Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, March 16, 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/492/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4111205462
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 03. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Sidónia Sládečková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4111205462.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sidónie Sládečkovej a členiek
senátu JUDr. Sone Zmekovej a JUDr. Eriky Madarászovej, v právnej veci žalobcu: B.. F. E., nar.
XX.XX.XXXX, bytom R. XXXX/X, R. R., zastúpený JUDr. Vierou Novákovou, advokátkou so sídlom
Skuteckého 30, Banská Bystrica, proti žalovaným: 1/ B. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. - O. XXX, 2/
D. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. - O. XXX, 3/ N. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. - O. XXX a 4/ G.

R., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. - O. XXX, žalovaní 1/, 2/ a 4/ zastúpení JUDr. Ladislavom Krčmárikom,
advokátom so sídlom Smetanova 365/1, Nitra, o vypratanie nehnuteľnosti, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Nitra č.k. 10C/48/2011-158 zo dňa 19.05.2014 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 28.2.2011 domáhal vydania rozkazu na plnenie, ktorým žiadal uložiť
žalovaným v 1., 2., 3. a 4. rade vypratať nehnuteľnosti zapísané v katastri nehnuteľností Katastrálneho
úradu v Nitre - Správa katastra U. na LV č. XXXX pre okres U., O. H. - O. kat. územie H. - O. ako

parc. C KN 1308/04 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 587 m2, parc. č. 1308/3 - záhrady o
výmere 1552 m2, parc. č. 1522/3 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 36 m2 a rodinný dom so
súpis. číslom 590 postavený na parc. č. 1308/4 a to do 15 dní od doručenia rozkazu na plnenie a
náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že na základe kúpnej zmluvy zo dňa 19.8.2003 je výlučným
vlastníkom označených nehnuteľností, pričom vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností bol
povolený rozhodnutím Katastrálneho úradu v Nitre pod V 4872/03 dňa 15.12.2003. Žalovaní nemajú

žiadne užívacie, ani iné právo k uvedeným nehnuteľnostiam. Na výzvy na vypratanie nehnuteľnosti
nereagovali a pokračujú v neoprávnenom užívaní stavby a priľahlých pozemkov.
2. Súd prvej inštancie o tejto žalobe rozhodol v poradí prvým rozsudkom zo dňa 06.02.2012 č.k.
10C/48/2011-68 tak, že žalobu zamietol a žalovaným náhradu trov konania nepriznal. O odvolaní
žalobcu proti tomuto rozsudku rozhodol odvolací Krajský súd v Nitre dňa 21.02.2013 č.k.
7Co/119/2012-112 tak, že prvostupňový rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. V dôvodoch
svojho zrušujúceho rozhodnutia konštatoval, že rozhodnutie súdu prvého stupňa ( teraz prvej

inštancie) je zatiaľ predčasné a sčasti jeho závery nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Podľa
názoru odvolacieho súdu sa súd správne zaoberal tým, či žalobca je vlastníkom nehnuteľnosti, ktorej
vypratania sa podanou žalobou domáha. Súdnu ochranu vlastníckeho práva k hnuteľným veciam i
k nehnuteľnostiam poskytuje Občiansky zákonník v ust. § 126 ods. 1 vlastníkom proti tomu, kto
neoprávnenezasahujedoichvlastníckehopráva,najmäumožňujedomáhaťsavydaniaveciodtoho,kto
ju neprávom zadržuje. Základnou podmienkou úspechu vlastníckej žaloby je preukázanie vlastníckeho

práva (aktívna legitimácia). V konaní o vypratanie nehnuteľnosti je súd povinný zaoberať sa tým,
či žalobca má aktívnu legitimáciu v tomto konaní a či teda je vlastník (prípadne oprávnený užívateľ)
nehnuteľnosti, pričom vychádza zo zásady, že zápis vlastníckeho práva v katastri nehnuteľnostipreukazuje vlastnícke právo žalobcu, pokiaľ sa v konaní nepreukáže opak. Pokiaľ sa v konaní o
vypratanie nehnuteľnosti žalovaná bráni tvrdením, že žalobca sa na základe neplatných zmlúv nemohol
stať vlastníkom nehnuteľnosti je súd povinný sa ako predbežnou otázkou zaoberať tým, či žalobca

bez ohľadu na to, že svoje vlastnícke právo preukázal aktuálnym listom vlastníctva, je vlastníkom
nehnuteľnosti. Správne potom súd prvého stupňa sa v konaní zaoberal tým, či žalobca nadobudol
vlastnícke právo k vypratať sa majúcej nehnuteľnosti na základe platných právnych úkonov. Pre záver
súdu o existencii vlastníckeho práva žalobcu k nehnuteľnosti sa súd prvého stupňa musel zaoberať
otázkou platnosti právnych úkonov, na základe ktorých mal žalobca nadobudnúť vlastnícke právo. Súd

