatilnaúkoržalobcov.Abymohlodôjsťkúspešnému
prevodu vlastníckeho práva k predmetu prevodu podľa zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, aby získali
žalobcovia prostriedky na úhradu dohodnutej kúpnej ceny ( formou hypotéky z banky ), vynaložili
žalobcovia prostriedky na vyhotovenie znaleckých posudkov na ohodnotenie nehnuteľností a prevodu
predmetu , ako aj na s tým súvisiace správne poplatky. V dôsledku konania žalovaného a nesplnenia

zmluvnej povinnosti zo strany žalovaného ( vyzvať žalobcov na uzatvorenie kúpnej zmluvy a uzatvoriť
so žalobcami kúpnu zmluvu) boli tieto prostriedky vynaložené zbytočne, čím vznikla žalobcovi škoda
vo výške 305,99 eur. Z tohto dôvodu sa domáhajú žalobcovia sumy 5700 eur z titulu bezdôvodného
obohatenia, sumy 305,99 eur z titulu náhrady škody, ako aj zákonných úrokov z omeškania zo sumy
bezdôvodného obohatenia odo dňa nasledujúceho po dni, do ktorého žiadali žalobcovia uhradiť dlžnú

sumu v odstúpení od zmluvy, ako aj náhradu trov konania. Zároveň v predmetnej žaloby požiadali súd
o vydanie uznesenia, ktorým by nariadil zabezpečovacie opatrenie na nehnuteľnosti vo vlastníctve
žalovaného.

2. Súd uznesením zo dňa 4.10.2016 č. k. 8C/5/2016-33 zriadil na zabezpečenie pohľadávky žalobcov

voči žalovanému záložné právo v prospech žalobcov, a to k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalovaného
zapísaných na LV č. XXX. Podaním doručeným súdu 21.10.2016 žalovaný súdu zaslal kópiu
hotovostného vkladu o vrátení zálohy za dom žalobcom dňa 20.10.2016 ( č. l. 37). Proti uzneseniu o
nariadení zabezpečovacieho opatrenia okrem toho, že uhradil zálohu vo výške 5 700 eur žalobcom,
žalovaný podal odvolanie ( č. l. 39), kde zároveň sa vyjadril aj vo veci a uviedol, že žalobcovia nechceli

celý pozemok, ktorý priliehal k domu, ale žiadali len polovicu. Preto im vyhovel a dal geodetovi vymerať,
rozdeliť a označiť pozemok. Ďalej žiadali urobiť revízie elektriky, garáže, predsiene. Na to, aby toto
mohol všetko vybaviť, v práci minul takmer celú dovolenku. Žalobcovia neustále žiadali niečo iné. Jeho
celkové výdavky boli 800 eur - geometrický plán, 100 eur - zameranie garáže a geometrický plán, 140
eur - revízia garáže, 70 eur kolky a potvrdenia. Taktiež žalobcovia žiadali o zriadenie záložného práva na

tento dom a pozemky, ako aj na pozemok, ktorý vôbec nebol predmetom predkupnej zmluvy. V dôsledku
podaného odvolania súd uznesením č.k. 8C/5/016-54 zo dňa 21.12.2016 zrušil uznesenie Okresného
súdu Martin č.k. 8C/5/2016-33 zo dňa 4.10.2016.3. Podaním doručeným súdu 31.10.2016 žalobcovia zobrali čiastočne žalobu o vydanie bezdôvodného
obohatenia vo výške 5 700 eur späť a to z dôvodu, že žalovaný po podaní žaloby dňa 20.10.2016
uvedenú sumu zaplatil. To znamená, že žiadali žalobu v tejto časti zastaviť a domáhali sa už len

zaplatenia sumy 305,99 eur z titulu náhrady škody, ako aj úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne zo
sumy 5 700 eur od 25.8.2016 do 20.10.2016 a náhrady trov konania.

