Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, June 28, 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3To/63/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3617010077
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Hargaš
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3617010077.2

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Hargaša a sudcov JUDr.
Rastislava Vranku a JUDr. Dušan Krč-Šeberu v trestnej veci proti obžalovanému Q. M., nar. XX.X.XXXX
v W., trvale bytom W., R. XXX/X, t.č. vo väzbe v Ústave na výkon väzby Ilava, trestne stíhaného pre
prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Tr.zák., na verejnom zasadnutí
konanom dňa 28. júna 2017, prejednal odvolanie obžalovaného Q. M. proti rozsudku Okresného súdu

Partizánske zo dňa 17. mája 2017, sp.zn. 0T/12/2017 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr.por. sa odvolanie obžalovaného zamieta, pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Partizánske zo dňa 17. mája 2017, sp.zn. 0T/12/2017, bol obžalovaný
Q. M. uznaný vinným z prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/
Tr.zák. na tom skutkovom základe, že dňa 08.04.2017 v čase o 16.50 hod. viedol ako vodič osobné

motorové vozidlo zn. P. P. fialovej farby, EČ: W. v meste Partizánske po N., kde sa ho snažila hliadka
Obvodného oddelenia PZ Partizánske pri bytovom dome č. XXX predpísaným spôsobom zastaviť
zvukovými výstražnými znameniami a rozsvieteným znamením STOP, na čo obvinený nereagoval a
pokračoval v jazde smerom na ul. V. Y. kde obvinený nezvládol riadenie a spôsobil škodovú udalosť pri
hlavnej ceste pri bytovom dome č. XXX, následne z vozidla vystúpil a rozbehol sa k bytovému domu
č. XXX, kde bol dostihnutý príslušníkom Obvodného oddelenia PZ Partizánske, pričom pri následnej

kontrole bolo zistené, že viedol motorové vozidlo v čase, kedy mal uloženú sankciu zákazu činnosti
viesť motorové vozidlá na dobu 20 mesiacov v období od 23.12.2016 do 23.08.2018, na základe
rozhodnutia Okresného dopravného inšpektorátu v Partizánskom pod sp.zn.: ORP-ODI-P-227/2016 zo
dňa 23.12.2016, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 23.12.2016 a vykonateľnosť dňa 09.01.2017.
Za to bol odsúdený podľa § 348 ods. 1 Tr.zák. s použitím § 36 písm. l/, písm. n/, § 37 písm. m/, § 38 ods.
3 Tr.zák. na trest odňatia slobody vo výmere 5 mesiacov, na výkon ktorého trestu bol podľa § 48 ods.

2 písm. b/ Tr.zák. zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr.zák. s použitím § 36 písm. l/, písm. n/, § 37 písm. m/, § 38 ods. 3 Tr.zák.
súd obžalovanému uložil aj trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v cestnej
premávke na dobu 24 mesiacov.

Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože v zákonnej lehote obžalovaný

podal proti nemu písomne odvolanie, ktoré následne zdôvodnil sám, ako aj prostredníctvom svojho
obhajcu.

Odsúdený v dôvodoch svojho odvolania uviedol, že podáva odvolanie proti výrokom o treste. Vie, že sa
dopustil protiprávneho konania, čo aj úprimne oľutoval a aj spolupracoval s orgánmi činnými v trestnom
konaní. Poukázal najmä na rodinné dôvody, spočívajúce v tom, že má zdravotne ťažko postihnutého

brata, ktorý má detskú mozgovú obrnu a je odkázaný na neustálu 24-hodinovú starostlivosť, trpí
závažnými ochoreniami. Brat je na neho veľmi citovo viazaný, keďže sú bratia a tvárili spolu podľamožností každý voľný čas. Po celý čas bol odsúdený zamestnaný a vypomáhal aj rodičom so
starostlivosťou a aj finančne. Závažnosť trestného činu by mala byť primeraná aj k výške trestu.
Vzhľadom na uvedené žiada súd, aby mu bol uložený miernejší trest odňatia slobody.

Obhajkyňa obžalovaného v úvode písomných dôvodoch odvolania poukázala na výrokovú časť
napadnutého rozsudku a na to, že odvolanie smeruje proti výrokom o treste. Obhajoba ďalej uviedla,
že v prípravnom konaní sa obžalovaný k spáchaniu trestného činu priznal, skutok úprimne oľutoval,
napomáhal príslušným orgánom pri objasňovaní trestnej činnosti. Pred skutkom žil usporiadaným

životom, pracoval, chodil domov k rodičom, kde matke pomáhal so starostlivosťou o brata, ktorý je od
detstva ochrnutý na nohy a ruku po mozgovej obrne a vyžaduje prakticky 24-hodinovú starostlivosť.
Obžalovaný rodičom pomáha aj finančne. Preto súčasnú situáciu, keď obžalovaný nemá príjem,
pociťuje aj jeho najbližšia rodina. U obžalovaného prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, čo aj
súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku správne vyhodnotil, avšak dostatočne nezohľadnil pomery
obžalovaného pri ukladaní trestu. Obžalovaný má za to, že súd mal uložiť niektorý z trestov v zmysle §

32 písm. b/, c/, d/ Tr.zák. a ak ukladal trest odňatia slobody, mal mu uložiť trest kratšieho trvania. Preto
obhajoba navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 321 ods. 1 písm. e/ Tr.por. zrušil a aby
podľa § 322 ods. 3 Tr.por. sám vo veci rozhodol tak, že určí trest iného druhu, ako trest odňatia slobody,
prípadne uloží trest odňatia slobody kratšieho trvania.