posudzujúcpríkaznúzmluvu,záložnúzmluvuanáslednekúpnuzmluvu,nazákladektorejbolozapísané
vlastnícke právo navrhovateľa na príslušný list vlastníctva, vyhodnotil ako neplatné. Vo vzťahu k týmto
záverom však súd prvého stupňa neuviedol konkrétne dôvody, pre ktoré považoval príkaznú zmluvu
uzatvorenú medzi účastníkmi konania za neplatnú. Podstatné náležitosti príkaznej zmluvy sú obsiahnuté
v ust. § 724 a nasl. OZ. Súd prvého stupňa pochybil, keď sa nezaoberal tým, či posudzovaná príkazná
zmluva obsahuje všetky podstatné zákonné náležitosti a či teda z toho pohľadu by mohlo ísť o platný

právny úkon. Súd prvého stupňa považoval príkaznú zmluvu uzatvorenú medzi ORIN-Fin spol. s r.o. a
žalovanou v1.radezaabsolútneneplatnýprávnyúkonpreobchádzanie zákonapodľa§39OZapriradil
tútozmluvupodzmluvnýtyp-úverovúzmluvu,beztohoabysazaoberalnáležitosťamiakémusíúverová
zmluva obsahovať a či teda posudzovaná príkazná zmluva obsahuje podstatné náležitosti úverovej
zmluvy. Dôležité však je, že sa vzhľadom k týmto záverom nevysporiadal s ust. § 41a OZ podľa ktorého,

ak neplatný právny úkon má náležitosti iného právneho úkonu, ktorý je platný, možno sa naň odvolať,
ak je z okolností zrejmé, že vyjadruje vôľu konajúcej osoby. Rovnako sa súd prvého stupňa nezaoberal
tým, že ak právnym úkonom má byť zastretý iný právny úkon, platí tento iný úkon, ak to zodpovedá
vôli účastníkov a ak sú splnené všetky jeho náležitosti , pričom neplatnosti takého právneho úkonu sa
nemožno dovolávať voči účastníkovi, ktorý ho považoval za nezastretý . Súd prvého stupňa neplatnosť

príkaznej zmluvy neposúdil s ohľadom na právnu úpravu obsiahnutú v ust. § 41a OZ, preto závery súdu
prvého stupňa ohľadne neplatnosti posudzovanej príkaznej zmluvy pre obchádzanie zákona zatiaľ nie
je možné považovať za správne. Z obsahu záložnej zmluvy č. 4/2000/VI/06 zo dňa 04.08.2000 odvolací
súd zistil, že medzi ORIN-Fin spol. s r.o. a odporkyňou v 1. rade mali byť uzatvorené dve príkazné
zmluvy, na základe ktorých potom bola uzatvorená Záložná zmluva zo dňa 4. 8. 2000 spolu s dodatkom

č.1 zo dňa 8. 12. 2000. Na tieto zmluvy sa potom v bode I. 2. odvoláva aj Kúpna zmluva (realizácia
záložného práva) zo dňa 19. 3. 2003, avšak druhá príkazná zmluva sa v spise nenachádza. Preto v
ďalšom konaní súdu prvého stupňa uložil, vyžiada od účastníkov Príkaznú zmluvu 19.7. 2000 pod
číslom NR072K06-07-V1 (cena predmetu zmluvy 200.000 a vykoná dokazovanie oboznámením alebo
prečítaním jej obsahu. Opätovne posúdi z vyššie uvedených hľadísk obe príkazné zmluvy zo dňa 19. 7.

2000 pod číslom NR072K06-07-V1, a zo dňa 21. 11. 2000 pod číslom NR072K169-11-V2. Na okolnosti
uzatvárania zmlúv a podpisovania príjmových dokladov v konaní vypočuje G. T., konateľku EuroCredit,
spol. s.r.o.), s ktorou mala p žalovaná v 1. rade pri podpisovaní príjmového dokladu na sumu 300.00,-
Sk jednať. V konaní opätovne vypočuje žalovanú v 1. rade najmä na otázky, aké sumy na základe oboch
príkazných zmlúv skutočne prevzala a musí vysvetliť, prečo podpísala výdavkový pokladničný doklad

dňa 14.12.2000 na sumu 300.000, -Sk. Jej výsluchom zistí, či prevzala sumu 200.000,- Sk na základe
príkaznej zmluvy zo dňa 19.7.2000 uzatvorenej pod číslom NR072K06-07-V1. Až po takto doplnenom
dokazovaní opätovne vo veci rozhodne, viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