4. Podaním doručením súdu 21.11.2016 ( č. l. 52) označené ako odvolanie, žalovaný uviedol, že jeho
celkové výdavky boli 1 040 eur, a to nie sú započítané náklady za benzín, pretože žalobcovia neustále

niečo potrebovali vybavovať, chodiť do domu, ukazovať dom ich rodine, známym. Z tohto dôvodu žiada
o vrátenie všetkých originálnych dokumentov, ktorí žalobcovia majú a privlastnili si ich. Vyhrážajú sa
telefonátmi a sms-kami. Tieto dokumenty nechcú vrátiť, pokiaľ im nezaplatí všetko, čo žiadajú. Poplatky,
ktoré majú za vyhotovenie znaleckého posudku a overenia podpisov sú náklady, ktoré hradí kupujúci.
Sumu 5 700 eur, ktorú žalovaný obdržal ako zálohu, dňa 20.10.2016 priamym vkladom na ich bankový
účetuhradil.Zároveňvpredmetnomodvolaní(č.l.52)vzniesolžalobcavzájomnúžalobustým,žežiada,

aby mu žalobcovia uhradili všetky výdavky, ktoré zaplatil pre potreby žalobcov, a to sumu 1 040 eur.
Súd uvedené podanie posúdil ako vzájomnú žalobu a vyzval žalovaného k úhrade súdneho poplatku
za vzájomnú žalobu.

5. Vo veci bolo vykonané predbežné prejednanie sporu dňa 23.1.2017 ( č. l. 64). V rámci tohto

predbežného prejedania veci v tom čase určený zákonný sudca oboznámil strany sporu s tým, že bude
zmena zákonného sudcu, ku ktorej dôjde dňom 1.2.2017 a zároveň uložil povinnosť stranám predložiť
dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a doplniť skutkové tvrdenia potrebné pre rozhodnutie vo veci
najneskôr v lehote 20 dní od vykonania predbežného prejednania veci. Zároveň uložil žalovanému
predložiť dohodu o plnomocenstve súdu pred termínom pojednávania, ktorý bude vo veci nariadený, a

to z tohto dôvodu, že sa mal žalovaný vyjadriť, že predmetnú vec riešil s právnym zástupcom, ktorému
na účel udelil plnomocenstvo.

6. Súd vo veci nariadil a vykonal pojednávanie na deň 24.5.2017 za prítomnosti zástupcu žalobcov
1/ a 2/. Čo sa týka žalovaného, ohľadom jeho účasti na pojednávaní najskôr telefonicky volala do

kancelárie asistentky senátu jeho manželka, ktorá uviedla, že nevie, či žalovaný nezostane v nemocnici
z dôvodu ochorenia a súdu oznámi, či ospravedlní neúčasť alebo nie. Nakoniec ospravedlnil neúčasť
sám žalovaný, a to podaním doručeným súdu 23.5.2017 o 15.15 hod., kedy sa do kancelárie 15C dostalo
toto podanie ráno 24.5.2017 a tam už uviedol dôvod, že nemal financie na zaplatenie advokáta, chce
byť zastúpený advokátom, nakoľko sa cíti nevinne. Do 7 dní je schopný si zabezpečiť advokáta. Z tohto

dôvodu žiada o preloženie pojednávania. V rámci tohto ospravedlnenia neuviedol žiaden telefonický,
ani e-mailový kontakt, kde by mu súd mohol pre krátkosť času oznámiť, že jeho dôvod na odročenie
termínu pojednávania neakceptuje.
Súd tento dôvod nepovažoval za dostatočný na odročenie pojednávania Dôvody jeho neúčasti boli
rozporné, nakoľko ako dôvod bola uvedená jeho možná práceneschopnosť, ale aj finančné problémy na

zapletenie advokáta. Súd poukazuje, že predbežné prejednanie vec sa konalo v januári 2017, kde tam
už uvádzal žalovaný, že doloží dohodu o plnomocenstve, nakoľko si zvolil a udelil plnú moc právnemu
zástupcov, s ktorým riešil danú vec.
Pojednávanie vo veci súd vykonal a odročil za účelom vyhlásenia rozsudku na deň 26.6.2017. Žalobca
na vykonanom pojednávaní len zopakoval skutkové tvrdenia, ktoré uviedol v žalobe, vo svojom

čiastočnom späťvzatí, ako aj na predbežnom prejednaní veci.

7. Podľa § 144 CSP žalobca môže vziať žalobu späť.
Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť v časti, súd konanie v tejto časti zastaví.
Podľa § 146 ods. 1 CSP súd konanie zastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov

nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihladia, ak dôjde k späťvzatiu žaloby
skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
Keďže žalobca zobral žalobu v časti týkajúcej sa vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 5 700 späť
v podaní doručenom súdu 31.10.2016, t.j., že ešte pred predbežným prejedaním veci, súd vo výroku
rozsudku konanie v časti zaplatenia sumy 5 700 eur v súlade s ust. § 144 a nasl. CSP zastavil.