Krajský súd, ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre rozhodnutie podľa § 316 Tr.por., na podklade
podaného odvolania na verejnom zasadnutí preskúmal v rozsahu a z dôvodov podľa § 317 ods. 1 Tr.por.
zákonnosť a odôvodnenosť výrokov o treste napadnutého rozsudku okresného súdu, ako aj správnosť
postupu konania, ktoré im predchádzalo. Svoju prieskumnú povinnosť odvolací súd okrem vytýkaných
chýb zameral aj na prípadné chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, avšak by odôvodňovali podanie

dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr.por. Na základe vykonania svojej prieskumnej povinnosti v uvedených
zákonných medziach, odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.

Pokiaľ ide o správnosť postupu okresného súdu, ktorý predchádzal vydaniu odvolaním obžalovaného
napadnutých výrokov rozsudku okresného súdu o uložených trestných sankciách, z obsahu odvolania

obžalovaného a jeho dôvodov vyplýva, že v podanom odvolaní nie sú vytýkané chyby takéhoto
procesného charakteru, pričom odvolací súd nezistil v postupe okresného súdu ani existenciu takýchto
procesných chýb, v odvolaní nevytýkaných, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 317 ods.
1 Tr. por.
Na základe preskúmania správnosti samotných odvolaním obžalovaného napadnutých výrokov

rozsudku okresného súdu o uložených trestoch, sa senát odvolacieho súdu nestotožnil s dôvodnosťou
argumentácie obžalovaného, uvedenej v dôvodoch podaného odvolania.

Z podaného odvolania obžalovaného a jeho dôvodov vyplýva, že odvolanie bolo podané voči výroku
rozsudku okresného súdu o uloženom treste obžalovanému. Aj s poukazom na neprípustnosť odvolania

obžalovaného proti výroku o vine v rozsahu vyhlásenia obžalovaného o vine podľa § 307 ods. 1 písm. b)
Tr. por. Preto prieskumná povinnosť odvolacieho súdu sa mohla vzťahovať len na výroky napadnutého
rozsudku okresného súdu o uloženom treste. Z dôvodov podaného odvolania nepochybne vyplýva, že
obžalovaný namietal neprimeranú prísnosť uloženého trestu odňatia slobody v zmysle § 321 ods. 1
písm. e) Tr. por.

Na základe preskúmania správnosti výrokov o treste odňatia slobody obžalovanému napadnutým
odsudzujúcim rozsudkom okresného súdu, odvolací súd, súc viazaný obžalovaným uplatneným
dôvodom odvolania, namietanou neprimeranou prísnosťou trestu, nezistil opodstatnenosť tohto
obžalovaným uplatneného odvolacieho dôvodu. Obhajoba argumentovala tým, že vzhľadom na

okolnosti prípadu a vyhlásenie obžalovaného o vine podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr.por. by obžalovanému
postačovalo uloženie trestu nespojeného s odňatím slobody alebo nepodmienečného trestu odňatia
slobody kratšieho trvania.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že okresný súd v danom prípade ukladal trest odňatia

slobody v trestnej sadzbe, upravenej podľa § 38 ods. 3 Tr. zák., pričom základná trestná sadzba podľa
osobitnej časti Trestného zákona umožňuje uložiť trest odňatia slobody za tento trestný čin trest odňatia
slobody až na dva roky. Z uvedených dôvodov je nepochybné, že okresný súd ukladal trest odňatia
slobody v prvej tretine zákonom ustanovenej trestnej sadzby.Vychádzajúc zo správnych skutkových zistení okresného súdu, majúcich úplnú oporu vo výsledkoch
vykonaného dokazovania, podľa ktorých skutkových zistení u obžalovaného ide o recidívu trestnej

činnosti, postihovanú opakovane aj nepodmienečným trestom odňatia slobody a s poukazom na to,
že sa obžalovaný uvedenej trestnej činnosti dopustil v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia z
výkonu trestu odňatia slobody, uloženého za inú jeho trestnú činnosť, ani podľa názoru odvolacieho
súdu nemožno dôvodne dospieť k záveru, podľa ktorého by tresty uložené obžalovanému napadnutým
rozsudkom okresného súdu vykazovali znaky neprimeranej prísnosti v zmysle § 321 ods. 1 písm. e)

Tr. por.

Okresný súd správne v zmysle § 34 ods. 4 Tr.zák. prihliadal na to, že obžalovaný sa trestného činu
dopustil v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody za inú jeho
úmyselnú trestnú činnosť. Vo svetle skutočnosti, že predchádzajúce odsúdenie obžalovaného zjavne
nesplnilo svoj výchovný účel v zmysle § 34 ods. 1 Tr.zák., teda neviedlo k náprave správania sa

obžalovaného a nezabránilo mu dopustiť sa trestného činu v prejednávanom prípade, podľa názoru
odvolacieho súdu v tomto prípade uloženie trestu odňatia slobody obžalovanému v prvej tretine
zákonom stanovenej trestnej sadzby nevykazuje znaky neprimeranej prísnosti takto uloženého trestu
odňatia slobody. Vzhľadom na spáchanie tohto trestného činu v skúšobnej dobe podmienečného
prepusteniaobžalovanéhozvýkonutrestuodňatiaslobodyspoukazomnaustanovenie49ods.2Tr.zák.

neprichádzala do úvahy možnosť podmienečného odkladu okresným súdom uloženého trestu odňatia
slobody.
Podľa § 319 Tr.por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné. Keďže s poukazom
na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné, rozhodol
tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný
prostriedok.