3.1 Súd prvej inštancie po doplnení dokazovanai v intenciách zrušujúceho rozhodnutia odvolacieho

súdu, opätovne vo veci rozhodol napadnutým rozsudkom č.k 10C/48/2011-158 zo dňa 19.05.2014 (v
poradí druhým) tak, že žalobu zamietol. Ďalším výrokom rozhodol, že o náhrade trov konania rozhodne
do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Súd prvej inštancie rozhodnutie odôvodnil s
odkazom na ustanovenia §126, § 37 ods. 1, § 39, § 724 a § 41a Občianskeho zákonníka. V odôvodnení
rozsudku uviedol, že žalobca sa žalobou zo dňa 28.02.2011 domáhal vydania rozkazu na plnenie,

ktorým žiadal uložiť žalovaným 1/, 2/, 3/ a 4/ vypratať nehnuteľnosti zapísané v katastri nehnuteľností
Katastrálneho úradu v Nitre - Správa katastra Nitra na LV č. XXXX pre okres U., O. H. - O. kat.
územie H. - O. ako parc. C KN 1308/04 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 587 m2, parc. č.
1308/3 - záhrady o výmere 1552 m2, parc. č. 1522/3 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 36
m2 a rodinný dom so súpis. číslom XXX postavený na parc. č. 1308/4 a to do 15 dní od doručenia

rozkazu na plnenie a náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že na základe kúpnej zmluvy zo
dňa 19.08.2003 je výlučným vlastníkom označených nehnuteľností, pričom vklad vlastníckeho práva
do katastra nehnuteľností bol povolený rozhodnutím Katastrálneho úradu v Nitre pod V 4872/03 dňa
15.12.2003. Žalovaní nemajú žiadne užívacie, ani iné právo k uvedeným nehnuteľnostiam. Na výzvyžalobcu na vypratanie nehnuteľnosti žalovaní nereagovali a pokračujú v neoprávnenom užívaní stavby a
priľahlých pozemkov. Súd prvej inštancie po vykonaní dokazovania konštatoval, že predmetom konania
je právo žalobcu, ktoré vyplýva z neplatne uzavretej kúpnej zmluvy na základe realizácie záložného

práva. Súd dospel k záveru, že žalobca nemohol nadobudnúť vlastnícke právo od subjektu, ktorý nebol
vlastníkom sporných nehnuteľností a nemal ani právo realizovať záložné právo, lebo záložná zmluva,
na základe ktorej bolo záložné právo realizované, je neplatná. Poukázal na to, že dňa 4. 8. 2000 bola
uzatvorená záložná zmluva k nehnuteľnosti medzi spoločnosťou ORION Fin s.r.o. so sídlom Banská
Bystrica ako záložným veriteľom a žalovanou v 1. rade ako záložcom. Predmetom zmluvy bola sporná

nehnuteľnosť vo vlastníctve záložcu, Na zabezpečenie tejto pohľadávky bolo zriadené záložné právo v
prospech záložného veriteľa. V čl. VI. je uvedené, že záložca bez výhrad súhlasí s tým, že v prípade,
ak nesplní svoje záväzky voči záložnému veriteľovi ani po predchádzajúcom písomnom upozornení o
realizácii záložného práva, je tento oprávnený pri výkone záložného práva predať nehnuteľnosť, pokiaľ
nebudú právne predpisy brániť mimosúdnemu výkonu záložného práva. Uvedená záložná zmluva bola
zavkladovaná Správou katastra Nitra pod V 3083/2000 dňa 10.10.2000. Dňa 19.8.2003 bola uzatvorená

kúpna zmluva (realizácia záložného práva) medzi žalovanou v 1. rade, zastúpenou záložným veriteľom
- spoločnosťou ORION Fin s.r.o. ako predávajúcim a žalobcom ako kupujúcim. V čl. I bod 3 Zmluvy je
uvedené, že nakoľko si dlžník neplní svoj dlh, záložný veriteľ dňa 23. 4.2003 oznámil dlžníkovi začatie
výkonu záložného práva. Podľa čl. VI záložnej zmluvy, záložný veriteľ pristúpil k priamemu predaju
nehnuteľností. Nehnuteľnosti kúpil kupujúci za 200.000,-Sk. Vklad tejto zmluvy bol povolený Správou

katastra Nitra pod V 4872/03 dňa 15.12.2003. Podľa výpisu z LV č. XXXX k.ú. H. - O., v ktorom je
zapísaná sporná nehnuteľnosť, je zapísaný ako jej výlučný vlastník žalobca. Predmetom konania je teda
právo žalobcu, vyplývajúce z neplatnej kúpnej zmluvy na základe realizácie záložného práva. Žalobca
nemohol nadobudnúť vlastnícke právo od subjektu, ktorý nebol vlastníkom sporných nehnuteľností
a nemal ani právo realizovať záložné právo, lebo záložná zmluva, na základe ktorej bolo záložné