8. Predmetnom konania teda zostal nárok žalobcu na zaplatenie náhrady škody vo výške 305,99 eur,
ako aj príslušenstvo týkajúce sa bezdôvodného obohatenia vo výške 5 700 eur, ktoré žalovaný po
podaní žaloby zaplatil, a to úroky z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 5 700 eur od 25.8.2016do 20.10.2016, t.j. do doby, keď došlo k úhrade tejto čiastky zo strany žalovaného. Zároveň predmetom
konania bola aj vzájomná žaloba žalovaného, v zmysle ktorej si teda uplatnil žalovaný všetky výdavky,
ktoré mal zaplatiť pre potreby žalobcov, a to v sume 1 040 eur.

9. Zo skutkových tvrdení, ako aj listinných dôkazov, ktoré do konania v rámci prostriedkov procesného
útoku predložili žalobcovia mal súd preukázané, že bola uzavretá medzi žalobcami a žalovaným Zmluva
o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy zo dňa 21.3.2016. V zmysle čl. II tejto zmluvy sa zmluvné strany
dohodli, že v lehote do 1.5.2016 uzavrú kúpnu zmluvu na nehnuteľnosti s dohodnutým obsahom podľa

prílohy č. 1 tejto zmluvy a predmetom ktorej bude prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Bol
tu uvedený rodinný dom, pozemok parcela registra „C“ pod parcelným číslom 100, pozemok parcela
registra „C“ pod parcelným číslom 101 zapísané na LV č. XXX, H.. Ú.. L. na Okresnom úrade, odbor
katastrálny v Martine. Zároveň bol v čl. II. dohodnuté, že zmluvné strany sú povinné uzavrieť budúcu
kúpnu zmluvu potom, ako na jej uzavretie vyzve budúci predávajúci budúceho kupujúceho, pričom
budúci predávajúci zašle výzvu podľa ods. 1 tohto článku zmluvy budúcemu kupujúcemu najneskôr

v lehote do 25.4.2016. V čl. III tejto zmluvy bola dohodnutá kúpna cena vo výške 65 000 eur. Táto
zmluva bola uzavretá 21.3.2016. Bol uzavretý dňa 11.4.2016 dodatok k tejto predkupnej zmluve, kde
bol upravený článok týkajúci sa dohodnutej kúpnej ceny, a to v časti týkajúcej sa zaplatenia dohodnutej
zálohy. Predmetný dodatok k predkupnej zmluve bol podpísaný zmluvnými stranami.
Keďže nedošlo zo strany žalovaného k výzve na uzavretie kúpnej zmluvy v lehote do 25.4.2016, tak

žalobcovia odstúpili od zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, a to dňa 19.8.2016. Tieto skutkové tvrdenia
žalobcovia preukázali Okamžitým odstúpením od zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy zo dňa
19.8.2016 ( č. l. 17), ako aj podacím hárkom preukazujúcim, že predmetné odstúpenie bolo doručované
žalovanému ako doporučený list dňa 19.8.2016 (č. l. 18, 19) a doručené žalovanému dňa
22.8.2016 ( č. l. 20). Pôvodne sa žalobca domáhal vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 5 700

eur, čo predstavovalo zálohy zaplatené žalovanému v súvislosti s uzavretou zmluvou o budúcej kúpnej
zmluve. Túto čiastku 5 700 eur však žalovaný žalobcom vrátil.

10. Žalovaný vo svojich vyjadreniach, či už je to vyjadrenie označené ak odvolanie ( č. l. 39), ako aj vo
svojom vyjadrení z č. l. 52 súdneho spisu nespochybnil uzavretie zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, ani

dodatku. Nespochybnil ani skutkové tvrdenia žalobcov o tom, že ich nevyzval tak, ako mal v lehote do
25.4.2016 na uzavretie kúpnej zmluvy. Rovnako nespochybnil ani odstúpenie od zmluvy, to znamená,
že tieto skutkové tvrdenia neboli zo strany žalovaného rozporované a súd ich považoval za nesporné.
Tým, že zaplatil čiastku 5 700 eur vlastne uznal tento nárok žalobcu v tomto rozsahu.