právo realizované, je neplatná. Vychádzal z toho, že právo záložného veriteľa /Spoločnosť ORION-FIN
s.r.o./ vyplynulo zo záväzkov vzniknutých zo spotrebiteľskej zmluvy, pri ktorej s prihliadnutím na všetky
okolnosti, žalovaná v 1. rade ako spotrebiteľ jej obsah podstatným spôsobom neovplyvňovala a teda
súd aj bez návrhov strán prihliadal na to, či uzavretá zmluva neobsahuje neprijateľné podmienky, ktoré
by na škodu spotrebiteľa zakladali nápadný nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán a

zákonné ustanovenia, ktoré na skutkový stav aplikoval, vykladal vo svetle nepriameho účinku smerníc
93/13/ES o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a smerníc o spotrebiteľských úveroch
87/102/ES,90/88/ES,98/7/ES.Súdprvejinštanciepovažovalzapreukázané,žespoločnosťORION-FIN
s.r.o. poskytovala spotrebiteľské úvery, pričom uzatvárala príkazné zmluvy podľa § 724 Obč. zákonníka.
Zmyslom príkaznej zmluvy je vykonanie alebo zaobstaranie nejakej veci prostredníctvom zástupcu,

pričom odplata prichádza do úvahy iba v prípadoch, ak sa dohovorila alebo ak je obvyklá. Z vykonaného
dokazovania je zrejmé, že vôľou účastníkov a to jednak na strane spoločnosti ORION-FIN s.r.o. a
jednak žalovanej 1/ nebolo uzavrieť príkaznú zmluvu, ale zmluvu o spotrebiteľskom úvere, čo vyplynulo
z výpovedí jednak žalovanej 1/, jednak z výpovedí svedkov B.. G. a ostatných svedkov, ktorí potvrdili, že
skutočnou vôľou strán bolo prefinancovanie veci, ktorú si chcel klient kúpiť, pričom postačilo, ak predložil

buď zmluvu, alebo doklad o zakúpení. Spoločnosť však doklady ku kúpe zaobstarávala len formálne,
zrejmepreúčelytvrdenia,žeprefinancovávalapredmetkúpy,alevskutočnostijejčinnosťbolazameraná
na poskytnutie finančných prostriedkov, ktoré jej klient za veľmi nejasných podmienok mal vrátiť. Toto
bol aj zámer spoločnosti ORION-FIN s.r.o., aby uzavretím takéhoto typu zmlúv sa vyhla zisťovaniu
výšky úroku, výšky RPMN, poplatkov, provízií a podobne a teda zneprehľadniť podmienky, za ktorých

klientom poskytovala úvery. Dôvodom mohla byť aj tá skutočnosť, že požičiavanie vlastných finančných
prostriedkov nemala spoločnosť v predmete svojej činnosti, čo súd zistil z výpisu z obchodného registra,
teda poskytovala služby, na ktoré nemala oprávnenie. Podľa súdu prvej inštancie teda skutočnou vôľou
účastníkov príkaznej zmluvy bolo uzavretie zmluvy o úvere, pričom doklad, alebo zmluva o kúpe tovaru,
ktorá sa mala predložiť, slúžila len na zakrytie právneho úkonu, ktorý sa mal dosiahnuť a to poskytnutie

finančnej hotovosti klientovi a ich vrátenie v lehote splatnosti. Súd poukázal na to, že ak má byť určitým
právnym úkonom, t.j. konkrétne predstieraným právnym úkonom (urobeným naoko), zastretý iný právny
úkon, je simulovaný právny úkon neplatný pre nedostatok potrebnej vôle subjektu ho uzavrieť. Zásadne
potom platí, tento iný, t.j. zastretý právny úkon. Podmienkou však je, že zastretý právny úkon zodpovedá
vôly subjektu, ďalej že sú pri ňom splnené aj všetky ostatné náležitosti požadované zákonom pre jeho

platnosť.Najmäsavyžaduje,abydisimulovanýprávnyúkonbolprávnymporiadkomdovolený.Okolnosť,
že v prejednávanej veci sa jedná o "zakrytý" úver vyplýva aj z výpovede svedka G. a svedkov T. Z
doplneného dokazovania vyplynulo, že žalovaná 1/ podpísala výdavkový doklad na sumu 200.000.-Sk
napriek tomu, že ich nikdy neprevzala, lebo jej bolo vysvetlené, že ide o výšku zábezpeky. Toto svojetvrdenie žalovaná 1/ síce nepreukázala, ale ani jeden z vypočutých svedkov nepotvrdil, že by jej bol
vyplatil uvedenú sumu 200.000,-Sk a že podpísal výdavkový doklad na túto sumu, z čoho súd prvej
inštancie prijal záver, že nebolo preukázané, že žalovanej 1/ bola skutočne vyplatená suma 200.000.-