11. Zároveň si žalobcovia uplatňovali aj náhradu škody, ktorá vznikla tým, že mal žalovaný porušiť
povinnosť vyzvať ich najneskôr v lehote do 25.4.2016 na uzavretie kúpnej zmluvy. Túto povinnosť
si žalovaný nesplnil a teda nedošlo k úspešnému prevodu vlastníckeho práva k predmetu prevodu
podľa zmluvy o budúcej kúpnej zmluvy. Žalobcovia, aby mohli získať prostriedky na úhradu dohodnutej
kúpnej ceny formou hypotéky z banky, vynaložili prostriedky na vyhotovenie znaleckých posudkov na

ohodnotenie nehnuteľnosti a predmetu prevodu, ako aj s tým súvisiace správne poplatky. V dôsledku
konania žalovaného a nesplnenia zmluvnej povinnosti zo strany žalovaného boli tieto prostriedky
vynaložené zbytočne, čím vznikla žalobcom škoda vo výške 305,99 eur. Táto pozostávala z vyúčtovania
znaleckého posudku, kde cena vypracovania znaleckého posudku predstavovala čiastku 205,11 eur. V
rámci tohto znaleckého posudku mal byť ohodnotený celý predmet prevodu. Následne si dali vypracovať

žalobcovia predmetný znalecký posudok, žalovaný zabezpečil rozdelenie nehnuteľnosti a trval na tom,
že žalobcom predá iba ich vyčlenenú časť. Žalobcovia boli nútení dať si vypracovať nový znalecký
posudok a cena vypracovania tohto znaleckého posudku predstavovala sumu 89,88 eur s tým, že si
museli zabezpečiť LV k nehnuteľnostiam, čo je 8 eur ako cena správneho poplatku za vyhotovenie
originálu a za overenie podpisov museli uhradiť sumu 3 eur. Uvedené náklady, ktoré si vyčíslili ako

škodu, ktorá im vznikla práve tým, že žalovaný porušil povinnosť vyzvať ich na uzavretie kúpnej zmluvy,
dokladovali žalobcovia daňovým dokladom, a to vyúčtovaním znalečného 65/2016, z ktorého je zrejmé,
že bola účtovaná suma 205,11 eur za znalecký posudok č. 65/2016, ako aj príjmovým pokladničným
dokladom preukazujúcim, že táto suma bola uhradená dňa 4.7.2016. ( č. l. 12). Rovnako vyúčtovanie
ďalšieho znalečného preukazovali žalobcovia daňovým dokladom č. 72/2016. Išlo o znalecký posudok

č. 72/2016 na čiastku 89,88 eur, ako aj príjmovým pokladničným dokladom o tom, že táto čiastka bola
uhradená znalcovi 28.7.2016 ( č. l. 13). Zároveň potvrdenkou z 11.4.2016 dokladovali, že vynaložili 3
eur na osvedčenie podpisov ( č. l. 15), ako aj správny poplatok 8 eur ( č.l. 16) za výpis z LV.12. Podľa § 145 ods. 2 Občianskeho zákonníka ( ďalej len „OZ“) z právnych úkonov týkajúcich sa
spoločných vecí sú oprávnení a povinní manželia spoločne a nerozdielne.
Podľa § 420 ods. 1 OZ, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

Podľa § 442 ods. 1 OZ uhrádza za skutočná škoda, a to, čo poškodenému ušlo ( ušlý zisk ).
Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. výška úrokov z omeškania je o päť

percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Zo skutkových tvrdení, ako aj z dôkazov, ktoré priložili do konania žalobcovia mal súd preukázané,
že žalovaný porušil povinnosť vyzvať žalobcov na uzavretie kúpnej zmluvy, a to v zmysle uzavretej
zmluvy o budúcej kúpnej zmluve v lehote najneskôr do 25.4.2016. To znamená, že zo strany žalovaného

došlo k porušeniu tejto povinnosti, v dôsledku ktorej odstúpili žalobcovia od zmluvy o budúcej kúpnej
zmluvy. V dôsledku porušenia tejto povinnosti nedošlo k uzavretiu samotnej kúpnej zmluvy a náklady,
ktoré vynaložili žalobcovia v spojení s prevodom predmetných nehnuteľností predstavujú podľa názoru
súdu škodu, ktorá je v príčinnej súvislosti s porušením povinnosti žalovaného. Táto škoda by im nebola
vznikla, pokiaľ by nedošlo k porušeniu povinnosti žalovaného vyplývajúcej zo zmluvy o budúcej kúpnej