Sk, pre poskytnutie ktorej bola uzavretá záložná zmluva na nehnuteľnosti v jej vlastníctve, ktorá bola
následne aj realizovaná predajom nehnuteľnosti žalobcovi. Ďalej konštatoval, že príkaznú zmluvu zo
dňa 21.11.2000 považoval za neplatnú jednak z dôvodu obchádzania zákona a jednak pre jej neurčitosť,
lebo z jej znenia nie sú jasné záväzky jednotlivých zmluvných strán a tieto zahmlievajú aj účastnícke
stanovy.

3.2 Ďalej uviedol, že na zabezpečenie záväzku vyplývajúceho z príkazných zmlúv bola uzavretá medzi
spoločnosťou ORION-FIN s.r.o. ako záložným veriteľom a žalovanou 1/ ako záložcom záložná zmluva
dňa 04.08.2000. Okrem štandardných ustanovení typických pre záložné zmluvy, je v čl. VI. Záložnej
zmluvy uvedené, že záložca bez výhrad súhlasí s tým, že v prípade, ak nesplní svoje záväzky voči
záložnému veriteľovi ani po predchádzajúcom písomnom upozornení o realizácii záložného práva, je
tento oprávnený pri výkone záložného práva predať nehnuteľnosti, pokaľ právne predpisy nebudú brániť

mimosúdnemu výkonu záložného práva.
3.3 Kúpnou zmluvou zo dňa 19.8.2003 došlo k realizácii záložného práva a záložný veriteľ( ORION-
FIN, s.r.o.,) v zastúpení predávajúcej ( žalovanej 1/) predal uvedené nehnuteľnosti priamym predajom
žalobcovi ako kupujúce za cenu 200.000.- Sk, ktorá kúpna cena bola určená dohodou zmluvných strán.
Na základe uvedeného súd prvej inštancie dospel k záveru, že príkazná zmluva zo dňa 21.11.2000

(nesprávne 2001 - poznámka odvolacieho súdu) je absolútne neplatná, lebo ide o zmluvu, ktorá je
neurčitá a zjavne obchádzajúca zákon, lebo nemá zákonom stanovené náležitosti úverovej zmluvy
( nie je zrejmá istina, úrok, poplatky a cena úveru ako aj účel úveru, spôsob platenia úveru a najmä,
čo je obsiahnuté v jednotlivých splátkach). Ďalšia príkazná zmluva predložená v konaní nebola a bolo
spochybnené, že žalovanej 1/ bola na jej základe vyplatená suma 200.000.- Sk. Záložná zmluva, ktorá

bola uzavretá na zabezpečenie záväzku príkazných zmlúv /pôvodne jednej z nich a dodatkom k obidvom
príkazným zmluvám/ je potom rovnako neplatná. Logicky potom vyplýva, že pokiaľ nadobudol žalobca
do vlastníctva spornú nehnuteľnosť priamym predajom zálohu na základe záložnej zmluvy, ktorú súd
určil za neplatnú, nemohol platne nadobudnúť vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti a preto súd
nemohol podanej žalobe na vypratanie nehnuteľnosti vyhovieť.

4.Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý žiadal napadnutý rozsudok
zmeniť tak, že súd uloží žalovaným 1/, 2/, 3/ a 4/ povinnosť vypratať predmetné nehnuteľnosti a zároveň
ich zaviaže k povinnosti spoločne a nerozdielne nahradiť žalobcovi trovy konania. Mal za to, že súd

prvej inštancie nesprávne posúdil príkaznú zmluvu ako neplatnú podľa § 39 ods. 1 *Obč. zákonníka,
pretože uvedená zmluva v zmysle ust. § 41a ods. 1 Obč. zákonníka má náležitosti zmluvy o pôžičke
( § 657 Obč. zákonníka) , na základe ktorej spoločnosť ORION fin. s.r.o. odovzdala žalovanej v 1.
rade finančné prostriedky, ktoré prevzala titulom pôžičky a táto zmluva je platným právnym úkonom. V
čase podpísania zmluvy o zriadení záložného práva teda existoval záväzok žalovanej 1/ titulom zmluvy