zmluve.Zároveňžalovanýkuškode,ktorúsiuplatňovaližalobcovia, neuviedolžiadneskutkovétvrdenia,
nerozporoval túto škodu. Súd preto mal za to, že nárok žalobcov na náhradu škody vo výške 305,99
eur je dôvodný, v celom rozsahu mu vyhovel a zaviazol žalovaného v súlade s cit. ust. § 145 ods. 2 OZ
túto sumu zaplatiť žalobcom spoločne a nerozdielne.
Čo sa týka vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 5 700 eur v tejto časti súd konanie zastavil,

nakoľko žalovaný toto bezdôvodné obohatenie vydal žalobcovi po podaní žaloby dňa 20.10.2016.
Žalobcovia trvali na zaplatení úroku z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 5700 eur odo dňa
nasledujúceho po uplynutí lehoty na vrátenie zálohy, ktorú určili v odstúpení od zmluvy o budúcej kúpnej
zmluvy do 24.8.2016. Keďže zálohu vrátil žalovaný až 20.10.2016, nárok žalobcov na úrok z omeškania
vo výške 5 % ročne zo sumy 5 700 eur od 25.8.2016 do 20.10.2016 je dôvodný a súd aj tomuto nároku

vyhovel. Čo sa týka výšky úroku z omeškania, táto bola uplatnená v súlade s ust. § 517 ods. 2 OZ v
spojení s nariadením vlády č. 87/1995 Z. z .

13. Predmetnom konania bola aj vzájomná žaloba žalovaného, ktorou sa domáhal od žalobcov úhrady
nákladov vo výške 1040 eur, ktoré mal vynaložiť v súvislosti s predmetným prevodom nehnuteľností.

Poukázal na to, že žalobcovia nechceli celý pozemok, ktorý priliehal k domu, žiadali len polovicu. Preto
im vyhovel a dal geodetovi vymerať, rozdeliť a označiť pozemok. Ďalej žiadali urobiť revízie elektriky,
garáže, predsiene a jeho výdavky boli 800 eur - geometrický plán, 100 eur - zameranie garáže a
geometrický plán, 140 eur - revízia garáže, 70 eur kolky. K týmto svojim nákladom, ktoré si vyčíslil,
doložil faktúru č. 2016 /13 na sumu 100 eur za vypracovanie projektovej dokumentácie garáž v rozsahu

pre vydanie stavebného povolenia ( č. l. 40). Ďalej doložil dôkaz o úhrade faktúry č. 0004 na sumu 200
eur ( č. l. 41), faktúru č. 160082 za vypracovanie geometrického plánu č. 55/2016 na sumu 600 eur.
Žalovaný požadoval náhradu nákladov, ktoré mu mali vzniknúť v súvislosti s plánovaným uzatvorením
kúpnej zmluvy. Podľa názoru súdu na to, aby mu mohla vzniknúť škoda, by muselo dôjsť k porušeniu
zmluvnej povinnosti, pričom je potrebné preukazovať zavinenie a príčinnú súvislosť. Uvedené v tomto

prípade absentuje. Žalobcovia neporušili žiadnu zmluvnú povinnosť vyplývajúcu zo zmluvy o uzavretí
budúcej kúpnej zmluvy a z tohto dôvodu žalovanému nemohla vzniknúť škoda. Z tohto dôvodu súd
vzájomnú žalobu žalovaného v celom rozsah zamietol.

14. O trovách konania súd rozhodoval podľa § 255 ods. 1 CSP podľa ktorého súd prizná strane náhradu

trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobca bol v konaní o jeho žalobe plne úspešný, čo
sa týka priznanej sumy a príslušenstva , a čo sa týka späťvzatia, tak toto späťvzatie bolo vykonané
z dôvodu, že žalovaný sumu 5 700 uhradil po podaní žaloby. Čo sa týka vzájomnej žaloby, tak túto
vzájomnú žalobu súd zamietol, t.j., že úspech v konaní o vzájomnej žaloby mal opätovne žalobca. Ide o
dve samostatné konania aj z hľadiska posúdenia nároku na náhradu trov konania. Z tohto dôvodu súd

vo výroku rozhodol, že žalobca má právo na náhradu trov konania o žalobe v celom rozsahu a rovnako
rozhodol, že žalobca má právo na náhradu trov konania o vzájomnej žalobe v celom rozsahu vo vzťahu
k žalovanému.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia
rozhodnutia na súde, proti ktorému smeruje.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinnosť stanovená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

( Exekučný poriadok ) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.