o pôžičke a pokiaľ by aj takýto neexistoval, existoval by záväzok titulom bezdôvodného obohatenia. Z
toho považoval za zrejmé, že hlavný záväzok v tom čase existoval, navyše nadobudol vlastnícke právo
od subjektu, ktorý bol oprávnený disponovať s predmetnou nehnuteľnosťou, pretože ako záložný veriteľ
pri predaji zálohu konal v mene záložcu - žalovanej 1/. Nedostatok napadnutého rozhodnutia videl v
jeho odôvodnení, ktoré nepovažoval za zrozumiteľné, určité a presvedčivé. Uviedol, že bez predloženia

konkrétnejpríkaznejzmluvy,ktorásvecousúvisíanaktorúsaodvolávajúlistiny,nemoholsúdvyhodnotiť
situáciu tak ako je uvedené v napadnutom rozhodnutí. Súd sa podľa neho nevysporiadal s jeho obranou
spočívajúcou v tom, že zmluvu uzatváral v dobrej viere, že spoločnosť ORION-FIN s.r.o. je oprávnená
nakladať s predmetnou nehnuteľnosťou.

4 Žalovaní sa k odvolaniu vyjadrili prostredníctvom právneho zástupcu. Napadnuté rozhodnutie
žiadali potvrdiť, nakoľko ho považoval za správne, pokiaľ súd prvej inštancie uviedol, že sa jedná
o neplatný právny úkon. Poukázali na to, že spoločnosť ORION-FIN s.r.o. nemala právo realizovať
záložné právo a teda nemohlo následne dôjsť k uzavretiu kúpnej zmluvy. Uviedli, že žalovaná 1/
nikdy nepoprela, že by mala pôžičku od tejto spoločnosti, avšak jednalo sa o sumu 40.000,- Sk a

druhýkrát o sumu 45.000,- Sk, nikdy jej nebola vyplatená taká suma, ani o takú vysokú sumu nikdy
nežiadala, ktorá je uvádzaná na príkaznej zmluve alebo na výdavkovom doklade. Uvedené vyplatenie
vyšších súm žalovanej 1/ nepotvrdil žiadny svedok vo svojej výpovedi a nepreukázali to ani listinné
dôkazy. Nesúhlasili s tvrdením žalobcu o nepreskúmateľnosti rozsudku z dôvodu jeho neurčitosti anezrozumiteľnosti, nakoľko tento sa podrobne zaoberal takmer každým predloženým dôkazom. Pri
pochybnostiach ohľadne práv k nehnuteľnostiam je súd v rámci dokazovania oprávnený skúmať, za
akých okolností došlo k nadobudnutiu nehnuteľností, prípadne preskúmať aj samotný titul nadobudnutia

vlastníckeho práva. Uviedol, že príkazná zmluva zo dňa 21.11.2000 má znaky absolútnej neplatnosti,
neurčitosti a predovšetkým obchádza zákon a teda v nadväznosti na túto zmluvu je logické pochybovať
aj o záložnej zmluve.

5 Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej

len „CSP“) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 CSP a § 380 ods. 1 CSP) a viazaný skutkovým
stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 383 CSP) prejednal vec bez nariadenia pojednávania s
verejným vyhlásením rozsudku pri splnení si povinnosti upravenej v ustanovení § 219 ods. 3 CSP a
po prejednaní veci dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne a odvolanie
žalobcu nie je dôvodné. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa §
387 ods. 1 CSP potvrdil.

6 Súd prvej inštancie aplikoval v tejto veci ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku, ktorý však bol
dňom 1. júla 2016 zrušený Civilným sporovým poriadkom. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom
rozhodol ešte za účinnosti predchádzajúceho procesného predpisu, ktorým bol Občiansky súdny
poriadok. Odvolací súd rozhodujúc vo veci už v čase účinnosti Civilného sporového poriadku, postupoval

v súlade s ustanovením § 470 ods. 1 CSP, podľa ktorého ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon
aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

7 Odvolací súd rozhodujúc o odvolaní žalobcu dospel k záveru o vecnej správnosti napadnutého
rozsudku súdu prvej inštancie. Keďže odvolací súd dospel k tomu, že napadnutý rozsudok súdu prvej

inštancie je správny a dostatočne odôvodnený, nepovažuje vo svojom rozhodnutí za nutné v súlade
s ustanovením § 387 ods. 2 CSP opakovať tie isté dôvody, ktoré sú obsiahnuté v prvoinštančnom
rozhodnutí. Súd prvej inštancie podľa názoru odvolacieho súdu správne zistil skutkový stav, a tento po
právnej stránke správne posúdil. Zaoberal sa vecou v intenciách zrušujúceho rozhodnutia odvolacieho
súdu, ktorý sa podrobne zaoberal jednotlivými právnymi úkonmi. Odvolací súd sa preto obmedzuje len

na konštatovanie správnosti napadnutého rozsudku, vrátane výroku o trovách konania.

8 Podľa obsahu spisu žalobca sa ako vlastník nehnuteľnosti zapísaný v katastri nehnuteľností domáhal
voči žalovaným vypratania týchto nehnuteľnosti. Dôvodnosť žaloby oprel o výpis z listu vlastníctva č.
XXXX., kúpnu zmluvu zo dňa 19.08.2003, upozornením žalovaných na zákonnú povinnosť zdržať sa

zásahov do vlastníckeho práva zo dňa 23.06.2010, návrhom na zrušenie trvalého pobytu žalovaným a
žiadosti o vypratanie domu s pozemkom. Súd prvej inštancie rozhodol prvý krát o žalobe rozsudkom
zo dňa 06.02.2012, č.k. 10C/48/2011-68, ktorý bol zrušený rozsudkom Krajského súdu v Nitre zo dňa
21.02.2013, č.k. 7Co/119/2012-112. Po doplnení dokazovania súd prvej inštancie rozhodol v poradí
druhým napadnutým rozsudkom, ktorým žalobu opätovne zamietol.

9 Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd dodáva, že súd prvej inštancie sa
správne zaoberal tým, či je žalobca vlastníkom nehnuteľnosti, ktorej vypratania sa podanou žalobou
domáha. Súdnu ochranu vlastníckeho práva k hnuteľným veciam i k nehnuteľnostiam poskytuje
Občiansky zákonník v ust. § 126 ods. 1 vlastníkovi proti tomu, kto neoprávnene zasahuje do

jeho vlastníckeho práva, najmä umožňuje domáhať sa vydania veci od toho, kto ju neprávom
zadržuje. Základnou podmienkou úspechu vlastníckej žaloby je preukázanie vlastníckeho práva (aktívna
legitimácia). V konaní o vypratanie nehnuteľnosti je súd povinný zaoberať sa tým, či žalobca má aktívnu
legitimáciu v tomto konaní, či teda je vlastník (prípadne oprávnený užívateľ) nehnuteľnosti, vypratania
ktorej sa domáha, pričom vychádza zo zásady, že zápis vlastníckeho práva v katastri nehnuteľnosti

preukazuje vlastnícke právo žalobcu, pokiaľ sa v konaní nepreukáže opak. Preto sa súd prvej inštancie
správne zaoberal tým, či žalobca nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti, ktorú žiadal vypratať, na
základe platných právnych úkonov.

10 Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že príkazná zmluva zo dňa 21.11.2000

je absolútne neplatný právny úkon podľa § 39 Obč. zákonníka, lebo obchádza zákon a je neurčitá lebo
neobsahuje zákonom stanovené náležitosti úverovej zmluvy ani zmluvy o pôžičke. Takto formulovanou
zmluvou mala spoločnosť ORION-FIN s.r.o. zjavne úmysel len zakryť iný právny úkon, pri uzavretí
ktorého však chýbala vôľová zložka žalovanej 1/. Navyše neboli splnené ani ostatné náležitostipožadované zákonom pre platnosť takéhoto simulovaného právneho úkonu, nakoľko takýto právny úkon
obchádza zákon a prieči sa dobrým mravom. Predložená príkazná zmluva zo dňa 21.11.2000 nie je
ani zmluvou o pôžičke vzhľadom na jej obsah, pretože príkazca touto zmluvou poveril príkazníka,

aby mu pomáhal pri nadobudnutí 1 kusu počítača. Príkazca podľa nej mal v úmysle kúpiť uvedenú
vec podľa zmluvných podmienok Príkazníka a Všeobecných zmluvných podmienok. Vzhľadom k
uvedenému tvrdenie žalobcu, že nešlo o príkaznú zmluvu, ale o zmluvu o pôžičke neobstojí, nakoľko
podľa ustanovenia § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi
veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby

veci rovnakého druhu. Podstatnou náležitosťou obsahu takejto dohody je okrem označenia zmluvných
strán, predovšetkým určenie predmetu pôžičky; z obsahu zmluvy musí vyplynúť i povinnosť dlžníka
vrátiť veci rovnakého druhu (peňazí). Keďže zmluva o pôžičke je reálnou zmluvou (kontraktom), k
jej uzavretiu zákon vyžaduje i skutočné odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi. Dokiaľ k
odovzdaniu peňazí nedôjde, medzi zmluvnými stranami právny vzťah z pôžičky nevznikne. Výsluchom
žalovanej 1/ súd prvej inštancie zistil, že táto neprevzala sumu 200.000,- Sk, čomu svedčia aj výpovede

ďalších svedkov. Tvrdenie žalobcu v odvolaní, že žalovaná v 1. rade so spoločnosťou ORION - fin.
s.r.o. uzavrela platnú zmluvu o pôžičke ( nešpecifikoval na akú sumu a za akých podmienok vrátenia
pôžičky) , ktorú nesplácala a následne uzavrela platnú zmluvu o zriadení záložného práva , nebolo
v konaní preukázané. Príkazná zmluva zo dňa 21.11.2000( ktorá sa v spise nachádza) je z
hľadiska ust. § 724 a nasl. Obč. zákonníka a § 39 Obč. zákonníka absolutne neplatná pre rozpor

so zákonom( absenciu náležitostí takejto zmluvy) a zároveň posúdzujúc ju podľa ust. § 41a Obč.
zákonníka ako zastretý iný právny úkon ( zmluva o pôžičke) je tiež neplatný právny úkon v rozpore
s ust. § 657 OZ ( absencia vôle účastníkov a náležitostí zmluvy o pôžičke) . Preto ak je absolútne
neplatná príkazná zmluva ( existencia druhej príkaznej zmluvy, na ktorú sa odvoláva záložná zmluva v
konaní nebola preukázaná) nebolo možné na jej základe uzatvoriť platnú záložnú zmluvu a následne

aj platnú kúpnu zmluvu, ktorou mal žalobca nadobudnúť do vlastníctva sporné nehnuteľnosti. K
námietke žalobcu v odvolaní o jeho dobromyseľnosti, odvolací súd poukazuje na svoje stanovisko v
predchádzajúcom zrušujúcom rozhodnutí v ktorom konštatoval, že nemožno poskytnúť súdnu ochranu
vlastníkovi, ktorý nadobudol nehnuteľnosti na základe absolútne neplatného právneho úkonu, aj keby
išlo o dobromyseľného nadobúdateľa.

11 Odvolací súd s poukazom na uvedené konštatuje, že ak právny úkon trpí vadami vôle (nebol urobený
slobodne a vážne) alebo trpí vadami prejavu vôle (nebol urobený určite a zrozumiteľne), je absolútne
neplatný( § 39 OZ). Právne úkony postihnuté absolútnou neplatnosťou nemajú za následok vznik,
zmenu alebo zánik práv alebo povinností. Absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva priamo zo

zákona (ex lege), a pôsobí od začiatku (ex tunc) voči každému. Toto právo sa nepremlčuje ani nezaniká,
pretože z takéhoto úkonu právne následky nenastanú, a to ani dodatočným schválením (ratihabíciou),
ani odpadnutím vady prejavu vôle (konvalidáciou). Súd musí na túto absolútnu neplatnosť prihliadať,
resp. musí z nej vyvodzovať dôsledky aj bez návrhu z úradnej povinnosti. Ak právnym úkonom má
byť zastretý iný právny úkon, platí tento iný úkon, ak to zodpovedá vôli účastníkov a ak sú splnené

všetky jeho náležitosti (§ 41a ods. 2 veta prvá Občianskeho zákonníka). Z uvedeného potom vyplýva,
že ak má byť určitým právnym úkonom, t.j. konkrétne právnym úkonom predstieraným, resp. urobeným
naoko (tzv. simulovaným právnym úkonom), zastieraný iný právny úkon (tzv. disimulovaný právny úkon),
je simulovaný právny úkon pre nedostatok potrebnej vôle subjektov ho skutočne uzavrieť neplatný. V
takých prípadoch platí tento iný, t.j. zastieraný právny úkon. Podmienkou však je, že zastieraný právny

úkon zodpovedá vôli subjektov, a ďalej, že sú u neho splnené i ostatné náležitosti požadované zákonom
pre jeho platnosť (napr. že vyhovuje zákonu, že ho neobchádza, resp. sa neprieči dobrým mravom).
Pokiaľ by bol sám zastieraný právny úkon nedovolený, bol by rovnako neplatný (§ 39 Občianskeho
zákonníka), (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 19.10.2010, sp.zn. 5M Cdo 11/2009).

12 Vzhľadom k uvedenému je teda zrejmé, že takýto právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporujezákonu,alebohoobchádza,alebosapriečidobrýmmravom,jeneplatnýprávnyúkon.Odvolací
súd sa stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie aj v tom, že všetky zabezpečovacie prostriedky
vrátane záložného práva majú akcesorickú povahu, pri svojom vzniku a trvaní predpokladajú existenciu
a platnosť hlavného záväzku, na zabezpečenie ktorého majú slúžiť. Keďže pôvodný právny úkon je

absolútne neplatný od počiatku, nemohlo dôjsť k vzniku hlavného záväzku, a tak nemohli nastať ani
účinky akcesorického záväzku. Žalobca tak vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam nemohol
platne nadobudnúť. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie správne rozhodol, keď podanej žalobe
na vypratanie nehnuteľností nevyhovel.13 Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421
CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na
súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).